Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/51/2025 1424207388 27. 06. 2025 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2025:1424207388.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: 1/ H.. U.. I. Z., K.. X.X.XXXX, V. XXXX/XK, O., 2/ H. Z. B., K.. XX.XX.XXXX, I. X/X, O., obaja zastúpení: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., Zelinárska 8, Bratislava, IČO: 45 941 815, proti žalovanému: ITIS s. r. o., Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 50 506 323, zastúpenému: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 38C/63/2024-58, zo dňa 15.8.2024, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
m e n í
tak, že návrh na nariadenie
odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobcov na nehnuteľnosti zapísanej v prospech žalovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P.Ú., obec O., mestská časť P., okres Bratislava IV, ako parcela registra „. evidovaná na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XXX, o výmere 11 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, umiestnenie pozemku 1, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 26.7.2024 sa žalobcovia domáhali určenia, že ustanovenie čl. III ods. 3.3 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. S. a nebytových priestorov zo dňa 18.12.2017, podľa ktorého „Budúci predávajúci je taktiež oprávnený upraviť výšku Kúpnej ceny v prípade rastu indexu cien stavebných prác a materiálov podľa údajov zverejnených na stránkach Štatistického úradu SR v porovnaní s úrovňou platnou ku dňu začatia výstavby Bytového domu o viac ako 5 %. Zvýšenie sa bude vzťahovať na nesplatenú časť Kúpnej ceny, pričom táto sa upraví o percentuálne navýšenie presahujúce hranicu 5 % navýšenia podľa Štatistického úradu SR. Zmluvné strany sa dohodli, že Kúpna cena vychádza z úrovne cien stavebných prác a dodávok pre rok 2018“ je neplatné; zároveň sa domáhali vrátenia sumy vo výške 28.047 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Spolu so žalobou doručili návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle vyššie uvedeného výroku súdu prvej inštancie, ktorým sa domáhali zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného. 3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný je developerom rezidenčného projektu Č. X B. O. a je založený ako SPV spoločnosť, ktorá existuje a trvá len po dobu výstavby a predaja projektu. Po rozpredaní bytov takéto spoločnosti obvykle zaniknú buď zlúčením do inej spoločnosti alebo likvidáciou. V čase uzavretia zmluvy a rovnako aj v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu
č. XX-S. a nebytových priestorov, žalovaný na internetovej stránke C..D..sk inzeroval, že je súčasťou developerskej skupiny ITB Holding, ktorá v Bratislave realizovala viacero bytových projektov. Z úplného výpisu z obchodného registra vyplynulo, že spoločnosť ITB Development a.s. prestala byť spoločníkom žalovaného dňa 19.7.2023 a svoj podiel previedla na už zaniknutú spoločnosť Tatra Resort, spol. s r.o., ktorej účasť v spoločnosti žalovaného zanikla dňa 30.4.2024 a od 1.5.2024 je jediným spoločníkom žalovaného spoločnosť Construction and Property Advisory Limited so sídlom na Malte. Týmto zároveň došlo k vylúčeniu žalovaného zo skupiny ITB Holding. Dodali, že žalovaný zaslal dňa 16.4.2024 emailovú správu vlastníkom bytov v rezidenčnom projekte Čerešne 2 z ktorej vyplynulo, že ponúka na predaj posledné voľné parkovacie miesta. 4. Argumentovali, že po odpredaji týchto posledných aktív sa žalovaný stane nemajetným a hrozí, že nárok žalobcov nebude môcť byť uspokojený, nakoľko žalovaný takmer určite rozpredá posledné aktíva a žalobcovia by aj v prípade úspechu vo veci samej, neboli objektívne schopní vymôcť svoju pohľadávku, preto navrhli zriadenie záložného práva na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného a to jedno exteriérové parkovacie miesto v hodnote 18.000 eur. Dodali, že v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na parkovacie miesto žalovaný utrpí len minimálnu ujmu, pretože bude môcť zaťažené parkovacie miesto naďalej prenajímať. Zdôraznili, že zriadením záložného práva nedôjde k nepomeru medzi hodnotou pohľadávky žalobcov a hodnotou nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného, pretože pohľadávka žalobcov je vyššia o 10.000 eur. Zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného preto nebude zrejme neprimeraný a prípadná ujma spôsobená žalovanému nebude zrejme neprimeraná k výhode, ktorá sa poskytne nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Mali za to, že existuje dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, a to do rozhodnutia súdu o nárokoch uplatnených voči žalovanému. 5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.) súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia k návrhu pripojili Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. S. a nebytových priestorov zo dňa 18.12.2017, list zo dňa 12.9.2022, Dodatok č. 1 ku zmluve zo dňa 16.1.2020, Dodatok č. 2 ku zmluve zo dňa 21.9.2022, e-mailovú komunikáciu, faktúru splatnú dňa 22.6.2023, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX-S. a nebytových priestorov zo dňa 29.3.2023 a Oznámenie o dopredaji parkovacích státí či kobiek zo dňa 16.4.2024. 6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Cieľom tohto právneho inštitútu je teda posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 7. Mal za to, že existencia spôsobilého predmetu, ako jeden z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v tomto spore splnená, nakoľko žalobcovia v návrhu preukázali, že žalovaný je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Dôvodil, že ďalším predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, čo je v danom prípade tiež splnené, nakoľko žalobcovia preukázali jej existenciu podaním žaloby v tomto spore. Zdôraznil, že nevyhnutným predpokladom úspechu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní splnenia tejto podmienky vychádzal z konkrétnych skutkových okolností prejednávaného prípadu a uviedol, že žalobcovia odôvodnili obavu zmarenia prípadnej exekúcie už samotnou okolnosťou, že ide o jediný majetok žalovaného, o ktorom majú vedomosť a teda obavy žalobcov sú opodstatnené, čo preukázali listom vlastníctva č. XXXX a výpisom z obchodného registra. Záverom dodal, že žalobcovia preukázali dôvodnú obavu, že výkon budúceho prípadného súdneho rozhodnutia je ohrozený a zároveň je rešpektovaná aj zásada proporcionality a nariadením zabezpečovacieho opatrenia nevzniká zjavný nepomer medzi právami žalobcov a povinnosťami žalovaného.
8. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 343 ods. 1 až ods. 3 a § 344 C. s. p. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel s tým, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. 9. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Namietal, že súd prvej inštancie ignoroval bonitu (solventnosť) žalovaného, účel prevodu nehnuteľností a transparentnosť uskutočneného prevodu. Ustálená judikatúra pritom uvádza, že každý jeden prípad je potrebné posudzovať individuálne a to práve s prihliadnutím na jednotlivé znaky nakladania s majetkom zo strany subjektu, ktorý túto dispozíciu vykonal. Mal za to, že nebol naplnený primárny predpoklad vydania zabezpečovacieho opatrenia, t. j. obava zo zmarenia exekúcie. V tejto súvislosti namietal záver súdu prvej inštancie, že existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobcovia odôvodili tým, že ide o jediný majetok žalovaného, o ktorom majú vedomosť, ktoré obavy žalobcov vyhodnotil súd prvej inštancie ako opodstatnené, žalobcami preukázané listom vlastníctva č. XXXX a výpisom z obchodného registra. Zdôraznil, že skutočnosť, že sa jedná o jediný žalobcom známy majetok nemá žiadnu výpovednú hodnotu o jeho schopnosti uspokojiť prípadnú budúcu pohľadávku voči žalobcom. Poukázal na vlastné hospodárske výsledky za rok 2023 (tržby vo výške 47.908.072 eur, zisk vo výške 2.038.674 eur a vlastný kapitál vo výške 3.494.737 eur), ktoré sú známe z verejných registrov a bol názoru, že neexistuje žiadna skutková okolnosť týkajúca sa jeho materiálneho zabezpečenia, ktorá by zakladala čo i len čiastkovú obavu o zmarenie exekúcie údajnej pohľadávky žalobcov. 11. Bol názoru, že tvrdenia žalobcov neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko neposkytli dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, naopak zamlčali hospodárske výsledky žalovaného v úmysle vyvolať zdanie, že budúca exekúcia pohľadávky môže byť ohrozená. Súdu prvej inštancie vytkol, že ponechal bez akéhokoľvek povšimnutia skutočnosť, že ako developerská spoločnosť vykonáva predaj nehnuteľností v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti, k čomu poukázal na rozhodovaciu prax odvolacích súdov (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/26/2017, zo dňa 11.5.2017, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/52/2019, zo dňa 14.11.2019 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/7/2024, zo dňa 31.1.2024). Zdôraznil princíp právnej istoty (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93, sp. zn. PL. ÚS 16/95, sp. zn. II. ÚS 80/99 a sp. zn. III. ÚS 356/06) a legitímne očakávanie, že obdobne bude nárok posúdený aj v predmetnom konaní (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010, sp. zn. PL. ÚS 21/00, sp. zn. PL. ÚS 6/04 a sp. zn. III. ÚS 328/05), pričom namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v priamom rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keďže za skutkovo rovnakých okolností dospel k odlišnému záveru, hoci nebol osvedčený čo i len náznak jeho úmyslu konať tak, aby exekúcia pohľadávky bola ohrozená. 12. Argumentoval tiež porušením princípu proporcionality (primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pre posúdenie ktorého je potrebné uvážiť vhodnosť, nevyhnutnosť a vyváženosť medzi závažnosťou zásahu do majetkových práv a významom sledovaného cieľa. Ozrejmil, že ako developerská spoločnosť sa zaoberá predajom nehnuteľností, pričom týmto predajom preukázateľne dosahuje zisk a disponuje majetkom, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku žalobcov a nariadené zabezpečovacie opatrenie vo výsledku len komplikuje jeho podnikateľskú činnosť, bez akéhokoľvek reálneho významu pre ochranu nárokov žalobcov, preto dôvodil, že návrh žalobcov napĺňa znaky šikanózneho konania, keďže jeho jediným účelom (a výsledkom) je sťaženie podnikania žalovaného. Naviac pri svojom podnikaní využíva bankové financovanie, pričom zriadenie záložného práva by mu mohlo zásadne poškodiť aj z pohľadu plnenia úverových podmienok (podmienka neexistencie zabezpečovacích opatrení alebo iných obmedzení v nakladaní s majetkom žalovaného). 13. Poprel nárok žalobcov a uviedol, že pokiaľ odvodzujú peňažný nárok, ktorý má byť zabezpečený vydaným neodkladným opatrením, od neplatnosti Čl. 3.3 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, tak
základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 243/07). Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so základnými princípmi výkladu zmluvných ustanovení, keď nárok žalobcov považoval za osvedčený, hoci k tomuto je potrebné vychádzať z prezumpcie neplatnosti zmluvného ustanovenia. Poukázal na to, že uzavretím kúpnej zmluvy zanikli práva a povinnosti strán sporu zo Zmluvy o budúcej zmluve a vznikli nové práva a povinnosti z uzavretej Kúpnej zmluvy, a teda aj v prípade, ak by bola indexačná doložka posúdená ako neplatná, takéto posúdenie by nemalo dopad na povinnosť žalobcov uhradiť dojednanú kúpnu cenu; ak by aj súd dospel k záveru o neplatnosti indexačnej doložky, nemohol by súčasne dospieť k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pretože nárok na úhradu kúpnej ceny vo výške 149.081 eur vyplýva z Kúpnej zmluvy, teda z právneho úkonu odlišného od Zmluvy o budúcej zmluve obsahujúcej predmetnú indexačnú doložku. 14. Dodal, že indexačná doložka nevytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech kupujúcich; z platnej právnej úpravy ani z rozhodovacej činnosti súdov nevyplýva, že právo na úpravu ceny tovaru alebo služieb musí byť dojednané recipročne, teda že ak má dodávateľ zmluvne zakotvené právo za určitých podmienok zvýšiť cenu, kupujúci musí mať zmluvne zakotvené recipročné právo na zníženie ceny za určitých podmienok; zároveň mal za nepochybné, že v posudzovanej veci bola indexačná doložka dojednaná individuálne a zakotvená v znení prospešnom aj žalobcom. Dal do pozornosti, že úpravou ceny na základe indexačnej doložky sa zaoberal Súdny dvor v rozsudku vo veci C-326/14, v zmysle ktorého zvýšenie ceny tovaru alebo služieb, ktoré sa realizuje na podklade zmluvnej doložky stanovujúcej, že zvýšenie ceny závisí od objektívneho indexu zostaveného verejným orgánom, nepredstavuje zmenu zmluvných podmienok, ktorú podmienku mal v prípade spornej indexačnej doložky za splnenú a poukázal aj na § 53 ods. 16 písm. c) Občianskeho zákonníka. Záverom uviedol, že žalobcovia neosvedčili základné predpoklady na vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana zabezpečovacím opatrením ani bezprostredné ohrozenie prípadnej exekúcie. 15. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Mali za to, že žalovaný v odvolaní nešpecifikoval namietaný nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň sa ani nevyjadril k skutkovému stavu uvedenému v návrhu a v napadnutom uznesení (najmä viacnásobný prevod obchodného podielu u žalovaného na spoločnosť mimo územia SR a mimo skupiny ITB Development a e-mailová komunikácia žalovaného o možnosti odkúpiť posledný majetok), hoci práve tieto svedčia o odôvodnenosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. K hospodárskym výsledkom žalovaného uviedol, že prezentované výsledky sa vzťahujú k 31.12.2023 a teda sú pre rozhodovanie o splnení podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia irelevantné. Predstavujú výsledok rozpredaja bytov v projekte Č. a sú tak ojedinelé, keď boli názoru, že žalovaný nepreukázal, že disponuje majetkom, z ktorého by mohol byť ich pohľadávka uspokojená. Dodali, že nakoľko pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase jeho nariadenia, nemôže sa odvolávať na stav existujúci k 31.12.2023. Obavy o zmarenie výkonu rozhodnutia odôvodnili poukazom na skutočnosť, že žalovaný patrí do developerskej skupiny ITB Development a je jednoúčelovou spoločnosťou, ktorá po realizácii developerského projektu zaniká. Poukázali na iné spoločnosti zo skupiny ITB Development, čerpané z obchodného registra, ktoré zanikli spôsobom zmieneným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 16. Uviedli, že o zámere ukončiť podnikanie svedčí okrem rýchlych prevodov obchodných podielov aj dojednanie v Čl. VIII ods. 8.5 písm. iii) Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX - S. uzavretej so žalobcami, kedy síce žalovaný poskytol záruku za akosť v trvaní 24 mesiacov, ale súčasne si vymienil právo postúpiť všetky práva a povinnosti zo záruky na generálneho dodávateľa stavby ITB Future s. r. o., IČO: 50 107 518, čo je opätovne typické dojednanie v prípade jednoúčelových spoločností. V danom prípade mali za zrejmú danosť dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 C. s. p.), na ktorom závere nič nemení ani okolnosť, že žalovaný dosiahol krátkodobo pozitívne hospodárske výsledky niekoľkonásobne prevyšujúce pohľadávku žalobcu. Dodali, že netvrdili, že žalovaný nemôže vykonávať predaj v rámci bežnej podnikateľskej činnosti, a teda takto meniť štruktúru svojich aktív (namiesto bytov a nebytových priestorov nadobudnúť finančné prostriedky), ale poukázali na to, že predajom aktív a rozhodnutím o rozdelení dosiahnutého zisku spoločníkovi, s následným prevodom obchodného podielu na tretiu osobu dôjde k nemožnosti vymoženia ich pohľadávky. Dodali,
že žalovaným prezentované rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/7/2024 nie je publikované na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a tak nemôže byť považované za ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít. Proporcionalitu preukázali v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie ju aj správne uplatnil, keď zabezpečovacie opatrenie nariadil. Okrem toho žalovaný nepreukázal ním tvrdenú ujmu, ktorá mu má vznikať nariadením zabezpečovacieho opatrenia a domnelým nedodržaním princípu proporcionality. 17. Dôvodili, že hoci žalovaný tvrdil, že zriadením záložného práva je mu komplikovaná podnikateľská činnosť, neuviedol aká ujma mu pritom vzniká, čo platí aj pre tvrdenie o dopadoch na jeho bankové financovanie. Pokiaľ poukázal na prioritu výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy zdôraznili, že v konaní sa nedomáhajú určenia neplatnosti celej zmluvy, ale len ustanovenia Čl. III. ods. 3.3, ktoré nemôže byť zhojené uzavretím Kúpnej zmluvy a to v zmysle zásady, že právo nevzniká z bezprávia. Namietali tvrdenie žalovaného, že nárok na úhradu kúpnej ceny vyplýva z Kúpnej zmluvy, keďže povinnosť zaplatiť kúpnu cenu si žalovaný uplatňoval u žalobcov práve na základe Zmluvy. Bez zaplatenia celej kúpnej ceny by žalovaný nepristúpil k uzavretiu Kúpnej zmluvy a Kúpna zmluva ani v žiadnom svojom ustanovení nezrušila Zmluvu. Poukázali tiež na skutočnosť, že indexačná doložka je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, ak by to aj nebolo, je neplatná pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň ako dôvod neplatnosti inflačnej doložky uviedli, že bol vypočítaný nesprávne časový okamih ukončenia stavebných prác (z cenovej úrovne 2. kvartálu 2022), keď nárast cien mal byť porovnávaný k 3. kvartálu 2021. Dodali, že na vec nemožno aplikovať smernicu 2002/22/ES, na ktorú sa vzťahuje citovaný rozsudok Súdneho dvora. K vyjadreniu pripojili Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX-S. a nebytových priestorov 18. Nasledovným podaním žalobcovia doplnili svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a uviedli, že došlo k významnej zmene majetkových pomerov žalovaného, keďže previedol väčšinu nepredaných parkovacích miest a pivničných kobiek na svojho konateľa H.. H. Y. (celkovo 15 rôznych nebytových priestorov). Konateľ žalovaného H.. H. Y. nadobudol dňa 18.3.2025 na základe Kúpnej zmluvy evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. pod V-1774/2025 špecifikované parkovacie miesta (10 parkovacích miest: stojisko č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX U. XX. Zároveň H.. H. Y. nadobudol na základe tej istej Kúpnej zmluvy špecifikované nebytové priestory, pivničné kobky nachádzajúce sa v bytových domoch vo vchodoch V. XL, XM, XN (označené ako príručné sklady č. K..XX, Č.. XX.XX, XX.XX, XX.XX U. XX.XX). Boli názoru, že všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný ako developerská spoločnosť určená na jednorazovú výstavbu a predaj bytov previedol všetky svoje aktíva na tretie osoby, pričom posledné z nich na svojho konateľa a dosiahol tak svoju faktickú nemajetnosť. Po odpredaji posledných nebytových priestorov a posledného parkovacieho miesta a následnom vyplatení podielu na zisku jedinému spoločníkovi (spoločnosti Construction and Property Advisory Limited, so sídlom na Malte) sa tak žalovaný stal nemajetným a jediným aktívom, ktorý reálne zabezpečuje pohľadávku žalobcov je parkovacie miesto (pozemok CKN parcela č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2), ku ktorému súd prvej inštancie zriadil zabezpečovacím opatrením záložné právo. 19. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. Dôvodil, že ak firma pracuje so ziskom presahujúcim hodnotu sporného nároku, nemožno hovoriť o riziku, že by cieľom žalovaného bolo uložiť svoj majetok mimo dosah potenciálnej exekúcie. Súd prvej inštancie však túto skutočnosť obišiel, a preto napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Hoci zákon nestanovuje majetkový cenzus, pri ktorom je možné podať návrh na zabezpečovacie opatrenie, naplnenie jeho zákonom stanovených predpokladov musí byť posudzované vždy prísne individuálne, čo v napadnutom rozhodnutí chýba, keďže súd prvej inštancie sa nijako nevyrovnal s reálnou solventnosťou a bonitou žalovaného. Zdôraznil, že developerská činnosť spočíva v bežnom nakladaní s nehnuteľnosťami vrátane ich predaja, pričom transparentnosť a legálnosť takýchto prevodov je zrejmá zo zverejnených údajov. Súdu prvej inštancie vytkol, že situáciu vyhodnotil ako keby šlo o podozrivé prevody s cieľom ukrátiť veriteľov, čo nezodpovedalo realite ani dôkaznej situácii. V danom prípade nebola vykonaná žiadna analýza, ktorá ale bola nevyhnutná pred takým závažným zásahom do vlastníckych a podnikateľských práv žalovaného. Dôvodil, že napadnuté uznesenie odporuje ustálenej súdnej praxi, podľa ktorej by sa zabezpečovacie opatrenia mali využívať len vtedy, ak existuje skutočné riziko uchránenia majetku mimo dosah veriteľa, resp. zmarenia exekúcie a nie na obmedzovanie podnikania developerskej spoločnosti, pričom súd prvej inštancie neodôvodnil odklon od tohto princípu.
20. Žalobcovia v odvolacej duplike poukázali na to, že žalovaný sa nevyjadril ku skutočnosti, že v mesiaci marec 2025 previedol posledných 15 nebytových priestorov v bytovom projekte Č. X na jedného zo svojich konateľov a len zopakoval svoju abstraktnú argumentáciu, pričom žalobcovia opreli svoju argumentáciu svedčiacu v prospech nariadenia zabezpečovacieho opatrenia primárne o dôkazy vyplývajúce z verejných registrov (obchodný register, kataster nehnuteľností, register účtovných závierok). V rámci hospodárskych pomerov žalovaného poukázali na to, že žalovaným akcentovaný zisk 2 milióny eur bol ojedinelý, súvisiaci s predajom bytov v developerskom projekte a koreluje s následnými prevodmi obchodného podielu v žalovanom na zahraničnú spoločnosť. Do pozornosti dali uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 7C/19/2023, zo dňa 12.5.2025, ktorý v skutkovo obdobnej a právne identickej veci vydal po prevode 15 nebytových priestorov na konateľa žalovaného zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložného právo k jednému parkovaciemu stojisku, pivničnej kobke a skladu v prospech iných vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorí sa rovnako ako žalobcovia domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o budúcej zmluve, umožňujúcej žalovanému jednostranné zvýšenie kúpnej ceny. Dôvodili, že práve toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zohľadňujúce konkrétne pomery žalovaného, preukazujú dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a nejedná sa o odklon od predchádzajúcej ustálenej rozhodovacej praxe, ktorý by bolo potrebné patrične zdôvodniť, pretože ani v jednom prípade, na ktorý sa odvoláva žalovaný, súdy neposudzovali prevod bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na konateľa developera za súčasného prevodu obchodného podielu v developerovi na zahraničnú schránkovú spoločnosť ako úkon ohrozujúci exekúciu. 21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.). 22. Podľa § 343 ods. 1 C. s. p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Podľa § 343 ods. 2 C. s. p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 24. Podľa § 343 ods. 3 C. s. p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 25. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 26. Podľa § 344 C. s. p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 27. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba na návrh. Rovnako ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia si úspech strany vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov a súčasne navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna. 28. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Konštatovaný právny záver vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/144/1997, zverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998, ktorého závery sú naďalej použiteľné aj na konania podľa Civilného sporového poriadku.
29. Odvolací súd na rozdiel súdu od prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v konaní neosvedčili, že žalovaný sa zbavuje majetku v jeho vlastníctve s dopadom na exekvovateľný majetok a týmto v spojení s prevodmi obchodného podielu ohrozuje budúce exekučné konanie. 30. Hodno uviesť, že žalobcovia domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musia v návrhu osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba, na majetok ktorej navrhujú zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a osvedčené, nielen hypotetické. 31. Je potrebné uviesť, že sami žalobcovia v konaní osvedčili, že žalovaný je okrem nehnuteľnosti ku ktorej navrhovali zriadiť záložné právo, vlastníkom viacerých ďalších nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P.. Pokiaľ žalobcovia argumentovali prevodmi nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného na osobu konateľa žalovaného, vykonanými po vydaní napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa § 344 v spojení s § 329 ods. 2 C. s. p., pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, preto na následne vykonané prevody, navyše k nehnuteľnostiam žalovaného evidovaným evidentne na inom liste vlastníctva (č. XXXX, katastrálne územie P.), neprihliadal. 32. Zároveň odvolací súd konštatuje, že úvahy žalobcov ohľadom „jednorazovosti“ žalovaného s poukazom na zmeny v jeho štruktúre spoločníkov majú hypotetický charakter a teda bez ďalšieho nie sú spôsobilé založiť dôvodnosť záveru o osvedčení obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobcovia pritom napokon nesporovali tvrdenia žalovaného o dosiahnutom zisku za rok 2023, keď ak by aj bol takto dosiahnutý zisk jednorazový, v spojitosti s údajmi z verejne dostupných registrov osvedčuje bonitu žalovaného značne presahujúcu pohľadávku žalobcov. 33. Taktiež je potrebné prisvedčiť žalovanému, že s ohľadom na skutočnosť, že sa zaoberá developerskou činnosťou, vykonávané prevody nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného na tretie osoby samotné neosvedčujú, že by sa zbavoval majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Naviac, ohrozenie exekúcie by prichádzalo do úvahy, ak by sa jednalo o jediný majetok žalovaného, z ktorého scudzenia by neobdržal peňažný, resp. iný ekvivalent jeho aktuálnej majetkovej hodnoty. 34. Žalobcovia teda predloženými dôkazmi jednotlivo, ani v ich vzájomnej spojitosti neosvedčili reálnosť prezentovaných tvrdení o zámeroch žalovaného, ktoré tak zostali v rovine hypotetických úvah. Neosvedčili teda naliehavosť potreby úpravy pomerov z dôvodu, že žalovaný sa zbavuje majetku vo svojom vlastníctve a zároveň tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozuje prípadné exekučné konanie; chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcov nemožno ničím nahradiť, keďže predstavuje základnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 35. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili splnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 C. s. p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).