Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/26/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218653 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216218653.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Univest group s.r.o., Kremnická 26, 851 01 Bratislava, IČO: 46 836 624, proti odporcovi: ARAN YACHT INVESTMENT s.r.o., Krížna 44, 821 08 Bratislava, IČO: 45 355 037, zast.: VIVID LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/414/2016 - 142 zo dňa 29.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/414/2016 - 142 zo dňa 29.11.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2016 navrhovateľ navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle § 343 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým by zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k špecifikovaným nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa vo vlastníctve odporcu, a to z dôvodu obavy, že exekúcia pohľadávky navrhovateľa (vo výške 494.071,75 eur s prísl.) bude ohrozená. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca intenzívne začal proces scudzovania svojho majetku, čo zistil z internetovej stránky T..N..sk a má dôvodnú obavu, že odporca je insolventný, čo vyplýva z jeho nekonania vo veci úhrady splatných peňažných záväzkov. 2. Súd prvej inštancie návrh právne posúdil podľa ust. § 343 ods. 1, 2, 3 a § 344 CSP a dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Mal za to, že navrhovateľ neosvedčil, že sa odporca zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a skutočnosť, že odporca ako spoločnosť zaoberajúca sa prípravou developerských projektov scudzuje nehnuteľnosti, ku ktorým má vlastnícke právo, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. V súvislosti s domnienkami navrhovateľa, že odporca by mohol byť insolventný, súd prvej inštancie uviedol, že všetky jeho tvrdenia sú len dohadmi a predpokladmi, a preto ani nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotná skutočnosť, že odporca realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona mal konajúci súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Zastával názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Mal za to, že v dostatočnom rozsahu a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že eviduje voči odporcovi splatné pohľadávky a ďalšie nároky v značnom rozsahu, ktoré odporca nikdy nepoprel, naopak, čiastočným plnením a úhradou príslušnej DPH tieto uznal v celom doposiaľ neuhradenom rozsahu a rovnako dostatočne uviedol skutočnosti podporujúce dôvodnosť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo väzbe na obavu, že výkon rozhodnutia bude ohrozený. Poukázal na to, že odporca je v omeškaní s úhradou svojich záväzkov, pričom doba omeškania je už viac ako štyri roky a navrhovateľ je preto nútený domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Vzhľadom na štandardný priebeh konania však možno očakávať, že jeho právoplatné ukončenie je otázkou mesiacov alebo dokonca rokov a navrhovateľ má preto odôvodnené obavy, že v danom čase bude exekúcia proti odporcovi ohrozená. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že odporca je projektovou spoločnosťou zaoberajúcou sa predovšetkým prípravou developerských projektov - prípravou územia pre výstavbu s následným odpredajom nehnuteľného majetku, to znamená, že nevlastní žiadne aktíva, s výnimkou aktív súvisiacich s realizáciou konkrétneho developerského projektu a jeho finančná situácia nie je uspokojivá, jediný relevantný majetok spočíva v nehnuteľnom majetku, ktorý rozpredáva. Bol toho názoru, že schopnosť odporcu splácať v budúcnosti svoje záväzky sa preto javí ako ohrozená. V tejto súvislosti navrhovateľ vyslovil aj názor, že peňažné prostriedky z prípadného predaja nehnuteľného majetku odporcu sú vo svojej podstate likvidnejšie a menej stabilné, ako vlastníctvo nehnuteľného majetku. Finančné prostriedky možno jednoduchšie a rýchlejšie vyplatiť alebo iným spôsobom presunúť mimo dosahu exekúcie, takže skutočnosť, že odporca svoj majetok kvalitatívne mení z vlastníctva nehnuteľného majetku na finančné prostriedky vyvoláva ďalšie obavy. V odvolaní navrhovateľ na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25 Cb/148/2015 -208 zo dňa 10.09.2015, potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Cob/320/2015 - 284 zo dňa 30.11.2015, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie z dôvodu, že žalobca v tomto konaní preukázal, že hodnota majetku žalovaného od roku 2011 klesala, z čoho súd dôvodil, že výkon rozhodnutia vo veci samej je ohrozený. Ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 CoZm/3/2012 z 23.11.2012, súvisiace rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 3/2014-24 zo dňa 23.01.2014, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/153/2015 zo dňa 04.06.2015. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby súd vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo k špecifikovanému nehnuteľnému majetku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu. 4. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, založené na správnom zistení a posúdení skutkových okolností a je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj odvolanie považuje za bezdôvodné a neopodstatnené podania, ktoré napĺňajú znaky šikanózneho konania, keďže ich jediným účelom je spôsobenie škody odporcovi. Považoval ich nielen za neopodstatnené, ale založené na úmyselne skresľujúcich, zavádzajúcich a miestami až priamo klamlivých tvrdeniach. Vyslovil dôvodné podozrenie, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia má byť paralyzovanie jeho podnikateľskej činnosti. Odporca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a mal za to, že neboli a nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. 5. K podmienke osvedčenia dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že pohľadávka, ktorá má predstavovať pohľadávku na vyplatenie prvej časti zádržného a druhej časti zádržného podľa Zmluvy o dielo č. 1/2012 uzavretej dňa 01.05.2012 medzi odporcom ako objednávateľom a spoločnosťou Ordo Group s.r.o. vôbec neexistuje. Zdôraznil, že na diele zhotovenom podľa Zmluvy o dielo sa vyskytli závažné vady a nedostatky a z uvedeného dôvodu odporca a spoločnosť Ordo Group s.r.o. uzavreli dňa 12.06.2014 Dohodu o urovnaní vzájomných pohľadávok (ďalej len „Dohoda o urovnaní“). V Dohode o urovnaní spoločnosť Ordo Group s.r.o. a odporca potvrdili, že sa na diele zhotovenom podľa Zmluvy o dielo vyskytli vady a nedostatky a z dôvodu existencie vád diela sa spoločnosť Ordo Group s.r.o. a odporca dohodli, že odporca nebude požadovať od spoločnosti Ordo Group s.r.o. odstránenie vád a nahradenie vzniknutých škôd a spoločnosť Ordo Group s.r.o. nebude od odporcu požadovať vyplatenie zádržného vo výške 30 % z celkovej ceny diela bez DPH. Na základe uvedeného považoval za nepochybné, že v dôsledku uzavretia Dohody o urovnaní zanikli spoločnosti Ordo Group s.r.o. voči odporcovi všetky a akékoľvek pohľadávky na vyplatenie (uvoľnenie) zádržného a z uvedeného dôvodu je zrejmé, že pohľadávka vôbec neexistuje. 6. K podmienke osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená, odporca akcentoval, že neuskutočňuje žiadne úkony, v dôsledku ktorých by znižoval (zmenšoval) hodnotu svojho exekvovateľného majetku a už vôbec neuskutočňuje také úkony, v dôsledku ktorých by znižoval (zmenšoval) hodnotu svojho exekvovateľného majetku až do takej miery, že by existovala obava z ohrozenia exekučného konania, v ktorom by sa vymáhala pohľadávka, ak by existovala (čo však odporca kategoricky odmieta vzhľadom na Dohodu o urovnaní). Poukázal na to, že nemení štruktúru svojho exekvovateľného majetku takým spôsobom, že po zmene zloženia exekvovateľného majetku by mohla byť akákoľvek exekúcia vedená na jeho majetok ohrozená alebo zmarená. 7. Tvrdenia navrhovateľa o zlej finančnej situácii odporcu, o prehlbujúcej sa strate počas účtovných rokov 2012 a 2013 a o drobnom zvýšení hospodárskeho výsledku počas účtovných rokov 2014 a 2015 považoval za scestné a zavádzajúce. Na účely posúdenia, či určitá exekúcia môže byť reálne ohrozená alebo nie, nie je relevantné, aký hospodársky výsledok dosiahol dlžník v určitom účtovnom období, ale je podstatné, aký exekvovateľný majetok daný dlžník vlastní (t.j. aké sú aktíva dlžníka). Ako dôkaz odporca predložil Súvahu za rok 2015, z ktorej ako jednej z parciálnych súčastí riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2015, na ktorú sa odvoláva samotný navrhovateľ v odvolaní, vyplýva, že má dostatočný exekvovateľný majetok, ktorého skladba je rôznorodá (nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok, pohľadávky, peniaze na účtoch) a je majiteľom dostatočného exekvovateľného majetku niekoľkonásobne prevyšujúceho výšku fiktívnej pohľadávky. 8. Odporca ďalej uviedol, že súdne rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ poukazuje v odvolaní, sú na vec riešenú v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neaplikovateľné. 9. V súvislosti s podmienkou proporcionality zabezpečovacieho opatrenia bol odporca toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil, že navrhované zabezpečovacie opatrenie spĺňa túto podmienku. Zdôraznil, že podmienku proporcionality je nevyhnutné skúmať z dvoch aspektov. Prvým je aspektom je, či hodnota nehnuteľností, ku ktorým má byť na základe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo nie je neprimerane vyššia, ako je hodnota pohľadávky, t.j. hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ sa tejto otázke v návrhu vôbec nevenoval, a teda si nesplnil nielenže dôkaznú/osvedčovaciu povinnosť, ale ani len povinnosť tvrdenia. Druhým aspektom je, či navrhovaným zabezpečovacím opatrením nebude neprimerane zasiahnuté do práv odporcu. Zdôraznil, že zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti na základe zabezpečovacieho opatrenia by nielenže ohrozilo, ale úplne paralyzovalo realizáciu celého projektu a predstavovalo by neprimeraný zásah do jeho podnikateľskej činnosti. Mal za to, že zabezpečovacie opatrenie, ktorého nariadenia sa navrhovateľ domáha, je zjavne neprimerané. 10. Odporca ďalej vyslovil dôvodné podozrenie, že konaním navrhovateľa a jeho konateľov došlo k spáchaniu takého skutku, ktorý by mohol naplniť znaky trestného činu podvodu alebo iného trestného činu, pričom jeho jediným cieľom je získanie bezdôvodného majetkového prospechu, prípadne pre s navrhovateľom spolupracujúce a súčinné fyzické a právnické osoby, a to na úkor odporcu. 11. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Bratislave, aby v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP vydal uznesenie, ktorým potvrdí uznesenie Okresného súdu Bratislava II ako vecne správne a uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 15. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 21. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: - zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, - spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, - zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, - existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. 22. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. 23. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 24. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. 25. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 26. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu uvádza, že pohľadávka bola spochybnená odporcom z dôvodu vád diela, ako aj z dôvodu uzavretia Dohody o urovnaní vzájomných pohľadávok, čo bude predmetom konania vo veci samej, čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia. 27. V súvislosti s podmienkou osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená odvolací súd uvádza, že navrhovateľ vidí ohrozenie exekúcie v tom, že odporca intenzívne začal proces scudzovania svojho majetku, čo navrhovateľ zistil z internetovej stránky T..N..sk a má dôvodnú obavu, že odporca je insolventný, čo vyplýva z jeho nekonania vo veci úhrady splatných peňažných záväzkov. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená ani uvedená podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď navrhovateľ dostatočne neosvedčil, že by prípadná exekúcia bola ohrozená. 28. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia navrhovateľa, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neposkytol súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a skutočnosť, že odporca ako spoločnosť zaoberajúca sa prípravou developerských projektov scudzuje nehnuteľnosti, ku ktorým má vlastnícke právo, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že odporca realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. 29. Návrh navrhovateľa nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie odporcu, zbavovanie sa jeho majetku na úkor navrhovateľa ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh prípravy developerského projektu - prípravy územia pre výstavbu s následným odpredajom nehnuteľného majetku nie je možné za takéto konanie považovať ani to, že odporca začal proces scudzovania, ide o bežný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku, avšak ním nemusí dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka. 30. Navrhovateľ nepreukázal ani tvrdenie, že odporca je insolventný, tvrdil len podmienene, že by mohlo byť insolventný. Iba samotné tvrdenia navrhovateľa, že odporca podľa zverejnených účtovných dokladov nie je v dobrej finančnej kondícii, samo osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Odvolací súd súhlasí s názorom odporcu, že na účely posúdenia, či určitá exekúcia môže byť reálne ohrozená alebo nie, nie je relevantné, aký hospodársky výsledok dosiahol v určitom účtovnom období dlžník, ale je podstatné, aký exekvovateľný majetok daný dlžník vlastní (t.j. aké sú aktíva dlžníka). Odporca v tejto súvislosti pripojil k písomnému vyjadreniu k odvolaniu Súvahu za rok 2015 ako jednu z parciálnych súčastí riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2015, na ktorú poukázal navrhovateľ v odvolaní, a z ktorej vyplýva, že odporca má dostatočný exekvovateľný majetok, ktorého skladba je rôznorodá (nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok, pohľadávky, peniaze na účtoch), čím vyvrátil tvrdenia navrhovateľa o jeho údajnej insolventnosti. 31. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu, že súdne rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazoval, sú na danú vec neaplikovateľné. 32. Keďže neboli splnené základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sa v danom prípade nezaoberali otázkou splnenia podmienky zásady primeranosti. 33. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenie , ani, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 34. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 35. O náhrade trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 36. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).