Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14CoCsp/4/2025 1119203044 23. 06. 2026 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2026:1119203044.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobcu: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX L., zast.: V.. T. M., advokát, so sídlom Dr. O. 2, XXX XX Y., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: V.. Z. W., advokát, so sídlom O. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 3.241,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. júla 2024, č. k. B1-23Csp/11/2019-181, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. júla 2024, č. k. B1-23Csp/11/2019-181 vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 30. júla 2024, č. k. B1-23Csp/11/2019-181 rozhodol tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 3.241,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.241,49 eur odo dňa 28.06.2018 do zaplatenia a nákladmi na uplatnenie pohľadávky vo výške 156,46 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91 %. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.241,49 eur z titulu neuhradeného poistného plnenia, úroku z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8 % ročne od 28.06.2018 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 312,91 eur. Žalobu odôvodnil tým, že mal u žalovaného uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla značky O. H., S.: Y a to na poistnú sumu 27.660,-eur. Dňa 09.05.2018 došlo na tomto vozidle ku škodovej udalosti. Dňa 23.05.2018 bolo žalobcovi oznámené, že škoda na predmetnom vozidle bude žalovaným posúdená ako parciálna škoda. Následne dňa 04.06.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že sa jedná o totálnu škodu - neekonomickú opravu. V procese likvidácie poistnej udalosti bola ku dňu vzniku škody vypočítaná všeobecná hodnota motorového vozidla žalobcu na 6.661,51 eur s DPH. Zároveň kalkulačným systémom F. boli vypočítané náklady na opravu vozidla na 8.625,19 eur. Prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 3.800,-eur s DPH. Dňa 13.06.2018 na základe Oznámenia o poistnom plnení bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti s výškou poistného plnenia 2.861,51 eur. Poistné plnenie po jednostrannom započítaní dlžného poistného v sume 71,86 eur bolo poukázané na bankový účet žalobcovi vo výške 2.789,65 eur. S výškou škody na vozidle určenou žalovaným sa nestotožnil a dal si vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec X.
O., pričom všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola stanovená na sumu 9.903,-eur a výška škody na vozidle 5.146,-eur s DPH. Pred uzavretím poistnej udalosti pribral žalovaný spoločnosť M. k určeniu hodnoty motorového vozidla, pričom táto spoločnosť vykonala obhliadku, fotodokumentáciu ako aj popis motorového vozidla. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť sumu, na akú bude motorové vozidlo ohodnotené, nakoľko to spadalo do výlučnej právomoci žalovaného. Motorové vozidlo od počiatku disponovalo nadštandardnou výbavou, ktorú však pri určení výšky havarijnej poistky uviedli v hodnote 0,-eur. Zo strany žalobcu od nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nedošlo ku kúpe akýchkoľvek nadštandardných komponentov ani výbavy. Stav motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody rovnaký, aký bol v čase uzatvárania poistnej zmluvy. Na základe uvedeného nebolo žalobcovi zrejmé, z akého dôvodu nedošlo k ohodnoteniu motorového vozidla vrátane výbavy, ktorou disponovalo a následnému zvýšeniu hodnoty motorového vozidla v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Motorové vozidlo bolo podpoistené v dôsledku nesprávneho ohodnotenia zo strany žalovaného, čo však nemôže byť na škodu žalobcu. Žalobca teda uviedol, že pri výpočte výšky poistného plnenia pri totálnej škode mala byť všeobecná hodnota vozidla určená v sume 9.903,-eur. Žalobcovi mala byť uhradená výška poistného plnenia po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla a dlžného poistného v sume 6.031,14 eur. Ku dňu podania žaloby bola žalobcovi uhradená suma 2.789,65 eur, v dôsledku čoho ostáva zo strany žalovaného uhradiť zvyšné poistné plnenie v sume 3.241,49 eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 28.06.2018 vo výške 8 % ročne, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 312,91 eur za dva úkony právnej pomoci, a to návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 08.08.2018 a vyrozumenie - odpoveď zo dňa 07.09.2018. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení potvrdil skutočnosti tvrdené žalobcom a uviedol, že nakoľko náklady na opravu presiahli 120 % všeobecnej hodnoty vozidla, ide o totálnu škodu. Žalovaný trval na svojej kalkulácii výšky škody a odmietol závery znaleckého posudku. Znalec pri výpočte hodnoty vozidla vychádzal z hodnoty 28.285,-eur, pričom vo výpočte zohľadnil aj nadštandardnú výbavu vozidla vo výške 3.154,-eur, t. j. nová cena vrátane výbavy bola stanovená na 31.439,-eur. Pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla likvidátor škody vychádzal z poistnej sumy, na ktorú bolo poškodené motorové vozidlo poistené v poistnej zmluve, a to 27.660,-eur. V poistnej sume teda nie je vôbec zahrnutá nadštandardná výbava, ktorá musí byť v poistnej zmluve cenovo a menovite pripoistená. Keďže táto výbava nebola poistená, pri výpočte všeobecnej hodnoty motorového vozidla nebola zohľadnená. Ďalej uviedol, že v znaleckom posudku boli použité nekorektné vzorky vozidiel z trhu, ktoré majú iný objem, výkon a tiež rok výroby a počet km. Za účelom preukázania uvedených tvrdení poveril žalovaný kompetentnú osobu vypracovaním súkromného znaleckého posudku, ktorý po vypracovaní predloží konajúcemu súdu. 4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že zo zápisu o obhliadke vykonaného spoločnosťou M., s.r.o. jednoznačne vyplývalo, že vozidlo pred poistením disponovalo klimatizáciou, navigačným systémom a 7-miestnym prevedením. Pokiaľ takáto výbava nebola zohľadnená v poistnej zmluve, ide o výlučnú zodpovednosť žalovaného. Mal za to, že znalecký posudok, ktorý do konania predložil, je vyhotovený v zmysle platných právnych predpisov. 5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 797 ods. 1, 2, 3, § 798, § 517 ods. 1, 2 a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 6. Prvoinštančný súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcov uplatnený nárok na zaplatenie istiny je dôvodný v celom rozsahu a čiastočne dôvodný v časti príslušenstva. Žalobca predložil do konania znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom X. O., ktorý všeobecnú hodnotu poškodeného motorového vozidla určil vo výške 9.903,-eur. Týmto žalobca uniesol dôkazné bremeno. Žalovaný sa v konaní bránil kalkuláciou zo systému F., pričom táto, aj podľa vyjadrení žalovaného, vychádzala z parametrov vozidla uvedených v poistnej zmluve, a nie z reálneho stavu vozidla. Všeobecná hodnota vozidla vypočítaná v znaleckom posudku vychádzala aj z nadštandardnej výbavy, ktorou bola klimatizácia, navigačný systém a 7-miestne prevedenie, pričom žalovaný namietal, že táto výbava nebola zahrnutá v poistnej zmluve. Žalobca však v konaní preukázal, že informácia o 7-miestnom prevedení vozidla je uvedená priamo v technickom preukaze vozidla a informácia, že motorové vozidlo má navigačný systém a klimatizácia je obsiahnutá v zápise z obhliadky motorového vozidla, ktorú pre žalovaného vypracovala spoločnosť M. Žalovaný mal teda plnú vedomosť o uvedenej výbave vozidla, a ak túto nezahrnul do kalkulácie poistného a poistnej zmluvy, je to jeho zodpovednosť a neoprávňuje ho to krátiť poistné plnenie, resp. pri jeho určení vychádzať z ceny vozidla, ktorú
sám nesprávne určil. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaného, že znalec použil nekorektné údaje pri porovnaní s inými vozidlami, túto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Toto tvrdenie žalovaného vyhodnotil ako nekonkrétne a neurčité a neprihliadal naň. Nijakým spôsobom nevysvetlil, ktoré porovnávané vozidlá a ako konkrétne majú dôležité údaje podstatne odlišné, súd prvej inštancie tak nemal ako túto skutočnosť zhodnotiť. Súd prvej inštancie nevykonal ani žalovaným navrhnutý dôkaz výsluch znalca X. O., za účelom zistenia, aká by bola všeobecná hodnota vozidla v čase pred nehodou v prípade, ak by znalec vychádzal z údajov z poistnej zmluvy, t. j. by do výpočtu nezahrnul nadštandardnú výbavu. Návrh na vykonanie dokazovania bol zo strany žalovaného predložený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, nakoľko išlo o dôkaz, ktorý mohol žalovaný navrhnúť skôr. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že dôkaz by nevykonal ani v prípade jeho včasného predloženia, nakoľko takéto dokazovanie by bolo irelevantné. Pre posúdenie všeobecnej hodnoty vozidla v čase pred dopravnou nehodou nebola podstatná jeho cena a výbava uvedená v poistnej zmluve, ale skutočná cena a výbava, o ktorej mal žalovaný ako poisťovateľ preukázateľne vedomosť. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že žalovaný tvrdil, že do konania predloží vlastný súkromný znalecký posudok, pričom nakoniec tak na základe vlastného rozhodnutia neurobil. Preto pokiaľ ide o neuhradené poistné plnenie považoval súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a prvým výrokom rozsudku priznal žalobcovi istinu vo výške 3.241,49 eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania. V zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je poistné plnenie splatné do pätnástich dní odkedy poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.06.2018 žalovaný uviedol, že poistné šetrenie ukončil dňa 12.06.2018. Poistné plnenie tak bolo splatné dňa 27.06.2018 a žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania dňa 28.06.2018. Súd prvej inštancie tak v súlade s návrhom žalobcu priznal žalobcovi úroky z omeškania od tohto dňa, pričom výška je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba ECB, ktorá bola k danému dňu vo výške 0 %, preto súd prvej inštancie stanovil výšku úrokov z omeškania v sadzbe 5 % p.a. a vo zvyšnej, žalobcom navrhovanej výške, žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol. Ďalej požadoval aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky za dva úkony právnej služby v celkovej výške 312,91 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že účelne vynaloženými nákladmi boli tie spojené s návrhom na mimosúdne vyrovnanie, ktorý bol zároveň podľa obsahu aj predžalobnou výzvou. Ďalšia komunikácia so žalovaným bola neúčelná. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi ako príslušenstvo pohľadávky jeden úkon právnej služby vo výške 156,46 eur a vo zvyšnej časti 156,45 eur žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich náhradu stranám priznal podľa pomeru ich úspechu vo veci. Pri posudzovaní úspechu zobral do úvahy istinu pohľadávky a vyčíslené náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu k sume 3.397,95 eur a žalovaný vo vzťahu k zvyšným 156,45 eur. Žalobca bol tak úspešný v rozsahu 95,5 % a žalovaný v rozsahu 4,5 %. Súd prvej inštancie tak žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu, t. j. 91 %. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to v rozsahu výroku I. a v súvisiacom výroku III. Odvolanie žalovaný odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. Zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii prezentovanej v konaní pred súdom prvej inštancie a nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, ktoré uvádza v odôvodnení napádaného rozsudku. Odôvodnenie považoval za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal vyporiadať so všetkými námietkami žalovaného. Konajúci súd akceptoval vyjadrenia a dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného. V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v dojednanom rozsahu, t.j. poskytnúť plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy podľa § 806 Občianskeho zákonníka. Základom nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia, ako aj určenia výšky, sú zmluvné dojednania v poistnej zmluve vrátane poistných podmienok. Problematickou a spornou v rámci celého konania bola otázka určenia všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá sa odvíjala od samotnej poistnej sumy. Poistná suma je finančné ohraničenie, ktoré bolo v poistnej zmluve určené ako najvyššie poistné plnenie poisťovne pri jednej poistnej udalosti. Žalovaný mal za to, že konajúci súd nesprávne posúdil stanovenú poistnú sumu v zmluve ako nesprávny údaj a uvedené zároveň pripísal na zodpovednosť žalovaného. O konečnej poistnej sume rozhoduje poistník a jedine on nesie zodpovednosť za to, že je určená správne. Predmetom konania bolo plnenie z havarijného poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali aj samotný rozsah poistného plnenia, z ktorého je potrebné vychádzať. Konajúci súd v konečnom dôsledku priznal žalobcovi plnenie nad rozsah zmluvne dohodnutého záväzku žalovaného. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní opomenul zohľadniť zmluvný základ nároku žalobcu a neaplikoval ustanovenia zmluvy, zmluvných dojednaní, všeobecných a osobitných poistných podmienok, čím došlo k neprimeranému a
ničím neodôvodnenému zásahu do zmluvnej voľnosti strán a priznaniu nezákonnému nároku. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo záverov znaleckého posudku žalobcu, ktorý pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla nevychádzal z poistnej sumy, na ktorú bolo poškodené motorové vozidlo poistené v poistnej zmluve. Mal za to, že majetková hodnota, ktorá zodpovedá oprávnenému nároku žalobcu, nemôže vychádzať z údajov stanovených mimo rámca poistnej zmluvy. Uviedol, že aj v prípade, že by bola všeobecná hodnota motorového vozidla vyššia, nezakladá to automaticky nárok žalobcu na doplatenie do tejto vyššej sumy všeobecnej hodnoty vozidla. Suma všeobecnej hodnoty vozidla totiž určuje, či poisťovateľ bude likvidovať škodu na motorovom vozidle ako totálnu škodu alebo parciálnu škodu. Pri totálnej škode žalovaný spravidla likviduje poistnú udalosť tak, že vyplatí poškodenému sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla a hodnotou odpredajných zvyškov vozidla. Pri parciálnej škode výška predpokladaných nákladov na opravu vozidla nepresahuje výšku všeobecnej hodnoty vozidla. Poisťovateľ teda poistnú udalosť likviduje podľa preukázaných účelne vynaložených nákladov na opravu. Preto bolo na žalobcovi v konaní preukázať výšku škody a svoj nárok na poistné plnenie v zmysle uzatvorenej zmluvy. Nesplnil však svoju elementárnu povinnosť preukázať opodstatnenosť svojho nároku relevantnými dôkaznými prostriedkami. Zároveň mal žalovaný za to, že konanie malo i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie možnosti konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a nad rámec svojej právomoci posudzoval také odborné otázky, ktoré si nemôže súd vyriešiť sám. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému zamietne a prizná mu voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Žiadal zároveň aj o priznanie trov odvolacieho konania. 8. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že sa s námietkami žalovaného nestotožňuje, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za správny. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil po právnej stránke a rozhodol vo veci samej v súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaný uviedol, že v rámci konania bola sporná otázka všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá sa odvíja od samotnej poistnej sumy, a ktorá bola dohodnutá v zmluve o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX, tak táto nevychádzala z reálneho stavu vozidla, nakoľko nebola zohľadnená nadštandardná výbava, ktorou bola klimatizácia, navigačný systém a 7-miestne prevedenie. Žalobca sa v tomto smere stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie , že žalovaný si bol plne vedomý vyššie uvedenej výbavy predmetného vozidla a v prípade, že ju nezahrnul do kalkulácie poistného a poistnej zmluvy, je to práve jeho zodpovednosť a táto ho neoprávňuje krátiť poistné plnenie. Ďalej mal za to, že ak žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 16/2018, mal dať vypracovať vlastný znalecký posudok. To však nespravil a to napriek tomu, že jeho vypracovanie deklaroval vo svojich vyjadreniach. Námietku žalovaného ohľadom odňatia možnosti súdom prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia považoval žalobca za čisto účelové. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených súdu aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 CSP). 12. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti žalobcom uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré
boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, z obsahu spisu vyplynuli počas konania najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 CSP v spojení s § 191 CSP) správne vyhodnotil, a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. 13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.241,49 eur s príslušenstvom z titulu neuhradeného poistného plnenia, dôvodiac tým, že žalovaný v procese likvidácie poistnej udalosti určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla na 6.661,51 eur, kým v zmysle znaleckého posudku č. 16/2018 vypracovaného znalcom X. bola všeobecná hodnota vozidla pred poškodením stanovená na 9.903,eur. Poistná zmluva, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu, znela na poistnú sumu vo výške 27.660,-eur. Stav motorového vozidla v čase dopravnej nehody bol rovnaký, aký v čase uzatvárania poistnej zmluvy a preto bolo potrebné motorové vozidlo ohodnotiť vrátane výbavy, ktorou disponovalo. Žalobca mal za to, že zo strany žalovaného došlo k podpoisteniu motorového vozidla v dôsledku nesprávneho ohodnotenia zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca predloženým znaleckým posudkom určujúcim všeobecnú hodnotu poškodeného motorového vozidla uniesol dôkazné bremeno a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.241,49 eur s príslušenstvom, ako rozdielu medzi stranami vypočítanými hodnotami 9.903,-eur a 6.661,51 eur. 14. V zmysle ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné. Ustanovenie § 798 obsahuje sankciu za porušenie povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na otázky poistiteľa. To, že išlo o vedome nepravdivú alebo neúplnú odpoveď, musí preukázať poistiteľ. Dôležitá je v tomto smere teda skutočnosť, že ak v dôsledku nepravdivých alebo neúplných odpovedí bolo v poistnej zmluve dohodnuté nižšie poistné, vzniká stav, pri ktorom výška poistného nezodpovedá riziku, ktoré na seba poisťovňa poistnou zmluvou prevzala. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci nejde o situáciu, na ktorú toto ustanovenie odkazuje a preto žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie. 15. Z obsahu spisu, ako aj z rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal o nadštandardnom vybavení motorového vozidla vedomosť už pri uzatváraní poistnej zmluvy o havarijnom poistení so žalobcom. Informácia o 7-miestnom prevedení vozidla vyplývala priamo z technického preukazu vozidla - počet miest na sedenie 7 (č. l. 58), a informácia o tom, že motorové vozidlo disponuje navigačným systémom a klimatizáciou je obsiahnutá v zápise z obhliadky motorového vozidla, ktorú pre žalovaného vypracovala spoločnosť M., s.r.o. (č. l. 115). Pokiaľ teda žalovaný z neznámych dôvodov, napriek zrejmej vedomosti o nadštandardnej výbave poškodeného motorového vozidla, túto nezahrnul do výpočtu poistného, odvolací súd, stotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že zodpovednosť za toto konanie musí znášať žalovaný. 16. Pri poistení majetku sa výška plnenia odvodzuje od poistných podmienok. Poistený má teda právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, pokiaľ sa poistná udalosť týka poisteného predmetu. Sám žalovaný v rámci odvolania uviedol, že poistná suma je finančné ohraničenie, ktoré bolo v poistnej zmluve určené ako najvyššie poistné plnenie poisťovne pri jednej poistnej udalosti. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (č. l. 55) vyplýva, že základné poistenie - poistná suma bola dojednaná vo výške 27.660,-eur. Odvolací súd preto považuje nárok žalobcu na uhradenie poistného plnenia (po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla a dlžného poistného) v sume 6.031,14 eur za odôvodnený, a to v medziach limitov dojednanej poistnej sumy. 17. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku relevantnými dôkazmi neobstojí. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom X. O., z ktorého vyplýva všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu vzniku škody 9.903,-eur, čím uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam. Naopak žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane tvrdil, že predloží znalecký posudok na preukázanie správnosti svojich tvrdení, avšak takýto znalecký posudok súdu prvej inštancie nikdy predložený nebol. Odvolací súd zdôrazňuje, že v klasickom sporovom konaní, pre ktoré platí dispozičný a prejednací princíp, princíp kontradiktórnosti a koncentrácie a (s nimi spojený) princíp formálnej pravdy, súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej" či „materiálnej" pravdy, ale zistiť
skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V sporovom konaní je dokazovanie ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli (okrem výnimiek - § 185 ods. 2 a 3 CSP. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 CSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, pričom ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, má sa za to, že uniesol bremeno tvrdenia. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, má sa za to, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. 18. Pokiaľ chcel teda žalovaný účinne poprieť žalobcov nárok, bol preto povinný nielen tvrdiť, ale aj preukazovať ním tvrdenú všeobecnú hodnotu vozidla, a to prostriedkami procesnej obrany uplatnenými včas. Napriek nesúhlasu so stanovením všeobecnej hodnoty vozidla znaleckým posudkom predloženým žalobcom (ktorý mal k dispozícii žalovaný už pred začatím sporu - žaloba zo dňa 04.03.2019), dôkazy na podporu svojich tvrdení, resp. na vyvrátenie tvrdení žalobcu neprodukoval, pričom pokiaľ tak neurobil, správne súd prvej inštancie rozhodol o unesení dôkazného bremena žalobcom a zároveň dôvodne prihliadol na sudcovskú koncentráciu konania vo vzťahu k návrhu na vykonanie výsluchu znalca, ktorý žalovaný navrhol až na pojednávaní dňa 30.07.2024. 19. Odvolací súd poznamenáva, že nesúhlasí ani s námietkou žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu, napadnutý rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe vyhovel ako i dôvod prečo sčasti príslušenstva žalobu zamietol. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za logické, presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalovaného), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 20. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd posudzovaním ďalších odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
21. Odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, vzhľadom na svoju právnu argumentáciu, akceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu žaloby. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné; preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).