Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/44/2025 4123201694 16. 09. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:4123201694.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 382 888, so sídlom kancelárie Mostná 72, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty spoločnosti: CIARAN A. ART, s.r.o. v konkurze, so sídlom Komenského sady 55/19-3, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 47 165 731, zast.: KASATKIN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021, proti žalovanému: AERISOUL METAL & ENERGY CORP. s.r.o., so sídlom Lesná 1863, 936 01 Šahy, IČO: 47 797 550, zast.: ARIES LEGAL s.r.o., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/2/2024-250 zo dňa 21.02.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/2/2024-250 zo dňa 21.02.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %.
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 489, § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 261 ods. 1, 8, 9, § 324 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka (ďalej len „OBZ“) § 137 písm. a), § 149, § 150, § 151 ods. 1, 2, § 152, § 153 ods. 1, 2, § 154, § 187 ods. 1, 2, § 188, § 191 ods. 1, § 204, § 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca, správca konkurznej podstaty úpadcu, v žalobe uviedol, že v rámci šetrení, ktoré uskutočnil, zistil, že dňa 14.04.2020 úpadca poskytol spoločnosti žalovaného pôžičku vo výške 20.000,00 eur. Žalobca podaním zo dňa 29.11.2022 požiadal žalovaného o poskytnutie informácie. Žalovaný do podania žaloby žalobcovi neodpovedal. Žalobca v podanej žalobe ďalej poukázal na to, že z výpisu z bankového účtu úpadcu je nepochybné, že pôžička vo výške 20.000,00 eur bola žalovanému reálne poskytnutá, no z účtovnej dokumentácie, ktorou žalobca disponuje, však nevplýva, že by žalovaný poskytnutú pôžičku úpadcovi vrátil. Žalobca vyzval žalovaného na preukázanie skutočnosti, či pôžička zo strany spoločnosti žalovaného bola úpadcovi vrátená. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal miestnu nepríslušnosť. Žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mu mal úpadca poskytnúť pôžičku vo výške 20.000,00 eur, čo je preukázané výpisom z účtu žalobcu,
považuje za nepodložené a nepreukázané, nakoľko k žalobe výpis doložený nebol. Správca šikanóznym spôsobom inicioval v súvislosti s konkurzným konaním úpadcu voči žalovanému, ako aj voči osobám Q. R. a C. P. celkovo 6 rôznych konaní o zaplatenie (vrátane predmetného sporu), vedených na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cb/12/2023, sp. zn. 20Cb/11/2023, 28Cb/12/2023, sp. zn. 28Cb/13/2023 a sp. zn. 32Cb/13/2023, v ktorých sa domáha duplicitne totožných plnení v rôznych konaniach, na základe totožných skutkových tvrdení. Žalovaný pre porovnanie poukázal na vyjadrenie žalobcu v žalobe v konaní sp. zn. 20Cb/11/2023, kde uvádza, že disponuje účtovníctvom úpadcu, žalobca v konaní sp. zn. 28Cb/12/2023 tvrdí, že má k dispozícii účtovné dokumenty úpadcu, pričom totožné tvrdenie žalobcu je uvedené aj v konaní sp. zn. 20Cb/12/2023. Žalovaný ďalej uviedol, že spoločnosť úpadcu bola predaná jej predchádzajúcimi vlastníkmi, záujemcovi o kúpu spoločnosti úpadcu - Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. XXX, XXX XX S. C., pričom dňa 02.11.2020 boli odovzdané novému konateľovi úpadcovi Q. B. kompletné účtovné doklady spoločnosti úpadcu, vrátane pokladne či iných listín týkajúcich sa predmetnej spoločnosti úpadcu a uvedené zároveň preukazuje Preberací protokol zo dňa 02.11.2020; uvedené skutočnosti zároveň preukazujú, že predmetným účtovníctvom úpadcu v súčasnosti disponuje správca (žalobca). Žalovaný ďalej poukázal vo svojom vyjadrení na to, že ak sa žalobca s účtovníctvom úpadcu oboznámil, potom je preukázané, že nekonal s odbornou starostlivosťou, ale úmyselne s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovaného, nakoľko z účtovníctva úpadcu musí vyplývať skutočnosť, že záväzok zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi úpadcom a žalovaným zanikol v celom rozsahu. Žalovaný k predmetnej pôžičke uvádza, že prvá pôžička medzi úpadcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola realizovaná 02.04.2020, kedy si žalovaný požičal sumu 10.000,00 eur, dňa 14.04.2020 si žalovaný od úpadcu požičal sumu 20.000,00 eur a dňa 01.07.2020 si požičal sumu 40.000,00 eur, dokopy záväzok žalovaného voči úpadcovi predstavoval 70.000,00 eur; z uvedených súm, však žalovaný už dňa 01.07.2020 vrátil úpadcovi ako veriteľovi 40.000,00 eur, teda neuhradený záväzok žalovaného bol v sume 30.000,00 eur a uvedené preukazuje kniha hlavnej analytickej evidencie žalovaného, a následne dňa 09.02.2021 bola úpadcovi vrátená zvyšná časť záväzku žalovaného, suma 30.000,00 eur, ktorej prijatie potvrdil p. B.. 4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.06.2023 uviedol, že disponuje určitými účtovnými dokumentmi úpadcu, z ktorých bola platba, ktorá je predmetom tohto konania identifikovaná. Uviedol, že účtovníctvom úpadcu správca do dnešného dňa nedisponuje. Žiada o predloženie protokolu o odovzdaní účtovníctva úpadcu. Zistil, že kompletné účtovníctvo spoločnosti úpadcu za účtovné obdobie roky 2018 až 2020 + rukou dopísaný rok 2021 bolo pánovi Q. B. odovzdané na USB kľúči dňa 26.02.2021 a následne na požiadavku pána Q. B. kompletne zlikvidované. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený s účinkami odo dňa 12.02.2022, pričom funkcia posledného konateľa úpadcu pána Q. B. zanikla podľa výpisu z OR SR dňa 15.04.2021. Vo vyjadrení poukázal na okolnosti zvolenia Q. B. do funkcie konateľa úpadcu na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 31.07.2020 a podľa neho je evidentné, že pán Q. B. nebol do funkcie konateľa zvolený v súlade so Spoločenskou zmluvou. Po vymenovaní do funkcie konateľa, účtovníčka p. V. W. odovzdala kompletné účtovníctvo spoločnosti úpadcu na USB kľúči a na požiadavku p. Q. B. musela účtovníctvo zlikvidovať. Žalobca má teda za to, že pán Q. B. bol nezákonne vymenovaný do funkcie konateľa spoločnosti úpadcu, a to konaním pána C. P. P. a jeho blízkej osobe - Q. R.. V súvislosti s uvedeným, navrhol vypočuť svedkyňu Q. R., vypočuť svedka C. P. P. a vypočuť svedkyňu J.. V. W.. Žalobca poukazoval na to, že išlo o prepojené a spriaznené osoby, medzi ktorými prebehli len v rámci určitého časového úseku 5-tich mesiacov (06-10/2019) obchody za niekoľko stoviek tisíc eur, pričom po podaní žaloby sa žalovaná začala brániť a preukazovať svoje postavenie. Príjmový pokladničný doklad predložený žalovaným, ktorým žalovaný preukazuje vrátenie pôžičky spoločnosti úpadcu vo výške 30.000,- eur, žalobca neuznal, a to z dôvodu, že predložený príjmový pokladničný doklad nespĺňa potrebné náležitosti podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Žalobca má zároveň dôvodné pochybnosti, či podpis konateľa spoločnosti úpadcu pána Q. B. na príjmovom pokladničnom doklade je jeho pravým podpisom a v tomto smere žiada, aby žalovaná predložila do konania originál príjmového pokladničného dokladu a navrhol, aby bol vypracovaný znalecký posudok. Správca poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 10.000,00 eur zo dňa 02.04.2020, ktoré by zodpovedalo tvrdeniami uvádzaným žalovanou vo vyjadrení, z výpisov z bankového účtu úpadcu neidentifikoval a ak žalovaná pôžičku vo výške 40.000,00 eur, poskytnutú spoločnosťou úpadcu dňa 01.07.2020, vrátila spoločnosti úpadcu dňa 06.07.2020 na jej bankový účet, je otázne prečo aj pôžičku zo dňa 14.04.2020 vo výške 20.000,00 eur (ktorá je predmetom tohto konania), nevrátila spoločnosti úpadcu na jej bankový účet.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.07.2023 zotrval na tvrdení o šikanóznom postupe žalobcu a poukázal na vyjadrenie žalobcu v žalobe v konaní 20Cb/11/2023, kde tento uvádza, že disponuje účtovníctvom úpadcu, pričom žalobca v konaní 28Cb/12/2023 tvrdí, že má k dispozícii účtovné dokumenty úpadcu a totožné tvrdenie žalobca uvádza aj v konaní 20Cb/12/2023. Preberací protokol zo dňa 02.11.2020 preukazuje, že predmetným účtovníctvom úpadcu v súčasnosti disponuje správca (žalobca), ako to sám potvrdil v žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cb/11/2023. Žalovaný sa ďalej vyjadril k údajnému neplatnému zvoleniu Q. B. do funkcie konateľa úpadcu, k čomu uviedol, že v zmysle § 131 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) právo domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zaniklo v dôsledku jeho preklúzie. Z faktúr predložených žalobcom týkajúcich sa spoločnosti KOREA ZINC CO LTD vyplýva, že za tieto zodpovedá Q. B. (ako nasvedčujú kontaktné údaje contact: [email protected]); faktúry nemuseli byť bez ďalšieho podpísané priamo p. B., ale mohol ich podpísať aj ktokoľvek z poverených zamestnancov úpadcu. Žalovaný uviedol, že zo žalobcom predloženého preberacieho protokolu vyplýva, že za vedenie účtovníctva zodpovedal p. B. podľa jeho vlastného vyhlásenia, a navyše je preukázané, že ako konateľ p. B. vykonával ďalej riadne pôsobnosť štatutárneho orgánu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v čase vymenovania Q. B. do funkcie konateľa, spoločnosť úpadcu neevidovala záväzky, ktoré by boli neuhradené voči jej veriteľom, Q. B. kupoval predmetnú spoločnosť, resp. mal záujem o nadobudnutie obchodného podielu a vykonávanie štatutárneho orgánu v spoločnosti úpadcu práve z dôvodu, že úpadca disponoval špeciálnou licenciou na spracovanie elektroodpadu podľa osobitného predpisu (§ 89 zákona č. 79/2015 Z.z.), ako aj vzhľadom na stabilnú klientelu. Žalovaný ďalej zopakoval k predmetnej pôžičke, že prvá pôžička medzi úpadcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola realizovaná 02.04.2020, kedy si žalovaný požičal sumu 10.000,00 eur, dňa 14.04.2020 si žalovaný od úpadcu požičal sumu 20.000,00 eur a dňa 01.07.2020 si požičal sumu 40.000,00 eur, dokopy záväzok žalovaného voči úpadcovi predstavoval sumu 70.000,00 eur, avšak žalovaný už dňa 01.07.2020 vrátil úpadcovi ako veriteľovi sumu 40.000,00 eur, teda neuhradený záväzok žalovaného bol v sume 30.000,00 eur; uvedené preukazuje Hlavná kniha analytickej evidencie žalovaného; dňa 09.02.2021 bola úpadcovi vrátená zvyšná časť záväzku žalovaného, a to suma 30.000,00 eur, ktorej prijatie potvrdil p. B.. Žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť kompletné výpisy z účtov úpadcu vo VÚB. Predmetná pohľadávka úpadcu (uplatňovaná žalobcom v tomto konaní) musela zaniknúť, keďže žalobca sám nepopiera, že žalovaný vrátil úpadcovi sumu 40.000,- eur, ktorá suma bola plnená aj na pôžičku zo dňa 14.04.2020, ktorá je predmetom žaloby, pričom skutočnosť, že sa p. B. podpisoval rôzne, na rôznych dokumentoch, nepreukazuje, že by nedošlo k zániku sporného záväzku jeho splnením žalovaným. 6. Žalobca v podaní zo dňa 20.05.2024, uviedol, že v žalobách podaných voči žalovanému pani R. a bývalému konateľovi úpadcu pánovi C. P. P. uviedol, že disponuje určitými účtovnými dokumentmi úpadcu. Mal tým na mysli jednotlivé výpisy z bankového účtu úpadcu vedeného vo VÚB, a.s. a vedeného v SLSP, a.s.; účtovnými dokumentmi spoločnosti úpadcu správca do dnešného dňa nedisponuje. Žalobca ďalej uviedol, že na zvolenie pána B. do funkcie konateľa spoločnosti úpadcu v rozpore s hlavou č. IV čl. 1 písm. A4 bod 4 Spoločenskej zmluvy spoločnosti úpadcu zo dňa 12.12.2018 (ďalej len „Spoločenská zmluva“) poukázal z dôvodu preukázania špekulatívneho konania. Z predložených dôkazov zo strany žalovaného nevyplýva, že suma vo výške 20.000,00 eur z titulu poskytnutej pôžičky, ktorá je predmetom tohto konania, bola vrátená a zahrnutá v platbe zo dňa 01.07.2020 vo výške 40.000,00 eur, pričom zo žiadnych predložených dôkazov nemožno nespochybniteľne identifikovať, či práve suma vo výške 20.000,00 eur, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, bola vrátená zo strany žalovanej na bankový účet spoločnosti úpadcu platbou zo dňa 01.07.2020 alebo v hotovosti platbou vo výške 30.000,00 eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného zo dňa 29.03.2023, kde uvádza, že suma vo výške 20.000,00 eur (ktorá je predmetom tohto súdneho konania) bola vrátená spoločnosti úpadcu v hotovosti, čo prvotne preukazuje príjmovým pokladničným dokladom spoločnosti úpadcu a následne vo vyjadrení zo dňa 13.07.2023 žalovaná vrátenie pôžičky preukazuje výdavkovým pokladničným dokladom žalovanej, ktorý do konania predkladá až dodatočne. 7. Žalovaný v podaní zo dňa 04.07.2024 zotrval na doposiaľ produkovaných písomných podaniach. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný predkladá dôkazy do konania až dodatočne, žalovaný nemohol vedieť, že žalobca bude ním predložené dôkazy ďalej spochybňovať. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že príjmovým pokladničným dokladom sa preukazuje príjem hotovosti, pričom žalovaným predložený príjmový pokladničný doklad preukazuje vrátenie pôžičky, t.j. zánik pohľadávky úpadcu, ktorý doklad mu bol vystavený práve úpadcom. Uviedol, že nad rámec uvedeného má žalovaný za to, že plnomocenstvo udelené advokátovi žalobcu je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže ust. § 89 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) explicitne zakazuje uzatváranie zmlúv so spriaznenými osobami, pri správe majetku podliehajúceho konkurzu). 8. Súd prvej inštancie následne v odôvodnení zhrnul podstatnú časť nasledujúcich prednesov strán z pojednávaní a zároveň zhrnul výsluchy konateľov žalovaného zo dňa 22.01.2024. Žalovaný prostredníctvom konateľky Q. R. uviedol, že vie, že sa jedná o pôžičku, ktorú vrátili na dve splátky; manžel riadi firmu. Z odpovedí konateľky žalovaného na otázky pokladané PZ žalovaného vyplynulo, že vie, čo je predmetom sporu a vie, že pôžička, ktorá je predmetom sporu, bola vrátená žalobcovi; pôžička bola vrátená vo februári r. 2021, presne 09.02.2021, o vrátení pôžičky boli zhotovené doklady; účtovníctvo vystavilo výdavkový pokladničný doklad. Uviedla, že pôžička bola vrátená p. B., o čom majú výdavkový lístok v účtovníctve, tento výdavkový pokladničný doklad bol vydaný účtovníčkou, konateľka ho podpísala, príjmový pokladničný doklad bol vystavený p. B., tento príjmový pokladničný doklad osobne do spoločnosti žalovaného priniesol p. B. a manžel konateľky ho osobne prevzal, pričom konateľka bola pri tomto úkone prítomná, taktiež bola prítomná aj pri fyzickom vrátení pôžičky p. B., odovzdanie peňazí prebehlo u nich v kancelárii na firme, za prítomnosti manžela konateľky, konateľky a p. B.; možno bol ešte niekto v kancelárii, ale ten nebol prítomný, nakoľko majú rozdelené kancelárie. Daný príjmový pokladničný doklad bol podpísaný p. B. a bol odovzdaný v pravdepodobne dvoch vyhotoveniach, väčšinou sa jedná o samoprepisovacie papiere; nepamätá sa či disponuje originálom tohto príjmového pokladničného dokladu, pretože keď to dali účtovníčke, tak doklad išiel do účtovníctva, je to už 4-5 rokov dozadu; peniaze boli p. B. fyzicky odovzdané manželom konateľky, v pravdepodobne bankovkách o nominálnej hodnote 50,00 eur a 100,00 eur, keďže väčšinou majú v takýchto bankovkách peniaze; peniaze boli prepočítavané manželom konateľky a aj p. B.. Na otázku PZ žalobcu, že prečo sa v tomto prípade zvolila hotovostná operácia, a nie bezhotovostný spôsob na bankový účet, uviedla že niekedy nastala situácia, že nemali na účte toľko peňazí, ale bolo v kase. V spoločnosti žalovaného viedol fyzicky pokladňu manžel konateľky. Žalovaný konajúci prokuristom C. P. P., uviedol, že viackrát dochádza k tomu, že medzi dvoma firmami dôjde k poskytnutiu pôžičky, to nie je zakázané, majú k tomu presné výkazy, v tomto prípade sa jednalo o poskytnutie opakovaných súm, celkovo sa jednalo o čiastku 70.000,00 eur; z tejto sumy bolo v prvom kroku vrátených 40.000,00 eur, následne 30.000,00 eur, o čom je teraz reč, je tu doklad o vrátení, čo podpísal p. B.; suma bola vrátená u nich v kancelárii, on peniaze odovzdával, on ich zrátal, prítomná bola aj jeho manželka, a uvádza, že tu je presný výkaz o tom, že všetko do posledného haliera bolo vrátených. Pôžička bola vrátená v hotovosti z dôvodu, že o to žiadal p. B., pretože mal niečo vyplatiť v hotovosti a im bolo jedno v akej forme vrátia pôžičku; peniaze na vrátenie pôžičky p. B. mal z peňazí v hotovosti, pretože mávajú veľa peňazí v hotovosti, keďže realizujú peňažné operácie v hotovosti, pretože aj im dodávatelia dodávajú materiál, za ktorý platia v hotovosti; žalovaný v danom čase disponoval takou hotovosťou v pokladni, aby mohla byť vrátená pôžička p. B.; nevie sa vyjadriť, že v akých nominálnych hodnotách boli bankovky, ktorými bola uhradená pôžička; nevie kto vystavil príjmový pokladničný doklad na túto hotovostnú operáciu, ale podpisoval to určite on (p. B.) u nich; príjmový pokladničný doklad, v presne neuvedenom počte vyhotovení, priniesol na stretnutie p. B.; v spoločnosti žalovaného sa vedie prísne účtovníctvo a pokiaľ existuje originál príjmového pokladničného dokladu, určite sa tam nachádza, no prokurista nevie presne kde sa nachádza, fotokópia tohto dokladu bola do súdneho konania predložená z účtovníctva; za spoločnosť žalovaného zabezpečuje obchodné záležitosti prokurista; v danom čase, teda v r. 2021 viedla účtovníctvo spol. žalovaného pravdepodobne účtovníčka p. V. W., ktorá vedie účtovníctvo žalovaného aj aktuálne. 9. Súd prvej inštancie na pojednávaní uznesením zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, s odôvodnením, že vykonanie takýchto dôkazov nepovažuje za potrebné, nakoľko podľa názoru súdu nedisponujú vypovedacou potenciou a taktiež z hľadiska hospodárnosti konania by spôsobili len predĺženie sporu. Výsluch svedkyne p. W., účtovníčky žalovaného, súd prvej inštancie považoval za nadbytočný, a to s poukazom na skutočnosť, že kompletné účtovníctvo žalobcu, z ktorého by účtovníčka čerpala údaje v rámci dokazovania, nemá žalobca k dispozícií a zároveň z výpovede konateľky žalovaného a prokuristu žalovaného mal súd dostatočne zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné mať k dispozícii originál dokladu, ktorého fotokópia sa v priebehu konania dostala do dispozičnej sféry súdu a originál tohto dokladu by nemal väčšiu vypovedaciu hodnotu ako jeho kópia, navyše podrobnosti o vrátení pôžičky mal súd za preukázané zo svedeckých výpovedí konateľky žalovaného a prokuristu žalovaného. Znalecké skúmanie považoval súd prvej inštancie za nadbytočné, a to jednak z dôvodu, že podpis p. B. na všetkých v konaní doposiaľ predložených listinách vykazuje markantné známky odlišností, nebol ustálený, no najmä, keďže p. B. zomrel a nemohol by sa podrobiť skúške podpisov u znalca, znalecké dokazovanie by s najväčšou pravdepodobnosťou
neviedlo k jednoznačnému záveru o prípadnej pravosti resp. nepravosti podpisu p. B. na danom doklade. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 14.04.2020 Zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 OZ v ústnej forme, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 20.000,00 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v dohodnutom termíne. Uzatvorená zmluva o pôžičke bola splnená dňa 09.02.2021, kedy žalovaný splnil svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 20.000,00 eur v celom rozsahu, v hotovosti k rukám vtedajšieho konateľa žalobcu Q. B.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o zmluvný vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, keďže ide o záväzkový vzťah medzi dvomi obchodnými spoločnosťami (§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka). Žalobca listinným dôkazom - výpisom z účtu zo dňa 30.04.2020 (ktorého fotokópia je založená na č.l. 7 spisu) preukázal, že zo strany žalobcu, v tom čase vystupujúcim pod obchodným menom GALIO spol. s r.o., došlo dňa 14.04.2020 k poskytnutiu pôžičky žalovanému, a to bezhotovostnej úhrady sumy 20.000,00 eur z bankového účtu žalobcu, č.ú. v tvare IBAN: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na bankový účet žalovaného, č. v tvare IBAN: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Uvedená čiastka bola vrátená žalobcovi hotovostnou úhradou dňa 09.02.2021, čím došlo k splneniu záväzku žalovaným v celom rozsahu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedená čiastka však bola vrátená žalobcovi v celom rozsahu hotovostnou úhradou dňa 09.02.2021, čím došlo k splneniu záväzku žalovaným v celom rozsahu. Súd prvej inštancie mal zánik záväzku preukázaný jednak z vykonaného výsluchu konateľa a prokuristu žalovaného, ako aj z listinných dôkazov - Výdavkový doklad č. 0029 z 09.02.2021 v spojení s účtovnými dokladmi žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalovaný disponoval finančnými prostriedkami na zaplatenie uvedenej pôžičky. Žalobca nepreukázal, že by v rozhodnom čase nekonal p. B. za úpadcu. Vo vzťahu k účtovnej závierke, ktorú predložil na poslednom pojednávaní zástupca žalobcu a ktorá je dostupná v Registri účtovných závierok, súd konštatuje, že žalobca mohol tak urobiť skôr už v čase podania žaloby a k tomu uviesť relevantné skutkové tvrdenia, žalobca však oneskorene až po výsluchu žalovaných predložil túto účtovnú závierku, ktorá je zostavená k 31.12.2020. Súd vo vzťahu k tejto listine uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a neprihliadol na túto listinu v zmysle § 153 ods. 2 CSP. Právny zástupca žalovaného v priebehu konania namietal absolútnu neplatnosť predloženého plnomocenstva zo strany právneho zástupcu žalobcu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu je spriaznenou osobou so správcom konkurznej podstaty, o čom predložil výpisy z OR, z ktorých vyplýva spriaznenosť k osobe štatutárneho orgánu Dr. P. K., pričom poukázal na § 89 Zákona o konkurze. Do času zvolania schôdze veriteľov na deň 04.10.2023 funkciu príslušného orgánu vykonával konkurzný súd, ktorý takýto súhlas s uzavretím zmluvy neudelil. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa jedná o súdne konanie, nie o uzatváranie zmluvy. V zmysle § 89 ZKR, správca pri výkone svojej funkcie vymáha majetkové práva, ktoré podliehajú konkurzu, čo sa týka najmä vymáhania pohľadávok, ktoré má úpadca v právnej pozícií veriteľa, aby nedošlo k premlčaniu alebo k preklúzií a pod. Ustanovenie § 89 ZKR je potrebné vykladať v spojení s § 86 ods. 2 ZKR, z ktorých vyplýva právo správcu poveriť advokáta vykonávaním určitých úkonov, čo je vyjadrením dovolenosti na takýto právny úkon. V uvedenom prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy, ktorá by sa týkala správy majetku podliehajúceho konkurzu, ale došlo k udeleniu poverenia advokátovi v súvislosti s uplatňovaním sporných majetkových práv. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1. písm. b), e), f) a h) CSP. Namietal záver súdu, že mal zánik záväzku preukázaný jednak z vykonaného výsluchu konateľa a prokuristu žalovaného, ako aj z listinných dôkazov - Výdavkového dokladu č. 0029 z 09.02.2021 v spojení s účtovnými dokladmi žalovaného. Do dňa podania žaloby nebola žalobcovi poskytnutá súčinnosť zo strany žalovaného a nebolo preukázané vrátenie pôžičky úpadcovi zo strany žalovaného. Je však otázne prečo aj pôžičku vo výške 20.000, eur zo dňa 14.04.2020 nevrátil žalovaný na bankový účet úpadcu tak, ako aj pôžičku vo výške 40.000 - eur, poskytnutú spoločnosťou úpadcu dňa 01.07.2020, ale táto mala byť vrátená v hotovosti, na čo žalobca v konaní na súde prvej inštancie poukazoval. Namieta, že v konaní navrhoval predložiť účtovný denník, tento však zo strany žalovaného predložený nebol a súd prvej inštancie tento návrh na vykonanie dôkazu ani nevykonal a nezaviazal žalovaného na predloženie týchto dodatočných dôkazov v rámci edičnej povinnosti, čím by sa zistil komplexne stav vedenia účtovníctva žalovaného vo vzťahu k spornej skutočnosti vrátenie pôžičky, ktorá je predmetom žaloby žalobcu. Uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietal náležitosti príjmového dokladu. Až následne vo vyjadrení zo dňa 13.07.2024 žalovaný preukazuje vrátenie pôžičky výdavkovým pokladničným dokladom žalovaného, ktorý do konania predkladá až dodatočne po tom, ako žalobca spochybňuje a neuznáva príjmový pokladničný doklad. Takéto konanie považuje za špekulatívne. Žalovaný do konania predložil
výňatok z hlavnej knihy, pričom jej textácia je nepresná. V analytickej evidencii v hlavnej knihe za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 sa uvádza, že ide o pôžičku, z čoho vyplýva, že ide o pohľadávku žalovaného voči úpadcovi, nie o záväzok. Zároveň žalobca v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že malo ísť o hotovostnú účtovnú operáciu, pričom táto hotovostná operácia by v rámci účtovníctva spoločnosti musela byť evidovaná aj v pokladničnej knihe, z ktorej by chronologicky časovo mali vyplývať jednotlivé hotovostné operácie spoločnosti, pričom takýto dôkaz žalovaný do konania nepredložil, hoci potreba jeho predloženia jasne vyplynula z procesnej aktivity žalobcu v konaní na súde prvej inštancie. Zároveň z predložených dôkazov zo strany žalovaného v konaní na súde prvej inštancie ani nevyplýva, že suma vo výške 20.000,- eur z titulu poskytnutej pôžičky, ktorá je predmetom tohto konania, bola vrátená a zahrnutá v platbe zo dňa 01.07.2020 vo výške 40.000,- Eur, pričom zo žiadnych žalovaným predložených dôkazov nemožno nespochybniteľne identifikovať, či práve suma vo výške 20.000,Eur, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, bola vrátená zo strany žalovanej na bankový účet spoločnosti úpadcu údajnou platbou zo dňa 01.07.2020 alebo v hotovosti platbou vo výške 30.000,eur, na čo žalobca v konaní na súde prvej inštancie upozorňoval. Žalobca niekoľkokrát vyjadril dôvodné pochybnosti, či podpis konateľa spoločnosti úpadcu pána Q. B. na príjmovom pokladničnom doklade je jeho pravým podpisom. Z podkladov, ktoré žalobca do konania na súde prvej inštancie predložil, vyplýva výrazná variabilita podpisov pána Q. B. na listinách. Súd však návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol ako nadbytočný, prípadne vedúci k nehospodárnemu vedeniu tohto konania. návrh na vykonanie znaleckého dokazovania žalobca navrhoval od začiatku konania, pričom máme za to, že zásada hospodárnosti konania nemôže mať prednosť pred inou zásadou, ktorou má byť civilné sporové konanie vedené, a to zásadou spravodlivosti, zásadou zistenia rozhodujúcich skutočnosti pre dostatočné rozhodnutie vo veci, a to najmä ak sa tieto rozhodujúce skutočnosti mali a mohli zistiť na základe od začiatku navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu. Nakoľko pán B., ako osoba, ktorá mala túto hotovostnú platbu dňa 09.02.2021 prijať, nežije a nevie sa k týmto skutočnostiam vyjadriť, sa znalecké dokazovanie nesmie javiť ako nehospodárne, keďže žalobca nevie túto skutočnosť preukázať inak ako tým, že znalci posúdia, či podpis na príjmovom pokladničnom doklade možno považovať za pravý podpis pána B.. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 22.01.2025 poukázal na to, že z účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2020, teda k predchádzajúcemu účtovnému roku, kedy mala táto hotovostná operácia byť uskutočnená, vyplýva, že žalovaný disponoval s hotovostnými peňažnými prostriedkami v pokladni v sume vo výške 4.168,- Eur. Teda pokladňa žalovaného nedosahovala takú sumu, ktorá mala byť hotovostnou operáciou vrátená úpadcovi. Súd však na tento dôkaz neprihliadol, pričom poukázal na sudcovskú koncentráciu. Máme za to, že zásada sudcovskej koncentrácie konania nemôže byť vykladaná príliš formalisticky, ale je potrebné vždy prihliadať na okolnosti daného prípadu, na spôsob akým je vedený procesný útok zo strany žalobcu a akým spôsobom sú využívané prostriedky procesnej obrany žalovaného a ako sú aj časované. Je prirodzené, že v závislosti od posúdenia týchto skutočností, sporové strany využívajú aj procesnú taktiku pokiaľ ide o postupnosť predkladania dôkazov, najmä ak sa ich vykonaním nepredlžuje daný spor a ak sa nimi reaguje na procesnú obranu žalovaného alebo na vykonané dôkazy, ktoré sú v konaní vykonávané postupne. Žalobca z hľadiska procesnej taktiky mal v úmysle najskôr vykonať výsluch štatutára žalovaného a prokuristu žalovaného a následne v závislosti od ich výsluchu poukázať na z tohto výsluchu vyplývajúce sporné skutočnosti. Žalobca obom vypočúvaným osobám položil otázku z akých prostriedkov pôžičku žalovaný vrátil, či spoločnosť v danom čase týmito prostriedkami disponovala a akým spôsobom sa detailne pokladňa spoločnosti žalovaného tvorila. Vypočúvané osoby tak tieto sporné skutočnosti mohli vysvetliť a akúkoľvek prípadnú spornosť výsluchom vysvetliť a odstrániť, čo sa však nestalo. Procesná obrana žalovaného je postavená výslovne na dôkazoch, ktoré sú jednostranné, nakoľko ide o žalovaným vyhotovené a predložené torzo účtovných záznamov, žalovaným predložený sporný príjmový pokladničný doklad a výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného a prokuristu žalovaného, ktorí preukázateľne nemôžu priniesť svetlo do objasnenia sporných skutočností. Tieto spornosti však mohli odstrániť žalobcom navrhované dôkazy, a to najmä vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré však súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam zamietol vykonať ako nadbytočné, prípadne vedúce k nehospodárnemu vedeniu tohto konania. Navyše súd neprihliadol starostlivo na všetko čo v konaní vyšlo najavo a čo má zásadný vplyv na posúdenie rozhodných skutočností veci. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, žalobca namieta, že žalovaný po prvýkrát začal preukazovať vrátenie pôžičky až po podaní žaloby. Uvedená skutočnosť je celkom logická, nakoľko bol žalovaný vyzvaný súdom na vyjadrenie k žalobe a uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, kedy žalovaný preukázal splnenie záväzku z poskytnutej pôžičky v celom rozsahu, a to vrátením peňažných prostriedkov v hotovosti. Uvedenému svedčí aj predložený príjmový pokladničný doklad zo
dňa 09.02.2021. Následne tento doklad začal žalobca rozporovať, z uvedeného dôvodu, žalovaný v zmysle výzvy súdu predložil ďalšie prostriedky procesnej obrany reagujúc na procesný útok žalobcu, a to hlavnú knihu analytickej evidencie žalovaného za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 09.02.2021 a zoznam zápisov žalovaného zo dňa 09.02.2021. Žalobca v odvolaní namieta, že žalovaný mal namiesto príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.02.2021 predložiť výdavkový pokladničný doklad. Ak by však žalovaný na preukázanie splnenia záväzku predložil primárne výdavkový pokladničný doklad, žalobca by v konaní namietal, že uvedené nepreukazuje splnenie záväzku, lebo úpadca predmetné peňažné prostriedky neprijal. Z uvedeného logického dôvodu, za účelom preukázania splnenia záväzku žalovaným, žalovaný predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 09.02.2021. Žalovaný nemohol vedieť, že žalobca bude ním predložené dôkazy ďalej spochybňovať, preto v ďalšom podaní reagoval na skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca v odvolaní ďalej namieta, že nie je zrejmé, prečo došlo k vráteniu pôžičky v hotovosti. Žalobca zrejme opomenul ním realizovaný výsluch žalovaného, ktorý jednoznačne vysvetlil, že k vráteniu pôžičky v hotovosti došlo v dôsledku žiadosti p. B. ako nového štatutárneho orgánu úpadcu, ktorý zároveň potvrdil prijatie vrátenia pôžičky vo forme ním vyhotoveného príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.02.2021. Skutočnosť, že tento doklad nespĺňal podľa žalobcu účtovne predpisy je zodpovednosťou štatutárneho orgánu úpadcu, resp. správcu (žalobcu), na ktorého prešla povinnosť vedenia účtovníctva po vyhlásení konkurzu. Skutočnosť, že sa p. B. podpisoval rôzne, na rôznych dokumentoch, ktoré má k dispozícii žalobca, žalovaný alebo ktoré si žalobca zabezpečil zo zbierky listín, či od externej účtovníčky neosvedčuje a už vôbec nepreukazuje, že by nedošlo k zániku sporného záväzku jeho splnením žalovaným (viď vyššie). Vykonávanie akéhokoľvek znaleckého dokazovania bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nehospodárne a v rozpore so zásadou rýchlosti konania, ak najmä vzhľadom na žalobcom tvrdenú smrť p. B. nie je ani možné zabezpečiť originál jeho podpisu, pre porovnanie s akýmikoľvek ďalšími dokladmi, na ktorých je (alebo podľa nepodložených tvrdení žalobcu nie je) podpis p. B. a tohto v konaní nie je možné ani vypočuť. Pokiaľ žalobca namieta, že na pojednávaní dňa 22.01.2025 predložil účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2020, ktorou chcel preukázať, že žalovaný nedisponoval peňažnou hotovosťou, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne aplikoval na uvedený dôkaz a nové skutkové tvrdenia sudcovskú koncentráciu konania, keďže uvedené skutočnosti žalobca mal a mohol tvrdiť a preukazovať od začiatku sporového konania v súlade s ust. § 132 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 CSP. Žalobcovi nič nebránilo uvedený dôkaz a s tým súvisiace skutkové tvrdenia predložiť do súdneho konania pred dátumom predmetného pojednávania tak, aby strana sporu (žalovaný) mohol na uvedené reagovať a k týmto sa vyjadriť. Navyše, ako bolo v konaní uvedené, predmetná účtovná závierka je zostavená ku dňu 31.12.2020, pričom k vráteniu pôžičky došlo až 09.02.2021, t.j. dva mesiace neskôr od zostavenia účtovnej závierky. 12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.05.2025 uviedol, že žalovaný preukazuje vrátenie pôžičky jediným dôkazom, a to príjmovým pokladničným dokladom, ktorý považuje žalobca za sporný, nakoľko neobsahuje potrebné náležitosti podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „Zákon o účtovníctve), ako aj z dôvodu pochybností o pravosti podpisu pána B. na príjmovom pokladničnom doklade. Žalovaný ako súčasť jeho procesnej obrany predložil podporné dôkazy pochádzajúce z účtovníctva žalovaného, ktoré však nie sú v takej kvalite, aby na ich základe bolo možné nespochybniteľne ustáliť, že preukazujú vrátenie tejto pôžičky úpadcovi. Zároveň žalobca v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že malo ísť o hotovostnú účtovnú operáciu, pričom táto hotovostná operácia by v rámci účtovníctva spoločnosti musela byť evidovaná aj v pokladničnej knihe, z ktorej by chronologicky časovo mali vyplývať jednotlivé hotovostné operácie spoločnosti, pričom takýto dôkaz žalovaný do konania nepredložil, hoci potreba jeho predloženia jasne vyplynula z procesnej aktivity žalobcu v konaní na súde prvej inštancie. Súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Vzhľadom na skutočnosť, že v iných konania súvisiacich so spoločnosťou úpadcu, kde na strane žalovaného vystupuje prokurista žalovaného, sú dodatočne predkladané listinné dôkazy, ohľadne ktorých sú indície, že sa nejedná o pravé dokumenty, ale ide o dodatočne produkované listinné dôkazy, žalobca má dôvodné pochybnosti o pravosti listinného dôkazu predkladaného aj v tomto konaní zo strany žalovaného. Zásada hospodárnosti konania nemôže mať prednosť pred inou zásadou, ktorou má byť civilné sporové konanie vedené, a to zásadou spravodlivosti a zásadou zistenia rozhodujúcich skutočnosti pre dostatočné rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca predložil účtovnú závierku žalovaného zostavenú ku dňu 31.12.2020 až na pojednávaní dňa 22.01.2025, žalobca uviedol, že z hľadiska procesnej taktiky mal v úmysle najskôr vykonať výsluch štatutára žalovaného a prokuristu žalovaného a následne v závislosti od ich výsluchu poukázať na z tohto výsluchu vyplývajúce
sporné skutočnosti. Išlo o kontinuálnu a logickú procesnú aktivitu žalobcu, kedy bezprostredne reagoval na tieto sporné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných výsluchov osôb z prostredia žalovaného. 13. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP a po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 17. Podľa § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 18. Podľa § 195 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. 19. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje a na zdôraznenie uvádza: 20. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá zo strany žalobcu dňa 14.04.2020 vo výške 20.000,- eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie správne za preukázané, že žalobca dňa 14.04.2020 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 20.000,00 eur. Uvedená skutočnosť v konaní ani sporná nebola. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný nárok ako nárok vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby z dôvodu, že nárok žalobcu bol účinne popretý - výpoveďami konateľky žalovaného a prokuristu žalovaného, ako aj predložením listinného dôkazu - výdavkového dokladu č. 0029 z 09.02.2021, preukazujúceho splnenie záväzku v plnom rozsahu. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Z výpovede konateľky žalovaného ako aj prokuristu jednoznačne vyplynulo, že k vráteniu predmetnej pôžičky malo dôjsť v hotovosti dňa 09.02.2021. Obaja zhodne uviedli, že pôžička bola vrátená Q. B., vtedajšiemu konateľovi žalobcu. Súd prvej inštancie mal vrátenie pôžičky okrem z výpovedi preukázané aj listinnými dôkazmi, a to výdavkovým dokladom č. 0029 z 09.02.2021 v spojení s účtovnými dokladmi žalovaného. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce nešpecifikoval o aké účtovné doklady ide, ale odvolací súd dopĺňa, že vrátenie pôžičky je zachytené podporne nielen vo výdavkovom doklade č. 0029 ale aj v hlavnej analytickej knihe žalovaného (č.l. 26). Odvolací súd uvádza, že zo spisu zároveň vyplýva, že vo výpise z hlavnej knihy analytickej evidencie (č.l. 26) žalovaného sú predmetné finančné operácie zachytené s celkovým zostatkom k dátumu 09.02.2021 vo výške 0 eur. Aj tento účtovný záznam žalovaného podporuje výpovede konateľky, ako aj prokuristu žalovaného. 21. Odvolacia námietka žalovaného spočívala v sporovaní zisteného skutkové stavu súdom prvej inštancie a namietaní, že súd prvej inštancie zamietol ním navrhnuté dôkazy. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nehospodárnosti vykonávania dôkazov, a to znaleckého dokazovania pravosti podpisu pána B. na príjmovom doklade, ako aj na ostatných dôkazoch zamietnutých na pojednávaní súdu prvej inštancie. Civilné sporové konanie sa spravuje zásadou hospodárnosti. Súd prvej inštancie zamietol žalobcom navrhované dôkazy práve v záujme zachovania zásady hospodárnosti konania, nakoľko mal skutkový stav preukázaný práve výpoveďami konateľky a prokuristu žalovaného. Obaja zhodne uviedli, že k vráteniu pôžičky došlo v hotovosti konateľovi žalobcu, Q. B.. Z predmetných výsluchov vyplynulo, že pri odovzdaní iná osoba nebola a z obsahu spisu vyplýva, že bývalý konateľ žalobcu Q. B. zomrel. Napriek žalobcom spochybňovanej autenticity príjmového dokladu, ktorého kópiu do konania predložil žalovaný a žiadaného vykonania znaleckého dokazovania zo strany žalobcu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí vykonania predmetného znaleckého dokazovania nevykazuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd v rámci dokazovania vyhodnocuje jednotlivé dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach. Súd prvej inštancie zamietol predmetné dôkazy z dôvodu, že vykonanie takýchto dôkazov nepovažoval za potrebné, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie nedisponujú vypovedacou potenciou. Podpisy pána B. vykazovali podľa súdu prvej inštancie na predložených listinách markantné známky odlišnosti a pán B. zomrel a nemohol by sa tak podrobiť skúške podpisov u znalca. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uvedený dôkaz by nemal v kontexte výpovedí konateľky a prokuristu žalovaného dostatočnú silu na preukázanie, že k vráteniu pôžičky nedošlo. Samotná skutočnosť, že na príjmovom doklade by nebol relevantný podpis príjemcu, podľa názoru odvolacieho súdu nie je spôsobilý hodnoverne preukázať, že k vráteniu peňazí nedošlo. Dokazovanie by preto bolo nadbytočným. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by dostatočne spochybnil predmetné výsluchy. Na strane žalobcu je tak dôkazná núdza. Žalovaný uvedenú skutočnosť preukazuje dvoma v podstate zhodnými výpoveďami. Ako vyplýva z obsahu spisu, iný priamy svedok okrem pána B. pri odovzdávania nebol. Zamietnutie výsluchu svedkyne W., účtovníčky žalovaného, súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že skutkový stav mal preukázaný z výpovedí konateľky a prokuristu žalovaného. Záver súdu prvej inštancie, že z predmetného dôkazu nemôžu vyplynúť žiadne podstatné nové skutočnosti, je podľa odvolacieho súdu správny. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že účtovníctvo, z ktorého by svedkyňa čerpala žalobca k dispozícii nemá. Svedkyňa nemala byť pri odovzdávaní peňazí, ani podpisovaní príjmového dokladu. Jej výpoveď by teda nebola potrebná pre relevantné zistenia. 22. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní, že prečo žalovaný nevrátil predmetnú pôžičku prevodom na účet tak, ako to mal podľa jeho tvrdenia urobiť pri vrátení pôžičky vo výške 40.000,00 eur, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko spôsob vrátenia pôžičky, ktorý si žalovaný zvolil, nie je pre rozhodnutie podstatným. 23. Žalobca v odvolaní namietal aj zmeny v obrane žalovaného, keď najprv do konania predkladá príjmový doklad, ktorý žalobca sporuje a neskôr predkladá výdavkový doklad. Takéto konanie považuje za špekulatívne. Žalovaný k uvedenej námietke uviedol, že ďalšie dôkazy predkladal neskôr až v nadväznosti na sporovanie príjmového dokladu zo strany žalobcu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aj keď sa obrana žalovaného môže zdať žalobcovi špekulatívna, nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s CSP. 24. Žalovaný namietal v podanom odvolaní aj zamietnutie dôkazu - účtovnej závierky. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Strana má povinnosť v civilnom sporovom konaní predložiť všetky dôkazy včas a nemôže sa spoliehať na taktizovanie, nakoľko sa následne vystavuje možnosti súdu na neskoro predložené dôkazy neprihliadať. Aplikácia sudcovskej koncentrácie konania je v plnej diskrečnej právomoci konajúceho súdu a v tomto spore bola súdom prvej inštancie aplikovaná v súlade s CSP. 25. Pokiaľ žalobca namietal chyby v textácii hlavnej analytickej knihy a zároveň poukazoval, že keďže išlo o hotovostnú operáciu, mala byť zachytená aj v pokladničnej knihe a zároveň namietal, že do konania nebola pokladničná kniha predložená a rovnako nebol predložený účtovný denník, odvolací súd uvádza, že ani absencia predloženia uvedených dokumentov, a ani skutočnosť, že by tieto požadované dokumenty neobsahovali predmetné požadované zápisy neznamená, že k vráteniu pôžičky nedošlo. Odvolací súd uvádza, že uvedené argumenty sú relevantné vo vzťahu k splneniu povinností týkajúcich sa vedenia účtovníctva. Odvolací súd uvádza, že ani prípadné samotné pochybenie pri
uvedenej povinnosti konateľa viesť riadne účtovníctvo a plniť si v tejto súvislosti všetky povinnosti neznamená, že k vráteniu pôžičky by nemohlo dôjsť. Súd prvej inštancie uviedol, že vrátenie pôžičky mal preukázané z výpovedí konateľky ako aj prokuristu žalovaného, ako aj z výdavkového dokladu spolu s účtovnými dokladmi žalovaného. Odvolací súd sa týmto záverom plne stotožňuje. Z predmetných výpovedi jednoznačne vyplynulo vrátenie predmetnej pôžičky. Žalobca v konaní toto tvrdenie žalovaného dostatočne nesporoval a nepreukázal opak. 26. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku jednoznačne ozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k vysloveným záverom a dostatočne ich odôvodnil. 27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil, nakoľko odvolacie dôvody neboli naplnené. 28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).