Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/36/2024 1518201146 28. 05. 2025 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2025:1518201146.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Y.. U. D. V. G. N. B. H. , B. J. XX.X.XXXX, O. X. J. I., O.Á. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., IČO: 31 390 633, Bratislava, Švabinského č. 21, zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., IČO: 50 289 934, Bratislava, Tomášikova č. 10/B, za ktorú koná Mgr. Filip Lebovič, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č. k. B5-12 C 8/2018-266, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č. k. B5-12 C 8/2018-266, p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.1. Rozsudkom zo dňa 21.11.2019, č. k. 12 C 8/2018-101 (v poradí prvým), súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vypratania nehnuteľnosti - priestorového výklenku, nachádzajúceho sa vedľa parkovacieho státia č. XX, v hromadnej garáži č. X-XX, nachádzajúcej sa na X p. polyfunkčného domu súpisné č. XXXX, na P. ul. XX, XX, XX a XX v Bratislave, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, v kat. území Bratislava - L. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobu odôvodnil tým, že je v podiele 183/11533 spoluvlastníkom uvedenej hromadnej garáže, žalovaný je spoluvlastníkom uvedeného nebytového priestoruv podiele 2644/11533. Spoluvlastníckemu podielu všetkých spoluvlastníkov tejto hromadnej garáže zodpovedá dohodou určené miesto v garáži, v šírke zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastníckemu podielu žalobcu zodpovedá znevýhodnený podiel garáže o šírke 1,83 m, ktorý je využiteľný len na odstavenie motocyklu a nie je číslovaný, ide o výklenok, ktorý sa nachádza vedľa parkovacieho státia č. XX. Spoluvlastníckemu podielu žalovaného o šírke 26,44 m zodpovedajú plné parkovacie státia č. XX až XX. Žalobca požiadal žalovaného, aby príslušnú časť garáže vypratal a sprístupnil, čo žalovaný odmietol s tým, že podľa zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru č. XX a spoluvlastníckeho podielu na garáži, mu ako kupujúcemu po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu č. XX, patrí aj bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m. Žalobca toto dojednanie považuje za dohodu o výpožičke, platnú len medzi pôvodným vlastníkom - spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. a žalovaným. Pôvodný vlastník ANDALEX II. s.r.o., vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo neplatí správcovi náklady služieb a správy garáže, previedol svoj spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci predmetnému výklenku na žalobcu. Dohodnutá doba bezodplatného užívania výklenku žalovaným je viazaná na okolnosť, o ktorej nie je isté, či vôbec niekedy nastane. Ak v zmluve o výpožičke nie je doba trvania výpožičky dohodnutá, je vypožičiavateľ povinný vrátiť vec prvého dňa potom, ako bol na vrátenie vyzvaný.
1.2. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný, poprel, že by predmet sporu užíval neoprávnene. Žalobca predloženými dokladmi preukázal existenciu spoluvlastníckeho práva k predmetu sporu, pričom z predloženého výpisu z LV vyplýva, že spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 19.10.2017. Spoluvlastnícky podiel žalobcu však nebol žalovanému a zrejme ani ostatným spoluvlastníkom ponúknutý v rámci ich predkupného práva. Nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného vyplýva priamo z charakteru vindikačnej žaloby. Žalobou o vypratanie je možné sa domáhať vypratania voči tretej osobe. Nie je to možné voči osobe, ktorá má k predmetu sporu vlastnícke právo. Žalovaný nadobudol do podielového spoluvlastníctva zmluvou zo dňa 16.11.2006, od pôvodného vlastníka ANDALEX II. s.r.o., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2644/11533. Keďže ide o nebytový priestor - garáž, je obvyklé, že predávajúci buď určí nadobúdateľovi, na ktorých parkovacích státiach bude parkovať, alebo oboznámi nadobúdateľa, užívanie ktorých parkovacích státí prináleží jeho podielu. V tomto prípade stavebník a predávajúci ANADLEX určil v zmluve žalovanému, že spoluvlastníckemu podielu prináleží užívanie státí č. XX až XX a súčasne sa dohodli, že žalovanému po dobu trvania spoluvlastníckeho práva patrí bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m. Keďže je žalovaný aj naďalej vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2644/11533, užíva výklenok oprávnene. Pri vzniku podielového spoluvlastníctva došlo medzi ANADLEX a žalovaným k dohode o úprave režimu užívania časti spoločnej nehnuteľnosti. Išlo o dohodu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V žiadnom prípade nemohlo ísť o zmluvu o výpožičke. Vlastník alebo spoluvlastník si nemôže vypožičať vlastnú vec. Každý nový spoluvlastník je povinný dohodu rešpektovať. Týchto skutočností si musí byť vedomý aj žalobca, keďže je manželom p. T. D., ktorá je spoločník a konateľom spoločností ANDALEX II. s.r.o., ako aj ANDALEX REALITY, s.r.o. 1.3. Žalobca v replike uviedol, že pod dohodou o hospodárení so spoločnou vecou sa rozumie dohoda vlastníkov o celej veci, napr. jej údržbe, oprave, úprave, používaní či nakladaní, ktorou zmluvné strany ako spoluvlastníci o spoločnej veci rozhodujú. V čl. IV. ods. 4 a čl. XIV. ods. 3 zmluvy je podľa žalobcu dohoda o hospodárení so spoločnou vecou, podľa ktorej je so spoluvlastníckym podielom podľa zmluvy spojené užívanie len určených oddelených parkovacích státí č. XX až XX. Užívanie ostatných garážových stojísk patrí ostatným spoluvlastníkom garáže. Tým sa v časti používania spoločnej veci dosiahla dohoda o užívaní spoločnej veci a o nakladaní s ňou. Pokiaľ ide o starostlivosť, údržbu a opravy, tie boli zmluvou zverené správcovi. Zmluvné strany sa dohodli tak, že nebudú ako podieloví spoluvlastníci uplatňovať svoje zákonné predkupné právo a navzájom si dali súhlas s prevodom ich spoluvlastníckych podielov na tretie osoby. S konkrétnym nadobudnutým spoluvlastníckym podielom na hromadnej garáži je spojené len užívanie jedinečného konkrétneho a nezameniteľného parkovacieho státia. Preto je možné, aby medzi spoluvlastníkmi garáže vznikali aj dohody o ich prenájme aj výpožičke. Dohodu o bezplatnom užívaní výklenku garáže uzavreli len dvaja spoluvlastníci hromadnej garáže, týka sa konkrétneho vymedzeného miesta, ktoré vlastnícky ostalo spoločnosti ANDALEX a od nej miesto nadobudol žalobca. Dôvodom ukončenia užívania predmetného miesta je skutočnosť, že žalovaný miesto užíva v rozpore s účelom ako skladisko a aj to, že dlhodobo neplatí náklady spojené s užívaním a prevádzkou jeho priestorov. 2. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 30.11.2021, č. k. 15 Co 81/2020-178, zrušil uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol vecne aj právne správne. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalovaný užíval výklenok o šírke 1,83 m oprávnene a naďalej ho aj užíva oprávnene. Potvrdeniu napadnutého rozsudku na základe skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobe, v rozsudku po vykonanom dokazovaní, však bránila existencia skutočnosti uvedená v LV č. XXXX pre okres Bratislava V, obec X. - m. č. L., kat. územie L., v časti poznámka, spočívajúca v práve žalobcu užívať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m; P XXXX/XX. Táto skutočnosť vyvstala až v odvolacom konaní. Základom pre zápis tohto údaja na liste vlastníctva bola dohoda zo dňa 21.11.2019 majoritných spoluvlastníkov danej stavby. Nepochybne medzi nimi nebol žalovaný, hoci sa priamo jeho dotýka užívanie výklenku bez číselného označenia o šírke 1,83 m. O tejto skutočnosti sa žalovaný aj súd dozvedel až v odvolacom konaní. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní, ak naďalej bude žalobca na žalobe trvať, posúdi žalobu ako predčasne predloženú a ďalej bude konať podľa návrhu procesných strán na ďalší procesný postup. Až po odstránení spornosti, v prípade, že žalobca bude úspešný, ak sa strany nedohodnú, potom môže žalobca žiadať vypratať výklenok. Dovtedy je žalovaný oprávnený užívať spornú časť na základe platnej dohody, zmluvy zo dňa 16.11.2006. 3.1. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.11.2023, č. k. B5-12 C 8/2018-266 (v poradí druhým), ktorým žalobu žalobcu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 125 ods. 1, § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 13, ods. 14, § 20a ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 32g ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobca po vrátení veci súdu prvej inštancie na podanej žalobe zotrval. Tvrdil, že dohoda z 21.11.2019 v čase pojednávania a rozhodovania súdu prvej inštancie bola v uvedený deň v procese podpisovania spoluvlastníkmi. Dohoda o užívaní spoločnej veci bola opakovaná v každej zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorú uzavieral stavebník ANDALEX ako majoritný spoluvlastník. V žiadnej z týchto zmlúv časovo po uzavretí so žalovaným sa neopakovala časť o užívaní sporného garážového stojiska žalovaným. Dohoda z 21.11.2019 bola len potvrdením predchádzajúcich opakovaných dohôd, z ktorých viaceré plne vyhovujú nárokom na rozhodnutie majoritného spoluvlastníka. To nasvedčuje záveru, že súhlas ANDALEX s dočasným užívaním sporného garážového stojiska bol len dispozíciou s úžitkom medzi dvoma budúcimi spoluvlastníkmi. Nesprávny je záver odvolacieho súdu, že zákonodarca pre platnosť dohody o nakladaní so spoločnou vecou určoval a určuje písomnú formu dohody všetkých spoluvlastníkov garáže v dome. To nezodpovedá zneniu § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorému vyhovuje dohoda z 21.11.2019. Žalobca má za to, že ustanovenie § 32b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. sa vzťahuje aj na sporný prípad. Tejto požiadavke vyhovujú aj jednotlivé skôr uzavreté zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov, v ktorých sa opakujú pasáže o dohode o rozdelení užívaní spoločnej garáže. Súd by mal posúdiť, či zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu uzavretá medzi stavebníkom a žalovaným v časti čl. IV. posledný odsek, je naozaj dohodou, či rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou, ako to má na mysli § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že dohoda o hospodárení so spoločnou vecou sa má týkať veci ako celku a nie jej jednotlivej časti a žiadna dohoda o hospodárení so spoločnou vecou nemôže založiť nárok jedného spoluvlastníka bezplatne bez náhrady užívať oddelenú časť spoločnej veci. Podľa žalobcu by mal súd zvážiť, či zistenia o tom, že žalovaný neplatí platby za užívanie nebytových priestorov od roku 2012, nenasvedčujú podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje inú dohodu o užívaní spoločnej veci. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky z 8.3.1973, Cpj 8/72, podľa ktorého v prípade podstatnej zmeny pomerov bude ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov oprávnený domáhať sa novej úpravy užívania spoločnej veci, ak nedošlo k novej dohode. 3.2. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že pokiaľ ide o podiel žalobcu k nebytovému priestoru, nie je na ňom zapísaná v časti „iné údaje“ informácia o tom, že by s týmto spoluvlastníckym podielom malo byť spojené garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m, na čo sa žalobca odvolával. 3.3.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 30.10.2006 uzatvorila spoločnosť ANDALEX II. s.r.o., ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim Zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru. Podľa čl. II. zmluvy sa jednalo o prevod nebytového priestoru v polyfunkčnom objekte ANDALEX na P. XX v Bratislave. Na žalovaného bol tiež prevedený spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2644/11533 na garáži č. XX, nachádzajúcej sa na X p. polyfunkčného objektu. Predávajúci nadobudol nehnuteľnosť výstavbou, na základe zmluvy o výstavbe z 30.9.2005. Podľa čl. IV. zmluvy, garáž č. XX má celkovú podlahovú plochu 1024,95 m2 a šírku na parkovanie využiteľných plôch 115,33 m2. Pozostáva z pojazdných plôch a XX číslovaných garážových státí. V zmysle uvedeného článku zmluvy sa strany dohodli, že predávanému spoluvlastníckemu podielu na spoločnej garáži č. XX zodpovedajú parkovacie státia č. XX až XX. V zmluve sa strany tiež dohodli, že kupujúcemu po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúcemu parkovaciemu státiu č. XX patrí aj bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m. Podľa čl. XIV. zmluvy kupujúci a predávajúci vzhľadom na povahu spoločných garáží prehlasujú, že nebudú ako podieloví spoluvlastníci uplatňovať svoje zákonné predkupné právo a navzájom si týmto dávajú generálny neobmedzený trvalý a neodvolateľný predchádzajúci vzájomný súhlas k prevodom ich spoluvlastníckych podielov na garáži č. XX na akékoľvek iné tretie osoby. Zmluvné strany sa ďalej dohodli o rozdelení užívania spoločnej garáže tak, že so spoluvlastníckym podielom kupovaným podľa tejto zmluvy je spojené užívanie ňou určených státí. Užívanie ostatných parkovacích státí v garáži patrí ostatným spoluvlastníkom garáže. Kupujúci sa preto zaväzuje pri užívaní spoločnej garáže na parkovanie využívať výlučne len na neho pripadajúce parkovacie státie a je povinný rešpektovať rozdelenie parkovacích státí pripadajúcich na jednotlivé spoluvlastnícke podiely. Z predloženého projektu skutočného vyhotovenia vyplýva zakreslenie a rozmery parkovacích státí v spoločnej garáži v polyfunkčnom objekte. Z fotografie predloženej žalobcom vyplýva, že vyznačený priestor je zaprataný vecami. Z výpisu LV
č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec BA - m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 7.2.2018, vyplýva, že žalovaný je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 2644/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúceho sa vo vchode P. XX, na X p., v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. P. XX-XX v Bratislave. Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec BA - m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 7.2.2018 vyplýva, že žalobca je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 183/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúceho sa vo vchode P. XX, na X p., v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. P. XX-XX v Bratislave. Dňa 10.7.2018 vyzvala spoločnosť ANDALEX II. žalovaného na doplatenie nákladov spojených s prevádzkou garáže. Dňa 23.7.2018 adresovala spoločnosť ANDALEX II. žalovanému odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru. Dňa 31.7.2018 žalovaný vo svojom vyjadrení pre spoločnosť ANDALEX II. uviedol, že odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné a neúčinné. Dňa 21.11.2019 vyjadrili viacerí spoluvlastníci (podľa počtu podpisov 17) súhlas s dohodou podielových spoluvlastníkov o užívaní garážových stojísk. V zmysle dohody spoluvlastníci vyhlásili, že súhlasia, aby sa spoluvlastník garáže v podiele 183/11533, teda žalobca, domáhal na súde vo svojom mene a na svoj účet svojho práva držať, užívať a nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom zodpovedajúcim podľa zoznamu garážových stojísk časti bez čísla šírky 1,83 m voči tým spoluvlastníkom garáže, ktorí mu toto právo odopierajú. Prehlásili, že neboli účastníkom žiadnej dohody o tom, že časť garáže, ktorá zodpovedá spoluvlastníckemu podielu pána D., by mala bezplatne užívať spoločnosť EMEL BRATISLAVA s.r.o. Súhlasili, aby každý vlastník mohol užívať svoje garážové stojisko, resp. miesto. Dňa 22.11.2019 žalobca doručil na Okresný úrad Bratislava návrh na zápis poznámky na LV č. XXXX, k NP X-XX hromadná garáž na X p., pre kat. územie L., okres Bratislava, obec Bratislava m. č. L.. Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec Ba - m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 24.9.2020, vyplýva, že žalobca je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 183/11533 na nebytovom priestore č. X-XX, nachádzajúcom sa vo vchode P. XX, na X p. v polyfunkčnom objekte ANDALEX, na ul. P. XX-XX v Bratislave. V časti „Iné údaje“ je zapísaná poznámka „Garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m, P-XXXX/XX“. Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec Ba - pre m. č. L., kat. územie L., zhotoveného ku dňu 23.10.2023, ktorý sa týka spoluvlastníckeho podielu žalobcu vyplýva, že k uvedenému dňu sa v časti „Iné údaje“ už poznámka o garážovom stojisku nenachádzala. 3.3.2. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že mu nie je známe, kto podal návrh na opravu zápisu v poznámke vedenej na liste vlastníctva, má za to, že predložil všetky potrebné dôkazy a uviedol všetky skutočnosti preukazujúce právo užívania garážového stojiska bez čísla. Sporná časť kúpnej zmluvy, ktorú súd posúdil ako dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, bola zrušená a nahradená novou dohodou. Garážové stojisko bez čísla nie je spoločnou vecou. Súd by mal zvážiť aj podstatnú zmenu pomerov, keď žalovaný už 11 rokov neplatí do fondu za užívanie stojísk. Stojisko sa nachádza za bránou, žalobca sa k nemu nevie dostať. Pokiaľ žalovaný spochybnil dohodu zo dňa 21.11.2019, tá nemusí byť uzatvorená za účasti všetkých spoluvlastníkov, postačuje, ak je uzatvorená za účasti majoritných spoluvlastníkov. K zmene zápisu na LV došlo na základe konania žalovaného. Žalobca navrhol vyžiadať podnet opravy zápisu na LV z katastra, ako aj kúpnu zmluvu s J. L.. Uvedenú zmluvu navrhoval vyžiadať už v pôvodnom konaní, ale návrh bol zamietnutý. Pokiaľ ide o podnet na kataster, je to nová vec, s ktorou sa oboznámil len predchádzajúci deň pred pojednávaním. Skutočnosť, že dohoda nevyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov, ale stačí majoritná väčšina, bola zohľadnená aj pri uzatváraní ďalších zmlúv medzi ANDALEX a ostatnými spoluvlastníkmi. Zápis na LV na základe dohody z roku 2019 bol vykonaný na základe pravdivých okolností a dôvody zmeny nie sú známe. 3.3.3. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že poznámku zapísanú na LV prijal krajský súd ako novotu, pre ktorú zrušil rozhodnutie okresného súdu. Tento dôvod však už odpadol. Dôvod výmazu poznámky nie je pre toto konanie relevantný. Dohoda zo dňa 21.11.2019 je neplatná a nespĺňa náležitosti zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Užívacie právo žalovaného vychádza z platného právneho úkonu. Táto dohoda nezanikla, ani nebola zmenená. Naopak k dohode z 21.11.2019 žalovaný nebol ani prizvaný a nemal o nej vedomosť. Správanie žalobcu v priebehu sporového konania je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si bol riadne vedomý znenia kúpnej zmluvy, keďže sa podieľal na jej príprave. Prvoinštančný súd by mal rozhodnúť v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Dôkazy navrhnuté žalobcom nemajú vplyv na predmet konania. Poukázal na zásadu koncentrácie konania. Podnet na kataster je irelevantný a žalobca si môže námietky uplatňovať v katastrálnom konaní alebo v správnom súdnictve. 3.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že nevykonal dokazovanie žalobcom predloženými tabuľkami, ktoré majú preukazovať dlh žalovaného na nákladoch za správu nebytového priestoru za roky 2013 až 2019,
keďže z uvedených tabuliek nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzajú, kto túto tabuľku zhotovil a ako dospel k uvedeným dlžným sumám. Navyše tento dôkaz nemal súvis s prejednávanou vecou. Súd tiež nevykonal dokazovanie predloženou Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu v garáži uzatvorenou medzi ANDALEX II. a kupujúcou PhDr. J. L., CSc., keďže právny vzťah upravený touto zmluvou nemal žiadny vplyv na právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy medzi ANDALEX II. a žalovaným. Súd tiež zamietol návrh žalobcu na zabezpečenie podnetu, na základe ktorého došlo k zmene zápisu na LV č. XXXX. Uvedené súd nepovažoval za hospodárne ani relevantné. Skúmať dôvody zmeny zápisu na liste vlastníctva by nemalo pre posúdenie danej veci žiadny význam. 3.5.1. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto je potrebné ju zamietnuť. Uviedol, že v predmetnej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal vypratania nehnuteľnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. ako stavebníkom, dňa 30.10.2006 Zmluvu o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru, na základe ktorej nadobudol do vlastníckeho práva aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2644/11533 v hromadnej garáži. Sporné tiež nebolo, že strany si dojednali v čl. IV. zmluvy, že žalovanému patrí po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu č. XX právo bezplatného užívania bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m. Sporné nebolo ani to, že žalobca sa stal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2017 spoluvlastníkom v hromadnej garáži s podielom 183/11533. Sporné medzi stranami zostalo, či je žalovaný naďalej oprávnený užívať výklenok o šírke 1,83 m predovšetkým preto, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel 183/11533, ktorý zodpovedá rozmerom uvedenému výklenku, že spoločnosť ANDALEX II. s.r.o. odstúpila od zmluvy uzatvorenej so žalobcom a tiež, že na základe dohody zo dňa 21.11.2019 súhlasila majoritná väčšina podielových spoluvlastníkov garáže, aby mohol žalobca užívať garážové státie bez čísla, ktoré zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. 3.5.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci už bolo raz rozhodnuté rozsudkom zo dňa 21.11.2019, č. k. 12 C 8/2018-101, v ktorom súd konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby a žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021, č. k. 15 Co 81/2020-178, konštatoval vecnú aj právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak uviedol, že potvrdeniu napadnutého rozsudku bránila existencia poznámky na LV č. XXXX, spočívajúca v práve žalobcu užívať garážové stojisko. Uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie, ak bude žalobca na žalobe ďalej trvať, posúdiť žalobu ako predčasne predloženú. Ďalej odvolací súd uviedol, že až po odstránení spornosti môže žalobca žiadať vypratať výklenok o šírke 1,83 m. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.9.2022, aby uviedol, či na podanej žalobe naďalej trvá. Žalobca súdu uviedol, že na podanej žalobe trvá. 3.5.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, vrátane spoluvlastníckeho podielu v spoločných garážach a právne vzťahy s tým súvisiace upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. Uvedený zákon je lex specialis pre právnu úpravu vlastníckeho práva, ako vyplýva z Občianskeho zákonníka. Ako upravuje § 2 ods. 14, prípadne § 20a uvedeného zákona, hromadná garáž umožňuje parkovanie viacerých vozidiel na garážových stojiskách, ktoré nie sú navzájom stavebne oddelené a sú len vyznačené na garážovej ploche. Garážové stojisko pritom predstavuje plošne vymedzenú časť garáže normatívne zodpovedajúcu určenému spoluvlastníckemu podielu na nebytovom priestore, ktorý je oprávnený výlučne užívať príslušný spoluvlastník garáže. 3.5.4. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti, čo je vo svojej podstate vindikačná žaloba. Jedným z predpokladov úspešnosti takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva. Žalobca síce preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 183/11533 v hromadnej garáži polyfunkčného domu na P. ul. XX-XX v Bratislave, čo nebolo v konaní ani spochybňované, v dôsledku výmazu poznámky v časti „Iné údaje“ na LV č. XXXX, v časti, ktorá sa týkala žalobcu, a na ktorú poukazoval žalobca, sa v konaní stalo nepreukázaným, že jeho podielu má zodpovedať práve uvedený výklenok vedľa parkovacieho státia č. XX, o ktorý v tomto konaní ide. Keby však aj žalobca uvedené súdu bezpečne preukázal, nebol v danom prípade splnený druhý predpoklad, a síce, že vlastníkovi patrí ochrana len voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. Žalobca však nepreukázal, že by žalovaný zasahoval do jeho spoluvlastníckeho podielu neoprávnene. Žalovaný uzatvoril zmluvu zo dňa 30.10.2006 priamo so stavebníkom. V zmluve bolo jasne identifikované, že okrem parkovacích státí č. XX až XX, patrí žalovanému aj právo bezplatne užívať bezprostredne susediaci výklenok garáže v šírke 1,83 m, a to po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu č. XX. Žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k zániku, zmene či nahradeniu tejto pôvodnej dohody, resp., že by k uvedenému došlo na základe relevantných skutočností. Žalobca síce poukazoval, že spoločnosť ANDALEX II. odstúpila od zmluvy so žalovaným, nepreukázal však, že by sa tak stalo platne. Žalobca predložil do konania dohodu
väčšinových vlastníkov zo dňa 21.11.2019. Podľa názoru súdu predložená dohoda nemohla vyvolať ňou zamýšľané účinky. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyslovene upravuje, akým spôsobom sú spoluvlastníci oprávnení rozhodovať o otázkach týkajúcich sa vlastníctva bytov či nebytových priestorov. Spísanie dohody s vybranými (hoci aj majoritnými) spoluvlastníkmi takouto nielenže nie je, ale javí sa ako konanie v rozpore s dobrými mravmi už len z toho dôvodu, že bola podpísaná iba vybranými spoluvlastníkmi. Stranou takejto dohody však nebol žalovaný, pritom sa jednalo o dohodu, ktorá mala zasahovať do výkonu jeho oprávnení. Žalobca poukazoval, že uvedená dohoda vychádza z ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Uvedené však neznamená, že možno akéhokoľvek vlastníka vylúčiť z možnosti hlasovať o takejto záležitosti a najmä súd prvej inštancie bol názoru, že uvedené ustanovenie nie je pre daný prípad aplikovateľné. Súd poukázal na to, že ako už uviedol a ako vyplýva aj z ustanovenia § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo bytov a nebytových priestorov upravuje v prvom rade osobitný zákon a právna úprava v osobitnom zákone má prednosť pred aplikáciou všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Od 1.11.2018 zákonom č. 283/2018 Z. z. došlo k novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorým došlo k začleneniu právnej úpravy ohľadne garážových stojísk do daného zákona. Z prechodných ustanovení pritom jasne vyplýva, že táto právna úprava je aplikovateľná aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.11.2018. Zákon totiž upravuje podmienky dohody spoluvlastníkov garáže o užívaní konkrétneho garážového stojiska v ustanovení § 32g ods. 2 za predpokladu, že k 1.11.2018 nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Že garážové stojisko bez čísla nebolo k danému dátum zapísané v katastri nehnuteľností sporné medzi stranami nebolo. Zmeniť takýto stav teda bolo možné len výlučnou dohodou všetkých spoluvlastníkov, ako vyplýva z daného zákonného ustanovenia. Na predmetnú zmenu tak nepostačuje dohoda väčšiny spoluvlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že dohoda zo dňa 21.11.2019, ktorú predložil žalobca, nebola dohodou kvalifikovanou a nemohla vyvolať želané právne účinky. 3.5.5. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že ku dňu 23.10.2023 už nebola zapísaná poznámka v časti „Iné údaje“ na LV č. XXXX, ktorá bola dôvodom zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a z ktorej vyplývalo, že spoluvlastníckemu podielu žalobcu má pripadať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m, súd prvej inštancie dôvodil, že uvedená poznámka nebola na danom liste vlastníctva zapísaná ani v čase, keď súd rozhodoval o podanej žalobe, teda ani v deň pojednávania 14.11.2023. Výpis z listu vlastníctva je verejnou listinou, pri ktorej sa prezumuje jej správnosť, pokiaľ nie je preukázaný opak. Žalobca síce navrhoval, aby súd zabezpečil podnet, na základe ktorého došlo k zmene v zápise na predmetnom LV, uvedené však nebolo pre toto konanie relevantné. Pre súd bol rozhodujúci len aktuálny stav zapísaný na LV a nie to, ako a prečo došlo k zmenám v zápisoch. Odstránenie uvedenej poznámky však znamenalo odstránenie tej spornej skutočnosti, pre ktorú odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a keďže v ďalšej časti sa odvolací súd stotožnil s právnymi aj vecnými závermi prvoinštančného súdu, dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná. Na základe uvedených skutočností a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, keď jediná skutočnosť, ktorá bránila v potvrdení rozhodnutia prvoinštančného súdu - poznámka zapísaná na LV č. XXXX, bola zo zápisu vymazaná, súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. 3.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a konečne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že súd vymedzil predmet súdneho sporu v bode 14. svojho rozhodnutia. Podľa odvolateľa toto vymedzenie predmetu sporu nie je úplné ani presné. Súd opomenul ako dôvod žaloby uviesť podstatnú zmenu pomerov a vec neposúdil komplexne ani s ohľadom na § 20a zákona č. 182/1993 Z. z. Nesprávne tiež posúdil dohodu spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že požiadal žalovaného, aby vypratal a sprístupnil časť spoločnej hromadnej garáže, ktorá zodpovedá jeho
spoluvlastníckemu podielu. Žalobca dojednanie o tom, že žalovanému ako kupujúcemu po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva zodpovedajúceho parkovaciemu státiu číslo XX patrí aj bezplatné užívanie bezprostredne susediaceho výklenku garáže v šírke 1,83 m, považoval za výpožičku a nie za dohodu o užívaní spoločnej veci ako súd. Súd svoj úsudok, že ide o dohodu o užívaní spoločnej veci neustálil, neuviedol, kedy vznikla dohoda o užívaní spoločnej veci (v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru nebol žalovaný spoluvlastník), ani aký bol jej obsah. Nevzal do úvahy, že dohodu o rozdelení užívania spoločnej veci podľa spoluvlastníckych podielov a im zodpovedajúcim podielom uzavrel v inej časti kúpnej zmluvy, nezaoberal sa úmyslami strán, ich slovným vyjadrením, ani zámerom poskytnúť užívanie bezplatne, čo je esenciou a obsahom výpožičky. Ak predmetom výpožičky môže byť aj právo, užívanie a bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť takej dohody o výpožičke, by to nemalo bez náležitého zdôvodnenia viesť k záveru, že také dojednanie je preto dohodou o užívaní spoločnej veci. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný dlhodobo od roku 2012 neplatí príspevok do fondu opráv, ani náklady služieb a správy spoločnej garáže. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný ani nepoprel a súd ho mal považovať za preukázané bez ďalšieho a mal z toho vychádzať. O nárokoch ostatných spoluvlastníkov garáže voči žalovanému sú vedené viaceré súdne konania na príslušnom súde (napr. sp. zn. 29 Cb 77/2017, sp. zn. 14 C 39/2019). Žalobca aj preto v tomto konaní rozšíril dôvody žaloby o dlhodobé neplatenia príspevku do fondu opráv a nákladov prevádzky a správy s poukazom na to, že ide o podstatnú zmenu pomerov. Pri takej zmene je žalobca oprávnený domáhať sa inej úpravy užívania spoločnej vec aj bez novej dohody a ak by nedošlo k dohode spoluvlastníkov, obrátiť sa na súd. Podaná žaloba tomu vyhovuje, sprístupnenie a vypratanie časti spoločnej nehnuteľnosti, hoci z iného právneho dôvodu. Súd mal preto posudzovať celú vec, ak teda vychádza z dohody o užívaní spoločnej veci, aj z hľadiska nároku žalobcu na úpravu užívania spoločnej veci z dôvodu podstatnej zmeny pomerov pre správanie žalovaného. A ak súd 11-ročné neplatenie nákladov garáže žalovaným nepovažuje za zmenu pomerov, mal by to vysvetliť. To sa nestalo. Žalobca predložil do konania dohodu väčšinových vlastníkov zo dňa 21.11.2019. Súd nesprávne posudzoval dohodu zo dňa 21.11. 2019 za dohodu podľa § 20a zákona č. 182/1993 Z. z., resp. ju automaticky vyhodnotil ako dohodu bez právnych účinkov. Uvedená dohoda je dohodou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou. Ak súd vyčíta žalobcovi to, že žalovaný nedal k tejto dohode súhlas, tak nepostupoval správne. Dôvody, pre ktoré súdy judikujú, že k takej dohode sa majú vyjadriť všetci spoluvlastníci, je ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j hraničné uplatnenie normatívu dobrých mravov. Samotné ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka požiadavku na to, aby sa k dohode vyjadril aj spoluvlastník s opačným záujmom ako väčšinoví vlastníci, neobsahuje. Súd v absencii súhlasu žalovaného k predloženej dohode videl rozpor s dobrými mravmi. Bližšie však nevysvetlil, akými úvahami sa pri tom riadil, tak ako mu to ukladá C.s.p. Súd zrejme vychádzal z nesprávneho predpokladu, že ak dohoda neobsahuje vyjadrenie žalovaného, nemá automaticky žiadne právne účinky. Súd nevzal do úvahy, že predmetnú dohodu žalobca predložil súdu až potom, čo oslovil ostatných spoluvlastníkov, okrem žalovaného a obsahuje dojednanie tých spoluvlastníkov, ktorí s jej obsahom súhlasili. Žalobca dohodu nepredložil žalovanému z dôvodu, že je zrejmé, že má na vec iný názor a ten už skôr oznámil súdu aj žalobcovi. Preto požiadavka súdu, aby žalovaný dal k dohode vyjadrenie, inak nejde o dohodu väčšinových spoluvlastníkov, je nesprávna. Absencia súhlasu žalovaného s dohodou spoluvlastníkov nemá za následok rozpor dohody s dobrými mravmi. Trvanie na takej požiadavke by umožňovalo žalovanému mariť rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov a bojkotovať urobenie právneho úkonu, na ktorom sa táto väčšina zhodla. Pokiaľ väčšina spoluvlastníkov prijala rozhodnutie urobiť určitý právny úkon v súvislosti s hospodárením so spoločnou vecou, nevyžaduje sa, aby tento právny úkon urobil (podpísal) aj prehlasovaný spoluvlastník, t. j žalovaný, ktorý svoj postoj k veci už skôr jasne vyjadril v konaní. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že ku dňu 23.10.2023 už nebola zapísaná poznámka v časti „Iné údaje“ na LV č. XXXX, ktorá bola jediným dôvodom, pre ktorý odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, z ktorej vyplývalo, že spoluvlastníckemu podielu žalobcu má pripadať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m. Ak bola táto poznámka z LV č. XXXX vymazaná, súd už viac nevidel dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia. Aj v tejto časti sa súd neriadil všetkými skutočnosťami, ktoré mohol a mal vziať do úvahy, a to ani obsahom samotného LV, ani aplikáciou § 20a o výlučnom užívaní garážového stojiska a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. na uvedený prípad. Súd si nevyjasnil, či predmetná hromadná garáž a právne vzťahy medzi jej spoluvlastníkmi sa riadia Občianskym zákonníkom alebo už ustanoveniami § 20a zákona č. 182/1993 Z. z. Podľa názoru žalobcu je vylúčené, aby k tomu istému nebytovému priestoru hromadnej garáže niektorí spoluvlastníci mali postavenie výlučného užívateľa vybraných garážových stojísk podľa § 20a zákona č. 182/1993 Z. z. a súčasne všetci mali len postavenie podielových spoluvlastníkov k ostatným garážovým stojiskám tej istej garáže bez práva na ich výlučné užívanie. Na LV č. XXXX
pre k. ú. L. je k NP č. XX zapísané pre žalovaného (ale aj viacerých spoluvlastníkov) v poznámke parkovacie státia č. XX až XX. Ak sa totiž niektorý zo spoluvlastníkov tej istej garáže má považovať za výlučného užívateľa niektorých garážových stojísk, nemôže k ostatným stojiskám uplatňovať práva podielového spoluvlastníka podľa Občianskeho zákonníka. Dať do súladu tento rozpor je možné len tak, že súčasne, aj bez zápisu poznámky ku garážovému stojisku žalobcu bez čísla, ale aj k ostatným garážovým stojiskám viacerých spoluvlastníkov bez patričnej poznámky, treba vychádzať z toho, že výlučné užívanie garážových stojísk patrí všetkým spoluvlastníkom k tým stojiskám, ktoré zodpovedajú ich spoluvlastníckym podielom. Ak by súd prišiel k týmto záverom, ktoré žalobca považuje za správne, musel by podanej žalobe vyhovieť. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Dôvodil, že svoje právo užívať predmetnú časť nebytového priestoru odvodzuje od dohody s pôvodným vlastníkom celého nebytového priestoru obsiahnutej v zmluve, ktorou bol spoluvlastnícky podiel na tomto nebytovom priestore (garáži) prevedený a v ktorej bol špecifikovaný rozsah nebytového priestoru, ktorý môže žalovaný ako jeho spoluvlastník užívať. Táto skutočnosť nie je sporná, potvrdil ju aj žalobca v žalobe. Takúto dohodu preto nie je možné bez súhlasu žalovaného zmeniť, o čo sa práve žalobca pokúša rôznymi úkonmi, vrátane uzatvorenia vyššie uvedenej „dohody spoluvlastníkov“ zo dňa 21.11.2019 a ostatnými vyššie uvedenými argumentmi. Predložená dohoda zo dňa 21.11.2019 je z pohľadu práva žalovaného na užívanie výklenku bezprostredne susediaceho s garážovými stojiskami žalovaného bez právneho významu, nakoľko nemôže spôsobiť zánik užívacieho práva žalovaného vyplývajúceho z predtým uzatvorenej zmluvy s pôvodným vlastníkom celého nebytového priestoru. Poukázal aj na skutočnosť, že dohoda nespĺňa podmienky rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko z dohody, ako aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že o dohode nehlasovali všetci spoluvlastníci. Žalovaný sa o existencii dohody dozvedel až zo žiadosti odvolacieho súdu o vyjadrenie sa k podaniu žalobcu doručeného súdu dňa 19.2.2020. Žalovanému ako jednému zo spoluvlastníkov predmetného nebytového priestoru nebola daná možnosť vyjadriť sa k tejto dohode a o nej hlasovať, čo je zrejmé z predloženého textu dohody, kde žalobca zrejme zámerne neuviedol žalovaného ako spoluvlastníka nebytového priestoru. Z datovania dohody je zrejmé, že k nej prišlo až na podklade v poradí prvého zamietavého rozhodnutia súdu vo veci samej. K dohode zo dňa 21.11.2019 už odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí v tejto veci zaujal jasné stanovisko, s ktorým sa žalovaný stotožňuje: „Ak ju označil a predložil, s dátumom dňa 21.11.2019, až v odvolacom konaní, svedčí to o závere, že bola vyhotovená po rozhodnutí súdu prvej inštancie; takéto konanie nenasvedčuje konaniu žalobcu v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka)“ (bod 16.3. uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). Žalovaný dôvodil, že pokiaľ by sme pripustili výklad, že je možné takýmto spôsobom meniť rozsah užívania nebytového priestoru jednotlivými jeho spoluvlastníkmi dohodnutý v pôvodných zmluvách, na základe ktorých podiel na tomto priestore nadobudli, znamenalo by to, že ostatní spoluvlastníci by mohli ktorémukoľvek inému spoluvlastníkovi bez jeho účasti prakticky „odobrať“ jeho garážové stojisko, ktoré touto formou riadne nadobudol, čo považuje za neprípustné a odporujúce účelu dohody o rozsahu užívania nebytového priestoru obsiahnutej v zmluve s pôvodným vlastníkom nebytového priestoru. Podľa žalovaného je potrebné prihliadať na to, že v tomto prípade ide o špecifický typ podielového spoluvlastníctva - garáž, ktorá je jedným nebytovým priestorom, ale obvykle vždy s určitým podielom je spojené právo užívania určitej konkrétnej plochy, čo sa špecifikuje v prvej nadobúdacej zmluve a toto právo sa berie ako trvalé a nemenné. K zápisu „iný údaj“, „garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m, P-2193/19“, na liste vlastníctva žalovaný uviedol, že do účinnosti novely zákona č. 182/1993 Z. z. vykonanej zákonom č. 283/2018 Z. z. nebol na príslušnom liste vlastníctva taktiež takýto údaj zapísaný. Poukázal na to, že žalobca sa vo svojom podaní zo dňa 22.11.2019 adresovanom Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru (viď príloha vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.2.2023), odvolával práve na ustanovenia § 20a a § 32g ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., na základe ktorého si dal vyššie uvedenú poznámku zapísať. Keď bola neskôr táto poznámka ako nesprávna vymazaná a aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda zo dňa 21.11.2019, ktorú predložil žalobca, nebola dohodou kvalifikovanou v zmysle uvedených ustanovení a nemohla vyvolať želané právne účinky (bod 20. napadnutého rozsudku), žalovaný teraz účelovo tvrdí, že nešlo o dohodu, ktorá by musela spĺňať uvedené náležitosti, ale o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou. Ďalej žalovaný poukázal na to, že odvolací súd k otázke oprávnenosti užívania predmetného výklenku už uviedol: „Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva jeho (správny) záver, že žalovaný užíval výklenok o šírke 1,83 m dôvodne, oprávnene. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu tento žalovaný užíva naďalej dôvodne, oprávnene“ (bod 11. uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). „Naďalej platným a nespochybniteľným právnym úkonom
svedčiacim v prospech žalovaného a ním užívanie výklenku bez číselného označenia o šírke 1,83 m nachádzajúci sa vedľa parkovacieho státia č. XX je predtým uzatvorená dohoda so spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. ako stavebníkom a predávajúcim súčasne zo dňa 16.11.2006“ (bod 16.2. uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). Po vrátení veci v novom konaní nedošlo k žiadnej takej zmene skutkového alebo právneho stavu, ktorá by mohla mať za následok zmenu vyššie uvedeného posúdenia kľúčovej otázky oprávnenosti užívania výklenku žalovaným. Ďalej žalovaný poukázal na to, že odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí ako jediný dôvod vrátenia veci na nové konanie uviedol: „Potvrdeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie na základe skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobe, v rozsudku po vykonanom dokazovaní, však bránila existencia skutočnosti uvedená v LV č. XXXX, pre okres Bratislava V, Obec Bratislava - m. č. L., katastrálne územie L., v časti poznámka a spočívajúca v práve žalobcu užívať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m; P-XXXX/XX. Táto skutočnosť vyvstala až v odvolacom konaní“ (bod 14. uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021). Keďže medzičasom bola predmetná poznámka z katastra nehnuteľností vymazná a k žiadnej inej zmene skutkových a právnych okolností nedošlo, prakticky odpadol aj jediný dôvod, pre ktorý bola vec vrátená súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca nijako nepreukázal, že by mal právo výlučného užívania tej časti nebytového priestoru, ktorej vypratania sa domáha podanou žalobou. Naopak, žalovaný právo takéhoto užívania jednoznačne preukázal, s čím sa už vo svojom skoršom rozhodnutí stotožnil aj odvolací súd, preto sú žalobcom uvádzané odvolacie námietky irelevantné. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6.1. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že je rozdiel medzi čl. XIV. ods. 3 Kúpnej zmluvy a čl. IV. ods. 4, ods. 5 Kúpnej zmluvy, tak v umiestnení, ako aj obsahu a význame dojednaní medzi účastníkmi. Kým čl. IV. ods. 4, ods. 5 Kúpnej zmluvy popisuje rozlohu garáže a definuje, ktoré garážové stojiská zodpovedajú kupovaným spoluvlastníckym podielom, tak čl. XIV. ods. 3 Kúpnej zmluvy sleduje trvalé rozdelenie užívania spoločnej garáže podľa kupovaných podielov. Dispozícia s bezplatným užívaním jedného garážového stojiska bez čísla (miesto je vhodné na parkovanie motocykla) sa udiala medzi dvoma užívateľmi, a to na jednej strane užívateľom garážového stojiska č. XX a na druhej strane užívateľom garážového stojiska bez čísla. Preto bolo dohodnuté bezplatné užívanie a aj tento detail túto dispozíciu s užívaním jedného garážového stojiska odlišuje od dohody o užívaní spoločnej veci ako celku. Táto dohoda nebola preto súčasťou dohody/rozhodnutia o užívaní spoločnej veci. Aj preto sa dojednanie o užívaní garážového stojiska bez čísla už neobjavilo v žiadnej z nasledovných zmlúv, ktorými pôvodný vlastník v postavení majoritného spoluvlastníka prevádzal spoluvlastnícky podiel na ostatných kupujúcich. 6.2. Podľa žalobcu, ak odvolací súd vníma dohodu ako porušenie dobrých mravov, tak súčasne nevníma konanie žalovaného, ktorý na náklady garáže neprispieva od roku 2012, t. j. celkom 13 rokov. Tento prístup má podľa neho znaky ohýbania práva. Vytýkal odvolaciemu súdu, že nevyhodnotil obsah uvedenej dohody, z ktorej jednoznačne vyplýva, že jej účastníci neboli účastníkmi dohody o užívaní garážového stojiska bez čísla a že súhlasia s tým, aby sa žalobca domáhal voči žalovanému svojho práva priamo a že súhlasia s jeho užívaním žalobcom. Ak žalovaný k dohode namieta, že k nej nedal súhlas, tak jeho vyjadrenie, ani námietka nebola potrebná. Jeho postoj k veci je zrejmý a požiadavka na jeho súhlas k dohode je neakceptovateľná. Trvanie na takej požiadavke by umožňovalo žalovanému mariť rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov. Pokiaľ väčšina spoluvlastníkov prijala rozhodnutie urobiť určitý právny úkon v súvislosti s hospodárením so spoločnou vecou, nevyžaduje sa, aby tento právny úkon urobil (podpísal) aj prehlasovaný spoluvlastník, t. j žalovaný, ktorý svoj postoj k veci už skôr jasne vyjadril v konaní. Poukázal na to, že dohoda o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka neobsahuje požiadavku na to, aby účastníkmi dohody boli všetci spoluvlastníkmi. Tiež neobsahuje požiadavku, aby k majoritnému rozhodnutiu pridali svoje súhlasné alebo nesúhlasné vyjadrenie všetci prehlasovaní spoluvlastníci. Taká požiadavka vyplýva len z § 3 Občianskeho zákonníka a jeho aplikácia nie je automatická. Trvať na nej tam, kde spoluvlastníci odmietajú sa na spoločnom rozhodnutí zúčastniť a/alebo ho schváliť, či sa k nemu vyjadriť, je preto neakceptovateľná. 6.3. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že ku dňu 23.10.2023 už nebola zapísaná poznámka v časti „Iné údaje“ na LV č. 3815, podľa žalobcu sa neriadil všetkými skutočnosťami, ktoré mohol a mal vziať do úvahy. Nevyjasnil si, či predmetná hromadná garáž a právne vzťahy medzi jej spoluvlastníkmi sa riadia Občianskym zákonníkom alebo ustanoveniami § 20a zákona č. 182/1993 Z. z. V tomto smere žalobca zopakoval svoju námietku už uvedenú v odvolaní, že je vylúčené, aby k tomu istému nebytovému priestoru hromadnej garáže, niektorí spoluvlastníci mali postavenie výlučného
užívateľa vybraných garážových stojísk podľa § 20a zákona č. 182/1993 Z. z. a ostatní a súčasne všetci, mali len postavenie podielových spoluvlastníkov k ostatným garážovým stojiskám tej istej garáže bez práva na ich výlučné užívanie. Na LV č. XXXX, pre k. ú. L., je k NP č. XX zapísané pre žalovaného (ale aj viacerých spoluvlastníkov) v poznámke parkovacie státie č. XX až XX. Ak sa niektorý zo spoluvlastníkov tej istej garáže má považovať za výlučného užívateľa niektorých garážových stojísk, nemôže k ostatným stojiskám uplatňovať práva podielového spoluvlastníka podľa Občianskeho zákonníka. Dať do súladu tento rozpor je možné len tak, že výlučné užívanie garážových stojísk patrí všetkým spoluvlastníkom k tým stojiskám, ktoré zodpovedajú ich spoluvlastníckym podielom. Ak by súd prišiel k týmto záverom, ktoré považuje za správne, musel by podanej žalobe vyhovieť. 6.4. Podľa žalobcu žalovaný opomenul, že ani dohoda o užívaní spoločnej veci nemá doživotné trvanie a jej zrušenie či zmena je dôvodné pri podstatnej zmene pomerov aj bez súhlasu žalovaného. Taká podstatná zmena pomerov nastala a žalobca sa jej domáha. Podstatná zmena pomerov spočíva v tom, že žalovaný neplatí ani služby a ani príspevky do fondu viac ako 13 rokov. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel a súd ho mal považovať za preukázané. Ide tak o podstatnú zmenu pomerov oproti pomerom v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Pri takej zmene je žalobca oprávnený domáhať sa inej úpravy užívania spoločnej vec aj bez novej dohody a ak by nedošlo k dohode spoluvlastníkov, obrátiť sa na súd. Podaná žaloba tomu vyhovuje, sprístupnenie a vyprataniu časti spoločnej nehnuteľnosti, hoci z iného právneho dôvodu. Súd mal preto posudzovať celú vec aj z hľadiska nároku žalobcu na úpravu užívania spoločnej veci z dôvodu podstatnej zmeny pomerov. Ak však súd 13-ročné neplatenie nákladov garáže žalovaným nepovažuje za zmenu pomerov, mal by vysvetliť prečo. 7. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli. 8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. mája 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii. obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 13.1. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že v konaní rozšíril dôvody žaloby o dlhodobé neplatenie príspevku do fondu opráv a nákladov prevádzky a správy s poukazom na to, že ide o podstatnú zmenu pomerov, na čo súd prvej inštancie neprihliadol. V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 140 ods. 1, ods. 2 C.s.p., keď podľa ods. 1 citovaného ustanovenia zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo a podľa ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 21.2.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti označenej ako „výklenok nachádzajúci sa vedľa parkovacieho státia č. XX v oddelenej časti hromadnej garáže č. X-XX, nachádzajúcej sa na 1. p. polyfunkčného domu súpisné č. XXXX, na P. ul. XX, XX, XX a XX v Bratislave“ s následným odovzdaním a sprístupnením žalobcovi, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúceho predmetnému výklenku, žalovaný užíva výklenok titulom zmluvy o výpožičke, uzavretej medzi pôvodným vlastníkom ANDALEX II. s.r.o. a žalovaným, dohoda o dohodnutej dobe trvania výpožičky nebola dostatočne určitá a vypožičiavateľ môže požadovať vrátenie veci kedykoľvek. Na takto podanej žalobe, jej skutkovom vymedzení a formulovanom petite žalobca zotrval v celom konaní. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 (zápisnica na č. l. 262 a nasl. spisu) žalobca uviedol, že súd by mal zvážiť aj podstatnú zmenu pomerov, ktoré nastali, keďže žalovaný už 11 rokov neplatí do fondu opráv za užívanie jeho státí. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 140 C.s.p. je zmena žaloby dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. Vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 14.11.2023 nemožno považovať za dispozitívny úkon žalobcu v zmysle zmeny žaloby, keď tento dal na zváženie súdu skutočnosť spočívajúcu podľa žalobcu v podstatnej zmene pomerov - neplatení úhrad do fondu opráv. Dispozitívny úkon žalobcu v zmysle § 140 C.s.p. z predloženého spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 13.2.1. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil dohodu spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, svoj úsudok, že ide o dohodu o užívaní spoločnej veci neustálil, neuviedol kedy táto vznikla, ani aký bol obsah tejto dohody, poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru nebol žalovaný spoluvlastník. 13.2.2. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou považuje za potrebné pripomenúť, že dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci (č. k. 12 C 8/2018-101, zo dňa 21.11.2019) bola existencia poznámky na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Bratislava V, Obec Bratislava - m. č. L., katastrálne územie L., spočívajúca v práve žalobcu užívať garážové stojisko bez čísla o šírke 1,83 m; P-XXXX/XX, ktorá skutočnosť vyvstala až v odvolacom konaní a ktorej základom zápisu bola dohoda majoritných spoluvlastníkov stavby zo dňa 21.11.2019. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť platnosť tejto dohody, čo súd prvej inštancie aj realizoval. V odôvodnení poukázal na to, že od 1.11.2018 bol zákonom č. 283/2018 Z. z. novelizovaný zákon č. 182/1993 Z. z., ktorou novelou došlo k začleneniu právnej úpravy ohľadne garážových stojísk do daného zákona (§ 20a), pričom z prechodných ustanovení vyplýva, že táto právna úprava je aplikovateľná aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.11.2018. V ustanovení § 32g ods. 2 citovaného zákona (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2018) sú upravené podmienky dohody spoluvlastníkov garáže o užívaní konkrétneho garážového stojiska za predpokladu, že k 1.11.2018 toto stojisko spolu so spoluvlastníctvom garáže v dome nebolo zapísané v katastri nehnuteľností tak, že sa zapíše do katastra nehnuteľností právo spoluvlastníka garáže v dome na výlučné užívanie určitého garážového stojiska na základe písomnej dohody všetkých spoluvlastníkov garáže v dome, ktorou sa určí, ktorý spoluvlastník garáže v dome je oprávnený výlučne sám alebo spoločne s iným spoluvlastníkom garáže užívať určité garážové stojisko. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie skutočnosť, že garážové stojisko bez čísla, ktorého vypratanie je predmetom sporu, nebolo k danému dátum zapísané v katastri nehnuteľností, sporným medzi stranami konania nie je. Zmeniť takýto stav, vzhľadom na ustanovenie § 32g ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. bolo možné len výlučnou dohodou všetkých spoluvlastníkov. Na predmetnú zmenu tak nepostačuje dohoda väčšiny spoluvlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že dohoda z 21.11.2019, ktorú predložil žalobca, nebola dohodou
kvalifikovanou a nemohla vyvolať želané právne účinky. S uvedeným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. 13.2.3. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na to (rovnako ako aj v uznesení č. k. 15 Co 81/2020-178, zo dňa 30.11.2021), že pri uzavretí zmluvy o nadobudnutí vlastníctva nebytového priestoru medzi spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim (č. l. spisu 65 až 70), a teda pri vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti došlo medzi spoluvlastníkmi, spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o. a žalovaným k dohode o úprave režimu užívania časti spoločnej nehnuteľnosti - predmetu sporu. V zmysle dohody podielových spoluvlastníkov podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (keďže ešte nebola prijatá zákonná úprava obsiahnutá v zákone č. 283/2018 Z. z.) sa vtedajší podieloví spoluvlastníci, spoločnosť ANDALEX II. s.r.o. a žalovaný, dohodli na režime užívania predmetu sporu tak, že tento bude počas trvania jeho spoluvlastníckeho vzťahu bezplatne užívať. Je teda zrejmé, že dohoda o užívaní výklenku, tak ako je uvedená v čl. IV. zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru medzi spoluvlastníkmi je dohodou upravujúcou hospodárenie so spoločnou vecou. Žalovaný je v zmysle tejto dohody tento výklenok oprávnený bezplatne využívať po dobu trvania jeho spoluvlastníckeho práva. Ako teda konštatoval odvolací už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.11.2021, č. k. 15 Co 81/2020-178, naďalej platným a nespochybniteľným právnym úkonom svedčiacim v prospech žalovaného a ním užívania výklenku bez číselného označenia o šírke 1,83 m, nachádzajúci sa vedľa parkovacieho státia č. 30, je predtým uzatvorená dohoda so spoločnosťou ANDALEX II. s.r.o., ako stavebníkom a predávajúcim súčasne, obsiahnutá v čl. IV. zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru. Ak aj v neskoršom období nastala zmena v spoluvlastníckych podieloch, žalobca nepreukázal, že by daná dohoda zanikla, resp. sa zmenila zákonným spôsobom. 13.3. Argumentácia žalobcu, že v prípade bezplatného užívania dotknutého výklenku žalovaným ide o výpožičku, nemá podľa odvolacieho súdu právne opodstatnenie. Zmluva o výpožičke (§ 659 Občianskeho zákonníka) je zmluvou, ktorou požičiavateľ prenecháva vec vypožičiavateľovi na dočasné bezplatné užívanie. Podstatnými náležitosťami zmluvy o výpožičke je dohoda o prenechaní veci na užívanie, určení doby užívania, bezodplatnosti užívania. Pri tejto zmluve ide o vypožičanie veci určenej individuálne. Môže ísť pritom o veci zastupiteľné, ale ich individuálnosť bola určená vôľou účastníkov zmluvy. Na rozdiel od pôžičky pri vypožičaní odovzdaním veci nedochádza k zmene vlastníka. Keďže dotknutý výklenok je súčasťou nebytového priestoru - garáže č. 12, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve podielových spoluvlastníkov, nemôže medzi spoluvlastníkmi dôjsť k výpožičke. 13.4. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný bol v konaní plne procesne úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.). : Zuzana Gábrišová Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).
a prostriedky procesnej obrany