Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/86/2026 1326200449 30. 06. 2026 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2026:1326200449.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: Štúdio K.F.A. architektúra a design spol. s r.o., so sídlom Karpatská 28, Bratislava, IČO: 31 431 224, právne zast. VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovaným: 1/ dizajnový nábytok KFA, spol. s r.o., so sídlom Karpatská 28, Bratislava, IČO: 47 930 632, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, C., obaja žalovaní právne zast. Advokátska kancelária Andrej Mojžiš, s.r.o., so sídlom gen. Svobodu 16, Pezinok, IČO: 35 948 043, o neúčinnosť právneho úkonu a nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 01.03.2026, č.k. 51C/12/2026-58, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. XXXX pre k.ú. B. D. ako: pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 198 m2, pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku záhrada o výmere 167 m2, stavba so súpisným č. 3126, druh stavby rodinný dom, postavená na parc. č. XXXX (ďalej spolu aj len ako „Nehnuteľnosti“), najmä zdržať sa ich scudzenia, prevodu, darovania, prenájmu, zaťaženia právom tretej osoby (najmä zriadením záložného práva, vecného bremena alebo predkupného práva) alebo akejkoľvek inej dispozície, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na zákonné predpoklady pre nariadenia neodkladného opatrenia (osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami alebo existencie subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, sa nevytvorí nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu nad mieru primeranú pomerom a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením) tým, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha neúčinnosti právneho úkonu na tom skutkovom základe, že žalobca má voči žalovanému 1/ vymáhateľnú peňažnú pohľadávku v sume 16.649,49 eur s príslušenstvom (úrok z omeškania 5 % ročne od 20.12.2022) neprávoplatne priznanú rozsudkom Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-39Cb/17/2023 zo dňa 10.07.2025 z titulu neuhradeného nájomného a platieb spojených s užívaním nebytového priestoru, ktoré bol žalovaný 1/ povinný platiť žalobcovi. Žalovaný 1/ pristúpil k prevodu podstatnej časti svojho majetku na žalovanú 2/ na základe Darovacej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným 1/ ako darcom a
žalovanou 2/ ako obdarovanou, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k Nehnuteľnostiam (V- 23471/2024 zo dňa 23.11.2024) bez protihodnoty, čím sa žalovaný 1/ zbavil hodnotného majetku, podstatne sa tým zhoršila majetková situácia žalovaného 1/ a schopnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu, teda žalovaný 1/ svoj majetok zmenšil spôsobom, ktorý žalobcu ukracuje na jeho uspokojení. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca (navrhovateľ) neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, najmä jej opodstatnenosť, naliehavosť a ani primeranosť, pretože neosvedčil, že žalovaná 2/ má zámer scudziť Nehnuteľnosti alebo že ten zámer má žalovaný 1/, keďže medzi nimi ide o podielové spoluvlastníctvo o veľkosti 1/2 k celku a iba abstraktná možnosť ohrozenia práv žalobcu bez uvedenia konkrétnych skutočností nie je pre nariadenie neodkladného opatrenia postačujúca. Navrhované neodkladné opatrenie podľa súdu prvej inštancie nespĺňa ani požiadavku naliehavosti a efektívnosti, keďže jeho účel a funkciu postačujúco napĺňa aj poznámka na LV v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore vo vzťahu k Nehnuteľnostiam a ani kritérium primeranosti a proporcionality vo vzťahu k pohľadávke žalobcu v sume cca 16.000 eur, ktorá je vo vzťahu k hodnote zabezpečovaných Nehnuteľností rádovo v stovkách tisíc eur neprimerane nízka. Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatným procesným podaním žalobcu, dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a uloží žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania, najmä scudzenia, darovania, prenájmu, zriadenia vecného bremena, záložného práva alebo iného zaťaženia, so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 k celku k Nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia konania vo veci samej; subsidiárne žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté uznesenie podľa žalobcu trpí zásadnou vadou, pretože z jeho odôvodnenia vôbec nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie vecne zaoberal podaním žalobcu zo dňa 17.02.2026, ktorým žalobca súdu prvej inštancie oznámil relevantné skutočnosti, že na LV č. XXXX bola zapísaná poznámka sporu P-41/2026 a plomby Z-2448/2026 a V-3304/2026, teda prebiehali nové katastrálne konania signalizujúce dispozície s Nehnuteľnosťami – uvedené z napadnutého uznesenia nijako nevyplýva a smerovalo k osvedčeniu bezprostrednej hrozby, ktorú súd prvej inštancie označil za neosvedčenú. Uvedeným postupom súd prvej inštancie žalobcovi znemožnil účinne uplatniť jeho procesné práva v rozsahu, ktorý mal bezprostredný dosah na výsledok rozhodnutia o neodkladnom opatrení, uvedený postup zakladá nielen inú vadu konania, ale aj porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Poukázal na to, že skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ ide o „podielové spoluvlastníctvo o veľkosti 1/2 k celku“, nezodpovedal stavu osvedčenému predloženými listinami, z ktorých vyplývalo, že ku dňu 16.02.2026 bola ako vlastník Nehnuteľností vedená výlučne žalovaná 2/ v podiele 1/1 a na LV boli vyznačené plomby Z-2448/2026 a V-3304/2026. Navyše z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. B. D. zo dňa 13.03.2026 vyplýva, že plomba V-3304/2026 sa materializovala do zápisu Dohody o vrátení daru V-3304/2026 zo dňa 10.03.2026, pričom vlastnícka štruktúra sa zmenila späť na stav, v ktorom žalovaná 2/ vlastní spoluvlastnícky podiel 1/2 a žalovaný 1/ spoluvlastnícky podiel 1/2, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola žalobcom tvrdená hrozba abstraktná, ale reálna a konkretizovaná. Potreba osvedčiť konkrétny zámer žalovanej 2/ scudziť Nehnuteľnosti nezodpovedá podľa žalobu tomu, čo vyžaduje CSP, keď podľa ust. § 325 ods. 1 CSP postačuje, ak je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená, resp. potreba bezodkladne upraviť pomery; takými okolnosťami boli v prejednávanej veci najmä bezodplatný prevod jediného hodnotného majetku dlžníka na jeho jedinú konateľku a spoločníčku, zápis poznámky sporu a vyznačenie konkrétnych plomb na LV ešte pred vydaním uznesenia. Žalobca v žalobe osvedčil, že darovaním spoluvlastníckeho podielu 1/2 na Nehnuteľnostiach došlo k vyvedeniu jediného významného majetku žalovaného 1/ z jeho majetkovej sféry bezodplatne a v prospech osoby, ktorá ho personálne plne ovládala a ovláda, čím je daný predpoklad uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka) a potreba zachovať predmet odporovaného úkonu v stabilnom právnom režime až do rozhodnutia vo veci samej. Záveru súdu prvej inštancie, že postačujúca bola poznámka na LV o prebiehajúcom súdnom spore, považoval žalobca za právne neudržateľný, keď nepredstavuje zákaz nakladania, neblokuje vkladové konania a sama osebe nebráni tomu, aby vlastník s nehnuteľnosťou ďalej disponoval. Neodkladné opatrenie v navrhovanej podobe sledovalo presne to, čo poznámka sporu dosiahnuť nevie – zmrazenie ďalších právnych dispozícií so sporným podielom. Žalobca tak osvedčil nielen dôvodnosť nároku, ale aj naliehavú potrebu dočasnej ochrany. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že pohľadávka žalobcu približne v sume 16.000 eur je vo vzťahu k
hodnote zabezpečovaných nehnuteľností neprimerane nízka, žalobca namietal tento záver ako odhad bez toho, aby bola v spise akákoľvek listina alebo znalecký podklad o hodnote Nehnuteľností a súčasne bez zohľadnenia záložného práva v prospech Tatra banky, a.s., preto táto hodnota nemusí predstavovať disponibilnú hodnotu pre uspokojenie ďalšieho veriteľa. Proporcionalita sa podľa žalobcu nemá posudzovať mechanicky len porovnaním nominálnej výšky pohľadávky a hrubej odhadovanej hodnoty nehnuteľností, podstatné je to, či ide o jediný reálne dostupný majetok, či navrhované opatrenie smeruje len k zachovaniu status quo, či je časovo obmedzené a či bez neho hrozí znehodnotenie účelu hlavného konania, ktoré faktory hovoria v prospech nariadenia neodkladného opatrenia. K podmienke citovanej v ust. § 324 ods. 3 CSP súd prvej inštancie nevykonal žiadnu vecnú úvahu a redukoval petit návrhu len na otázku budúceho „scudzenia“ Nehnuteľností, hoci žalobca sa domáhal aj iného zákazu a úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorej žalobca má pohľadávku voči žalovanému 1/, a preto nie je dostatočne osvedčená potreba zásahu voči žalovanej 2/, je vnútorne nesprávna. 4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili v podaní zo dňa 24.06.2026, v ktorom uviedli, že majú za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania vo veci napadnutého uznesenia. Poukázali na predmet konania vo veci samej, na žalobcom navrhované neodkladné opatrenie a na to, že zo samotného odvolania žalobcu vyplýva, že po vydaní napadnutého uznesenia došlo na základe zápisu Dohody o vrátení daru k zmene vlastníckej štruktúry zabezpečovaných Nehnuteľností tak, že žalovaný 1/ sa opätovne stal vlastníkom svojho pôvodného spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2, teda spoluvlastnícky podiel, ktorý mal byť podľa žalobcu odporovaným právnym úkonom vyvedený z majetku žalovaného 1/, sa vrátil späť do majetku žalovaného 1/, čím odpadol nielen skutkový základ, z ktorého žalobca odvodzoval potrebu neodkladného opatrenia, ale aj dôvod samotnej žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu (spätným vrátením spoluvlastníckeho podielu do majetku žalovaného 1/ bol tento účel v celom rozsahu naplnený). Za daného stavu už neexistuje aktuálna potreba neodkladnej ochrany a aj keď sa v odvolaní snaží žalobca spätný prevod podielu vykladať ako potvrdenie existencie hrozby, tento výklad nie je správny a postráda logiku, keď nie je rozhodujúce, či na LV prebehla akákoľvek zmena, ale či táto zmena ohrozuje účel odporovacej žaloby alebo budúci výkon rozhodnutia. Vrátenie spoluvlastníckeho podielu do majetku žalovaného 1/ nie je úkonom, ktorý by zhoršoval postavenie žalobcu, práve naopak, žalovaní dobrovoľne obnovili stav, z ktorého žalobca odvodzuje možnosť prípadného budúceho uspokojenia svojej pohľadávky. Nakoľko po podaní odporovacej žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k obnoveniu pôvodného vlastníckeho stavu, odpadol skutkový základ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd nemôže napadnuté uznesenie zmeniť tak, že by nariadil neodkladné opatrenie v znení navrhovanom žalobcom - ak by neodkladné opatrenie malo smerovať k inému spoluvlastníckemu podielu žalovanej 2/, nešlo by už o ochranu predmetu odporovacieho konania, ale o zásah do majetku, ktorý nie je predmetom odporovaného právneho úkonu a neodkladné opatrenie by nemalo vecnú súvislosť s uplatneným odporovacím nárokom a nebolo by prípustné. Napadnuté uznesenie je vecne správne a keďže medzičasom zanikli dôvody, pre ktoré sa o návrhu na neodkladné opatrenie malo rozhodovať, prichádzalo by do úvahy nanajvýš jeho zrušenie. Žalovaní nepovažovali za hospodárne sa vyjadrovať k jednotlivým odvolacím dôvodom uvádzaných žalobcom a skonštatovali, že žalobca v odvolaní nepreukázal, že by v čase rozhodovania súdu prvej inštancie existovala aktuálna potreba neodkladnej úpravy pomerov a ani nepreukázal, že by takáto potreba existovala v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Žalobca podal zjavne nedôvodné odvolanie proti napadnutému uzneseniu v čase, kedy sám mal vedomosť o tom, že odpadol dôvod nielen konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj dôvod samotnej žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Žalovaní poukázali aj na skutočnosti, ktoré sú podstatné pre ďalší postup v konaní vo veci samej, a to, že voči žalovanému 1/ je žaloba od počiatku nedôvodná pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka), keď odporovacia žaloba smeruje voči osobe, ktorá mala mať z odporovaného právneho úkonu prospech, a nie voči dlžníkovi, ktorý mal odporovaným právnym úkonom svoj majetok previesť. Za týchto okolností by procesne správnym postupom žalobcu bolo vziať vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k žalovanej 2/ sa vrátením daru spoluvlastnícky podiel, ktorý mal byť podľa žalobcu odporovaným právnym úkonom vyvedený z majetku žalovaného 1/, vrátil späť do majetku žalovaného 1/, teda odpadol dôvod samotnej žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, preto by z tohto dôvodu procesne správnym postupom žalobcu bolo vziať vo vzťahu k žalovanej 2/ žalobu späť v celom rozsahu, a ak nie, súd prvej inštancie by mal v ďalšom konaní žalovanými uvedené skutočnosti zohľadniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Zo zákonných ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 14. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013).
15. CSP v rámci inštitútu neodkladného opatrenia ustanovuje osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Osobitný význam má toto ustanovenie pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vylúčené je to, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia; na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Predmetom odvolacieho prieskumu tak nemôže byť vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie (viď aj ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1119). 16. V svetle vyššie uvedeného, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. Pre úspech v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia bolo potrebné zo strany žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a zároveň bolo potrebné osvedčiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. 17. Odvolací súd má za to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca osvedčil existenciu a trvanie nároku, ktorému žiadal poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal neúčinnosti (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka) Darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaný 1/ previedol na žalovanú 2/ (ktorá je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného 1/) spoluvlastnícky podiel na Nehnuteľnostiach o veľkosti 1/2 (vklad povolený podľa V-23471/2024 zo dňa 2024). V žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal a osvedčoval skutočnosti relevantné pre posúdenie tohto nároku voči žalovanej 2/ (v danom prípade vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi – žalovanému 1/, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, prezumovanú vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa (§ 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka), skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby). 18. Pri posudzovaní splnenia ďalšej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), odvolací súd vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval aj tým, že na LV č. XXXX, pre k.ú. B. D. bola Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vyznačená plomba, a to plomba vyznačená na základe Z-2448/2026 (Listina o zániku záložného práva) a plomba vyznačená na základe V-3304/2026 (Darovacia zmluva), čo podľa žalobcu zakladalo dôvodné podozrenie, že žalovaná 2/ pokračuje v dispozíciách s Nehnuteľnosťami alebo pripravuje právne úkony smerujúce k zmene právnych pomerov k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je predmetom odporovania, teda že existuje reálne riziko zmarenia účelu konania a ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia. 19. E. F. v tom čase prebiehajúceho konania o výmaz záložného práva (konanie Z-2448/2026) je nepochybné, že toto nemalo vecný súvis s navrhovaným neodkladným opatrením a konaním vo veci samej o neúčinnosť Darovacej zmluvy, preto neodôvodňovalo potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Súčasne už z podaného odvolania žalobcu vyplývalo, že v katastrálnom konaní V-3304/2026 nebol vykonaný zápis prevodu Nehnuteľností alebo ich časti zo žalovanej 2/ na ďalšiu tretiu osobu, ale spätný prevod (Dohoda o vrátení daru) spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 (nadobudnutý žalovanou 2/ na základe odporovanej Darovacej zmluvy) späť na žalovaného 1/, v dôsledku čoho sa obnovili spoluvlastnícke práva žalovaných pred Darovacou zmluvou. Preto ani argumentácia žalobcu katastrálnym (vkladovým) konaním (V-3304/2026) neosvedčovala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ohrozenie účelu odporovacej žaloby alebo budúci výkon rozhodnutia. Naviac, zohľadňujúc výsledok vkladového konania V-3304/2026, nie je v čase rozhodovania odvolacieho súdu možné vykonateľne zriadiť žalobcom požadované neodkladné opatrenie, nakoľko majetok, ktorého sa týkal a ktorý žalovaná 2/ nadobudla Darovacou zmluvou, nie sú vo vlastníctve žalovanej 2/ (žalovaná 2/ vlastní len pôvodný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 nedotknutý darovaním Darovacou zmluvou ako odporovateľným právnym úkonom). Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že zo strany žalobcu
neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu úpravy pomerov sporových strán, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. 20. S ohľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).