Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/140/2023 6120446490 15. 04. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:6120446490.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: OVB Allfinanz Slovensko a. s., Kukuričná 8, 832 48 Bratislava, IČO: 31 361 358, zastúpený JUDr. Branislavom Drgoňom, advokátom, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: N. V., W.. X.X.XXXX, F. Za T. XXXX/XX E., XXX XX Q., zastúpený Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, v konaní o zaplatenie 2.867,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/4/2021-313 zo dňa 15.11.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 26C/4/2021-313 zo dňa 15.11.2022 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Galanta rozsudkom č.k. 26C/4/2021-313 zo dňa 15.11.2022 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.867,60 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.867,60 eur od 20.10.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur a žalobcovi priznal 100 % náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia platobnej povinnosti žalovanému vo výške istiny 2.867,60 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je podľa zákona č. 186/2009 Z. z. samostatným finančným agentom, ktorý prostredníctvom siete podriadených finančných agentov vykonáva v prospech svojich zmluvných partnerov sprostredkovateľskú činnosť tak, aby zmluvní partneri mohli s klientmi uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančnej služby. Dňa 12.6.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako podriadeného finančného agenta vykonávať pre zmluvných partnerov žalobcu sprostredkovateľskú činnosť za odplatu. Dňa 1.7.2018 uzavreli dodatok k zmluve GST, nakoľko žalovaný sa stal obchodným vedúcim. Žalovaný listom z 26.5.2020 požiadal žalobcu o okamžité ukončenie zmluvy, čomu žalobca vyhovel a zmluva bola ukončená dňom 28.5.2020. Žalobca zadržal alikvótnu časť pohľadávky žalovaného na províziu na tzv. stornorezervnom konte pre prípad, ak by v budúcnosti došlo k stornovaniu vyplatenej provízie (čl. 4 bod 4.9 zmluvy), ak po uplynutí doby ručenia za sprostredkované zmluvy je zostatok na konte kladný, žalobca ho vyplatí žalovanému. Žalobca žalovanému zasielal mesačne výpisy provízií, z ktorých bol zrejmý konečný stav provízneho konta. Z registra finančných agentov a poradcov NBS žalobca zistil, že žalovaný mesiac po ukončení spolupráce so žalobcom začal poskytovať služby finančného sprostredkovania pre konkurenčnú spoločnosť Finportal a.s., čím porušil čl. 6 bod 6.5 zmluvy a stratil nárok na provízie podľa čl. 7 ods. 7.10 zmluvy.
Ku dňu skončenia spolupráce žalobca evidoval na províznom konte žalovaného sumu 1.576,66 eur, na stornorezervnom konte sumu 425 eur za provízny mesiac 4/2020. Po ukončení spolupráce žalobca evidoval storná uplatnené partnermi za zmluvy, za ktoré boli žalovanému vyplatené provízie, v sume 2.820,66 eur. Ďalej dňa 15.3.2019 strany sporu uzatvorili Dohodu o využívaní služieb „virtuálna privátna sieť“ poskytovaných spoločnosťou Orange, mesačný paušál bol 18,60 eur, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru č. FT-2002425 na sumu 18,60 eur za využívanie služieb v období od 17.5.2020 do 16.6.2020. Žalovaný tiež získal od žalobcu tablet iPad za zvýhodnenú cenu 110 eur, ktorú mal zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne, ku dňu podania žaloby neuhradil tri splátky v sume celkovo 30 eur. Žalobca si podľa čl. IV bodu 4.8 zmluvy uplatnil voči žalovanému listom zo dňa 26.8.2020 s lehotou na úhradu do 30 dní zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, nakoľko žalovaný zastával pozíciu GST od 1.7.2018. Žalobca sumarizoval, že žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku z titulu nevyplatenej provízie a stornorezervy 2.001,66 eur, žalobca voči žalovanému pohľadávky z uplatnených storien 2.820,66 eur, neuhradených faktúr za mobil a tablet 48,60 eur a z titulu zmluvnej pokuty 2.000 eur. Po započítaní vzájomných pohľadávok podľa bodu 4.3 zmluvy, čl. 3 ods. 11 a 12 smernice a § 358 Obchodného zákonníka, predstavuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému na istine sumu 2.867,60 eur. 2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v rámci procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobca mu zaslal posledný provízny výpis v mesiaci apríl 2020, ktorý obsahoval obchody realizované žalovaným za mesiac marec 2020, ďalšie provízne listy mu nezaslal, pred ukončením spolupráce (28.5.2020) ho „odstrihol“ od emailu, kde mu boli doručované provízne výpisy a znemožnil prístup do systému, kde si mohol odkontrolovať priznané provízie a storná z ním sprostredkovaných zmlúv. Žalovanému neboli vyplatené provízie za obchody sprostredkované v mesiaci apríl 2020 (splatné máj 2020) vo výške 1.576,66 eur, táto suma je uvedená v Províznom výpise 58/0381 z 19.05.2020, ktorý žalobca predložil ako dôkaz k žalobe. Žalovaný napriek žiadostiam nemá do dnešného dňa prehľad o svojich províziách ani stornách. Žalovaný tiež neuznal nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, nakoľko z čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupráci vyplýva, že spolupracovník nevstúpi po dobu platnosti zmluvy a 6 mesiacov po jej skončení do priameho zmluvného vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu. Žalovaný do žiadneho priameho zmluvného vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu nevstúpil a nemohol teda porušiť uvedené ustanovenie zmluvy. Naviac považuje tzv. konkurenčnú doložku v čl. 6 ods. 6.5 za neplatné dojednanie z viacerých dôvodov. Žalobca sa na predtlačených zmluvách, ktoré neumožňuje potenciálnym spolupracovníkom pred podpisom meniť, snaží neprimerane zabrániť žalovanému vo výkone podnikania, čo spočíva v tom, že chce docieliť nemožnosť podnikať na celom území SR v oblasti finančného sprostredkovania, čo žalovaný považuje za rozpor s jeho ústavným právom na podnikanie. Žalovaný ďalej namietal nevyváženosť obmedzenia, nakoľko z neho vyplývajú len povinnosti bez primeranej finančnej náhrady, za ktorú nemožno považovať poslednú vetu bodu 6 ods. 6.5: „finančná odplata za prevzatie vyššie uvedených záväzkov spolupracovníka je zahrnutá v províziách“. Žalovaný položku, ktorá by zodpovedala tomuto finančnému nároku nemá v žiadnom províznom liste. Žalovaný namietal aj neprimeranosť zmluvnej pokuty, nezodpovedá poctivému obchodnému styku a dobrým mravom, najmä vzhľadom na vymedzenie teritória pôsobnosti, povinností žalovaného a absenciu finančnej náhrady pre žalovaného. Žalovaný považuje čl. 6.5 za diskriminačný a neplatný, preto nestratil nárok na provízie v zmysle čl. 7 bod 7.12, nakoľko má pri skončení tejto zmluvy formou dohody alebo výpovede nárok na províziu za zmluvy sprostredkované pred skončením tejto zmluvy v rozsahu, v ktorom nárok žalovaného/ spolupracovníka na vyplatenie provízie vznikne do 6 mesiacov od skončenia zmluvy. Žalovaný zhrnul vzájomné nároky strán tak, že žalobca na základe údajných storno zmlúv, faktúry za telefón a neuhradenej časti kúpnej ceny za tablet eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 2.869,26 eur. Žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku za nevyplatené provízie vo výške 1.576,6 eur a pohľadávku vzniknutú z titulu storno rezervy vo výške 425 eur, teda spolu 2.001,66 eur a tiež pohľadávky z nevyplatených provízií, ktoré mu mali byť vyplatené v priebehu 6 mesiacov od ukončenia zmluvy. 3. Súd prvej inštancie v obsahu odôvodnenia na vec aplikoval § 261 ods. 1, § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní, § 544 Občianskeho zákonníka v spojení s § 300 a nasl. Obchodného zákonníka, § 672a § Obchodného zákonníka, § 14 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný vykonával sprostredkovateľskú činnosť ako finančný agent v zmysle zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ďalej že dňa 12.6.2015 uzatvorili strany sporu Zmluvu o
spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v právnom postavení podriadeného finančného agenta vykonávať pre zmluvných partnerov žalobcu sprostredkovateľskú činnosť za odplatu. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. je finančné sprostredkovanie podľa tohto zákona podnikaním. Dňa 1.7.2018 uzavreli dodatok k zmluve GST, nakoľko žalovaný sa stal obchodným vedúcim. Žalovaný listom z 26.5.2020 požiadal žalobcu o okamžité ukončenie zmluvy, čomu žalobca vyhovel a Zmluva o spolupráci zanikla 28.5.2020. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ku dňu skončenia spolupráce evidoval žalobca na províznom konte žalovaného sumu 1.576,66 eur a na stornorezervnom konte sumu 425 eur za provízny mesiac apríl 2020, po ukončení spolupráce evidoval storná za zmluvy, za ktoré boli žalovanému vyplatené provízie vo výške 2.820,66 eur. Ďalším z uplatnených nárokov bol nárok za využívanie telekomunikačných služieb (telefón) v období od 17.5.2020 do 16.6.2020 vyúčtovaný faktúrou č. FT-2002425 na sumu 18,60 eur a tri neuhradené splátky kúpnej ceny tabletu iPad á10 eur mesačne, spolu 30 eur. Podľa čl. IV bodu 4.8 zmluvy vzniklo žalobcovi právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur, ktorú si uplatnil listom z 26.8.2020 s lehotou na úhradu do 30 dní. Súd prvej inštancie ustálil nároky strán tak, že žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku z titulu nevyplatenej provízie a stornorezervy 2.001,66 eur a žalobca voči žalovanému pohľadávky zo storna provízií 2.820,66 eur, neuhradených faktúr za mobil a tablet 48,60 eur a zmluvnej pokuty 2.000 eur, po započítaní vzájomných pohľadávok podľa bodu 4.3 zmluvy, čl. 3 ods. 11 a 12 smernice a § 358 Obchodného zákonníka žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku v sume 2.867,60 eur. Čiastkový nárok na zaplatenie ceny tabletu (30 eur) a neuhradených faktúr za telefón (18,60 eur) žalovaný v konaní nerozporoval, v dôsledku čoho je čiastkový žalobný nárok spolu v sume 48,60 eur súd prvej inštancie posúdil ako nesporný. Za sporné vyhodnotil nárok na storno provízie vo výške 2.820,66 eur a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, v ktorom rozsahu bolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie navrhnuté stranami sporu. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že zadržal alikvótnu časť pohľadávky žalovaného na stornorezervnom konte pre prípad, ak by v budúcnosti došlo k stornovaniu vyplatenej provízie (čl. 4, 4.9 zmluvy), ak po uplynutí doby ručenia za sprostredkované zmluvy je zostatok na konte kladný, žalobca ho vyplatí žalovanému. Žalobca žalovanému zasielal mesačne výpisy provízií, z ktorých vyplýval konečný stav provízneho konta (čl. 4 ods. 4.1, 4.3 a 4.5 zmluvy, čl. III ods. 1 a ods. 5 Smernice č. 8/2019). Súd prvej inštancie mal z dôkazov predložených žalobcom za preukázané, predovšetkým z províznych listín, že po ukončení zmluvného vzťahu žalobca evidoval storná zo strany partnerov za zmluvy, za ktoré boli žalovanému vyplatené provízie celkovo v sume 2.820,66 eur (MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne, Kooperativa poisťovňa, a.s. a Basler poisťovňa), zároveň mal za preukázané z potvrdení finančných inštitúcií, že všetky žalobcom označené zmluvy klientov, za ktoré si v súlade so Zmluvou o spolupráci uplatnil voči žalovanému nárok na vrátenie stornoprovízií, boli skutočne zrušené. Provízne listy boli v zmysle čl. 3.3 Zmluvy o spolupráci jej prílohami a žalovaný s nimi bol v intenciách tohto článku zmluvy oboznámený, ako aj v zmysle čl. 3.4 zmluvy s prípadnými zmenami a doplnkami províznych listov. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že nikdy nevyjadril nesúhlas so zmenou províznych listov ani iných príloh zmluvy. Pokiaľ žalovaný počas konania uvádzal, že bilancia kladných a záporných provízií nezohľadňovala niektorú časť kladných provízií, takúto časť nikdy riadne nešpecifikoval. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný mal možnosť akýkoľvek tvrdený nárok voči žalobcovi procesne relevantným spôsobom v konaní včas a riadne uplatniť, avšak naznačovaný nárok v priebehu konania nekonkretizoval. Procesná obrana žalovaného obsahovala aj tvrdenie, že k ukončeniu zmlúv zo strany klientov a následným stornám malo dôjsť aj konaním žalobcu, toto tvrdenie však nepreukázal. Žalovaný tiež uviedol, že ho k ukončeniu spolupráce fakticky žalobca dotlačil zablokovaním prístupu do portálu, čo v kontexte vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové tvrdenie. Žalovaný sa snažil navodiť dojem, že zabránením prístupu do portálu (v období 9 dní pred ukončením spolupráce na jeho vlastnú žiadosť) prišiel o príležitosť zabrániť stornovaniu zmlúv zo strany klientov, neuviedol, ktoré storná klientov počas uvedených 9 dní mal na mysli a svoje tvrdenia nepreukázal. Podľa čl. III ods. 5 Smernice č. 8/2019 (ktorá bola v zmysle čl. 3.3 písm. c/ prílohou Zmluvy o spolupráci) je spolupracovník povinný vrátiť OVB pomernú časť vyplatenej provízie v prípade, ak v lehote 24 alebo 36 mesiacov (podľa konkrétnej lehoty uvedenej v jednotlivých províznych listoch k produktom finančných inštitúcií) od vyplatenia provízie nebudú nepretržite plnené záväzky zo sprostredkovanej zmluvy alebo dôjde k zániku sprostredkovanej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že žalobca nárok na tzv. stornoprovízie uplatnil v súlade s ustanoveniami zmluvy a kritériami, ktoré uviedol Súdny dvor EÚ zn. C 48/16 vo veci ERGO poisťovňa, a.s. c/a E. F., na ktorý v rámci obrany poukázal žalovaný, avšak nešpecifikoval, ktoré kritérium a akým spôsobom nekorešponduje so žalobcom uplatneným nárokom a súdu prvej inštancie tvrdený rozpor
zrejmý nebol. Stornoprovízie uplatnené žalobcom vzhľadom na výsledky dokazovania zodpovedali rozsahu nerealizovanej zmluvy a nebolo preukázané, že nerealizácia čo i len jednej zo stornovaných zmlúv by bola dôsledkom okolností pripísateľných žalobcovi. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe v časti istiny 2.820,66 eur (vo výške predchádzajúcej vzájomnému započítaniu pohľadávok) ako dôvodnej vyhovel. 5. Rovnako za preukázaný čo do právneho dôvodu vzniku aj výšky mal aj uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur na základe čl. IV. bod 4.8 Dodatku k Zmluve o spolupráci - GST pre prípad porušenia článku 6 bod 6.5 Zmluvy. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú procesnú obranu žalovaného voči uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu. K námietke neplatnosti Dodatku z 1.7.2018 pre absenciu potrebného počtu podpisov podľa výpisu z obchodného registra potrebných pre konanie v mene žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že Dodatok k zmluve o spolupráci - GST, o.i. obsahujúci čl. IV bod 4.8 je za žalobcu evidentne podpísaný dvomi osobami pod čiarou ako priestorom na podpis, rovnako ako Zmluva o spolupráci, pričom platnosť Zmluvy o spolupráci z uvedeného dôvodu žalovaným spochybnená nebola. Dojednanie tzv. konkurenčnej doložky súd prvej inštancie vyhodnotil ako štandardný inštitút v oblasti súkromného práva, dojednaná doložka v ničom neodporuje poctivému obchodnému styku ani dobrým mravom, neodopiera žalovanému právo slobodne podnikať. Podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalovaný možnosť vybrať si, či bude vykonávať činnosť pre konkurenciu, avšak s následkom predpokladaným v zmluve. Predmetná zmluvná doložka súvisí so základným princípom platným v každej demokratickej spoločnosti, byť zodpovedný za výkon svojich práv a povinností. V tomto zmysle už aj samotné právo slobodne podnikať subsumuje elementárnu zodpovednosť podnikateľa plniť záväzky vzniknuté v rámci jeho podnikateľskej činnosti (konkurenčnú doložku nevynímajúc). Vymedzenie konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje, je v zmluve o spolupráci dostatočne určité a plne zodpovedá § 672a Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že právny poriadok neupravuje obligatórnu odplatnosť za nevykonávanie konkurenčnej činnosti, žalobca a žalovaný si takúto odplatu dojednali tak, že bola zahrnutá v províziách vyplácaných žalovanému. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný bol po skončení spolupráce so žalobcom už 2.7.2020 zaregistrovaný u konkurenčného subjektu. Podľa § 14 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve sa registrácia realizuje na základe návrhu samostatného finančného agenta (v tomto prípade spoločnosti Finportal, a.s.), s ktorým mal podriadený finančný agent (žalovaný) uzavretú písomnú zmluvu. Žalovaný teda mal už pred 2.7.2020 uzavretú písomnú zmluvu o finančnom sprostredkovaní so spoločnosťou Finportal, a.s. Podľa čl. 6.5 Zmluvy o spolupráci druhá veta sa žalovaný zaviazal, že nebude po dobu 6 mesiacov po skončení spolupráce akýmkoľvek spôsobom pôsobiť v oblasti finančného sprostredkovania. Uzavretie zmluvy s konkurenčným samostatným finančným agentom je nepochybne pôsobením v oblasti finančného sprostredkovania, čím sa dopustil porušenia čl. 6.5 zmluvy, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad porušenia konkurenčnej doložky v čl. 4.8 Dodatku. Súd prvej inštancie dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako platné, zodpovedajúce požiadavkám § 544 OZ. Zabezpečovaná povinnosť je určená zrozumiteľne a dostatočne určito, keď v čl. 4.8 Dodatku sa uvádza priamy odkaz na porušenie čl. 6 bod 6.5 Zmluvy o spolupráci. Zo zaradenia ustanovení o zmluvnej pokute do čl. 4.8 Dodatku je zrejmé, že sa vzťahujú len na tých spolupracovníkov, ktorí v štruktúre žalobcu dosiahli v rámci kariérneho rastu aspoň stupeň vedúceho spolupracovníka - obchodný vedúci (GST), s čím sa spájali osobitné práva a povinnosti žalovaného (por. čl. II Dodatku), vznik nároku na ďalší druh odmeny - rozdielovú províziu (čl. III Dodatku), ale zodpovedali mu aj špecifické povinnosti a zodpovednosť (čl. IV Dodatku). Súd prvej inštancie posúdil ako odôvodnené, že žalobca si u vedúcich spolupracovníkov, ktorí nadobudli u žalobcu široké vedomosti a zručnosti dôležité pre výkon finančného sprostredkovania a zaviazali sa rozvíjať štruktúru spolupracovníkov (čl. 2.1 dodatku), vymienil pre prípad porušenia konkurenčnej doložky zmluvnú pokutu. Výška uplatnenej zmluvnej pokuty zodpovedá spôsobu výpočtu dohodnutému v Dodatku, ktorý sa vzhľadom na povahu a charakter práva zabezpečeného zmluvnou pokutou odvíja od postavenia žalovaného na pozícii GST a dĺžky trvania jeho pôsobenia na tejto pozícii. Súd prvej inštancie mal za preukázané svedeckou výpoveďou a listinnými dôkazmi, že žalovaný získal vedomosti a zručnosti na výkon činnosti finančného sprostredkovateľa v podstatnom rozsahu u žalobcu, z jeho výsluchu vyplynulo, že začínal spoluprácu so žalobcom v roku 2015 bez relevantných vedomostí, znalostí a zručností a bez prístupu k informačným zdrojom finančných inštitúcií. Odborný rast mu následne umožnil aj kariérny posun na pozíciu GST u žalobcu. Majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi konaním žalovanému vznikla, nemožno vzhľadom na vyššie vedené skutočnosti a charakter porušeného záväzku presne vyčísliť, preto je podľa súdu prvej inštancie namieste aplikovať posúdenie škody na základe
spravodlivosti (ekvity) s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Výšku dohodnutej a uplatnenej zmluvnej pokuty preto vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku a skutkové okolnosti daného prípadu súd prvej inštancie mal za primeranú a zodpovedajúcu princípu spravodlivého usporiadania vzťahov. 6. Súd prvej inštancie posúdil započítací prejav žalobcu ako správny, po započítaní vzájomných pohľadávok podľa bodu 4.3 zmluvy, čl. 3 ods. 11 a 12 smernice a § 358 Obchodného zákonníka, pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje dôvodne žalobou uplatnenú istinu v sume 2.867,60 eur. V časti úroku z omeškania z dlžnej istiny 2.867,60 eur tento nárok priznal ako dôvodný v intenciách § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. (9 % ročne), pričom dňom 20.10.2020 bol žalovaný s plnením dlhu v omeškaní vzhľadom na márne uplynutie lehoty na plnenie dlhu (30 dní od doručenia výzvy z 26.8.2020, doručenej žalovanému 2.9.2020). Ako dôvodné posúdil aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Zúz. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v spore. 7. Proti tomto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP, podľa žalovaného súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo sám rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. 8. Žalovaný za nepravdivé považuje tvrdenie súdu prvej inštancie v ods. 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že bolo vykonané všetko navrhované dokazovanie. Žalovaný´ rozporoval sumu stornoprovi ´zii´ uplatnenú žalobcom a v za´ujme uplatnenia vza´jomnej zˇaloby navrhol, aby súd vyzval zˇalobcu na preuka´zanie vy´sˇky provi´zii´, na ktore´ mal zˇalovany´ na´rok pa´r mesiacov pred ukoncˇeni´m spolupra ´ce a niekoľko mesiacov po ukoncˇeni´ spolupra´ce, navrhoval, aby zˇalobca predlozˇil potvrdenie, kedy dosˇlo k zablokovaniu pri´stupu zˇalovane´ho do provi´zneho konta a kedy dosˇlo k ukoncˇeniu vypla´cania provi´zii´, cˇi´m chcel preukázať odo^vodnenosť jeho ukoncˇenia spolupra ´ce so zˇalobcom, tieto návrhy súd prvej inštancie neakceptoval. Podľa žalovaného z vykonane´ho dokazovania vyplynulo, že mesacˇne´ vy´pisy provi´zii´ zˇalobca zˇalovane´mu nezasielal niekoľko mesiacov pred ukoncˇeni´m spolupra´ce a ani niekoľko mesiacov po ukoncˇeni´ spolupra´ce, nemôže špecifikovať časť kladných provízií, keďzˇe nema´ pri´stup k svojmu provi´znemu kontu, a preto zˇiadal o predlozˇenie potvrdeni´ zo strany zˇalobcu. 9. K priznanému nároku na zmluvnú pokutu žalovaný namieta, že neporusˇil ustanovenie čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupra´ci, tzv. konkurencˇnú dolozˇku. Žalobca reálne porušenie tohto ustanovenia zmluvy nepreukázal a nepreukázal ani tvrdenia ohľadne vstupu žalovaného do priameho zmluvného vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu. Ustanovenie cˇl. 6 ods. 6.5 nebolo zˇalovaným porusˇene´, pretozˇe neuzatvoril zmluvu so zmluvny´m partnerom zˇalobcu, ale so spolocˇnosťou Finporta´l a.s. Žalovaný tiezˇ povazˇuje bod 6.5 za diskriminacˇny´ a neplatny´, preto nemozˇno hovoriť, zˇe stratil na´rok na provi´zie v zmysle cˇl. 7 bod 7.12. Podľa žalovaného ani z jedného dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva, že žalovaný skutočne vykonával činnosť konkurujúcu žalobcovi, zmienka v registroch, na ktore´ poukazuje zˇalobca tieto skutocˇnosti nepotvrdzuje. 10. Žalovaný sa tiež domnieva, že ustanovenie čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupra´ci, tzv. konkurencˇná dolozˇka, je neplatné. Podľa žalovaného sa žalobca na predtlacˇeny´ch zmluva´ch, ktore´ neumozˇnˇuje pred podpisom meniť, snazˇi´ neprimerane zabra´niť zˇalovane´mu vo vy´kone svojho podnikania. Neprimeranosť spocˇi´va najma¨ v tom, zˇe chce docieliť nemozˇnosť podnikať na celom u´zemi´ SR v oblasti financˇne´ho sprostredkovania, hlavnej cˇinnosti zˇalovane´ho, čo je rozporné s jeho u ´stavny´m pra´vom na podnikanie. Spornosť dojednania podľa žalovaného spôsobuje aj jeho nevyva ´zˇenosť, keď zˇalovane´mu z neho vyply´vaju´ len povinnosti bez primeranej na´hrady, za ktorú nemozˇno povazˇovať poslednu´ vetu bodu 6 ods. 6.5: „finančná odplata za prevzatie vyššie uvedených záväzkov spolupracovníka je zahrnutá v províziách.“ Zˇalovany´ zˇiadnu polozˇku, ktora´ by zodpovedala tomuto na´roku, nema´ uvedenu´ v zˇiadnom provi´znom liste. Zmluvna´ pokuta je neprimerana´,
nezodpoveda´ poctive´mu obchodne´mu styku a dobry´m mravom najma¨ vzhľadom na vymedzenie terito´ria po^sobnosti, povinnosti´ zˇalovane´ho a zˇiadnej financˇnej na´hrady pre zˇalovane´ho. 11. Žalovany´ rozporuje aj vy´pocˇet vy´sˇky zmluvnej pokuty. Zˇalobca svoj vy´pocˇet zaklada´ na dodatku GST, podľa žalovaného tento dodatok nie je platny´, je podpi´saný len jedny´m cˇlenom predstavenstva v rozpore s vy´pisom z obchodne´ho registra, podľa ktorého spolocˇnosť zastupuju ´ vzˇdy dvaja cˇlenovia predstavenstva a dodatočná konvalidácia predložením poverenia zo strany žalobcu je účelová, poverenie bolo podľa žalovaného vytvorené dodatočne. S týmito tvrdeniami sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom nevysporiadal. 12. Žalovaný ďalej namieta neplatnosť konkurenčnej doložky pre jej neurčitosť a rozpor so zákonom, na čo musí súd prihliadať ex offo. Podľa § 672a Obchodne´ho za´konni´ka spra´vne dojednana´ konkurencˇna´ dolozˇka by mala obsahovať (i) konkrétnu špecifikáciu konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje, (ii) urcˇenie u´zemia alebo okruhu za´kazni´kov na tomto u´zemi´, na ktore´ sa bude vzťahovať za´kaz konkurencˇnej cˇinnosti, (iii) urcˇenie doby trvania za´kazu konkurencˇnej cˇinnosti, pricˇom ta´to doba nesmie presiahnuť obdobie 2 rokov od ukoncˇenia zmluvy. Zo znenia konkurenčnej doložky podľa žalovaného nevyply´va, o za´kaz akej cˇinnosti by malo i´sť. Žalovaný konkurencˇnú dolozˇku považuje za neplatnú aj v zmysle § 672a ods. 2 Obchodne´ho za´konni´ka, keďzˇe svojím zneni´m neu´merne obmedzuje zˇalovane´ho v jeho ďalsˇej cˇinnosti, a to aj s ohľadom na jej sˇiroku´ formula´ciu, k čomu poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 14Cob/353/2014. 13. Žalovaný uvádza, že podstatnou na´lezˇitosťou dohody o zmluvnej pokute je (okrem urcˇenia vy´sˇky zmluvnej pokuty alebo spo^sobu jej urcˇenia) zrozumiteľné a dostatočne určité vymedzenie zabezpečovanej povinnosti, v tejto súvislosti odkazuje na rozhodovaciu prax súdov, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. MObdo 4/2003, ZSP č. 92/2004 a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Cdo 2730/2008. Judikatu´ra su´dov vycha´dza z na´zoru, zˇe v pri´pade pra´vnych u´konov, pre ktore ´ sa pod sankciou neplatnosti vyzˇaduje pi´somna´ forma (cˇo je pri´pad dohody o zmluvnej pokute), musi´ byť ich obsah zrejmy´ a objekti´vne poznateľny´ z ich pi´somne´ho vyjadrenia, a to aj pre osoby, ktore´ nie su´ zmluvnou stranou a v tomto smere poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 1Obo/1/2015 a sp. zn. 4Cdo 9/2008. Vzhľadom na to, že ide o neplatnosť absolútnu, súd sa ňou musí zaoberať ex offo. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku len stroho konštatuje, že doložka je platná a nevysporiadal sa s primeranosťou zmluvnej pokuty, na ktoru´ zˇalovany´ v konani´ poukazoval a navrhoval jej obmedzenie, ak su´d posu´di konkurencˇnu´ dolozˇku ako platnu´. 14. Žalovaný napokon namieta výšku zmluvnej pokuty, kde dôvodí znením § 672a Obchodného zákonníka a zdôrazňuje vetu druhú § 672a ObZ: V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú. Z tohto do^vodu navrhoval aj preuka´zanie vy´sˇky provi´zii´, na ktore´ by mal rea´lne zˇalobca na´rok v pri´pade, ak by konkurencˇnu´ dolozˇku u´dajne neporusˇil a teda, cˇi su´ dostatocˇnou kompenza´ciou na obmedzovanie zˇalovane´ho v jeho podnikani´. Na ´vrhu na doplnenie dokazovania nebolo vyhovene´ a su´d prvej inštancie sa primeranosťou vy´sˇky zmluvnej pokuty nezaoberal. Takisto súd prvej inštancie nezohľadnil okolnosti ukončenia spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, čo bolo medzi stranami sporu nesporné. K primeranosti výšky zmluvnej pokuty žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského su´du v Presˇove zo dnˇa 14.11.2017 sp. zn. 4Cob/2/2017. 15. Žalovaný namieta ďalej spôsob vy´pocˇtu storna žalobcom ako chaotický a nejasný, preto navrhoval, aby žalobca riadne zdokladoval výpočet žalovanej sumy. Zo zmluvy vyply´va, zˇe zˇalovany´ nie je povinny´ vra´tiť celu´ cˇasť poskytnutej provi´zie, ale len pomernú časť provízie, avsˇak nie je zrejme´, o aku´ pomernu´ cˇasť provi´zie ma´ i´sť a aky´m spo^sobom bola ta´to pomerna´ cˇasť zˇalobcom vypocˇi´tana´. Žalobca vo výsluchu uviedol, zˇe spo^sob vy´pocˇtu storna a odmien bol uvedeny´ na jeho internetovej stra´nke, avsˇak agenti vra ´tane zˇalovane´ho o nˇom neboli na´lezˇite poucˇovani´. Podľa žalovaného su´d sa ma´ zaoberať aj skutocˇnosťou, cˇi na´rok na vra´tenie provi´zie je v su´lade
s rozhodnuti´m Su´dneho dvora EU´ vo veci ERGO poisťovňa proti E. F. rozsudok, vo veci C 48/16, kde sa súdny dvor venoval finančnému sprostredkovaniu vo vzťahu k povinnosti finančného agenta vrátiť peňažnú odplatu. 16. Žalovaný opätovne namieta nesprávny výpočet dlžnej sumy, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje. Zˇalobca napriek svojmu vy´sluchu nedostatocˇne uviedol a nepreuka´zal, do ake´ho obdobia boli storna´ zapocˇi´tavane´ s na´rokom na provi´zie. Zˇalobca len uviedol, zˇe na´rok na provi´zie zˇalovany´ stratil porusˇeni´m konkurencˇnej dolozˇky, aky´m spo^sobom sa s provi´ziami nalozˇilo do tohto obdobia nie je zrejme´. Žalobca nezohľadnil provízie, na ktoré mal žalovaný voči žalobcovi nárok, žalovaný nemá prístup k týmto údajom, a preto požadoval ich preukázanie zo strany žalobcu. Žalobca pouka´zal na cˇl. 4 bod 4.3 zmluvy a cˇl. III ods. 11 a 12 smernice o provi´zia´ch, ale či boli alebo neboli zapocˇi´tane´ spra´vne a v akej boli vy´sˇke, nebolo v ra´mci cele ´ho su´dneho konania preuka´zane´. 17. Žalovaný v odvolaní ďalej namieta výsluch svedka, podľa žalovaného je jeho výsluch irelevantný, nakoľko svedok spolupracuje so zˇalobcom a tiež z dôvodu, že sa nevedel vyjadriť k okolnostiam ukoncˇenia spolupra´ce medzi zˇalobcom a zˇalovany´m. V rámci svojho výsluchu však potvrdil, že časť vzdelávania si žalovaný zabezpečoval aj sám na vlastné náklady, čo vyvracia tvrdenie žalobcu, že poskytol žalovanému know how v plnom rozsahu a tým je obmedzenie žalovaného konkurenčnou doložkou primerané. Žalovaný dokonca ďalej na základe vlastných vedomostí školil agentov žalobcu a sám im a žalobcovi poskytoval svoje know how a táto skutočnosť nebola súdom prvej inštancie zohľadnená. 18. Žalovaný napokon namieta nedostatocˇné odo^vodnenie napadnutého rozsudku, v tejto súvislosti poukazuje judikatúru Ustavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR (Na´lez U´stavne´ho su´du SR zo dnˇa 13.3.2003 sp. zn. II. U´S 6/2003; Na´lez U´stavne´ho su´du SR zo dnˇa 4.2.2009 sp. zn. I. U´S 117/07), Na´lez U´stavne´ho su´du SR zo dnˇa 12.6.2008 sp. zn. I. U´S 114/2008, Uznesenie Najvysˇsˇieho su ´du SR zo dnˇa 29.7.2010 sp. zn. 2M Cdo 7/2009, Na´lez U´stavne´ho su´du SR z 1.3.2010 sp. zn. I. U´S 327/2010, Na´lez U´stavne´ho su´du SR zo dnˇa 1.7.2010 sp. zn. III. U´S 36/2010). Odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku považuje za objektívne nedostatočné, neobsahuje žiadne dôvody alebo v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. 19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za zákonný, správny a spravodlivý. K odvolacej námietke nevykonania navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, konkrétne, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na preukázanie výšky provízií, na ktoré údajne mal žalovaný nárok „pár mesiacov pred ukončením spolupráce“ žalobca uvádza, že podľa názoru žalovaného mal súd zaviazať druhú procesnú stranu na preukazovanie neurčitých tvrdení žalovaného o akomsi bližšie nešpecifikovanom nároku žalovaného. Žalobca už v žalobe sám uviedol tak jeho nároky voči žalovanému, ako aj nároky žalovaného na provízie voči žalobcovi, tieto korektne zohľadnil pri určení výšky uplatnenej pohľadávky. Žalovaný nešpecifikoval, na zaplatenie akých ďalších provízií mu mal údajne vzniknúť nárok, za aké obdobie, z akých konkrétnych sprostredkovaných zmlúv alebo aspoň o provízie za sprostredkovanie zmlúv ktorým klientom mu mal nárok vzniknúť. Nárok žalovaného nebol predmetom konania, keďže si ho kvalifikovane a riadne neuplatnil. Podľa žalobcu je vylúčené, aby sa vykonávalo dokazovanie týkajúce sa neuplatneného nároku a nemožno v súvislosti s nevykonaním takého dokazovania hovoriť o rozhodujúcich skutočnostiach v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo vzťahu k meritu veci, tzn. k jednotlivým uplatneným nárokom, ktoré boli predmetom konania, celkom vyčerpávajúce a plne zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie zákonom, Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. 20. Odvolacie námietky týkajúce sa porušenia konkurečnej doložky sú podľa žalobcu len opakovaním tvrdení žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sú vecne nesprávne a nepravdivé. Podľa § 14 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve sa registrácia podriadeného finančného agenta (žalovaného) realizuje len na základe návrhu samostatného
finančného agenta (v tomto prípade spoločnosti Finportal, a.s.), s ktorým má podriadený finančný agent (žalovaný) uzavretú písomnú zmluvu. Žalovaný bol od 02.07.2020 zaregistrovaný v NBS ako podriadený finančný agent spoločnosti Finportal, a.s. na základe návrhu spoločnosti Finportal, a.s. (konkurenčnej spoločnosti žalobcu). Registrácia by sa nemohla udiať bez súhlasu žalovaného a bez uzavretia zmluvy o finančnom sprostredkovaní medzi žalovaným a spoločnosťou Finportal, a.s. Je zrejmé, že žalovaný sa rozhodol napriek dojednaniu o zákaze konkurencie podľa čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy o spolupráci pôsobiť v oblasti finančného sprostredkovania u konkurenčného subjektu. Pri aplikácii čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy o spolupráci je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný pôsobil v oblasti finančného sprostredkovania, keďže preukázateľne vstúpil do záväzkového vzťahu so spoločnosťou Finportal a.s. V konaní ďalej bolo listinnými dôkazmi preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol riadne a platne uzavretý Dodatok GST k Zmluve o spolupráci. V súlade s ust. čl. 4.8 písm. a) Dodatku bola uplatnená zmluvná pokuta v dojednanej výške, ktorej primeranosť žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie podrobne odôvodnil. Nie je pravdou, že by sa súd prvej inštancie s podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nevysporiadal, pričom žalobca poukazuje na ods. 24 odôvodnenia. 21. V prípade námietky neplatnosti konkurenčnej doložky a neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnutých v Zmluve o spolupráci a v Dodatku GSL žalovaný opäť len zopakoval tvrdenia produkované už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom odkazuje na ods. 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu. Vymedzenie konkurenčnej činnosti v čl. 6.5 Zmluvy o spolupráci, ktorú sa žalovaný v dohodnutom období zaviazal nevykonávať, sa viaže na činnosť v oblasti finančného sprostredkovania na území Slovenskej republiky. Dojednanie je určité a po materiálnej stránke absolútne opodstatnené, keď rozsah obmedzenej činnosti zodpovedá konkrétnemu odvetviu, v ktorom podniká žalobca. Vymedzenie konkurenčnej činnosti je v Zmluve o spolupráci dostatočne určité a plne zodpovedá § 672a Obchodného zákonníka a neobmedzovala žalovaného viac než vyžadovala potrebná miera ochrany žalobcu. Konkrétna konkurenčná doložka uvedená v čl. 6.5 Zmluvy o spolupráci už aj skôr prešla testom platnosti v rámci jej posúdenia súdmi, o čom svedčí napr. obsah rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 7CoPr/10/2019-234 zo dňa 24.02.2021. Odchod ku konkurencii (spolu s ďalšími spolupracovníkmi) bol rozhodnutím žalovaného, ktoré urobil s vedomím, že porušuje dojednanú konkurenčnú doložku a že zmluva s takým konaním spája konkrétne dôsledky. Zmluva o spolupráci nespája právo na uplatnenie zmluvnej pokuty s dôvodmi na skončenie zmluvy, ale výlučne s konkurenčným pôsobením v oblasti finančného sprostredkovania. 22. Žalobca sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že zabezpečovaná povinnosť nebola medzi stranami dojednaná zrozumiteľne a dostatočne určito. V čl. 4.8 Dodatku sa uvádza priamy odkaz na porušenie čl. 6 bod 6.5 Zmluvy o spolupráci - „V prípade, že vedúci spolupracovník poruší ustanovenie čl. 6 bod 6.5 zmluvy o spolupráci, vznikne OVB právo na uplatnenie zmluvnej pokuty....“ Článok 6.5 zmluvy o spolupráci, vo vzťahu k prejednávanému prípadu druhá veta článku 6.5 zmluvy, celkom jasne a zrozumiteľne uvádza, že spolupracovník (žalovaný) sa zaviazal, že počas 6 mesiacov po ukončení zmluvy nebude na území SR bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu pôsobiť v oblasti finančného sprostredkovania. Všeobecné a bližšie nešpecifikované tvrdenia žalovaného ohľadne údajnej nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti neobstoja. 23. Žalovaný v bode VI odvolania označenom ako „výška zmluvnej pokuty“ poukazuje na § 672a Obchodného zákonníka, uvedené ustanovenie však nemá vo vzťahu k ustanoveniam o zmluvnej pokute (čl. 4.8 Dodatku GST), nie ešte k jej výške, akýkoľvek vzťah a vzťahuje sa na tzv. konkurenčnú doložku. Bez bližšieho vysvetlenia relevantnosti žalovaný ďalej v odvolaní uvádza, že súd mal prihliadnuť na okolnosti ukončenia zmluvy o spolupráci. Súd na tieto okolnosti prihliadol, keď v súlade s vykonaným dokazovaním konštatoval, že sa tak stalo na žiadosť žalovaného (bod 20. odôvodnenia), ktorej žalobca vyhovel a argumentáciu žalovaného správne vyhodnotil ako účelovú (bod 23. odôvodnenia). Výška uplatnenej zmluvnej pokuty zodpovedá spôsobu výpočtu dohodnutému v Dodatku GST, ktorý sa vzhľadom na povahu a charakter práva zabezpečeného zmluvnou pokutou odvíja od postavenia žalovaného na pozícii GST a dĺžky trvania jeho pôsobenia na tejto pozícii. 24. K námietkam žalovaného voči nároku žalobcu na vrátenie tzv. stornoprovízií žalovaný opätovne zopakoval svoje tvrdenia obsiahnuté už v jeho predchádzajúcich písomných podaniach. Súd prvej
inštancie v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku obsiahlo a vyčerpávajúco zdôvodnil posúdenie tohto nároku ako nároku uplatneného oprávnene, a to aj v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 48/16 ERGO poisťovňa c/a E. F., na ktorý poukazoval žalovaný. V konaní pred súdom prvej inštancie bol listinnými dôkazmi doplnenými výsluchom žalobcu podrobne preukázaný spôsob výpočtu stornoprovízií a jeho správnosť bola podporená konkrétnymi príkladmi výpočtu vzťahujúcimi sa na uplatnené stornoprovízie. Spôsob výpočtu žalovaný v konaní vecne nerozporoval. Všeobecné a účelové tvrdenia žalovaného neobstoja. 25. Žalobca záverom zdôrazňuje, že zmluva bola ukončená na základe žiadosti žalovaného, v ktorej sa ani v náznakom neuvádza, že dôvodom ukončenia spolupráce by malo byť akékoľvek konanie žalobcu. Svedok K.. Q. uviedol, že žalovaný dosahoval u žalobcu v celku zaujímavé výsledky, skutková konštrukcia žalovaného (ktorou sa snaží odôvodniť skončenie spolupráce so žalobcom), že bol k ukončeniu spolupráce donútený zablokovaním prístupu do portálu, je potom celkom nelogická. Svoj postup žalovaný koordinoval aj s ďalšími svojimi vtedajšími kolegami, s ktorými spoločne od žalobcu odišli ku konkurencii, ako sám uviedol pri výsluchu. Štylizovanie sa žalovaného do role obete nemá logický základ. Podľa čl. 7.12 druhá veta Zmluvy o spolupráci, žalovaný v prípade porušenia konkurenčnej doložky nemal nárok na úhradu akýchkoľvek provízií, na ktoré by mu inak (v prípade neporušenia konkurenčnej doložky) mohol vzniknúť nárok po skončení spolupráce. 26. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zotrval na obsahu odvolania, opakovane uviedol, že nerozporuje tvrdenie žalobcu, že už v rámci podanej žaloby uviedol tak nároky voči žalovanému, ako aj nároky žalovaného na provízie voči žalobcovi a tieto korektne zohľadnil (započítal) pri určení výšky svojej uplatňovanej pohľadávky. Naopak od začiatku konania poukazuje na to, že ešte pred ukončením spolupráce mu bol znemožnený prístup do provízneho konta, žalobca sa nevedel vyjadriť, či boli započítané k dlžnej sume aj provízie, na ktoré mal žalovaný nárok až do údajného porušenia konkurenčnej doložky. Žalovaný si nárok uplatniť nemohol, keďže nepozná jeho výšku, keďže nemá prístup do svojho konta ešte z obdobia pred ukončením spolupráce so žalobcom. Táto informácia je pre žalovaného dôležitá pre potreby uplatnenia hmotnoprávnej námietky, prípadne vzájomnej žaloby v tomto súdnom konaní, tiež z dôvodu, že rozporuje výšku dlžnej sumy a poukazoval na to, že vzájomné nároky žalobcu a žalovaného neboli započítané správne, a aj pre súd pre posúdenie primeranosti konkurenčnej doložky a prípadnej zmluvnej pokuty. Žalovaný si je plne vedomý, že dôkazné bremeno tvrdenia je na jeho strane, avšak nemá možnosť svoje tvrdenia preukázať, keďže k dôkazom nemá prístup. Žalovaný mal v úmysle si nárok voči žalobcovi v tomto konaní uplatniť, avšak nebolo to možné práve z dôvodu, že jeho návrhy na doplnenie dokazovania vykonané neboli. Žalovaný si je plne vedomý, že nejde o spor s ochranou slabšej strany a strany majú rovnaké práva a povinnosti, každopádne je nutné zohľadniť, že to bol práve žalobca, ktorý si nárok voči žalovanému uplatňuje a ktorý dlžnú sumu vypočítal, vzájomné pohľadávky započítaval a ako jediný má prístup k údajom, ktoré do súdneho konania nedoložil. Žalovaný tvrdenia žalobcu, že prakticky hneď po ukončení spolupráce so žalobcom uzavrel zmluvu s konkurenčnou spoločnosťou Finportal, a.s., z čoho vyplýva, že počas 6 mesiacov nasledujúcich po ukončení spolupráce so žalobcom pôsobil v oblasti v oblasti finančného sprostredkovania, považuje za nepodložené, nakoľko žalobca nemá a nemôže mať vedomosť, kedy a za akých okolností došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi ním a treťou osobou. Samotný zápis v registri nemôže automaticky znamenať vykonávanie reálnej činnosti konkurujúcej žalobcovi. Žalovaný opakovane namieta, že požadoval preukázanie výšky nároku na provízie, na ktoré mal nárok, aby bolo súdu zrejmé, či konkurenčná doložka neprimeraným spôsobom obmedzovala žalovaného alebo nie a aby mohol dôkladne posúdiť, či konkurenčnú doložku neobmedzí v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Súd má na absolútnu neplatnosť prihliadať ex offo, na neurčitosť konkurenčnej doložky v zmysle rozhodovacej praxe súdov poukazoval v odvolaní ako aj vo svojich vyjadreniach. Keďže je podľa jeho názoru absolútne neplatné dojednanie konkurenčnej doložky, takisto ustanovenia o zmluvnej pokute nemôžu byť platným. K argumentu žalobcu, že podľa čl. 7.12 druhá veta Zmluvy o spolupráci, žalovaný v prípade porušenia konkurenčnej doložky nemal nárok na úhradu akýchkoľvek provízií, na ktoré by mu inak (v prípade neporušenia konkurenčnej doložky) mohol vzniknúť nárok po skončení spolupráce žalovaný uvádza, že mal však nárok na vyplácanie provízií aj následne po ukončení spolupráce až po údajné porušenie konkurenčnej doložky. Za niekoľko mesiacov (obdobie počas spolupráce a následné obdobie po registráciu) mu provízie vyplácané neboli. 27. Žalobca doručil k replike žalovaného svoju odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že žalovaný sa usiluje navodiť dojem, že z dôvodov na strane žalobcu údajne nemohol
v konaní uplatniť svoju obranu formou „hmotnoprávnej námietky, prípadne vzájomnej žaloby.“ Uplatnenie akýchkoľvek nárokov v súdnom konaní je len v moci danej procesnej strany, ak sa žalovaný domnieval, že mal ďalšie nároky voči žalobcovi (nad rámec tých, ktoré už uviedol sám žalobca v žalobe), ktoré by mali byť v tomto konaní zohľadnené, bolo jeho primárnou procesnou povinnosťou takéto nároky špecifikovať, čo neurobil. Súd prvej inštancie sa preto nemohol zaoberať akýmikoľvek neuplatnenými nárokmi žalovaného. Podľa žalobcu bolo v možnostiach žalovaného aj bez potreby súčinnosti žalobcu označiť minimálne to, za sprostredkovanie akých zmlúv a ktorým klientom mu mal vzniknúť údajný ďalší nárok na províziu a za aké obdobie. Žalobca hodnotí ako nepravdivé aj tvrdenie žalovaného, že navrhoval súdu prvej inštancie vykonať v tomto smere dokazovanie. Všeobecné tvrdenia žalovaného adresované žalobcovi v rámci podaní rozhodne nemožno považovať za riadne uplatnené návrhy na vykonanie dokazovania v zmysle CSP. 28. Podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. 29. Podľa § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú. 30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 31. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolaní bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 04.04.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolaním žalovaného, ako aj obsahom vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. 33. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky 2.867,60 eur, ktorá je výsledkom započítania nárokov sporových strán zo Zmluvy o spolupráci, a to nároku žalobcu voči žalovanému z titulu storna žalovaným sprostredkovaných zmlúv uplatnených partnermi za zmluvy, za ktoré boli žalovanému vyplatené provízie vo výške 2.820,66 eur, neuhradených faktúr za mobil a tablet 48,60 eur (3x10 eur + 18,60 eur) a zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur a nároku žalovaného voči žalobcovi z titulu nevyplatenej provízie a stornorezervy vo výške 2.001,66 eur. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca preukázal nárok uplatnený žalobou, plne stotožňuje. Žalovaný v tak v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. K jednotlivým dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné. 34. Žalovaný odvolaciu námietku nevykonania navrhnutých dôkazov odôvodňuje tým, že v záujme uplatnenia vzájomnej žaloby navrhol, aby súd vyzval žalobcu na preukázanie výšky provízií, na ktoré mal nárok pár mesiacov pred a po ukončení spolupráce a predloženie potvrdenia, kedy došlo k zablokovaniu prístupu zˇalovane´ho do provízneho konta a kedy k ukončeniu vyplácania provízií. Tu je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach, od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a neuberalo sa smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný. Relevantným z pohľadu podstaty prejednávanej veci je len také dokazovanie, ktoré má viesť k preukázaniu skutkových tvrdení v konaní uplatnených nárokov. Žalovaný však akýkoľvek nárok voči žalobcovi z titulu neuhradených provízií za ním sprostredkované obchody vzájomnou žalobou v konaní neuplatnil, preto nemôže v odvolacom konaní namietať, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadom nároku, ktorý nebol predmetom konania. Odvolací súd zároveň dodáva, že sám žalovaný uviedol, že mu neboli vyplatené provízie za obchody sprostredkované v mesiaci apríl 2020 (splatné máj 2020) vo výške 1.576,66 eur, teda nárok kvalifikoval v tejto časti čo do dôvodu a výšky zhodne so žalobcom. I v prípade, ak by žalovaný nárok na provízie (z iných zmlúv alebo v inej výške) vzájomnou žalobou uplatnil, sám mal mať vedomosť, za ktoré ním sprostredkované zmluvy mu mal vzniknúť nárok na províziu, o parametroch tej ktorej sprostredkovanej zmluvy, preto by bolo v rozpore s čl. 8 základných princípov CSP, ktoré ukladá strane povinnosť označiť skutkové tvrdenia a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, uložiť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť protistrane. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nezohľadnil provízie, na ktoré mal žalovaný voči žalobcovi nárok, nezodpovedá obsahu spisu, keď žalobca zohľadňoval nároky žalovaného z titulu nevyplatenej provízie a stornorezervy vo výške 2.001,66 eur. 35. Žalovaný opätovne namieta nevykonania dokazovania z dôvodu nesprávneho výpočtu dlžnej sumy, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje a z dôvodu, že žalovaný rozporoval sumu stornoprovi´zii´ uplatnenu´ zˇalobcom, výpočet stornoprovízií považuje za nejasný a chaotický. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal zo žalobcom predložených dôkazov nárok na vrátenie stornoprovízií za preukázaný (z predloženého prehľadu storien, províznych listín a potvrdení finančných inštitúcií celkovo 2.820,66 eur, týka sa zmlúv MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne, Kooperativa poisťovňa, a.s. a Basler poisťovňa). Civilný sporový poriadok aj na popretie skutkových tvrdení kladie určité kvalitatívne nároky. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Nestačí teda len všeobecné konštatovanie žalovaného, že popiera skutkové tvrdenia uvedené žalobcom k sume stornoprovi´zii´, ale musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Žalovaný však neuviedol konkrétne tvrdenie, ktorý konkrétny nárok žalobcu titulom stornoprovízií nie je dôvodný, či aká by mala byť podľa žalovaného správna suma stornoprovízií. V civilnom sporovom poriadku neplatí vyšetrovací princíp, a teda nie je povinnosťou súdu konajúceho vo veci, a ani odvolacieho súdu, domýšľať si, na ktorú konkrétnu stornoprovíziu v predložených províznych listinách podľa žalovaného žalobca nemá nárok, či ktorú považuje za nesprávne vypočítanú. 36. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať aj skutočnosťou, či na ´rok na vra´tenie provi´zie zo je v su´lade s rozhodnuti´m Su´dneho dvora EU´ vo veci ERGO poisťovňa proti E.F. F., rozsudok vo veci C 48/16, odvolací súd uvádza, že Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí riešil otázky, či sa má „zmluva medzi zastúpeným a treťou stranou sa nerealizuje“ v článku 11 smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS) vykladať tak, že sa ním rozumie úplná nerealizácia zmluvy alebo aj čiastočná nerealizácia zmluvy (v ods. 44 rozsudku SD uvádza, že vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie, ale tiež na čiastočnej nerealizácie zmluvy); otázku, či sa má článok 11 ods. 2 smernice 86/653 vykladať tak, že nie je odchýlením v neprospech zástupcu také ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie, ak sa zmluva medzi zastúpeným a treťou osobou nerealizuje v predpokladanom rozsahu, resp. v rozsahu, ktorý určuje zmluva o obchodnom zastúpení (SD uvádza, že nie je, pokiaľ je časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia nie je dôsledkom okolností pripísateľných zastúpenému) a napokon v tretej otázke Súdny dvor riešil výklad pojmu „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“. Sama skutočnosť, že sa Súdny dvor v rozhodnutí C 48/16 „venoval finančnému sprostredkovaniu vo vzťahu k povinnosti finančného agenta vrátiť peňažnú odplatu“ bez ďalšieho neznamená, že rieši skutkovo a právne identickú vec a ani z odvolania žalovaného nie je odvolaciemu súdu zrejmé, v čom by mal byť nesúlad záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí s rozhodnutím SD EU vo veci č. C 48/16. 37. Žalovaný ďalej namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o platnosti dojednania tzv. konkurencˇnej dolozˇky čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupra´ci z dôvodu neurčitosti a rozporu so zákonom pre rozpor s § 672a ods. 2 Obchodne´ho za´konni´ka. Odvolací súd sa s námietkami žalovaného
nestotožňuje. Konkurenčná doložka upravená v 672a Obchodného zákonníka je stanovená na ochranu oprávnených záujmov zastúpeného pri jeho účasti v hospodárskej súťaži; zastúpený sa konkurenčnou doložkou chráni pred činnosťou obchodného zástupcu, ktorá by mala súťažnú povahu. Požiadavkou na obmedzenie zákazu konkurencie, ako z hľadiska doby jej trvania, tak z hľadiska územného a prípadne tiež osobného rozsahu (čo do okruhu tretích osôb), potom zákonná úprava sleduje ochranu oprávnených záujmov odchodného zástupcu ako podnikateľa. Ide o to, aby obmedzenie práva obchodného zástupcu podnikať malo jasne vymedzené hranice, stanovené v konkurenčnej doložke a aby takto dojednaný zákaz konkurencie neobmedzoval obchodného zástupcu viac, než koľko vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného. V ust. § 672a Obchodného zákonníka sa premieta ústavný princíp, zakotvený i v čl. 26 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého, každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu na neho, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú hospodársku činnosť (tiež čl. 35 ods. 1 Ústavy SR) a zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností (aj čl. 35 ods. 2 Ústavy SR) (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/14/2017). Podľa čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupra´ci, veta druhá, sa žalovany´ zava¨zuje počas platnosti zmluvy a 6 mesiacov po ukoncˇeni´ zmluvy nevykona´vať na u´zemi´ Slovenskej republiky bez predcha´dzaju´ceho pi´somne´ho su´hlasu zˇalobcu činnosť konkurenčnú k činnosti žalobcu, najmä akýmkoľvek spôsobom pôsobiť v oblasti finančného sprostredkovania. Dojednanie konkurenčnej doložky určito a zrozumiteľne upravuje územný a časový a aj vecný rozsah obmedzenia konkurenčnej činnosti žalovaného, ktorou je konkurenčná činnosť podnikaniu žalobcu, najmä oblasť finančného sprostredkovania. Námietka neurčitosti právneho úkonu, ktorá má podľa žalovaného spočívať v tom, že zo znenia konkurenčnej doložky nevyply´va, o za´kaz akej cˇinnosti by malo i´sť, je nedôvodná. Obsah konkurenčnej doložky sa neprieči § 672a ods. 2 Obchodne´ho za´konni´ka. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že dojednané obmedzenie žalovaného nepredstavuje neprimeraný zásah do konkurenčného prostredia, pričom odkazuje odvolateľa na odsek 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný odvodzuje ním namietanú neprimeranosť zmluvného dojednania absenciou finančnej náhrady, odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka nevyplýva odplatný charakter konkurenčnej doložky, ako sa mylne domnieva odvolateľ. Zásada primeranosti upravená v § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka pomeruje obmedzenia obchodného zástupcu s požiadavkou potrebnej miery ochrany zastúpeného, teda neznamená, že by právna úprava vyžadovala dojedanie konkurenčnej doložky za osobitnú odplatu. 38. Za rozpornú s obsahom Zmluvy o spolupráci považuje odvolací súd tiež námietku žalovaného, že neporušil ustanovenie čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o spolupra´ci (tzv. konkurencˇnú dolozˇku), nakoľko nevstúpil do žiadneho priameho zmluvného vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu, pretozˇe neuzatvoril zmluvu so zmluvny´m partnerom zˇalobcu, ale so spolocˇnosťou Finporta´l a.s. a z dokazovania nevyplýva, že skutočne vykonával činnosť konkurujúcu žalobcovi. Odvolateľ zjavne nesprávne cituje len vetu prvú dojednania čl.6 bod 6.5 zmluvy o spolupráci, ktorá sa však týka konkurenčnej činnosti v priamom zmluvnom vzťahu so zmluvnými partnermi žalobcu. Veta druhá upravuje zákaz konkurencie vo vzťahu k predmetu činnosti žalobcu, t.j. činnosti konkurenčnej k podnikaniu žalobcu, najmä oblasti finančného sprostredkovania. Skutkový aj právny záver súdu prvej inštancie o naplnení predpokladu deliktuálneho konania žalovaného s následným dovodením povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, odvolací súd hodnotí ako vecne správny. Odvolací súd k dôvodnosti uplatnenej zmluvnej pokuty odkazuje odvolateľa na odsek 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ako nedôvodnú odvolací súd posúdil aj námietku neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu absencie zrozumiteľného a dostatočne určitého vymedzenia zabezpečovanej povinnosti, neplatnosti Dodatku č. 1 k zmluve z dôvodu absencie potrebného počtu podpisov pre konanie v mene žalobcu a nesprávneho výpočtu výšky zmluvnej pokuty. Odvolací súd konštatuje, že s námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal a odkazuje odvolateľa na odsek 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Námietka výpočtu výšky zmluvnej pokuty je nedôvodná, nakoľko suma 2.000 eur ako fixná výška uplatnená žalobcom vyplýva z bodu 4.8 písm. a) Dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci, za žalobcu opatreného podpisom dvoch konajúcich osôb (ako je zjavné z jeho vyhotovenia na č.l. 18). 39. Žalovaný v časti VI. odvolania označenej ako „Výška zmluvnej pokuty“ namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s primeranosťou zmluvnej pokuty a cituje na podporu odvolacej námietky znenie ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka. Odvolací súd však uvádza, že žalovaným uvádzané ustanovenie upravuje možnosť súdu obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú konkurenčnú doložku v prípade, že by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera
ochrany zastúpeného, nijakým spôsobom neupravuje výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z dojednanej konkurenčnej doložky. Obchodný zákonník umožňuje súdu upraviť výšku zmluvnej pokuty len postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje moderačné oprávnenie súdu vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade moderácie zmluvnej pokuty je nutné mať na zreteli, že moderačné právo súdu je zásahom do zmluvnej voľnosti obchodných záväzkových vzťahov a hoci ho zákon predpokladá a upravuje, malo by ísť o zásah výlučne výnimočný. Odvolací súd dodáva, že v posudzovanom prípade neboli splnené ani podmienky na moderáciu zmluvnej pokuty a jej zníženie, nakoľko žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie využitie moderačného oprávnenia nenavrhol. S ohľadom na odôvodnenie odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že dojednaná výška zmluvnej pokuty nie je dôvodom pre obmedzenie konkurenčnej doložky alebo jej vyhlásenie za neplatnú. 40. Žalovaný v odvolaní ďalej namieta „výsluch svedka“ ako irelevantný (zrejme svedka K.. Q., pozn. odvolacieho súdu), nakoľko spolupracuje so zˇalobcom a tiež z dôvodu, že sa nevedel vyjadriť k okolnostiam ukoncˇenia spolupra´ce medzi zˇalobcom a zˇalovany´m. Žiaden z týchto dôvodov nie je spôsobilý vyvodiť záver o nehodnovernosti svedka alebo nerelevantnosti obsahu jeho výpovede pre rozhodnutie. Spochybňovanie objektívnosti výpovede svedka iba na základe kolegiálneho alebo iného spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovede spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckej výpovede. 41. Žalovaný napokon v odvolaní namieta nepreskúmateľnosť rozsudku, podľa odvolateľa napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, aj argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. Namietané pochybenia je potrebné subsumovať ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym postupom (v rozpore s § 220 CSP) znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd odvolanie ani z tohto dôvodu nevzhliadol ako dôvodné. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, dokazovanie navrhnuté stranami, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. To, že žalovaný s odôvodnením rozsudku subjektívne nesúhlasí, nič nemení na skutočnosti, že z jeho obsahu je možné identifikovať, akými myšlienkovými pochodmi sa súd riadil pri jeho vydaní. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 119/03-30). Európsky súd pre ľudské práva (napr. v rozhodnutí Kraska c/a Švajčiarsko) konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. 42. Vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, obsahom odvolania je fakticky identická argumentácia, ako bola obsahom jeho procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa ale súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Odvolací súd nepovažoval žalovaným uplatnené dôvody
odvolania za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 47. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).