Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/50/2023 2122203447 20. 06. 2024 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2024:2122203447.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, proti žalovanému: JUDr. Marek Piršel, Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, správca úpadcu X. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXX/XX, XXX XX C., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, o určenie poradia pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/4/2022-83 zo dňa 4. októbra 2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/4/2022-83 zo dňa 4. októbra 2022 potvrdzuje. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % trov konania. Rozhodol tak s poukazom na §§ 96 ods. 3, 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), §§ 251, 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2022 domáhal určenia, že pohľadávka proti podstate spočívajúca v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/14/2015 nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate vo výške 4.560 eur vrátane DPH. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný si v Zozname pohľadávok proti všeobecnej podstate zo dňa 24.03.2022 uplatnil pohľadávku označenú ako: Úhrada paušálnej náhrady nákladov za vedenie kancelárie (za obdobie 01/2019 - 02/2022) podľa ust. § 87 ods. 2 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Tento nárok na mesačnú paušálnu náhradu za vedenie kancelárie v celkovej výške 4.560 eur vrátane DPH si správca uplatnil na základe ustanovenia § 24b vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorá nadobudla účinnosť dňom 01.03.2017 (ďalej len „vyhláška“). Voči takto uplatnenej pohľadávke v zmysle § 24b vyhlášky uplatnenej proti všeobecnej podstate, žalobca podal námietku zo dňa 29.04.2022, v ktorej namietal nesprávnu interpretáciu právnych predpisov na vec, aplikovanie nesprávneho právneho predpisu - t.z. žalovaný neaplikoval správnu časovú verziu vyhlášky a jej znenia účinného pre konkurz
vedený na majetok úpadcu a dospel tak k nesprávnym záverom, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný pri uplatnení pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle ustanovenia § 24b vykonávacej vyhlášky vychádzal z aktuálne platnej časovej verzie vyhlášky bez ohľadu na fakt, že konkurz na majetok úpadcu súd vyhlásil vychádzajúc z právnych predpisov účinných ku dňu začatia konania na príslušnom súde - uznesenie zverejnené v OV č. 93/2015 zo dňa 19.05.2015. Vo vzťahu k použitiu časovej verzie vyhlášky žalobca uviedol, že v konkurze vedenom na majetok úpadcu, sa mala uplatniť vyhláška v znení účinnom do 28.02.2017, a to s poukazom na ustanovenie § 206f ods. 1 ZKR, podľa ktorého sa majú konania začaté pred 1. marcom 2017 dokončiť podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.9.2017, sp. zn. III. ÚS 534/2017, bod 25. Žalovaný si nemôže uplatniť paušálnu náhradu nákladov za vedenie kancelárie podľa ustanovenia § 24b Vyhlášky v predmetnom konkurze, nakoľko predmetné ustanovenie, podľa ktorého správca postupoval, bolo do vykonávacej vyhlášky zakotvené až pre jej znenie účinné od 01.03.2017. Došlo k zjavnému porušeniu právnych predpisov zo strany žalovaného a uplatneniu nároku nemajúceho oporu v naplnení podmienok obsiahnutých v ustanovení § 24b vykonávacej vyhlášky. Žalovanému v danom prípade nepatrí žiadna paušálna náhrada nákladov za vedenie kancelárie. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že prechodné ustanovenia, tak ako to ukladá aj ust. § 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaoberajúci sa systematikou členenia právnych predpisov, obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu. V súlade s týmto zákonným ustanovením je zrejmé, že len prechodné ustanovenia konkrétneho právneho predpisu (ktorým spomínaný zákon rozumie aj vyhlášku) upravujú režim, na základe ktorého možno určiť, že sa novelizované ustanovenia použijú len v určitej časovej verzii zákona, a teda určiť, že tieto ustanovenia nemožno použiť na skôr začaté konania. Zároveň zákon o tvorbe právnych predpisov pre vylúčenie pochybností uvádza, že tieto prechodné ustanovenia musia byť jednoznačné. Otázkou chýbajúcich prechodných ustanovení sa zaoberala aj súdna prax, napr. Krajský súd v Nitre, sp. zn. 7Co/179/2016 vo svojom rozsudku alebo Najvyšší súd SR, sp. zn. 2Sž/14/2011. Tieto súdne rozhodnutia (aj keď v iných skutkových veciach) sa jednoznačne venujú situácii, kedy konkrétny právny predpis nemá prechodné ustanovenia. Skutočnosť, že vyhláška je v porovnaní so ZKR právnym predpisom nižšej právnej sily a musí s ním byť v súlade, nie je dôvodom na aplikáciu prechodných ustanovení ZKR aj na vyhlášku. Absentujúce prechodné ustanovenia v ostatnej novele účinnej od 01.03.2017 vniesli do výkonu správcovskej činnosti právnu neistotu. Táto však nemôže byť na ťarchu správcu, keď vyhláška uplatnenie paušálnej náhradnej nákladov za skôr začaté konanie nezakazuje. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 534/2017, kde síce súd ustálil názor prezentovaný žalobcom, avšak za diametrálne odlišných skutočností a skutkového stavu. Uvedené uznesenie nerieši priamo náhradu nákladov za vedenie kancelárie, ale odmenu správcu do konania schôdze veriteľov. Judikatúra v tejto veci nie je jednotná, o čom svedčí aj právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/23/2017, ktorý zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 30K/1/2017-89 v obdobnej právnej veci. V predmetnej veci správca uplatňuje nárok na náhradu za vedenie kancelárie len za obdobie od účinnosti novely vyhlášky, ktorou sa tento nárok zakotvil, a teda nie za predchádzajúce obdobie. 4. Žalovaný tiež namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko na podanie námietky proti poradiu pohľadávky proti podstate a následné podanie žaloby je v zmysle ust. 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR, oprávnený len veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a ten, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate. Žalobca nie je ani jednou z týchto osôb a aj napriek tomu, že aj v podanej námietke poradia uvádza, že námietku podáva ako „veriteľský výbor“, to nie je pravdou, nakoľko zástupcom veriteľov (vzhľadom na to, že ide o malý konkurz, kde funkciu veriteľského výboru vykonáva zástupca veriteľov) je iná osoba, čo vyplýva z konanej schôdze veriteľov, na ktorej bol zástupca veriteľov volený. 5. Žalobca v replike a ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že považuje za príkry rozpor s princípom proporcionality - aby v priebehu súdneho konania zavedením nových hmotných práv správcu
konkurznej podstaty, ktoré tu v čase začatia súdneho konania neboli, a teda neboli predvídateľné ani očakávateľné - aby boli reálne likvidované (sčasti či celkom) práva na reálne predvídateľné a legitímne očakávateľné uspokojenie konkurzných veriteľov a tiež práva samotného dlžníka na uspokojenie jeho veriteľov. Ad absurdum - v ktoromkoľvek štádiu konkurzu (hoci aj v úplnom závere) - by zrazu začal správca brať z výťažkov tzv. novú kancelársku náhradu a inú náhradu - napr. až do posledného centu. Žalobca sa domnieval, že práve takýmto postupom a výkladom - t.j. okamžitou aplikabilitou vyhlášky - na aj už začaté konania, by sa docielil stav porušenia o.i. legitímnych očakávaní tak konkurzných veriteľov, ako aj dlžníka a stav právnej neistoty dlžníka a konkurzných veriteľov v konkurznom konaní najmä v tom - že predpoklady nákladov na konkurzné konanie garantované zákonom platným a účinným v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu - by sa za behu nepredvídane zmenili, materiálne zvýšili a právne postavenie, práva a oprávnené záujmy, ktoré boli dlžníkovi a konkurzným veriteľom garantované, by sa relevantne zhoršili. Pri použití správnej časovej verzie vyhlášky nemôže s ohľadom na vyššie uvedené dôjsť k uplatneniu pohľadávky proti podstate ako paušálnej náhrady nákladov za vedenie kancelárie a personálne zabezpečenie vedenia podateľne podľa ustanovenia § 24b písm. d) Vyhlášky v konkurze na majetok úpadcu, nakoľko predmetné ustanovenie bolo do Vyhlášky zakotvené až pre konkurzné konania začaté od 1. marca 2017. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného o nedostatku vecnej legitimácie na uplatnenie námietok. Na porušenie povinností správcu, resp. nekonanie správcu s odbornou starostlivosťou, ZKR nezakazuje ktorémukoľvek dotknutému veriteľovi uplatniť obranu, a to aj v podobe námietok a zabrániť tak medzistupni k údajnej legitimizácii niečoho, na čo správca právo nemá. Žalobca poukázal na Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo dňa 15.08.2022, v ktorom súd rozhodoval o rovnakej skutkovej a právnej veci, v ktorom súd určil, že pohľadávky správcu spočívajúce v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie, nemajú byť zaradené do zoznamu pohľadávok proti podstate. Žalobca ďalej uviedol, že námietku voči pohľadávke proti podstate spočívajúcej v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie sa snažil uplatniť o.i. aj prostredníctvom zástupcu veriteľov - avšak neúspešne. Rôzne okolnosti konkurzného konania možnosti (aj informačné) zvoleného zástupcu veriteľov - nemôžu byť na ťarchu konkurzných veriteľov ani dlžníka, ale predovšetkým nemôžu viesť k potlačovaniu účelu konkurzu ako takého. Žalobca si riadne a včas uplatnil námietku u žalovaného ako riadny účastník konkurzného konania - sledujúc účel konkurzu, kam o.i. patrí kolektívne čo najvyššie uspokojenie veriteľov s čo najnižšími nákladmi speňažením majetku úpadcu postupmi predpokladanými všeobecne záväznými právnymi predpismi za účasti správcu konkurznej podstaty konajúceho s odbornou starostlivosťou. Čo v riešenom prípade je zrejmé, že správca konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou nekoná, uplatňuje si ako pohľadávku proti podstate to, čo mu právo (ako vyplýva aj z rozhodovacej praxe, o.i. iného aj priloženého rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo dňa 15.08.2022) nepriznáva. Takýto postup správcu nemožno označiť za konanie s odbornou starostlivosťou. Ide o konanie v rozpore s právnymi predpismi a nesmie byť v konaní tolerované a priznané. Žalobca si riadne a včas uplatnil námietku u žalovaného ako riadny účastník konkurzného konania. K podmienkam možnosti podania žaloby podľa § 96 ods. 6 ZKR veriteľom ako účastníkom konkurzného patrí podanie námietky a dodržanie prekluzívnej 60dňovej lehoty na podanie žaloby, ktorú žalobca objektívne dodržal. V nadväznosti na zásadu zachovania rovnosti účastníkov konania vyjadrenú v čl. 6 CSP ako aj v ust. § 6 ZKR - má akýkoľvek veriteľ možnosť domáhať sa svojich práv, a to zákonom predpísanou cestou. Je vylúčené, aby zákonodarca prijatou legislatívou dal priestor na uplatnenie pohľadávok správcu, ktoré nespĺňajú základné materiálne predpoklady na ich uplatnenie - čo by malo za následok zníženie výťažku oddelenej alebo všeobecnej podstaty, ktorý má primárne slúžiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov. 6. Žalovaný v duplike opätovne poukázal na nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v neexistencii aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá by ho oprávňovala k podaniu predmetnej žaloby či predchádzajúcej námietky poradia pohľadávky proti podstate. Vzhľadom na to, že ide o procesnú vadu, ktorú nemožno odstrániť, ide o prvotný dôvod na zastavenie konania bez ďalšieho skúmania merita veci. Argumentácia žalobcu uvedená v podanom vyjadrení neobstojí, nakoľko je v tomto smere zákonná úprava aktívnej legitimácie v ust. § 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR exaktná, keď priamo stanovuje osoby oprávnené iniciovať tieto procesné úkony. Celkový postup rozporovania pohľadávok proti podstate upravený v ust. § 96 ZKR je prísne formálny, keď stanovuje presnú formu podania námietky - prostredníctvom na to určeného formulára, presnú lehotu na jej uplatnenie a rovnako aj presný okruh aktívne legitimovaných osôb. Ak žalobca nie je osobou, ktorá je v zmysle tohto ustanovenia aktívne legitimovanou, nemôže svojvoľne, inak úplne exaktne uvedené ustanovenie, rozširovať vo svoj prospech, aby napravila túto procesnú vadu. Žalobca poukazuje na prípady, kedy nie je zvolený veriteľský výbor, tieto prípady sú však v zákone rovnako exaktne upravené, a to tak, že pôsobnosť veriteľského výboru vykonáva súd alebo
zástupca veriteľov. Preto ani nie je potrebné, aby predmetné zákonné ustanovenie obsahovalo výpočet aj týchto „náhradných“ subjektov, nakoľko je to zrejmé z ostatnej úpravy ZKR. Je zrejmé, že argumentácia žalobcu v súvislosti s aktívnou legitimáciou nemá opodstatnenie a súd by sa mal s touto procesnou podmienkou, vzhľadom na hospodárnosť konania, zaoberať prioritne pred posúdením akýchkoľvek ďalších skutočností. Žalobca ani podanými vyjadreniami neosvedčil svoj právny nárok. Ustanovenia zákona aj vyhlášky sa snaží interpretovať len v prospech veriteľov. Uspokojenie veriteľov je samozrejme jedným zo základných účelov ZKR, avšak nemožno bez ďalšieho prihliadať len na tento účel tak, aby si správca nemohol uplatniť to, čo nie je žiadnym spôsobom zákonom zakázané a z dôvodu nedostatku na strane zákonodarcu (spočívajúceho v neprijatí prechodných ustanovení) bolo toto na ťarchu správcu. Predsa ak správca vykonáva svoju funkciu v konkurze vyhlásenom v 02/2017 a v konkurze vyhlásenom v 03/2017 vykonáva v týchto konkurzoch rovnaké úkony a má v týchto konkurzoch rovnaké náklady s vedením kancelárie - je toto naozaj úmyslom zákonodarcu aby v jednom konkurze správca nárok na náhradu nákladov mal a v inom nie? Ako žalobca uviedol vo svojom poslednom podaní zo dňa 21.09.2022, právna úprava ust. § 98 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. účinná do 31.12.2011 exaktne upravovala aktívnu legitimáciu na predmetné konanie tak, že námietku mohol podať veriteľský výbor aj na podnet akéhokoľvek nezabezpečeného veriteľa. Táto úprava však bola novelizovaná tak, že na podanie námietky je oprávnený len veriteľský výbor, z čoho jednoznačne vyplýva, že bolo úmyslom zákonodarcu tento okruh zúžiť len na tento subjekt. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom námietky poradia pohľadávky proti podstate, podaním označením ako Výpis z evidencie pohľadávok proti všeobecnej podstate v konkurznej veci vedenej pod sp. zn. 25K/14/2015 k zámeru zostaviť rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty, odpisom zápisnice z prvej schôdze veriteľov úpadcu, uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo dňa 15.08.2022, e-mailovým podaním zo dňa 29.04.2022 ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 8. Žalobca na pojednávaní poukázal na nedostatok právnej úpravy, kedy mal za to, že využil všetky dostupné prostriedky aj oslovením zástupcu veriteľov v predmetnom konkurze a že v prípade akéhokoľvek porušenia povinností ustanovených ZKR a v zákone o správcoch, zakladá zodpovednosť správcu za škodu a zároveň, že súd by mal v takejto veci konať v zmysle príslušných predpisov a v prípade, že zlyhá kontrola veriteľov, v tomto prípade zástupca veriteľov, nemôže to byť na ťarchu ostatných veriteľov. V takomto prípade by mala nastúpiť súdna kontrola, ktorú v zmysle ZKR vykonáva konkurzný súd a mal by ju vykonávať permanentne. Správca je osoba s osobitnou spôsobilosťou, ktorá má vykonávať svoju funkciu tak, aby sa dosiahlo čo najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov s ohľadom najmä na § 7 ZKR, § 3 Zákona o správcoch, a to tak, aby konal s odbornou starostlivosťou. Akýkoľvek iný výkon funkcie správcu je porušením povinnosti spomenutých predpisov. Podľa ustanovenia §§ 96 ods. 3 ZKR, veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada. Súd mal za to, že pred posúdením akýchkoľvek skutočností súvisiacich s vecnými dôvodmi námietky je potrebné zaoberať sa procesnými podmienkami na podanie návrhu na určenie, že pohľadávka proti podstate spočívajúca v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie v konkurznom konaní na majetok úpadcu nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate. V Obchodnom vestníku č. 62/2022 zo dňa 30.03.2022 bol podľa ustanovenia § 96 ods. 2 ZKR zverejnený oznam o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty s poučením, že veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas a u správcu na predpísanom tlačive a musí byť odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada. Žaloba žalobcu bola doručená súdu dňa 30.05.2022, teda v lehote v zmysle citovaného ustanovenia § 96 ods. 6 ZKR, pričom posledným dňom lehoty na uplatnenie práva na súde bol práve 30.05.2022. Ďalším predpokladom na domáhanie sa určenia, že pohľadávka nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate v zmysle ustanovenia § 96 ods. 3 ZKR je podanie návrhu aktívne vecne legitimovaným subjektom.
Na podanie námietky proti poradiu pohľadávky proti podstate je oprávnený veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a ten kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate. Z Odpisu zápisnice z prvej schôdze veriteľov úpadcu mal súd za preukázané, že na prvej schôdzi veriteľov konanej dňa 19.08.2015 bol za zástupcu veriteľov zvolený veriteľ - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ktorý vykonáva túto funkciu aj v súčasnosti. Žalobca sa v podanej námietke poradia pohľadávky proti podstate označil ako „veriteľský výbor“, čo však nekorešponduje so skutočnosťou s poukazom na uvádzaný odpis zápisnice z prvej schôdze veriteľov. Tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia § 96 ods. 6 ZKR, nositeľom aktívnej legitimácie na podanie návrhu je buď poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku. V tomto prípade vykonáva funkciu veriteľského výboru zástupca veriteľov, t.j. veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., keďže sa jedná o malý konkurz, kde funkciu veriteľského výboru vykonáva zástupca veriteľov, ktorý však u správcu v lehote a na predpísanom tlačive nepodal námietku, ale podal ju veriteľ - žalobca. V danom prípade tak návrh na určenie, že pohľadávka proti podstate nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate podal subjekt, ktorý na to nie je aktívne vecne legitimovaný, pričom žalobca ani neodvodzoval svoju procesnú subjektivitu zo statusu povereného zástupcu veriteľov. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o nedokonalosti ZKR ako právneho predpisu a tiež, že v prípade porušenia povinnosti správcu, resp. nekonania správcu s odbornou starostlivosťou, umožňuje ktorémukoľvek dotknutému veriteľovi uplatniť obranu, a to aj v podobe námietok. Ustanovenie § 96 ZKR stanovuje okruh osôb oprávnených iniciovať postup namietania pohľadávok proti podstate a ani žalobcom tvrdené nekonanie správcu s odbornou starostlivosťou neumožňuje rozširovať okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu. Vzhľadom na uvedené bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci (či pohľadávka proti podstate spočívajúca v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie má alebo nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate), súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 CSP ods. 1 písm.: b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v danej veci nie je sporné, že toto konanie je konaním vyvolaným konkurzom úpadcu a predmet sporu je výška pohľadávky proti podstate spočívajúca v odmene žalovaného, ktorú si uplatnil žalovaný z pozície správcu konkurznej podstaty v predmetnom konkurze. Konkurzné konanie a konkurz ako taký je špecifickým likvidným konaním, ktorého podrobnosti sú upravené v zákone č. 7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca poukázal na znenie Zákon č. 371/2004 Z. z. Zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2016: § 9 Konkurzné a vyrovnacie súdy a ich obvody Konkurzným a vyrovnacím súdom sa rozumie súd, ktorý je príslušný na konkurzné konanie a vyrovnacie konanie vrátane sporov týmito konaniami vyvolaných s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Na konkurzné konanie a vyrovnacie konanie vrátane sporov týmito konaniami vyvolaných s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, sú príslušné tieto súdy: Okresný súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave, Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline, Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, Okresný súd Košice I pre obvod Krajského súdu v Košiciach. Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní je príslušný
Krajský súd v Bratislave pre obvody konkurzných a vyrovnacích súdov uvedených v odseku 2 písm. a), b), c), d), Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody konkurzných a vyrovnacích súdov uvedených v odseku 2 písm. e), f), Krajský súd v Košiciach pre obvody konkurzných a vyrovnacích súdov uvedených v odseku 2 písm. g), h). V nadväznosti na citovanú staršiu verziu citovaného zákona - poukázal žalobca preto, lebo ani prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. CSP sa nezmenil výpočet konaní, resp. zámer zákonodarcu určiť konkrétne súdy, ktoré sa budú zaoberať vecami s touto osobitnou povahou. V novej právnej úprave CSP - len zákonodarca zjednotil do jednej právnej úpravy všetky pravidlá týkajúce sa určenia príslušného súdu na rozhodovanie vo veci a zjednotil pojmoslovie. Preto definícia súdu - ktorý rieši konkurzné a iné veci zostala bezo zmeny. Uvedený záver potvrdzuje aj dôvodová správa k § 24 CSP: Prebratý § 9 zákona o sídlach a obvodoch súdov, pričom pojem "vyrovnací súd" bol zmenený na "reštrukturalizačný" súd, keďže podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vhodné používať tento pojem. V nadväznosti na vyššie uvedené mal žalobca za to, že je jednoznačné - ktorý konkrétny súd je príslušný konať. V danej konkurznej veci bol pridelený na základe rozvrhu práce na rok 2015 - 1SprR/15/2015 - ÚZ - sudca JUDr. Dagmar Valocká. Na podanú žalobu - však bola pridelená nová sudkyňa (odlišná od pridelenej konkurznej sudkyne) a spis sa zaevidoval do súdneho registra okresného súdu: Cbi. Práve v takýchto prípadoch - sa domnieval, že by sa uplatnením vyššie popísaného postupu, a teda novým náhodným pridelením sudcu a pridelením veci do nového súdneho registra, ako je vedený samotný konkurz - by sa obchádzala hlavná myšlienka osobitnej úpravy príslušnosti súdov a súdnych registrov, ktoré konajú v týchto povahou osobitných konaniach, týkajúcich sa konkurzných vecí, ale aj sporov vyvolaných či súvisiacimi s konkurzami - a to konkurznému sudcovi, ktorý má okrem iného dohliadať neustále na dodržiavanie zákonnosti v konkurznom konaní. Žalobca ďalej poukázal na to, že v strohom odôvodnení rozsudku súdu sa konajúci súd zaoberal len okruhom osôb ustanovených § 96 odsek 6 ZKR - pričom toto ustanovenie vykladal súd len gramatickým výkladom, opomínajúc ďalšie výkladové metódy, ktoré sú pre aplikáciu právnych noriem či samotného zákona ako takého relevantné. Súd nahliadal na § 96 odsek 6 úzko cez gramatický výklad - pričom nielen predpisy konkurzného práva, ale aj predpisy ako také, je potrebné vykladať nie izolovane, ale práve naopak - v ich vzájomnej súvislosti so všetkými ďalšími relevantnými právnymi normami právneho poriadku. Žalobca už v predošlých vyjadreniach poukazoval na nesprávnosť izolovaného interpretačného prístupu, na nedostatočný prísno-formalistický výklad nemajúci zreteľ na účel zákona, na úzky gramatický výklad ustanovení ZKR - ktorých takýto výklad odníma veriteľom prihlásených pohľadávok príležitosť chrániť ich práva v situácii, keď dôjde k zisteniu porušení povinností správcu konkurznej podstaty, a to bez ohľadu na skutočnosť, či príslušný orgán stihol zasiahnuť alebo nie. Inak by došlo k popretiu primárneho účelu konkurzu. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR, III. ÚS 72/2010. K podmienkam možnosti podania žaloby podľa § 96 ods. 6 ZKR veriteľom ako účastníkom konkurzného patrí podanie námietky a dodržanie prekluzívnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby, ktorú žalobca objektívne dodržal. V nadväznosti na zásadu zachovania rovnosti účastníkov konania vyjadrenú v čl. 6 CSP, ako aj v ust. § 6 ZKR - má akýkoľvek veriteľ možnosť domáhať sa svojich práv, a to zákonom predpísanou cestou - ktorú žalobca dodržal. Správca konkurznej podstaty má vykonávať svoju funkciu s odkazom na § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca ako veriteľ prihlásenej pohľadávky zistil, že žalovaný konal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a žalovaného na to upozornil. Žalovaný nereagoval opravou PPP. Preto sa žalobca rozhodol podať žalobu. Činnosť zástupcu veriteľov tiež nie je podľa ZKR náhradnou, jedinou, či výlučnou. Popri súdnej kontrole vykonávanej dohľadovým konkurzným súdom a činnosti zástupcu veriteľov je možná a ZKR predpokladaná aj aktivita účastníkov konkurzného konania, predovšetkým aktivita veriteľov prihlásených pohľadávok. Je predsa absolútne vylúčené, zo samotnej povahy a základného účelu právnych predpisov - aby zákonodarca prijatou legislatívou dal priestor na uplatnenie pohľadávok správcu, ktoré nespĺňajú základné materiálne predpoklady na ich uplatnenie - hoci sa veriteľ prihlásenej pohľadávky domáha
svojho práva dôvodiac porušeniami povinností zo strany správcu konkurznej podstaty - čo by malo za následok jednak porušenie procesných práv takéhoto veriteľa, ako aj rozpor s účelom konkurzu, ku ktorému rozporu by jednoznačne došlo zvýšením odmeny správcu konkurznej podstaty, na ktorú nemá nárok, na úkor nižšieho uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok. Je zrejmé, že správca konkurznej podstaty v riešenom prípade nielen nekonal s odbornou starostlivosťou, ale správca konkurznej podstaty konal priamo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôležitou je aj skutočnosť, že postupujúc len prísnym úzkym gramatickým výkladom, námietku môže podať i. veriteľský výbor, ii. dotknutý zabezpečený veriteľ, iii. ten, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, a žalobu a./ poverený člen veriteľského výboru, b./ veriteľ, ktorý podal námietku. Z uvedeného - čisto jazykového vyjadrenia - vyplýva, že zástupca veriteľov medzi vymenovanými subjektmi na podanie námietky a tiež na podanie žaloby uvedený nie je. Odopretie však práva tomuto subjektu podať námietku aj žalobu všetci vnímajú, že by bolo nielen v rozpore s účelom konkurzu, ale aj v príkrom rozpore so spravodlivosťou. Všetci si uvedomujeme, že je nutné preklenúť tento nedostatok zákona dotvorením práva. Práva všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok sú rovné - a žiadnou výkladovou metódou nemožno prísť k záveru - že volené orgány (VV/zástupca veriteľov) sú veritelia s väčšími právami ako ostatní veritelia v konkurze. Iniciatíva akéhokoľvek iného veriteľa nemôže byť predsa na ujmu veriteľovi samému, ale aj ostatným veriteľom - ak takýto veriteľ poukáže na zjavný nesúlad výkonu činnosti správcu s právnymi predpismi. Predsa účel právnych predpisov, ktoré interpretujeme v tejto veci - nie je založený na dosiahnutí vyššej odmeny pre správcu konkurznej podstaty aj za cenu porušenia primárnych právnych predpisov správcom. V súlade s uvedenými skutočnosťami žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zo dňa 04.10.2022, sp. zn. 23Cbi/4/2022, ktorým Okresný súd Trnava rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu o určenie poradia pohľadávky proti podstate, v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní nebola podaná námietka zaujatosti, predpokladá, že žalobca odôvodňuje podané odvolanie nesprávnym obsadením súdu. Tak ako uvádza aj žalobca, v prípade sporov vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, je daná kauzálna a osobitná miestna príslušnosť súdu, na základe čoho je v danom konaní daná príslušnosť Okresného súdu Trnava ako konkurzného súdu. Žiadne ďalšie zákonné ustanovenie však nepredpokladá, že vo veci určenia poradia pohľadávky proti podstate, resp. vo veci súvisiacej alebo vyvolanej konkurzom musí rozhodovať konkurzný sudca, t.j. sudca ktorý bol pri vyhlásení konkurzu určený, resp. došlo k jeho zmene v súlade s rozvrhom práce. Podľa ust. § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.“ Samotný zákon o súdoch stanovuje koho možno pokladať za zákonného sudcu, a teda toho, kto bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Vzhľadom na to, že ani samotný žalobca neuviedol, podľa akého zákonného ustanovenia by v tejto veci mala byť výlučná právomoc rozhodovať zverená konkurznému sudcovi, považujeme tento výklad žalobcu opätovne za príliš extenzívny, ktorý v žiadnom prípade nezodpovedá litere zákona a toho, čo je dané samotnými zákonnými ustanoveniami. Nesprávnosť takéhoto výkladu vyplýva aj zo skutočnosti, že zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZKR“), sám ukladá pri niektorých typoch konaní aj to, že v takejto veci rozhoduje konkurzný sudca. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny. Je zrejmé, že v danom prípade boli naplnené všetky vyššie uvedené kritériá pre zákonného sudcu v zmysle rozhodnutia ústavného súdu, a to vecná, funkčná, miestna aj kauzálna príslušnosť na prejednanie predmetného sporu, bolo dodržané aj obsadenie príslušného súdu (rozhodoval samosudca), vo veci konal a rozhodoval sudca určený rozvrhom práce a súladne so zákonom, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie nepredpokladá, že v tomto druhu konania by musel rozhodovať konkurzný sudca. Ďalej uviedol, že žalobca odôvodňuje podané odvolanie odvolacím dôvodom spočívajúcim v nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Argumentácia žalobcu neobstojí, nakoľko je v tomto smere zákonná úprava aktívnej legitimácie v ust. § 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR exaktná, keď priamo stanovuje osoby oprávnené iniciovať tieto procesné úkony. Celkový postup rozporovania pohľadávok proti podstate upravený v ust. § 96 ZKR je prísne formálny, keď stanovuje presnú formu podania námietky - prostredníctvom na to určeného formulára, presnú lehotu na jej uplatnenie a rovnako aj presný okruh aktívne legitimovaných osôb. Ak žalobca nie je osobou, ktorá je v zmysle tohto ustanovenia aktívne legitimovanou, nemôže svojvoľne, inak úplne exaktne uvedené ustanovenie, rozširovať vo svoj prospech, aby napravil túto procesnú vadu. Právna úprava ust. § 98 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. účinná do 31.12.2011 dokonca exaktne upravovala aktívnu legitimáciu na predmetné konanie tak, že námietku mohol podať veriteľský výbor aj na podnet akéhokoľvek nezabezpečeného veriteľa. Táto úprava však bola novelizovaná tak, že na podanie námietky je oprávnený len veriteľský výbor, z čoho jednoznačne vyplýva, že bolo úmyslom zákonodarcu tento okruh zúžiť len na tento subjekt. Dôvody odvolania sú zo strany žalobcu dané extenzívnym a nesprávnym výkladom zákonných ustanovení, ktorý sa prieči formálnemu výkladu a tomu, čo je jasne dané literou zákona. To, že žalobca považuje „ohýbanie“ zákonných ustanovení za prospešnejšie a účelnejšie pre uplatňovanie práv veriteľov, nemôže samo osebe znamenať, že takýto je aj výklad ustanovení a zámer zákonodarcu. Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na úhradu trov odvolacieho konania. 11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa ďalej pridržiaval svojich vyjadrení uvedených v odvolaní a uviedol, že ak v danej konkurznej veci bol pridelený na základe rozvrhu práce na rok 2015 - 1SprR/15/2015 - ÚZ - sudca JUDr. Dagmar Valocká, pridelením veci do nového súdneho registra, ako je vedený samotný konkurz - by sa obchádzala hlavná myšlienka osobitnej úpravy príslušnosti súdov a súdnych registrov, ktoré konajú v týchto povahou osobitných konaniach, týkajúcich sa konkurzných vecí, ale aj sporov vyvolaných či súvisiacimi s konkurzami - a to konkurznému sudcovi, ktorý má okrem iného dohliadať neustále na dodržiavanie zákonnosti v konkurznom konaní a predovšetkým by sa odoprelo právo na zákonného sudcu, ktorého zákonného sudcu predpokladá lex specialis, t.j. že zákonným sudcom v tomto prípade súdneho konania je konkurzný sudca, ktorý dohliada na predmetné konkurzné konanie, nik iný. Uviedol, že tzv. malý konkurz a tiež oddlženie v podobe konkurzu predpokladajú aj taký stav, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený. Rovnako za situácie, ak je formálne ustanovený zákonný zástupca, ale napr. zomrie, alebo je indisponovaný a nemôže objektívne konať - aj za tohto stavu musí existovať prostriedok ochrany veriteľov prihlásených pohľadávok v konkurze. Aj za týchto stavov však musí existovať prostriedok ochrany veriteľov prihlásených pohľadávok pred nezákonným či svojvoľným konaním správcu konkurznej podstaty. Záver, ku ktorému inklinuje žalovaný, t.j. že nenamietanie pohľadávok proti podstate, resp. nenamietanie oprávneným orgánom, znamená a priori konanie správcu súladné s predpismi, by vzhľadom na vyššie uvedené právne východiská bol záverom absurdným. Ide o medzeru v práve, vákuum, avšak aj tam - teleologickým výkladom a tiež sledujúc účel zákonodarcu - je primeraným a argumentačne jediným obhájiteľným záverom záver mať príležitosť uplatniť a chrániť práva veriteľov prihlásených pohľadávok, t.j. umožniť podanie námietok hociktorým veriteľom prihlásenej pohľadávky. Popri súdnej kontrole vykonávanej dohľadovým konkurzným súdom a činnosti zástupcu veriteľov je možná a ZKR predpokladaná aj aktivita účastníkov konkurzného konania, predovšetkým aktivita veriteľov prihlásených pohľadávok. Veriteľský výbor, v tomto konkrétnom prípade, keďže ide o malý konkurz, namiesto veriteľského výboru vystupuje zástupca veriteľov - je orgán volený. Tento orgán má vykonávať svoju funkciu v súlade s ideou efektivity procesu (rýchlosti a hospodárnosti). Nejde však o obmedzenie či vylúčenie práv ostatných veriteľov prihlásených pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zo dňa 04.10.2022, sp. zn. 23Cbi/4/2022, ktorým Okresný súd Trnava rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu o určenie poradia pohľadávky proti podstate v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/4/2022-83 zo dňa 4. októbra 2022 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/122/2019-177 zo dňa 30. septembra 2021, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 16. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci. 17. Najvyšší súd SR svojím uznesením č.k. 1Ndob/92/2023-145 zo dňa 20. marca 2024 rozhodol, že príslušným na konanie a rozhodnutie o odvolaní je Krajský súd v Bratislave. 18. Odvolací súd dodáva, že polemika žalobcu o rozhodovaní sudcu v tomto konaní neobstojí, bola dodržaná vecná, funkčná, miestna aj kauzálna príslušnosť na prejednanie predmetného sporu, vo veci konal a rozhodoval sudca určený rozvrhom práce a v súladne so zákonom. Žiadne zákonné ustanovenie neukladá, že v tomto druhu konania by musel rozhodovať konkurzný sudca. 19. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáhal určenia, že pohľadávka proti podstate spočívajúca v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/14/2015 nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate vo výške 4.560,- eur vrátane DPH. Voči takto uplatnenej pohľadávke v zmysle § 24b vyhlášky uplatnenej proti všeobecnej podstate, žalobca podal námietku zo dňa 29.04.2022, v ktorej namietal nesprávnu interpretáciu právnych predpisov na vec, aplikovanie nesprávneho právneho predpisu - t.z. žalovaný neaplikoval správnu časovú verziu vyhlášky a jej znenia účinného pre konkurz vedený na majetok úpadcu a dospel tak k nesprávnym záverom, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi. Konkurz na majetok úpadcu súd vyhlásil vychádzajúc z právnych predpisov účinných ku dňu začatia konania na príslušnom súde - uznesenie zverejnené v OV č. 93/2015 zo dňa 19.05.2015. Vo vzťahu k použitiu časovej verzie vyhlášky žalobca uviedol, že v konkurze vedenom na majetok úpadcu sa mala uplatniť vyhláška v znení účinnom do 28.02.2017, a to s poukazom na ustanovenie § 206f ods. 1 ZKR, podľa ktorého sa majú konania začaté pred 1. marcom 2017 dokončiť podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017. Žalovaný namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko na podanie námietky proti poradiu pohľadávky proti podstate a následné podanie žaloby je v zmysle ust. 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR, oprávnený len veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a ten, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate. Žalobca nie je ani jednou z týchto osôb a aj napriek tomu, že aj v podanej námietke poradia uvádza, že námietku podáva ako „veriteľský výbor“, to nie je pravdou, nakoľko zástupcom veriteľov (vzhľadom na to, že ide o malý konkurz, kde funkciu veriteľského výboru vykonáva zástupca veriteľov) je iná osoba, čo vyplýva z konanej schôdze veriteľov, na ktorej bol zástupca veriteľov volený. 20. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia teda je, či súd dospel k správnemu záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. 21. Podľa § 96 ods. 3 ZKR, veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate.
Námietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada. 22. Podľa § § 96 ods. 6 ZKR, poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie. 23. Podľa § 107 ods. 2 v malom konkurze volí schôdza veriteľov namiesto veriteľského výboru jedného zástupcu veriteľov. 24. Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11.5.2015 pod sp. zn. 25K/14/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 93/2015, bol konkurz uznaný za malý. 25. Je taktiež nesporné, že z Odpisu zápisnice z prvej schôdze veriteľov úpadcu konanej dňa 19.08.2015 bol za zástupcu veriteľov zvolený veriteľ: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. 26. V Obchodnom vestníku č. 62/2022 zo dňa 30.03.2022 bol podľa ustanovenia § 96 ods. 2 ZKR zverejnený oznam o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty s poučením, že veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas a u správcu na predpísanom tlačive a musí byť odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada. Žaloba žalobcu bola doručená súdu dňa 30.05.2022, teda v lehote v zmysle citovaného ustanovenia § 96 ods. 6 ZKR, pričom posledným dňom lehoty na uplatnenie práva na súde bol práve 30.05.2022. 27. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu vysloveným v bode 17. a 18. napadnutého rozsudku, kde súd uviedol, že žalobca sa v podanej námietke poradia pohľadávky proti podstate označil ako „veriteľský výbor“, čo však nekorešponduje so skutočnosťou s poukazom na uvádzaný Odpis zápisnice z prvej schôdze veriteľov. Z ustanovenia § 96 ods. 6 ZKR vyplýva, že nositeľom aktívnej legitimácie na podanie návrhu je buď poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku. V tomto prípade vykonáva funkciu veriteľského výboru zástupca veriteľov veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., keďže sa jedná o malý konkurz, kde funkciu veriteľského výboru vykonáva zástupca veriteľov, ktorý však u správcu v lehote a na predpísanom tlačive nepodal námietku, ale podal ju veriteľ - žalobca. V danom prípade tak návrh na určenie, že pohľadávka proti podstate nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate podal subjekt, ktorý na to nie je aktívne vecne legitimovaný, pričom žalobca ani neodvodzoval svoju procesnú subjektivitu zo statusu povereného zástupcu veriteľov. 28. Odvolací súd zdieľa aj názor súdu, ktorý sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o nedokonalosti ZKR ako právneho predpisu a tiež, že v prípade porušenia povinnosti správcu, resp. nekonania správcu s odbornou starostlivosťou, umožňuje ktorémukoľvek dotknutému veriteľovi uplatniť obranu, a to aj v podobe námietok. 29. Z ustanovení § 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR jedznoznačne vyplýva, že na podanie námietky proti poradiu pohľadávky proti podstate a následné podanie žaloby je jasne stanovený okruh osôb oprávnených domáhať sa, aby súd určil poradie pohľadávky proti podstate (podľa § 96 ods. 4 námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nemá byť zaradená do zoznamu). Žalobca nemôže sám rozširovať okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu tvrdením, že je veriteľom úpadcu. 30. Žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo dňa 15.08.2022, v ktorom súd, podľa žalobcu, rozhodoval o rovnakej skutkovej a právnej veci, a súd určil, že pohľadávky správcu spočívajúce v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie, nemajú byť zaradené do zoznamu pohľadávok proti podstate. Odvolací súd po naštudovaní predmetného uznesenia dospel k záveru, že sa na tento prípad nevzťahuje. Ušlo pozornosti žalobcu, že v uznesení Okresného súdu Žilina sp. zn.
4K/15/2014 zo dňa 15.08.2022 Slovenská sporiteľňa, a.s. bola na prvej schôdzi veriteľov konanej dňa 03.11.2014 zvolená za zástupcu veriteľov, pričom v našom prípade zástupcom veriteľov je Prvá stavená sporiteľňa, a.s.. 31. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 33. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).