Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/95/2026 1226201830 28. 07. 2026 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2026:1226201830.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., právne zast. E. F. G., advokát so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 42 258 413, proti povinnému z neodkladného opatrenia: E. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 02.06.2026, č.k. 58C/39/2026-34, v znení opravného uznesenia zo dňa 23.06.2026, č.k. 58C/39/2026-64, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. m e n í tak, že sa n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Súd u k l a d á povinnému z neodkladného opatrenia, aby nevstupoval do bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na adrese C. XX, D., so súpisným číslom XXXX, postaveného na parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, vrátane spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu a pozemkov parc. č. XXXX o výmere 366 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX o výmere 365 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec BratislavaPetržalka, katastrálne územie F.. II. Súd p o u č u j e povinného z neodkladného opatrenia o možnosti podať v spore žalobcu: E. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, D., proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, pričom v prípade úspechu v konaní o takejto žalobe súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší podľa ust. § 337 ods. 3 CSP. III. Navrhovateľka m á voči povinnému z neodkladného opatrenia n á r o k na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu prvej inštancie dňa 29.05.2026, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie uznesením Mestského súdu Bratislava II, č.k. 37P/81/2026-17 zo dňa 26.05.2026, a to v časti: Súd zakazuje osobe E. B., H. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/ XXXX, štátne občianstvo: slovenské - nevstupovať do bytového domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúceho v katastrálnom území F. a na adrese C. XX, XXX XX D. – F. (ďalej aj len „bytový dom“), v ktorom sa nachádza byt, v ktorom býva a zdržiava sa osoba A. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: ruské (výrok I.), povinnému nepriznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania (výrok II.), a vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v znení:
1. Súd zakazuje osobe E. B., H. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: slovenské - nevstupovať do areálu na adrese Základná škola, J. X, D. - K., kde je zamestnaná osoba A. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: ruské - nevstupovať do areálu a budovy L. M., A. A. N. X, XXX XX D., ktorú pravidelne navštevuje osoba A. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: ruské - nevstupovať do areálu a budovy E. M. H. XX, XXX XX D., ktorú pravidelne navštevuje osoba A. B., H. I. nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: ruské 2. Súd zakazuje osobe E. B., H. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: slovenské, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať osobu A. B., H. I. nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: ruské 3. Súd zakazuje osobe E. B., H. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: slovenské, sa na vzdialenosť menšiu ako 50,- m približovať k osobe A. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: ruské (výrok III.). 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 185 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 27a ods. 1, 2, 4 a 9 zákona č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“), čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a vecne s poukazom na podmienky/predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, účel neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, pojem násilia a potrebu osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia, tým, že po oboznámení sa s obsahom podania navrhovateľky a ňou predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami zistil skutkový stav veci tak, že zo sobášneho listu mal súd prvej inštancie za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.03.2018. Poukázal na Správu zo stretnutia zo dňa 06.05.2026, ktorá obsahuje záznam o priebehu rozhovoru maloletého syna strán konania so sociálnou pedagogičkou školského zariadenia, ktoré navštevuje, vrátane jeho opisu rodinného prostredia a rodinných pomerov z jeho vlastného pohľadu. Maloletý syn, okrem iného, uviedol, že aj v domácnosti starých rodičov bývajúcich v blízkosti školy, dochádza ku konfliktom a nadmernému požívaniu alkoholu a spomenul tiež, že starý otec má doma dve zbrane. Navrhovateľka v rámci stretnutia so sociálnou psychologičkou potvrdila, že v rodinnom prostredí dochádza k partnerským konfliktom, ktoré negatívne vplývajú na psychické prežívanie detí, uvedomuje si závažnosť situácie a deklarovala snahu riešiť rodinné pomery v čo najkratšom čase tak, aby deti vyrastali v bezpečnom, stabilnom a podnetnom rodinnom prostredí. V úradnom zázname Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, odbor kriminálnej polície zo dňa 08.05.2026 sa uvádza, že dňa 08.05.2026 sa dostavila bez predvolania navrhovateľka, a to za účelom podania trestného oznámenia a oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a) a e) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Navrhovateľka v rámci výsluchu uviedla, že týrania sa dopúšťa jej manžel (povinný), s ktorým tvoria pár už 11 rokov, manželmi sú 8 rokov. Po svadbe bývali v rodinnom dome na adrese F. XX, E., ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve. Problémy medzi nimi začali počas tehotenstva s ich prvým synom, keď povinný začal „gemblovať a vo veľkom množstve piť alkohol a brať drogy“, pričom navrhovateľku aj bil. V minulosti podala navrhovateľka na povinného trestné oznámenie v roku 2018, pričom pred 2 rokmi bol aj právoplatne podmienečne odsúdený za týranie. Po odsúdení v roku 2024 býval s navrhovateľkou a ich deťmi v Miloslavove, v septembri sa odsťahoval s tým, že sa rozídu. V októbri 2025 „podpísal papiere na rozvod“, navrhovateľka predala dom v Miloslavove v januári 2025, no nerozišli sa. V marci 2025 kúpila navrhovateľka byt v Rajke, kde bývali do júna 2025, následne sa presťahovali do rodinného domu v obci B., ktorý je „písaný“ na navrhovateľku a momentálne sa predáva. Počas bývania v obci B. sa situácia začala zhoršovať, nakoľko bol povinný stále pod vplyvom alkoholu alebo drog, nespával doma 2 alebo 3 dni. Navrhovateľka v rámci trestného oznámenia následne opísala udalosti, ku ktorým malo dochádzať počas ich spolužitia s povinným, a to počas bývania v obci Lipové (rozkopanie terasy, rozbitie kvetináčov, vyhodenie z domu v auguste 2025, problémy s kľúčmi). V októbri 2025 sa s deťmi vrátila naspäť do bytu do Rajky, potom sa už nestretávali, povinný posielal navrhovateľke peniaze, keď mohol, do Rajky prišiel až na Vianoce 2025 na pár hodín, pričom bolo všetko v poriadku. Dňa 28.12.2025 prišiel povinný opäť do Rajky a navrhovateľka súhlasila s tým, aby kvôli deťom bývali opäť spolu. Na Silvestra si povinný kúpil fľašu alkoholu, začal navrhovateľke nadávať a udrel ju do zátylku hlavy pred deťmi tak, že spadla na sedačku a ťahal ju za vlasy. Vyhrážal sa jej aj zabitím. Ráno ho poprosila, aby odišiel, na čo jej povedal, že neodíde, lebo tam má svoje deti. Po vytriezvení navrhovateľke sľúbil, že už nebude piť alkohol a že sa zmení. V januári 2026 začal povinný navrhovateľke vyčítať, že chodí do práce, stretáva sa s ľuďmi a že je v kontakte s jej bývalým priateľom,
ktorého nevidela 14 rokov. Vo februári alebo v marci 2026 ju čakal pred školou, obviňoval ju a začal byť agresívny. Psychické vydieranie vyústilo až do toho, že jej začal zakazovať kontaktovať jej známych, rodinu, stýkať sa s inými ľuďmi. Povinný brával navrhovateľke aj jej osobné motorové vozidlo, neustále ju kontroloval. V apríli 2026 začali s predajom domu v Lipovom a súčasne povinný navrhovateľke navrhol, aby predali byt v Rajke a kúpili si v Rajke dom, povinný opäť začal s psychickým vydieraním navrhovateľky. K svokre sa presťahovali po rozhovore navrhovateľky so sociálnou pedagogičkou v škole dňa 06.05.2026, kde zotrvávajú až do podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom presťahovania bolo, že povinný odmietol opustiť byt v Rajke, pričom svoje odsťahovanie podmieňoval vyplatením finančných prostriedkov z predaja domu v Lipovej, ktorý však doposiaľ nebol predaný. Po odsťahovaní sa k svokre písal povinný navrhovateľke SMS správy, vyhrážal sa jej, že príde o zamestnanie, že jej zoberie deti, písal email do jej práce, dňa 07.05.2026 ho navrhovateľka „zablokovala“ a nie je s ním v žiadnom kontakte. Povinný, vychádzajúc z vyjadrenia navrhovateľky, ju viac po odchode na obed do práce dňa 07.05.2026 nekontaktoval. Navrhovateľka v rámci odpovedí na otázky vyšetrovateľa uviedla, že povinný navštevuje už asi od roku 2019 psychiatra a v minulosti bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. U lekára navrhovateľka po fyzických útokoch od povinného nebola, lebo jej to nedovolil, ale mala rôzne modriny, opuchy, bolesti hlavy a „rôzne zranenia“. Dňa 19.05.2026 sa navrhovateľka dostavila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde uviedla nasledovné „Otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, pričom matke zobral motorové vozidlo. Otec už motorové vozidlo vrátil matke. Matka uviedla, že nevie, kde sa otec v súčasnosti zdržiava. Z obavy o bezpečnosť svoju aj detí dala vymeniť zámky na byte. ... Rodina býva v Rajke.“ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním v rozsahu potrebného na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v časti, ktorú nevylúčil na samostatné konanie, môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľky a ňou predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko navrhovateľka neosvedčila možnú existenciu práva vo veci samej, tzn. pravdepodobnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným opatrením. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenie bez časového obmedzenia a skonštatoval, že navrhovateľkou formulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia („zákaz nevstupovať“) je nevykonateľný bez ohľadu na jeho prípadnú dôvodnosť, keď sa domáha uloženia povinnosti spočívajúcej v uložení zákazu povinnému nevstupovať do jej obydlia (teda príkazu na vstup). Ak by malo ísť uloženie povinnosti nevstupovať do obydlia navrhovateľky, navrhovateľkou formulovaný návrh je nesprávny a právne neudržateľný. Bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že navrhovateľka nebýva v celom bytovom dome (so súp. č. XXXX v k.ú. F.) na adrese C. XX, D., ale len v konkrétnom byte. Navrhovateľka však tento byt neoznačila, čo spôsobilo neurčitosť návrhu a znemožnilo jeho vykonateľnosť. Zákaz vstupu do celého bytového domu, v ktorom sa nachádza viacero bytov a spoločných priestorov, je zjavne neprimeraný a nesúladný s účelom ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Navrhovateľka vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu neosvedčila vlastnícky, spoluvlastnícky, nájomný ani iný užívací vzťah k bytu, resp. nepreukázala, na základe akého právneho titulu byt užíva a z akého dôvodu sa domáha ochrany práve vo vzťahu k tomuto obydliu, obmedzila sa iba na konštatovanie, že má v byte svokry evidovaný trvalý pobyt, ktorý podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky nezakladá nijaké právo k budove ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila list vlastníctva, nájomnú zmluvu, potvrdenie o trvalom pobyte, súhlas vlastníka ani inú listinu preukazujúcu, že ide o obydlie, ku ktorému jej patrí právo ochrany v rozsahu predpokladanom ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Navrhovateľka nepredložila dôkaz, že svokra jej umožnila byt užívať, pričom manželstvo s povinným automaticky nezakladá žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti patriacej svokre. Podľa súdu prvej inštancie tak nebolo osvedčené, že ide o obydlie, ku ktorému má navrhovateľka relevantný právny alebo faktický vzťah chránený ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, preto mal súd prvej inštancie za to, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. Doplnil, že navrhovateľka neuviedla, aký právny vzťah k predmetnému bytu má povinný, na základe akého právneho titulu môže do neho vstupovať, resp. užívať ho, teda napr. či je jeho nájomcom na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy, alebo či tento vzťah povinný odvodzuje od iného právneho vzťahu - ak povinnému právo užívať byt nepatrí, nie je dôvodné mu ukladať povinnosť do neho nevstupovať a v prípade domáhania sa povinným neoprávneného vstupu je potrebné privolať políciu, čo navrhovateľka neopísala
ani neosvedčila, neosvedčila, že v predmetnom byte povinný býva, na základe akého titulu, kto je jeho vlastníkom, komu vlastník umožnil v ňom bývať a ani to, že povinný je oprávnený do predmetného bytu vstupovať. Navrhovateľka neuviedla, že by povinný byt navštevoval, zdržiaval sa v ňom, mal kľúče alebo sa pokúsil do bytu vstúpiť. Bez preukázania uvedeného nedospel súd prvej inštancie k záveru, že by navrhovateľke v tomto obydlí hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo zo strany povinného a zdôraznil, že ani prípadná skutočnosť, že predmetný byt je vo vlastníctve matky povinného, sama osebe nezakladá povinnému žiadne oprávnenie do tohto bytu vstupovať. Súd prvej inštancie skonštatoval aj to, že skutkové tvrdenia navrhovateľky v návrhu sú v rozpore s úradným záznamom zo dňa 19.05.2026, pretože v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka uviedla, že spolu s deťmi býva u svojej svokry, z jej vyjadrenia poskytnutého Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vyplýva, že jej nie je známe, kde sa povinný nachádza, pričom ona s deťmi býva v H. a z obavy o svoju bezpečnosť ako aj bezpečnosť maloletých detí dala vymeniť zámky na byte. Z dôvodu, že zo strany navrhovateľky nebola osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi ňou a povinným a skutočnosti, ktoré navrhovateľka osvedčila, nie sú takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany povinného v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dochádza k takému správaniu, ktoré by ohrozovalo telesné zdravie navrhovateľky, nedochádza k psychickému ubližovaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život. Navrhovateľka neosvedčila záujem povinného ju kontaktovať, a to počnúc dňom 06.05.2026 až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol aj to, že nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť z dôvodu ,,opatrnosti“, musí byť podložené konkrétnymi a relevantnými okolnosťami, pričom tvrdenia navrhovateľky o násilnom správaní a vyhrážkach povinného sú v rovine tvrdení, ktoré navrhovateľka neosvedčila. Mal za to, že na poskytnutie ochrany navrhovateľky za uvedenej skutkovej situácie slúžia iné druhy neodkladných opatrení (§ 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, zohľadnil úspech povinného v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zamietnutej časti a aj to, že povinnému žiadne trovy konania nevznikli, preto s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikovaný vo výroku III. v zmysle ust. § 166 ods. 2 CSP vylúčil na samostatné konanie. 3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že „Súd zakazuje osobe E. B., H. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: slovenské - vstupovať do bytového domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúceho v katastrálnom území F. a na adrese C. XX, XXX XX D. - F., v ktorom sa nachádza byt, v ktorom býva a zdržiava sa osoba A. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: ruské.“ alt. aby mu súd zakázal vstupovať do bytu číslo X (môže priznať menej ako žiadala navrhovateľka) nachádzajúceho sa na poschodí 6 bytového domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúceho v katastrálnom území F. a na adrese C. XX, XXX XX D., zapísaného na liste vlastníctva XXXX (ďalej len „byt“), avšak navrhovateľka bola názoru, že takto poskytnutá ochrana (uvedenie konkrétneho bytu) neprináša dostatočnú ochranu najmä v prípade, ak k bytu prislúchajú spoločné priestory. Navrhovateľka namietala aj upretie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) tým, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, rozhodnutie je nepreskúmateľným a arbitrárnym. Súd prvej inštancie v rozpore s obsahom podania rozhodol výlučne o zjavne nesprávnej formulácii petitu a neposúdil návrh ako celok a neodstránil zrejmú chybu vo formulácii petitu, žiadal preukázanie užívacieho práva k nehnuteľnosti, hoci navrhovateľka osvedčila, že sa v byte zdržiava so súhlasom vlastníka a ide o adresu jej trvalého pobytu a troch detí, a napriek konštatovaniu, že navrhovateľka je obeťou domáceho násilia, jej súd prvej inštancie odmietol poskytnúť právnu ochranu a vyhodnotil skutkové tvrdenia ako nepreukázané bez toho, aby uviedol, ako dospel k takémuto záveru. Navrhovateľka namietala, že uznesenie vykazuje znaky necitlivého formalizmu, ignorovania špecifík domáceho násilia a zásadný rozpor s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), keď konajúci súd pri rozhodovaní o ochrane obete uprednostnil rigidné bazírovanie na gramatike a preukázaní majetkových vzťahov, pred bezprostrednou ochranou ľudského života a zdravia v prípade, ak povinným je osoba, ktorá bola už za obdobný skutok postihnutá trestnoprávne. K odmietnutiu návrhu iba na základe formálnych nedostatkov návrhu - zjavnej chyby v petite, bez
posúdenia obsahu návrhu, výlučne o slovnom spojení v petite návrhu „zakazuje osobe nevstupovať“ navrhovateľka uviedla, že z obsahu podania vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, t.j. toho, aby súd uložil strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Navrhovateľka pripustila nesprávnu formuláciu petitu, avšak v kontexte materiálnej spravodlivosti namietala, že nemôže ísť o dôvod na zamietnutie návrhu, ak by ho súd prvej inštancie posudzoval podľa obsahu, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka sledovala zakázať povinnému vstup do obydlia. Súd prvej inštancie bol povinný petit, ktorého znením nie je viazaný, upraviť v súlade s obsahom návrhu (uznesenie NS SR zo dňa 25.11.2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019, R 14/2021, uznesenie NS SR zo dňa 15.02.2024 sp. zn. 2Cdo/209/2021). K neosvedčeniu násilia namietala argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorá v celom rozsahu popiera zmysel ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, keď postačuje osvedčiť dôvodné podozrenie, že k násiliu dochádza alebo hrozí, čo navrhovateľka riadne osvedčila (úradný záznam z polície o týraní, správu zo základnej školy potvrdzujúcu psychické traumy syna a správu z ÚPSVR, odsúdenie povinného za týranie). Navrhovateľka poukázala na trestnoprávnu minulosť povinného ako „osvedčenie nanajvýš pravdepodobného rizika“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/355/2012) a považovala postup súdu prvej inštancie za v rozpore s účelom ochrany obete násilia a neodkladného opatrenia, keď súd prvej inštancie rezignoval na ochranu obete násilia, hoci aj potencionálneho a neposkytol jej právnu ochranu, ktorá navrhovateľke prináleží. Mala za to, že jej tvrdenia je potrebné považovať za pravdivé, kým nie je preukázaný opak (§ 149 a § 150 CSP). Súd prvej inštancie neuviedol žiaden dôvod, prečo tvrdenia navrhovateľky považoval za nepravdivé, ak disponoval trestným oznámením, ktoré bolo smerované polícii a ktoré v plnom rozsahu podporovalo tvrdenia navrhovateľky o násilí povinného. Neosvedčenie bezprostredného nebezpečenstva z dôvodu, že povinného navrhovateľka úspešne zablokovala v telefóne, považovala navrhovateľka za neprijateľné, pretože z priloženého trestného oznámenia vyplýva, že povinný sa opakovane navrhovateľke vyhrážal zabitím, fyzicky ju napadol (Silvester 2025 – pád na sedačku, ťahanie za vlasy), bral jej auto a kontroloval ju. Nakoľko súd prvej inštancie nepopísal, ktoré skutočnosti navrhovateľka osvedčila, nie je podľa navrhovateľky možné preskúmať záver o tom, či tieto skutočnosti (bližšie nešpecifikované) skutočne neosvedčujú ohrozenie telesného zdravia alebo duševného zdravia navrhovateľky, preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Zdanlivý rozpor v adresách (Rajka vs. byt svokry v Bratislave) vyplýva z popísaného útekového správania obete domáceho násilia - navrhovateľka s troma deťmi utiekla z Rajky pred povinným k svokre, pretože odmietol byt v Rajke opustiť. Navrhovateľka sa musí starať o tri deti a chodiť do práce v situácii, kedy deti pociťujú strach z otca, preto je konanie súdu prvej inštancie z tohto pohľadu nepochopiteľné a v priamom rozpore so základnými princípmi poskytnutia ochrany obeti násilia. K argumentácii súdu prvej inštancie o nepreukázaní titulu k nehnuteľnosti patriacej jej svokre, poukázala navrhovateľka na účel neodkladného opatrenia proti domácemu násiliu, ktorým je ochrana telesnej a duševnej integrity človeka v jeho obydlí (§ 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP) a ak CSP hovorí o zákaze vstupu do domu (môže to byť aj bytový dom) alebo bytu, v ktorom osoba býva a neskúma, či tam býva legálne, načierno, v podnájme alebo u rodiny; rozhodujúci je faktický stav – matka s deťmi tam reálne našla útočisko a súčasne tam má legálne trvalý pobyt na základe súhlasu svokry. Navrhovateľka podala trestné oznámenie a opísala množstvo situácií, kedy bola fyzicky napadnutá a súd prvej inštancie hrubo poprel preventívny charakter neodkladného opatrenia, ktorým je predísť možnému útoku zákazom alebo príkazom niečo konať a znížiť tak psychickú záťaž strachu obete z možnej prítomnosti povinného alebo z možného napadnutia. Za neudržateľný považovala argument súdu prvej inštancie, že údajne nemôže zakázať vstup do bytového domu, keď byt sa nachádza v bytovom dome, ktorý má spoločné priestory (chodba, schodisko a výťah) a ak zákon hovorí o dome alebo byte, možno tam priradiť aj pojem bytový dom, ktorý obsahuje byty. Navrhovateľka má mať pocit bezpečia nie len v byte, ale aj bezprostredne pred ním, ak sa do bytu musí dostať cez úzke chodby, schodisko alebo výťahom, aby bol naplnený pojem ochrany obydlia. Zákazom vstupu do bytového domu je priamo ochránený aj byt, v ktorom sa navrhovateľka zdržiava. Súd prvej inštancie na jednej strane vyslovene uznal, že ide o obeť domáceho násilia a napriek tomu jej žiadosť o ochranu obydlia zamietne z procesných dôvodov, ktoré sú v rozpore s judikatúrou NS SR a zákonným znením, namiesto toho, aby aj v záujme ochrany maloletých detí (ktoré majú z otca panický strach) aplikoval zásadu materiálneho prístupu k právu a poskytol im ochranu tam, kde sa reálne nachádzajú, ignoroval aj najlepší záujem maloletých detí, pretože zákazom nevstupovať do obydlia navrhovateľky by boli priamo chránené aj deti, ktoré s ňou bývajú. Hoci súd prvej inštancie navrhovateľke odporučil iné spôsoby ochrany, o týchto návrhoch nerozhodol a vylúčil ich na samostatné konanie.
4. Povinný z neodkladného opatrenia sa na výzvu odvolacieho súdu k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je podané dôvodne. 6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (h) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 9. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorom sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v ust. § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z aplikovateľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci/strany nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 11. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. V sumáre teda, účelom neodkladného opatrenia, je teda dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú (1) osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, (2) osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, (3) preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do
práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 12. Účelom neodkladného opatrenia nariadeného podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP z dôvodu podozrenia z násilnického správania (psychického či fyzického), je zabrániť (predísť) akejkoľvek forme násilia, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia (obeť násilia) ohrozený, a eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného skutku. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb (chránené osoby pritom nie sú ohraničené kategóriou blízkych osôb vymedzených v ust. § 116 Občianskeho zákonníka), ak existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna intergita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Z povahy neodkladných opatrení podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ako aj z ust. § 328 ods. 2 druhá veta CSP, podľa ktorého súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP rozhodne do 24 hod. od doručenia návrhu - je zrejmé, že v konaní o jeho nariadenie prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivosti tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladných opatrení podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol povinný za skutok násilia aj odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. 13. Pri neodkladnom opatrení nariadenom z dôvodu domáceho násilia nie je rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu alebo domu; dôležité je, že v ňom býva obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je v tomto smere potrebné dočasne upraviť aj pomery strán. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú je potrebné v tomto prípade skúmať je dôvodnosť podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického či emocionálneho týrania (vyhrážania, deprimovania a ponižovania). Násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu osoby alebo ktoré závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Domáce násilie vzniká v súkromí rodiny a môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodiny ku ktorémukoľvek inému členovi rodiny; môže sa ho dopúšťať muž na žene, rodič na dieťati, aj dieťa na rodičovi, brat na sestre a podobne. 14. V prejednávanej veci sa odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) nestotožnil s úvahou súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výrokom I. 15. Odvolací súd poukazuje na to, že záver súdu prvej inštancie ohľadne nevykonateľnosti navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože napriek chybe v písaní, keď sa navrhovateľka domáhala „zákazu nestupovať“, bolo z celého obsahu návrhu a tam uvedených rozhodujúcich skutkových tvrdení zrejmé, čoho sa skutočne domáha – konkrétne zákazu vstupovať do bytového domu. Aj podľa uznesenia NS SR zo dňa 25.11.2020 sp. zn. 7 Cdo 268/2019, R 14/2021, na ktoré poukazovala aj navrhovateľka: „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“ 16. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že ak by aj malo ísť uloženie povinnosti nevstupovať do obydlia navrhovateľky, navrhovateľkou formulovaný návrh je nesprávny a právne neudržateľný, pretože bolo zrejmé, že navrhovateľka nebýva v celom bytovom dome (so súp. č. XXXX v k.ú. F.) na adrese C. XX, D., ale len v konkrétnom byte, ktorý navrhovateľka neoznačila, s uvedeným sa odvolaní súd nestotožňuje. Obstojí argumentácia navrhovateľky v odvolaní, že byt sa nachádza v bytovom dome, ktorý má spoločné priestory (chodba, schodisko a výťah), avšak už neobstojí v časti, že ak zákon (§ 325 ods. 2 písm. e) CSP) hovorí o dome alebo byte,
možno tam priradiť aj pojem bytový dom, ktorý obsahuje byty. V uvedenom rozsahu bolo potrebné prihliadnuť na to, že ust. § 13 ods. 1 a ust. § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov výslovne ustanovuje, že s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku (spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku). Vymedzením rozsahu zákazu nevstupovať vo vzťahu ku konkrétnemu bytu v bytovom dome, vrátane k nemu prislúchajúcich spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu a pozemku (ku ktorým vlastníkovi bytu svedčí spoluvlastnícke právo vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu) je možné dosiahnuť účinne ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha. Vymedzením bytového domu jeho súpisným číslom (XXXX) a katastrálnym územím (Petržalka) bolo vo verejných registroch zistiteľné LV bytového domu (č. XXXX pre k.ú. F.) a pri zohľadnení výpisu z REGOB (kto je matkou povinného, teda svokrou navrhovateľky) bolo ďalej zistiteľné, že I. G., nar. XX.XX.XXXX vlastní jediný byt č. X A. X. F.. bytového domu, zapísaný pod por. č. 51. Záver súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľka byt neoznačila, preto je návrh neurčitý a nevykonateľný by obstál, ak by svokra navrhovateľky vlastnila v bytom dome viacero bytov alebo nebytových priestorov, pričom bolo dôvodným prihliadnuť aj na ostatné skutočnosti, uvedené v návrhu, ako aj účel neodkladného opatrenia a dôvody, pre ktoré bolo jeho nariadenie požadované. 17. Keďže účelom neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou (a neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva), je pre nariadenie neodkladného opatrenia irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi neodkladného opatrenia alebo ohrozenie jeho telesnej alebo duševnej integrity (napr. lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby - svedka). Aj príp. oprávnenie povinného predmetný byt užívať by bolo z hľadiska ust. § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP bez významu, nakoľko pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, či osoba dôvodne podozrivá z násilia alebo ohrozujúca integritu chránenej osoby disponuje užívacím titulom k danému miestu, avšak iba správanie tejto osoby predstavujúce hrozbu, ktorú je nevyhnutné nariadením neodkladného opatrenia odvrátiť. Z uvedeného dôvodu je argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľka neuviedla, aký právny vzťah má k predmetnému bytu povinný a že ak povinnému právo užívať byt nepatrí, nie je dôvodné mu ukladať povinnosť do neho nevstupovať, nedôvodná. 18. Preskúmaním podaného odvolania, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatného obsahu spisu tak dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej veci boli splnené predpoklady na to, aby súd nariadil navrhované neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Navrhovateľka poukazovala v návrhu na minulé trestné odsúdenia povinného a navrhla lustráciu uložených trestov povinného, ktorú súd prvej inštancie nevykonal; v opačnom prípade by zistil, že povinný má registri trestov viacero záznamov, vrátane odsúdenia za spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania, kde mu okrem podmienečného odkladu bolo uložené aj obmedzenie nepribližovať sa k poškodenej (navrhovateľke) na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Napriek tomu, že povinný sa osvedčil, nemožno prehliadnuť, že navrhovateľka pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila, že povinný sa dopúšťa rovnakého škodlivého a nebezpečného konania voči navrhovateľke. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky, osvedčených vykonanými a aj predloženými dôkazmi, predovšetkým zápisnicou o trestnom oznámení v spojení so Správou zo stretnutia dňa 06.05.2026 a Úradným záznamom ÚPSVaR Bratislava zo dňa 19.05.2026, mal odvolací súd za osvedčené skutočnosti, ktoré boli podľa jeho názoru postačujúce na to, aby návrhu navrhovateľky vyhovel a poskytol jej ochranu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Vykonané dôkazy nad rámec tých, ktoré priložila navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky, dávali podľa názoru odvolacieho súdu dostatočný podklad na to, aby vyhodnotil konanie povinného z neodkladného opatrenia ako násilné, nepredvídateľné, opakované, a teda vysoko rizikové vo vzťahu k navrhovateľke ako jeho manželke. Skutkové tvrdenia navrhovateľky v návrhu ako aj v podanom odvolaní (vrátane tých, že navrhovateľka sa v byte zdržiava so súhlasom jej svokry ako vlastníka a že s jej súhlasom tam má evidovanú adresu trvalého pobytu) povinný nijak účinne nerozporoval (napriek tomu, že bol na vyjadrenie sa vyzvaný), preto bolo dôvodným vychádzať z ich nespornosti. Právo na život a zdravie, ktoré
je ohrozované, má absolútnu povahu, preto je v záujme ochrany života, fyzického aj psychického zdravia navrhovateľke dočasne takýto kontakt obmedziť. Sumarizujúc uvedené, za dôležité pre rozhodnutie nariadiť neodkladné opatrenie odvolací súd považoval to, že z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov vyplýva rizikové správanie povinného (užívanie alkoholu, drog, gambling) a agresivita voči navrhovateľke, ktorá sa tak necíti bezpečne a má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Za žiadnych okolností nie je prípustné, aby navrhovateľka dlhodobo alebo opakovane žila pod tlakom, v ohrození prípadného správania sa povinného, v strachu o svoje zdravie a bezpečnosť. Odvolací súd pritom opätovne poukazuje na to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia (osobitne neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP) nie je potrebné preukázať všetky relevantné skutočnosti nad všetku pochybnosť, keďže ide o inštitút, pri ktorom osobitne prevláda požiadavka maximálnej rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľka osvedčila obavu z násilného správania povinného z neodkladného opatrenia voči nej, pričom v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je postačujúce osvedčenie podozrenia z násilia, ktorým treba rozumieť nie len fyzické násilie ale aj psychické násilie (k definícií násilia vo väzbe na ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP/predtým § 76 ods. 1 písm. g) OSP/ porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Vzhľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľky (napriek rozporu v adresách Rajka vs. byt svokry v Bratislave), z dôkazov pripojených k návrhu vyplynulo, že navrhovateľka s troma deťmi utiekla z Rajky pred povinným do bytu k svokre, kde má navrhovateľka aj evidovaný trvalý pobyt v dôsledku toho, že povinný odmietol byt v Rajke opustiť, preto bolo potrebným prístupu do bytu nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP zamedziť. 19. Takto nariadené neodkladné opatrenie je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s princípom proporcionality a povinného nijako nadmerne neobmedzí, pričom jeho účelom je len efektívne a v nevyhnutnej miere zabezpečiť ochranu navrhovateľky pred ujmou hroziacou jej zo strany povinného. 20. Na základe uvedeného, odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností, napadnuté uznesenie zmenil podľa ust. § 388 CSP, zohľadňujúc skutočnosť, že požadovaný rovnaký rozsah ochrany navrhovateľky (zákaz vstupu povinnému do bytového domu, kde sa nachádza byt svokry, v ktorom sa zdržiava) je možné dosiahnuť tým, že sa povinnému zakáže vstupovať do bytu, vrátane jeho spoločných častí, zariadení, príslušenstvu a na pozemky (ktorých spoluvlastníctvo je nerozlučne späté s vlastníctvom bytu, teda aj s ich užívaním navrhovateľkou). 21. Odvolací súd súčasne poučil vo výroku uznesenia povinného z neodkladného opatrenia podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej (keďže nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a neuložil povinnosť navrhovateľke podľa ust. § 336 ods. 1 CSP), pričom v prípade úspechu v konaní o takejto žalobe súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší podľa ust. § 337 ods. 3 CSP. 22. O trovách (celkových) konania rozhodol odvolací súd ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a priznal úspešnej navrhovateľke voči povinnému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).