Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/43/2024 1317207449 24. 04. 2025 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2025:1317207449.4
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Senec, zast. Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina č. 8, Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, 2/ Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová č. 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, 3/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. F. XXXX/X, G., 4/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XX/X, J. K., 5/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XX/X, J. K., žalovaní 3/ až 5/ zast. Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Gróbska 19, Bernolákovo, IČO: 36 860 646, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.03.2023 č.k. 19C/67/2017-503, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným 1/ až 5/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( výrok II.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 12 ods. 1, 4,5, § 16 ods. 6, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZoDD“), § 3 ods.1, § 853 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“), § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobu žalobkyne posúdil ako procesne prípustnú a uplatnenú v rámci prekluzívnej trojmesačnej lehoty. Poukázal na to, že žalobkyňa založila svoj určovací nárok v zmysle žaloby, doplnenia žaloby i návrhu na zmenu žaloby výlučne a len na jednej z alternatívnych hypotéz zakladajúcich dispozíciu v podobe požiadavky na určenie neplatnosti dražby. Mal za to, že počas celého súdneho konania až do pojednávania konaného dňa 07.03.2023 (kedy súd vo veci meritórne rozhodol) nenamietala platnosť záložnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1/ dňa 28.07.2006. Neplatnosť dobrovoľnej dražby úspešne vykonanej dňa 06.04.2017 žalobkyňa vzhliadla primárne a najmä v nedostatočnom ohodnotení predmetu dražby (nehnuteľností v katastrálnom území G.), keď vzhľadom na svoj súkromný znalecký posudok č. 30/2016 jej mala byť znaleckým posudkom č. 71/2016, vypracovaným na objednávku dražobníka, spôsobená škoda v tom, že neuspokojí ani žalovaného 1/ (veriteľa), keďže jeho pohľadávka prevyšuje znaleckým posudkom č. 71/2016 určenú hodnotu predmetu dražby a neuspokojí ani pohľadávky ďalších svojich veriteľov, nakoľko z dôvodu podhodnotenia predmetu dražby jej nezostane dostatok finančných prostriedkov. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa nevyužila postup podľa ust. § 12 ods. 5 ZoDD a v zákonom stanovenej
lehote nevzniesla u dražobníka (žalovaného 2/) žiadnu námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby ani nežiadala o vyhotovenie posudku iným znalcom. Žalovaný 2/ ako dražobník postupoval správne, keď zabezpečil znalecký posudok za účelom ohodnotenia nehnuteľností - predmetu dražby, pričom znalecký posudok zo dňa 12.04.2016 ku dňu konania opakovanej dobrovoľnej držby (06.04.2017) nebol starší ako jeden rok (podmienka ust. § 22 ods. 1 ZoDD), vzhľadom na uvedené posúdil súd námietky žalobkyne v tejto časti ako nedôvodné. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobkyne, že dňa 20.03.2017 písomne oboznámila žalovaných 1/, 2/ existenciu znaleckého posudku č. 30/2016 a napriek ich vedomosti o tomto znaleckom posudku sa vykonania dražby nezdržali. Oznámenie žalobkyne na rozdiel od rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je záväzným individuálnym právnym aktom, ktorý by bránil vykonaniu dobrovoľnej dražby. Poukázal na to, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, nakoľko cena nehnuteľností zistená znalcom je iba procesným podkladom pre dražobníka a skutočná cena je výsledkom dopytu účastníkov dražby, ktorí reagujú na licitátorom oznámenú výšku najnižšieho podania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010). Pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ergo v rámci výkonu záložného práva veriteľa nie je cena dosiahnutá dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, ale takto stanovená hodnota predstavuje iba orientačnú hodnotu pre určenie najnižšieho podania, t. j. znalecký posudok má iba formálny - procesný účel. Súd upriamil pozornosť na to, že reálnu trhovú cenu predmetu dobrovoľnej dražby ako spôsobu realizácie výkonu záložného práva veriteľa určuje nie hodnota nehnuteľností určená znalcom, ale skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase jej konania. Vo vzťahu k zákonnému limitu výšky najnižšieho podania na dobrovoľnej dražbe súd uviedol, že vzhľadom na znaleckým posudkom č. 71/2016 určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností v sume 218 000 eur a v notárskej zápisnici osvedčení o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby stanovené najnižšie podanie v sume 196 200 eur, najnižšie podanie dosahovalo hodnotu 90 % a v skutočnosti vydražiteľom (žalovanou 3/) učinené znížené najnižšie podanie predstavovalo 163 500 eur, t. j. 75 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, t.z. nižšie podanie nebolo nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, preto dražobník postupoval v súlade s ustanovením § 16 ods. 6 ZoDD. Ako nenáležité súd vyhodnotil námietky žalobkyne, že dobrovoľná dražba bola vykonaná v rozpore s dobrými mravmi. Ako účelový súd vyhodnotil návrh žalobkyne na posúdenie predbežnej otázky - platnosti zmluvy o zriadení záložného práva k vydraženým nehnuteľnostiam, pričom poukázal na to, že žalobkyňa počas celého súdneho konania (od 18.04.2017 do 06.03.2023) nenamietla platnosť záložnej zmluvy zo dňa 28.07.2006 ako jednej z dvoch zákonných podmienok pre uplatnenie práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neuplatnila námietku platnosti záložnej zmluvy včas, keďže svoj návrh na posúdenie tejto predbežnej otázky mohla a mala uplatniť skôr a to už v momente iniciovania súdneho konania, súd za použitia zásady sudcovskej koncentrácie konania na procesný návrh žalobkyne zo dňa 06.03.2023 (č. l. 452 - 453 súdneho spisu), predložený na pojednávaní dňa 07.03.2023, postupom podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, neprihliadol. I za stavu, že by sa súd zaoberal vecným posúdením platnosti záložnej zmluvy ( s prihliadnutím na dôvody, na ktorých žalobkyňa založila neplatnosť právneho úkonu), a to, že zmluva mala byť uzatvorená podľa príslušných ustanovení zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, súd uviedol, že záložná zmluva zo dňa 28.07.2006 je platná. Doplnil, že právny inštitút úverovej zmluvy upravuje výlučne Obchodný zákonník, na základe ktorého ustanovení § 497 až § 507 zmluva o splátkovom úvere aj uzatvorená bola, preto žiadnemu zákonu neodporuje ani zákon neobchádza. Vzhľadom na to, že žalobkyňa podmienila neplatnosť záložnej zmluvy výhradne neplatnosťou úverovej zmluvy, mal za to, že s ohľadom na žalobkyňou namietaný právny režim uzatvorenia úverovej zmluvy, je záložná zmluva zo dňa 28.07.2006 platná. Ako nedôveryhodné súd vyhodnotil aj tvrdenie žalobkyne, že úverovú a záložnú zmluvu zo dňa 28.07.2006 nepodpísala vážne. Súd vyhodnotiac vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia ZoDD, preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu sporových strán tak, že procesne úspešným žalovaným priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Poukázala na to, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 07.03.2023 predložila písomný návrh na posúdenie predbežnej otázky týkajúcej sa platnosti zmluvy o zriadení záložného práva k vydraženým nehnuteľnostiam, ktorú uzavrela dňa
28.07.2006 so žalovaným 1/ na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0186950484 zo dňa 28.07.2006. Mala za to, že úverová zmluva a na ňu nadväzujúca záložná zmluva sú neplatné, nakoľko odporujú zákonu a obchádzajú zákon tým, že úverová zmluva mala byť uzavretá podľa príslušných ustanovení zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Nakoľko na úverovú zmluvu nadväzuje záložná zmluva, i tú považuje za neplatnú, i s poukazom na ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Namietala, že súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu na predbežné posúdenie otázky týkajúcej sa platnosti záložnej zmluvy, čo odôvodnil súd koncentráciou konania s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP. Súd nesprávne aplikoval ustanovenia o sudcovskej koncentrácii na prejednávaný spor, nakoľko je v postavení spotrebiteľa, na ktorého v zmysle ust. § 296 CSP ustanovenia o sudcovskej koncentrácii nie je možné použiť. Preto je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP. Pri určení hodnoty nehnuteľností znaleckým posudkom č. 71/2006 znalkyňa nesprávne zvolila hodnotu koeficientu všeobecnej situácie, čo sa premietlo do nesprávne určenej hodnoty nehnuteľnosti. Namietala značný rozdiel hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 71/2016 zo dňa 12.04.20116 a znaleckým posudkom č. 30/2016 , ktorý predstavuje sumu 306 000 eur. Predajom nehnuteľnosti za cenu vyplývajúcu zo znaleckého posudku č. 71/2006 bola ukrátená na svojom majetku a došlo k zásahu do jej vlastníckeho práva. Mala za to, že dražobník nezabezpečil ohodnotenie predmetu dražby v súlade s ust. § 12 ods. 1 ZoDD. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.06.2023 žalobkyňa doplnila odvolanie o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací dôvod odôvodnila tým, že súd prvej inštancie jej na pojednávaní dňa 07.03.2023 neumožnil vyjadriť sa k prejednávanej veci. I keď predchádzajúci termín pojednávania nariadený na deň 08.11.2022 súd z dôvodu jej práceneschopnosti odročil, nakoľko ju považoval za potrebné vo veci vypočuť a na pojednávaní dňa 07.03.2023 jej neposkytol priestor na vyjadrenie. 5. Žalovaný 2/ v replike k odvolaniu žalobkyne uviedol, že nemožno tvrdiť, že súd nevykonal dôkazy na preukázanie žalobkyňou tvrdenej skutočnosti, ak žalobkyňa riadne a určite neurobila ani potrebné skutkové tvrdenia o tom, prečo konkrétne a z akého dôvodu mala byť úverová zmluva a následne záložná zmluva neplatná. Žalobkyňa uviedla, že neplatnosť úverovej zmluvy mala byť spôsobená tým, že zmluva nebola uzatvorená podľa príslušných ustanovení zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. O ktoré ustanovenia sa malo jednať a aký mal byť ich vplyv na platnosť úverovej zmluvy, to žalobkyňa nikdy počas konania neuviedla. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne ohľadne neplatnosti úverovej alebo záložnej zmluvy z dôvodu absencie vážnosti vôle žalobkyne pri jej uzatváraní uviedol, že žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala. Žalobkyňa bola v celom konaní, nevynímajúc pojednávanie dňa 07.03.2023, zastúpená advokátom, preto ust. § 296 CSP nemožno aplikovať. Aj bez vykonania akýchkoľvek dôkazov sú tvrdenia žalobkyne ohľadne neplatnosti predmetných zmlúv neodôvodnené a žalobkyňa dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania (ak by vôbec urobila riadne a určité skutkové tvrdenia) neuniesla. K tvrdeniam žalobkyne ohľadne ohodnotenia predmetu dražby poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 7 Cdo/15/2021 zo dňa 21.04.2022, preto všetky námietky žalobkyne v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby, ktoré bolo vykonané znaleckým posudkom a pri ktorom neboli podané námietky vlastníka predmetu dražby podľa § 12 ZoDD boli odmietnuté ako neopodstatnené. V súvislosti s dôvodmi porušenia práva na spravodlivý proces uvedenými žalobkyňou v jej doplnení odvolania zo dňa 28.06.2023 poukázal na ust. § 362 odsek 1 a § 365 odsek 3 CSP, majúc za to, že doplnenie odvolania a vznesenie ďalších odvolacích dôvodov podané po lehote ustanovenej zákonom, má byť odvolacím súdom odmietnuté. Nikto nebránil žalobkyni a obzvlášť jej prítomnému právnemu zástupcovi - advokátovi, predniesť akékoľvek vyjadrenia a navyše tvrdiť, že strana nemala možnosť „vyjadriť sa k prejednávanej veci“ po takmer 6 rokoch trvania súdneho konania hraničí podľa nášho názoru s pohŕdaním súdom. Navyše na strane 3 Zápisnice o pojednávaní o veci zo dňa 07.03.2023 je jasne uvedené, že „Sporové strany zhodne uvádzajú, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.“ Žalobkyňa ani jej právny zástupca teda na predmetnom pojednávaní nemali žiadne ďalšie vyjadrenia ani nenavrhovali vypočuť žalobkyňu. Vo veci bolo vykonaných viacero pojednávaní a žalobkyňa predložila množstvo podaní a vyjadrení, preto mal za to, že procesné a ústavné práva žalobkyne v konaní boli v plnej miere rešpektované. 6. Žalovaní 3/ až 5/ v replike k odvolaniu žalobkyne uviedli, že žalobkyňou namietaná údajná neplatnosť záložnej zmluvy k vydraženým nehnuteľnostiam je vyslovene účelová a špekulatívna. Posúdenie tejto predbežnej otázky mohla žalobkyňa navrhnúť už v rámci žaloby, nakoľko sama bola účastníčkou tejto
záložnej zmluvy a teda už pred podaním žaloby o tejto zmluve mala vedomosť. Zároveň žalobkyňa iniciovala v tomto smere súdne konanie a podala návrh na prerušenie súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu, že po podaní žaloby v tejto veci podala aj žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy - zmluvy o zriadení záložného práva. Návrh žalobkyne na posúdenie platnosti záložnej zmluvy ako predbežnej otázky je zmenou žaloby, nakoľko z dovtedy vykonaného dokazovania nevyplýval takýto prostriedok procesného útoku, pričom žalobkyňa súd o súhlas so zmenou žaloby nepožiadala. Súd sa riadne vysporiadal aj s námietkami žalobkyne ohľadne rozdielov v znaleckých posudkoch, preto nie je pravdou, že žalobkyňa bola na svojom majetku ukrátená. Nesúhlasili s tvrdením žalobkyne, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k prejednávanej veci. Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. 7. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných uviedla, že tieto vyjadrenia nič nemenia na skutočnosti, že súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu predloženom na pojednávaní dňa 07.03.2023 na posúdenie predbežnej otázky týkajúcej sa platnosti zmluvy o zriadení záložného práva k vydraženým nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 28.07.2006. Nestotožnila sa so závermi a argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bode 23. odôvodnenia rozsudku, a to najmä so skutočnosťou, že súd prvej inštancie za použitia zásady sudcovskej koncentrácie konania na procesný návrh žalobkyne na posúdenie predbežnej otázky s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, nakoľko mal za to, že neuplatnila námietku platnosti záložnej zmluvy včas, keďže svoj návrh mohla a mala uplatniť skôr a to už v momente iniciovania súdneho konania. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia týkajúce sa ustanovení o sudcovskej koncentrácie na prejednávaný spor, nakoľko na žalobkyňu ako na spotrebiteľku v zmysle ustanovenia § 296 CSP ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania nie je možné použiť. Nakoľko súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu na posúdenie predbežnej otázky, je názoru, že sú dané odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP v spojitosti s odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Naďalej poukazovala na značný rozdiel hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom č. 71/2016 zo dňa 12.04.2016 vypracovaným A. F. M., (ďalej iba ,,znalecký posudok č. 71/2016“) a znaleckým posudkom č. 30/2016 vypracovaným A. N. D. (ďalej iba ,,znalecký posudok č. 30/2016“), ktorý predstavuje rozdiel v ohodnotení nehnuteľností až 306.000 eur. Je nepochybné, že jej ako výlučnej vlastníčke nehnuteľností dražobným predajom za cenu vyplývajúcu z ohodnotenia nehnuteľností znaleckým posudkom č. 71/2016 vznikla škoda, keďže nehnuteľnosti majú podľa znaleckého posudku č. 30/2016 preukázateľne oveľa vyššiu hodnotu. Žalovaní v priebehu konania ani v doručených vyjadreniach uvedený značný rozdiel hodnoty nehnuteľností nerozporovali. Z uvedeného vyplýva i ďalší žalovanými nerozporovaný fakt, že predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe za cenu vyplývajúcu zo znaleckého posudku č. 71/2016 bola na svojom majetku ukrátená, pretože sa nehnuteľnosti predali výrazne pod ich hodnotu a žalobkyňa po uspokojení žalovaného 1/ nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov na uspokojenie pohľadávok ďalších veriteľov žalobkyne a na ich uspokojenie musí vynakladať ďalší svoj majetok a v konečnom dôsledku majú aj títo iní veritelia žalobkyne sťažené postavenie pri vymáhaní svojich pohľadávok od žalobkyne. Ako vyplynulo z podanej žaloby má i ďalších veriteľov, ktorí boli predajom nehnuteľností pod ich skutočnú trhovú hodnotu ukrátení na ich oprávnených pohľadávkach, čím došlo k zhoršeniu ich postavenia v dôsledku takto uskutočnenej dražby. Aj na základe týchto skutočností je presvedčená, že dražobník nezabezpečil ohodnotenie predmetu dražby v intenciách ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD a v nadväznosti na existenciu znaleckého posudku č. 30/2016, ktorého vypracovanie si objednala, mal zvážiť vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností z dôvodu predídenia zásahu do jej vlastníckych práv. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je podané dôvodne. 9. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľkou, odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
10. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 11. Nakoľko zákonná koncentrácia konania sa uplatňuje aj v opravných konaniach, lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania (t. j. iniciovanie opravného konania), ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda) a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody ani navrhované dôkazy. Vzhliadnuc k uvedenému odvolací súd v odvolacom konaní preskúmaval len dôvody odvolania, ktoré odvolateľka uviedla v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 16.06.2023 ( podanie doručené do uplynutia lehoty na podanie odvolania), na iné odvolacie dôvody, ktoré odvolateľka uviedla v podaní zo dňa 28.06.2023 (podanie doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania) odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie neprihliadal. 12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, a) že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 482/2017 Nz 11761/2017, NCRIs 11992/2017 zo dňa 06.04.2017, vykonaná dňa 06.04.2017 o 12:00 hod. v zasadačke na prízemí Apollo klubu, G. O. X, I., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec Senec, okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec, a to: pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, pozemok parc. č. XXX - záhrady o výmere 435 m2, rodinný dom so súp. č. XXXX nachádzajúci sa na pozemku s parc. č. XXX/X, je neplatná a b) určenia, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec Senec, okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec, a to: pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, pozemok parc. č. XXX - záhrady o výmere 435 m2, rodinný dom so súp. č. XXXX nachádzajúci sa na pozemku s parc. č. XXX/X, je žalobkyňa (uznesenie zo dňa 28.08.2018 č.k. 19C/67/2017-248). 13. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že znaleckým posudkom č. 71/2006 bola nesprávne určená hodnota nehnuteľnosti, čím bola ukrátená na svojom majetku a došlo k zásahu do jej vlastníckeho práva. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ (dražobník) zabezpečil riadne ohodnotenie predmetu dražby, čím si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 12 ods. 1 ZoDD. Ochrana žalobkyne vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby je zabezpečená priamo zákonnou úpravou, ktorá jej priznáva právo v stanovenej lehote podať námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom a požiadať aj o vypracovanie nového znaleckého posudku. Žalobkyňa uvedené právo nevyužila, preto sa nedôvodne dovolávala porušenia ustanovenia § 12 ods. 1, 5 ZoDD. Vo vzťahu k existencii znaleckého posudku č. 30/2016 vypracovaného dňa 17.05.2016 na žiadosť žalobkyne, má odvolací súd za to, že ani na základe odlišného znaleckého posudku žalobkyne, dražobníkovi nevznikla povinnosť dať vypracovať ďalší znalecký posudok, ani postupovať podľa znaleckého posudku, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa hodnoverne nepodložila svoje tvrdenia o vzniku ujmy v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby znaleckým posudkom č. 71/2016. Jej úvahy o tom, že ak by najnižšie podanie vychádzalo z uvedeného znaleckého ohodnotenia (znaleckého posudku č.30/2016), dosiahla by sa dražbou vyššia cena, zostali len v hypotetickej rovine. Žalobkyňa v spore nepreukázala súvislosť medzi najnižším podaním a vydraženou cenou, teda že nízka vydražená cena je priamym, bezprostredným dôsledkom nesprávneho znaleckého posudku. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom je odhad a vyjadruje určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu, a teda neznamená, že takto určená hodnota veci za každých okolností sa aj dosiahne na dražbe. Dosiahnutie reálnej trhovej ceny predmetu dražby majú zabezpečiť predovšetkým tie ustanovenia zákona, ktorými sa sleduje transparentnosť dražby, zabezpečenie verejnosti a informovania o dražbe o jej predmete, ktoré slúžia na to, aby účasť záujemcov na dražbe bola čo najvyššia. Dražba je miestom, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a jej výsledkom je určenie najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby v čase jej konania možné predať. Cena dosiahnutá dražbou teda nie je priamo závislá od všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom.
14. Na podporenie správnosti horeuvedených úvah odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010, v ktorom sa uvádza, že „pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby" (pozri k tomu bod 23). Krajský súd Trenčín vo svojom rozsudku z 24. februára 2016 sp. zn. 5Co/403/2015 v podobných súvislostiach vychádzal z názoru, že vecná správnosť znaleckého posudku, teda výška ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť, nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Predmetné rozhodnutie bolo posúdené Ústavným súdom SR (ďalej len „ústavný súd"), ktorý vo svojom uznesení z 22. júna 2017 sp. zn. II. ÚS 410/2017 medzi iným uviedol, že „[z] argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom okresného súdu dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov konajúce súdy dospeli k záveru, že sťažovateľka nepreukázala také skutočnosti, ktoré by viedli k vysloveniu neplatnosti dobrovoľnej dražby. Tento právny záver ústavný súd nepovažuje za arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný". Inak povedané ústavný súd považoval za správny (aj) názor, podľa ktorého vecná správnosť znaleckého posudku (výška ohodnotenia predmetu dražby) nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala, že by dražobník ( žalovaný 2/) v opise predmetu dražby v oznámení o dražbe podľa § 17 ods. 1 písm. d/ ZoDD, alebo vo vyvolaní podľa § 20 ods. 6 ZoDD uviedol nejaký údaj v rozpore so skutočnosťou, a že by to malo relevantný vplyv na záujem o účasť na dražbe a tým aj na najvyššie podanie. 15. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu na predbežné posúdenie platnosti záložnej zmluvy, odvolací súd uvádza. V prejednávanej veci niet pochýb, že vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ (ďalej len „ Zmluva o splátkovom úvere“) ako i Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 1 a Mandátna zmluva uzavretá dňa 28.07.2006 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ (ďalej len „ Zmluva o zriadení záložného práva“) sú vzťahmi spotrebiteľskými, na ktoré sa aplikujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa - spotrebiteľ sa v konaní domáhala vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ZoDD, preto odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13, H., v ktorom bol poskytnutý výklad práva Európskej únie k možnosti vykonania tzv. dobrovoľných dražieb, ktoré SD EÚ z možnosti ich použitia na spotrebiteľov nevylúčil pod podmienkou, že spotrebiteľom bude garantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. S ohľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa, uvedené vo vzťahu k Smernici 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica 93/13“) znamená, že vnútroštátna právna úprava nesmie znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práva na riadnu ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré uvedená smernica priznáva spotrebiteľom. Z toho potom pre vnútroštátne súdy vyplýva povinnosť podrobiť zmluvu ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. 16. Rozhodovacia prax sa ustálila na tom, že v sporoch o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu...“(uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023). 17. Súdny dvor EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných podmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku, pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane prípadu“ (rozsudok C-243/08, P.:P.:Q.:XXXX:XXX, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s takou
mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov. uznesenie C-76/10, P.:P.:Q.:XXXX:XXX, bod 50), a to bez ohľadu na zastupovanie spotrebiteľa advokátom (porov.rozsudok C-497/13, P.:P.:Q.:XXXX:XXX, bod 47). 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022 (v spore o určenie neplatnosti dražby) vyslovil, že aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD v znení účinnom do 31. mája 2014 bolo možné prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia ustanovení ZoDD. Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 ZoDD v znení účinnom do 31. mája 2014 vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa názoru ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne konformný (uznesenie sp.zn. II. ÚS 329/2023 z 21. júna 2023) 19. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.02.2022 sp. zn. 4Cdo/149/2020, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 75/023 vyplýva: ,, (...) Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dražby skúmať.(...)“. Či smernice na ochranu spotrebiteľa dopadajú aj na dražobníka aktuálne Súdny dvor posúdil vo veci C-598/21, predmetom ktorej bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove tak, že „Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie s a majú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.“ 20. Súdy sú v konaní o určenie neplatnosti dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Inak povedané, ak je predmetom súdneho konania určenie neplatnosti dražby v zmysle ZoDD a procesná strana spochybňuje platnosť záložnej zmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy sú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a ústavného súdu. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňuje záver o povinnosti súdu prvej inštancie vyrovnať sa so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v Zmluve o zriadení záložného práva, a vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva ex offo preskúmať aj samotnú Zmluvu o splátkovom úvere. 21. V prejednávanej veci žalobkyňa na potrebu posúdenia platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva a Zmluvy o splátkovom úvere upozorňovala návrhom na prerušenie konania (podanie na čl. 312), ktorým žiadala konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 61Csp/65/2018 (o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva...). Na pojednávaní dňa 22.06.2021 žalobkyňa navrhla spojiť konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 61Csp/65/2018 a konanie vedené pod sp.zn. 19C/14/2019, majúc za to, že uvedené konania skutkovo súvisia s prejednávanou vecou. Súd prvej inštancie návrhy žalobkyne zamietol dôvodiac tým, že v uvedených konania sa neriešia otázky, ktoré by si sám nemohol prejudiciálne v konaní vyriešiť. Povinnosťou súdu prvej inštancie s ohľadom na zhorauvedené bolo preskúmať tak Zmluvu o zriadení záložného práva ako i hlavný záväzok ( Zmluvu o splátkovom úvere), pretože to mohlo mať podstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v
konečnom dôsledku aj na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie bol povinný zaoberať sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Cdo/187/2022 27.11.2023). 22. S ohľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobkyni v plnej miere neposkytol účinnú ochranu, ktorá jej ako spotrebiteľovi vyplýva z hmotného práva, a v súdnom konaní nepodrobil Zmluvu o splátkovom úvere ako i akcesorickú Zmluvu o zriadení záložného práva - ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. Za ex offo preskúmavanie nemožno považovať vysporiadanie sa o námietkou žalobkyne, že Zmluva o splátkovom úvere nebola uzavretá v súlade s ust. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. 23. Nad rámec nevyhnutného odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol aj návrh žalobkyne na určenie, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v v katastrálnom území G., obec Senec, okres Senec, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec, a to: pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, pozemok parc. č. XXX - záhrady o výmere 435 m2, rodinný dom so súp. č. XXXX nachádzajúci sa na pozemku s parc. č. XXX/X, s ktorým sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opomenul vysporiadať. 24. Zhodnotiac zhorauvedené možno tak konštatovať, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nie je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových zistení súdu, ale tiež z hľadiska prijatých právnych záverov i napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v (prípadnom) odvolacom konaní (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.9.2011, č.k. 3Cdo 96/2011). Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. 25. Odvolací súd poukazuje na princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, vyjadrujúce vzájomnú náväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného plynú zásadné medze v tom, že rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade opravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdom prvej inštancie za predpokladu, že boli rozpoznateľne (zrozumiteľne) prezentované. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a ako ju právne posúdil. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej súdom vyššieho stupňa. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti). 26. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vec dôsledne právne posúdiť, zohľadniac spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi stranami (žalobkyňou a žalovaným 1/) a podrobiť Zmluvu o splátkovom úvere ako i Zmluvu o zriadení záložného práva - ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, vysporiadať sa s druhým určovacím návrhom žalobkyne (o určenie, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností), opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia vypracovať tak, aby zodpovedal ust. § 220 ods. 2 CSP, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí ( § 391 ods.2 CSP).
27. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 CSP). 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).