Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/91/2024 1324201712 12. 02. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:1324201712.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, práv. zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.741,55EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/24/2024-267 zo dňa 26.3.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/24/2024-267 zo dňa 26.3.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.741,55EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.741,55EUR od 28.1.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou sa žalobou z 26.1.2020 (doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.1.2021) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.741,55EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.4.2019 došlo na ceste medzi Zvončínom a Trnavou k vzniku škodovej udalosti, pri ktorej došlo pri obiehaní vozidla Volkswagen Golf, EČV: J.-XXXHF motocyklom Kawasaki, EČV: S.-XXXDE k nepriamemu stretu s oproti idúcim vozidlom Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU, následkom čoho motorové vozidlo Hyundai idúce za vozidlom Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU narazilo do zadnej časti vozidla Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU. Na miesto bola privolaná polícia, ktorá poistenému žalovaného, W. I., uložila sankciu za priestupok spáchaný porušením povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. Poškodené vozidlo Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU bolo havarijne poistené u žalobcu, ktorý po ukončení šetrenia škodovej udalosti z havarijného poistenia stanovil po odpočítaní DPH a spoluúčasti poistné plnenie vo výške 1.741,55EUR, ktoré žalobca dňa 6.9.2019 poukázal svojmu poistenému. Žalobca si nárok na náhradu škody vo výške 1.741,55EUR uplatnil u žalovaného listom zo 17.9.2019 a následne listom z 20.11.2019. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 26.7.2022, č. k. 34Cb/14/2021-37 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Odpor odôvodnil tým, že záver o zavinení poisteného žalovaného je iba výsledkom subjektívneho vnímania a dohody poškodenej, ostatných
účastníkov škodovej udalosti a vodiča motocyklu. Správa o nehode nie je verejná listina, a preto skutočnosti v nej uvedené nemožno bez ďalšieho považovať za pravdivé. Pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla sa vyžaduje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Vodička vozidla Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU v dôsledku pádu W. I. z motocykla dokázala svoje vozidlo včas zastaviť, avšak na takýto manéver nedokázal dostatočným spôsobom zareagovať za ňou idúci vodič O. P.. Vodič vozidla Hyundai i30cw nedobrzdil svoje vozidlo a narazil do pred ním idúceho motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: I.XXXNU. Zodpovedným subjektom je preto vodič O. P., ktorý nedodržal bezpečnú vzdialenosť od pred ním idúceho vozidla, ktoré bezpečne zastavilo z dôvodu vyvolaného cestnou premávkou. 4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, že jediným a bezprostredným vznikom škodovej udalosti z 9. apríla 2019 bol spôsob jazdy vodiča motocykla Kawasaki, EČV: S.-XXXDE povinne zmluvne poisteného u žalovaného, W. I.. Vodič W. I., ktorý porušil pravidlá cestnej premávky tým, že sa nevenoval vedeniu motocykla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čo sa prejavilo v tom, že nedobrzdil a narazil do pred ním idúceho vozidla Volkswagen Golf, EČV: J.-XXXHF, ktoré viedol vodič W. I.. Táto skutočnosť vyplýva jednak z nahlásenia vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia žalobcovi, potvrdili ju svedkovia W. I., W. I. a aj A. G., ktorí zhodne uviedli, že motocykel narazil do pred ním idúceho vozidla Volkswagen Golf. Rovnako tak svedkovia AE. I. W. W. A. G. jednoznačne potvrdili, že W. I. z motocykla odhodil náraz do vozidla Volkswagen Golf, EČV: J.-XXXHF do vedľajšieho jazdného pruhu, čo nepriamo vyplýva aj z výpovede svedka O. P., ktorý tiež uviedol, že motocyklista „spadol“ pod kolesá jeho auta. Skutočnosť že W. I. spôsobil vznik škodovej udalosti, vyplýva aj z ním podpísaného a vyplneného záznamu o nehode vyplneného v súlade s ustanovením § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z., ktorý predstavuje hodnoverný dôkaz pre rozhodnutie súdu pri ustálení toho, kto zodpovedá za spôsobenú škodu (k tomu viď v podrobnostiach aj bod 14.2. odôvodnenia rozsudku nižšie). Rovnako tak zodpovednosť W. I. za vznik škodovej udalosti vyplýva podľa názoru súdu aj zo skutočnosti, že na miesto škodovej udalosti bola privolaná hliadka dopravnej polície, ktorá dala pokutu práve a výlučne len W. I. (vodičovi motocykla) pre porušenie zákona č. 8/2009 Z. z., konkrétne pre porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c/ plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Pokutu za porušenie pravidiel cestnej premávky nedostal W. I., ktorého za vinníka označoval W. I., a ani O. P., ktorého za vinníka označoval neprávom žalovaný. Vodič motocykla Kawasaki, EČV: S.-XXXDE, W. I., bol po náraze do zadnej časti vozidla Volkswagen Golf, EČV: J.-XXXHF odhodený do vedľajšieho jazdného pruhu, v ktorom išli vozidlá v opačnom smere. To, že motocyklista W. I. bezprostredne po náraze motocykla do pred ním idúceho vozidla Volkswagen Golf bol odhodený do vedľajšieho jazdného pruhu, v ktorom motocyklista ležal (a vytvoril tým náhlu a neočakávanú prekážku pre vozidlá idúce v opačnom smere), predstavuje okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku (motocykla), na základe čoho prevádzkovateľ motocykla (W. I.) zodpovedá ostatným účastníkom cestnej premávky za škodu tým spôsobenú (podľa § 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka) s tým, že tejto zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ motocykla (W. I.) zbaviť (podľa § 428 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že motocyklistovi W. I. ležiacemu v jazdnom pruhu sa snažili vyhnúť vodiči vozidiel idúcich v opačnom smere, a to A. G. W. O. P., ktorí sa snažili zabrániť zrážke ich vozidiel s človekom (W. I.) ležiacim na ceste. A. G., vodička vozidla Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU strhla volant smerom vpravo, až zišla z vozovky na krajnicu (resp. až do trávy), len aby zabránila zrážke s W. I. a aby sa mu vyhla, čo jednoznačne vyplýva z výpovede A. G. a aj z výpovede W. I.. Rovnako tak sa snažil vyhnúť zrážke s W. I. aj O. P., vodič vozidla Hyundai, EČV: J. -XXXEO, s tým, že jeho vozidlo ostalo ľavým predným kolesom stáť pred hlavou motocyklistu W. I., ako to vyplýva z výpovede O. P.. Súd zvýrazňuje, že samotný W. I. potvrdil, že vodič vozidla Hyundai, EČV: J.-XXXEO sa mu tiež vyhol a narazil do zadnej časti vozidla Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU. Vzájomný stret vozidiel Hyundai, EČV: J.-XXXEO a Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU bol v plnej miere vyvolaný snahou vyhnúť sa zrážke s vodičom motocykla Kawasaki, EČV: S.-XXXDE, W. I., ktorý pri svojej bezohľadnej jazde bezprostredne predchádzajúcej vzniku škodovej udalosti preukázateľne porušil pravidlá cestnej premávky, čo dokladuje uloženie pokuty, preto je podľa názoru súdu pri aplikácii ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka miera účasti W. I. na spôsobení vzniknutej škody 100 %, a miera ostatných účastníkov škodovej udalosti (A. G., O. P. W. W. I.) 0 %. Z uvedeného dôvodu tak niet najmenších pochybností ani o príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motocykla Kawasaki, EČV: S.-XXXDE vodičom W. I. a vznikom poškodení ostatných vozidiel, a preto námietka žalovaného o nepreukázaní príčinnej súvislosti predstavujúca len subjektívne domnienky žalovaného je nedôvodná a bez akejkoľvek právnej relevancie na rozhodovaný spor. Je zjavné, že k vzniku škodovej udalosti nedošlo žalovaným prezentovaným spôsobom, že vodič O. P.
nezabrzdil včas za pred ním idúcim vozidlom, ale naopak zo strany A. G. a aj zo strany O. P. išlo o vopred nepredvídateľné uhýbacie manévre s cieľom za každú cenu sa vyhnúť zrážke s motocyklistom ležiacim na ceste. Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 26.3.2024 neurčitým spôsobom navrhol znalecké dokazovanie, keď ho podmieňoval tým, že chce znalecké dokazovanie, ak ostatné vykonané dôkazy nevyhodnotí súd v jeho prospech. Takýto spôsob koncipovania dôkazných návrhov považuje súd za neprípustný, naopak dôkazný návrh musí byť jasný, jednoznačný a zrozumiteľný, nie podmieňovaním vyhodnotenia iných dôkazov. Podľa názoru súdu prvej inštancie tento dôkazný návrh bol zo strany žalobcu uplatnený oneskorene, keď o sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými bol poučený už výzvou súdu zo 16.8.2022, a teda na tento dôkazný návrh žalobcu dopadá sudcovská koncentrácia konania podľa ustanovenia § 153 C.s.p.. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že žalovaný má dôvodnú pochybnosť o nestrannosti zákonného sudcu, ktorý pred vydaním meritórneho rozhodnutia prejudikoval právne posúdenie veci v neprospech žalovaného, keď vopred explicitne konštatoval porušenie povinnosti žalovaného, čo malo byť predmetom prebiehajúceho dokazovania. Takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a jeho práva na nestranného sudcu. Odvolanie podal z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b), d), f), h) C.s.p. a podľa § 365 ods. 2, CSP žalovaný odvolanie odôvodňuje aj tým, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.4.2023 č. k. 34Cb/14/2021-205, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má z dôvodu prejudikovania právneho posúdenia veci vady v intenciách § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej v neprospech žalovaného. V odvolaní uviedol, že pri škodovej udalosti došlo aj k priamemu stretu poškodeného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU, do ktorého zadnej časti narazilo motorové vozidlo zn. Hyundai i30cw, EČV: J.-XXXEO, vedené vodičom O. P.. Na základe predloženej fotodokumentácie, listinných dôkazov a opisu škodovej udalosti totiž nemožno dospieť k záveru, že za vznik škodovej udalosti by mal zodpovedať poistený u žalovaného. Pri škodovej udalosti sa jeho účastníci na zavinení dohodnú, pričom priebeh škodovej udalosti polícia neskúma a nevyšetruje. Z uvedeného dôvodu je vo vzťahu k otázke zavinenia škodovej udalosti právne irelevantný poukaz žalobcu a konajúceho súdu na správu OR PZ v Trnave, z ktorej vyplýva, že W. I. bola uložená sankcia za priestupok. Záver o zavinení poisteného u žalovaného je tak iba výsledkom subjektívneho vnímania a dohody poškodenej, ostatných účastníkov škodovej udalosti a vodiča motocyklu. Takáto dohoda však nemôže jednoznačne ustáliť skutočného vinníka škodovej udalosti. Správa o nehode pritom nie je verejná listina, a preto skutočnosti v nej uvedené nemožno bez ďalšieho považovať za pravdivé. Pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla sa vyžaduje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, tzn. preukázanie kauzálneho nexu (§ 427 ods. 1 OZ). Rovnako aj povinnosť poisťovateľa uhradiť škodu za poisteného sa vzťahuje iba na prípady, kedy poškodený (v danom prípade žalobca) náležite preukáže uplatnený nárok [§ 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP]. Vodička poškodeného motorového vozidla zn. Škoda Octavia v dôsledku pádu W. I. z motocykla dokázala svoje vozidlo včas zastaviť, avšak na takýto manéver nedokázal dostatočným spôsobom zareagovať za ňou idúci vodič O. P.. Z opisu priebehu škodovej udalosti teda jednoznačne vyplýva, že vodič motorového vozidla zn. Hyundai i30cw nedobrzdil svoje motorové vozidlo a narazil do pred ním idúceho motorového vozidla zn. Škoda Octavia. Zodpovedným subjektom vo vzťahu k poškodeniu vozidla zn. Škoda Octavia je preto vodič O. P., ktorý nedodržal bezpečnú vzdialenosť od pred ním idúceho vozidla, ktoré bezpečne zastavilo z dôvodu vyvolaného cestnou premávkou. K. P. nedodržaním bezpečnej vzdialenosti od poškodeného motorového vrazil do jeho zadnej časti, a to v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti v zmysle § 17 ods. 1 ZCP. Uplatnený nárok voči žalovanému je preto v celom rozsahu nedôvodný a nepreukázaný. Navyše, zo správy o nehode vôbec nemožno abstrahovať priebeh škodovej udalosti, keďže obsahuje nezrozumiteľný náčrt, bez akéhokoľvek popisu. Žalobcom deklarovanému priebehu škodovej udalosti nenasvedčujú ani zaškrtnuté políčka správy o nehode. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nepovažuje žalovaný za správne, v zmysle § 220 ods. 2, CSP sa žalovanému javia ako nepresvedčivé a nepreskúmateľné, keďže sa súd nezaoberal právnymi závermi odvolacieho súdu (sp. zn. 2Cob/4/2020), s ktorým sa v odôvodnení vôbec nevysporiadal. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu a v zmysle § 389 ods. 2, CSP zruší uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.4.2023 č. k. 34Cb/14/2021-205. 6. K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril podaním zo dňa 10.5.2024 v ktorom uviedol, že polícia škodovú udalosť nevyšetrovala ako dopravnú nehodu, nakoľko neboli taxatívne splnené
náležitosti predikované zákonom, aby tak vôbec mohla učiniť, no na druhej strane netreba opomenúť dôležitý fakt, a to, že polícia uložila sankciu za určitú formu protiprávneho konania, len jednému účastníkovi škodovej udalosti, a to poistenému u žalovaného p. W. I.. Ak by tvrdenie žalovaného o protiprávnom konaní p. P. bolo založené na pravde, v takom prípade by určite bol okrem poisteného u žalovaného sankcionovaný za priestupok aj p. P. z dôvodu údajného porušenia § 17 ods. 1 ZCP, nakoľko aj konanie v rozpore s § 17 ods. 1 ZCP, v prípade preukázania je považované za priestupok. Žalovaný tvrdenie, že p. P. porušil § 17 ods. 1 ZCP ničím nepreukázal, ide iba o jeho domnelé tvrdenie, s cieľom exkulpovať konanie p. W. I.. Príčinná súvislosť spočíva v tom, že tým, že poistený u žalovaného sa plne nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, a teda svojou protiprávnou a nezodpovednou jazdou zapríčinil svoje náhle a neovládateľné vymrštenie z motocykla do druhého jazdného pruhu, v ktorom bezprostredne oproti išlo motorového vozidlo, ktoré, keď zbadalo motocyklistu bolo nútené strhnúť volant nepredvídateľným spôsobom, aby ho neprešlo, a teda na toto už nestihol zareagovať vodič za ním idúceho vozidla. Ak by vodič motocyklu nekonal protiprávnym spôsobom škodová udalosť by nemala dôvod vzniknúť. Keby vodička U.. A. G. nezareagovala tak pohotovo a flexibilne ako zareagovala, a teda, by prešla poisteného u žalovaného a spôsobila mu ťažkú ujmu na zdraví alebo usmrtenie, ani v takom prípade by neniesla žiadnu z foriem právnej zodpovednosti, nakoľko ako to opisuje v rámci písomného svedeckého dožiadania, ona strhla volant v momente, to znamená, hneď bezprostredne po vymrštení poisteného u žalovaného z motocykla, a aj tak si myslela, že ho má pod kolesami, no jednak túto povinnosť vôbec nemala, ak by tým mohla ohroziť seba alebo svoju posádku, a v tomto prípade určite došlo k jej ohrozeniu. V prípade ak by ho prešla a zrazila, v takom prípade by nebola nútená strhnúť motorové vozidlo, a vodiča p. P. by tým pádom nemalo, čo prekvapiť, a teda by k škodovej udalosti tejto, našťastie, len majetkovej povahy vôbec nedošlo, a teda by vznikla nebezpečnejšia škodová udalosť, ktorej následky by sa dotýkali samotného zdravia poisteného u žalovaného, no nebolo by možné vyvodzovať žiadnu z foriem právnej zodpovednosti ani voči p. G. ani p. P., nakoľko právnu povinnosť porušil poistený u žalovaného, a to by bohužiaľ bola konzekvencia za jej porušenie. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 2Cob/4/2020 zo dňa 9.2.2021 nie je, podľa názoru žalobcu, aplikovateľný na tento prípad, nakoľko žalobca preukázal svoj nárok aj inými objektívnymi skutočnosťami teda, jeho nárok nie je postavený na samotnej správne o nehode alebo čestnom vyhlásení svedka. Je len na zrelej úvahe súdu aké dôkazy vykoná, aké dôkazy nevykoná, resp. akým spôsobom ich vykoná, za podmienky, že v odôvodnení rozhodnutia sa s týmto vysporiada, čo v tomto prípade podľa názoru žalobcu bolo splnené. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolací súd v predmetnej právnej veci potvrdil napadnutý vecne správny rozsudok, odvolanie žalovaného zamietne a žalovanému neprizná uplatnené trovy konania. 7. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 29.5.2024 vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že žalovaný zotrváva na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v odvolaní zo dňa 19.4.2024. Rozhodnutie súdu považuje žalovaný za nezákonné, skutkový stav za nesprávne zistený a nesprávne právne posúdený. Konanie má zároveň inú vadu, spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a procesným postupom súdu bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces. V rámci znášania dôkazného bremena (§ 4 ods. 2, ZoPZP) je žalobca (predtým poškodený) povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motocyklu ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Žalovaný zotrváva na tom, že v prejednávanej veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motocyklu poisteného u žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia. Vodička poškodeného motorového vozidla zn. Škoda Octavia v dôsledku pádu W. I. z motocykla dokázala svoje vozidlo včas zastaviť, avšak na takýto manéver nedokázal dostatočným spôsobom zareagovať za ňou idúci vodič O. P.. Z opisu priebehu škodovej udalosti teda jednoznačne vyplýva, že vodič motorového vozidla zn. Hyundai i30cw nedobrzdil svoje motorové vozidlo a narazil do pred ním idúceho motorového vozidla zn. Škoda Octavia. Namieta však to, že vodič motorového vozidla zn. Hyundai i30cw O. P. nedodržal dostatočnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním. Tým porušil povinnosť podľa § 17 ods. 1, zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Ide teda o osobu ktorá nezvládla vyhýbací manéver a narazila do iného motorového vozidla. Súd nezohľadnil skutočnosť, že pre vznik povinnosti poisťovateľa z povinného zmluvného poistenia (žalovaného) uhradiť škodu za poisteného sa vzťahuje iba na prípady, kedy poškodený (žalobca) náležite preukáže uplatnený nárok; nepostačuje však len pravdepodobnosť, že pád motocyklistu mohol byť jednou z alternatív, ktoré mohli vyvolať vznik škody. Vyžaduje sa náležité preukázanie uplatneného nároku, a teda toho, čo bolo bezprostrednou príčinou vzniku škody.
8. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 10.7.2024 vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že žalobca má za to, že konanie poisteného u žalovaného založilo príčinnú súvislosť nakoľko ostatní účastníci museli na toto reagovať bezprostredne. Konania poisteného u žalovaného malo zásadný vplyv na pohyb ostatných účastníkov cestnej premávky. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, ktorú tvrdí počas celého súdneho konania, a to, že vodič O. P. nedodržal bezpečnú vzdialenosť. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.2.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovanej uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s nárokom žalobcu, keďže boli splnené všetky podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči žalovanému. V konaní nebolo sporné, že žalobca uplatnenú škodu vyplatil poškodenej a nebola sporná ani výška škody uplatnená žalobou. 12. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým posúdením priebehu nehodového deja ako aj určením zodpovednej osoby v tom, že bezprostredným vznikom škodovej udalosti z 9. apríla 2019 bol spôsob jazdy vodiča motocykla Kawasaki, EČV: S. -XXXDE povinne zmluvne poisteného u žalovaného, W. I.Á.. Vodič W. I., ktorý porušil pravidlá cestnej premávky tým, že sa nevenoval vedeniu motocykla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čo sa prejavilo v tom, že nedobrzdil a narazil do pred ním idúceho vozidla Volkswagen Golf, EČV: J.-XXXHF, ktoré viedol vodič W. I.. Táto skutočnosť vyplýva jednak z nahlásenia vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia žalobcovi, potvrdili ju svedkovia W. I., W. I. W. W. A. G., ktorí zhodne uviedli, že motocykel narazil do pred ním idúceho vozidla Volkswagen Golf. Rovnako tak svedkovia W. I. W. W. A. G. jednoznačne potvrdili, že W. I. z motocykla odhodil náraz do vozidla Volkswagen Golf, EČV: J.-XXXHF do vedľajšieho jazdného pruhu, čo nepriamo vyplýva aj z výpovede svedka O. P., ktorý tiež uviedol, že motocyklista „spadol“ pod kolesá jeho auta. Skutočnosť že W. I. spôsobil vznik škodovej udalosti, vyplýva aj z ním podpísaného a vyplneného záznamu o nehode vyplneného v súlade s ustanovením § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z., ktorý predstavuje hodnoverný dôkaz pre rozhodnutie súdu pri ustálení toho, kto zodpovedá za spôsobenú škodu. Rovnako tak zodpovednosť W. I. za vznik škodovej udalosti vyplýva podľa názoru súdu aj zo skutočnosti, že na miesto škodovej udalosti bola privolaná hliadka dopravnej polície, ktorá dala pokutu práve a výlučne len W. I.X. (vodičovi motocykla) pre porušenie zákona č. 8/2009 Z. z., konkrétne pre porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c/ plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Vodič motocykla Kawasaki, EČV: S.-XXXDE, W. I., bol po náraze do zadnej časti vozidla Volkswagen Golf, EČV: J.-XXXHF odhodený do vedľajšieho jazdného pruhu, (a vytvoril tým náhlu a neočakávanú prekážku pre vozidlá idúce v opačnom smere), predstavuje okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku (motocykla), na základe čoho prevádzkovateľ motocykla (W. I.) zodpovedá ostatným účastníkom cestnej premávky za škodu tým spôsobenú (podľa § 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka), v ktorom išli vozidlá v opačnom smere. Motocyklistovi W. I. ležiacemu
v jazdnom pruhu sa snažili vyhnúť vodiči vozidiel idúcich v opačnom smere, a to A. G. W. O. P., ktorí sa snažili zabrániť zrážke ich vozidiel s človekom (W. I.X.) ležiacim na ceste. A. G., vodička vozidla Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU strhla volant smerom vpravo, až zišla z vozovky na krajnicu (resp. až do trávy), len aby zabránila zrážke s W. I. a aby sa mu vyhla, čo jednoznačne vyplýva z výpovede A. G. a aj z výpovede W. I.. Rovnako tak sa snažil vyhnúť zrážke s W. I. W. O.E. P., vodič vozidla Hyundai, EČV: J. -XXXEO, s tým, že jeho vozidlo ostalo ľavým predným kolesom stáť pred hlavou motocyklistu W. I., ako to vyplýva z výpovede O.na P.. Samotný W. I. potvrdil, že vodič vozidla Hyundai, EČV: J.-XXXEO sa mu tiež vyhol a narazil do zadnej časti vozidla Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU. Vzájomný stret vozidiel Hyundai, EČV: J.-XXXEO a Škoda Octavia, EČV: I.-XXXNU bol v plnej miere vyvolaný snahou vyhnúť sa zrážke s vodičom motocykla Kawasaki, EČV: S.-XXXDE, W. I.. Podľa názoru odvolacieho súdu ak sa A. G., vodička vozidla Škoda Octavia snažila vyhnúť osobe ležiacej na ceste tak O. P., vodič vozidla Hyundai mohol zbadať osobu ležiacu na ceste až bezprostredne po zmene smeru jazdy vozidla Škoda Octavia, pretože do tohto momentu nemohol O. P. vyhodnotiť prečo Škoda Octavia náhle zmenila smer jazdy. Až od momentu náhlej zmeny smeru jazdy Škody Octavie mohol O. P. zbadať osobu ležiacu na ceste a zareagovať takým spôsobom, aby neohrozil jej zdravie. Na základe vykonaného dokazovania a preukázaného priebehu nehodového deja je preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motocykla Kawasaki, EČV: S.-XXXDE vodičom W. I. a vznikom poškodení ostatných vozidiel, a preto námietka žalovaného o nepreukázaní príčinnej súvislosti predstavujúca len subjektívne domnienky žalovaného je nedôvodná a bez akejkoľvek právnej relevancie na rozhodovaný spor. Je zjavné, že k vzniku škodovej udalosti nedošlo žalovaným prezentovaným spôsobom, že vodič O. P. nezabrzdil včas za pred ním idúcim vozidlom, ale naopak zo strany A. G.D. a aj zo strany O. P. išlo o vopred nepredvídateľné uhýbacie manévre s cieľom za každú cenu sa vyhnúť zrážke s motocyklistom ležiacim na ceste. Konanie poisteného u žalovaného malo teda zásadný vplyv na pohyb ostatných účastníkov cestnej premávky ako aj na vznik škody. Súd prvej inštancie správne ustálil, že poisťovňou riešená škodová udalosť vznikla v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel a preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motocykla Kawasaki, EČV: S.-XXXDE vodičom W. I. a vznikom poškodení ostatných vozidiel. Žalovaný v priebehu konania nenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o vzniku a zodpovednosti za vzniknutú škodu konaním O.W. P., vodič vozidla Hyundai. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, ktorú tvrdil počas celého súdneho konania, a to, že vodič O. P. nedodržal bezpečnú vzdialenosť pred ním idúcim vozidlom. Ide iba o jeho tvrdenie, ktoré nie je ničím preukázané. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebol preukázaný iný priebeh nehodového deja, vzniku škodovej udalosti a zodpovednostný vzťah inak ako bol ustálený súdom prvej inštancie. 13. Čo sa týka námietky žalovaného v tom, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.4.2023 č. k. 34Cb/14/2021-205, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má z dôvodu prejudikovania právneho posúdenia veci vady v intenciách § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej v neprospech žalovaného odvolací súd udáva, že predmetným uznesením bola žalovanému udelená poriadková pokuta. Proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty podľa § 102 CSP nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu uloženie poriadkovej pokuty nemôže vyvolať zdanie pochybnosti o nestrannosti zákonného sudcu, prejudikovanie právneho posúdenia veci v neprospech žalovaného a teda k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a jeho práva na nestranného sudcu. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je návrh žalobcu na zrušenie predmetného uznesenia dôvodný a možný pretože uvedeným uznesením - uloženie poriadkovej pokuty - nedošlo v konaní k takej vade, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2, CSP). 14. Záverom odvolací súd uvádza, že súd hodnotí predložené dôkazy podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon vychádza z voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou rozsudku. V danej veci súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 15. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 16. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).