Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/64/2024 1719201430 28. 01. 2025 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2025:1719201430.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: K. Z., W. W.J., R. XX.XX.XXXX, Č. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548 proti žalovaným: X/ W. J., W. J., R. XX.XX.XXXX, Č. XXX, X/ J. J., W. H., R. XX.XX.XXXX, Č. XXX, obom zastúpeným: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, IČO: 36 868 272, o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 09. apríla 2024, č.k. 6C/39/2019 - 957, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel podanej žalobe a zriadil vecné bremeno in rem v prospech vlastníka stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X o výmere 23m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 20 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/X o výmere 43 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie evidovaných na LV XXXX, J.. Ú.. Č., spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parc. reg. "P., N.. Č.. XXXX/X o výmere 518 m2, Druh pozemku: Záhrada, nachádzajúci sa v k. ú. Č., V. Č., V. N. evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, Katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom ako diel 1 o výmere 69 m2 v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom dňa 09.07.2019 spoločnosťou IGES, s.r.o., Komenského 29, 902 01 Pezinok, IČO: 35 888 466, úradne overenom Okresným úradom Pezinok dňa 23.07.2019 pod č. Z.-XXX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť umožniť a strpieť výkon práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez predmetný pozemok zaťažený zriadeným vecným bremenom a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.600 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 80 %. 2. Prvoinštančný súd v prvom rade poukázal na to, že už (v poradí prvým) rozsudkom č.k. 6C/39/2019 - 630 zo dňa 20.01.2022, žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Na základe odvolania žalovaných však odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. 8Co/66/2022 - 794 zo dňa 28.09.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o splnenie predpokladov pre samotné zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci a dospel správnym skutkovým záverom, keď považoval za správne a majúce náležitú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania závery
prvoinštančného súdu, podľa ktorých bolo v konaní preukázané splnenie všetkých predpokladov pre zriadenie vecného bremena tak ako žiadala žalobkyňa. Skutočnosť, že žalobkyňa je vlastníčkou stavby so súp. č. XXX, nie je vlastníčkou priľahlého pozemku a k tejto stavbe nemá zabezpečený priamy prístup z verejnej komunikácie nepopierajú ani žalovaní. Na druhej strane, zistenie prvoinštančného súdu, že prístup k stavbe žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak, vyplýva z výsledkov rozsiahleho dokazovania, zahŕňajúceho okrem listinných dôkazov, výsluchov strán a svedkov aj vykonanie obhliadky na mieste samom. Z týchto dôkazov, vrátane fotodokumentácie vyhotovenej počas vykonanej obhliadky, súd prvej inštancie celkom správne vyvodil, že v prípade žalovanými navrhovaných lesných prístupových ciest k stavbe žalobkyne ide o prístupové cesty v nevyhovujúcom stave, nezabezpečujúce celoročne možný prístup k stavbe, pričom cesta cez les zo strany od pozemku p. J. by takisto obmedzila jeho vlastnícke právo, keďže prístupová cesta prechádza cez pozemok v jeho vlastníctve. Zriadenie prístupovej cesty výlučne cez pozemok K.. J. by zase vyžadovalo zbúranie oplotenia, vyrúbanie niekoľkých stromov a úpravu terénu na prístupovú cestu. Za tohto stavu sa súd prvej inštancie správne zameral aj na skúmanie širších súvislostí prípadu a dôsledne hľadal riešenie, ktoré by bolo najhospodárnejšie, no predovšetkým najmenej zaťažovalo (obmedzovalo) vlastníka pozemku, ku ktorému by malo byť zriadené vecné bremeno prechodu a prejazdu. Pokiaľ sa žalovaní v odvolaní v tejto súvislosti pýtajú, na základe akého odborného stanoviska, prípadne posudku, alebo iného dôveryhodného dôkazu súd dospel k záveru o nevyhovujúcom stave lesnej cesty na celoročný prístup a konštatujú, že je to len subjektívny a ničím nepodložený názor zákonného sudcu, ktorý mal k takémuto záveru prísť na základe jedného výjazdu so služobným autom OS Pezinok, odvolací súd uvádza, že k takémuto záveru možno dospieť už len na základe fotodokumentácie, ktorá je založená v súdnom spise. Dáva však osobitne do pozornosti žalovaných, že súd prvej inštancie neorganizoval žiadny "výjazd so služobným autom OS Pezinok", avšak riadne vykonal navrhovaný procesný úkon obhliadky v zmysle § 211 Civilného sporového poriadku a poznatky pri nej (aj priamo na základe vlastných zmyslových vnemov) získané, dôsledne zohľadnil pri správnom ustálení skutkového stavu veci. Poukázal tiež na to, že aj podľa odvolacieho súdu správne považoval za významné, že trasa navrhovaného prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných, je pokračovaním verejnej komunikácie, pričom vedie cez časť pozemku žalovaných mimo oplotenia nimi užívaného pozemku a v neposlednom rade súd správne zohľadnil aj to, že predmetná prístupová cesta bola na tento účel využívaná dlhoročne aj v minulosti, pričom od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (v r. 2008) do r. 2017 žalobkyňa a aj p. N. využívali časť pozemku žalovaných ako prístupovú cestu k svojim stavbám so súhlasom žalovaných, N.. N. aj naďalej prístupovú cestu užíva (aj keď na svoju nehnuteľnosť sa dostavuje sporadicky), teda zriadením vecného bremena nedôjde prakticky k žiadnej faktickej zmene pomerov na mieste. Odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalovaných, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že stavba vo vlastníctve žalobkyne so súp. č. XXX, je poľnohospodárskou účelovou stavbou a žalobkyňa vôbec nepoužíva a nevyužíva túto stavbu v súlade s účelom na ktorý bola daná do užívania. Účel užívania stavby, ku ktorej sa má zabezpečiť jej vlastníkovi prístup zriadením vecného bremena, je totiž so zreteľom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v danej veci vzhľadom na zistené okolnosti celkom bez významu a preto ani nebol dôvod touto otázkou sa bližšie zaoberať. Je totiž nepochybné, že žalobkyňa jej stavbu pravidelne využíva. To platí aj ohľadne argumentácie žalovaných, že k stavbe žalobkyne budú jazdiť nie len osobné, ale aj nákladné vozidlá, ktoré vozia zeminu a materiál požívaný žalobkyňou v rámci predmetu podnikania, pričom výfukové splodiny, hluk, špina, motorový olej z nákladiakov len znásobujú dôvody prečo je takéto konanie žalobkyne v rozpore nie len s ich záujmami, ale aj s celospoločenskými chránenými záujmami, ak by bolo zriadené vecné bremeno, tak ako ho zriadil súd v napadnutom rozsudku. Ide totiž iba o hypotetické úvahy žalovaných o tom, ako sa podľa ich subjektívneho presvedčenia bude právo prejazdu žalobkyňou využívať, ktoré však rovnako nemôžu mať pre účely posúdenia splnenie predpokladov pre zriadenie vecného bremena žiadnu relevanciu. Pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa používania motorových vozidiel v danom území, ani v tomto smere námietky žalovaných podľa odvolacieho súdu neobstoja, nakoľko Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja ako orgán ochrany prírody totiž na základe žiadosti žalobkyne a K. D. o udelenie výnimky na prejazd cez lesný pozemok J.-P. N..Č.. XXXX C. J..Ú.. Č. z dôvodu prístupu k nehnuteľnosti na Q. XXXX v stanovisku zo dňa 30.12.2021 uviedol, že na základe návrhu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky - Správy Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. CHKOMK/701-001/2021 zo dňa 25.10.2021, vzhľadom ku skutočnosti, že účelová komunikácia, ktorá prechádza cez okraj lesného pozemku na parc. W.. P.-J. Č.. XXXX C. J..Ú.. Č., dlhodobo slúži ako verejná prístupová pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou dopravného vybavenia obce a vytvára jediné dopravné spojenie k nehnuteľnostiam v danej oblasti, bol tento úsek cesty v zmysle § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. vyhradený okresným úradom ako úsek cesty, na ktorom s
účinnosťou od 15.01.2022 neplatí zákaz jazdenia a státia s motorovými vozidlami v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny. Predmetná výnimka tak oprávňuje žalobkyňu na používanie motorových vozidiel aj v danom území, vrátane prístupu k jej stavbe na základe vecného bremena zriadeného napadnutým rozsudkom. Zdôraznil, že podľa odvolacieho súdu už pre účely v poradí prvého rozsudku náležite zohľadnil všetky okolnosti významné z hľadiska splnenia predpokladov pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom samotná skutočnosť, že v rozpore so subjektívnym presvedčením žalovaných prakticky žiadne z relevantných okolností nevyznievajú v prospech zriadenia vecného bremena cez pozemky iného vlastníka, než žalovaných, ešte bez ďalšieho nemá za následok nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Na základe správne ustáleného skutkového stavu veci pokiaľ ide o samotné zriadenie vecného bremena podľa odvolacieho súdu správne vec posúdil aj po právnej stránke, keď pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby dôsledne vychádzal z predpokladov pre zriadenie vecného bremena vyplývajúcich z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s jeho záverom, že tieto predpoklady boli v danej veci bezo zbytku naplnené. Osobitne považoval odvolací súd za potrebné poukázať na to, že prvoinštančný súd, okrem splnenia predpokladov výslovne vyplývajúcich z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, správne pri svojich úvahách zohľadnil aj potrebu zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať a súčasne aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený, tiež to, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel, pričom správne zohľadnil, že je nevyhnutné porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka stavby. Výsledkom aplikácie uvedených kritérií na skutkový stav ustálený v danej veci vykonaným dokazovaním je potom správny záver súdu prvej inštancie, že okrem toho, že sú splnené všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena vyplývajúce výslovne z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, nebráni jeho zriadeniu ani žiadna prekážka. Dôvodom zrušenia v poradí prvého rozsudku bola iba skutočnosť, že nemohli obstáť skutkové a na to nadväzujúce právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k náhrade za zriadenie vecného bremena, nakoľko žalovaní v odvolaní dôvodne namietali, že pokiaľ ide o ustálenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, súd prvej inštancie výšku tejto náhrady určil nesprávne a svojim procesným postupom a rozhodnutím im znemožnil realizáciu ich procesných práv do tej miery, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Odvolací súd považoval za nesprávny jeho postup, keď neprihliadol na návrh žalovaných na náležité zistenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena znaleckým dokazovaním s odôvodnením, že uvedené prostriedky procesnej obrany nepredložili včas a v tomto smere nemôže obstáť strohé konštatovanie, podľa ktorého výšku náhrady považoval za primeranú vzhľadom na skutočnosť, že sa ide iba o časť pozemku žalovaných, ktorá je bez ohľadu na zriadenie vecného bremena súdom využívaná iba ako prístupová cesta k pozemku žalobkyne. 3. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie súd prvej inštancie znovu spor prejednal, vychádzajúc zo záväzných právnych záverov vyslovených odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení a po tom, ako došlo medzi stranami sporu k dohode o výške náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 1.600 eur, a teda nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky náhrady by bolo nadbytočné (keď odvolací súd citoval z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022, sp. zn. 7Cdo 257/2021, uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022, pod R 20/2022, z ktorého vyplýva, že stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou otázkou, ktorá však môže byť riešená aj dohodou strán sporu), vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, že v danej veci boli inak splnené všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena vyplývajúce z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, rozhodol o zriadení vecného bremena totožne ako v poradí prvom rozsudku s tým, že žalobkyňu zaviazal na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena v medzi stranami dohodnutej výške, teda vo výške 1.600 eur. Pokiaľ ide o dokazovaním ustálené rozhodujúce skutočnosti a ich právne posúdenie pre účely samotného zriadenia vecného bremena, vychádzal zo skutkového stavu veci zisteného už pre účely v poradí prvého rozsudku a jeho právneho posúdenia, ktoré boli predmetom prieskumu odvolacím súdom na základe odvolania žalovaných a ktoré boli odvolacím súdom posúdené ako správne, pričom v tomto smere rozhodol v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktoré sa stotožnil s jeho záverom, že všetky zákonom stanovené predpoklady na zriadenie vecného bremena v zmysle podanej žaloby boli splnené. Pre úplnosť je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p. a § 257 C.s.p. a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech čo do zriadenia vecného bremena a v časti náhrady došlo medzi stranami k dohode. Zistil však dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré znížil rozsah náhrady zo 100% na 80% a to pre postoj žalovaných, ktorí preukázali vôľu uzatvoriť so žalobkyňou mimosúdnu dohodu a v záujme vyriešiť vec mimosúdne akceptovali žalobkyňou navrhnutú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.600 eur. Žalovaní boli ochotní uzatvoriť so žalobkyňou dohodu o zriadení vecného bremena s obsahom totožným so žalobným petitom žalobkyne, k čomu však pre správanie žalobkyne nedošlo (na rozdiel od žalobného petitu v mimosúdnej dohode žalobkyňa trvala na obsiahnutí ďalších podmienok v dohode). 4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnili tým, súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade považovali za dôležité vo vzťahu k odvolaciemu konaniu a odôvodneniu odvolania ich zhrnúť a zdôrazniť vzájomné súvislosti právne relevantných skutkových a právnych okolností. Uviedli, že majú za to, že zo skutkových okolností opísaných žalobcom v žalobe na zriadenie vecného bremena in rem v prospech vlastníka stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, pare. č. XXXX/X o výmere 20 m2, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a pare. č. XXXX/X o výmere 43 m2,Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie evidovaných na LV XXXX, J.. Ú.. Č., spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok pare. reg. "P., N.. Č.. XXXX/X o výmere 518 m2, Druh pozemku: Záhrada, nachádzajúci sa v k. ú. Č., V. Č., Okres Pezinok evidovaný na Q. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, Katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom ako diel 1 o výmere 69 m2 v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom dňa 09.07.2019 spoločnosťou IGES, s.r.o., Komenského 29, 902 01 Pezinok, IČO:35 888 466, úradne overenom Okresným úradom Pezinok, dňa 23.07.2019 pod č. Z. - XXX/XXXX, ako aj z predložených listinných dôkazov a tiež z obsahu súdneho spisu zn. 6C/39/2019 nie je daný dôvod na zriadenie vecného bremena na pozemku vlastnícky patriacom žalovaným v prospech žalobkyne, tak ako bol rozsah vecného bremena určený žalobkyňou na základe priloženého geometrického plánu. Odvolanie podávajú aj napriek tomu, že odvolací súd už raz vo veci rozhodol, pričom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, t.j. žalobe vyhovel v časti zriadenia vecného bremena, tak ako to navrhla žalobkyňa a v podstate zrušil prvý rozsudok prvej inštancie z dôvodov, že sa tento nevysporiadal s otázkou ustálenia výšky za zriadenie vecného bremena. Zdôraznili, že napriek tomu, že súhlasili s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena, tak v celom rozsahu sa nestotožňujú s tým ako súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci, ako vyhodnotil ním zistený skutkový stav a hlavne s tým, že rozhodol protizákonne. Vzhľadom na skutočnosť, že doložili do spisového materiálu, tak na súd prvej inštancie ako aj v prvom odvolaní proti rozsudku všetky potrebné dokumenty - dôkazy na ktoré sa odvolávajú, tak sa v texte budú len odvolávať na ich obsah. Napriek už vydanému rozsudku OS Pezinok sp. zn. 6C/39/2022 zo dňa 20.01.2022 a tiež vydanému uzneseniu KS Bratislava sp. zn. 8Co/66/2022 zo dňa 28.09.2023, doterajším skutkovým a právnym záverom uvedeným v odôvodneniach oboch súdov, považujú obe rozhodnutia súdov za nepresvedčivé, arbitrárne a porušujúce ich právo na spravodlivý proces. Trvajú na všetkých skutkových a právnych skutočnostiach tak, ako ich popísali v konaní na súde prvej inštancie, v odvolaní proti rozsudku OS Pezinok zo dňa 20.01.2022, sp. zn. 6C/39/2019, v odvolaní a tiež v písomných podaniach na súd prvej inštancie po vrátení veci z odvolacieho súdu a zotrvávajú na tom, že považujú podanú žalobu za nedôvodnú a majú za to. že nie sú splnené zákonné podmienky odôvodňujúce zriadenie vecného bremena, tak ako ho zriadil súd vo svojom rozsudku. S odkazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedli, že vadnosť a arbitrárnosť doterajších rozhodnutí súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu spočíva v oboch prípadoch v tom, že oba súdy dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom potom oba súdy vydali tiež rozhodnutia vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvej inštancie považujú žalovaní v celkom rozsahu za nezákonný, nakoľko majú za to, že: a) nie sú splnene zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena sudom, nakoľko žalobkyňa má možnosť zabezpečiť si prístup k svojej stavbe súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X J..Ú.. Č. (ďalej len "stavba") inak; b) prístup k stavbe ma žalobkyňa zabezpečený tiež cez lesnú cestu nadväzujúcu na ulicu Na C.Š. ktorou je možný prístup pešo aj autom k pozemku parc. P. J. Č.. XXXX J..Ú.. Č. vo vlastníctve žalobkyne a X.. D. a táto cesta končí pri uvedenom pozemku, kde má žalobkyňa vybudovanú dvojkrídlovú bránu za účelom možného vstupu osobných aj nákladných mot. vozidiel; pritom
nie je potrebné na prechod a prejazd cez lesnú cestu zriaďovať vecné bremeno ako to uvádza žalobkyňa, nakoľko vstup a prejazd cez lesnú cestu nie je zamedzený a je verejne prístupný a to minimálne v takom rozsahu a kvalite ako to žiada žalobkyňa v žalobe, t.j. cez pozemok žalovaných (parc. č. XXXX/X). Sama žalobkyňa vo výpovedi na súde prvej inštancie uviedla, že túto alternatívnu cestu viackrát použila vtedy, keď jej nebolo umožnené zo strany žalovaných a ďalšieho suseda N. používať ich pozemky ako prístupovú cestu prechod cez ich pozemky; c) súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe v širšom kontexte (cez ostatné priľahlé pozemky), nakoľko v konaní nebol preukázaný súhlas ďalších vlastníkov pozemkov cez ktoré vedie prístupová cesta, ktorú dennodenne používa žalobkyňa. Zriadeným vecným bremenom by sa tak nezabezpečil požadovaný účel žaloby s ohľadom na to, že by v prípade vyhovenia žalobe mala žalobkyňa vyriešený legálny prístup cez lesnú cestu iba "čiastočne" v dĺžke cca 15 - 20 m, ale používanie ostatných úsekov cesty nemá žalobkyňa nijakým spôsobom zabezpečené. Zriadeným vecným bremenom by sa iba bezdôvodne obmedzilo vlastnícke právo žalovaných k im vlastnenému pozemku a to parc. č. XXXX/X J..Ú. Č.. d) Z dokazovania na súde prvej inštancie vôbec nie je jasné a preukázané, že žalobkyňa má súhlas na prejazd a prechod od vlastníkov pozemkov v k.ú. Č., cez ktoré vedie lesná cesta, nadväzujúca na verejnú komunikáciu P. B. a to cez p. č. XXXX (Urbárska spoločnosť), p. č. XXXX/X (SPF), p. č. XXXX/ X, XXXX (Z. a manželka), p. č. XXXX/X, XXXX/X (Š. O. K.) (Situačná mapa č. l a 2 - v spise, Vytyčovací náčrt časti hranice p.č. XXXX - v spise); e) Lesná cesta prechádzajúca cez uvedené pozemky uvedené nikdy nebola určená na účel: verejná komunikácia a pokiaľ ju chce niekto využívať na prejazd mot. vozidlom, tak musí mať súhlas vlastníka! A takýmto súhlasom žalobkyňa nedisponuje, čiže aj keď súd zriadil vecné bremeno navrhnuté žalobkyňou, tak takéto vecné bremeno je nielen zriadené v rozpore so zákonom, ale aj úplne zbytočne, lebo žalobkyňa sa nemá ako dostať legálne k ich pozemku a následne k jej patriacemu pozemku, na ktorom je jej stavba. V konaní nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané legálne (so súhlasom vlastníka) to, že žalobkyňa môže používať prístupovú avšak technicky povedané iba lesnú cestu prechádzajúcu cez priľahlé pozemky, t.j. absentuje právny titul k takémuto prechodu zo strany žalobkyne. Skutočnosť, že výsledkom zriadenia vecného bremena podľa S 151o ods. 3 OZ bude funkčné sprístupnenie stavby z verejného priestranstva musí byť v takomto konaní jednoznačné preukázaná. Uviedli definíciu verejného priestranstva a poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, podľa ktorého vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ môže súd zriadiť len v tom prípade, pokiaľ nim bude skutočne zabezpečený prístup vlastníka stavby k tejto stavbe z verejného priestranstva. Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ je významným zásahom do vlastníckeho práva k pozemku. Opodstatnenosť takéhoto zásahu tak môže byť daná len v tom prípade, ak sa skutočne náplní jeho účel, teda vtedy, ak zriadene vecne bremeno skutočne stavbu žalobcu sprístupní. Je vylúčené, aby bolo vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ zriadene a naďalej by tu medzi zaťaženým pozemkom a verejným priestranstvom ostávali ďalšie pozemky, cez ktoré by musel vlastník stavby prechádzať, no nemohol by pre absenciu právneho titulu k takémuto prechodu. Zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku by bol v takom prípade bezúčelný, a teda neopodstatnený. Vzhľadom na závažnosť rozhodnutia súdu podľa § 151o OZ, ktoré je rozhodnutím konštitutívnej povahy priamo zasahujúcim do vlastníckeho práva, nie je možné vychádzať z predpokladov, ako napríklad žalobcom zmieňovaná neexistencia žalôb voči ostatným susedom nasvedčuje existencii dohody s nimi a pod. Skutočnosť, že výsledkom zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ bude funkčné sprístupnenie stavby z verejného priestranstva musí byť v takomto konaní jednoznačné preukázaná." Žalovaní sú toho názoru, že bolo úlohou súdu nevyhnutne skúmať a posúdiť, či žalobkyňa bude mať zriadeným vecným bremenom - ako to podanou žalobou navrhuje - skutočne zabezpečený prístup k verejne dostupnej komunikácii, a teda či by zásah do vlastníckeho práva žalovaných splnil žalobkyňou sledovaný účel, t.j. zabezpečenie neobmedzeného prístupu k jej stavbe. V opačnom prípade nemal súd žalobe, ktorou sa domáha zriadenia vecného bremena len voči žalovaným, a to bez preukázania práva prechodu a prejazdu cez ostatne priľahlé pozemky, vyhovieť a zriadiť na pozemku v ich vlastníctve vecné bremeno. Túto skutočnosť opomenul vziať v úvahu tiež odvolací súd a preto je aj jeho rozhodnutie v rozpore so zákonom a rozhodovacou činnosťou ostatných súdov. Vo vzťahu ku konštatovaniu odvolacieho súdu, podľa ktorého Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja ako orgán ochrany prírody k žiadosti žalobkyne a K. D. o udelenie výnimky na prejazd cez lesný pozemok J.-P. N..Č.. XXXX C. J..Ú.. Č. z dôvodu prístupu k nehnuteľnosti na LV XXXX v stanovisku zo dňa 30.12.2021 uviedol, že na základe návrhu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky - Správy Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. CHKOMK/701-001/2021 zo dna 25.10.2021 a vzhľadom ku skutočnosti, že účelová komunikácia, ktorá prechádza cez okraj lesného pozemku na pare. W.. P.-J. Č.. XXXX C. J..Ú.. Č., dlhodobo slúži ako verejná prístupová pozemná
komunikácia, ktorá je súčasťou dopravného vybavenia obce a vytvára jediné dopravné spojenie k nehnuteľnostiam v danej oblasti, bol tento úsek cesty v zmysle § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. vyhradený okresným úradom ako úsek cesty, na ktorom s účinnosťou od 15.01.2022 neplatí zákaz jazdenia a státia s motorovými vozidlami v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom došlo k zosúladeniu skutkového stavu so stavom právnym, poukázali na to, že podľa § 13 ods. l písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané a) jazdiť a stáť s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru a podľa § 13 ods.3 zákona č. 543/2002 Z.z, zákaz podľa odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla): a) slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho správcovi vodného toku alebo vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz, b) na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli, webovom sídle a na úradnej tabuli dotknutej obce, c) ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu, d) slúžiaceho na vykonávanie výskumu, ktorý je vykonávaný na základe požiadavky uplatnenej v záväznom stanovisku orgánu ochrany prírody [§ 9 ods. 1 písm. w)] v konaní podľa osobitného predpisu v rozsahu, spôsobom a za podmienok uvedených v tomto stanovisku. Namietli, že z doterajšieho dokazovania vyplýva, že ani súd prvej inštancie ani odvolací súd sa nevysporiadal so závažnou otázkou pre celkové posúdenie prejednávanej veci a to, či správne orgány vydávajúce rozhodnutia, povolenia a stanoviská (správne akty) mali pri svojej rozhodovacej činnosti súhlas vlastníka/-ov, na to, aby mohli byť pozemky v ich vlastníctve používané inými osobami ako prístupovú cestu. Veď všetky takéto správne akty sú protizákonné a arbitrárne a preto nemôžu súdy pri hodnotení skutkového stavu a vyrieknutí rozhodnutia vychádzať z protiprávneho stavu, ktorý tieto správne akty zakladajú. Ďalej poukázali na to, že prístupová komunikácia (na parcele P. Č.. XXXX J..Ú.. Č.), ktorá od obecnej cesty (P.Á. B..) vedie k priľahlým pozemkom je lesnou cestou podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, podľa ktorého je lesné cesty oprávnený využívať každý po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením podľa § 51- ods. 2 o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich užívanie.. Ak sa nedosiahne dohoda a osoba ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest rozhoduje súd. Je tak podľa žalovaných nepochybne zrejmé, že ani zákon nepredpokladá za účelom prejazdu a prechodu cez lesné cesty zriadenie vecného bremena a z toho vyplýva, že vydané správne akty použité žalobkyňou v tomto konaní sú protiprávne, v kontexte s prejednávanou vecou, skutkovo a právne irelevantné a preto z ich obsahu nemôžu súdy odvodzovať akékoľvek právo žalobkyne na zriadenie vecného bremena a súdy nemôžu pri hodnotení skutkového stavu z takýchto dôkazov vychádzať. Opätovne zdôraznili, že ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá pri zriadení vecného bremena súdom aj naplnenie predpokladu, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a okrem toho je potrebné, aby bol prístup k priľahlému pozemku taktiež možný, t.j. zákonom dovolený, čo v danom prípade nie je. Ich pozemok, na ktorom žalobkyňa žiada zriadenie vecného bremena, nie je jediným prístupom k stavbe vo vlastníctve žalobkyne, žalobkyňa v tomto smere zavádza, keď tvrdí opak. V zmysle konštantnej rozhodovacej praxe súdov sa pod pojmom "zabezpečiť prístup inak" rozumie aj situácia, ak by sa možnosť zabezpečenia prístupu javila ako možnosť obtiažnejšia. V tejto súvislosti opätovne poukázali aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 22Cdo 1897/2004, rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.:22Cdo 38/2005 a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 197/2018. Uviedli, že pre objektívne posúdenie celej veci určite súdu napomôže aj priložená situačná mapa č. 2, z ktorej je zrejmé, že prístupová cesta, ktorej časť je predmetom aj tohto súdneho sporu pare, W.. P. J. XXXX/X, prechádza cez 11 pozemkov s rôznymi vlastníkmi, ktorými sú jednak fyzické osoby a jednak urbárska lesná spoločnosť (pare, reg. P. XXXX, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 6167 m2). Pri detailnom pohľade na priloženú situačnú mapu je zrejmé, že aj keby odvolací súd vyhovel žalobkyni v danej veci a tiež že žalobkyňa má uzavretú zmluvu o zriadení VB s p. N., tak v celkovom kontexte jej toto absolútne nerieši problém prístupu v širšom slova zmysle, lebo táto nemá súdom alebo na základe dohody zabezpečený prechod a prejazd cez susediace parcely reg. P. Č.. XXXX/X (J.), XXXX/X (J.), XXXX/X (Š. O. K.E.), XXXX/X (Š. O. K.), XXXX (Z. O. K.), XXXX/X (T. %., Š. %.), XXXX/X (I.), XXXX/X (J.), XXXX/X, XXXX/X (J.) O. XXXX (Urbárska lesná spoločnosť). Cez uvedené parcely prechádza prístupová cesta - čiastočne spevnená, čiastočne nespevnená a tiež lesná cesta, ktorá nemá jedného vlastníka. Táto cesta slúžila ako cesta obslužná pre lesné traktory,
pre inú lesnú techniku, ale nikdy nebola ani vecne a ani právne určená a kvalifikovaná ako cesta. Pri oboznámení sa s informáciami a údajmi z katastra je evidentné, že žiadna cesta právne ani skutkovo v danej lokalite neexistuje. Používaná cesta je preto len provizórna, prechádza cez pozemky fyzických vlastníkov, t.j. je majetkovo právne neusporiadaná. O stav cesty sa nikto nestará, nikto ju neudržuje v zime a funguje len na základe nepísanej dohody vlastníkov stavieb, slúži ako prístup pre lesné stroje, ako turistický chodník, cesta pre cyklistov atď. Zo situačnej mapy, teda jednoznačne vyplýva, že aj v prípade, že by súd žalobkyni vyhovel, tak je to iba v nepatrnej časti z hľadiska celkového prístupu (právne zabezpečený úsek cca 80m - 100m) a v zostávajúcej oveľa väčšej výmery cesty (cca 500 - 800m) nemá ona a tiež ďalší vlastníci stavieb v danej oblasti zabezpečený legálny prístup a túto cestu všetci používajú ľudovo povedané na dobré slovo, ale bez akejkoľvek právnej istoty. Žalovaní tiež namietajú obsah a rozsah vecného bremena, tak ako ho zriadil v rozsudku súd prvej inštancie. Túto námietku žalovaní odôvodňujú existenciou už zriadeného vecného bremena na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretou medzi žalobkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a pánom S. N., trvale pobytom: A. XXX/X, XXX XX K., ako povinným z vecného bremena. N. N. je bezprostredným susedom žalobkyne a vlastníkom parcely reg. P. J. Č.. XXXX/X, J.. Ú.. Č.. Obsahom zriadeného vecného bremena je právo prechodu pešo ako aj právo prejazdu dopravnými prostriedkami, pričom výlučne počas tých dní, ktoré nie sú pracovnými dňami, sa toto právo prejazdu dopravnými prostriedkami obmedzuje len na dopravné prostriedky s maximálnou nosnosťou jednotlivého vozidla 3,5 tony. Z uvedeného je jasné, že súdom priznané a zriadené vecné bremeno v tomto konaní je obsahovo a kvalitatívne odlišné ako to ktoré dosiahla na základe dohody s bezprostredným susedom (N.) a nezohľadňuje okolnosti determinujúce a ovplyvňujúce obsah a rozsah vecného bremena pokiaľ by ho súd chcel zriadiť, t.j. chránené krajinné územie, oblasť určená na rekreačné účely a oddych, veľkosť a charakter zaťaženého pozemku, obmedzenie vlastníckych práv žalovaných atď. Opätovne tiež poukázali na skutočnosť, ktorá je podľa nich zásadná pre zriadenie vecného bremena na pozemku pare, č, XXXX/X, J.. Ú.. Č., ktorý je vo vlastníctve žalovaných, a to, že na tomto pozemku viazne ťarcha zapísaná v časti P. na Q. Č.. XXXX, J.. Ú. Č.: Záložné právo v prospech Primá banka Slovensko a. s., IČO: 31 575 951 podľa V 347/2016 z 24.02.2016, a preto treba pri disponovaní s predmetnou nehnuteľnosťou informovať, komunikovať, resp. disponovať písomným súhlasom záložného veriteľa, čo vyplýva z ust. článku 3. ods. 3.7.3 Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26.01.2016 cit.: "Záložca sa zaväzuje, že počas trvania záložného práva záloh bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa nepredá, nedaruje, nescudzí, nezaťaží v prospech iného, nepožiada o zmenu jeho charakteru...". Podľa ods. 3.9 toho istého článku cit.: "Ak záložca poruší akúkoľvek povinnosť vyplývajúci z tejto zmluvy, záložný veriteľ je oprávnený požadovať od záložcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,-€ a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Nárok na náhradu škody týmto nie je dotknutý." Tento závažný fakt uviedli už v písomnom podaní zo dňa 07.03.2024 a tiež na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 09.04.2024, aby pri posudzovaní zisteného skutkového stavu bral do úvahy pri právnom posudzovaní aj to, že nehnuteľnosť, na ktorej má byť zriadené vecné bremeno (dohodou alebo súdnym rozhodnutím) je nevyhnutný predchádzajúci písomný súhlas záložného veriteľa, pričom je tiež porušenie podmienok Záložnej zmluvy zo dňa 26.01.2016 sankcionované nielen zmluvnou pokutou ale aj iným majetkovým postihom, ktorý by pri porušení zmluvy znášali žalovaní, čo vyplýva z ust. čl. 3 ods. 3.7.1 cit.: "Záložca sa zaväzuje rozšíriť predmet zabezpečenia: Ak záloh stratí na cene, tak že zabezpečenie pohľadávky bude nedostatočné. Ak tak neurobí bez zbytočného odkladu stane sa tá časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečená splatnou." alebo ods. 3.7.2 cit.: "ak bude záloh v rámci realizácie záložného práva predaný a výnos z predaja nepokryje výšku pohľadávky vrátane úrokov a poplatkov záložného veriteľa". Skutočnosť, že na pozemku pare. Č.. XXXX/X, J.. Ú.. Č. viazne ťarcha, t. j. právna povinnosť, nebral konajúci súd pri rozhodovaní vôbec do úvahy a sj v tomto je rozsudok súdu prvej inštancie protiprávny a v rozpore so zákonom. Napriek konštatovaniu v odôvodnení tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, že bol spoľahlivo zistený skutkový a právny stav v prejednávanej veci, tak je nutné uviesť, že ani jeden súd nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že na pozemku, ktorý má byť zaťažený vecným bremenom je zapísaná ťarcha od roku 2016 v prospech záložného veriteľa, ktorý v zmysle zákona, ako aj zmluvného vzťahu medzi záložným veriteľom a žalovanými ako záložcami obmedzuje žalovaných, resp. pozemok vo vlastníctve (vo výkone vlastníckych práv) žalovaných k zriadeniu ďalších obmedzujúcich práv. V nadväznosti na uvedené preto uviedli, že podávajú v zmysle ust. § 366 a § 384 C.s.p. návrh na vstup intervenienta do konania, t.j. aby súd v zmysle ust. § 81 a nasl. rozhodol o vstupe do tohto konania subjektu Prima Banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11, Žilina, IČO: 31 575 951, z dôvodu, že tento subjekt má právny záujem na výsledku tohto konania. Ako dôvod pre vstup intervenienta do tohto konania uviedli, že je nutné, aby sa Prima Banka ako záložný veriteľ minimálne vyjadrila (dala súhlas) k zriadeniu vecného bremena, nakoľko takýmto rozhodnutím súdu dochádza
k zásahu do práv záložného veriteľa, resp. oslabeniu práv záložného veriteľa spočíva v zmenšení hodnoty predmetu záložného práva a v obmedzení práv záložného veriteľa vyplývajúcich mu zo zákona a zmluvy pre uspokojenie jeho nárokov v prípade porušenia podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere a Záložnej zmluve. Opätovne zdôraznili, že žalobkyňa má zabezpečený aj iný prístup k svojej nehnuteľnosti, čo bolo konštatované a preukázané v doterajšom priebehu konania aj obhliadkou na mieste samom, pričom tu existuje zásadný rozpor pri posudzovaní zisteného skutkového stavu v tom, že konajúci súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobkyňa nemá iný, t.j. alternatívny prístup k stavbe v jej vlastníctve, čo však kategoricky vyvracia sama žalobkyňa vo svojich odpovediach na otázky kladené zákonnou sudkyňou v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č.k. 8C/51/2021, čoho jasným dôkazom je dôkaz založený v spisovom materiáli - Zápisnica z obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 07.11.2022. Jediným kritériom na posúdenie dôvodnosti žaloby na zriadenie vecného bremena podľa hmotného práva a tiež ustálenej súdnej praxe a konštantnej judikatúry je skutočnosť, či žalobkyňa má objektívne daný iný prístup k stavbe vo svojom vlastníctve ako cez pozemok vo vlastníctve žalovaných a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto skutočnosť v konaní jednoznačne preukázali a priznala to sama žalobkyňa. Opäť zdôraznili, že nehnuteľnosť, na ktorej súd svojím rozsudkom zriadil vecné bremeno je zaťažená záložným právom v prospech Prima banka Slovensko a. s., avšak napriek tomu, že na akúkoľvek dispozíciu so založenou nehnuteľnosťou je nevyhnutný predchádzajúci písomný súhlas záložného veriteľa, nebol záložný veriteľ ani vypočutý, ani nebol vyzvaný, aby sa k predmetu konania vyjadril. Napokon zdôraznili, že podľa článku 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a jedným z aspektov práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je právo strany na "rovnosť zbraní". Na základe uvedeného žiadali odvolaniu vyhovieť. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a nesúhlasí s ním. Ohľadne práva na spravodlivý proces poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie práve s akcentom na spravodlivosť celého procesu riadne viedol celý súdny proces, vykonal aj súdnu ohliadku tak, aby spravodlivé rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu vnímaného vlastnými zmyslami sudcu, a zároveň so všetkými relevantnými aspektmi skutkového a právneho stavu sa riadne a podrobne vysporiadal v rozsudku, tak aby spravodlivý proces vo veci bol riadne premietnutý aj do písomného rozhodnutia vo veci samej. Zdôraznila, že sa domáha jedinej možnej, legálnej a trvalej prístupovej cesty k svojej stavbe, ktorá je už od územného konania v roku 1995 reálne využívaná ako jediný prístup k stavbe, ktorému účelu všetci dotknutí vlastníci aj fakticky prispôsobili svoje pozemky ich úpravou vo forme cesty a oploteniami, pričom žiadna iná cesta k Stavbe nikdy fakticky ani právne neexistovala. Žalovaní ju svojím prístupom len svojvoľne šikanujú tým, že jej znemožnili použiť jedinú prístupovú cestu k jej stavbe napriek súhlasu vlastníkov udelenému v územnom konaní k jej stavbe z roku 1995 a bez zjavnej príčiny potom, čo jej dlhé roky sami umožňovali použitie jedinej prístupovej cesty, pričom navrhujú protiprávne alternatívy prístupu (tzv. "prístup cez les") alebo alternatívy s novým výrazným zásahom do cudzích pozemkov (tzv. "prístup cez pozemok N.. J.") a predovšetkým jej odopierajú rovnaký druh prístupu ako umožňujú p. N. cez identickú prístupovú cestu a ako sami využívajú cez časť pozemku p. J. (z vonkajšej strany oplotenia). Žalovaní nemajú žiadny zákonný dôvod pre to, aby ju obmedzovali v jedinom prístupe k predmetnej stavbe, a preto podaním rozsiahleho odvolania skúšajú všetky a akékoľvek tvrdenia, či by sa niektoré neujalo v odvolacom konaní, hoci sa neujalo a/alebo opomenulo tvrdiť v prvoinštančnom konaní. Odvolanie považuje za nedôvodné najmä preto, že nemá zrozumiteľným spôsobom vymedzené konkrétne odvolacie dôvody, žalovaní predložili do odvolacieho konania nové prostriedky procesnej obrany (čestné prehlásenie Ing. R., situačná mapa, výpis zo živnostenského registra, viaceré výpisy z LV, oprávnenie pre R. J., V. pre K.. J.), ktoré však nemôžu byť zohľadnené v odvolacom konaní. Prvoinštančný súd v rozsudku vec správne právne posúdil a aj správne zistil skutkový stav. Žalovaní neopodstatnene napádajú nevykonanie navrhovaných dôkazov v odvolaní, pretože tieto navrhli vykonať v prvoinštančnom konaní oneskorene, a vôbec oneskorene tvrdili aj skutkové tvrdenia, ktoré chceli predmetnými dôkazmi preukazovať, čo je presne opísané v bode 36 rozsudku. Odvolacia argumentácia žalovaných nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku, keďže nie je správne ich tvrdenie, že nemá zabezpečený prístup cez pozemok p. N.. Nie je tiež správne tvrdenie žalovaných, že by nemala cez pozemok žalovaných legálny prístup k verejne dostupnej komunikácii, keďže cez pozemky žalovaných a p. N. má prístup k rovnakej verejnej účelovej komunikácii ako majú žalovaní a nie je správne ani ich tvrdenie v odvolaní, že prvoinštančný súd nevykonal navrhované dôkazy bez náležitého odôvodnenia, keď ust. § 154 C.s.p. upravuje zákonnú koncentráciu konania, ale žalovaní napádajú sudcovskú koncentráciu upravenú v iných ustanoveniach. Žalovaní v odvolaní zavádzajú súd, pretože v prvoinštančnom konaní nikdy nežiadali revíziu geometrického plánu, ani v rozsudku nie je nikde
uvedené, že by bol X.. D. vypočutý, ba ani p. J. nemôže preukazovať nič z pozície "jediného pôvodného vlastníka", keďže svoje nehnuteľnosti nadobudol až v roku 2014 a sám má tiež zriadené vecné bremeno v prospech svojich susedov zapísané na svojom LV. Za nesprávne tiež označila tvrdenia žalovaných, že by pre ňu mala byť výhodnejšia "alternatíva" cez pozemok manželov J., pretože jednak je na uvedenú "alternatívu" (ktorá tak nie je označená ani v územnom pláne, ani na žiadnom inom podklade) výslovne daný zákaz vjazdu (bod 25 rozsudku), jednak súd zistil z ohliadky, že je to nezjazdná cesta pre bežné osobné motorové vozidlá, na rozdiel od upravenej a zaužívanej cesty cez pozemok žalovaných, jednak čestné prehlásenie X.. R.Č. je oneskorene predložené (a aj zaujaté, pretože X.. R. "závisí" od N.. J. st., otca žalovaného 1/, cez ktorého pozemok - p. č. XXXX/X má jediný prístup k svojej chate na p. č. XXXX/ X C. J.. Ú.. Č.Á.), a jednak, a to žalovaní pravdepodobne konštantne úmyselne opomínajú, výnimku na vjazd na inú časť pozemku č. XXXX, než je zakreslený v územnom pláne V. Č. ako verejná účelová komunikácia, Okresný úrad Bratislava neudelil a zrejme ani pro futuro neudelí, pretože zamietavý postoj správcu CHKO Malé Karpaty so sídlom v Modre je mu známy z jeho činnosti, k tomu by postačovalo predvolať správcu na výsluch, možno by načrtol aj tému (ne)legálnosti povolení od Lesov SR š. p., ktorými argumentujú žalovaní (ktoré sú však in concreto irelevantné, lebo sa netýkajú pozemku č. XXXX, ale lesnej cesty Čistinka - Nad Lomom, ktorá sa nachádza ďalej, čo bolo z ohliadky zrejmé aj prvoinštančnému súdu). Tvrdenia žalovaných v odvolaní sú oneskorené, zavádzajúce, neobsahujú žiadnu vecnú argumentáciu, len citácie súdnych rozhodnutí a právnych predpisov a z nich vybrané všeobecné konštatovania, a preto odvolanie nie je dôvodné. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. 7. Predmetom tohto konania je zriadenie vecného bremena k pozemku vo vlastníctve žalovaných podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia prístupu k stavbe žalobkyne so súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X v k. ú. Č.. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a požadované vecné bremeno zriadil, pričom súčasne žalobkyňu zaviazal na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena žalovaným v sume 1.600 eur. 8. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vychádzal z toho, že boli splnené všetky predpoklady pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/ X O. XXXX/X C. J.. Ú.. Č., nie je vlastníčkou priľahlého pozemku, k tejto stavbe nemá zabezpečený priamy prístup z verejnej komunikácie, pričom iný prístup, než cez pozemok žalovaných vzhľadom na špecifické pomery na mieste nie je možný, keď jediná cesta, ktorá by mohla prichádzať do úvahy, nie je celoročne využiteľná (prístupná). 9. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o splnenie predpokladov pre samotné zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci a dospel správnym skutkovým záverom. Odvolací súd sa s rovnakými závermi súdu prvej inštancie stotožnil už v uznesení zo dňa 28.09.2023, č.k. 8Co/66/2022 - 794, v ktorom konštatoval, že pokiaľ ide o podmienku zriadenia vecného bremena spočívajúcu v tom, že žalobkyňa nie je vlastníčkou priľahlého pozemku a k svojej stavbe nemá zabezpečený priamy prístup z verejnej komunikácie a tento prístup nie je možné zabezpečiť inak, jej splnenie vyplýva z výsledkov rozsiahleho dokazovania, zahŕňajúceho okrem listinných dôkazov, výsluchov strán a svedkov aj vykonanie obhliadky na mieste samom, pričom z týchto dôkazov, vrátane fotodokumentácie vyhotovenej počas vykonanej obhliadky, súd prvej inštancie celkom správne vyvodil, že v prípade žalovanými navrhovaných lesných prístupových ciest k stavbe žalobkyne ide o prístupové cesty v nevyhovujúcom stave, nezabezpečujúce celoročne možný prístup k stavbe, cesta cez les zo strany od pozemku p. J.Č. by takisto obmedzila jeho vlastnícke právo, keďže prístupová cesta prechádza cez pozemok v jeho vlastníctve a zriadenie prístupovej cesty cez pozemok K.. J. by vyžadovalo zbúranie oplotenia, vyrúbanie niekoľkých stromov a úpravu terénu na prístupovú cestu, pričom za najhospodárnejšie, no predovšetkým najmenej zaťažujúce (obmedzujúce) vlastníka pozemku, ku ktorému má byť zriadené vecné bremeno prechodu a prejazdu, treba aj podľa odvolacieho súdu považovať žalobkyňou navrhované zriadenie vecného bremena cez pozemok žalovaných, ako sa podanou žalobou domáha.
10. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní naďalej argumentujú tým, že žalobkyňa má k svojej stavbe zabezpečený iný prístup, odvolací súd uvádza, že s touto ich námietkou sa vysporiadal už v odôvodnení uznesenia zo dňa 28.09.2023, č.k. 8Co/66/2022 - 794, v ktorom poukázal na to, že výsledky vykonaného dokazovania správnosť tohto tvrdenia žalovaných nepotvrdili, pričom zriadenie vecného bremena k časti pozemku žalovaných treba považovať za najhospodárnejšie, z hľadiska rešpektovania práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých pozemkov najšetrnejšie a teda aj najvhodnejšie riešenie prístupu k stavbe žalobkyne, pri zohľadnení skutočnosti, že trasovanie vecného bremena je pokračovaním existujúcej komunikácie a vedie iba cez časť pozemku žalovaných nachádzajúcej sa mimo oplotenia nimi užívaného pozemku. Od týchto záverov, z ktorých vychádzal v súlade s ust. § 391 ods. 2 C.s.p. aj súd prvej inštancie pri posúdení splnenia predpokladov pre zriadenie žalobkyňou navrhovaného vecného bremena, odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť ani na základe opätovne uvádzanej argumentácie a námietok žalovaných v odvolaní proti v poradí druhému prvoinštančnému rozsudku. 11. Osobitne však odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že k inému (opačnému) záveru nie je možné dospieť ani na základe argumentácie žalovaných, podľa ktorej žalobkyňa nemá zabezpečený prístup cez pozemky nachádzajúce sa ešte pred pozemkom žalovaných, konkrétne cez parcely reg. P. Č.. XXXX/X (J.), XXXX/X (J.), XXXX/X (Š. O. K.), XXXX/X (Š.X. O. K.), XXXX (Z. O. K.), XXXX/X (T. %., Š. %.), XXXX/X (I.), XXXX/X (J.), XXXX/X, XXXX/X (J.) O. XXXX (Urbárska lesná spoločnosť), a z tohto dôvodu nebude môcť vecné bremeno zriadené napadnutým rozsudkom vykonávať. Túto argumentáciu a tieto tvrdenia totiž žalovaní predniesli prvý krát až v priebehu konania po zrušení v poradí prvého prvoinštančného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie (len z dôvodu nesprávneho rozhodnutia o náhrade za zriadenie vecného bremena), pričom podľa odvolacieho súdu je takéto uplatnenie prostriedkov procesnej obrany s poukazom na ust. § 153 C.s.p. neprípustné, keďže žalovaní nepochybne uvedené námietky opierajúce sa o listiny, ktorými nepochybne disponovali už počas konania pred vydaním v poradí prvého prvoinštančného rozsudku, mohli prezentovať už skôr, a z tohto dôvodu už na ne nemožno prihliadať ani pre účely posúdenia správnosti napadnutého rozsudku v tomto odvolacom konaní, naviac za stavu, keď súd prvej inštancie bol viazaný záväznými právnymi závermi vyslovenými v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 28.09.2023 ohľadne splnenia všetkých zákonom stanovených predpokladov pre zriadenie vecného bremena. Žalovaní preto v odvolaní neopodstatnene vytýkajú súdu prvej inštancie, že tieto ich tvrdenia nezohľadnil a táto ich námietka je z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku bez právneho významu. 12. Nedôvodne tiež žalovaní v odvolaní naďalej namietajú, že zriadeniu vecného bremena v zmysle podanej žaloby bráni charakter prístupovej cesty na parcele č. XXXX, ako lesného pozemku, nakoľko všetky vydané rozhodnutia, povolenia a stanoviská (správne akty), na ktoré poukazoval súd prvej inštancie i odvolací súd, sú protizákonné a arbitrárne a preto z nich nemôžu súdy vychádzať, pričom súdy sa v tomto smere vôbec nezaoberali tým, či správne orgány pri hodnotení skutkového stavu a vyrieknutí rozhodnutia vychádzať mali pri svojej rozhodovacej činnosti súhlas vlastníka/-ov, na to, aby mohli byť pozemky v ich vlastníctve používané inými osobami ako prístupová cesta. Okrem toho, že predmetné stanoviská a správne rozhodnutia vôbec neupravujú oprávnenie predmetnú komunikáciu, nachádzajúcu sa v regulovanej oblasti lesnej cesty, užívať, totiž ide v prípade rozhodnutí o právoplatné rozhodnutia, z ktorých sú aj súdy v tomto konaní povinné vychádzať. Dôsledkom vydania predmetných stanovísk a rozhodnutí je pritom iba neexistencia prekážky brániacej žalobkyni v prejazde, státí či zastavení na danej lesnej ceste. Opätovne preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že ani charakter pozemku parcela č. XXXX, zriadeniu vecného bremena v zmysle podanej žaloby nebráni, ako účelovo namietajú žalovaní. 13. Neopodstatnene žalovaní opätovne v odvolaní namietajú i to, že zriadeniu vecného bremena napadnutým rozhodnutím bráni existencia záložného práva zriadeného k ich pozemku v prospech veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. na zabezpečenie splnenia ich dlhu voči danej banke v spojení so skutočnosťou, že tento veriteľ nie je účastníkom konania. Je síce pravdou, že dôsledkom zriadenia vecného bremena môže byť aj vznik povinnosti žalovaných doplniť zabezpečenie splnenia ich dlhu voči Prima banka Slovensko, a.s., avšak za účelovú treba považovať ich námietku, že vzhľadom na obsah ich zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej s veriteľom, vznikne právo banky žiadať od nich zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. V prípade núteného zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (napriek nesúhlasu žalovaných) totiž nedôjde z ich strany v
žiadnom smere k porušeniu ich povinnosti nezaťažiť už založenú nehnuteľnosť ďalšou ťarchou, pretože k zriadeniu vecného bremena nedôjde na základe ich (protiprávneho) konania, nekonania, či opomenutia. Rovnako však zriadeniu vecného bremena napadnutým prvoinštančným rozsudkom nebráni skutočnosť, že Prima banka Slovensko, a.s. nie je stranou tohto sporu a nevystupuje v tomto spore ani v procesnom postavení intervenienta. Medzi zákonom stanovené podmienky pre zriadenie vecného bremena totiž nepatrí absencia akéhokoľvek nepriameho následku zriadenia vecného bremena na práva a oprávnené záujmy tretích subjektov. 14. Pokiaľ žalovaní v odvolaní, tak, ako už aj v priebehu konania na súde prvej inštancie, navrhli, aby odvolací súd pripustil vstup spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. ako intervenienta do konania, odvolací súd uvádza, že o tomto návrhu nebolo možné (procesne prípustné) a tak ani potrebné rozhodnúť. V zmysle ust. § 82 C.s.p. je totiž na vstup intervenienta do konania nevyhnutný jeho procesný úkon (písomné oznámenie, že vstupuje do konania) a za takýto úkon návrh žalovaných považovať nemožno. Naviac, podľa § 83 C.s.p. súd môže na návrh rozhodnúť iba o prípustnosti intervencie, nie však o pripustení vstupu intervenienta do konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd o pripustení vstupu Prima banka Slovensko, a.s. ako intervenienta do konania nerozhodoval a na predmetný návrh žalovaných neprihliadal, pretože z procesného hľadiska nevyvolal žiadne účinky. 15. Napokon, odvolací súd, len pre úplnosť, na záver poukazuje na to, že napadnutý rozsudok treba považovať za vecne správny aj pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady za zriadenie vecného bremena, keď strany sporu sa na výške náhrady zhodli a žalovaní v tomto smere v odvolaní neuviedli žiadne odvolacie námietky. 16. Odvolací súd preto, keď súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci samej na základe vykonaného dokazovania správne a dostatočne ustálil skutkový stav veci a na jeho základe dospel v súlade s právnymi závermi vyslovenými odvolacím súdom už v uznesení zo dňa 28.09.2023, č.k. 8Co/66/2022 - 794, k správnemu záveru, že všetky predpoklady na zriadenie vecného bremena k pozemku žalovaných podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia prístupu k stavbe žalobkyne sú splnené a správne tiež rozhodol o náhrade za zriadenie vecného bremena, pričom nedôvodné sú všetky odvolacie námietky žalovaných, ktoré nie sú spôsobilé pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie v spore, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).