Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/163/2025 1322204303 08. 01. 2026 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2026:1322204303.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/XXX, E., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO : 47 232 757, proti žalovanej: F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/XXX, E., zast. JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, Zámocká 18, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10.10.2025, č.k. B3-24C/55/2022 - 917, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa mení tak, že: 1. žalobca je povinný umožniť žalovanej vstup a užívanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., G. Senec, vedené Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, ako: - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXX/XXX, pozemok parcela registra „C" parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 492 m2, pozemok parcela registra „C" parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 176 m2, pozemok parcela registra „C" parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 2. žalobca je povinný odovzdať žalovanej kľúče od nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec Miloslavov, G. Senec, vedené Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, ako: - rodinný dom súp. č. 2116 postavený na pozemku parc. č. XXX/XXX, pozemok parcela registra „C" parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 492 m2, pozemok parcela registra „C" parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 176 m2, pozemok parcela registra „C" parc. č. XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a vo zvyšku sa uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 124 ods. 1, § 324 ods. 1 § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že vychádzajúc z návrhu žalovanej dospel súd k záveru, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvodný. Súd prvej inštancie konštatoval, že hlavným a najdôležitejším atribútom pre uplatnenie inštitútu neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavosti situácie, ktorá vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu navrhovateľa takéhoto opatrenia. Naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomeru musí byť z návrhu nepochybne zrejmá a dostatočne osvedčená. Z podaní oboch sporových strán mal za osvedčené, že po rozvode manželstva nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec Miloslavov, okres Senec, vedené Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, ako: - rodinný dom súp. č. 2116 postavený na
pozemku parc. č. XXX/XXX, pozemok parcela registra „C" parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 492 m2, pozemok parcela registra „C" parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 176 m2, pozemok parcela registra „C" parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2 ( ďalej len „nehnuteľnosti“) nevyužívala ani jedna zo strán. Následne po určitom čase začal nehnuteľnosť využívať žalobca so svojou rodinou. Žalovaná nehnuteľnosť fakticky nevyužívala viac ako 4 roky od doby zániku manželstva so žalobcom. K tvrdeniu žalovanej, že sa stará o záhradu patriacu k tejto nehnuteľnosti, súd uviedol, z fotografií, ktoré priložila žalovaná k návrhu je zrejmé, že záhrada nepôsobí udržiavaným dojmom. Vo vzťahu k časti návrhu, ktorým sa žalovaná domáhala vstupu do nehnuteľnosti, súd uviedol, že žalovaná neosvedčila naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia t.j. z akého naliehavého dôvodu sa ochrany svojich spoluvlastníckych práv domáha prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nespochybňoval práva žalovanej ako bezpodielovej spoluvlastníčky tejto nehnuteľnosti, avšak vzhľadom na uvedené nevzhliadol naliehavosť vyžadovanú ustanovením § 326 ods. 1 CSP. Mal za to, že neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne nariaďuje spôsob užívania spoločnej veci exmanželmi má vecnú súvislosť nie so žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ale so žalobou podanou v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka o užívanie spoločnej veci. Vo vzťahu k časti návrhu, ktorým sa žalovaná domáhala, aby súd uložil žalobcovi povinnosť nevykonávať stavebné, technické alebo iné úpravy na predmetnej nehnuteľnosti bez písomného súhlasu žalovanej, súd konštatoval, že ani tento nie je odôvodnený. Z fotografii predložených súdu vyplývalo, že žalobca vykonával určité úpravy a opravy na nehnuteľnosti ako aj na priľahlej záhrade, čo aj sám potvrdil, avšak súd mal za to, že nejde o úpravy, ktoré by zásadným spôsobom menili jej charakter alebo by ju akokoľvek poškodzovali či znehodnocovali. Uviedol, že po zániku BSM, až do vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého manžela. Manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci. Úpravy zo strany žalobcu nepovažoval súd za natoľko závažný zásah do nehnuteľnosti, ktorý by si vyžadoval poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia ako mimoriadneho inštitútu potrebného na poskytnutie rýchlej a bezodkladnej ochrany zo strany súdu. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov po rozvode, neprebieha konanie, ktorým sa majú upraviť práva sporových strán v súvislosti s užívaním predmetných nehnuteľností s konečnou platnosťou. Súd sa v súvislosti s námietkou žalobcu o existencii výlučnej miestnej príslušnosti stotožnil s argumentáciou žalovanej, že predmet navrhovaného neodkladného opatrenia sa netýka vecného práva k nehnuteľnosti a teda nie je daná výlučná miestna príslušnosť v zmysle § 20 Civilného sporového poriadku. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie pri procesnom postupe a právnom posúdení návrhu postupoval v rozpore s vlastnými právnymi závermi, ktoré obsiahol do odôvodnenia rozhodnutia, pričom tieto jeho závery sú zmätočné a rozporuplné. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol najskôr zapísaný ako samostatná vec a až po zásahu reklamačnej komisie označený ako mylne vytvorený spis a priradený ku konaniu o vyporiadanie BSM pod sp. zn. B3-24C/55/2022. Postup súdu označila za procesnú nezrovnalosť. Aj napriek tvrdeniam súdu, že neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne nariaďuje spôsob užívania spoločnej veci exmanželmi má vecnú príslušnosť nie so žalobou o vyporiadanie BSM, ale so žalobou podanou v zmysle ust. § 146 Občianskeho zákonníka, teda o užívanie spoločnej veci, súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý žalovaná podávala ako samostatný návrh, teda nie do konania pod sp. zn.: B3-24C/55/2022) rozhodol v konaní o vyporiadanie BSM. Podľa jej názoru pokiaľ súd sám dospel k tomuto záveru mal návrh posudzovať v samostatnom konaní o neodkladnom opatrení. V rámci rozhodnutia o návrhu ju mal (ak to považoval za potrebné) v zmysle ust. § 336 CSP vyzvať na podanie žaloby vo veci samej, teda žaloby o užívanie spoločnej veci, alebo účastníkov konania poučiť o možnosti podania žaloby vo veci samej (ust. § 337 CSP). Týmto postupom jej súd prvej inštancie znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznila, že návrh nepodávala ako návrh v rámci konania o vyporiadanie BSM, išlo o samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietala závery súdu prvej inštancie, že neosvedčila naliehavosť situácie, nakoľko naliehavosť bola zo samotného návrhu zrejmá a osvedčená. Predložená fotodokumentácia jasne poukazovala na zásahy druhého spoluvlastníka do spoločnej nehnuteľnosti (zhromaždeného stavebného materiálu z jeho podnikateľskej činností v okolí domu, znečistenie pozemku, obmedzenie užívania). Opakovane upozornila na výmenu zámkov, ktorými jej žalobca znemožnil vstup do spoločného domu. Žalobca túto
skutočnosť nepoprel, jeho právny zástupca potvrdil, že zámky boli menené a jej prístup do domu označil za nežiadúci. Tvrdila, že právny zástupca žalobcu jej adresoval vyhrážky typu, že ak sa pokúsi do domu opätovne vstúpiť bude to riešené súdnou cestou. Takéto správanie považovala za priame zasahovanie do jej vlastníckeho práva ako spoluvlastníčky, a zároveň ako zreteľný dôkaz naliehavosti situácie, keďže ide o vedomé, pokračujúce a eskalujúce porušovanie vlastníckeho práva žalovanej. Opakované odňatie prístupu do nehnuteľnosti, užívanie nehnuteľnosti bez súhlasu druhého vlastníka, jednostranné stavebné zásahy do nehnuteľnosti, opakovanú výmenu zámkov, odňatie prístupu k ovládaniu brány, odmietanie sprístupniť dom a vyhrážky trestným postihom - spoločne vytvárajú obraz bezprostredného a trvajúceho zásahu do jej vlastníckeho práva, ktorý si nevyhnutne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu formou neodkladného opatrenia. Tvrdenia súdu prvej inštancie nezodpovedajú obsahu spisu a pod vplyvom argumentácie žalobcu ich súd samovoľne pozmenil. Poznamenala, že vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nikde neuviedla, že by sa aktuálne starala o predmetnú záhradu, uviedla iba, že sa o ňu starala v minulosti. K záveru súdu prvej inštancie, že viac ako 4 roky neužívala nehnuteľnosť uviedla, že ani žalobca ju doposiaľ neužíval v plnom rozsahu. Argumentovala tým, že v nehnuteľnosti žalobca žije údajne so svojou novou rodinou, a to bez jej súhlasu ako druhej spoluvlastníčky pričom súd opomenul, že musela predmetnú nehnuteľnosť opustiť práve kvôli nevhodnému správaniu žalobcu, ktorý ju obmedzoval vo voľnom pohybe v nehnuteľnosti tým, že pozamykal a zobral kľúče od väčšiny miestností. V tom čase bol presťahovaný vo vedľajšom dome u svojej terajšej manželky. Následne keď sa chodila starať o záhradu žalobca na ňu vyvíjal psychický nátlak a diskomfort (stále ju fotil, prišiel sedieť na terasu a celý deň ju sledoval) blokoval jej vstup do domu autom a opakovane vymieňal zámky. Prítomnosť žalobcu bola nepríjemná, a preto istú dobu do nehnuteľnosti prestala chodiť. Uviedla, že neopustila nehnuteľnosť dobrovoľne ale pod nátlakom žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že nehnuteľnosť užíva so svojou rodinou nakoľko je to pre nich finančne výhodné uviedla, že terajšia manželka žalobcu žije vo Zvolene, do domu chodí výnimočne, pričom svoj rodinný dom, ktorý sa nachádza vedľa domu patriaceho do BSM ponúka na prenájom. Už skôr navrhovala žalobcovi, aby dom prenajal a z prenájmu by sa uhrádzali splátky úveru, a to na čas do vyporiadania BSM. Namiesto toho žalobca svojvoľne bez jej súhlasu vykonal v dome stavebné úpravy, nasťahoval sa do neho (tvrdiac že spolu so svojou manželkou), čo žalobca neurobil z núdze, ale z čisto zištných dôvodov. Ak žalobca tvrdil, že bolo neudržateľné, aby platil sám 1.239 eur plus zálohové platby a jeho manželka splácala vlastný úver za svoj dom, mala za to, že manželka žalobcu prenajíma o polovicu menší dom než majú sporové strany v BSM za ešte vyššiu cenu než žalobca uhrádza splátky úveru. Dodala, že žalobca odmietol predať pozemok, nachádzajúci sa v k.ú. E., ktorý navrhovala predať a ktorý patrí do BSM a nie je využívaný, čím si sám zhoršil finančnú situáciu. Zásahy žalobcu do nehnuteľnosti súd prvej inštancie bagatelizoval ako nepodstatné a jeho závery sú v rozpore so samou podstatou spoluvlastníckeho práva. Upozornila, že každý zo spoluvlastníkov má rovnaké vlastnícke oprávnenia, pričom nikto z nich nesmie sám bez súhlasu druhého spoluvlastníka vykonávať zmeny na spoločnej veci. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím ochránil len práva jedného spoluvlastníka pričom mu priznal možnosť ľubovoľne zasahovať do spoločnej nehnuteľnosti a vlastnícke právo žalovanej opomenul. Z priložených fotografií je zrejmé, že úpravy, ktoré vykonal žalobca presahujú rámec bežnej údržby. Mala za to, že zásahy žalobcu menia vzhľad, funkciu a hodnotu nehnuteľnosti a boli vykonané bez jej súhlasu. Takýmto konaním žalobcu však dochádza k priamemu a opakovanému zásahu do vlastníckeho práva žalovanej. Ochrana formou neodkladného opatrenia je v takomto prípade nielen odôvodnená, ale aj nevyhnutná, pretože má predísť ďalším zásahom do spoločnej veci, ktoré by mohli viesť k nezvratným zmenám a znehodnoteniu majetku. Namietala, že súd odmietol poskytnúť ochranu vlastníckemu právu žalovanej, vytvoril nerovnováhu medzi spoluvlastníkmi a schválil jednostranné konanie žalobcu. Poukázala na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal najzásadnejším zásahom do jej vlastníckeho práva, a to preukázaným zamedzením jej vstupu do nehnuteľnosti, ktorej je rovnocennou spoluvlastníckou, čo predstavuje najzávažnejšiu formu obmedzenia výkonu vlastníckeho práva. Namietala, že žalobca svojim konaním žalovanej odňal možnosť nakladať so spoločnou vecou a užívať ju. Zamedzenie prístupu do spoločnej nehnuteľnosti bolo jedným z kľúčových dôvodov, pre ktoré sa žalovaná domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie žalovanej neposkytol žiadnu ochranu jej vlastníckeho práva, čím sa dopustil opomenutia preskúmania rozhodujúcej skutkovej okolnosti, ktorá má priamy dopad na správnosť a zákonnosť jeho rozhodnutia. Vzhliadnuc k uvedenému mala za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a s prihliadnutím na potrebu okamžitého zásahu súdu na ochranu bezprostredne ohrozeného vlastníckeho práva a navrhla, aby odvolací súd predmetné uznesenie zmenil tak, že jej návrhu vyhovie v plnom rozsahu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sama odvodzovala príslušnosť od konania o vyporiadaní BSM, preto jej aktuálna argumentácia v odvolaní ohľadne príslušnosti súdu konať vo veci, je účelovou zmenou. Skutočnosť, či návrh bol vedený pod samostatnou spisovou značkou alebo v rámci konania o vyporiadanie BSM, neovplyvňuje existenciu ani posúdenie hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. I keď súd v odôvodnení uznesenia poukázal na spojenie s ust. § 146 Občianskeho zákonníka, táto skutočnosť nebránila súdu o návrhu rozhodnúť v rámci konania o vyporiadanie BSM, v ktorom sa komplexne posudzujú vzájomné vzťahy medzi stranami po zániku manželstva. Dal do pozornosti, že žalovaná nehnuteľnosť neužíva už štyri roky, napriek jej tvrdeniu, že situácia si vyžaduje okamžitý zásah súdu. Žalovaná nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Fotografie predložené žalovanou sú v rozpore s jej tvrdením, že sa pravidelne stará o nehnuteľnosť. Odmietol jej tvrdenia o údajných podnikateľských aktivitách týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti. Stavebný materiál súvisí s prebiehajúcimi opravami a údržbou domu, nie jeho podnikaním. Práce, ktoré realizuje nemajú charakter deštruktívnych prác ani zásadných prestavieb, ktoré by menili účel užívania nehnuteľnosti, ide o bežnú údržbu. Oprava poškodenej časti domu, výmene technicky nevyhovujúcich prvkov, vedie k zhodnoteniu nehnuteľnosti a k zamedzeniu jej chátrania. Vo vzťahu k požiadavke žalovanej na vstup do nehnuteľnosti a vydanie kľúčov uviedol, že neosvedčila potrebu naliehavosti. Žalovaná nehnuteľnosť neužívala štyri roky, počas ktorých kľúče nepotrebovala, preto nemožno hovoriť o stave núdze. V predmetnej nehnuteľnosti si zriadil svoje obydlie, kde momentálne býva s manželkou a dieťaťom. Vynútenie si vstupu a kľúčov žalovanou by predstavovalo neprimeraný zásah do práva na ochranu obydlia a súkromia. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. V podanom odvolaní odvolateľka namietal, že súd nesprávne jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zapísal do konania o vyporiadanie BSM, i napriek tomu, že jej návrh mal vecnú príslušnosť so žalobou podanou v zmysle ust. § 146 Občianskeho zákonníka. Nakoľko výsledkom neodkladného opatrenia nebude nové usporiadanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti o vyporiadanie ktorej sa strany sporu sporia práve v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, predmet konania
úzko súvisí s prebiehajúcim konaním o vysporiadanie BSM, preto má odvolací súd za to, že postup súdu prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval v rámci konania o vyporiadanie BSM, bol správny a nemal vplyv na existenciu ani posúdenie hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. 13. K návrhu na uloženie zákazu žalobcovi vykonávať akékoľvek stavebné, technické alebo iné úpravy na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec Miloslavov, okres Senec, vedené Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, ako: - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku pare. č. XXX/XXX, - pozemok parcela registra „C" pare. č. XXX/ XXX - orná pôda o výmere 492 m2, - pozemok parcela registra „C" pare. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 176 m2, - pozemok parcela registra „C" pare. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2, bez písomného súhlasu žalovanej ako druhej spoluvlastnícky. 13.1. Pokiaľ odvolateľka argumentovala tým, že žalobca bez jej súhlasu vykonáva zmeny na spoločnej nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalovanej, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli spolu so žalobcom na základe Kúpnej zmluvy zo 19.03.2020, pričom túto žalovaná so synom opustila už dňa 05.10.2020. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, že žalobca vykonáva v predmetnej nehnuteľnosti rozsiahle stavebné úpravy, vo vzťahu ku ktorým odkázala na Prílohu č. 4 (fotografie ) je potrebné uviesť, že fotografie na čl. 850, 851, 852 rub, 853 rub, 857 rub zobrazujú len odložený stavebný odpad pri plote, fotografia na čl. 854 zobrazuje položenú použitú zárubňu dverí, fotografia na čl. 854 rub, 855 zobrazuje maľovanie, na ďalších fotografiách je zobrazený priestor v dome s množstvom neuložených vecí. Pričom zo žalovanou predložených fotografií nevyplýva kedy boli vyhotovené a tento stav nemožno z dôvodu absencie skutkových tvrdení ani porovnať so stavom kedy žalovaná opustila spoločnú domácnosť. Vychádzajúc z vecí zobrazených na fotografiách, tieto nepreukazujú tvrdenie žalovanej, že by žalobca na nehnuteľnosti vykonával práce, ktorými by menil vzhľad, funkciu a hodnotu nehnuteľnosti. S ohľadom na vek nehnuteľnosti a skutočnosť, že táto nebola dlhšiu dobu riadne využívaná, vykonávanie vyššie uvedených prác žalobcom v predmetnej nehnuteľnosti, nemožno považovať za zásahy, ktorými by žalobca nehnuteľnosť poškodzoval či znehodnocoval. Povinnosť znášať náklady spojené s užívaním a udržiavaním spoločnej veci zaťažuje nielen toho, kto aktuálne nehnuteľnosť užíva, ale oboch bezpodielových spoluvlastníkov. Za náklady spojené s bežnou údržbou bytu sa považujú náklady za práce, ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní (ďalej len „obvyklé udržiavacie náklady“), ako napríklad maľovanie, napúšťanie xylolitovej podlahy, drôtikovanie a pastovanie parkiet, udržiavanie dreveného obloženia stien, opravy vstavaného nábytku (opravy a výmeny zámok a nátery). Náklady spojené s užívaním a udržiavaním spoločnej veci predstavujú akékoľvek náklady, ktoré boli vynaložené na údržbu, opravy, rekonštrukciu a prevádzku spoločného majetku. Pokiaľ by na údržbu spoločného majetku bol vynaložený oddelený majetok jedného z manželov, v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vznikne tomuto manželovi nárok na náhradu nákladov vložených do spoločného majetku v zmysle § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Toto zákonné ustanovenie sa na vzájomné vzťahy medzi manželmi bude rovnako aplikovať aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva až do času, kým nedôjde k jeho vyporiadaniu. Vzhliadnuc k uvedenému odvolací súd uzavrel, že odvolacia argumentácia odvolateľky nebol spôsobilou spochybniť závery súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalovanej v tejto časti, z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol. 14. K návrhu na uloženie povinnosti žalobcovi umožniť žalovanej vstup, užívanie a kontrolu nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec Miloslavov, okres Senec, vedeným Okresným úradom Senec, katastrálny odbor zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,, ako: - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku pare. č. XXX/XXX, - pozemok parcela registra „C" pare. č. XXX/ XXX - orná pôda o výmere 492 m2, - pozemok parcela registra „C" pare. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 176 m2, - pozemok parcela registra „C" pare. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 222 m2, a odovzdať žalovanej jednu sadu kľúčov od všetkých vstupných dverí do bytových a ostatných priestorov, nachádzajúcich sa v uvedenom rodinnom dome a vstupných brán (záhradné aj garážová) na pozemok. 14.1. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti žalovaná odôvodnila tým, že žalobca opakovanie vymenil zámok a odmieta jej vydať kľúče, resp. jej aj inak bráni v užívaní nehnuteľnosti. Uvedené tvrdenia žalobca nepoprel, pričom zdôraznil, že v predmetnej nehnuteľnosti má svoje obydlie. Z obsahu spisu je zrejmé, že tak žalobca ako aj žalovaná sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a z dôvodu rozvodu došlo k zániku BSM, o vyporiadanie ktorého prebieha súdne konania. Právo domáhať sa podľa tohto ustanovenia ochrany svojich práv na súde priznáva súdna prax manželom aj po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva (analogicky podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nezhody o správe spoločného majetku môžu totiž vznikať nielen za trvania manželstva a existencie bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toto bezpodielové spoluvlastníctvo už zaniklo. Do času, kým nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu, dohodou manželov alebo uplatnením zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže každý z manželov podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. Bývalý účastník bezpodielového spoluvlastníctva manželov však ani v tomto prípade nemôže úplne vylúčiť druhého účastníka z užívania veci, ktorá ešte nebola po zániku bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadaná, ak nejde o prípad, že účastníci mali v bezpodielovom spoluvlastníctve dve veci slúžiace rovnakému účelu. Až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva treba na manželov aj naďalej hľadieť ako na rovnocenných vlastníkov spoločnej veci. Úprava práv k spoločnej veci rozhodnutím súdu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov by mala umožňovať každému z bezpodielových spoluvlastníkov užívať spoločnú vec tak, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť konfliktov medzi spoluvlastníkmi za obdobie do skončenia konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri výkone svojho vlastníckeho práva je obmedzený rovnakým právom druhého manžela. Spôsob správy spoločného majetku upravuje § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo jedného z manželov k veciam v bezpodielovom spoluvlastníctve nie je obmedzené veľkosťou a pomerom podielov, ale obidvaja manželia majú k týmto veciam rovnaké vzťahy a rovnaké možnosti tieto veci užívať a spravovať ich. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve je oprávnený užívať každý z manželov, náklady na užívanie a údržbu spoločných vecí znášajú manželia spoločne. Pod užívaním veci sa rozumie realizácia úžitkovej hodnoty veci zahrňujúca právo vec spotrebovať. Súčasťou práva užívať konkrétnu časť veci je možnosť užívať takúto vec osobne. Pod nakladaním s vecou sa rozumie právo rozhodovať o jej prevode alebo o inej dispozícii s vecou, vrátane prenájmu či výpožičky veci. Žalobca tak ako bezpodielový spoluvlastník nemôže úplne vylúčiť žalovanú ( rovnako bezpodielovú spoluvlastníčku) z užívania veci, ktorá ešte nebola po zániku bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadaná, a to bez ohľadu na tvrdenie žalobcu, že si v predmetnej nehnuteľnosti zriadil obydlie spolu s manželkou a dieťaťom. Až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva treba na manželov ( analogicky i bývalých manželov) naďalej hľadieť ako na rovnocenných vlastníkov spoločnej veci. 14.2. Vzhliadnuc k zhorauvedenému mal odvolací súd za osvedčenú dôvodnosť a potrebu uložiť žalobcovi povinnosť umožniť žalovanej vstup a užívanie predmetných nehnuteľností a odovzdať jej kľúče od predmetných nehnuteľností. Pokiaľ ide uloženie povinnosti žalobcovi umožniť žalovanej kontrolu predmetnej nehnuteľnosti, táto je jednak povinnosťou neurčitou a zároveň je konzumovaná právom žalovanej na vstup a užívanie nehnuteľností. 15. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľky už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 16. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalobcovi povinnosť umožniť žalovanej vstup a užívanie predmetných nehnuteľností, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň uložil žalobcovi povinnosť odovzdať žalovanej kľúče od predmetných nehnuteľností, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a vo zvyšku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 17. O trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).