Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/172/2024 6118322264 04. 09. 2024 JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI:SK:KSBA:2024:6118322264.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci veci žalobcu: JUDr. Eva Plichtová, správca konkurznej podstaty úpadcu, spoločnosti A.G.P., s.r.o., so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 079 840, právne zastúpený: JUDr. Lena Mišalová, advokátka, Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433, proti žalovanému: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 690 360, právne zastúpený: AK Kovár a partneri s. r. o., so sídlom Ružinovská 40, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 971 662, o návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-42Cb/273/2018-1261 zo dňa 11.12.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-42Cb/273/2018-1261 zo dňa 11.12.2023 potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“), uznesením č. k. B2-42Cb/273/2018-1261 zo dňa 11.12.2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalovaného, ktorým sa domáhal zrušenia zabezpečovacieho opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. 42Cb/273/2018-834 zo dňa 26.11.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/19/2021-981 zo dňa 02.03.2021. 1.1. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 42Cb/273/2018-834 zo dňa 26.11.2020 nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení, že zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným na LV č. XXX k. ú. J. H., okres Vranov nad Topľou v celosti ako: - pozemok KN C parc. č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 168 m2; - pozemok KN C parc. č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 163 m2; - pozemok KN C parc. č . XXX/XX ostatná plocha o výmere 159 m2; - pozemok KN C parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 745 m2; - pozemok KN C parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 141 m2; - stavba súp. č. XXX s popisom Relax centrum Gama Domaša postavená na parcele č. XXX/X a ako aj k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným na LV č. XXX k.ú. E., obec Haniska, okres Prešov ako: - pozemok KN C parc. č. X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 625 m2; - pozemok KN C parc. č. X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 504 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17494 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3727 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 876 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1811 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1915 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3367 m2;
- pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2; - pozemok KN C parc. č. X/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 700 m2; - pozemok KN C parc. č. X/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1025 m2; - pozemok KN C parc. č. X/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 489 m2; - pozemok KN C parc. č. X/XX zastavaná plôch a a nádvorie o výmere 2290 m2; - stavba súp. č. XXX s popisom úprava priestorov haly postavená na parc. č. X/XX; - stavba súp. č. XXX s popisom výrobná hala postavená na parc. č. X/X; - stavba súp. č. XXX s popisom priemyselná budova postavená na parc. č. X/X; a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 1.065.759,91 Eur s príslušenstvom voči žalovanému uplatnenej v konaní vedenom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb/273/2018. 1.2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/19/2021-981 zo dňa 02.03.2021 uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42 Cb/273/2018-834 zo dňa 26.11.2020 potvrdil v časti, ktorým súd zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 1.065.759,91 Eur s príslušenstvom voči žalovanému uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb/273/2018 k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným na LV č. XXX k.ú. E., obec Haniska, okres Prešov ako: - pozemok KN C parc. č. X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 625 m2; - pozemok KN C parc. č. X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 504 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17494 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmer e 3727 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 876 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1811 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1915 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3367 m2; - pozemok KN C parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2; - pozemok KN C parc. č. X/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 700 m2; - pozemok KN C parc. č. X/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1025 m2; - pozemok KN C parc. č. X/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 489 m2; - pozemok KN C parc. č. X/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2290 m2; - stavba súp. č. XXX s popisom úprava priestorov haly postavená na parc. č. X/X X; - stavba súp. č. XXX s popisom výrobná hala postavená na parc. č. X/X; - stavba súp. č. XXX s popisom priemyselná budova postavená na parc. č. X/X. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa zriadenia záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 1.065.759,91 Eur s príslušenstvom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaným na LV č. XXX k.ú. J. H., okres Vranov nad Topľou v celosti ako: - pozemok KN C parc. č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 168 m2; - pozemok KN C parc. č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 163 m2; - pozemok KN C parc. č . XXX/XX ostatná plocha o výmere 159 m2; - pozemok KN C parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 745 m2; - pozemok KN C parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 141 m2; - stavba súp. č. XXX s popisom Relax centrum Gama Domaša postavená na parcele č. XXX/X zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto časti zamietol. 1.3. Po právnej stránke posúdil návrh podľa § 328 ods. 1, § 334, § 339, § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia namietal, že dôvod, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie v predmetnom konaní nariadené, t. j. existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená, od počiatku v celom rozsahu nebol a vzhľadom aj na nové okolnosti uvedené v tomto návrhu a aktíva žalovaného, nie je daný. Zároveň boli podľa žalovaného dané aj objektívne dôvody pre zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia (minimálne v časti), ktorým zrušením sa vzhľadom na aktuálne postavenie strán v tomto konaní i v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, dosiahne stav zodpovedajúci spravodlivému usporiadaniu vzťahov a základnej požiadavke primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia. Svoje tvrdenie o odpadnutí dôvodov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalovaný odôvodnil tým, že pohľadávka, ktorej úhrady sa žalobca v mene úpadcu domáha pozostáva z údajného nároku na zaplatenie zádržného a garančnej zábezpeky vo výške 365.572,26 Eur, a nároku na zaplatenie neuhradenej časti faktúr vo výške 700.187,65 Eur, pričom všetky faktúry vystavené úpadcom žalovanému v súvislosti so Zmluvou o dielo č. 002/14005/2017 zo dňa 13.06.2014 (ďalej len „Zmluva o dielo“), (s výnimkou faktúry č. 201610007
a faktúry č. 201610008 v súhrnnej sume 380.368,22 Eur) boli zo strany žalovaného uhradené v súlade so zmluvou o dielo a jej dodatkami. Faktúry č. 201610007 a č. 201610008 v súhrnnej sume 380.368,22 Eur (ako súčasť časti uplatneného nároku z titulu neuhradenej časti faktúr v sume 700.187,65 Eur) boli úpadcovi zo strany žalovaného vrátené z dôvodu ich neoprávneného vystavenia. Žalovaný poukázal na to, že vo vzťahu k tvrdeniam a dôkazom predloženým žalovaným za účelom preukázania nedôvodnosti faktúry č. 201610007 a č. 201610008, v konaní po nariadení zabezpečovacieho opatrenia, nepredložil žiadne tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu v tejto časti. Žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v tejto časti (380.368,22 Eur), nie je osvedčený, ani dôvodný. V súvislosti s ďalšou časťou uplatneného nároku, titulom údajného zádržného a garančnej zábezpeky v sume 365.572,26 Eur, mal žalovaný za to, že zmluvne dojednané podmienky začatia plynutia lehoty splatnosti zádržného nie sú splnené. Žalobca zaťažený nielen bremenom tvrdenia, ale aj bremenom dôkazu, podľa žalovaného nepreukázal splnenie podmienok pre splatnosť zádržného, pričom k tejto otázke nenavrhol ani vykonanie žiadneho ďalšieho dôkazu. Žalobca podľa žalovaného doposiaľ nešpecifikoval konkrétnu sumu uplatneného nároku z titulu zádržného a z titulu garančnej zábezpeky. Žalovaný mal za to, že uplatnený nárok žalobcu v tejto časti (365.572,26 Eur), nie je osvedčený, ani dôvodný. V kontexte uvedených skutočností podľa žalovaného neobstojí záver o splnení zákonných predpokladov pre ďalšie trvanie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vrátane osvedčenia domnelého nároku žalobcu v celej výške. 1.5. Žalovaný poukázal na to, že pohľadávka uplatňovaná žalobcom predstavuje sumu 1.065.759,91 Eur s príslušenstvom. Zo znaleckého posudku č. 261/2020 zo dňa 15.11.2020, vypracovaného znalcom Ing. Milanom Vinklerom však preukázateľne vyplýva, že hodnota nehnuteľností (13 pozemkov a 3 stavby) zaťažených záložným právom zriadeným nariadením zabezpečovacieho opatrenia, predstavovala v danom čase sumu 4.860.000,- Eur, pričom aktuálne je hodnota nehnuteľností znalecky stanovená na sumu 6.769.000,- Eur, t. j. viac ako 6-násobok žalovanej istiny s príslušenstvom, čo predstavuje objektívne zjavnú disproporciu a neproporcionalitu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia z pohľadu práv a oprávnených záujmov žalobcu na jednej strane, a práv a oprávnených záujmov žalovaného na strane druhej. Napriek skutočnosti, že už v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa názoru žalovaného neboli naplnené zákonné dôvody pre jeho nariadenie, a nebol zachovaný ani princíp proporcionality, poukazuje žalovaný na skutočnosť, že od nariadenia zabezpečovacieho opatrenia došlo v majetkovej sfére žalovaného k takej zmene okolností, ktorá objektívne vylučuje prípustnosť a dôvodnosť záveru o ďalšom trvaní údajnej obavy z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie ako zákonného predpokladu pre nariadenie a trvanie zabezpečovacieho opatrenia v jeho pôvodne nariadenom rozsahu. Uvedené podľa žalovaného preukazuje účtovná závierka žalovaného za rok 2021 zostavená ku dňu 31.12.2021, z ktorej je zrejmé, že hodnota majetku žalovaného (52.154.246,- Eur) značne prevyšuje sumu jeho záväzkov. Jedná sa pritom o netto účtovnú hodnotu majetku, ktorá je rádovo nižšia ako trhová hodnota tohto majetku, pričom brutto hodnota tohto majetku je 63.419.436 Eur. Bonitu majetku žalovaného v uvedenej hodnote preukazuje jeho štruktúra pozostávajúca o. i. z nehnuteľností v nadobúdacej hodnote 5.057.207,- Eur, ako aj hnuteľného majetku v nadobúdacej hodnote 9.258.669,Eur. Žalovaný namietal, že hodnota a štruktúra jeho majetku nesporne preukazuje, že i v prípade plného úspechu žalobcu v tomto konaní a následného výkonu exekúcie, nie sú pri objektívnom pohľade na vec, splnené predpoklady pre existenciu obavy, že prípadná budúca exekúcia môže byť ohrozená, t. j. že uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcii žalovaného by mohlo byť akýmkoľvek zmarené. Žalovaný poukázal na to, že disponuje hnuteľným a nehnuteľným majetkom potenciálne podliehajúcim exekúcii v účtovnej hodnote 14.315.876 Eur, ktorá hodnota v pomere k sume uplatneného nároku 1.065.759,91 Eur s príslušenstvom, vylučuje dôvodnosť záveru o potenciálnej možnosti zmarenia exekúcie. Žalovaný dlhodobo nerealizuje žiadne kroky, ktoré by viedli k účelovému zbavovaniu sa majetku alebo iným nepriaznivým spôsobom ovplyvňovali jeho majetkové pomery, práve naopak (ako vyplýva aj z účtovnej závierky za rok 2021) majetková sféra žalovaného sa v porovnaní s prechádzajúcim účtovným obdobím rozšírila. Uviedol, že nemá žiadne nedoplatky voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, daňovému úradu, ani iným orgánom verejnej moci/inštitúciám, a nie je voči nemu ako povinnému vedená ani žiadna exekúcia, čo preukazuje nielen riadne plnenie splatných záväzkov žalovaného, ale i jeho bonitnosť. Vo vzťahu k domnienkam žalobcu ohľadom domnelého rizika, že žalovaný bude povinný plniť akékoľvek záväzky z titulu ukončenia projektu „ D1 Diaľnica Lietavská Lúčka- Višňové- Dubná Skala „ voči Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej aj „NDS“), a tým budúca exekúcia bude ohrozená, žalovaný uviedol, že následkom uzavretia Dohody o ukončení Zmluvy o dielo zo dňa 05.03.2019 nebol vznik akéhokoľvek záväzku žalovaného voči NDS. Uzatvorením Dohody sa žalovaný ako člen Združenia SALINI IMPREGILO - DÚHA (ďalej len ako „Združenie“) s podielom na Združení vo výške 25 % nedostal do žiadneho rizika. Žalovaný týmto spôsobom limitoval svoje riziká do
budúcnosti tak, že tieto v zmysle čl. 3 bod 3.1 Dohody prevzala za Združenie spoločnosť Salini Impregilo S.p.A. (aktuálne obchodné meno Webuild S.p.A.) ako vedúci člen Združenia. Vzhľadom k uvedenému žalovanému nevznikol a pro futuro teda preukázateľne ani nehrozí vznik akéhokoľvek záväzku voči NDS, ktorý by bol objektívne spôsobilý vytvoriť predpoklad pre nariadenie a trvanie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal, že v predmetnej veci nastali v období od nariadenia zabezpečovacieho opatrenia skutočnosti, ktoré absolútne vylučujú akékoľvek úvahy žalobcu o tom, že uzavretie dohody má z pohľadu žalovaného spôsobovať riziko vzniku akýchkoľvek (budúcich) záväzkov potenciálne ohrozujúcich budúcu exekúciu žalovaného - konkrétne uzavretie Dohody o procesných otázkach a Novej zábezpeke na vykonanie prác č. ZM/2022/0175 zo dňa 08.05.2022 uzavretej medzi Združením zastúpeným Webuild S.p.A. (predtým Salini Impregilo S.p.A.) a žalovaným, a NDS, a.s. (ďalej len „Dohoda o procesných otázkach“). Predmetom Dohody o procesných otázkach je dohoda zmluvných strán na tom, že až do rozhodnutia rozhodcovského konania Medzinárodnou obchodnou komorou vo Viedni (ICC), ku ktorému dôjde v zmysle procesného rozvrhu najskôr koncom roka 2024, si strany nebudú navzájom uplatňovať voči sebe akékoľvek nároky. NDS nie je oprávnená si minimálne do konca roka 2024 uplatniť v súvislosti s dohodou voči združeniu akýkoľvek nárok, pričom ak by aj po uvedenom dátume rozhodnutie ICC zaviazalo združenie k akémukoľvek plneniu, zodpovedá za splnenie tohto potenciálneho záväzku združenia v zmysle Dohody výlučne Webuild S.p.A. ako vedúci člen združenia, a nie žalovaný, ktorému ani v tomto prípade nevzniknú a nemôžu vzniknúť žiadne záväzky. 1.6. Žalovaný ďalej argumentoval, že žalovaný si ako veriteľ prihláškami pohľadávok prihlásil do konkurzu úpadcu podmienené pohľadávky v súhrnnej sume 1.402.610,67 Eur, ktoré boli žalobcom popreté. Incidenčnou žalobou zo dňa 20.12.2021 sa žalovaný z dôvodu popretia domáhal určenia popretých pohľadávok. Vedenie predmetného incidenčného konania až do jeho právoplatného skončenia v zmysle ustanovenia § 99 ods. 3 v spojení s § 101 ods. 1 ZKR vylučuje konečné rozvrhnutie výťažku a tým ukončenie samotného konkurzu úpadcu. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca neeviduje v konkurze úpadcu s výnimkou pohľadávky uplatnenej voči žalovanému v predmetnom konaní, aktuálne žiaden relevantný a speňažiteľný majetok, predstavuje skutočnosť prihlásenia pohľadávok žalovaného do konkurzu úpadcu podstatnú zmenu skutočností aj z pohľadu tohto konania a nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. Žalovaný konštatoval, že v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní vznikne žalovanému povinnosť plniť - uhradiť priznaný peňažný nárok do konkurznej podstaty úpadcu, ktoré peňažné prostriedky budú následne žalobcom použité na uspokojenie veriteľov v konkurze úpadcu rozvrhom. V prípade úspechu žalovaného v incidenčnom konaní sa budú pohľadávky žalovaného považovať za zistené, ergo budú uspokojované práve z peňažných prostriedkov uhradených žalovaným v prospech konkurznej podstaty. Vzhľadom na sumu prihlásených pohľadávok žalovaného (1.402.610,67 Eur, ktorá predstavuje najvyššiu sumu prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze úpadcu), by tak prípadné finančné prostriedky uhradené žalovaným do konkurznej podstaty boli primárne (takmer v celom rozsahu) použité na uspokojenie práve pohľadávok žalovaného. 1.1. Súd prvej inštancie mal za to, že podmienky na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené, keďže doposiaľ neodpadli dôvody na jeho zrušenie. Žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia poukazoval na uplatňovaný nárok žalobcu pozostávajúci z nároku na zaplatenie zádržného a garančnej zábezpeky vo výške 365.572,26 Eur, a nároku na zaplatenie neuhradenej časti faktúr vo výške 700.187,65 Eur. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že časť pohľadávky zanikla započítaním a nárok na zaplatenie neuhradenej časti faktúr vo výške 700.187,65 Eur neuznáva, nakoľko Faktúry č. 201610007 a č. 201610008 v súhrnnej sume 380.368,22 Eur (ako súčasť časti uplatneného nároku z titulu neuhradenej časti faktúr v sume 700.187,65 Eur) boli úpadcovi zo strany žalovaného vrátené z dôvodu ich neoprávneného vystavenia. Nakoľko žalobca vo vzťahu k tvrdeniam a dôkazom predloženým žalovaným za účelom preukázania nedôvodnosti faktúry č. 201610007 a č. 201610008, rovnako v súvislosti s ďalšou časťou uplatneného nároku titulom údajného zádržného a garančnej zábezpeky v sume 365.572,26 Eur, v konaní po nariadení zabezpečovacieho opatrenia, nepredložil žiadne tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať dôvodnosť uplatneného nároku. Žalovaný mal za to, že nie len, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ale rovnako neboli splnené zákonné predpoklady pre ďalšie trvanie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vrátane osvedčenia domnelého nároku žalobcu v celej výške. 1.2. Čo sa týka posúdenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd prvej inštancie znesením č.k. 42Cb/273/2018 zo dňa 26.11.2020, ako aj odvolací súd v uznesení č.k. 3Cob/19/2021-981 zo dňa 02.03.2021,v názorovej zhode so súdom prvej inštancie, mal dostatočne osvedčený nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pričom totožné tvrdenia žalovaného spochybňujúce nárok žalobcu boli dané od začiatku súdneho
konania. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o zabezpečovacom opatrení, či v čase jeho vydania boli splnené podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ako uvádzal žalovaný, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia zabezpečovacieho opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o zabezpečovacom opatrení, a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/ pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun o otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená. V návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia však žalovaný neuviedol žiadne podstatné tvrdenia spochybňujúce nárok žalobcu resp. s ktorými by sa už nebol vysporiadal súd v odvolacom konaní. 1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že argumentácia žalovaného, ohľadom odpadnutia dôvodov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že na strane žalovaného došlo k takej zmene okolností týkajúcich sa majetkových pomerov žalovaného, ktorá objektívne vylučuje prípustnosť a dôvodnosť záveru o ďalšom trvaní údajnej obavy z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie ako zákonného predpokladu pre nariadenie a trvanie zabezpečovacieho opatrenia v jeho nariadenom rozsahu, bola už súčasťou jeho vyjadrenia - odvolania zo dňa 22.12.2020, ktorým reagoval na rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko podstatná časť návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia obsahovala argumenty, ktoré boli predmetom posúdenia tak súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania, súd sa nimi nemohol zaoberať nakoľko nešlo o skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o zabezpečovacom opatrení, ktoré by znamenali takú zmenu pomerov na strane žalovaného, ktorá by odôvodňovala zrušenie či zmenu v rozsahu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. 1.4. K žalovaným namietanému porušeniu zásady proporcionality spočívajúca v nepomernom zabezpečení vo vzťahu k pohľadávke, kde žalovaný nové skutočnosti opiera o to, že na rozdiel od predchádzajúceho znaleckého posudku, ktorým bola hodnota zaťažených nehnuteľností určená na sumu 4.860.000,- Eur sa hodnota predmetných nehnuteľností zvýšila a aktuálne je hodnota nehnuteľností znalecky stanovená na sumu 6.769.000,- Eur súd prvej inštancie uviedol, že uvedené tvrdenie žalovaný nepodložil znaleckým posudkom preukazujúcim, že hodnota založených pozemkov a stavieb v k.ú. E. je aktuálne určená na sumu 6.769.000,- Eur. Súd prvej inštancie dodal, že z výpisu z LV č. XXX k.ú. E., okres Prešov za preukázané, že okrem zabezpečovacieho opatrenia v prospech žalobcu, je k totožným nehnuteľnostiam zriadené rozhodnutím Okresného súdu Michalovce záložné právo formou zabezpečovacieho opatrenia aj v prospech ďalšieho veriteľa žalovaného, a to spoločnosti ŠKORPION SECURITY s.r.o. Zo zápisu v LV je zrejmé, že záložné právo sa zriadilo ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré sú na predmetnom liste vlastníctva zapísané. Zároveň z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet záložného práva v prospech žalobcu, ako prvého v poradí, a v prospech spoločnosti ŠKORPION SECURITY s.r.o., ako druhého v poradí, bolo zriadené aj zmluvné záložné právo, záložným veriteľom je Slovenská sporiteľňa, a.s. (vklad V7807/2022 povolený dňa 23.9.2022). Súd prvej inštancie v súlade s názorom odvolacieho súdu uvedenom v uznesení č. k. 3Cob/19/2021-981 zo dňa 02.03.2021 zdôraznil že banka, ktorá financovanie poskytuje, uspokojuje prednostne svoje pohľadávky zabezpečené záložným právom a má priamy dosah na účty žalovaného. Pohľadávky iných veriteľov môžu byť uspokojované až následne, čo môže mať za následok ohrozenie vymoženia pohľadávok ostatných veriteľov, teda aj žalobcu. Uvedené podľa súdu prvej inštancie zároveň vyvracia tvrdenie žalovaného, ohľadom nemožnosti získania externého bankového financovania pre realizáciu stavebného projektu s Obcou Haniska z dôvodu existencie ťarchy v podobe záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach žalovaného zabezpečovacím opatrením. Ako vyplýva z listu vlastníctva k nehnuteľnostiam, bolo zriadené zmluvné záložné právo v prospech banky, takže je zjavné, že existujúce zabezpečovacie opatrenie neprekáža bankovému financovaniu a nie je prekážkou výkonu podnikateľských aktivít žalovaného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný jednak má aj ďalších veriteľov, voči ktorým si neplní svoje záväzky, ako aj má veriteľov, ktorých pohľadávky by mali byť uspokojované z majetku, ktorý tvorí predmet zabezpečovacieho opatrenia. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že proti žalovanému sú vedené na súde prvej inštancie ďalšie tri súdne konania s ďalším veriteľom Slovenskou technickou univerzitou, ktorých predmetom je zaplatenie sumy 270.000,- Eur s príslušenstvom, 19.500,- Eur s príslušenstvom a 135.000,- Eur s príslušenstvom. V rámci hodnotenia primeranosti (proporcionality) zabezpečovacieho opatrenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že zriadené záložné právo v prospech žalobcu nemožno považovať za také, ktoré by bolo v zjavnom nepomere k výške zabezpečovanej pohľadávky (ako to namietal žalovaný), lebo na tomto majetku viaznu ďalšie záložné práva v prospech tretích osôb. Súd prvej inštancie súčasne dopnil, že cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície. Znamená to, že otázka existencie či neexistencie ďalších záložných práv hrá významnú úlohu pri posudzovaní primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. 1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo jeho povinnosťou v konaní o návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia reagovať na všetky tvrdenia strán sporu, ktoré sa týkajú samotného konania vo veci samej a reagoval iba na tie tvrdenia a skutočnosti, ktoré súviseli s konaním o návrhu na zrušenie zabezpečovacieho konania. 2. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov, že podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd a) v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že zabezpečovacie opatrenie zruší v celom rozsahu, eventuálne zabezpečovacie opatrenie zruší v rozsahu špecifikovanom v bode 62. návrhu, a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, eventuálne v zmysle ustanovenia § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a žalovanému prizná voči Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2.1. Žalovaný konštatoval, že v návrhu uviedol konkrétne skutočnosti podporené listinnými dôkazmi, preukazujúce odpadnutie (ďalšiu neexistenciu) dôvodov, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie pôvodne nariadené, pričom poukázal, že ďalšie trvanie zabezpečovacieho opatrenia v pôvodne nariadenom rozsahu predstavuje vzhľadom na hodnotu žalovaného nároku a aktuálnu hodnotu zaťažených nehnuteľností zjavne neproporcionálny zásah do jeho majetkovej sféry. Mal za to, že preukázal svoju bonitu (čo do štruktúry a hodnoty jeho majetku) bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukazujúcu, že i v prípade potenciálneho úspechu žalobcu v konaní a začatia exekúcie voči žalovanému (čo žalovaný v celom rozsahu rozporuje), vlastní žalovaný majetok potenciálne podliehajúci exekúcii v hodnote niekoľkonásobne presahujúcej žalobcom uplatnený nárok čo do istiny a príslušenstva. Predložená účtovná závierka podľa žalovaného zároveň preukazuje, že žalovaný v období od nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nevykonal a nevykonáva žiadne úkony, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako účelové zbavovanie sa majetku za účelom znemožnenia uspokojenia prípadne v budúcnosti judikovaného nároku žalobcu. Napadnuté uznesenie a jemu predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie považuje žalovaný za nesprávne, arbitrárne, nepresvedčivé a vnútorne rozporné. 2.2. Súd prvej inštancie si podľa žalovaného pri rozhodovaní o návrhu nekriticky osvojil účelové tvrdenia žalobcu vo vyjadrení zo dňa 06.06.2023 a ktoré žalovanému pred rozhodnutím o návrhu v rozpore s procesným kódexom nedoručil. 2.3. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal v napadnutom uznesení z nesprávne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho dospel i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie návrh žalovaného zamietol, je podľa žalovaného potrebné odmietnuť ako nesprávne, resp. nezakladajúce zákonný dôvod pre ďalšie trvanie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu veci (nezodpovedajú reálnemu skutkovému stavu), čo viedlo súd prvej inštancie následne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie podľa žalovaného vychádzal výlučne z účelových tvrdení žalobcu vo vyjadrení, nesprávne zistil skutkový stav veci (neexistencia dôvodov, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenia pôvodne nariadené) v nadväznosti na čo aj nesprávne právne vec posúdil (neexistencia ďalšej obavy, že exekúcia bude ohrozená). Žalovaný namietal, že ďalšie trvanie zabezpečovacieho opatrenia v nariadenom rozsahu predstavuje trvajúci neproporcionálny zásah do jeho majetkových práv a oprávnených záujmov, s následkom vznikajúcich škôd. Zo skutočností uvedených v návrhu, v odvolaní a z predložených listinných dôkazov bez rozumných pochybností podľa žalovaného vyplýva, že akákoľvek obava, že exekúcia bude ohrozená nie je daná. Mal za to, ďalšie trvanie zabezpečovacieho opatrenia v nariadenom rozsahu predstavuje neproporocionálny zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaného z dôvodu nemožnosti realizovania podnikateľského zámeru a nemožnosti užívania zaťažených nehnuteľností dlhodobo zamýšľaným spôsobom. Namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení jednak nevysporiadal s jeho podstatnými argumentmi uvedenými v návrhu (ani ich len nespomenul).
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné, nakoľko dôvody, pre ktoré bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie trvajú naďalej, pričom súd prvej inštancie dostatočným spôsobom rozhodnutie odôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutého uznesenie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že okrem tých veriteľov žalovaného, ktorých žalobca označil doposiaľ v konaní (vrátane veriteľa Slovenská technická univerzita s ktorou vedie žalovaný 3 súdne spory pozn.), doplnil, že má vedomosť aj o ďalšom veriteľovi žalovaného, a to spoločnosti DOPRASTAV, a.s., ktorá žaluje žalovaného v konaní vedenom na MS BA III sp. zn. B2-25Cb/108/2022 o zaplatenie 931.615,95 Eur s príslušenstvom, v ktorom konaní bolo na deň 11.01.2024 nariadené pojednávanie. Vec podľa verejne dostupných informácií nie je k dnešnému dňu skončená, avšak samotné konanie svedčí o tom, že žalovaný si neplní svoje povinnosti ani voči iným veriteľom a suma, ktorá je predmetom sporu, môže v prípade úspechu v spore tohto veriteľa ohroziť prípadné vymoženie pohľadávky žalobcu. 3.1. Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti zabezpečovacieho opatrenia a nepomere k hodnote uplatneného nároku sú podľa žalobcu neopodstatnené. K výške pohľadávky žalobcu voči žalovanému žalobca podotkol, že k dnešnému dňu je pohľadávka niekoľko násobne vyššia, než je žalovaná istina, nakoľko len 9% p.a. úrok z omeškania k dnešnému dňu z dlžnej sumy presahuje orientačne 650.000,Eur. Žalobca poukázal na to, že konaní je uplatnený aj nárok žalobcu na zmluvnú pokutu 0,05% denne, ktorá k dnešnému dňu z dlžnej sumy orientačne presahuje 1.321.000,- Eur. Ak sa podľa žalobcu zohľadní skutočnosť, že na nehnuteľnostiach, tvoriacich predmet záložného práva, sú zriadené ďalšie záložné práva, nemožno hodnotu zabezpečených nehnuteľností určenú posudkom vo výške 6.769.000,- Eur považovať za neprimerane vysokú hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Nariadené zabezpečovacie opatrenie nemožno podľa žalobcu považovať ani za prekážku toho, aby žalovaný disponoval vo vymedzenom rozsahu s predmetom zabezpečovacieho opatrenia, keďže ako je zrejmé aj z tvrdení žalovaného a predložených listín, existujúce zabezpečovacie opatrenie nebolo prekážkou zriadenia zmluvného záložného práva v prospech iného veriteľa žalovaného, konkrétne v prospech SLSP, a.s. 3.2. Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti ako aj s prihliadnutím na fakt, že žalovaný sa zbavil časti nehnuteľností v k.ú. H., len nedávno bol ďalší majetok žalovaného postihnutý zriadeným záložného práva správcom dane, proti žalovanému sú vedené viaceré súdne konania (viď vyjadrenie žalobcu z júna 2023) a žalovaný má viacerých veriteľov, a to všetko v kontexte s výškou pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní, bolo podľa žalobcu nepochybné, že dôvody nariadeného zabezpečovacieho opatrenia trvajú naďalej, nariadené zabezpečovacie opatrenie je plne opodstatnené, nakoľko objektívna obava z ohrozenia exekúcie voči žalovanému ako dlžníkovi trvá. 3.3. Napadnuté uznesenie podľa žalobcu obsahuje odôvodnenie, ktoré dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky podstatné tvrdenia žalovaného, ktoré prezentoval v návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nemohol reagovať na nové tvrdenia, ktoré žalovaný prezentoval až v odvolaní. Právo strany na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia nemožno zamieňať, resp. stotožňovať s právom strany na to, aby súd reagoval na každé ním prezentované tvrdenie. Podľa konštantnej judikatúry súd v odôvodnení nemusí dať odpoveď na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V posudzovanom prípade odôvodnenie napadnutého uznesenia tieto atribúty spĺňa. 2. Žalovaný v replike zo dňa 09.07.2024 poukázal na to, že z verejne dostupných účtovných závierok žalovaného vyplýva, že v roku 2021 evidoval majetok v netto hodnote 52.154.246,- Eur a v roku 2022 v netto hodnote 50.955.350,- Eur. Skutočnosť, že v roku 2022 zodpovedal majetok žalovaného účtovnej hodnote 50.955.350,- Eur, žiadnym spôsobom nepreukazuje žalobcom navodzované „zníženie“ bonity žalovaného. Uviedol, že je evidentné, že majetok žalovaného v hodnote uvedenej v účtovnej závierke za rok 2021 i za rok 2022 násobne prevyšoval a prevyšuje žalovaný peňažný nárok žalovaného (úpadcu) čo do istiny, úroku z omeškania, aj zmluvnej pokuty, a bez akýchkoľvek rozumných pochybností by takýto majetok žalovaného postačoval na uspokojenie nároku žalovaného aj v prípadnej budúcej exekúcií. 2.1. Prevod vlastníckeho práva žalovaného k uvedeným nehnuteľnostiam podľa žalovaného nepredstavoval údajné účelové zbavovanie sa majetku. Mal za to, že je jeho ústavným právom vlastniť majetok a nakladať s ním podľa vlastného uváženia. V predmetnom prípade sa jednalo o odplatný prevod vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy, ergo následkom takéhoto predaja nehnuteľností žalovaným nebolo zmenšenie jeho majetku, ale iba transformácia majetku nehnuteľného na majetok peňažný titulom odplaty - úhrady kúpnej ceny.
2.2. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nadobudol vedomosť o existencií údajného ďalšieho zabezpečovacieho opatrenia zriadeného na predmetných nehnuteľnostiach v prospech spoločnosti ŠKORPION SECURITY s.r.o. preukázateľne a výlučne z vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.06.2023, ktoré mu ani nebolo doručované súdom prvej inštancie. Takýmto procesným postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému odňatá možnosť uviesť súdu prvej inštancie ešte pred samotným rozhodnutím o návrhu podstatné skutočnosti a dôkazy týkajúce sa zabezpečovacieho opatrenia v prospech spoločnosti ŠKORPION SECURITY s.r.o.. Konštatoval, že mohol tieto skutočnosti a dôkazy uviesť a predložiť po prvýkrát až v odvolaní. 2.3. Žalovaný rozporuje tvrdenie žalobcu, že potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. nemá nič dokazovať vo vzťahu k dôvodnosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Naopak, potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. preukazuje, že žalovaný si plní záväzky voči Slovenskej sporiteľni, a.s. z úverového vzťahu zabezpečeného záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach riadne a včas, a Slovenská sporiteľňa, a.s. neeviduje voči žalovanému žiadne pohľadávky po splatnosti. 2.4. Namieta, že záväzky voči štátu si žalovaný priebežne plní (znižuje), pričom pre ucelenú predstavu odvolacieho súdu uvádzame, že sa jedná o mimoriadne doruby na základe podnetov práve spoločnosti A.G.P., s.r.o. (úpadcu), a to i napriek tomu, že niektoré z mimoriadnych dorubov dane boli zrušené ako nezákonné až rozhodnutím správneho súdu na podklade správnej žaloby podanej žalovaným. 2.5. Poukázal na to, že nenakladá s majetkom spôsobom, ktorý by bolo možné posúdiť ako zbavovanie sa majetku, ani spôsobom, ktorým by účelovo znižoval hodnotu majetku, nemá neuhradené splatné záväzky voči štátu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, správcovi dane a ďalším subjektom, nemá veriteľov s nespornými nárokmi, nie sú voči nemu vedené exekučné konania. Naopak, zabezpečovacie opatrenie v nariadenom rozsahu už viac ako tri roky predstavuje podľa žalovaného neproporcionálny zásah do jeho práv, oprávnených záujmov a podnikateľských zámerov. 2.6. Zdôraznil, že z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol a návrh zamietol výlučne na podklade tvrdení žalobcu vo Vyjadrení zo dňa 06.06.2023, ktoré nebolo súdom prvej inštancie v rozpore s princípom rovnosti zbraní v kontradiktórnom konaní žalovanému ani doručené a umožnené sa k nemu vyjadriť. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 4. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 6. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 7. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 8. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo a jeho právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 343 a § 344 CSP, pričom je nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (zabezpečovacia funkcia), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (napr. dlžník realizuje faktické, resp. právne kroky na sťaženie exekúcie. 9. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne. 10. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. 11. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa dôvodovej správy k CSP, nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. 12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 741/2017-20). 13. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 14. Jednou zo zákonných podmienok zrušenia predbežného opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené [§ 77 ods. 2 OSP a § 334 CSP]. Zákonným dôvodom zrušenia predbežného opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia) je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vec dostatočne správne skutkovo i právne vyhodnotil. Odvolací súd poukazuje na náležité a
dostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje a konštatuje správnosť týchto dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní odporca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 18. Žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie (čiastočné) zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.05.2023 argumentoval dôvodmi, ktoré už boli predmetom prieskumu v rámci prvoinštančného konania, ako aj odvolacieho konania, a konajúce súdy už v rámci existujúceho právoplatného rozhodnutia kvalifikovane zohľadnili zákonné kritériá pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a konštatovali splnenie všetkých podmienok vrátane osvedčenia nároku, ohrozenia z obavy, že exekúcia bude neúspešná ako aj zohľadnili aspekt proporcionality a primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. 19. Žalovaný tvrdí, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené zabezpečovacieho opatrenia v čase podania návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia odpadli a že ďalšie trvanie zabezpečovacieho opatrenia v nariadenom rozsahu predstavuje neproporcionálny zásah do jeho majetkových práv a oprávnených záujmov. Namietal, že znalecká hodnota nehnuteľnosti, na ktorých viazne zabezpečovacie opatrenie, sa zvýšila zo sumy 4.860.000,- Eur na sumu 6.769.000,- Eur a poukázal na to, že hodnota jeho majetku je 52.154.246,- Eur, čím niekoľkonásobne prevyšuje prípadne judikovaný nárok žalobcu čo do istiny a príslušenstva. Žalobca poukázal na to, že táto hodnota majetku predstavuje účtovný stav k dátumu 31.01.2021 a napríklad už v účtovnej závierke za rok 2022, t.j. k 31.12.2022 bola hodnota majetku žalovaného nižšia, než žalovaný prezentuje v odvolaní (stav z účtovnej závierky je 50.955.350,Eur). Táto suma však nezohľadňuje záväzky žalovaného. Z grafu dostupného za www.finstat.sk je zrejmé, že obrat žalovaného má klesajúcu tendenciu, z tržieb dosiahnutých v roku 2018 vo výške 39,91 mil. Eur klesol v roku 2022 na obrat len vo výške 8,27 mil. Eur. Žalobca poukázal na to, že ak je takáto suma celkovou sumou tržieb za rok 2022, tak potom v porovnaní s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému, ktorá na istine predstavuje 1.065.759,91 Eur (príslušenstvo k dnešnému dňu predstavuje už takmer 100% istiny, nakoľko dlžné faktúry boli splatné v rokoch 2015-2016) je zrejmé, že žalovaný by nebol schopný uhradiť judikovanú pohľadávku bez postihnutia/predaja niektorej časti svojho majetku. Žalobca poukázal na to, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú postihnuté nariadeným zabezpečovacím opatrením, aj v prípade, ak by sa vychádzalo zo sumy prezentovanej žalovaným, doloženými znaleckými posudkami (spolu 6.769.000,- Eur), nie je neprimeraná hodnote zabezpečovaného záväzku, zohľadňujúc fakt, že v prípade speňaženia nehnuteľností v dražbe výnos nikdy nedosahuje 100% trhovej hodnoty, ako aj zohľadňujúc fakt, že na nehnuteľnostiach okrem zabezpečovacieho opatrenia viazne zmluvné záložné právo SLSP, a.s. 20. Medzičasom žalovaný už časť svojich nehnuteľností, ktorými v minulosti disponoval, medzičasom predal, okrem iného napríklad predal nehnuteľnosti, ktoré vlastnil v k.ú. H. (LV č. XXXX a 1616 k.ú. H. z roku 2021), a teda ani účtovný ani faktický stav hodnoty všetkých nehnuteľností žalovaného nie je vo výške 9.258.669,- Eur, ktorá je zo staršej účtovnej závierky ku dňu 31.12.2021, ale nezohľadňuje pokles hodnoty nehnuteľností k dnešnému dňu, ku ktorému došlo okrem iného z dôvodu predaja časti nehnuteľností žalovaného. 21. Žalovaný sa bráni tým, že napadnuté uznesenie v odôvodnení vychádza aj z toho, že na nehnuteľnostiach, tvoriacich záloh v prospech žalobcu zároveň viazne záložné právo zriadené aj ďalším zabezpečovacím opatrením v prospech ďalšieho veriteľa žalovaného, a to v prospech spoločnosti ŠKORPION SECURITY s.r.o. Žalovaný predkladá rozhodnutia súdov svedčiace o tom, že predmetné zabezpečovacie opatrenie bolo právoplatne zrušené. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predmetné zabezpečovacie opatrenie v prospech ŠKORPION SECURITY s.r.o. zapísané bolo, pričom súd prvej inštancie je povinný rozhodovať podľa stavu, ktorý je daný a preukázaný ku dňu jeho rozhodnutia; podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ani neskorší výmaz predmetného zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu jeho zrušenia však nemá vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie, nakoľko nejde o takú zmenu skutkového stavu, ktorá by bola spôsobilá vyvrátiť už preukázané dôvody nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako nejde o jediný dôvod, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie v predmetnom konaní nariadené. Skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade súdy nepovažovali splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za preukázané (a z odôvodnenia predložených rozhodnutí
vyplýva, že sporným bola najmä existencia pohľadávky ŠKORPION SECURITY s.r.o.), neznamená, že odpadli dôvody, pre ktoré bola nariadené zabezpečovacie opatrenie v predmetnom konaní. 22. Pokiaľ žalovaný namieta, že nariadené zabezpečovacie opatrenie je prekážkou úverového financovania na realizáciu projektov na nehnuteľnostiach v obci Haniska, na ktorých viazne záložné právo, keďže na realizáciu tohto projektu vraj úverové financovanie nebolo poskytnuté a nový úver, ktorý je zabezpečený zmluvným záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne k totožným nehnuteľnostiam, bol poskytnutý žalovanému na financovanie iného projektu, táto námietka je z pohľadu posúdenia, či odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, irelevantná. Existujúce zmluvné záložné právo jednoznačne dokazuje, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nie je prekážkou toho, aby banka prijala aj takéto nehnuteľnosti ako záloh, takže nemožno hovoriť o tom, že nariadené zabezpečovacie opatrenie bráni žalovanému v realizácii nejakých podnikateľských aktivít. 23. Odvolací súd argumentáciu žalovaného, že už nie je dlžníkom voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, správcovi dane ani iným orgánom verejnej moci a nie sú voči nemu vedené ani žiadne exekúcie, považuje v predmetnom konaní za irelevantnú, nakoľko tieto skutočnosti neboli dôvodom, ktoré boli podstatné pre prijatie záveru súdu prvej inštancie o osvedčení nároku na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navyše z verejne dostupných zdrojov je žalovaný je aj k dnešnému dňu dlžníkom voči správcovi dane (www.finstat.sk), hoci uvedená dlžná suma nie je vysoká. Zároveň, na majetku žalovaného pribudlo v januári 2024 nové záložné právo zriadené správcom dane rozhodnutím Daňového úradu Bratislava o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam k nehnuteľnostiam c.100409526/2024 zo dna 25.01.2024 - zapísané na LV č. XXX k.ú. J. H., pričom výška daňovej pohľadávky správcu dane nie je zrejmá, avšak čo zrejmé je, že správca dane postihol majetok žalovaného, čo rovnako sťažuje vymožiteľnosť prípadnej pohľadávky žalobcu. 24. Vo vzťahu k námietke o procesnom pochybení súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému nezaslal vyjadrenie žalobcu k návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, aby sa s týmto mohol žalovaný vopred oboznámiť a zaujať k nemu stanovisko, odvolací súd poukazuje na to, že na režim rozhodovania o zabezpečovacom opatrení sa v zmysle § 344 CSP primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Z ustanovenia § 339 CSP, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyplýva súdu len povinnosť doručiť návrh na zrušenie neodkladného opatrenia dotknutým subjektom. Takéto prípadné vyjadrenie dotknutých subjektov (t.j. v tomto prípade podané vyjadrenie žalobcu k návrhu žalovaného na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia) už súd nedoručuje. Vzhľadom na osobitosť režimu a procesného postupu pri neodkladnom (a obdobne aj pri zabezpečovacom opatrení) je takýto postup plne odôvodnený charakterom a zmyslom neodkladných (zabezpečovacích) opatrení. Ak sa teda subjekt, ktorému bol doručený návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia k tomuto návrhu vyjadril a súdu z právnej úpravy CSP nevyplýva povinnosť takéto vyjadrenie doručiť navrhovateľovi (v tomto prípade žalovanému), neporušil súd prvej inštancie právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Súd nad rámec povinností a účinnej právnej úpravy nie je povinný (a sme presvedčení, že nie je ani oprávnený) vykonať takéto doručenie. Osobitosti procesného postupu pri zabezpečovacom opatrení v porovnaní s procesným postupom vo veci samej sú dané jeho zmyslom a účelom, ktorým nie je meritórne rozhodovanie vo veci samej a preto sú odôvodnené odchýlky od procesného postupu v základnom konaní aj v rovine povinnosti vzájomného doručovania vyjadrení. 25. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že argumentácia žalovaného, ohľadom odpadnutia dôvodov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že na strane žalovaného došlo k takej zmene okolností týkajúcich sa majetkových pomerov žalovaného, ktorá objektívne vylučuje prípustnosť a dôvodnosť záveru o ďalšom trvaní údajnej obavy z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie ako zákonného predpokladu pre nariadenie a trvanie zabezpečovacieho opatrenia v jeho nariadenom rozsahu, bola už súčasťou jeho vyjadrenia - odvolania zo dňa 22.12.2020, ktorým reagoval na rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a rovnako návrhu na zrušenie. Nakoľko podstatná časť návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia obsahovala argumenty, ktoré boli predmetom posúdenia tak súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania, súd prvej inštancie sa nimi správne nezaoberal, nakoľko nešlo o skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o zabezpečovacom opatrení, ktoré by znamenali takú zmenu pomerov na strane žalovaného, ktorá by odôvodňovala zrušenie či zmenu v rozsahu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia.
25.1. Odvolací súd dodáva, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017). V návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa súdov žalobca dostatočne osvedčil, že sú splnené všetky hmotnoprávne, ako aj procesné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sa nariaďuje, ak je obava z ohrozenia exekúcie, nie obava zo samotného zmarenia exekúcie. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Vydanie rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti na preukázanie úmyslu žalovaného vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, pri ktorom už by ochrana vo vzťahu k žalobcovi mohla byť znížená. Pokiaľ žalovaný nemá v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, resp. zaťažovať, tak zabezpečovacie opatrenie je vo vzťahu k nemu bez právneho významu, a pokiaľ takýto úmysel mal, potom je jeho nariadenie dôvodné. Vyčkávanie ďalšej dispozície, by totiž mohlo práva žalobcu zmariť, alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej žalobcom pri uspokojovaní jeho pohľadávky. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. V prípade preukázania tvrdenia žalovaného v súdnom konaní vo veci samej ako pravdivého a nepriznania v ňom pohľadávky žalobcovi, zanikne záložné právo. Uvedené zabezpečovacie opatrenie žiadnym neprimeraným spôsobom žalovaného neobmedzuje v užívaní jeho nehnuteľností a ani v ich prípadnom scudzovaní, zabezpečovacie opatrenie nie je disproporčné. 26. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na jeho tvrdenia a argumentáciu, a to bez toho, aby svoj postoj bližšie zdôvodnil, odvolací súd sa s touto námietkou nemôže vôbec stotožniť. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011). Súd prvej inštancie dostatočne a jasne zdôvodnil, prečo zamietol návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj že nenastali skutočnosti, ktoré by znamenali, že odpadli dôvody, pre ktoré bola nariadené zabezpečovacie opatrenie v predmetnom konaní. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). 27. Námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia je nedôvodná, pretože rozhodnutie je preskúmateľné, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia náležite a dostatočne vysporiadal so skúmaním podmienok, ktoré by spôsobili, že odpadli dôvody nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a presvedčivo odôvodnil, na základe čoho zamietol návrh na zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného, nakoľko má za to, že žalovaný nepreukázal, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie nariadené. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).