Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2CoCsp/20/2024 6119225833 21. 08. 2024 JUDr. Nadežda Wallnerová ECLI:SK:KSBA:2024:6119225833.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. X, XXX XX H., zastúpenej: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. X, XXX XX H., o zaplatenie 925,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18. januára 2024, č.k. B1-6Csp/13/2019-194, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18. januára 2024, č.k. B1-6Csp/13/2019-194 v odvolaním napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 617,47 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 18. januára 2024, č.k. B1-6Csp/13/2019-194 rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 308,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 46,66 eur od 10.03.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 92,47 eur od 12.04.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 84,97 eur od 10.05.2016 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 83,98 eur od 10.06.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.02.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 925,55 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.06.2017 medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 27.12.2014 a 05.11.2015 zmluvy, predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom neuhradený zostatok z týchto faktúr postúpil žalobcovi. Postupca a žalovaná sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - ((počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti)*Základ pre výpočet). Vzhľadom na vyššie uvedené je výpočet zmluvnej pokuty nasledovný: 68,56 = 228 -
(510/730)*228 + 548,91 = 750 - (196/730)*750. Žalobca si zo zostatku postúpených faktúr uplatňoval len úhradu vo výške 308,08 eur za poskytnuté služby a 68,56 eur a 548,91 eur ako nárok na zmluvnú pokutu. Ostatné vyúčtované položky, ktoré boli postupcom na žalobcu postúpené, si žalobca neuplatňoval. Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. 3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 43 ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), § 52 ods. 1, 2 a 3, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, § 544 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol právny vzťah na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Z pohľadu právnej kvalifikácie išlo o zmluvy uzavreté v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Keďže žalovaná nesplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, dostala sa do omeškania v deň nasledujúci po dni splatnosti vystavených faktúr za poskytnuté služby. Pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca sa domáhal zaplatenia ceny poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr v rozsahu 308,08 eur. V tejto časti súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, keďže povinnosť žalovanej zaplatiť cenu služieb vyplýva priamo z § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila celkovo 170,- eur. Podľa súdu prvej inštancie tieto platby však boli započítané na záväzky splatné ešte pred postúpením pohľadávky žalobcovi, čo preukazuje e-mailová komunikácia medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Žalovaná tento listinný dôkaz nerozporovala. Napokon sama uznala dôvodnosť uplatneného nároku vo výške 308,08 eur. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná vzniesla námietku premlčania pohľadávok k dátumu 6/2016. Odôvodnil, že podstata premlčania spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho subjektívneho práva. Premlčacia doba začne plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Najstarší čiastkový záväzok žalovanej bol splatný dňa 09.03.2016, do omeškania sa teda prvýkrát dostala dňa 10.03.2016. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 06.02.2019, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na námietku premlčania neprihliadol. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu v deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr. V čase vzniku omeškania so zaplatením ceny poskytnutých služieb (jednotlivých fakturovaných súm) predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05 %, resp. 0,00 %. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 68,56 eur a 548,91 eur. V žalobe uviedol vzorec, podľa ktorého dospel ku konečnej výške zmluvnej pokuty (Zmluvná pokuta = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní viazanosti x základ ZP)). Súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluvná pokuta nebola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou individuálne dojednaná. Odôvodňoval, že ustanovenie o zmluvnej pokute bolo súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca žalobcu paušálne využíval pre vopred neurčený počet spotrebiteľov. Žalovaná mala možnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako celok bez individuálneho vyjednania zmluvných podmienok. Pre prípad porušenia záväzku viazanosti tým, že spotrebiteľ nezaplatí cenu za poskytnuté služby počas doby viazanosti do 45 dní po splatnosti, ustanovenie o zmluvnej pokute nezohľadňuje výšku dlhu spotrebiteľa, s ktorým je v omeškaní. Zmluvnú pokutu v rovnakej výške by spotrebiteľ musel zaplatiť bez ohľadu na výšku dlžnej sumy, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania, keďže vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty zohľadňuje len počet dní viazanosti a počet dní uplynutých z doby viazanosti. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody. V takom prípade je nevyhnutné zohľadniť výšku sumy, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní. Pokiaľ je spotrebiteľ v omeškaní so zaplatením zanedbateľnej sumy, nemôže to mať pre dodávateľa služby taký nepriaznivý následok ako omeškanie v oveľa vyššom rozsahu. Uvedené skutočnosti dojednanie o zmluvnej pokute nezohľadňuje. Na neprimeranosť sankcie tak nemá vplyv ani skutočnosť, že výška pokuty klesá v závislosti od počtu dní uplynutých z doby viazanosti. Omeškaním s platením peňažných záväzkov totiž nedochádza k automatickému zániku zmluvy a veriteľ je aj naďalej oprávnený požadovať od dlžníka splnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom. Charakter porušenia povinnosti a závažnosť porušenej
povinnosti v tomto prípade odôvodňuje prijatie záveru, že dohodnutá sankcia je zjavne neprimeraná a uvedená zmluvná podmienka je potom objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie 308,08 eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvných pokút, súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 308,08 eur (33%) a neúspešný bol v časti o zaplatenie 617,47 eur (67 %). Prevažoval tak úspech žalovanej, ktorej by prislúchal pomerný nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej ich náhradu nepriznal. 4. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. K individuálnemu dojednaniu zmluvných pokút a k ich výške žalobca poukázal na ustanovenie § 544 ods. 1 OZ a uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v Dodatku k Zmluve zo dňa 27.12.2014 a v Dodatku k Zmluve zo dňa 04.11.2015 (Dodatok k Zmluve zo dňa 27.12.2014 a Dodatok k Zmluve zo dňa 04.11.2015 ďalej spolu aj „Dodatky“). Žalovaná sa dostala do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z predložených faktúr. Z uvedeného je podľa žalobcu evidentné, že žalovaná porušila svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzala faktúry vystavené za poskytnuté služby a tovar riadne a včas. Namietal, že súd prvej inštancie však toto porušenie zmluvných povinností pri rozhodovaní vo veci vôbec nezohľadnil. Podľa názoru žalobcu odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku ustanovenia § 53 ods. 12 OZ. Žalobca argumentoval, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvných pokutách, je individuálnym dojednaním zmluvných pokút, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb. Žalovaná si sama vybrala predmetný balík služieb a mobilný telefón, ktoré boli poskytované s akciovou cenou avšak za stanovených podmienok, ktorých nedodržanie má za následok vznik škody poskytovateľovi služieb, pričom bolo na slobodnom uvážení žalovanej či si vyberie balík služieb a tovaru s akciovou cenou s podmienkou viazanosti alebo balík služieb za cenníkové ceny bez akejkoľvek viazanosti či zmluvnej pokuty. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovaných služieb a hlavne mobilných telefónov, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatkoch má tak zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Zároveň žalobca zdôraznil, že žalovanej boli vyúčtované zmluvné pokuty v zníženej výške 68,56 eur a 548,91 eur so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. Argumentoval tým, že zmluvné pokuty boli v Dodatkoch vyjadrené degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v jednotlivých Dodatkoch) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, (resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti). Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 3 toho ktorého Dodatku, ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v texte žaloby a vo vyjadrení žalobcu zo dňa 30.10.2023). Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 toho ktorého Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu. Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. Na základe uvedeného sa žalobca nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, a že nie je primeraná vzhľadom na výšku a význam zabezpečovanej pohľadávky. Namietal, že súd prvej inštancie totiž pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil ceny mobilných telefónov, ktoré boli žalovanej poskytnuté, a to mobilný telefón G. K. Z. X len za 1,- eur, pričom neakciová maloobchodná cena za poskytnutý mobilný telefón bola v tom čase 179,00 eur a mobilný telefón V. XS XXGB M. K. len za 149,00 eur, pričom neakciová maloobchodná cena za poskytnutý mobilný telefón bola v tom čase 849,00 eur. Následne žalobca príkladmo poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 16Co/162/2019 z 25.08.2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 9CoCsp/7/2020 zo 17.09.2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8CoCsp/3/2020 z 26.01.2021 atď.). Žalobca s ohľadom na uvedené mal za to, že zmluvné pokuty medzi postupcom a žalovanou boli dojednané v súlade s platnými právnymi predpismi, a ak súd prvej inštancie svojim výkladom dospel k odlišnému záveru, tak podľa názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v
zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania do výšky 82,79 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 18,50 eur a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 64,29 eur s DPH. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 47,81 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 16,48 eur s DPH za rok 2024 (podanie odvolania). 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie správne vyhodnotil a ustálil to, že v danom záväzkovom vzťahu bola spotrebiteľom. Argumentovala, že nemala faktickú možnosť zmeniť žiadnu zo zmluvných podmienok z ustanovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku (alebo jej časť o dojednanej zmluvnej pokute, spôsobu jej výpočtu), nakoľko sa jednalo o tzv. formulárové zmluvy, ktoré mal poskytovateľ vytvorené pre vopred neurčený počet spotrebiteľov (zákazníkov) a teda ako spotrebiteľ nemala žiadnu možnosť meniť tieto ustanovenia, nakoľko pracovníci - obchodní zástupcovia dodávateľa nedisponovali a verí, že dodnes nedisponujú s právomocou individuálne dojednať tieto zmluvné podmienky. Uviedla, že v prípade, ak by súd skúmal viacero dojednaných zmlúv uzatvorených medzi dodávateľom a rôznymi inými spotrebiteľmi, tak by súd rovnako dospel k záveru, že v týchto zmluvách neboli dojednané zmluvné podmienky individuálne, ale práve naopak, sa jednalo o zmluvy predpripravené. Z uvedeného dôvodu nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, ktorý v odôvodnení poukazoval na jednotlivé rozhodnutia súdov SR, ktoré sa zaoberali posudzovaním zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to v kontexte dojednaných zmluvných pokút. Žalovaná nespochybňovala dôvodnosť žaloby a nárok žalobcu vo výške 308,08 eur, avšak vo zvyšnej časti považovala nárok žalobcu za nedôvodný a považovala konanie žalobcu za výlučne ekonomicky motivované. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobcovi nepriznal trovy odvolacieho konania. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v stanovenej lehote nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. Odvolanie smeruje voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná pokuta nebola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou individuálne dojednaná. Ustanovenie o zmluvnej pokute bolo súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca žalobcu paušálne využíval pre vopred neurčený počet spotrebiteľov a žalovaná mala možnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako celok bez individuálneho vyjednania zmluvných podmienok. Ďalej poukázal na to, že ustanovenie o zmluvnej pokute nezohľadňuje výšku dlhu spotrebiteľa, s ktorým je v omeškaní. Zmluvnú pokutu v rovnakej výške by spotrebiteľ musel zaplatiť bez ohľadu na výšku dlžnej sumy, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania, keďže vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty zohľadňuje len počet dní viazanosti a počet dní uplynutých z doby viazanosti. Uviedol, že zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody a v takom prípade je nevyhnutné zohľadniť výšku sumy, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní. Pokiaľ je spotrebiteľ v omeškaní so zaplatením zanedbateľnej sumy, nemôže to mať pre dodávateľa služby taký nepriaznivý následok ako omeškanie v oveľa vyššom rozsahu. Charakter porušenia povinnosti a závažnosť porušenej povinnosti odôvodňuje prijatie záveru, že dohodnutá sankcia je zjavne neprimeraná a uvedená zmluvná podmienka je potom objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, naopak je názoru, že tu nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu je daný. Žalobca v odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré sa zaoberali rovnakou otázkou dôvodnosti zmluvnej pokuty dojednanej rovnakých spôsobom ako v danom prípade, s tým, že dospeli k záveru o dôvodnosti takto upravenej zmluvnej pokuty. Ide konkrétne o rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Co/162/2019, sp.zn. 9CoCsp/7/2020, sp.zn. 8Cocsp/3/2020, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12CoCsp/4/2020, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/142/2019, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11CoCsp/46/2020, sp.zn. 11Co/143/2019, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/142/2016. Odvolací súd nemá dôvod sa odkloniť od záverov týchto rozhodnutí a to aj s poukazom na právnu istotu.
Odvolací súd zdôrazňuje najmä, že súd prvej inštancie nezobral pri posúdení zmluvnej pokuty do úvahy tie okolnosti, že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá a vyvážená s ohľadom na poskytnutý benefit v podobe zníženia ceny mobilného telefónu, ktorý sa stáva majetkom spotrebiteľa už samotným uzatvorením zmluvy. Spotrebiteľ sa k poskytnutiu benefitu v podobe zvýhodnenej ceny mobilného telefónu zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu. Túto zľavnenú cenu dodávateľ poskytuje práve preto, že bude spotrebiteľ po určený čas využívať jeho služby a platiť mu za ne dohodnutú cenu. Pokiaľ spotrebiteľ zmluvu neplní, bez dojednania zmluvnej pokuty by získal nenáležitú výhodu, keďže ako je už vyššie uvedené, mobilný telefón sa už samotným uzatvorením zmluvy stáva jeho majetkom. Spotrebiteľ mal možnosť uzavrieť aj zmluvu bez poskytnutia benefitu v podobe získania mobilného telefónu za omnoho nižšiu cenu ako je cena na trhu. Mohol uzavrieť zmluvu bez daného benefitu a bez doby viazanosti Pre porušenie zmluvných povinností bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorej výška je stanovená s ohľadom na poskytnutú zľavu z ceny mobilného telefónu (ktorý ako je vyššie uvedené sa stáva vlastníctvom spotrebiteľa ihneď pri uzatvorení zmluvy) a s ohľadom na dobu viazanosti tak, že čím kratšia doba pri porušení povinnosti do konca doby viazanosti, tak je pokuta nižšia. Takýto degresívny spôsob dohodnutej zmluvnej pokuty zohľadňuje účel, pre ktorý bola pokuta dohodnutá a nijako nepredstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Vyžadovať, aby bola zohľadnená aj výška istiny ktorú spotrebiteľ neuhradil za poskytnuté služby, považuje odvolací súd za nedôvodné, nakoľko k porušeniu záväzku viazanosti dôjde bez ohľadu na výšku dlžnej sumy. Dôležitým pri výške zmluvnej pokuty, aby bola vyvážená, je práve to, v akom čase od uzavretia zmluvy do konca doby viazanosti došlo k porušeniu záväzku viazanosti, čo je v danej zmluve zohľadnené. Odvolací súd v súlade aj s už predošlými súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach dodáva, že výška zmluvnej pokuty v Dodatkoch k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb bola upravená v závislosti od počtu dní uplynutých z doby viazanosti pri zohľadnení celkového počtu dní doby viazanosti, pričom bola viazaná výlučne na porušenie konkrétnych zmluvných povinností majúcich bezprostredný vplyv na trvanie zmluvného vzťahu (tzv. porušenie záväzku viazanosti). Zmluvná pokuta tak ako je dojednaná v Dodatkoch k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb nie je neprimeranou sankciou, pre ktorú žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže požívať právnu ochranu z hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Pre posúdenie nekalosti zmluvnej podmienky, a teda aj zmluvnej pokuty, sú významné povaha tovaru alebo služieb, obsah zmluvy, ako aj okolnosti súvisiace s jej uzatvorením. Dodávateľ má plné právo v spotrebiteľskej zmluve dojednať i zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. V prejednávanej veci je výška dojednanej zmluvnej pokuty vyvážená vo vzťahu k výške benefitu (zvýhodnenia) spotrebiteľa v podobe poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a preto nepredstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Žalovaná si pri uzatváraní zmluvy mohla vybrať z viacerých ponúkaných alternatív, vrátane výberu mobilných operátorov, a teda si mohla vybrať také zmluvné podmienky, ktoré jej vyhovovali, vrátane zabezpečenia záväzkov dojednaním zmluvnej pokuty. Zmluva a jej dodatok boli vyhotovené čitateľne s primerane veľkým písmom textu, po prečítaní ktorého pred podpisom muselo byť žalovanej zrejmé, že v prípade neplatenia ceny služieb si žalobca bude môcť voči nej uplatniť aj dohodnutú zmluvnú pokutu. Je zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní zmlúv a dodatkov mala zo strany právneho predchodcu žalobcu ponúknuté protiplnenie v podobe SIM karty, mobilného telefónu a záväzku poskytovať jej telekomunikačné služby; na strane druhej sa zaviazala po dobu primeraného času (24 mesiacov viazanosti), hradiť cenu využitých služieb. Vedome súhlasila s takýmito zmluvnými podmienkami, vrátane jasne dojednanej zmluvnej pokuty, a musela si byť vedomá aj toho, že za telekomunikačné zariadenia (mobilný telefón) platí nižšiu cenu len z dôvodu, že bude využívať služby právneho predchodcu žalobcu po ním navrhnutú dobu viazanosti. Žalovaná plnenie od právneho predchodcu žalobcu prijala, využíval jeho služby počas určitého obdobia, avšak následne fakturované sumy neplatila a tým porušila svoje zmluvné povinnosti. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná podľa výšky ujmy, ktorá dodávateľovi vznikne nedodržaním zmluvnej viazanosti spotrebiteľom predčasným ukončením zmluvného vzťahu. Dojednanie rôznej výšky zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je vyvážané, je plne v súlade s účelom, ktorému má ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti slúžiť. Spotrebiteľ odpredajom telefónu za akciovú cenu získal výhodu a túto výhodu mu dodávateľ poskytol práve pre jeho záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a riadne si plniť zmluvné povinnosti určený čas. Zmluvná pokuta odráža do číselného vyjadrenia výhodu, ktorú spotrebiteľ získal, aj preto ju nemožno považovať za neprimeranú sankciu. Navyše výška pokuty sa znižuje v závislosti od dĺžky doby, po ktorú si spotrebiteľ zmluvné povinnosti plnil.
9. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie bolo dôvodné a odvolaním napadnutý výrok II. zmenil tak, že zaviazal žalovanú aj na úhradu uplatnených zmluvných pokút. 10. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 12. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Odvolací súd z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol o nároku trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania. Zmenou rozhodnutia odvolacím súdom bolo vyhovené žalobe v celom rozsahu, a preto je žalobca v spore plne úspešný a má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania podľa úspechu, teda v danom prípade v rozsahu 100 %. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).