Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/188/2024 1324203502 15. 01. 2025 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2025:1324203502.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: B. U., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/X I., XXX XX M. R. - M. F. U. R., zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192 proti žalovanému: L.. J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpený: Mgr. Jakub Horváth, advokát so sídlom Einsteinova 19, Digital Park III, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 54 548 004, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 77Cb/72/2024 - 620 zo dňa 23.10.2024 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 77Cb/72/2024 - 620 zo dňa 23.10.2024 p o t v r d z u j e . Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 77Cb/72/2024 - 620 zo dňa 23.10.2024 vo výroku I zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a vo výroku II žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal dočasnú úpravu pomerov strán uložením povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, ktorých je majiteľom, v počte 155 kusov cenných papierov - dlhopisov zabezpečených, zaknihovaných (podoba), na doručiteľa (forma), s názvom cenného papiera: Penta Real Estate EUR III/2022 4,5% 20250706 EUR, ISIN: P., alikvotný úrokový výnos (AÚV): 4,5%, v menovitej hodnote jedného dlhopisu 1.000,- Eur, t.j. celkom 155.000,- Eur do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 12.9.2022 došlo k uzavretiu (ústnej) kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako prevodcom (predávajúcim) a žalovaným ako nadobúdateľom (kupujúcim), ktorej predmetom bol (i) záväzok žalobcu previesť vlastnícke právo k 155 kusom cenných papierov dlhopisov zabezpečených, zaknihovaných (podoba), na doručiteľa (forma), s názvom cenného papiera: Penta Real Estate EUR III/2022 4,5% 20250706 EUR, ISIN: P., alikvotný úrokový výnos (AUV): 4,5 %, v menovitej hodnote jedného dlhopisu 1.000,- Eur, t.j. celkom 155.000,- Eur spolu s alikvotným úrokovým výnosom vo výške 1.288,86 Eur (ďalej ako „Dlhopisy“) a (ii) záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu za predmetné dlhopisy vo výške 155.000,- Eur. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy vydal žalobca pokyn na obstaranie kúpy/predaja finančného nástroja obchodníkovi/banke - Privatbanka, a.s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO 31 634 419, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, Oddiel: Sa, Vložka č. 3714/B (ďalej len „Privatbanka“) zo dňa
12.9.2022, ktorý podpísala PhDr. Zdenka Patassyová na základe splnomocnenia zo dňa 29.7.2022. Žalobca teda svoj záväzok previesť vlastnícke právo k dlhopisom na žalovaného splnil v celom rozsahu. 3. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tiež tým, že žalovaný ako nadobúdateľ (kupujúci) do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu za dlhopisy, a to ani čiastočne. Z uvedeného dôvodu žalobca výzvou zo dňa 11.9.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny dlhopisov a súčasne na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 1.802,71 Eur. Zároveň žalobca vo výzve oznámil žalovanému, že ak nebude kúpna cena uhradená v dodatočnej lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy, žalobca odstupuje od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho kúpna zmluva zanikne a zmluvné strany budú povinné vydať si navzájom všetko, čo podľa tejto zmluvy získali, resp. o čo sa obohatili. Výzva bola žalovanému doručená dňa 25.9.2023. Žalovaný v dodatočnej 7-dňovej lehote od doručenia výzvy, t .j. do 2.10.2023 nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu za dlhopisy, pričom žalobca oznámil, že v tom prípade odstupuje od kúpnej zmluvy. S ohľadom na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy a s ohľadom na § 351 Obchodného zákonníka je zrejmé, že žalovaný je povinný vrátiť Dlhopisy žalobcovi, tzn. previesť vlastnícke právo k 155 kusom Dlhopisov späť na žalobcu. Pre úplnosť žalobca uvádza, že žiadne plnenie od žalovaného nebolo poskytnuté pred odstúpením, preto neexistuje povinnosť žalobcu vrátiť plnenie žalovanému. Žalobca podal návrh na neodkladné opatrenie pred začatím konania z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu výkonu rozhodnutia tým, že by žalovaný previedol vlastnícke právo k dlhopisom na tretiu osobu. Žalovaný po doručení výzvy zo dňa 11.9.2023, odstúpení od kúpnej zmluvy a neúspešných mimosúdnych rokovaniach sa rozhodol predať 5-izbový rodinný dom v jeho výlučnom vlastníctve, a to rodinný dom so súpisným č. 12414, postavený na pozemku KN-C, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 109m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. U. Q.. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že pred podaním žaloby vo veci samej je potrebné neodkladným opatrením uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi. Žalobca tiež uviedol, že počas mimosúdnych rokovaní informoval žalovaný (predchádzajúceho) právneho zástupcu žalobcu o tom, že sa žalovaný plánuje presťahovať do A., kde si vybavuje štátne občianstvo. Preto možno dôvodne predpokladať, že žalovaný sa bude zbavovať majetku, a teda obava z ohrozenia exekúcie je reálna aj z daného dôvodu. Podanie (určovacej) žaloby vo veci samej voči žalovanému, ktorý by už nebol majiteľom dlhopisov by bolo zjavne neúspešné z dôvodu absencie pasívnej legitimácie žalovaného, resp. ak by došlo k prevodu dlhopisov po vydaní meritórneho rozhodnutia, resp. aj počas súdneho konania, exekúcia by bola ohrozená. Zároveň je zrejmé, že v súčasnosti neexistuje žiadne obmedzenie dispozície žalovaného s predmetnými dlhopismi. Nariadenie neodkladného opatrenia je za daných okolností jediným právnym prostriedkom, aby sa žalobca mohol následne úspešne domôcť svojich práv v konaní vo veci samej. Z týchto dôvodov je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán a nariadením neodkladného opatrenia uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, ku ktorým bolo prevedené vlastnícke právo žalobcu na žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.2022 a ktoré majú byť po odstúpení predmetnej kúpnej zmluvy vrátené do vlastníctva žalobcovi. 4. O podanom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 77Cb/72/2024 -57 zo dňa 20.5.2024 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie v tomto uznesení konštatoval, že z listinných dôkazov predložených žalobcom ustálil, že predmetom ponuky na predaj v inzercii topreality.sk je rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobca súdu neosvedčil skutočnosť, že žalovaný ponúka na predaj inzerovanú nehnuteľnosť v priamej súvislosti s tvrdením žalobcu o plánoch žalovaného presťahovať sa do A., čím zároveň neosvedčil skutočnosť ohrozenia prípadnej exekúcie. V dôsledku úspešného predaja nehnuteľnosti bude žalovaný disponovať finančnými prostriedkami k úhrade kúpnej ceny dlhopisov, preto súd prijal právny záver, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie vydal uznesenie bez toho, aby sa zaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.5.2024. Žalobca požiadal týmto podaním súd, aby žiadosťou o poskytnutie informácie požiadal Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., o informáciu, kto je majiteľom dlhopisov a súd tento dopyt nezrealizoval, čím nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 5. Uznesením č. k. 2Cob/98/2024-609 Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 77Cb/72/2024-57 zo dňa 20.5.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobca svojim podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 16.5.2024 označeným ako „ Doplnenie návrhu“, ktoré bolo doručené ešte pred vydaním napadnutého uznesenia, doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o skutkové tvrdenia, ako aj o eventuálny petit. Súd prvej inštancie uvedené podanie nebral do úvahy a nezahrnul ho do napadnutého uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje zmienka o vyššie uvedenom doplnení návrhu, ako aj eventuálnom petite, pričom súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo na uvedené podanie žalobcu neprihliadal, resp. ako toto podanie posúdil. Odvolací súd skonštatoval, že odôvodnenie predmetného uznesenia nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie uznesenia v súlade s § 236 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Odvolací súd uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti predstavujú nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je potom nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje náležitá argumentácia a vzhľadom na absenciu komplexného vykonania a hodnotenia predložených dôkazov a návrhov chýba argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, či súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých uzavrel, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. 6. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že v podaní označenom „Doplnenie návrhu“ zo dňa 15.5.2024 žalobca uviedol, že pokiaľ by žalovaný neodkladným opatrením nemal uloženú povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, žalobca by nemal istotu v tom, kto je vecne pasívne legitimovaný subjekt. Keďže sa jedná o zaknihované cenné papiere, žalobca nemá právne prostriedky na zistenie, kto je ich majiteľom. Žalobca ani k dnešnému dňu nemá vedomosť, či je žalovaný stále majiteľom dlhopisov, avšak pri podaní návrhu vychádzal z informácií získaných z mimosúdnych rokovaní. Bez nariadenia neodkladného opatrenia môže nastať absurdná situácia, že ak by žalovaný počas konania previedol dlhopisy na tretiu osobu a súd, ani žalobca by nemali informáciu o tomto prevode, súd by ani nemohol posúdiť nemožnosť plnenia a zaviazať žalovaného pre tento prípad (in eventum) zaplatením sumy 155.000,- Eur. Pre prípad, že Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. poskytne informáciu, že žalovaný už nie je majiteľom cenných papierov a teda vrátenie dlhopisov žalobcovi by bolo nemožné, žalobca navrhol, aby súd in eventum nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve (podiel 1/1) žalovaného, a to k stavbe so súpisným č. 12414 - rodinný dom, postavený na pozemku KN-C, parc. č. XXXX/X, k pozemku KN-C, parc. č. XXXX/X - záhrada, o výmere 186 m2 a k pozemku KN-C, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 109 m2, všetky zapísané Okresným úradom Q., katastrálnym odborom na LV č. XXXXX pre katastrálne územie U. Q.. Tento návrh žalobca odôvodňuje tým, že v prípade nemožného plnenia (ak by žalovaný už nebol majiteľom dlhopisov) by sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 155.000,- Eur a teda by mal peňažnú pohľadávku voči žalovanému. Žalobca uviedol, že pokiaľ by súd zriadenie záložného práva na všetkých uvedených nehnuteľnostiach považoval za neprimeraný zásah do práv žalovaného (s ohľadom na pohľadávku žalovaného 155.000,- Eur a inzerovanú cenu nehnuteľnosti 550.000,- Eur) žalobca navrhol, aby súd zriadil záložné právo len na časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. 7. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 324, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 ods. 2 CSP a konštatoval, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doplnením návrhu a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca navrhoval alternatívne zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného a zabezpečovacieho) je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP, pričom prioritu má opatrenie zabezpečovacie, t.j. neodkladné opatrenie sa uplatňuje subsidiárne. Žalobca požadoval alternatívnym petitom zriadiť záložné právo na označené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného bez určenia podielu, pričom si bol vedomý neproporcionality zásahu do práv žalovaného v porovnaní s výškou jeho pohľadávky a navrhol, aby súd zriadil záložné právo len na časti nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie konštatuje, že delegovanie dispozičného oprávnenia na súd, aby určil časť nehnuteľností proporčne zodpovedajúcich pohľadávke žalobcu nie je možné, súd nie je znaleckou organizáciou ani znalcom, ktoré sú erudovanými osobami na určenie všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti a taktiež nemôže svojim výberom (určením) nahrádzať dispozičné oprávnenie žalobcu.
8. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Len samotné tvrdenie žalobcu o obave z ohrozenia exekúcie predajom určených nehnuteľností bez ďalšieho neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého podstatou je bezprostredná a okamžitá úprava právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s účelom zabrániť vzniku škody žalobcovi, alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu práv žalobcu, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Žalobca musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície. V danom štádiu konania nie je osvedčené úmyselné zbavovanie sa majetku žalovaným na úkor ohrozenia exekúcie. Vo vzťahu k predaju nehnuteľností možno uzavrieť, že ide o jeden z druhov príjmov a najmä transformáciu majetkovej hodnoty. Subjektívna obava a nesúhlas žalobcu s predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného neosvedčuje obavu z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie preto vníma návrh žalobcu v súvislosti s poskytnutím informácie Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a.s. kto je majiteľom dlhopisov, za snahu v konaní o neodkladnom opatrení zistiť pasívne legitimovaný subjekt , ktorý by označil v meritórnom konaní. Vzhľadom ku skutočnosti, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie tak, ako v konaní vo veci samej, súd prvej inštancie požiadavke žalobcu adresovanej Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s., nevyhovel. Na základe uvedených skutočností preto súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. b), písm. d), písm. e) a písm. h) CSP, nakoľko sa domnieva, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že po zrušení odvolaním napadnutého uznesenia Mestského súdu Bratislava III, zo dňa 20.5.2024, č.k. 77Cb/72/2024 - 57 (ďalej len „pôvodné uznesenie“) žalobca očakával, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodní, avšak opätovne je nutné konštatovať absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie odôvodnenie napadnutého uznesenia doplnil v rozsahu, že žalobca podal odvolanie, že krajský súd uznesením zrušil pôvodné uznesenie, že zo strany žalobcu došlo k doplneniu Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.5.2024 a zároveň v bodoch 22 až 29 „odôvodnil“ opätovné zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v bodoch 22 až 24 odôvodnenia napadnutého uznesenia sú uvedené len všeobecné formulácie súdu, ktoré je možné použiť na akýkoľvek iný súdny spor. Pokiaľ však následne súd prvej inštancie tieto všeobecné formulácie neuplatní na konkrétny skutkový stav, je nutné konštatovať absenciu riadneho odôvodnenia a napadnuté uznesenie označiť ako arbitrárne. Z citovanej časti odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca navrhoval „alternatívne“ zriadenie záložného práva, žalobca pritom žiadny alternatívny petit v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.5.2024 neuviedol. Žalobca v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.5.2024 navrhoval eventuálny petit (nie alternatívny), pričom súd prvej inštancie túto skutočnosť v bodoch 12 a 13 odôvodnenia aj konštatoval (t.j., že žalobca navrhol in eventum zriadenie záložného práva), avšak z pre žalobcu nepochopiteľných dôvodov súd v relevantnej časti odôvodnenia konštatoval, že žalobca navrhoval alternatívny petit. Žalobca zastáva názor, že predmetné zásadné pochybenie súdu sa potom odzrkadlilo v tom, že súd prvej inštancie sa v bodoch 26 až 28 zaoberal „druhým subsidiárnym“ petitom (ktorý evidentne považoval za alternatívny) a len v odseku 29 odôvodnenia napadnutého uznesenia sa zaoberal primárnym petitom, čo je však s ohľadom na charakter eventuálneho petitu absurdné. Aj z predmetnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou žalobcu v podanom návrhu resp. jeho doplnení. Žalobca by vo veci samej za každých okolností žaloval žalovaného ako pasívne vecne legitimovaný subjekt. V nadväznosti na citovanú argumentáciu žalobcu uvedenú v Doplnení návrhu požiadal žalobca súd prvej inštancie, aby žiadosťou o poskytnutie informácie požiadal Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. o informáciu, kto je majiteľom dlhopisov. Žalobca v tomto smere poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/26/2020 zo dňa 28.4.2020. S ohľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel tejto žiadosti žalobcu, žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca v kontexte uvedeného uvádza, že súd prvej inštancie pri „odôvodnení“ nevyhovenia dôkaznému návrhu žalobcu ani neuviedol vlastné úvahy, ale v podstate len „prevzal“ argumentáciu žalovaného uvedenú vo vyjadrení žalovaného zo dňa 19.8.2024. Žalobca je preto názoru, že nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca z uvedených dôvodov namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Zároveň žalobca z dôvodu právnej opatrnosti a z dôvodu rozdielnej judikatúry uvádza, že v prípade absencie riadneho odôvodnenia môže byť naplnený aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie opakovaným vydávaním nepreskúmateľných rozhodnutí vytvára priestor pre žalovaného, aby zmaril splnenie jeho záväzkov resp. ho minimálne na dlhší čas oddialil. Uvedený stav je v právnom štáte neakceptovateľný a je odopretím práva žalobcu na súdnu ochranu. S ohľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody žalobca žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako príslušný odvolací súd vydal uznesenie, ktorým mení napadnuté uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, ktorých je majiteľom, v počte 155 kusov cenných papierov - dlhopisov zabezpečených, zaknihovaných (podoba), na doručiteľa (forma), s názvom cenného papiera: Penta Real Estate EUR III/2022 4,5% 20.250.706 EUR, ISIN: P., alikvotný úrokový výnos (AÚV): 4,5%, v menovitej hodnote jedného dlhopisu 1. 000,00 EUR, t.j. celkom 155.000 EUR, ktorých emitentom je Penta RE Funding II, s.r.o., IČO: 45 971 421, so sídlom Einsteinova 25, 85101 Digital Park II, Bratislava, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a zároveň, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.“ In eventum, aby nariadil zabezpečovacie opatrenie nasledujúceho znenia: „Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve (podiel 1/1) žalovaného, a to k stavbe so súpisným č. 12414 - rodinný dom, postavený na pozemku KN-C, parc. č. XXXX/X, k pozemku KN-C, parc. č. XXXX/X - záhrada, o výmere 186 m2, k pozemku KN-C, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 109 m2, všetky zapísané Okresným úradom Q., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U. Q. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.“ 10. K odvolaniu žalobcu doručil vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že v posudzovanom prípade nie sú dané zákonné dôvody na nariadenie neodkladného a ani zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, existenciu obavy, že prípadná exekúcia žalobcovej pohľadávky bude ohrozená a ani len existenciu samotnej pohľadávky žalobcu, ktorej procesného zabezpečenia sa domáha svojim návrhom. Z dôvodu procesnej ekonómie sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia a odkazuje naň aj na účely tohto vyjadrenia. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie petit doplneného návrhu na dvoch miestach v jednom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia nesprávne označuje za „alternatívny“ (namiesto eventuálneho), je v kontexte posudzovanej veci iba kozmetickou chybou na úrovni zrejmej chyby v písaní (súd prvej inštancie totiž o žalobcovom petite na iných miestach odôvodnenia hovorí ako o eventuálnom), alebo prinajhoršom terminologickej nepresnosti na úrovni teórie procesného práva. Nemá to však žiaden vplyv na (ne)správnosť samotného rozhodnutia. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení ďalej konštatuje, že žalobca nijako neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani obavu, že exekúcia jeho (domnelej) pohľadávky je ohrozená. Ak súd prvej inštancie dospel k takémuto právnemu posúdeniu, klasifikovanie petitu ako eventuálneho alebo alternatívneho je ďalej (vo vzťahu k zamietnutiu návrhu) bez právnej relevancie a súd prvej inštancie by totiž musel návrh zamietnuť v oboch prípadoch. Žalovaný uviedol, že nemožno tiež nespomenúť, že súd prvej inštancie sa navyše v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevenoval predchádzajúcemu vyjadreniu žalovaného a enormnej presile dôkazov, ktorá z neho v prospech žalovaného vyplynula a ktorá taktiež svedčí v prospech správnosti zamietnutia návrhu. Žalovaný v predchádzajúcom vyjadrení totiž jednak dôrazne poprel ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že sa má sťahovať do A., a taktiež osvedčil, že vlastní majetok v hodnote niekoľko miliónov eur, ktorý v násobkoch prevyšuje hodnotu žalobcovej domnelej pohľadávky. Taktiež preukázal, že v rozhodnom období sa nie že zbavoval majetku, ale (prostredníctvom svojej spoločnosti) kupoval nový nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky. Žalovaný preto zastáva názor, že tieto osvedčené skutočnosti vylučujú žalobcovo tvrdenie, že by sa žalovaný zbavoval majetku alebo, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Za vadu konania taktiež nemožno považovať postup súdu prvej inštancie, keď nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz
(dopyt na CDCP), pretože v konaní o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení sa totiž takýto typ dokazovania nevykonáva. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považuje napadnuté uznesenie za vecne správne, dostatočne odôvodnené, konanie jemu predchádzajúce za bezvadné (prinajmenšom pokiaľ ide o relevantné „materiálne vady“) a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100%. 11. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci doručené. 12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 18. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 24. Odvolací súd uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 25. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a zo skutočností osvedčených z predložených listín. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 26. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní spisu zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Žalobca sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal toho, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, ktorých je majiteľom, v počte 155 kusov cenných papierov - dlhopisov (identifikovaných v návrhu) a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že žalovaný, ako kupujúci, nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu za dlhopisy, a to ani čiastočne. Žalovaný ani dobrovoľne nevrátil poskytnuté plnenie žalobcovi, mimosúdne riešenie sporu bolo neúspešné a preto žalobca podáva tento návrh na neodkladné opatrenie pred začatím konania z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu výkonu rozhodnutia tým, že by žalovaný previedol vlastnícke právo k dlhopisom na tretiu osobu. Žalobca preukazoval obavu z ohrozenia budúcej exekúcie tým, že podľa jeho informácií sa má žalovaný sťahovať do A., kde si vybavuje štátne občianstvo a zároveň, že predal svoje nehnuteľnosti, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve. Žalobca následne doručil súdu prvej inštancie dňa 15.5.2024 doplnenie svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že žiada súd prvej inštancie, aby žiadosťou o poskytnutie informácie požiadal Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. o informáciu, kto je majiteľom dlhopisov s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/26/2020, zo dňa 28.4.2020. Pre prípad, že by Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. poskytol informáciu, že žalovaný už nie je majiteľom cenných papierov, a teda vrátenie dlhopisov žalobcovi by bolo nemožné, žalobca navrhol súdu prvej inštancie petit, ktorý označil „eventuálny“, ktorým by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve (podiel 1/1) žalovaného (identifikované v doplnení návrhu). Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že v prípade, ak by žalovaný už nebol majiteľom dlhopisov, by sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 155.000,- Eur, a teda by mal žalobca peňažnú pohľadávku voči žalovanému. Žalobca tiež uviedol, že pokiaľ by súd prvej inštancie zriadenie záložného práva na všetkých vyššie uvedených nehnuteľnostiach považoval za neprimeraný zásah do práv žalovaného (s ohľadom na pohľadávku žalobcu 155.000,- Eur a inzerovanú cenu nehnuteľností: 550.000,- Eur), žalobca navrhuje, aby súd prvej inštancie zriadil záložné právo len na časti nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. 27. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca jednak neosvedčil skutočnosť, že žalovaný ponúka na predaj inzerovanú nehnuteľnosť v priamej súvislosti s tvrdením žalobcu o plánoch žalovaného presťahovať sa do A., čím zároveň neosvedčil skutočnosť ohrozenia prípadnej exekúcie. Súd prvej inštancie dodal, že v dôsledku úspešného predaja nehnuteľnosti bude žalovaný disponovať finančnými prostriedkami k úhrade kúpnej ceny dlhopisov, čo vedie k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný zbavoval svojho
majetku s účelom zmariť prípadnú exekúciu, žalovaný ani sám nepopiera, že inzeroval predaj nehnuteľností na realitných portáloch, ako to v návrhu tvrdí žalobca, avšak vzhľadom na majetkové pomery žalovaného nejde o neštandardnú transakciu, prípadne o transakciu, ktorá by mohla zhoršiť jeho platobnú schopnosť. Žalovaný preukázal výpismi z LV, že disponuje majetkom v hodnote niekoľko miliónov eur (manažované portfólio v Privatbanke, a.s. zložené z inštrumentov ako dlhopisy, hotovosť, akcie, investície do podielových fondov a pod.; cenné papiere v správe na majetkovom účte žalovaného v Privatbanke, a. s., niekoľko desiatok nehnuteľností (byty, nebytové priestory, rodinné domy a pozemky) v Bratislave (v jednom prípade v Borinke) vo výlučnom vlastníctve žalovaného, alebo (v menšine prípadov) vo výlučnom vlastníctve obchodnej spoločnosti Program4you.de, s.r.o., ktorej je žalovaný väčšinovým spoločníkom a jediným konateľom, bez akejkoľvek ťarchy a k nim prislúchajúce spoluvlastnícke podiely). Žalobca taktiež nepreukázal tvrdenia o sťahovaní sa žalovaného do Tanzánie alebo vybavovaní štátneho občianstva, keď ani len neoznačil žiaden dôkaz a neosvedčil ani súvislosť medzi údajným sťahovaním sa žalovaného do Tanzánie a jeho inzerovaním nehnuteľností na predaj. 28. Obava ohrozenia exekúcie by bola daná vtedy, ak bez vydania príslušného zabezpečovacieho prostriedku by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu exekúcie musí bezprostredne a reálne hroziť. Zákon ani judikatúra pri vymedzení obsahu obavy ohrozenia exekúcie nepredpokladajú, že musí ísť výlučne o účelové konanie povinnej osoby a naviac zamerané na zmarenie alebo sťaženie vymáhania nároku, ktorého ochrana sa príslušným prostriedkom zabezpečenia sleduje. Môže ísť teda o akékoľvek konanie povinnej osoby alebo aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu ohrozenia exekúcie, avšak táto obava musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase podania návrhu na nariadenie príslušného zabezpečovacieho prostriedku ako aj v čase rozhodovania súdu o ňom. Zákon výslovne neustanovuje potrebu osvedčiť bezodkladnosť úpravy pomerov, avšak predpokladá osvedčenie toho, že bez vydania zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Pôjde napr. o situácie, ak dlžník nemá dostatok likvidity, hrozia mu viaceré exekúcie, dlžník má voči navrhovateľovi ZO viacero dlhov, ktoré nespláca, alebo vo všeobecnosti sa rôznym úmyselným konaním vyhýba plneniu svojich záväzkov, dlžníkovi hrozí úpadok a pod. Bezprostrednosťou je v tomto prípade potrebné rozumieť nie len zámerné konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je snaha vyhnúť sa možnej exekúcii, ale aj priamosť, resp. úzky súvis okolností, odôvodňujúcich potrebu nariadenia ZO s možným ohrozením exekúcie. Odvolací súd má za to, že takéto konanie žalovaného žalobca nepreukázal. 29. Odvolací súd však za dôležitejšie a podstatné považuje to, že žalobca zmenil doplnením návrhu pôvodný petit neodkladného opatrenia o ďalší petit v podobe zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti. Takto doplnený návrh je podľa názoru súdu nevykonateľný jednak tým, že žalobcom požadovaná eventualita je podmienená, že súd bude za žalobcu obstarávať dôkazy. Zákonná úprava neodkladných a zabezpečovacích opatrení však, ako už bolo uvedené vyššie, s týmto druhom dôkazných prostriedkov vôbec nepočíta a za dôkazy na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej označuje iba listiny alebo vo výnimočných prípadoch výsluch strán. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá totiž zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu. 30. Odvolací súd za podstatné pre zamietnutie žalobcom navrhovaného petitu ďalej považuje aj navrhnuté znenie petitu, ktorému nie je možné vyhovieť aj z formálnych dôvodov. „Petit“ je nevyhnutnou obsahovou súčasťou žaloby (návrhu na nariadenie neodkladného, alebo zabezpečovacieho opatrenia), v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada (aké rozhodnutie požaduje od súdu). Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd rozhodnúť; petit žaloby sa môže týkať aj viacerých nárokov. Žalobca môže v žalobe formulovať aj tzv. eventuálny petit. Samo použitie slova „eventuálne“ v žalobnom petite ešte neznamená, že skutočne ide o eventuálny petit. Eventuálnym petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit (súd napríklad nemôže žalovanému uložiť povinnosť vydať vec a zároveň aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za vec). Ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa druhého (subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/2017 - 27 zo dňa 12.1.2017). Aj v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 347/2009 NS SR vysvetľuje, čo je to eventuálny petit. Uvádza, že o taký petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum" na iné plnenie. Tak je to aj pri návrhu na vydanie veci, ktorý navrhovateľ formuluje tak, že pre prípad nemožnosti vydania
veci (či už preto, lebo vec neexistuje, alebo ju odporca nemá), žiada od odporcu peňažnú náhradu. Treba zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu. 31. Alternatívnym petitom žalobca prejavuje vôľu prijať namiesto žiadaného plnenia aj plnenie iné. Uplatní sa tam, kde podľa hmotného práva má právo voľby plnenia žalovaný (§ 561 OZ <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngu3dc&refSource=text>, § 327 OBZ <https:// app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzheyv6njrgmxhaylsmftxeylgfuzteny&refSource=text>). Ak žalovaný vykoná voľbu, už ju nemôže meniť a výrok rozsudku sa z alternatívneho mení na jednoduchý. V prípade, ak si žalovaný nezvolí alternatívu, súd vo výroku uloží obe alternatívne plnenia. Voľbu môže žalovaný uskutočniť až do núteného výkonu rozhodnutia. Eventuálny petit vyjadruje vôľu žalobcu prijať namiesto určitého plnenia plnenie iné (náhradné) v prípade, ak nastane nemožnosť plnenia (napr. pre neexistenciu veci, nemožnosť vykonania konkrétnej práce). Eventuálnym plnením bude peňažná náhrada (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Komentár. Praha: C. H. Beck, Civilný sporový poriadok, komentár, 2. vydanie, 2022, s. 528 - 532: J. Bajánková). 32. Odvolací súd primárne poukazuje na § 324 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého neodkladné opatrenie nariadi súd iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda prednosť pred neodkladným opatrením a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd vždy a z úradnej povinnosti. Preto súd s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva nemôže takto koncipovanému návrhu vyhovieť. 33. Príkaz na prednostné použitie zabezpečovacieho opatrenia na ochranu svojich ohrozených práv pred použitím neodkladného opatrenia má pravdepodobne svoj dôvod v tom, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje miernejší zásah do práv osoby povinnej z tohto zabezpečovacieho prostriedku ako by predstavovalo neodkladné opatrenie (napr. zabezpečovacie opatrenie vo forme zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť do výšky zabezpečovanej pohľadávky predstavuje menší zásah do práv ako zákaz nakladať s touto nehnuteľnosťou ako celkom). V prípade záložného práva na hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec môže dlžník touto vecou ďalej disponovať a napr. ju ďalej používať na podnikanie, alebo ju prípadne aj predať. Teda ZO nie je až takým výrazným zásahom do majetkových práv povinnej osoby. Jediným zákonom predpokladaným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava ohrozenia exekúcie tej pohľadávky, ktorej ochrana sa zabezpečovacím opatrením má zabezpečiť, pričom k nepreukázaniu ohrozenia exekúcie sa odvolací súd už venoval vyššie. 34. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť výroku odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný zastúpený advokátom bol v odvolacom konaní plne úspešný. 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d) a písm. e) CSP).