Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/196/2025 z 23. 6. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 8Cob/196/2025 1215224409 23. 06. 2026 JUDr. Lea Gubová PhD. ECLI:SK:KSBA:2026:1215224409.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: MIB Invest, s.r.o., so sídlom Športová 28D, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 154 320, právne zast.: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, IČO: 00 003 328, o zaplatenie 3.166.613,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/435/2015-564 zo dňa 26.11.2019, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/435/2015-564 zo dňa 26.11.2019 potvrdzuje. II. Žalovanému súd 100 %.

priznáva

proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

III. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil najmä nasledovne: 1.1. Žalobca sa domáhal od žalovaného žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2015 súdneho určenia, že odstúpenie od zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.05.2012, vykonané listom žalovaného zo dňa 08.10.2015 je neplatné. Súd uviedol, že predmetom konania je nárok na náhradu škody vo výške 3.166.613,51 eur s príslušenstvom v súvislosti s neplatným odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená na základe verejného obstarávania. Odstúpením žalovaného od zmluvy bolo žalobcovi v zmysle žaloby znemožnené dokončiť predmetné dielo, čím bol ukrátený o zisk, ktorý mu mala táto zákazka priniesť. Na preukázanie výšky škody žalobca predložil súdu znalecký posudok (č. 47/2018 Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o.), v ktorom bolo uvedené, že vyčíslenie náhrady zisku na nedokončenej časti diela, dosahovaného spravidla za podmienok obdobných podmienkam predmetnej zmluvy o dielo, predstavuje hodnotu vo výške 7,5 % z celkových nákladov nedokončenej časti diela. Keďže hodnota diela, ktorá bola dohodnutá medzi žalovaným a spoločnosťou Doprastav, a.s. predstavovala sumu 31.666.135,07 eur, výsledná suma ušlého zisku žalobcu je v sume 2.374.960,13 eur. 1.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo potrebné posúdiť, či odstúpenie žalovaného od zmluvy možno posudzovať ako porušenie zmluvy o dielo. Z listinných dôkazov vyplynulo, že dielo malo byť

dokončené do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, pričom konkrétny dátum odovzdania diela bol stanovený na deň 07.10.2015. Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nebol dodržaný harmonogram prác, ktorý bol súčasťou zmluvy, čo podľa žalobcu nebol dokument, ktorý by mal váhu a o ktorý by bolo možné sa opierať. V tomto sa však súd s argumentáciou žalobcu nestotožnil, nakoľko v kontraktačnom procese, ako aj po ňom, sa počíta s týmto dokumentom ako smerodajným pre postup prác na diele, pričom dôležitosť tohto dokumentu vyplývala už zo samotných podmienok verejnej obchodnej súťaže. Účastníci tejto súťaže boli totiž povinní predložiť harmonogram realizácie prác vo svojich ponukách, čo malo podstatný vplyv na výber konečného zhotoviteľa predmetného diela. Spor medzi stranami nastal aj v otázke, kedy došlo k odovzdaniu staveniska zo strany žalovaného žalobcovi, čo je podstatné pre odvodenie dátumu dokončenia diela. Z listinných dôkazov, ako aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že stavenisko nebolo odovzdané žalobcovi naraz, ale v niekoľkých etapách, čo odzrkadľovalo skutočnosť, že aj dielo malo byť realizované na etapy a v tej časti, kde bolo stavenisko odovzdané, mala byť aj stavba realizovaná a riadne odovzdaná. Z listinných dokumentov založených v spise bolo zrejmé, že žalovaný opakovane zasielal žalobcovi výzvy na dodržiavanie harmonogramu prác, pričom skutočný stav realizácie diela mal byť v značnom sklze oproti dohodnutému času v zmysle harmonogramu. Žalobca tento sklz odôvodňoval zmenou pomerov realizácie diela v súvislosti so 100-ročnou vodou a seizmickou činnosťou v danej lokalite, čo nebolo zohľadnené pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Žalobca tvrdil v liste žalovanému, že prehodnotenie seizmickej mapy malo byť známe už dňa 01.03.2012, teda viac ako 2 mesiace pred uzatvorením zmluvy o dielo. Z uvedeného vyplývalo, že zhotoviteľ ako odborne zdatná osoba mala so zmenami seizmickej mapy počítať a premietnuť ich do vzájomných rokovaní v rámci kontraktačného procesu, čo by sa zároveň odrazilo aj v stanovení lehoty na dokončenie diela. 1.3. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku skúmal platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy a dospel k záveru, že žalobca porušenie právnej povinnosti (či už zmluvnej alebo zákonnej) zo strany žalovaného pri odstúpení od zmluvy nepreukázal. Žalovaný od zmluvy platne odstúpil listom zo dňa 08.10.2015, pričom nemal žiadnu právnu povinnosť uviesť dôvody tohto odstúpenia. Preto je irelevantné, či a aké dôvody žalovaný v odstúpení od zmluvy uviedol. Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný odstúpil od zmluvy jeden deň pred dohodnutým termínom odovzdania diela, nakoľko zo skutkového stavu veci a značného rozsahu nedokončenej časti diela bolo zrejmé, že dielo by fakticky nebolo dokončené a odovzdané riadne a včas v súlade s uzavretou zmluvou. Každý zhotoviteľ diela musí byť uzrozumený s tým, že pri realizácii diel obdobného charakteru, kde je vyšší spoločenský záujem na včasnú realizáciu a kvalitu diela, je potrebné svedomito dodržiavať postup prác na stavbe a riadne plniť všetky dohodnuté harmonogramy prác, čo sa v danom prípade zo strany žalobcu nestalo. Aj z výpovede svedka, ktorý vykonával v danej veci nezávislý technický stavebný dozor jednoznačne vyplynulo, že stavba sa riadila zmluvou o dielo, ktorej prílohou bol aj harmonogram prác, ktorý jednoznačne určoval lehotu začatia, resp. ukončenia diela ako celku a jednotlivých stavebných objektov. Potvrdil, že pochybnosti ukončenia prác v dohodnutej lehote vznikli už v jarných mesiacoch roku 2015, kde stavebnotechnickému dozoru bolo jasné, že dielo nebude dokončené v októbri 2015, nakoľko technologické postupy výstavby si vyžadujú čas a nadväznosť. Nesúlad v projektovej dokumentácii so skutočnou realizáciou stavby svedok zaznamenal, považoval to však za bežnú stavebnú prax. Išlo najmä o preklady inžinierskych sietí, podzemné vedenia, zmeny pri zakladaní stavebných objektov z titulu geológie. Boli to však len drobné zmeny stavby pred dokončením. Potvrdil, že ani vyliatie rieky Torysa počas realizácie stavby v roku 2014 nemalo zásadný vplyv na termín dokončenia diela. Z uvedeného súd dospel k presvedčeniu, že žalobca nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to porušenie právnej povinnosti pri odstúpení od zmluvy o dielo, preto súd nárok žalobcu na náhradu škody považoval za nedôvodný, v dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že: 2.1. Žalobca napáda Napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a to z nasledovných dôvodov: (a) súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku), (b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku), (c) Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku). 2.2. Žalobca sa domáhal priznania uplatneného nároku titulom náhrady škody na základe toho, že: (a) Žalovaný neplatne odstúpil od zmluvy a následne uzavrel zmluvu o dielo s novým zhotoviteľom

Doprastav, a.s., čím znemožnil žalobcovi ako zhotoviteľovi pokračovať vo vykonávaní diela (porušenie zmluvnej povinnosti), (b) nevykonaním zvyšnej časti diela nemohol žalobca dosiahnuť zisk (vznik škody), (c) ak by žalovaný umožnil žalobcovi dokončiť dielo, žalobca by zisk vykázal, a teda by k žiadnej škode na strane žalobcu nedošlo (kauzálny nexus). 2.3. Žalobca argumentačne odôvodňoval neplatnosť odstúpenia tým, že: (a) nakoľko sa dielo odovzdávalo po častiach a v zmluve v znení jej dodatku č. 3 bola dohodnutá lehota na dokončenia diela “do 40 mesiacov od odovzdania staveniska”, tak lehota 40 mesiacov od odovzdania poslednej časti staveniska by uplynula až dňa 04.03.2017 (body 15 až 27 žaloby, body 20 až 22 vyjadrenia zo dňa 24.02.2017, body 6 až 15 záverečnej reči zo dňa 06.09.2019), (b) (čisto hypoteticky) ak by žalobca skutočne bol v omeškaní s dokončením diela, jednalo by sa nanajvýš o nepodstatné porušenie zmluvy, ktoré bez ďalšieho neoprávňovalo žalovaného odstúpiť od zmluvy (body 28 až 42 žaloby, body 16 až 20 záverečnej reči zo dňa 06.09.2019), (c) neplnenie harmonogramu prác - revízia č. 4 (údajne zavinené žalobcom) nemohlo byť porušením zmluvy zo strany žalobcu, pretože harmonogram prác bol po uzavretí zmluvy opakovane revidovaný a nebol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv (body 43 až 47 žaloby, body 21 až 25 záverečnej reči zo dňa 06.09.2019). 2.4. Na pojednávaní konanom dňa 06.12.2018 vypovedal svedok L.. O. G., ktorý okrem iného uviedol nasledovné: (a) “stavba sa riadila zmluvou o dielo, ktorej prílohou bol aj harmonogram prác, ktorý jednoznačne určoval lehotu začatia, resp. ukončenia diela ako celku a jednotlivých stavených objekov”, (b) “harmonogram sa prvýkrát revidoval v roku 2013. Posledná revízia, ktorú evidujem, bola revízia harmonogramu č. 3, ktorá sa vykonala v 09/2014 a táto revízia bola súčasťou dodatku zmluvy o dielo a zároveň určovala lehotu ukončenia celej stavby na 10/2015”, (c) “pochybnosti ukončenia prác v lehote výstavby vznikli v jarných mesiacoch r. 2015, kde nám ako stavebnotechnickému dozoru bolo jasné, že dielo nebude dokončené v 10/2015, nakoľko technologické postupy výstavby si vyžadujú čas a nadväznosť”, (d) (na otázku, či zaznamenal nejaký nesúlad v projektovej dokumentácii so skutočnou realizáciou stavby) “áno, zaznamenal, je to bežná stavebná prax. Jedná sa hlavne o preklady inžinierskych sietí, podzemné vedenia, zmeny pri zakladaní stavebných objektov z titulu geológie. Neboli to veľké zmeny, ale drobné zmeny stavby pred dokončením”, (e) “realizačný projekt hlavných stavebných objektov bol spracovaný na základe maximálnych hladín storočných vôd. Počas realizácie stavby sme v r. 2014 zaznamenali vyliatie rieky Torysa. Zásadný vplyv na termín dokončenia diela táto skutočnosť nemala”. Citované časti výpovede svedka L.. O. G. v bode 13 písm. a) až c) tohto odvolania sú podľa odvolateľa právnym výkladom zmluvy k otázke, kedy mala uplynúť lehota na dokončenie diela. Na druhej strane časti pod písm. d), e) sú odborné názory svedka. Súd prvej inštancie na túto časť výpovede nemal prihliadnuť, pretože: (a) právny výklad zmluvy prináleží iba súdu, (b) hodnotiace úsudky o tom, ako významné boli zmeny v projektovej dokumentácii počas vykonávania diela, resp. či a aký vplyv malo vyliatie rieky Torysa na termín dokončenia diela, sú všetko komplexné odborné otázky. Tieto môže odpovedať jedine odborné spôsobilá osoba alebo znalec, ale rozhodne nie svedok. Paradoxne práve tento právny výklad a hodnotiace úsudky svedka o odborných otázkach boli to jediné, čo si súd prvej inštancie z výpovede svedka osvojil, čo samo osebe vecnú správnosť Napadnutého rozhodnutia spochybňuje. 2.5. Žalovaný v odstúpení uviedol okrem iného to, že na kontrolnom dni stavby dňa 19.11.2014 malo byť zistené, že žalobca neplnil harmonogram prác. Žalovaný mal vyzvať žalobcu na prijatie opatrení na urýchlenie postupu prác a predloženie revidovaného harmonogramu prác. Uvedenú výzvu žalovaný považoval za výzvu na nápravu v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok (FIDIC), podčlánku 15.1. Stavebný dozor tiež listom zo dňa 27.05.2015 mal doručiť žalobcovi správu o nedostatkoch a vyzvať žalobcu k náprave do termínu 22.06.2015. Stavebný dozor mal na základe kontroly staveniska dňa 23.06.2015 zistiť, že lehota na odstránenie nedostatkov nebola dodržaná. Taktiež v liste zo dňa 01.07.2015 mal Stavebný dozor konštatovať nesplnenie viacerých míľnikov uvedených v revidovanom harmonograme prác. 2.6. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že aj súd prvej inštancie za najpodstatnejšiu povinnosť žalobcu považoval dodržiavanie tzv. harmonogramu prác. Žalobca nikdy netvrdil, že by harmonogram prác nebol dôležitým dokumentom pre realizáciu diela. Žalobca si je vedomý, že pri diele takého rozsahu musí byť určený nejaký plán postupu prác na diele, aby jednak zmluvné strany mali lepší prehľad o plnení zmluvy a taktiež aby technickí pracovníci vedeli, ktoré práce sa budú realizovať v akom poradí a pod. Inak by na stavbe bol chaos. Ale na druhej strane je potrebné rozlišovať medzi obsahom zmluvy, ktorá je pre zmluvné strany právne záväzná, a harmonogramom prác, ktorý sa v priebehu zmluvy opakovane a z rôznych dôvodov menil. 2.7. Právo Žalovaného na odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok (FIDIC), rovnako ako právo odstúpiť podľa § 345 ods. 1 alebo § 346 ods. 1 Obchodného

zákonníka, totiž mohlo vzniknúť iba ako dôsledok porušenia zmluvných povinností. Predmetný dokument s názvom “Harmonogram prác - revízia č. 4” nielenže nebol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv, a preto nemohol nadobudnúť účinnosť a tým aj právnu záväznosť, ale tento v čase uzavretia zmluvy ani jej dodatku č. 3 neexistoval. Preto ak by žalobca skutočne porušil harmonogram prác vypracovaný niekoľko rokov po uzavretí Zmluvy, neporušil by tým zmluvnú povinnosť. Žalovaný preto nebol oprávnený z tohto dôvodu odstúpiť od zmluvy ani podľa zákona, ani podľa podčlánku 15.2 písm. a) v spojení s podčlánkom 15.1 Všeobecných zmluvných podmienok (FIDIC). 2.8. Opakované zmeny harmonogramu prác vyplývajú už zo samotného názvu jeho poslednej revízie (“Harmonogram prác - revízia č. 4”), pričom boli potvrdené aj výpoveďami jednotlivých svedkov: (a) “počas realizácie (pozn. diela) bol harmonogram revidovaný 3x” (svedok L.. O. G.), (b) “predpokladaný harmonogram nebolo možné napĺňať z toho dôvodu, že počas realizácie dochádzalo k jeho zmene v nadväznosti na poskytované spolupôsobenie obstarávateľa, ako i odovzdávanie staveniska” (svedok L.. M.I.). 2.9. Žalobca odmieta, že by on bol ten, koho vinou sa harmonogram prác neplnil. Súdom prvej inštancie zostalo nepovšimnuté, že v konaní bolo (listinnými dôkazmi č. 4 až 8 podľa žaloby, výpoveďami svedkov, zhodnými tvrdeniami strán sporu) preukázané, že na strane Žalovaného došlo k značnému časovému sklzu pri odovzdávaní staveniska pre realizáciu diela, čo žalobcu výrazne brzdilo: (a) “dôvod bol, že na stavbu ako celok nebolo vydané právoplatné stavebné povolenie, resp. na všetky objekty” (svedok L.. O. G.), (b) “práce mohol (pozn. žalobca) realizovať iba na stavenisku kde bolo právoplatné stavebné povolenie” (svedok L.. O. G.), (c) “vzhľadom k tomu, že obstarávateľ (pozn. žalovaný) nemal zabezpečené všetky stavebné povolenia a boli problémy aj s vysporiadaním pozemkov, bolo to približne na 7-krát” (svedok L.. M.I.), (d) “Žalovaný mi oznámi, že to berie na vedomie a že do konca septembra 2012 bude odovzdaná aj zostávajúca časť staveniska, čo sa však nestalo” (svedok L.. M.I.), (e) “počas realizácie (pozn. diela) sme sa museli vracať k iným častiam a pokiaľ by bolo stavenisko odovzdané ako celok, práce sa mohli vykonávať plynule” (svedok L.. M.I.), (f) “dôvodom bolo aj postupné vydávanie stavebných povolení na časti stavby” (svedok L.. F.A.), (g) “počítalo sa s tým, že stavenisko bude odovzdávané po častiach, ale v akých termínoch a ako dlho to bude trvať, nebolo známe” (svedok L.. F.A.). 2.10. Žalobca dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že dokonca aj svedok L.. F.A., zamestnanec žalovaného, ktorý bol v tunajšom konaní usvedčený z klamstva v prospech žalovaného (body 29 až 31 záverečnej reči zo dňa 06.09.2019), potvrdil, že žalovaný po uzavretí zmluvy meškal so zabezpečením stavebných povolení na viaceré časti stavby, pričom že to bude žalovanému trvať takmer 2 roky od uzavretia zmluvy, sa pri tvorbe prvého harmonogramu prác nepočítalo. Napadnuté rozhodnutie založil na úvahách mimo právnej úpravy. Zmluva bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a ten nerozlišuje medzi “štandardnými zmluvami o dielo” a “zmluva o dielo s vyšším spoločenským záujmom”, na ktoré by sa vzťahoval iný právny režim. 2.11. Súd prvej inštancie očividne nechal vyriešenie otázky, kedy mala uplynúť lehota na dokončenie diela, svedkovi L.. O. G. (bod 13 písm. a/ až c/ tohto odvolania). Súd prvej inštancie k tomu v bode 20 Napadnutého rozhodnutia z vlastných úvah uviedol iba toľko, že “z listinných dôkazov založených do spisu - predmetnej zmluvy o dielo s dodatkami a zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami vyplynulo, že dielo malo byť dokončené do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, pričom konkrétny dátum odovzdania diela bol stanovený na deň 7.10.2015.” Z Napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že lehota na dokončenie Diela mala začať plynúť od odovzdania prvej časti staveniska, a nie až jeho úplným odovzdaním. Rovnako súd pominul uviesť, z ktorej konkrétnej “vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami” zistil, že by “konkrétny dátum odovzdania diela bol stanovený na deň 7.10.2015”, ani prečo tejto následnej korešpondencii zmluvných strán priznal rovnaké právne účinky ako uzavretej zmluve. 2.12. Žalobca poukazuje na to, že keď už súd prvej inštancie považoval za smerodajné vychádzať v tejto súvislosti zo svedeckých výpovedí, tak svedok L.. M.I. vypovedal úplne opačne ako svedok L.. O. G.: “Vnímal som to tak, že sa má jednať o 40 mesiacov od odovzdania staveniska, a nie iba jeho časti. Po odovzdaní prvej časti som osobne avizoval žalovanému v priebehu prvého mesiaca, že akékoľvek odovzdávanie ďalších častí staveniska bude mať dopad na realizáciu diela.” Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti za nesprávne a postup súdu prvej inštancie za zmätočný. Otázku, kedy začala a skončila lehota na dokončenie diela, si mal súd prvej inštancie vyriešiť sám a následne svoj záver vysvetliť tak, aby bol preskúmateľný. V tejto súvislosti mal vychádzať zo znenia zmluvy a jej dodatkov, prípadne z obsahu rokovaní, ktoré uzavretiu zmluvy predchádzali. V žiadnom prípade ale

pritom nemal vychádzať z výpovede svedka, ktorým sám priznal, že sa žiadnym spôsobom nepodieľal na príprave zmluvných alebo technických dokumentov, ani sa nezúčastnil žiadneho štádia verejnej súťaže (odpovede na prvé dve otázky právneho zástupcu žalobcu na strane 4 zápisnice z pojednávania zo dňa 06.12.2018). Podľa článku 2. ods. 2.2 bod 2.2.2. Zmluvy v znení jej dodatku č. 3 bol termín dokončenia Diela dohodnutý ako lehota “do 40 mesiacov od odovzdania staveniska.” V konaní bolo preukázané, a ani nebolo medzi stranami sporu sporné, že stavenisko bolo odovzdávané po 6 častiach v období od 08.06.2012 do 04.11.2013. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z úvahy, ktorú už bližšie nezdôvodnil, že lehota “40 mesiacov od odovzdania staveniska” začala plynúť dňa 08.06.2012, a teda mala skončiť dňa 07.10.2015. Pri tomto výklade osvojenom súdom prvej inštancie by ale lehota na dokončenie diela žalobcovi uplynula aj v prípade, ak by mu žalovaný vôbec neodovzdal niektorú zo zvyšných častí staveniska, čo v žiadnom prípade nemôže obstáť. Lehota na dokončenie diela preto mohla začať plynúť až od odovzdania celého staveniska. 2.13. Ak by bolo možné zmluvu v tejto súvislosti vykladať dvojako (teda že by bol správny výklad svedka L.. O. G. osvojený súdom prvej inštancie, aj výklad Žalobcu), uplatní sa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Pokiaľ prejav vôle nie je celkom určitý, je potrebné odstrániť neurčitosť výkladom. Za týmto účelom zákon ustanovuje rôzne interpretačné pravidlá. Aplikácia tohto interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel prejaviť určitú vôľu. Pokiaľ by sa ani pri použití interpretačných pravidiel nepodarilo jednoznačne interpretovať prejav vôle účastníkov právneho úkonu, resp. určitý výraz alebo zmluvné ustanovenie by pripúšťali rôzny výklad, v takom prípade by sa uplatnilo jednoznačné pravidlo, že takýto výraz treba vykladať v neprospech osoby, ktorá tento výraz použila ako prvá. Pritom platí, že tento výraz môže byť prvýkrát použitý v rokovaniach, ktoré bezprostredne viedli k uzavretiu zmluvy, spravidla už v samotnom návrhu zmluvy. 2.14. Žalobca poukazuje na výpoveď svedka L.. F.A., ktorý uviedol, že návrh zmluvy pripravil žalovaný (odpoveď na prvú otázku právneho zástupcu žalobcu na strane 3 zápisnice z pojednávania zo dňa 31.03.2019). Zmluvu je preto potrebné vykladať na ťarchu žalovaného a uprednostniť ten výklad, ktorý prezentuje žalobca. Ak bolo stavenisko odovzdané dňa 04.11.2013, tak lehota 40 mesiacov na dokončenie Diela začala plynúť až od tohto okamihu, pričom uplynula dňa 04.03.2017. V takom prípade odstúpenie vykonané už dňa 08.10.2015 je z tohto dôvodu neplatné, pretože bolo prinajmenšom predčasné. 2.15. Žalobca v bodoch 28 až 42 žaloby a 16 až 20 záverečnej reči zo dňa 06.09.2019 argumentoval, že ak by bol Žalobca dňa 08.10.2015 prvý deň v omeškaní s dokončením diela, jednalo by sa nanajvýš o nepodstatné porušenie Zmluvy, ktoré bez ďalšieho neoprávňovalo žalovaného odstúpiť od zmluvy. 2.16. Dielo dokončil iný zhotoviteľ a Žalovaný teda na jeho dokončení, aj keď neskoršom, záujem mal, čo svedčí o tom, že ani prípadné porušenie Zmluvy Žalobcom by nebolo podstatným porušením v zmysle § 345 Obchodného zákonníka. V Zmluve ani jej prílohách totiž nie je ani zmienka o tom, že by akékoľvek omeškanie na strane žalobcu malo byť podstatným porušením Zmluvy. Jediný prípad podstatného porušenia Zmluvy je špecifikovaný v jej článku 3. bod 3.4, nejedná sa ale o omeškanie s dokončením Diela. Žalovaný ale žiadnu dodatočnú lehotu Žalobcovi neposkytol (čo ani nebolo medzi stranami sporu sporné). 2.17. V dôsledku tohto je Napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Z Napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké „ostatné dôkazy” vyložil na ťarchu žalobcu, preto žalobca mohol iba v obmedzenej miere napádať v odvolaní nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Rovnako bez povšimnutia zostal aj poukaz žalobcu na to, že ak by sa žalobca skutočne dopustil porušenia zmluvy, žalovaný mal možnosť uplatniť voči žalobcovi sankcie, či už náhradu škody alebo právo na vyplatenie záruky vo výške 1.334.664,47 eur u Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. (viď bod 3 návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 22.02.2018). K ničomu z tohto ale nedošlo, čo iba svedčí o tom, že žalovaný vypovedal zmluvu bezdôvodne a účelovo, aby mohol dať dielo dokončiť inému zhotoviteľovi za cenu o 10 mil. eur vyššiu, ako zostala po Žalobcovi nevyčerpaná časť. 2.18. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd Napadnuté rozhodnutie: (a) zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku, alternatívne aby toto (b) zrušil podľa § 389 Civilného sporového poriadku a v súlade s § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si uplatňuje tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že: 3.1. Podľa žalovaného termín ukončenia prác bol v konaní jasne preukázaný a termín ukončenia prác bol do Harmonogramu postupu prác zapracovaný na deň 07.10.2015. Listom zo dňa 12.01.2015

žalobca predložil Harmonogram postupu prác - revízia č. 4, ktorý žalovaný listom zo dňa 19.01.2015 zobral na vedomie bez výhrad. Žalobca bol zároveň upozornený, že neplnenie Harmonogramu bude považované za neplnenie ním prevzatých zmluvných povinností. Zmluva o dielo bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv súlade s príslušnými právnymi predpismi, ktoré ukladajú povinnosť zverejniť zmluvu. Harmonogram prác je súčasťou zmluvy, je vydávaný v súlade, na základe a v rozsahu zmluvy, jeho funkcia je zrejmá. Žalovaný teda celkom legitímne a formálne platne odstúpil od Zmluvy od dielo. Žalovaný ďalej uviedol, že na Dodatku č. 3 zo dňa 05.09.2014 k Zmluve o dielo bola pôvodná lehota výstavby v trvaní 36 mesiacov predĺžená a upravená na 40 mesiacov. Žalobca nebol v stave dodržať ani ním samým navrhnutý a žalovaným následne odsúhlasený nový termín. 3.2. Žalobca neposkytol dostatok súčinnosti, pretože ak by tak učinil bol žalovaný pripravený pozmenené podmienky prijať, ale ani samotným žalobcom navrhnuté a žalovaným akceptované zmeny, nenašli reálne uplatnenie. Už na kontrolnom dni dňa 19.11.2014 za účasti štatutárnych zástupcov oboch strán tohto sporu bolo zhodne konštatované, že napriek záverom z predchádzajúceho kontrolného dňa zo dňa 12.08.2014, k náprave zo strany žalobcu nedošlo a práce napriek prísľubom žalobcu nepokračujú v súlade s revidovaným Harmonogramom prác (revízia č. 3 zo dňa 28.05.2014). Žalovaný v tom čase konštatoval fakt, že nie je predpoklad vyrovnania sklzu. Bol stanovený nový termín do 15.01.2015 so zapracovanými pripomienkami Stavebného dozoru. Voči žalobcovi bolo medzitým uznesením Okresného súdu v Trenčíne začaté konkurzné konanie s termínom konkurzného pojednávania dňa 09.04.2015. 3.3. Keďže žalobca bol povinný podľa rozhodnutia tamojšieho konkurzného súdu obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, bolo viac než zrejmé, že nie je a v blízkej či vzdialenej budúcnosti pripravený ani reálne schopný riadne a včas si splniť úplne všetky svoje povinnosti vrátane povinností z titulu Zmluvy o dielo so žalovaným, a to ani pri viac či menej optimistickom očakávaní. Žalovaný podotýka, že s lehotou na konečné dokončenie diela nijak nesúvisí odovzdávanie staveniska, ani moment začatia stavebnej činnosti. 3.4. Žalobca si protirečí, lebo by predsa nemohol vôbec začať so stavebnou činnosťou po odovzdaní prvej časti staveniska, ak by čakal na odovzdanie poslednej časti staveniska. Jednotlivé časti stavby na seba predsa stavebne aj konštrukčne nadväzujú. Žalobca veľmi dobre vedel o termíne konečného dokončenia stavby aj na základe písomných dôkazov v podobe listov zo dňa 18.07.2014 a zo dňa 28.09.2015. Žalovaný poukázal na to, že nebol povinný poskytnúť nijakú dodatočnú alebo primeranú lehotu na dokončenie. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v poradí prvým rozsudkom č.k. 3Cob/103/2020-624 zo dňa 30.11.2022 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako správny a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nedokončil dielo v dohodnutej dobe a také porušenie zmluvnej povinnosti je podstatným porušením zmluvy o dielo, pre ktoré je možné od zmluvy odstúpiť. Nejedná sa o porušenie povinností na strane žalovaného, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. Podľa čl. 2 zmluvy o dielo zo dňa 23.05.2012 bol čas plnenia diela dohodnutý tak, realizácia diela mala byť dokončená do 36 mesiacov od odovzdania staveniska (bod 2.2.2. zmluvy). Odovzdanie staveniska malo byť uskutočnené po častiach (bod 2.2.3. zmluvy). Podľa dodatku č. 3 k Zmluve o dielo zo dňa 05.09.2014 sa upravuje bod 2.2.2. tak, že dokončenie realizácie diela je do 40 mesiacov od odovzdania staveniska. Podľa zápisu z pracovného rokovania vo veci odovzdania a prevzatia 1. časti staveniska stavby zo dňa 08.06.2012 sa prítomní (vrátane žalobcu) podľa bodu c) 1. zhodli, že stavenisko bude odovzdávané zhotoviteľovi postupne po častiach. Žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie, že stavenisko bolo odovzdávané po častiach, a to 08.06.2012, 29.11.2012, 11.01.2013, 16.05.2013, 24.09.2013 a 04.11.2013. Podľa názoru žalobcu došlo k odovzdaniu staveniska odovzdaním poslednej časti staveniska dňa 04.11.2013. Žalovaný vychádzal z dátumu odovzdania staveniska dňa 08.06.2012. Podľa názoru odvolacieho súdu v nadväznosti na vyššie uvedené zmluvné ustanovenia je potrebné dôjsť k záveru, že podľa zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 3 je potrebné konštatovať, že realizácia diela mala byť skončená do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, ktoré sa malo odovzdávať postupne po častiach, t.j. zmluvné strany sa dohodli na postupnom zhotovovaní diela, keďže sa dohodli na postupnom odovzdávaní staveniska (za účelom realizácie diela). Z listu zo dňa 18.07.2014 (č.l. 130) bolo preukázané, že žalobca považoval za termín ukončenia prác 07.10.2015, pričom jedná sa o termín, z ktorého vychádzal aj žalovaný, t.j. podľa názoru odvolacieho súdu je možné dospieť k záveru, že zmluvné strany sa v priebehu realizácie diela dohodli na časovom harmonograme prác tak, že zhodne dospeli k záveru, že dielo má byť zrealizované do 07.10.2015. Z listu zo dňa 28.09.2015 (č.l. 218)

vyplýva, že žalobca žiada o predĺženie lehoty výstavby pred ukončených platnej lehoty výstavby, t.j. do 08.10.2015. V nadväznosti na stanovisko BUNG Slovensko s.r.o. zo dňa 01.10.2015, v ktorom je uvedené, že zhotoviteľ garantoval ukončenie celej stavby a jej časti v termíne do 07.10.2015, bolo žalobcovi adresované vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.10.2015 (č.l. 221), že žiadosť o predĺženie lehoty výstavby sa zamieta ako neopodstatnená. Listom zo dňa 08.10.2015 (č.l. 133) žalovaný odstúpil od časti zmluvy o dielo s tým, že k dokončeniu realizácie diela malo dôjsť v zmysle dodatku č. 3 k Zmluve o dielo do 40 mesiacov od odovzdania staveniska (08.06.2012), teda 07.10.2015. Keďže k 08.10.2015 podľa žalovaného neboli na stavbe zrealizované všetky práce a dielo nebolo v dohodnutom termíne odovzdané, odstúpil od časti zmluvy. Podľa názoru žalovaného bol žalobca v omeškaní od 08.10.2015, pričom sa jedná o podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka. Žalovaný tak odstúpil od nedokončenej časti plnenia týkajúcej sa nedokončených stavebných objektov. Keďže došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo z dôvodu porušenia povinností žalobcom, nemohol žalobcovi vzniknúť proti žalovanému nárok na náhradu škody porušením povinnosti žalovaným. Žaloba o náhradu škody je teda nedôvodná, nakoľko nebol naplnený ani prvý zákonný predpoklad nároku na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti žalovaným (v súvislosti s odstúpením od zmluvy.) Odvolací súd totiž v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zmeškanie termínu realizácie diela je podstatným porušením zmluvy, pre ktoré je možné od zmluvy o dielo platne odstúpiť. Vzhľadom na uvedené podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol, pričom dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, dôkazy riadne vyhodnotil, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu (aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 5. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol dovolací súd tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/45/2023 zo dňa 30.10.2025, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: 5.1 V posudzovanej veci odvolanie žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu obsahovalo okrem iného úplnú žiadosť o upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami na ním uvedenú elektronickú adresu (bod 5. odvolania). Obsah predloženého súdneho spisu nenasvedčuje tomu, že by odvolací súd - ktorý rozhodoval bez nariadenia pojednávania - napriek výslovnej žiadosti právneho zástupcu žalobcu ho upovedomil elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. V dôsledku tohto nesprávneho procesného postupu odvolací súd znemožnil žalobcovi realizáciu jemu patriacich procesných práv, pričom miera tohto zásahu mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalobca dôvodne namietal, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP. 5.2 Napriek tomu, že primárnym dôvodom zakladajúcim zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je jeho nesprávny procesný postup zakladajúci porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, považuje dovolací súd za potrebné dať do pozornosti odvolacieho súdu aj ostatné námietky uvedené v dovolaní. Dovolateľ namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, pričom jeho rozhodnutie nedáva jasné odpovede na zásadné otázky. 5.3 Rozsudok odvolacieho súdu v prejednávanej veci síce uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania, zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a za týmto účelom aj doplnenie ďalších dôvodov, avšak nemožno skonštatovať, že by odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu obsahovalo vysporiadanie sa so všetkými podstatnými odvolacími námietkami. 5.4 Žalobca v dovolaní namietal, že vo svojom odvolaní uviedol, že 1/ súd prvej inštancie si z výpovede svedka L.. G. osvojil jeho právne a odborné názory, pričom právny výklad zmluvy prináleží iba súdu a na odborné otázky môže odpovedať iba znalec a že 2/ nedodržanie harmonogramu prác nebolo porušením zmluvných povinností, pretože jeho znenie bolo vypracované až po uzavretí zmluvy a nebolo zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. K uvedeným argumentom sa však odvolací súd vôbec nevyjadril. 5.5 Odvolací súd smeroval takmer celé svoje odôvodnenie iba k lehote na dokončenie diela, k jednotlivým termínom odovzdávania staveniska a zhotovovania diela. V tejto súvislosti však len veľmi

stroho uviedol, že z listu zo dňa 18.07.2014 možno dospieť k záveru, že strany sa dohodli na zrealizovaní diela do 07.10.2015, avšak túto svoju úvahu viac nezdôvodnil.

5.6 Rovnako sa podrobnejšie nevyjadril a len sa bez ďalšieho stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v otázke, prečo mal žalobca porušiť zmluvu podstatným spôsobom (či len samotné zmeškanie termínu bolo podstatným porušením zmluvy) a aký vplyv na celý vzťah medzi stranami sporu mala skutočnosť, že návrh zmluvy bol vypracovaný žalovaným. 5.7 Čo sa týka námietky, že odvolací súd prehliadol a nevysporiadal sa s výpoveďou L.. S.-G., dovolací súd poukazuje na bod 21 odvolania, ku ktorému však odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko, pričom túto námietku ani v napadnutom rozsudku neuvádza, resp. prinajmenšom neuviedol, či táto námietka, prípadne tvrdenia tohto svedka, boli podstatné pre rozhodnutie vo veci. 5.8 Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu, ktorý riadne neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 219 ods. 3 CSP, došlo k vade v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, preto rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu podľa § 450 CSP na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s vytýkanými vadami, opätovne vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP a podľa § 453 ods. 3 CSP rozhodne o trovách pôvodného konania, ako aj dovolacieho konania. 6. Žalobca Dopravné stavby, a.s. vyjadrením zo dňa 24.02.2026 uviedol, že: Dovolací súd v bode 37 predmetného uznesenia spochybnil záver o platnosti odstúpenia od zmluvy ako nedostatočne odôvodnený, pretože odvolací súd: a) riadne nezdôvodnil, ako dospel k záveru, že strany sporu sa dohodli na zrealizovaní diela do 07.10.2015, b) nezohľadnil, že návrh zmluvy o dielo bol vypracovaný žalovaným, c) podrobnejšie sa nevyjadril k tomu, prečo mal žalobca porušiť zmluvu o dielo podstatným spôsobom, d) nevysporiadal sa s výpoveďou L.. S., ktorej časti žalobca citoval v podanom odvolaní. 6.1. Keďže odpovede na tieto otázky sa nenachádzajú ani v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, je zrejmé, že žalobca v bodoch 21, 26 až 30, 45 až 50 odvolania opodstatnene namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 6.2. Pokiaľ ide o otázku, kedy mala uplynúť lehota na dokončenie diela, smerodajné má byť znenie zmluvy o dielo, a nie nejaká neformálna komunikácia strán sporu v priebehu realizácie diela. V článku 2. ods. 2.2 bod 2.2.2 Zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 3 bolo pritom dohodnuté, že lehota na dokončenie diela bola „do 40 mesiacov od odovzdania staveniska”. 6.3. Stavenisko bolo odovzdávané po šiestich častiach v období od 08.06.2012 do 04.11.2013. Keďže stavenisko nie je odovzdané po odovzdaní iba jednej šestiny, lehotu je potrebné počítať od jeho úplné ho odovzdania dňa 04.11.2013, t.j. lehota na dokončenie diela bola do 04.03.2017. 6.4. K záveru odvolacieho súdu v bode 16 rozsudku zo dňa 30.11.2022, že „zmluvné strany sa dohodli na postupnom zhotovovaní diela, keďže sa dohodli na postupnom odovzdávaní staveniska (za účelom realizácie diela)”, žalobca zdôrazňuje, že nikde v zmluvnej dokumentácii nie je uvedené, že by sa stavenisko malo odovzdávať jeden a pol roka. Je tak vylúčené počítať lehotu od odovzdania prvej časti staveniska bez ohľadu na to, kedy boli odovzdané zvyšné časti. 6.5. Uplatnenie sankcií voči odvolateľovi nezakladá dôvodnosť žaloby ani nesprávnosť postupu žalovaného pri odstúpení od zmluvy, nakoľko uplatnenie si prípadnej škody zo strany žalovaného nebráni odstúpeniu od zmluvy. Odvolacia námietka v tomto smere je nedôvodná. 6.6. Svedok L.. M.I. k tomu vypovedal, že predpokladaný harmonogram nebolo možné napĺňať práve pre neskoré odovzdávanie staveniska. Žalovaný nemal zabezpečené všetky stavebné povolenia (čo potvrdil aj svedok L.. O. G.) a boli problémy aj s vysporiadaním pozemkov. Žalovaný vtedy oznámil, že do konca septembra 2012 bude odovzdaná aj zostávajúca časť staveniska, čo sa však nestalo. Počas realizácie diela sa tak žalobca musel vracať k iným častiam a „pokiaľ by bolo stavenisko odovzdané ako celok, práce sa mohli vykonávať plynule” (bod 20 písm. b/ a bod 21 písm. c/, d/, e/ odvolania). Ak by predsa mala zmluva pripúšťať dvojaký výklad, či lehota plynie od odovzdania prvej alebo poslednej časti staveniska, tak v zmysle záverov vyplývajúcich z uznesenia dovolacieho súdu treba zohľadniť, že návrh zmluvy o dielo bol vypracovaný žalovaným, t.j. na ťarchu žalovaného aplikovať § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka.

6.7. Žalobca však dodáva, že zmluva dvojaký výklad nepripúšťala, k čomu pre porovnanie opätovne poukazuje na zmluvu o dielo uzavretú s novým zhotoviteľom po žalobcovi, v ktorej si už žalovaný výslovne dohodol, že lehota realizácie diela začala plynúť „po prvom odovzdaní staveniska zhotoviteľovi” (bod 37 odvolania). Na základe toho odstúpenie od zmluvy vykonané dňa 08.10.2015 je neplatné, pretože bolo prinajmenšom predčasné, ak by odvolací súd napriek tomu dospel k záveru, že lehota na dokončenie diela začala plynúť od odovzdania prvej šestiny staveniska, žalobca pripomína, že žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo pre tvrdené podstatné porušenie zmluvy. 6.8. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že nezdôvodnil „prečo mal žalobca porušiť zmluvu podstatným spôsobom (či len samotné zmeškanie termínu bolo podstatným porušením zmluvy)”. V prospech žalobcu totiž svedčalo znenie § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Zákon tým zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorú má súd podľa § 192 CSP mať za preukázanú, ak v konaní nevyjde najavo opak. Zároveň v zmluve o dielo nebolo dohodnuté, že by sa omeškanie so zhotovením diela považovalo za podstatné porušenie zmluvy. Podľa ustálenej judikatúry „pri podstatnom porušení zmluvy, môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť ihneď bez poskytnutia dodatočnej lehoty za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť voči strane, ktorá je v omeškaní. Základným kvalifikačným znakom porušenia zmluvy podstatným spôsobom je, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy nemôže očakávať ten výsledok, aký mal byť dosiahnutý, keby nedošlo k porušeniu zmluvy. Ak oprávnená strana právo od zmluvy včas odstúpiť nevyužije, nestratí síce právo od zmluvy odstúpiť, ale môže využiť len režim nepodstatného odstúpenia od zmluvy. Avšak aj v prípade, ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej strane oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie a po jej márnom uplynutí môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy. Pri nepodstatnom porušení zmluvy je odstúpenie oprávneného od zmluvy, dôsledkom jej porušenia. Podmienkou v takomto prípade je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na plnenie porušenej povinnosti a následne nesplnenie povinnosti ani v dodatočnej lehote a po splnení týchto podmienok vzniká právo oprávnenému na odstúpenie od zmluvy” (3Obdo/6/2010). 6.9. Z toho vyplýva, že základným kvalifikačným kritériom pre zodpovedanie otázky, či žalobca (ak by lehota na dokončenie diela mala začať plynúť už od odovzdania prvej šestiny staveniska) porušil zmluvu podstatným spôsobom, teda je, či by žalovaný stratil záujem o zhotovenie diela, ak by vedel, že dôjde k omeškaniu s jeho dokončením a či žalobca toto mohol v čase uzavretia zmluvy rozumne predvídať. Iba v takom prípade by sa mohlo jednať o podstatné porušenie zmluvy. Vzhľadom na to, že zatiaľ sa asi žiaden úsek cesty v Slovenskej republike nedokončil načas, žalovaný určite mal záujem na dokončení diela, aj keby to malo byť s omeškaním, o čom svedčí, že následne uzavrel zmluvu o dielo s novým zhotoviteľom. Prípadné nedodržanie lehoty na dokončenie diela tak mohlo byť nanajvýš nepodstatným porušením zmluvy. No a ak by sa žalobca dopustil “iba” nepodstatné ho porušenia zmluvy, žalovaný mohol od zmluvy odstúpiť, len ak by žalobcovi poskytol dodatočnú primeranú lehotu podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. V konaní však nebolo sporné, že žalovaný dodatočnú lehotu na dokončenie diela žalobcovi neposkytol. Aj z tohto dôvodu je tak odstúpenie od zmluvy neplatné. K výpočtu náhrady škody žalobca poukazuje na uvedené v bodoch 4, 32 až 34 záverečnej reči zo dňa 06.09.2019. Vo vzťahu k trovám konania treba zohľadniť, že výška závisela od znaleckého posudku (III. ÚS 475/2018, ZNaU 13/2021). Žalobca aj na základe uvedeného v tomto vyjadrení navrhuje, aby odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.374.960,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.374.960,13 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalované mu nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá sú dny úradník. Ak by odvolací súd napadnuté rozhodnutie opätovne potvrdil, žalobca navrhuje, aby mu odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania. Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.)” (I. ÚS 453/2019, ZNaU 56/2019).

7. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.05.2026 pripustil, aby na miesto žalobcu Dopravné stavby, a.s. vstúpil MIB Invest, s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2026. 8. Žalobca MIB Invest, s.r.o. sa vyjadril podaním zo dňa 12.06.2026, v ktorom uviedol: Žalobca nadväzuje na bod 3 vyjadrenia zo dnˇa 24.02.2026, kde po^vodny´ zˇalobca Dopravné stavby, a.s. sa po dovolacom rozsudku vyjadril podaním zo dňa 24.02.2026, v ktorom uviedol: vo vzťahu k lehote na dokoncˇenie diela argumentoval, zˇe „smerodajné má byť znenie zmluvy o dielo a nie nejaká neformálna komunikácia strán sporu v priebehu realizácie diela“. Práve o takúto neformálnu komunikáciu ide v prípadoch listov na č.l. 130 a 218, z ktory´ch odvolaci´ su´d v bodoch 17 a 18 rozsudku zo dnˇa 30.11.2022, cˇ.k. 3Cob/103/2020-621, vyvodil za´ver, zˇe strany sporu sa v priebehu realiza´cie diela dohodli, zˇe dielo ma´ byť zrealizovane´ do 07.10.2015. Žalobca upriamuje pozornosť na skutocˇnosť, ktorou sa odvolaci´ su´d predty´m nezaoberal, a to, zˇe obe listiny podpísal výlučne L.. M.I.. Ten bol v rozhodnom cˇase cˇlenom predstavenstva po^vodne´ho zˇalobcu (vtedy s obchodným menom HANT BA DS, a.s.), pricˇom vsˇak nebol oprávnený konať samostatne. Podľa spo^sobu konania zapi´sane´ho v obchodnom registri (§ 13 ods. 1 a § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka) pi´somnosti zakladaju´ce pra´va a povinnosti spolocˇnosti podpisuje predseda predstavenstva samostatne alebo ktory´koľvek iny´ cˇlen predstavenstva spolu s predsedom predstavenstva (v prílohe). Predmetne´ listiny preto nie sú a nemôžu byť právnym úkonom pôvodného žalobcu, ktory´m by prejavil vo^ľu dohodnu´ť so zˇalovany´m pevny´ termi´n dokoncˇenia diela na denˇ 07.10.2015, ani nemôžu byť dôkazom o uzavretí takejto dohody. 8.1. Termi´n 07.10.2015 nema´ zˇiadnu oporu v zmluve o dielo - podľa jej cˇla´nku 2. ods. 2.2 bodu 2.2.2 v zneni´ dodatku cˇ. 3 bola lehota na dokoncˇenie diela dohodnuta´ “do 40 mesiacov od odovzdania staveniska”. Neforma´lnymi listami podpi´sany´mi osobou bez opra´vnenia konať samostatne nemozˇno zmluvu meniť ani za´va¨zne vykladať. Zmluva o dielo bola navysˇe povinne zverejnˇovanou zmluvou a menena´ mohla byť vy´lucˇne pi´somny´mi zverejnˇovany´mi dodatkami; pri´padna´ zmena dohodnutej lehoty vy´stavby by mohla nadobudnu´ť u´cˇinnosť len ako zverejneny´ pi´somny´ dodatok (§ 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka), k cˇomu nikdy nedosˇlo. Žalobca esˇte zdo^raznˇuje to, zˇe súd prvej inštancie k listinám na č.l. 130 a 218 neformuloval žiadne konkrétne skutkové zistenie. V bode 20 rozsudku zo dnˇa 26.11.2019, cˇ.k. 25Cb/435/2015-564, iba va´gne uviedol, zˇe „zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami vyplynulo, že dielo malo byť dokončené do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, pričom konkrétny dátum odovzdania diela bol stanovený na deň 07.10.2015”, a to bez oznacˇenia konkre ´tnych listi´n a bez ake´hokoľvek hodnotenia ich obsahu, formy cˇi osoby, ktora´ ich podpi´sala. Po^vodny ´ zˇalobca tu´to vadu aj vy´slovne namietal v bode 26 odvolania. 8.2. Odvolaci´ su´d namiesto toho, aby napadnute´ rozhodnutie zrusˇil ako nedostatocˇne odo^vodnene ´, chýbajúce skutkové zistenia sám doplnil v bodoch 17 a 18 rozsudku zo dňa 30.11.2022, keď z listi´n na cˇ.l. 130 a 218 po prvy´kra´t vyvodil, zˇe strany sporu sa dohodli na zrealizovani´ diela do 07.10.2015. Ty ´mto postupom odvolaci´ su´d konal v rozpore s § 383, § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP. Odvolaci´ su´d je totizˇ viazany´ skutkovy´m stavom tak, ako ho zistil su´d prvej insˇtancie; vlastne´ skutkove´ zistenia odlisˇne´ od prvoinsˇtancˇny´ch alebo prvoinsˇtancˇny´m rozsudkom vo^bec nesformulovane´ - mo^zˇe z vykonany´ch do^kazov vyvodiť len vtedy, ak dokazovanie v potrebnom rozsahu sa´m zopakuje. Žalobca je preto toho na´zoru, zˇe odvolaci´ su´d - ak mieni pri svojom rozhodovani´ akokoľvek vycha´dzať zo skutkovy´ch zisteni´ prameniacich z listi´n na cˇ.l. 130 a 218 - by mal esˇte zva´zˇiť zrusˇenie termi´nu verejne´ho vyhla´senia rozsudku a mal by nariadiť pojedna´vanie a dokazovanie ty´mito listinami doplniť, resp. zopakovať. V opacˇnom pri´pade po^jde o nespra´vny procesny´ postup, ktory´ zˇalobca bude namietať v ďalsˇom dovolani´ podľa § 420 pi´sm. ) CSP. 8.3. V ostatnom sa zˇalobca pridrzˇiava vyjadrenia zo dnˇa 24.02.2026, ako aj podane´ho odvolania. Žalobca ma´ za to, zˇe je do^vod na zmenu, subsidia´rne na zrusˇenie napadnute´ ho rozhodnutia, ale urcˇite nie na jeho potvrdenie. Ak by odvolaci´ su´d napadnute´ rozhodnutie opa¨tovne potvrdil, zˇalobca navrhuje, aby mu v zmysle usta´lenej judikatu´ry priznal na´ rok asponˇ na na´hradu trov dovolacieho konania (I. ÚS 453/2019, ZNaU 56/2019). 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po dovolacom rozhodnutí, po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozsudku, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako správny. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania, vyjadreniami v odvolacom konaní, rozhodnutím o dovolaní a obsahom dovolacieho rozhodnutia - dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené.

10. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 05.06.2026 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2026. Žalobca bol o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku informovaný emailom dňa 05.06.2026, žalobca sa z neúčasti na verejnom vyhlásení rozsudku ospravedlnil dňa 05.06.2026. 11. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom opätovne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania a súčasne sa zaoberal všetkými odvolacími námietkami, ktorých nedostatočné vyporiadanie vytkol dovolací súd v uznesení sp. zn. 4Obdo/45/2023 zo dňa 30.10.2025. Aj po opätovnom preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho právne závery sú správne. 12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku, resp. ktoré by boli dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie, odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní uvádza nasledovné: 13. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 14. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 15. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 16. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 17. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného úroku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 18. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 19. Podľa § 204 CSP: Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. 20. Podľa § 219 ods. 3 CSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 21. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 22. Podľa § 256 CSP: (1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 23. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. Podľa § 262 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. 25. Podľa § 383 CSP: Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 26. Podľa § 384 CSP: (1) Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. (2 Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. (3) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366. (4) Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. 27. Podľa § 385 CSP: (1) Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. (2) Ak odvolací súd nariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú svoje návrhy. 28. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 29. Podľa § 391 ods. 1 CSP: (1) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 30. Podľa § 396 CSP: (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 31. Podľa § 266 ods. 4 OBZ: Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. 32. Podľa § 345 OBZ: (1) Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v

omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. (2) Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. (3) Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. 33. Podľa § 346 OBZ: (1) Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. (2) Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím. 34. Odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou, či po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie. Dospel k záveru, že takýto postup nebol potrebný. Dovolací súd nezrušil predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu nesprávne alebo neúplne zisteného skutkového stavu, ani neuložil odvolaciemu súdu vykonať ďalšie dokazovanie. Dôvodom zrušenia bola procesná vada spočívajúca v nedodržaní postupu podľa § 219 ods. 3 CSP, pričom pre úplnosť po zrušení rozhodnutia vyvstala z rozhodnutia súdu potreba podrobnejšie sa vysporiadať s niektorými odvolacími námietkami. Nešlo teda o situáciu predpokladanú v § 385 ods. 1 CSP, pri ktorej by bolo potrebné zopakovať alebo dopĺňať dokazovanie. Pre nariadenie pojednávania nebolo potrebné postupovať v zmysle § 383 a § 384 CSP, t.j. zisťovať skutkový stav, príp. vykonať dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal, hoci by ich strana navrhla, pričom dokazovanie listinami bolo riadne uskutočnené a aj v súlade s §204 CSP súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko pojednávanie nebolo potrebné ani z dôvodu, že by to vyžadoval dôležitý verejný záujem, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 385 ods. 1 CSP, ale postupoval v súlade s čl. 17 CSP. 35. Žiadosť odvolateľa o nariadenie pojednávania teda nie je dôvodná a je v rozpore s jeho deklarovaným záujmom o skoré rozhodnutie súdu tak, ako sa domáhal ústavnou sťažnosťou. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu žalobcu uvedenú vo vyjadrení zo dňa 12.06.2026, podľa ktorej bolo potrebné doplniť dokazovanie listinami založenými na č.l. 130 a 218 spisu z dôvodu namietaného spôsobu podpisovania týchto listín. Ide o nové skutkové tvrdenia po lehote na odvolanie a novú procesnú obranu uplatnenú až po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu. Žalobca pritom mohol tieto tvrdenia uplatniť už pred súdom prvej inštancie alebo v pôvodnom odvolaní. Odvolací súd preto na takéto oneskorene uplatnené tvrdenia nemá prihliadať (§ 153 CSP, § 366 CSP). K tvrdeniam žalobcu uvedeným vo vyjadrení zo dňa 12.06.2026, podľa ktorých listiny založené na č.l. 130 a 218 podpísal len jeden člen predstavenstva bez oprávnenia konať samostatne, odvolací súd uvádza, že ide o nové skutkové tvrdenia a novú procesnú obranu uplatnenú až po zrušení predchádzajúceho rozsudku dovolacím súdom. Žalobca tieto tvrdenia neuplatnil ani pred súdom prvej inštancie, ani v podanom odvolaní, hoci mu v tom nič nebránilo. Odvolací súd preto na tieto oneskorene uplatnené tvrdenia neprihliadal. Navyše predmetné listiny nehodnotil ako dodatok k zmluve ani ako právny úkon smerujúci k zmene jej obsahu, ale iba ako dôkaz o tom, akým spôsobom samotný žalobca počas realizácie stavby vnímal a deklaroval termín dokončenia diela. Z uvedeného dôvodu otázka spôsobu ich podpisovania nie je pre právne posúdenie veci rozhodujúca. Odvolateľ však nepreukázal, že je v rozpore so zmluvou a dojednaniami zmluvných strán. Napriek uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti, že podpisovanie jedným zo štatutárnym zástupcov i keď samostatne, nie je nedostatkom podpisovania pri bežných úkonoch právnickej osoby, ktoré sú prevádzkou. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami založenými v spise v zmysle § 204 CSP a preto nie je ani dôvodné listiny čítať, príp. inak vykonávať dokazovanie podľa § 204 CSP. Zároveň mali strany sporu pri zachovaní zásady rovnosti zbraní dostatočný priestor pre uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoky, teda aj na vyjadrenie sa v spore. Súčasne bola dodržaná kontradiktórnosť procesu. 36. Odvolací súd sa nestotožnil ani s dodatočným tvrdením odvolateľa, že odvolací súd pri svojom predchádzajúcom rozhodovaní porušil ustanovenia § 383 až § 385 CSP, s akcentom odvolateľa na

prípadné budúce odvolateľom prezumované možné procesné pochybenie odvolacieho súdu. Odvolací súd k preventívnej, po odvolaní a dovolaní podanej námietke odvolateľa konštatuje, že odvolací súd nevytvoril nové skutkové zistenia bez vykonania dokazovania. Skutkové okolnosti vyplývajúce z listín nachádzajúcich sa v spise boli predmetom dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a tvorili súčasť skutkového stavu, z ktorého tento súd vychádzal. Odvolací súd ani po zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia nevykonával nové dokazovanie, ale iba podrobnejšie vysvetlil svoje právne úvahy v prvom rozsudku odvolacieho súdu a vysporiadal sa s odvolacími námietkami, ktorých nedostatočné odôvodnenie vytkol odvolateľ. Preto neexistoval dôvod na doplnenie dokazovania ani na nariadenie odvolacieho pojednávania v tomto v poradí druhom odvolacom konaní. Zároveň je potrebné rozlišovať medzi dokazovaním a hodnotením dokazovania. 37. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neprípustne prevzal právne a odborné názory svedka L.. O. G., odvolací súd uvádza, že sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Zo zápisnice o jeho výsluchu svedka (č.l. 414) vyplýva, že vypovedal ako stavebno-technický dozor o priebehu realizácie diela, o stave prác, o dodržiavaní harmonogramu, o vzniknutých sklzoch a o ďalších skutkových okolnostiach, ktoré osobne vnímal pri výkone svojej činnosti. Súd prvej inštancie nevychádzal z jeho právnych názorov, ale z jeho skutkových poznatkov, ktoré hodnotil spolu s ostatnými dôkazmi a to ako svedok, ktorý svojimi zmyslami vnímal skutočnosti, ktoré reprodukoval. Svedok vypovedal vlastnými slovami, zrozumiteľne, uvádzal svoje vlastné skúsenosti pri zhotovovaní diela, vypovedal o konkrétnych okolnostiach zhotovovania diela. Samotné právne posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy vykonal súd a teda aj právny základ pre posúdenie dôvodnosti žaloby. 38. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorej nedodržanie harmonogramu prác nemohlo predstavovať porušenie zmluvnej povinnosti, pretože Harmonogram postupu prác revízia č. 4 nebol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv. Ani tejto argumentácii nemožno prisvedčiť. Harmonogram nie je dokument povinne zverejňovaný v Centrálnom registri zmlúv, žalobca ani právnu povinnosť na jeho zverejnenie náležite nepreukázal, ale je to dokumentom konkretizujúci časový postup realizácie už existujúcich zmluvných povinností v konkrétnom čase a konkrétnom skutkovom stave, odrážajúcom reálne vykonávanie diela a dojednania zmluvných strán. Jeho význam vyplýval zo zmluvy o dielo, z podmienok verejného obstarávania i z následného priebehu realizácie stavby. Samotný žalobca jednotlivé revízie harmonogramu vypracovával, predkladal a riadil sa nimi pri organizovaní výstavby. Skutočnosť, že harmonogram nebol zverejnený v Centrálnom registri zmlúv, preto nemá rozhodujúci význam pre posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy a taká požiadavka nie je dôvodná ani v praxi bežná. Dodatočné vyhotovovanie, resp. zmeny harmonogramu sú logickým dôsledkom súčinnosti zmluvných strán a odrazom zhotovovania diela, teda zmeny v harmonograme nevylučujú odstúpenie od zmluvy, ale precizujú posudzovanie celého procesu plnenia si zmluvných povinností a dojednaní zmluvných strán. Zároveň deklaruje aj vedomosť zmluvných strán o celom procese výstavby, nedostatkoch, očakávaniach a termínoch. 39. Podstatnou odvolacou námietkou bola otázka výkladu článku 2 bodu 2.2.2 zmluvy o dielo v znení dodatku č. 3, podľa ktorého mala byť realizácia diela dokončená „do 40 mesiacov od odovzdania staveniska“. Žalobca zastával názor, že lehota mohla začať plynúť až po odovzdaní poslednej časti staveniska dňa 04.11.2013 a mala uplynúť až dňa 04.03.2017. Odvolací súd sa s týmto výkladom nestotožňuje. 40. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca nedokončil dielo v dohodnutej dobe a také porušenie zmluvnej povinnosti je podstatným porušením zmluvy o dielo, pre ktoré je možné od zmluvy odstúpiť. Nejedná sa o porušenie povinností na strane žalovaného, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. 41. Podľa čl. 2 zmluvy o dielo zo dňa 23.05.2012 bol čas plnenia diela dohodnutý tak, realizácia diela mala byť dokončená do 36 mesiacov od odovzdania staveniska (bod 2.2.2. zmluvy). Odovzdanie staveniska malo byť uskutočnené po častiach (bod 2.2.3. zmluvy). Podľa dodatku č. 3 k Zmluve o dielo zo dňa 05.09.2014 sa upravuje bod 2.2.2. tak, že dokončenie realizácie diela je do 40 mesiacov od odovzdania staveniska.

42. Podľa zápisu z pracovného rokovania vo veci odovzdania a prevzatia 1. časti staveniska stavby zo dňa 08.06.2012 sa prítomní (vrátane žalobcu) podľa bodu c) 1. zhodli, že stavenisko bude odovzdávané zhotoviteľovi postupne po častiach. 43. Žalobca v žalobe uviedol skutkové tvrdenie, že stavenisko bolo odovzdávané po častiach, a to 08.06.2012, 29.11.2012, 11.01.2013, 16.05.2013, 24.09.2013 a 04.11.2013. Podľa názoru žalobcu došlo k odovzdaniu staveniska odovzdaním poslednej časti staveniska dňa 04.11.2013. Žalovaný vychádzal z dátumu odovzdania staveniska dňa 08.06.2012. 44. Podľa názoru odvolacieho súdu v nadväznosti na vyššie uvedené zmluvné ustanovenia je potrebné dôjsť k záveru, že podľa zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 3 je potrebné konštatovať, že realizácia diela mala byť skončená do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, ktoré sa malo odovzdávať postupne po častiach, t.j. zmluvné strany sa dohodli na postupnom zhotovovaní diela, keďže sa dohodli na postupnom odovzdávaní staveniska (za účelom realizácie diela). 45. Z listu zo dňa 18.07.2014 (č.l. 130) bolo preukázané, že žalobca považoval za termín ukončenia prác 07.10.2015, pričom jedná sa o termín, z ktorého vychádzal aj žalovaný, t.j. podľa názoru odvolacieho súdu je možné dospieť k záveru, že zmluvné strany sa v priebehu realizácie diela dohodli na časovom harmonograme prác tak, že zhodne dospeli k záveru, že dielo má byť zrealizované do 07.10.2015. 46. Z listu zo dňa 28.09.2015 (č.l. 218) vyplýva, že žalobca žiada o predĺženie lehoty výstavby pred ukončených platnej lehoty výstavby, t.j. do 08.10.2015. V nadväznosti na stanovisko BUNG Slovensko s.r.o. zo dňa 01.10.2015, v ktorom je uvedené, že zhotoviteľ garantoval ukončenie celej stavby a jej časti v termíne do 07.10.2015, bolo žalobcovi adresované vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.10.2015 (č.l. 221), že žiadosť o predĺženie lehoty výstavby sa zamieta ako neopodstatnená. Z uvedeného je jasne preukázaná komunikácia strán, že termín uplynie a je snaha termín predĺžiť, avšak žiadosti nebolo vyhovené. Z uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že strany sporu rešpektovali harmonogram prác a že dielo má byť zrealizované do 07.10.2015. Akákoľvek následná námietka nezverejnenia harmonogramu v centrálnom registri a jeho predošlých zmien je preto účelová a nedôvodná. Vzhľad na uvedené skutkové tvrdenie žalobcu o dlhšej dobe na ukončenie diela nie je hodnoverná a nevyplýva z dokazovania. 47. Listom zo dňa 08.10.2015 (č.l. 133) žalovaný odstúpil od časti zmluvy o dielo s tým, že k dokončeniu realizácie diela malo dôjsť v zmysle dodatku č. 3 k Zmluve o dielo do 40 mesiacov od odovzdania staveniska (08.06.2012), teda 07.10.2015. Keďže k 08.10.2015 podľa žalovaného neboli na stavbe zrealizované všetky práce a dielo nebolo v dohodnutom termíne odovzdané, odstúpil od časti zmluvy. 48. Námietka, že došlo k omeškaniu aj na strane žalovaného nemá za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Pri zhotovovaní daného druhu diela nemožno očakávať bezproblémový priebeh stavby a preto harmonogram na jednotlivé skutočnosti reagoval. Ak však dielo i napriek zohľadňovaniu priebežného vývoja situácie na stavbe nebolo ukončené v dojednanom čase, nemožno to pričítať ako omeškanie žalovaného. Uvedené nemá vplyv na to, že sa v danom prípade jedná o podstatné porušenie zmluvy žalobcom s následkom platného odstúpenia od zmluvy žalovaným. 49. Podľa názoru žalovaného bol žalobca v omeškaní od 08.10.2015, pričom sa jedná o podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka. Žalovaný tak odstúpil od nedokončenej časti plnenia týkajúcej sa nedokončených stavebných objektov. 50. Keďže došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo z dôvodu porušenia povinností žalobcom, nemohol žalobcovi vzniknúť proti žalovanému nárok na náhradu škody porušením povinnosti žalovaným. Žaloba o náhradu škody je teda nedôvodná, nakoľko nebol naplnený ani prvý zákonný predpoklad nároku na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti žalovaným (v súvislosti s odstúpením od zmluvy). Odvolací súd totiž v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zmeškanie termínu realizácie diela je podstatným porušením zmluvy, pre ktoré je možné od zmluvy o dielo platne odstúpiť. Žalobca sa uchádzal o verejné obstarávanie, a teda deklaroval svoju odbornú spôsobilosť zhotoviť konkrétne dielo v konkrétnom čase. Z jeho odbornosti vyplýva aj schopnosť predpokladať prípadné komplikácie pri výstavbe konkrétneho diela, naštudovať si okolnosti zhotovovania diela a podľa toho vstupovať do zmluvného vzťahu. Vzhľadom na charakter verejného obstarávania si pri zachovaní

odbornej starostlivosti mal byť vedomý aj rizík spojených s nedodržaním termínu stavby a nie je dôvodné sa domnievať, že zmeškaním termínu dokončenia stavby, nebude od zmluvy odstúpené pre podstatné porušenie zmluvy. 51. Zo zmluvy vyplýva, že účastníci od začiatku predpokladali postupné odovzdávanie staveniska a súčasne postupnú realizáciu jednotlivých stavebných objektov. Zmluva výslovne počítala s etapovým odovzdávaním staveniska po častiach. Nemožno preto dospieť k záveru, že začiatok plynutia celej lehoty realizácie mal byť automaticky viazaný až na odovzdanie poslednej časti staveniska bez ohľadu na to, že žalobca už predtým realizoval stavebné práce na ostatných odovzdaných úsekoch. Žalobca nepreukázal, že nemal záujem na postupnom zhotovovaní diela, resp. že by považoval za zmluvne dojednaná čakať na odovzdanie poslednej časti staveniska a začať s dielom až následne. Z jeho konania a vyjadrení, takú vôľu nemožno považovať za preukázanú ani za logickú. 52. Správnosť uvedeného záveru potvrdzuje aj následné správanie samotného žalobcu počas realizácie diela. Z listu žalobcu zo dňa 18.07.2014 (č.l. 130) vyplýva, že pri realizácii stavby vychádzal z termínu dokončenia 07.10.2015 (č.l. 133). Rovnako listom zo dňa 28.09.2015 (č.l. 2018) žiadal žalovaného o predĺženie lehoty výstavby pred uplynutím predmetného termínu. Ak by bol správny výklad žalobcu, podľa ktorého mala lehota uplynúť až v marci 2017, takéto konanie by postrádalo akékoľvek logické, právne aj ekonomické opodstatnenie. Odvolací súd uvedené listiny nehodnotí ako dodatok k zmluve ani ako zmenu zmluvy, ale ako významný dôkaz o tom, ako samotný žalobca počas realizácie zmluvy chápal termín dokončenia stavby, t. j. zo správania strán sporu a ich vzájomnej komunikácie (vrátane harmonogramu) vyplynul dojednaný výklad zmluvných povinností a rozsah práv a povinností, ktoré zmluvné strany uplatňovali a plnili počas realizácie zmluvy. 53. Odvolací súd sa zaoberal aj výsluchom člena predstavenstva žalobcu L.. M.I., ktorý dovolací súd výslovne označil za potrebné vyhodnotiť. Uvedený člen predstavenstva žalobcu vypovedal (č.l. 404), že z jeho výsluchu vyplýva, že doba realizácie začať plynúť až od úplného odovzdania staveniska, avšak zdôraznil, že to tak vnímal, pričom na tabuli pre verejnosť bol iný dátum. Zároveň uviedol, že s prácami sa začalo po slávnostnom odovzdaní staveniska asi na začiatku júna 2012. Zdôraznil existenciu viacerých prekážok počas zhotovovania diela. Uviedol, že stavenisko sa odovzdávalo po častiach. Ide však o subjektívny názor člena predstavenstva žalobcu, jeho vnímanie okolností výstavby, je však potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na pomer k strane sporu, t.j. žalobcovi má záujem na úspechu podanej žaloby, preto k hodnoteniu jeho výsluchu je potrebné pristupovať dôsledne s ohľadom na pomer k veci. Výklad zmluvy je právnou otázkou patriacou súdu. Táto časť výpovede zároveň stojí v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä s obsahom zmluvy, harmonogramom, listinnej komunikácie strán a so správaním samotného žalobcu počas realizácie diela. Odvolací súd preto nepovažuje výsluch člena predstavenstva za preukazujúci nesprávnosť napadnutého rozsudku. Jeho úlohou síce bolo vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami, t. j. čo videl, počul, inak zistil a tak prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ale vzhľadom na uvedené ním uvádzané tvrdenia počas výsluchu vo svetle vykonaného dokazovania, nemôžu obstáť a nepreukazujú dôvodnosť podanej žaloby ani dojednanú lehotu na dokončenie diela. Jedná sa o subjektívne hodnotenia, účelové, v rozpore s názorom odborne spôsobilého stavebného dozoru a vykonaným dokazovaním listinami, ako aj ostatnými výsluchmi, t.j. vykonaný výsluch nepreukazuje nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie. 54. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj argumentáciu žalobcu založenú na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Uvedené interpretačné pravidlo sa uplatní iba vtedy, ak ani po použití ostatných výkladových pravidiel nemožno odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu. V predmetnej veci však takáto situácia nenastala. Znenie zmluvy, dodatku č. 3, priebeh realizácie stavby, harmonogramy prác, zápisy z kontrolných dní a následná komunikácia zmluvných strán vytvárajú ucelený skutkový obraz, z ktorého vyplýva, že účastníci vychádzali z termínu dokončenia stavby v októbri 2015. Neexistoval preto dôvod aplikovať výklad v neprospech žalovaného ako navrhovateľa zmluvného textu. 55. Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie žalobcu predstavovalo podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. Žalobca argumentoval tým, že žalovaný odstúpil od zmluvy fakticky prvý deň po uplynutí lehoty na dokončenie diela, a preto mohlo ísť nanajvýš o nepodstatné porušenie zmluvy. S touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje.

56. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach platí, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Posúdenie podstatnosti porušenia zmluvy však nezávisí iba od samotnej dĺžky omeškania, ale od významu porušenej povinnosti, rozsahu porušenia, dopadu na účel zmluvy a od toho, či oprávnená strana mohla ešte rozumne očakávať dosiahnutie výsledku sledovaného zmluvou. Judikatúra dlhodobo vychádza z toho, že základným znakom podstatného porušenia zmluvy je strata záujmu oprávnenej strany na plnení za okolností, ktoré dlžník mohol pri uzatváraní zmluvy predvídať. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplýva, že ku dňu odstúpenia od zmluvy nešlo o stav, keď by dielo bolo v podstate dokončené a chýbalo iba formálne odovzdanie. Naopak, z vykonaných dôkazov vyplynulo, že existoval významný rozsah nedokončených stavebných prác a už v priebehu jari a leta 2015 bolo zo strany stavebného dozoru aj žalovaného opakovane konštatované, že dokončenie stavby v termíne nie je reálne. Žalovaný na tieto skutočnosti žalobcu opakovane upozorňoval a vyzýval ho na prijatie nápravných opatrení. Akékoľvek predloženie trvania zmluvného vzťahu by bolo podľa názoru odvolacieho súdu vytváranie predpokladov pre vznik škody. Pri odstúpení od zmluvy bolo jasné, že vzhľadom na stav rozpracovania, potrebnú postupnosť prác už dielo nemôže byť ukončené včas ani v prípadnej inej primeranej dobe. Dôvody odstúpenia od zmluvy je potrebné vnímať širšom kontexte a teda zohľadniť správanie žalobcu v priebehu celej doby platnosti zmluvy. 57. Odvolací súd preto dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie aj ako vo svojom predchádzajúcom prvom rozhodnutí, že predmetom posúdenia nebolo omeškanie o jeden deň, ale dlhodobé neplnenie zmluvných povinností prejavujúce sa rozsiahlym sklzom realizácie stavby a objektívnou nemožnosťou dokončiť dielo v dohodnutom termíne. Za týchto okolností išlo o podstatné porušenie zmluvy v zmysle § 345 Obchodného zákonníka, ktoré žalovanému zakladalo právo od zmluvy odstúpiť bez poskytovania dodatočnej lehoty podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. Účel zmluvy už nemohol byť riadne a včas naplnený. Dielo nebolo fakticky dokončené, pričom aj vzhľadom na charakter diela existuje spoločenský záujem na včasnej realizácii a kvalite diela a preto postup prác a harmonogram práce je potrebné dodržiavať. 58. Porušenie povinnosti riadne a včas ukončiť dielo je podstatným porušením zmluvy, nakoľko žalovaný už nemal dôvodne záujem na plnení zmluvy, keďže nebolo možné očakávať výsledok pôvodne dojednaný, ak by k porušeniu zmluvy nedošlo. Zároveň nemohlo byť dôvodné na strane žalobcu očakávať, že by mal žalovaný záujem vzhľadom na charakter diela a rozsah zmluvných dojednaní záujem na neskoršom ukončení diela. 59. Uzavretie zmluvy s novým zhotoviteľ nepreukazuje záujem na neskoršom zhotovení diela tak ako nesprávne uvádza odvolateľ, ale jedná sa činnosť smerujúcu k ukončeniu diela a predchádzanie k vzniku škody, t.j. neponechanie diela ako rozostavaného a zároveň dôkaz, že dielo nebolo riadne ukončené žalobcom. Žalovaný nebol vzhľadom na podstatné porušenie zmluvy povinný poskytnúť žalobcovi žiadnu dodatočnú lehotu na plnenie, ako nesprávne uvádza odvolateľ. Harmonogram prác nie je neformálnou komunikáciou strán, ale zásadným dokumentom, ktorému zmluvné strany venovali náležitú pozornosť a odbornosť, preto jeho bezvýznamnosť deklarovaná odvolateľom vyvoláva pochybnosti o snahe žalobcu dielo vyhotoviť v súlade s dojednaniami zmluvných strán a zásadami poctivého obchodného styku. S tvrdeniami odvolateľa vo vyjadrení zo dňa 24.02.2026 sa teda odvolací súd nemohol stotožniť. 60. Vo vzťahu k novým vyjadreniam odvolateľa po odvolaní a vyjadrení k odvolaniu, bez využitia možnosti podať odvolaciu repliku, sú ďalšie vyjadrenia odvolateľa nad rámec odvolacím námietok oneskorené, pričom splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu novôt v odvolacom konaní odvolateľ nepreukázal. Napriek uvedenému vzhľadom na procesný prístup žalobcu, sa súd vyjadril aj k niektorým ďalším skutočnostiam uvádzaným odvolateľom a zdôraznil, že s týmito nie je možné sa stotožniť. 61. Keďže žalovaný od zmluvy odstúpil platne, nemožno v jeho postupe vidieť porušenie právnej povinnosti. Už z tohto dôvodu nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Ak absentuje porušenie právnej povinnosti žalovaným, nie je možné priznať žalobcovi nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku bez ohľadu na otázku jeho výšky. Dokazovanie ohľadom výšky škody (ušlého zisku) je teda nadbytočným. 62. Za nedôvodný považuje jeho názor, podľa ktorého dovolací súd uznesením sp. zn. 4Obdo/45/2023 vyslovil pochybnosti o platnosti odstúpenia od zmluvy. Z odôvodnenia dovolacieho uznesenia nevyplýva

záver o nesprávnosti právneho posúdenia veci ani o neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Dovolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu pre procesnú vadu spočívajúcu v nedodržaní postupu podľa § 219 ods. 3 CSP a zároveň poukázal na potrebu podrobnejšieho vysporiadania niektorých odvolacích námietok. Nešlo však o vyslovenie právneho názoru, podľa ktorého by odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo neplatné alebo podľa ktorého by boli skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nesprávne. 63. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej pri posúdení lehoty na dokončenie diela možno vychádzať výlučne zo samotného gramatického znenia zmluvy a nie zo správania zmluvných strán počas realizácie diela. Pri výklade obsahu zmluvného vzťahu nemožno abstrahovať od následného konania účastníkov, ich vzájomnej komunikácie, harmonogramov realizácie prác, zápisov z kontrolných dní ani od toho, akým spôsobom sami účastníci počas plnenia zmluvy svoje práva a povinnosti chápali a vykonávali. Uvedené dôkazy nepredstavujú zmenu zmluvy, ale významný podklad pre posúdenie toho, ako bol obsah zmluvy stranami v praxi realizovaný. 64. Rovnako nie je dôvodná argumentácia žalobcu založená na tom, že postupné odovzdávanie jednotlivých častí staveniska automaticky spôsobovalo posun termínu dokončenia celého diela až na marec 2017. Zo zmluvnej dokumentácie vyplýva, že účastníci od začiatku počítali s etapovým odovzdávaním staveniska a zodpovedajúcou etapovou realizáciou jednotlivých stavebných objektov. Samotná skutočnosť, že jednotlivé časti staveniska boli odovzdávané postupne, preto neznamená, že lehota na dokončenie celého diela mohla začať plynúť až po odovzdaní poslednej časti staveniska. Takýto záver nezodpovedá ani následnému správaniu samotného žalobcu, ktorý počas realizácie stavby opakovane vychádzal z termínu dokončenia diela v októbri 2015 a pred uplynutím tejto lehoty žiadal žalovaného o jej predĺženie. 65. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj argumentáciu založenú na porovnávaní zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobcom so zmluvou následne uzavretou so spoločnosťou Doprastav, a.s. Uvedené zmluvy boli uzatvorené v odlišnom skutkovom a časovom stave a za odlišných okolností, pričom znenie neskoršej zmluvy nemôže určovať obsah práv a povinností vyplývajúcich z predchádzajúcej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi tohto konania. Samotná skutočnosť, že žalovaný v neskoršej zmluve použil odlišnú formuláciu týkajúcu sa odovzdania staveniska, nepreukazuje nesprávnosť výkladu zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu. 66. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi, ktoré vyslovil už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.11.2022. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dielo v dohodnutej lehote nedokončil, pričom takéto porušenie zmluvnej povinnosti predstavovalo podstatné porušenie zmluvy o dielo zakladajúce žalovanému právo od zmluvy odstúpiť. Zo zmluvy o dielo zo dňa 23.05.2012 vyplývalo, že realizácia diela mala byť dokončená do 36 mesiacov od odovzdania staveniska, pričom dodatkom č. 3 bola táto lehota predĺžená na 40 mesiacov od odovzdania staveniska. Súčasne bolo medzi stranami dohodnuté postupné odovzdávanie staveniska po častiach, čomu zodpovedala aj postupná realizácia jednotlivých častí stavby. 67. Zo zápisu o odovzdaní prvej časti staveniska zo dňa 08.06.2012, ako aj z ďalších vyššie uvedených a vysvetlených dôkazov vyplynulo, že zmluvné strany počas realizácie stavby vychádzali z termínu jej dokončenia ku dňu 07.10.2015. Tento záver vyplýva nielen zo zmluvnej dokumentácie a harmonogramov realizácie prác, ale aj z následného správania samotného žalobcu. Z listu žalobcu zo dňa 18.07.2014 vyplýva, že žalobca považoval za termín ukončenia realizácie diela deň 07.10.2015. Rovnako listom zo dňa 28.09.2015 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty výstavby ešte pred uplynutím tejto lehoty, čím sám potvrdil, že za relevantný termín dokončenia stavby považoval október 2015. 68. V konaní bolo ďalej preukázané, že ku dňu odstúpenia od zmluvy neboli na stavbe zrealizované všetky práce a dielo nebolo dokončené ani odovzdané v rozsahu predpokladanom zmluvou. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pochybnosti o schopnosti žalobcu dokončiť dielo v dohodnutej lehote existovali už v priebehu roka 2015 a žalovaný na vzniknutý sklz žalobcu opakovane upozorňoval. Za týchto okolností odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný od zmluvy odstúpil dôvodne pre podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcom.

69. Keďže odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo platným právnym úkonom, nemožno jeho postup považovať za porušenie právnej povinnosti. Nebol preto splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Už z tohto dôvodu nebolo možné žalobcovi priznať nárok na náhradu škody predstavujúcej tvrdený ušlý zisk. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a teda nepreukázal porušenie povinnosti na strane žalovaného, ktoré by malo byť jedným z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah, zaťažuje poškodeného. 70. Odvolací súd súčasne považuje za potrebné uviesť, že pri opätovnom rozhodovaní po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku dovolacím súdom nevykonával nové dokazovanie ani neopieral svoje rozhodnutie o nové skutkové zistenia. Skutočnosti vyplývajúce z listín nachádzajúcich sa na č.l. 130 a 218 spisu boli súčasťou súdneho spisu už v konaní pred súdom prvej inštancie a tento súd z nich pri svojom rozhodovaní vychádzal, keď v ods. 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami vyplýval konkrétny termín dokončenia diela dňa 07.10.2015. Odvolací súd preto nevykonával dôkaz týmito listinami nanovo v zmysle § 204 CSP, ani z nich nevytváral nový skutkový podklad rozhodnutia. Vychádzal výlučne zo skutkového stavu, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie a ktorý bol podkladom aj pre jeho predchádzajúce rozhodnutie. Úlohou odvolacieho súdu po zrušení rozsudku dovolacím súdom bolo podrobnejšie vysvetliť, prečo považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a ako hodnotí jednotlivé odvolacie námietky žalobcu. Nešlo preto o doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 384 CSP ani o vykonanie dôkazu listinou podľa § 204 CSP, ale o hodnotenie dôkazov, ktoré už boli vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie, a o doplnenie právnej argumentácie v intenciách uznesenia dovolacieho súdu. Z tohto dôvodu nebol daný ani dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Dovolací súd totiž neuložil odvolaciemu súdu vykonať ďalšie dokazovanie, nespochybnil skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nevytkol potrebu opakovania alebo doplnenia dôkazov. Odvolací súd preto postupoval v medziach § 383 CSP, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a bez vykonania ďalšieho dokazovania preskúmal správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi vykonaním listinného dôkazu a hodnotením, kedy pri hodnotení sa už § 204 CSP neuplatňuje. Odvolací súd listiny, ktoré boli vykonané už pred súdom prvej inštancie, znovu nevykonával podľa § 204 CSP, iba ich hodnotil v rámci už zisteného skutkového stavu, pričom novoty v odvolacom konaní nie je prípustné v rozpore s § 366 CSP a súd žiadne prípustné novoty nezistil. 71. Odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 24.02.2026 namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie s odkazom na bod 34 dovolacieho uznesenia. S uvedeným názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Ak by prvoinštančný rozsudok vykazoval nedostatky odôvodnenia, dovolací súd by zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Rozsudok v zmysle § 220 CSP obstál a je predmetom preskúmavania odvolacím súdom. 72. Odvolací súd preskúmal odôvodnenie napadnutého rozsudku z hľadiska požiadaviek stanovených v § 220 ods. 2 CSP a nezistil v ňom prítomnosť vady nepreskúmateľnosti, či arbitrárnosti. Súd prvej inštancie v rozsudku jasne a zrozumiteľne ozrejmil svoje myšlienkové pochody, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a k akým skutkovým a právnym záverom dospel. Z rozsudku jasne vyplýva, prečo bola žaloba zamietnutá. Skutočnosť, že žalobca sa s tými závermi súdu prvej inštancie vnútorne nestotožňuje a považuje ich za nesprávne, nezakladá bez ďalšieho vadu nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. 73. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 74. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. 75. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, a preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 76. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou úspechu v konaní, pričom predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP neboli splnené. 77. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Zákonné predpoklady pre rozhodnutie podľa § 257 CSP neboli splnené. 78. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 9CdoPr/11/2024 zo dňa 29.04.2025: „29. Z rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 453/2019 (publikované pod č. 56/2019), označeného žalovanou v dovolaní, vyplýva, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere síce samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, porov. tiež sp. zn. I. ÚS 296/2020). 30. Z vyššie uvedeného rozhodnutia ústavného súdu nevyplýva povinnosť súdov takto postupovať, ide len o možnosť, vždy ale so zreteľom na zásadu úspechu v spore, vyjadrenú v zákonnom ustanovení § 255 ods. l CSP, skúmanú čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku, keď procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Preto v prípade rozhodnutia o trovách dovolacieho konania v rámci rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo, sa síce zohľadňoval výsledok dovolacieho konania, keď na dovolanie žalovanej (dovolateľky) bolo rozhodnutie odvolacieho súdu pre nepreskúmateľnosť zrušené (vo vzťahu k predmetu sporu nešlo o úspech žalovanej v dovolacom konaní), ktorý ale iný výsledok dovolateľke vo veci samej nepriniesol, pretože bola v konaní vo veci samej vo vzťahu k predmetu sporu v odvolacom konaní opätovne neúspešná, keďže odvolací súd opätovne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. 31. S poukazom na uvedené argumentácia odvolacieho súdu tak neodporuje ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutiach ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 453/2019 a I. ÚS 296/2020, ani rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/266/2019 (obsahujúceho záver, že ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní samostatným výrokom). 32. Je potrebné dodať, že dovolateľkou namietaná nesprávna aplikácia právnych predpisov týkajúcich sa priznania nároku na náhradu trov konania (zásadu úspechu), zodpovedá nesprávnemu právnemu posúdeniu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci však neznemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných oprávnení. 33. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2019 sp. zn. I. ÚS 61/2019 aj v právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje Civilný sporový poriadok, je opodstatnený názor, podľa ktorého nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa strane neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010). Skutočnosť, že dovolateľka mala v posudzovanej veci odlišný právny názor než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. 34. Dovolací súd poznamenáva, že rozhodnutie o trovách konania má povahu uznesenia a túto povahu nestráca, aj keď je súčasťou rozsudku. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je tu v zmysle § 421 ods.

2 CSP vylúčená (§ 357 písm. m/ CSP; porov. sp. zn. 5Cdo/142/2019, 4Cdo/71/2019, 7Cdo/276/2019, 5Cdo/114/2020, 7Cdo/125/2020, 7Cdo/113/2021, uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 56/2017, bod 27)“. 79. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 166/2026-13 zo dňa 10.03.2026: „16. Sťažovateľka ďalej v rámci vád zmätočnosti namietala nesprávne priznanie nároku na náhradu trov dovolacieho konania žalobcovi, v ktorom mala plný procesný úspech. Nie je sporné, že rozhodovací dôvod uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. novembra 2019 o samostatnom výroku o trovách dovolacieho konania ako východisko pre vlastné rozhodovanie najvyšší súd nepoužil. Inými slovami by sa to dalo vyjadriť aj tak, že nenasledoval jemu známy ústavnoprávny výklad v obdobnej veci. Na druhej strane však „nereflektovanie“ precedenčnej záväznosti rozhodnutia ústavného súdu najvyšší súd zrozumiteľne odôvodnil presvedčivou a zmysluplnou argumentáciou zameranou na celkový procesný úspech žalobcu (vo vzťahu k predmetu sporu), ktorá ho viedla k záveru, že vzhľadom na formulačné znenie právnej vety v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 453/2019 s akcentom na jej dispozitívny charakter nie je nevyhnutne povinný aplikovať ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu na právnu vec sťažovateľky (obdobne I. ÚS 49/2026). 17. Ústavný súd, ktorého úlohou nie je zjednocovať rozdielnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov a ktorý je v zmysle vlastnej judikatúry zdržanlivý vo vzťahu k rušeniu výroku o trovách konania, hodnotí, že obidva prístupy [(i) zohľadňujúci (len) čiastočný úspech v dovolacom konaní jednej strany sporu (sp. zn. I. ÚS 453/2019) a/alebo (ii) zohľadňujúci celkový procesný úspech inej strany sporu] pri rozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania sú v zásade prípustné a z ústavného hľadiska akceptovateľné. S prihliadnutím na princíp hospodárnosti konania ďalej argumentuje tým, že nezistil v postupe všeobecných súdov žiadne extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich náhradu trov konania. Na základe týchto dôvodov hodnotí námietku sťažovateľky o nesprávnom priznaní nároku na náhradu trov konania za neopodstatnenú“. 80. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 81. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca dosiahol v dovolacom konaní procesný úspech spočívajúci v zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu. Tento úspech však mal výlučne procesný charakter, keďže zrušenie rozhodnutia bolo založené na procesnej vade a neznamenalo úspech žalobcu vo veci samej. Po odstránení vytýkaných procesných nedostatkov odvolací súd opätovne rozhodol vo veci a dospel k rovnakému záveru ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, teda že žaloba nie je dôvodná a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaný tak zostal plne úspešnou stranou sporu vo vzťahu k predmetu konania. Odvolací súd prihliadol na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019, podľa ktorej Civilný sporový poriadok nevylučuje samostatné posúdenie úspechu v dovolacom konaní. Súčasne prihliadol aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/11/2024 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 166/2026-13, podľa ktorých je ústavne udržateľný aj postup založený na hodnotení celkového úspechu strán v spore. Keďže žalovaný bol napokon úspešný vo veci samej a žalobca ani po úspešnom dovolaní nedosiahol úspech vo vzťahu k predmetu sporu, patrí žalovanému aj náhrada trov dovolacieho konania v plnom rozsahu, pričom žaloba bola nedôvodná a nemožno spravodlivo od žalovaného požadovať uloženie povinnosti na náhradu trov konania za dovolacie konanie. 82. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).