Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 3Odi/5/2022 8122205366 28. 04. 2026 JUDr. Jaroslav Kanderka ECLI:SK:OSPO:2026:8122205366.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10 , 821 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpeného advokátskou kanceláriou ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska č. 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 946 868, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou, so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Priznáva Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Okresného súdu Prešov voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Okresného súdu Prešov s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 3.6.2022, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 9.6.2022, domáhal, aby súd rozhodol, že zrušuje oddlženie žalovaného, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. 2. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 3Odi/5/2022-131 zo dňa 19.10.2023 zrušil oddlženie žalovaného a o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi a Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Okresného súdu Prešov voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Uznesením č.k. 3Cob/91/2024-167 zo dňa 31.07.2025 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že strany sporu majú povinnosť uviesť podstatné a rozhodujúce skutočnosti preukazujúce žiadaný nárok a povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie. Odvolací súd uviedol, že žalobca v žalobe formálne deklaruje existenciu jednotlivých skutkových podstát nepoctivého zámeru a žiada súd, aby vo vzťahu k nim vykonal dokazovanie. Takýto spôsob realizácie dôkaznej povinnosti je v civilnom sporovom konaní
neprípustný, pretože je povinnosťou strany sporu označiť konkrétny dôkaz na preukázanie ňou tvrdenej skutočnosti a je porušením princípu rovnosti strán sporu v konaní, ak súd pomáha strane sporu hľadať dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Nepoctivý zámer nie je možné vyvodiť zo skutočnosti, že žalovaný po povolení oddlženia nesplácal ani v malých splátkach pohľadávku žalobcu. 4. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.4.2026, kde sa žalobca nedostavil, žalovaný na pojednávaní uviedol, že do dnešnej doby žalobca nepreukázal platobnú neschopnosť dlžníka a nepreukázal ani nepoctivý zámer. Žalovaný zotrval na doterajších všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach, pričom má za to, že žalobca nepreukázal nepoctivý zámer a nepreukázal ani jeho platobnú schopnosť tieto dlhy uhrádzať a najmä voči žalobcovi. Preto žalobca navrhol žalobu zamietnuť a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania, ako aj trovy tohto konania v prospech žalovaného vo výške 100 %. 5. Súd po zrušení rozsudku odvolacím súdom vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 6. Dňa 15.7.2019 bol na Okresný súd Prešov, prostredníctvom Centra právnej pomoci (CPP), elektronicky podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (žalovaného). Podaniu návrhu predchádzalo rozhodnutie CPP zo dňa 13.5.2019, právoplatné dňa 20.5.2019, ktorým bol žalovanému priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom až do ustanovenia správcu. Súčasťou návrhu bol výpis z Centrálneho registra exekúcii, z ktorého vyplýva, že voči žalovanému boli vedené exekučné konania na Okresnom súde Poprad, a to pod sp. zn. 9Er/276/2017 o vymoženie istiny 9.950,99 eura s príslušenstvom a pod sp. zn 14Er/1210/2012 o vymoženie istiny 387 eur s príslušenstvom. 7. Žalovaný od roku 2016 doteraz pracujem vo firme STYBEL auto Matejovce. 8. V opise aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na konkurz žalovaný uviedol, že sa nachádza v nezvládnuteľnej finančnej situácii. Je slobodný, býva u rodičov. Jeho príjem zo zamestnania predstavuje 550 eur, z toho má zrážky zo mzdy za exekúcie 200 eur. Na domácnosť a stravu prispieva rodičom 200 eur, ostatné má na osobnú potrebu. Dlhy má v bankách aj nebankovkách, vždy sa snažil splácať svoje dlhy, niektoré exekúcie sú už splatené. Pri strate zamestnania svoje dlhy nedokázal splácať. Prostriedky z pôžičiek sa použili na výpomoc pri rekonštrukcii rodičovského domu, na štúdium a na živobytie, počas období bez príjmu. Dlhuje aj mestu Poprad za komunálny odpad. 9. V zozname svojich veriteľov žalovaný uviedol Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., BENCONT COLLECTION, a. s., KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., organizačná zložka, Mesto Poprad, Poštová banka, a.s., Prima banka Slovensko, a.s., Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., R Collectors s.r.o. a SECAPITAL S.á.r.l. 10. Dlžník vyhlásil, že v súčasnosti ani za posledné tri roky nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty. Od 2.7.2020 je žalovaný držiteľom a vlastníkom motorového vozidla Mazda 5. 11. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2OdK/613/2019 zo dňa 15.8.2019, okrem iného vyhlásil konkurz na majetok dlžníka A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX E., ustanovil správcu: Konkurz & reštrukturalizácia, k.s., so sídlom kancelárie Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 51 128 535, vyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihlásili ich v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise u správcu a oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2019. 12. Správca konkurznej podstaty úpadcu (dlžníka) - žalovaného - Konkurz & reštrukturalizácia, k. s., po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, podľa § 167v ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, oznámil, že konkurz vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/613/2019 zo dňa 15.8.2019 na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX E., končí z dôvodu zistenia, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a zverejnil toto oznámenie v Obchodnom vestníku. Zverejnením tohto oznámenia v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušil.
13. Na základe lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že v období od 01/2019 do 04/2020 bol priemerný vymeriavací základ žalovaného 912,24 eura. 14. Podľa § 3 ods. 2 tretia veta zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ZKR), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. 15. Podľa § 166i ods. 3 ZKR, správca na úvodom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach, ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinností vrátane trestnoprávnych následkov. 16. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. 17. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. 18. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. 19. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka. 20. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. 21. Podľa § 166g ods. 2 písm. a), c), e), g) a h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer, najmä ak - v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, - v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, - zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, - zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, - zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. 22. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. 23. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. 24. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. 25. Podľa § 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. 26. Podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch. 27. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju tvrdenia dôkazmi. 28. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky 29. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 30. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 31. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 32. Podľa ustanovenia § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. 33. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 34. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu (nález Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III.ÚS/570/2016). Účelom oddlženia podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne, ale zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy. Zákonodarca súčasne zaviedol legálnu podmienku poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov stanovením čiastkových kritérií, ktoré je potrebné pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vziať do úvahy. Posúdenie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov pritom nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v
intenciách binárnej logiky (splnil – nesplnil), ale súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu. Môže ísť o časové súvislosti, v kontexte so správaním dlžníka pred začatím konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal návrh na začatie konkurzného konania, nepochybne aj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré viedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v priebehu konkurzného konania dlžník včas plnil svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky konkurzného súdu alebo správcu a podobne. 35. Uplatnenie zákonnej právnej normy, ktoré má na mysli čl. 152 ods. 4 Ústavy, nepochybne zahŕňa i subsumpciu tejto právnej normy na súdom zistený skutkový stav. Výsledok subsumpcie musí zohľadňovať skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to tak, aby sa rozhodnutie čo najviac priblížilo požiadavkám spravodlivosti pri modelovaní obsahu právnych vzťahov medzi subjektmi dotknutými takým rozhodnutím. Splnenie formulovanej požiadavky je podstatným determinantom kvality súdnej ochrany, ktorý vyžaduje čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. základné právo v ňom zakotvené. 36. Účelom návrhu zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko-sociálny problém. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje pozitívne aj negatívne, pričom toto vymedzenie v zákone je demonštratívne, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý. Zákonné ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. 37. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní poukázal na obsah svojich písomných prednesov, žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoje tvrdenia nijak inak nepreukázal. 38. Z vykonaného dokazovania bolo v danej veci zistené, že žalobca ani po zrušení rozsudku odvolacím súdom nepredložil súdu žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. 39. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ustanovení čl. 8 CSP, t.j. nielen povinnosť tvrdenia, ale i preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Pri skúmaní opodstatnenosti nároku vyplývajúceho z podanej žaloby súd vychádza zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z prednesov sporových strán, ktoré majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, za použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. 40. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Na kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Aj popretie skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Povinnosťou sporovej strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom strany v konaní majú zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§150 CSP). Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech. 41. Ak sa teda žalobca dovolával toho, že žalovaný nemal poctivý zámer, nakoľko v čase podania návrhu nebol platobne neschopný a mal mať dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov, pričom nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností aj formou bezúročného splátkového kalendára bolo jeho povinnosťou preukázať tvrdené skutočnosti, najmä vzhľadom na obranu žalovaného v konaní. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia,
pričom na nariadenom pojednávaní, po vykonaní dokazovania nezotrval na vykonaní označeného dôkazu a ani iný dôkaz vo veci preukazujúci jeho skutkové tvrdenia vykonať nenavrhol. 42. V konaní teda neboli zistené iné skutočnosti o žalovanom, než vyplývajú z rozhodnutia Centra právnej pomoci a jeho príloh. Z dokazovania vyplynulo, že príjem žalovaného predstavuje sumu 912,24 eura mesačne. Takto zistený skutkový stav však sám osebe nepreukazuje naplnenie hmotnoprávnych predpokladov nepoctivého zámeru v konaní o oddlženie, v zmysle ustanovení § 166g ods. 1,2 ZKR. Navyše z predloženého životopisu žalovaného vyplýva, že má najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredoškolské s maturitou, pracoval najmä ako robotník, preto jeho skúsenosti ohľadom podnikania, prípadne jeho „životné skúsenosti“ nemožno hodnotiť ako odborné, resp. také, ktoré by poskytovalo základ pre prísnejšie posúdenie podľa § 166g zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Taktiež súd nemal zo žiadneho z dôkazov preukázané, že by sa žalovaný úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, naopak zo zoznamu a štruktúry jeho veriteľov zrejmé, že sa dostal do tzv. „kolotoča úverov a záväzkov“, v dôsledku čoho požiadal o pomoc CPP. 43. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, zohľadňujúc aj závery, vyplývajúci s nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.01.2017 sp. zn. III. ÚS 570/2016, ktorý okrem iného uviedol, že pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby a záujmy stále neuspokojených veriteľov). Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho splnenia povinnosti dlžníka počas konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu, teda v danom prípade konkrétna situácia žalovaného spĺňala kritéria na povolenie jeho oddlženia. 44. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 48. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.