Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/35/2025 1122209397 30. 04. 2025 JUDr. Michaela Frimmelová ECLI:SK:KSBA:2025:1122209397.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, zast. advokátkou JUDr. Ľudmilou Jurčovou, Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 42 171 083, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 653,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. marca 2025, č.k. B1-12C/63/2022-77, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania potvrdzuje. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2022 od žalovaného domáhal zaplatenia 653,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.10.2022 do zaplatenia titulom neuhradených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi v dôsledku škody na zdraví spôsobenej dopravnou nehodou dňa 20.02.2022. Dňa 07.02.2023 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 653,12 eur späť, keďže žalovaný mu túto sumu po podaní žaloby zaplatil, pričom na nároku na 5 % úrok z omeškania ročne z predmetnej istiny od 20.10.2022 do 07.11.2022 zotrval. Dňa 28.02.2025 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť s ohľadom na hospodárnosť konania, pretože predmetom sporu zostalo len príslušenstvo istiny v sume 1,69 eur. Vec posúdil právne podľa ust. § 144, § 145 a 146 ods. 1 a 2 C.s.p. a s poukazom na to, že žalobca vzal žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu resp. pojednávanie (spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu nevyplýval z osobitného predpisu) a súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, konanie podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Vysvetlil, že zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného hľadiska a nie z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené pre späťvzatie žaloby z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby žalobcovi dlh splnil. Vyhodnotil, že z procesného hľadiska to bol žalovaný, ktorý zavinil zastavenie konania, keďže plnil po podaní žaloby, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania. Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia. 2. Proti tomuto uzneseniu v časti rozhodnutia o trovách konania podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odvolaní mal s poukazom na znenie ust. § 9 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (podľa ktorého má Zdravotná poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním) za to, že až
ukončením trestného konania je bez akýchkoľvek pochybností potvrdené protiprávne konanie tretej osoby (vodiča motorového vozidla X.: F. XXXHD), a preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že otázka zavinenia, ktorá sa má riešiť v trestnom konaní vedenom proti vodičovi predmetného vozidla, nie je pre účely vysporiadania nároku z povinného zmluvného poistenia podstatná, keďže zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívna. Argumentoval, že objektívna zodpovednosť neznamená aj zavinenie, pričom pre uplatnenie nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe je v zmysle zákona o zdravotnom poistení potrebné zavinené protiprávne konanie tretej osoby. Poukázal na to, že žalovanú sumu uhradil bezprostredne po obdržaní informácie, že trestné konanie bolo ukončené a došlo k naplneniu podmienok uvedených v ust. § 9 ods. 7 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. Zdôraznil, že žalobca mu doposiaľ za účelom preukázania svojho nároku nepredložil trestný rozkaz v predmetnej veci, o právoplatnosti ktorého sa dozvedel až vlastným dopytom na súde a následne bezprostredne pristúpil k úhrade. Mal za to, že žalobca podal žalobu bez preukázania skutočnosti podstatnej pre vznik žalobou uplatneného nároku, hoci právoplatné rozhodnutie o zavinení nehody, o ktoré žalobcu žiadal, bolo právoplatné už v čase podania žaloby na súd, keďže trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2022. Z uvedeného vyvodil, že nakoľko mu žalobca predmetný trestný rozkaz mimosúdne nepredložil a on (žalovaný) o ňom nevedel, tak vlastne žalobca zavinil vznik celého sporu, ktorý bol predčasný, zbytočný a dalo sa mu predísť konaním žalobcu, čo žiadal pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/5/2023 zo dňa 31.01.2023, v ktorom odvolací súd potvrdil názor prvoinštančného súdu, ktorý v danej veci pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 257 C.s.p., keď mal za to, že žaloba bola podaná predčasne a nedôvodne a priznanie trov žalobcovi by predstavovalo prílišnú tvrdosť voči žalovanému. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodnutie o trovách konania je vecne správne, a preto ho potvrdil. 5. Podľa ust. 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 6. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2022 od žalovaného domáhal zaplatenia 653,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 20.10.2022 do zaplatenia titulom regresného plnenia neuhradených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi žalobcu s poukazom na to, že dňa 20.02.2022 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, spôsobená škoda na zdraví poistenca žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že sa pokúsil vec vyriešiť mimosúdne a vyzval k úhrade žalovanej sumy žalovaného, ktorý uviedol, že na uhradenie náhrady škody vyžaduje právoplatné rozhodnutie o zavinení. Žalobca prezentoval v žalobe názor, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívna, pričom skutočnosť, že škoda na zdraví jeho poistenca bola spôsobená práve prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, bola riadne preukázaná, a tak nie je dôvod čakať s výplatou poistného plnenia na právoplatné rozhodnutie súdu v trestnom konaní (tu poukázal na právne závery uvedené v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/120/2021). Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom zo dňa 27.10.2022, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že poukázal plnenie v žalovanej výške na účet žalobcu dňa 04.11.2022, teda bezprostredne po tom, ako obdržal informáciu o ukončení trestného konania vedeného proti vodičovi u neho poisteného vozidla. Mal za to, že pre uplatnenie nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe je v zmysle zákona o zdravotnom poistení potrebné zavinené protiprávne konanie tretej osoby (§ 9 ods. 7 písm. c)). Nárok na zaplatenie úroku z omeškania žalovaný poprel s odôvodnením, že plnil bez zbytočného odkladu po tom, ako došlo k zisteniu naplnenia podmienky pre vznik nároku žalobcu, teda k preukázaniu zavineného protiprávneho konania, pričom žalobca mu doposiaľ nepredložil právoplatné rozhodnutie o zavinení, ani nepreukázal kedy došlo k ukončeniu trestného konania vedeného proti vodičovi vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Podaním zo dňa 07.02.2023 zobral žalobca žalobu v časti uplatnenej istiny späť a zotrval na nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 653,12 eur od 20.10.2022 do 07.11.2022. Následne dňa 28.02.2025 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu hospodárnosti konania, pretože uplatnený úrok z omeškania predstavuje 1,69 eur. Súd prvej inštancie na to konanie zastavil (v tejto časti je uznesenie právoplatné) a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % so záverom, že zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že mu žalovaný dlh po podaní žaloby splnil. 7. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo výlučne rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a žiadal rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Úlohou odvolacieho súdu bolo preto posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil zavinenie zastavenia konania, a či v dôsledku toho správne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd dospel po preskúmaní spisu a napadnutého rozhodnutia k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť na zastavení konania a vyriešil ju v rámci právnej úpravy ust. § 256 ods. 1 C.s.p.. Jeho právny záver o zavinení zastavenia konania žalovaným, ku ktorému v posudzovanej veci dospel, je rovnako správny. 8. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. stanovuje, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zodpovednosti za zavinenie je sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu strane, ktorá ich vznik zavinila. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto sú rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti tie, ktoré vznikli po začatí konania. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 9. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov, napr. aj z dôvodu späťvzatia žaloby ako v prejednávanej veci, v ktorej zobral žalobca žalobu späť z dôvodu, že mu žalovaný žalovanú istinu po podaní žaloby na súd zaplatil (a úrok z omeškania bol v bezvýznamnej výške). Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia pri späťvzatí žaloby je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak sa pre správanie sa žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Uvedené je v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7MCdo 1/2014). 10. V posudzovanej veci je nesporné, že žalobca zobral žalobu späť po tom, čo mu žalovaný istinu 653,12 eur, ktorej zaplatenia sa domáhal, uhradil. Žalovaný sa po podaní žaloby zachoval v zmysle požiadavky žalobcu uplatnenej žalobou (a zaplatil žalovanú sumu), a teda žalobca sa žalovaného nároku domohol. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. stanovuje, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Niet pochýb o tom, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Žalobcovi preto vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov konania a ak mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému priznal, rozhodol správne a v rámci právneho posúdenia veci aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. 11. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné. Za bez významu vyhodnotil námietky žalovaného o tom, že až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je preukázané zavinené protiprávne konanie tretej osoby, keď aj z tvrdenia jeho samého vyplýva, že trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2022, teda viac ako dva mesiace pred podaním žaloby, ktorú žalobca podal na súd dňa 20.10.2022. Napokon, žalobca predsa ešte dňa 08.08.2022 (opakovane), po právoplatnosti trestného rozkazu, u žalovaného svoj nárok mimosúdne uplatnil. Skutočnosť, že žalovaný údajne podľa jeho tvrdenia o trestnom rozkaze nevedel, je pre rozhodnutie o trovách konania bezvýznamná, keď naviac nie je pravdivá, pretože z ním samým predložených emailov je zrejmé, že o trestnom rozkaze mal vedomosť už v júli 2022. Žalovaný plnil žalobcovi až na základe žaloby, čím zavinil jej späťvzatie a následné zastavenie konania, a preto je povinný znášať trovy konania žalobcu. Žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/5/2023 zo dňa 31.01.2023 (v ktorom odvolací súd potvrdil názor prvoinštančného súdu, ktorý v danej veci pri rozhodovaní o trovách
konania aplikoval ust. § 257 C.s.p., keď mal za to, že žaloba bola podaná predčasne a nedôvodne a priznanie trov žalobcovi by predstavovalo prílišnú tvrdosť voči žalovanému) a zrejme sa týmto poukazom vágne domáhal aplikácie ust. § 257 C.s.p.. Odvolací súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie nie je v posudzovanej veci aplikovateľné. Krajský súd v Trenčíne riešil úplne inú situáciu, keď dospel k záveru, že žalobca si u žalovaného svoje nároky mimosúdne vôbec neuplatnil, čím mu znemožnil dobrovoľné plnenie, čo však nie je prípad posudzovanej veci, v ktorej si pred podaním žaloby žalobca u žalovaného svoj nárok opakovane mimosúdne uplatnil. Záverom odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, keď napokon žalobca ani žiadne takéto konkrétne dôvody netvrdil. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).