Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/134/2024 1623200892 07. 07. 2025 JUDr. Nadežda Wallnerová ECLI:SK:KSBA:2025:1623200892.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XXX, XXX XX O.T., zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, so sídlom: Radlinského 29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XXX/XX, XXX XX O., zastúpený: Mgr. Miroslava Antlová, advokátka, so sídlom: Ílová 11, 841 07 Bratislava, o splnenie povinnosti (nahradenie prejavu vôle), na odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 06.augusta 2024, č.k. 33C/6/2023-120, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 06.augusta 2024, č.k. 33C/6/2023-120, p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Malacky rozhodol vec rozsudkom pre uznanie. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2023 v znení jej doplnenia doručeného súdu dňa 04.03.2024 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného uzatvoriť ako predávajúci so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O., obec O., okres C., vedené na LV č. XXXX ako parcela registra “ E “ č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere XXXX m2, na LV č. XXXX vedené ako parcela registra “ E “ č. XXX, druh orná pôda, o výmere XXXX m2, a na LV č. XXXX vedené ako parcela registra “ E “ č. XXX/X, druh orná pôda, o výmere XXX m2, a to v znení Kúpnej zmluvy, ktorou si žalobca uplatňuje pomerné odkúpenie spoluvlastníckeho podielu k uvedeným nehnuteľnostiam podľa veľkosti jeho podielu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu pôvodným spoluvlastníkom ako predávajúcim. Zároveň sa jedná o žalobu o vydanie rozsudku ukladajúceho povinnosť prejavu vôle nahradzujúc tento prejav v zmysle § 229 Civilného sporového poriadku. 2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.04.2024 písomne uznal nárok žalobcu v plnom rozsahu. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.06.2024, na ktorom žalobca navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, avšak žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu zaslania opravy chyby v písaní v návrhu. 3. Súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Uviedol, že rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku je obligatórne, t.j. súd je povinný
rozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalovaný, či už v písomnom vyjadrení k žalobe alebo na pojednávaní nárok uplatnený žalobou uzná, t.j. ak z jeho podania alebo vyjadrenia je zrejmé, že nárok nepopiera a je ochotný ho uspokojiť. Nakoľko žalovaný písomne uznal nárok v celom rozsahu, pričom zástupca žalobcu navrhol na pojednávaní dňa 21.06.2024 rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, súd prvej inštancie majúc za to, že sú splnené podmienky, rozhodol bez nariadenia ďalšieho pojednávania vo veci rozsudkom pre uznanie. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného, že žalovaný uznal nárok žalobcu iba za účelom zmierneho riešenia sporu a že nezáujem žalobcu riešiť vec mimosúdne znamená odmietnutie uznania nároku žalovaného. Podľa názoru súdu nezáujem na uzavretí mimosúdnej dohody zo strany žalobcu tesne pred konaním pojednávania vo veci nie je možné považovať za negovanie samotného predmetu žaloby a odvolanie uznania nároku žalovaným. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti aj na R 10/2000, podľa ktorého ak účastník počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, nemôže už toto uznanie neskôr účinne odvolať. 4. O nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnej strane v spore, t.j. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. uviedol, že v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane. V konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca odmietol riešiť vec zmiernou cestou nie je takýmto dôvodom. Účelnosť trov sa bude posudzovať až pri rozhodovaní o ich výške. 5. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, nakoľko neboli podľa neho splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie. Uvádza, že z písomných alebo ústnych prejavov žalovaného nie je možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že žalovaný nárok uplatnený žalobcom v konaní uznal a nesporil jeho oprávnenosť. Žalovaný sa v celosti pridržiava právnej argumentácie, námietok a svojich vyjadrení, ktoré odzneli na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.06.2024 o 10:00 hod. v skutkovo totožnej veci na prvoinštančnom Okresnom súde Malacky, pod. sp.zn. 33C/4/2023. Svoju argumentáciu vo veci žalovaný obsiahol do písomného podania, ktoré dňa 23.06.2024 doručil súdu prvej inštancie, a na tomto podaní žalovaný v celom rozsahu trvá. Podanie žalovaného, doručené súdu prvej inštancie dňa 23.04.2024, datované dňa 22.04.2024, označené ako „Vec: 33C/6/2023 - žiadosť o odročenie pojednávania“, v ktorom žalovaný okrem iného údajne uznal nárok, nie je relevantným prejavom vôle žalovaného, ktorý možno vykladať bez akýchkoľvek pochybností ako uznávací prejav, ktorý by mal smerovať k jeho vyhodnoteniu súdom prvej inštancie ako prejav vôle odôvodňujúci aplikáciu ust. § 282 CSP. Takýto výklad žalovaný namieta ako nesprávny a zdôrazňuje, že jeho prejav vôle smeroval iba k možnému mimosúdnemu rokovaniu vo veci prípadného zmierneho riešenia sporu, čo jasne vyplýva z dikcie tohto prejavu, : „... že uznávam nárok žalobcov a som ochotný uzavrieť dohodu ...“. Z gramatického výkladu je jasne daný význam tohto prejavu vôle žalovaného s dôrazom na použitie spojky „a“, keďže uznanie nároku žalovaného je jasne viazané iba na mimosúdnu dohodu, ktorej obsah v konečnom dôsledku môže byť po obsahovej stránke iný, ako znie petit žaloby (napr. žalobca vezme žalobu späť a navrhne súdne konanie zastaviť, príp. dôjde k zámene pozemkov/spoluvlastníckych podielov, t.j. možnosti mimosúdneho usporiadania sú v dispozícii strán sporu a môžu viesť k rôznym dohodám). Žalovaný ďalej namieta komunikované nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazu - e-mailu zo dňa 24.04.2024, ktorý adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému, a ktorý bol ako dôkaz prečítaný na pojednávaní dňa 21.06.2024 v skutkovo totožnej veci vedenej pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. 33C/4/2023. Žalovaný dotknutý e-mail vyhodnotil ako negáciu/odmietnutie údajného „uznania nároku“ a súčasne nezáujem žalobcu riešiť vec mimosúdne s rovnakým obsahom ako je zažalovaný nárok a preto žalovaný zastáva právny názor, že v konaní nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP. Žalovaný je toho názoru, že konajúci súd má rozhodovať vo veci v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.). Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tento e-mail z časového hľadiska, išlo o e-mail s negatívnym vyjadrením žalobcu cca 2 mesiace pred pojednávaním vo veci, a nie o „ ... nezáujem žalobcov o uzavretie mimosúdnej dohody zo strany žalobcov tesne pred konaním pojednávania ... “, ako súd prvej inštancie odôvodňuje v odseku 9. napadnutého rozsudku. Poukázanie súdu prvej inštancie na R 10/2000 nie je podľa žalovaného relevantné, nakoľko údajné „uznanie nároku“ negoval práve žalobca, a nie žalovaný.
6. Ďalej žalovaný namieta ako vecne nesprávny aj výrok o priznaní nároku žalobcovi na náhradu trov konania z dôvodu, že trovy konania vôbec nemuseli vzniknúť, ak by sa v čase, v ktorom žalovaný navrhoval zmierne vec riešiť, žalobca so žalovaným dohodol. Žalovaný má za to, že v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov, ak by odvolací súd posúdil napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny, mal by rozhodnúť o zmene výroku II. tak, že žiadnej strane sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva podľa ust. § 257 CSP. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznaním nároku sa nepochybne rozumie taký procesný úkon žalovaného, z ktorého jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že žalovaný uznáva nárok žalobcu. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na spojku „a“ použitú v jeho uznaní nároku, z čoho má údajne vyplývať neoddeliteľná väzba uznania nároku iba na prípad mimosúdneho urovnania, alebo podmienka, že žalovaný uznáva nárok žalobcov iba pre prípad odročenia pojednávania, či uzatvorenia mimosúdnej dohody. S takýmto tvrdením a výkladom žalobcu sa žalovaný nestotožňuje. Uznanie nároku patrilo do dispozície žalovaného a sám sa mohol slobodne rozhodnúť, či tento úkon vykoná alebo nevykoná. Žalovaný pritom v tomto konaní nemá postavenie slabšej strany, že by bolo potrebné jeho slobodné a vážne úkony smerujúce k súdu osobitne podriaďovať súdnej ochrane. Žalobca poukazuje tiež na to, že spojka „a“ patrí medzi tzv. priraďovacie, zlučovacie, jednočlenné spojky, ktoré podľa gramatiky slovenského jazyka spájajú slová a vety, ktorú sú gramatický rovnocenné a môže existovať samostatne. Ak by žalovaný zamýšľal použiť uznanie nároku jedine pre prípad dosiahnutia odročenia pojednávania a uzatvorenia mimosúdnej dohody o urovnaní mohol vo svojom písomnom úkone zo dňa 22.04.2024 použiť úplne iný druh spojky a vetu formulovať úplne iným spôsobom. Napr.: „V prípade ak bude žalobca ochotní uzatvoriť mimosúdnu dohodu o urovnaní, uznám ich nárok.“ „Nárok žalobcu uznám, keď dôjde k vzájomnej dohode o mimosúdnom urovnaní.“ „Pokiaľ žalobca pristúpi k uzatvoreniu vzájomnej mimosúdnej dohody o urovnaní, uznám jeho nárok.“ Vyššie uvedené spojky (ak, keď, pokiaľ) sú podmienkovými spojkami, ktoré možno gramaticky špecifikovať ako spojky, ktoré spájajú významovo a syntakticky nerovnocenné vety do podraďovacieho súvetia. Vyjadrujú vzťah závislosti medzi vetami. Z textu úkonu žalovaného zo dňa 22.04.2024 jednoznačne vyplýva, že žalovaný: a) Žiada súd o odročenie pojednávania, b) Informuje súd, že uznáva nárok žalobcu, c) Informuje súd o svojej ochote uzatvoriť mimosúdnu dohodu, d) Žiada súd o poskytnutie lehoty na prípravu mimosúdnej dohody o urovnaní. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že práve žalobca negoval uznanie nároku žalovaného. Takéto tvrdenie nemá oporu v dôkazoch ani v skutkovom stave. E-mailovou správou zo dňa 24.04.2024 žalobca iba odmietol snahu žalovaného urovnať sporovú vec prostredníctvom dohody o mimosúdnom urovnaní. Námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávnosti výroku o trovách konania, považuje žalobca za účelovú a nezmyselnú. V prvom rade takáto námietka predstavuje novoty v odvolacom konaní, ktorá mala byť zo strany žalovaného uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom vo vzťahu k tejto novote neboli splnené podmienky potrebné k možnosti jej použitia taxatívne uvedené v ust. § 366 CSP. Žalobca má za to, že neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladali použitie výnimočného ust. § 257 CSP. 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Predmetom odvolacieho konania, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vec rozsudkom pre uznanie, je posúdenie, či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie. Odvolanie voči rozsudku pre uznanie je možné podať len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie (§ 356 CSP). Ak odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené podmienky, rozsudok potvrdí, ak zistí, že súd prvej inštancie vydal rozsudok pre uznanie, hoc zákonné podmienky na jeho vydanie tu neboli, rozsudok odvolací súd zruší a vráti súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Odvolací súd teda skúmal to, či boli v danom prípade splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie. Tieto podmienky sú definované v ust. § 282 CSP a sú nimi, že žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom a je tu návrh žalobcu, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. V danej veci zo spisu vyplýva, že v písomnom podaní zo dňa 23.04.2024 žalovaný uviedol, že žiada odročiť pojednávanie a to z dôvodu, že uznáva nárok žalobcov a je ochotný uzatvoriť mimosúdnu dohodu. Odvolací súd má za to, že ide o jednoznačný úkon uznania nároku žalovaným. Nie je tam uvedený žiaden podmieňovací spôsob, nevyplýva z daného z textu, že uzná nárok len v prípade ak žalobca bude ochotný uzatvoriť mimosúdnu dohodu. Obrana
žalovaného v odvolaní v tomto smere je nedôvodná. Uznanie nároku môže žalovaný učiniť kedykoľvek počas konania, nevyplýva zo zákona, že tak môže urobiť len na začiatku konania. Teda môže dôjsť k situácii, že žalovaný najprv popiera vo vyjadreniach dôvodnosť žalobného nároku, a až následne dôjde k uznaniu nároku. Preto argument v odvolaní, že sa žalovaný v konaní bránil a uvádzal, že žaloba je nedôvodná, nie je relevantný. Rovnako nie je relevantný ani argument, že odpoveď žalobcu, že nie je ochotný uzavrieť mimosúdnu dohodu, vyhodnotil žalovaný ako negáciu jeho uznania nároku. Žalobca nemôže negovať uznávací prejav žalovaného. Žalobca má len možnosť sa rozhodnúť, či navrhne súdu, aby rozhodol súd rozsudkom pre uznanie. Prejav uznania je výslovným prejavom len žalovaného, a nikto iný do tohto prejavu nemôže vstupovať, meniť ho, negovať. Dokonca ani sám žalovaný, ktorý uzná nárok, nemôže toto uznanie vziať neskôr späť. Podmienkami pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, ako je už vyššie uvedené je, že žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom, čo sa v danom prípade stalo, a to podaním žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.04.2024 a návrh žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, čo je v danom prípade tiež splnené, keď žalobca takýto návrh predniesol na pojednávaní dňa 21.06.2024. Odvolací súd teda musí konštatovať, že tu boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie. 10. Žalovaný namieta aj rozhodnutie o trovách konania. Odvolací súd dospel k záveru, že o trovách rozhodol súd prvej inštancie správne, podľa úspechu vo veci. Úspech mal žalobca. Súd výnimočne môže nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Takéto dôvody však v danej veci nie sú, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie. Podľa žalovaného takýmto dôvodom je to, že ak by žalobca súhlasil s uzatvorením mimosúdnej dohody v čase, kedy žalovaný navrhoval zmierne riešenie, nemuseli trovy vzniknúť. Dané nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné brať ako dôvod hodný osobitného zreteľa k nepriznaniu trov konania. Jednak žalobca nemal povinnosť uzatvoriť mimosúdnu dohodu, a jednak návrh žalovaného na uzavretie dohody prišiel v čase, kedy už na strane žalobcu vznikli trovy konania, minimálne v úkonoch právnej služby ako prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd. 11. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že tu boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).