Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/44/2026 1326201591 02. 06. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:1326201591.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci navrhovateľa: SWAN, a.s., Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 680 202, právne zast.: act legal s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 239 921, proti odporcovi: Slovenský futbalový zväz, Tomášikova 18482/30C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 687 308, práv. zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., Lazaretská 3/ A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. 86Cb/23/2026-85 zo dňa 13.3.2026, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 86Cb/23/2026-85 zo dňa 13.3.2026, p o t v r d z u j e . II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odporcovi/ povinnému/ nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 6. 3. 2026 domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Z., zapísaným na LV č. XXXX a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Z. Z., zapísaným na LV č. XXXX, bližšie špecifikovaným v petite návrhu, ktoré sú vo vlastníctve odporcu, za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi titulom ručenia vo výške 2.998.800,EUR s príslušenstvom. Zároveň si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 5.6.2024 uzavrel so spoločnosťou Best Press s.r.o., so sídlom Beniakova 407, 949 01 Nitra, Zmluvu o poskytovaní zariadení a verejných služieb ZML-2405-0000284 (ďalej aj „zmluva“). Zmluva bola uzavretá za účelom predaja mobilných zariadení a poskytovania s nimi súvisiacich verejných elektronických komunikačných služieb. Navrhovateľ sa zaviazal previesť na spoločnosť Best Press vlastnícke právo k mobilným zariadeniam, pričom vlastnícke právo v zmysle bodu 4.2 zmluvy prechádzalo dňom prevzatia mobilných zariadení a spoločnosť Best Press sa zaviazala zaplatiť za ne dohodnutú kúpnu cenu a zároveň sa zaviazala platiť za poskytnuté SIM karty a poskytovanie súvisiacich služieb dohodnutú cenu. Navrhovateľ uviedol, že splnil svoje zmluvné povinnosti, čo je doložené preberacími protokolmi číslo 1/2024 až 14/2024a ku dňu podania návrhu eviduje neuhradené faktúry v celkovej výške 2.998.800,-EUR, ktoré v zmysle zmluvy vystavil spoločnosti Best Press. V ten istý deň t.j. 5.6.2024 navrhovateľ uzavrel s odporcom Dohodu o ručení, kde v článku 4.1. dohody odporca vyhlásil, že v prípade, ak spoločnosť Best Press nezaplatí navrhovateľovi riadne a včas zabezpečovanú pohľadávku, t.j. peňažné plnenie, ktoré vyplýva spoločnosti Best Press zo zmluvy, odporca uspokojí navrhovateľa namiesto spoločnosti Best Press. Navrhovateľ po tom, čo spoločnosť
Best Press ako dlžník nezaplatila splatné pohľadávky, vyzval odporcu ako ručiteľa na splnenie jeho záväzkov vyplývajúcich z dohody o ručení. Odporca napriek výzve navrhovateľa svoje záväzky nesplnil a verejne spochybňoval existenciu a rozsah svojich povinností voči navrhovateľovi. Voči spoločnosti Best Press je naviac aktuálne vedené exekučné konanie, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa existuje dôvodný predpoklad, že spoločnosť Best Press nebude schopná splniť svoj dlh. 3. Navrhovateľ má dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie, ktorá je založená na preukázateľnom finančnom vyčerpaní odporcu a existencii záložných práv v prospech Slovenská záručná a rozvojová banka (ďalej aj „SZRB“). Z verejne dostupných informácií, ktoré boli publikované v médiách dňa 27. 2. 2026 vyplýva, že odporca sa nachádza v závažnej finančnej situácii, ktorá ohrozuje jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Podľa informácií z médií minister F. C. zablokoval platbu príspevku pre odporcu v objeme 3.600.000,-EUR. Finančné vyčerpanie odporcu predstavuje priamy a bezprostredný dôvod obavy navrhovateľa zo zmarenia budúcej exekúcie. Navrhovateľ sa domnieval, že ak odporca pri zadržaní jediného príspevku nie je schopný plniť svoje bežné prevádzkové záväzky bez získania externého financovania, je vysoko nepravdepodobné, že by bol schopný splniť ručiteľský záväzok voči navrhovateľovi v celkovej výške 2.998.800,- EUR. Poukázal aj na to, že hlavná účtovníčka odporcu na zasadnutí výboru odporcu povinného dňa 27.2.2026 predniesla správu z ktorej vyplýva, že na začiatku tohto kalendárneho roka mal odporca disponovať na svojich bankových účtoch len peňažnou čiastkou neprevyšujúcou ani 21.000,- EUR, pričom dlhy odporcu mali predstavovať sumu takmer 8 miliónov EUR. Odporca aktívne podniká kroky smerujúce k ďalšiemu zaťaženiu svojho nehnuteľného majetku záložnými právami v prospech tretích osôb, keď na volebnej konferencii dňa 27.2.2026, bol zaradený bod programu, ktorého predmetom bolo schválenie zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti odporcu v prospech Slovenskej sporiteľne (ďalej aj „SLSP“) k existujúcim zmluvám o úvere. Z mediálnych správ ďalej vyplýva, že voči odporcovi aktívne uplatňujú nároky aj ďalšie spoločnosti vo výške prevyšujúcej sumu 20 miliónov EUR. Obava navrhovateľa zo zmarenia exekúcie žalovaného nároku je podľa navrhovateľa nielen reálna, ale aj bezprostredná. Skutočnosť, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je v zjavnom nepomere k výške zabezpečenej pohľadávky, osvedčuje nielen samotná výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, ale aj fakt, že sa jedná o jediný majetok vyššej hodnoty, ktorý môže byť využitý na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa navrhovateľ domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je naviac už existujúce záložné právo, t.j. zriadenie ďalšieho záložného práva neohrozí základné fungovanie odporcu. 4. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 343 ods. 1, § 344, § 325 ods. 1 C.s.p. a uviedol, že mal v konaní osvedčené uzavretie zmluvy so spoločnosťou Best Press s.r.o., uzavretie dohody o ručení dňa 5.6.2024 medzi navrhovateľom a odporcom. Tiež mal osvedčené ,že na nehnuteľnosti je možné zriadiť záložné právo, t.j. tieto nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva. Navrhovateľ osvedčil aj existenciu pohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči odporcovi eviduje pohľadávku titulom ručenia, a to na základe dohody o ručení. Súd však nemal za osvedčené, že odporca podniká aktívne kroky k ďalšiemu zaťaženiu svojho nehnuteľného majetku. Samotná skutočnosť, že na volebnej konferencii bol zaradený ako bod programu schválenie záložného práva v prospech financujúcej banky ešte neznamená, že k tomuto zaťaženiu dôjde, v akom rozsahu, a pod. Súd zároveň nemal za osvedčené, že by záložné právo v prospech SLSP, resp. inej banky (okrem SZRB), či osoby, bolo zriadené, prípadne, že by hoc len začalo vkladové konanie predmetom ktorého by bol zápis záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu do katastra nehnuteľností. 5. Súd zároveň zdôraznil, že nemal zo skutkových tvrdení navrhovateľa za osvedčené, že by odporca vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval, či inak sťažoval a maril výkon budúcej exekúcie. Splnenie tejto podmienky je však jednou z obligatórnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko nebolo osvedčené, že by odporca svoj majetok ponúkal na predaj, predal, disponoval s týmto majetkom iným spôsobom, či ho zaťažoval s tým následkom, že by malo dôjsť k zníženiu hodnoty jeho majetku, neboli splnené podmienky za ktorých by sa dalo konštatovať, že existuje reálna hrozba zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie. Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení musí prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa má zriadiť záložné právo. Súd dospel k záveru, že primeranosť tohto zásahu nemá za osvedčenú, nakoľko navrhovateľ nepredložil súdu žiadne listiny, prípadne neosvedčil iné skutočnosti, z ktorých by súd mohol posúdiť, či navrhovaný rozsah záložného práva a samotná hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť záložným právom zaťažené, sú úmerné vo vzťahu k výške pohľadávky. Preto vyhodnotil navrhovateľom
tvrdené skutočnosti tak, že tento neosvedčil obavu zo zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie ako ani primeranosť navrhovaného zásahu, t.j. navrhovaného rozsahu záložného práva k výške tvrdenej pohľadávky a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal nárok náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne nevznikli. 6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že namieta právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý nemal za osvedčené, že by tvrdenie navrhovateľa bolo založené na faktických úkonoch odporcu a že samotná skutočnosť, že na volebnej konferencii bol zaradený ako bod programu schválenie záložného práva v prospech financujúcej banky ešte neznamená, že k tomuto zaťaženiu dôjde. Navrhovateľ v rámci odvolania predložil ako nový dôkaz článok publikovaný na spravodajskom portáli Športweb (Pravda) dňa 20.3.2026 s názvom „Prvýkrát to delegáti zatrhli. G. chce opäť založiť majetok SFZ v prospech banky", z ktorého jednoznačne vyplýva, že odporca neprestáva vo svojej snahe zaťažiť svoj nehnuteľný majetok záložnými právami v prospech tretích osôb. Z obsahu článku vyplýva, že Výkonný výbor odporcu na svojom zasadnutí konanom dňa 18.3.2026 v Bratislave zvolal mimoriadnu Konferenciu SFZ konanú formou elektronického hlasovania per rollam, ktorá sa uskutoční dňa 11.4. 2026 a súčasne odporučil delegátom mimoriadnej Konferencie SFZ schváliť návrh na udelenie súhlasu na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti SFZ a SFZ Marketing s.r.o. a na pohľadávky a účty v Slovenskej sporiteľni, a.s. k existujúcim zmluvám o úvere v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.. Podľa navrhovateľa uvedené správanie odporcu preukazuje, že realizuje faktické úkony smerujúce k ďalšiemu zaťaženiu svojho nehnuteľného majetku. Nie je pritom právne relevantné, či delegáti mimoriadnej konferencie tento návrh schvália alebo neschvália. Podstatná je samotná skutočnosť, že vedenie odporcu opakovane a cielene iniciuje procesy, ktorých výsledkom má byť zaťaženie majetku odporcu záložnými právami v prospech tretích osôb. Navrhovateľ má za to, že práve opakované predkladanie návrhu na zaťaženie majetku záložným právom predstavuje konkrétny a faktický úkon, ktorý súd prvej inštancie vyžadoval pre osvedčenie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Nejde o abstraktnú hrozbu ani o hypotetickú možnosť; práve naopak ide o preukázateľný a zdokumentovaný úkon odporcu. Navrhovateľ zdôraznil, že opakovaná snaha odporcu o zaťaženie majetku záložným právom musí byť posudzovaná v kontexte jeho finančnej situácie. Z predloženého článku vyplýva, že finančná riaditeľka SFZ Marketing V. C. počas konferencie informovala, že odporca ráta s deficitom rozpočtu vo výške 6,5 milióna EUR. Odporca zároveň eviduje dlhy voči viacerým subjektom vrátane reprezentačného trénera, ktorému dlhuje výplaty za november a december 2025 v celkovej výške 140.000,- EUR. 7. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že zriadenie ďalšieho záložného práva na nehnuteľnosti odporcu, ktoré už sú čiastočne zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, predstavuje takú zásadnú kvalitatívnu zmenu v štruktúre majetku odporcu, ktorá by výrazne znížila možnosť navrhovateľa uspokojiť svoju pohľadávku z tohto majetku v budúcej exekúcii. Akceptácia výkladu súdu prvej inštancie o neosvedčení zriadenia záložného práva v prospech SLSP, resp. inej banky by znamenala, že zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť až v momente, keď k ohrozeniu exekúcie fakticky už došlo - t. j. keď záložné právo už bolo zriadené a zapísané do katastra nehnuteľností. Takýto výklad by fakticky eliminoval preventívnu funkciu zabezpečovacieho opatrenia a znemožnil by veriteľom účinnú ochranu ich práv. Navrhovateľ zdôraznil, že v prípade výkonu záložného práva veriteľom so skorším poradím príde ku konverzii celého majetku odporcu na peňažné prostriedky, ktoré budú použité prednostne na úhradu pohľadávky prioritného veriteľa (a súvisiacich nákladov speňaženia) a v presahujúcej výške by tieto prostriedky mali byť vydané odporcovi. Z povahy veci je teda nutné prísť k záveru, že prípadný výkon záložného práva sa bude dotýkať všetkých nehnuteľností a tieto budú v celosti konvertované na peňažné prostriedky (výťažok z predaja). Uvedenému mechanizmu pri nehnuteľnosti už zaťaženej záložným právom nie je možné z pozície navrhovateľa zabrániť, avšak navrhovateľ môže byť uspokojený ako ďalší veriteľ v poradí. V tejto súvislosti sa teda vydanie zabezpečovacieho opatrenia javí nielen ako primeraný prostriedok, ale ako jediný možný (účinný) prostriedok ochrany práv navrhovateľa. V opačnom prípade by bolo výlučne na vôli odporcu, či by zostatok získaný po vykonaní záložného práva prednostným záložným veriteľom vydal v prospech oprávneného alebo nie. Uspokojenie pohľadávky však nemôže byť ponechané na svojvôľu dlžníka. Navrhovateľ preto dodal, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia má mimoriadny význam aj z hľadiska potenciálnej budúcej insolvencie odporcu. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca eviduje viacero peňažných záväzkov po lehote splatnosti voči rôznym veriteľom, vrátane dlžných miezd
reprezentačného trénera (podľa medializovaných informácií). Rozpočtový deficit vo výške 6,5 milióna EUR, ktorý sám odporca verejne priznal, túto situáciu ďalej prehlbuje. 8. Navrhovateľ ďalej v kontexte odvolania vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že jeho odôvodnenie je nedostatočné a obsahovo mimoriadne všeobecné. Súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že navrhovateľ netvrdil len samotnú existenciu dlhu či zlú finančnú situáciu, ale predložil konkrétne kvantifikované údaje preukazujúce, že odporca na začiatku kalendárneho roka 2026 disponoval na svojich bankových účtoch peňažnou čiastkou neprevyšujúcou ani 21.000 EUR, pričom jeho dlhy predstavovali sumu takmer 8 miliónov EUR - a to bez plného zarátania pohľadávky navrhovateľa a ďalších medializovaných pohľadávok presahujúcich 22 miliónov EUR. Navrhovateľ má za to, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a navyše, hlavný argument súdu (že odporca aktuálne nenakladá s nehnuteľnosťami) je vyvrátený aktuálnym skutkovým stavom, keď odporca opätovne zvolal mimoriadnu konferenciu za účelom odsúhlasenia jeho ďalšieho zadlženia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Navrhovateľ následne dňa 24.4.2026 doložil do súdneho spisu podanie označené ako doplnenie nových skutočností, v ktorom uviedol, že odporca začal inzerovať na predaj nehnuteľnosti na LV XXXX vedenom pre k.ú. A., administratívna budova, o čom doložil do spisu dôkaz a to inzerát na stránke BAZOŠ.sk zo dňa 25.3.2026 /č.l.122/.Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spojené o nové skutočnosti a ďalšie aktívne kroky odporcu je podľa navrhovateľa nevyhnutnosť zriadiť v prospech navrhovateľa záložné právo k majetku odporcu viac ako osvedčená. 10. Na výzvu odvolacieho súdu sa k odvolaniu vyjadril odporca, ktorý uviedol, že návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Odporca popiera navrhovateľom uplatňovanú pohľadávku ako nedôvodnú a zároveň uviedol, že podal proti Platobnému rozkazu zo dňa 8.4.2026 vydaného v rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa proti spoločnosti Best Press a odporcovi ako odporcovi 2/ o zaplatenie sumy vo výške 2.998.800,-EUR s príslušenstvom / sp. zn. 26Up/369/2026/ odpor, na základe ktorého bude Platobný rozkaz zrušený a bude nasledovať konanie o zaplatenie deklarovanej pohľadávky /ako konanie vo veci samej/. Odporca zdôraznil, že navrhovateľom deklarovaná pohľadávka voči odporcovi vo výške 2.998.800,-EUR objektívne neexistuje. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by v danom prípade predstavovalo zjavne neprimeraný a disproporčný zásah do majetkovej sféry odporcu ,ktorý je pritom subjektom s pravidelnými a stabilnými príjmami, pričom neexistuje žiadny objektívny predpoklad, že by svoju ekonomickú stabilitu nemal zachovanú aj v budúcnosti po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Navrhovateľ zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, ani len hodnoverne neosvedčil existenciu potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Návrh je v podstatnej časti založený výlučne na dvoch (už absolútne neaktuálnych) vyjadreniach pani C. a na novinových článkoch, ktoré však nepreukazujú tvrdenia, ktoré z nich navrhovateľ vyvodzuje. Odporca zdôraznil, že je subjektom, ktorého existencia, činnosť a hospodárenie sú vzhľadom na jeho postavenie, poslanie, členskú základňu a verejnoprávny význam pod permanentnou verejnou, mediálnou aj politickou kontrolou, pričom objektívne nemožno predpokladať jeho zánik alebo účelové vyprázdnenie majetku. Zároveň ide o subjekt disponujúci stabilnými a významnými príjmami, plynúcimi najmä zo zdrojov UEFA, FIFA a verejných prostriedkov štátu. Odporca poukázal na skutočnosť, že len od začiatku tohto kalendárneho roka mu bol zo strany Ministerstva cestovného ruchu a športu poskytnutý príspevok vo výške približne 7 mil. EUR a ďalšie finančné prostriedky zo strany UEFA. Už samotná táto skutočnosť jednoznačne osvedčuje ekonomickú stabilitu a finančnú bonitu odporcu. 11. K pohľadávke navrhovateľa odporca uviedol, že túto si navrhovateľ odvodzuje voči spoločnosti Best Press zo Zmluvy o poskytovaní zariadení a verejných služieb zo dňa 5.6.2024 uzatvorenej medzi navrhovateľom a touto spoločnosťou a voči odporcovi z titulu ručenia podľa Dohody o ručení zo dňa 5.6.2024 v znení, ktorú predložil spolu s návrhom (ďalej len „Dohoda o ručení 2“). Pričom Dohoda o ručení 2 sa svojim obsahom, najmä rozsahom ručenia značne odlišuje od dohody o ručení zo dňa 5.6.2024, ktorou disponuje odporca (ďalej len „Dohoda o ručení 1“). Dohoda o ručení 2 je teda zjavným falzifikátom, ktorý vnikol mechanickým rozpojením dvoch rovnopisov Dohody o ručení 1 a pripojením podpisových strán k textu Dohody o ručení 2, t. j. k textu, ktorý odporca nikdy neodsúhlasil a nikdy neexistovala vôľa byť ním viazaný. Odporca nikdy nepodpísal Dohodu o ručení 2, a teda nikdy neprejavil
vôľu byť viazaný jej obsahom. Za týchto okolností je zrejmé, že pri Dohode o ručení 2 nie sú splnené základné predpoklady vzniku právneho úkonu, keďže v jej prípade absentuje stret a zhoda prejavov vôle. 12. K samotnému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odporca uviedol, že nie sú splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a to tak z dôvodu neexistencie samotnej deklarovanej pohľadávky navrhovateľa, ako aj z dôvodu úplnej absencie akejkoľvek reálnej obavy, že by prípadná budúca exekúcia mohla byť ohrozená. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval záver o tom, že odporca ako povinný subjekt smeruje k zániku, platobnej neschopnosti, účelovému vyprázdňovaniu majetku alebo k inému konaniu objektívne ohrozujúcemu budúcu vykonateľnosť prípadného rozhodnutia. Naopak, zo samotnej povahy odporcu, ekonomického modelu jeho financovania, ako aj jeho postavenia v rámci systému športu na Slovensku a verejného financovania vyplýva presný opak. Odporca predstavuje stabilnú národnú športovú organizáciu osobitného významu, ktorá dlhodobo a kontinuálne vykonáva svoju činnosť a ktorej existencia je objektívne previazaná s plnením úloh vo verejnom záujme v oblasti športu, reprezentácie Slovenskej republiky a organizácie súťaží . Odporca hospodári s rozpočtom približne vo výške 27mil.EUR, pričom disponuje pravidelnými, opakujúcimi sa a predvídateľnými príjmami. Len zo štátneho príspevku uznanému športu získava finančné prostriedky približne vo výške 14 mil. EUR ročne. Okrem uvedeného má stabilné príjmy zo strany UEFA a FIFA, ako aj z marketingových, reklamných a vysielacích práv. Ide teda o subjekt s dlhodobým a diverzifikovaným finančným modelom, ktorého príjmová štruktúra je stabilná a objektívne predvídateľná aj do budúcna. Zároveň nie je štandardným podnikateľským subjektom, ktorého existencia závisí od úspechu konkrétneho komerčného projektu. Nejde o obchodnú spoločnosť založenú za účelom dosahovania zisku, ani o účelovo vytvorenú entitu bez reálneho ekonomického a inštitucionálneho zázemia. 13. Odporca zdôraznil, že zriadenie zabezpečovacieho záložného práva práve na nehnuteľnom majetku odporcu by malo objektívny negatívny dopad na schopnosť odporcu zabezpečovať svoje financovanie, čerpanie úverových alebo investičných zdrojov a plnenie svojich základných úloh. Zriadenie záložného by mohlo sekundárne zhoršiť ekonomickú situáciu odporcu, voči ktorému si chce navrhovateľ zabezpečiť budúcu vymožiteľnosť pohľadávky, pričom navrhované zabezpečovacie opatrenie by zároveň predstavovalo zjavne neprimeraný zásah do majetkovej sféry stabilne fungujúcej národnej športovej organizácie s pravidelnými a garantovanými príjmami. 14. K tvrdeniu navrhovateľa, že zriadenie záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne predstavuje „zásadnú kvalitatívnu zmenu v štruktúre majetku“ odporcu, odporca uviedol, že práve naopak, existencia štandardného bankového zabezpečenia predstavuje bežný a ekonomicky racionálny spôsob financovania využívaný prakticky všetkými významnými subjektmi obdobného rozsahu a ekonomickej štruktúry. Existencia jedného bankového záložného práva sama osebe nijakým spôsobom neosvedčuje úmysel dlžníka zbavovať sa majetku, poškodzovať veriteľov alebo zmariť budúcu exekúciu. Argumentácia navrhovateľa by v konečnom dôsledku viedla k absurdnému záveru, že akékoľvek financovanie prostredníctvom bankového úveru automaticky zakladá dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a § 380 ods. 1 C.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi a rozsahom odvolania navrhovateľa, vyjadrením odporcu, odvolací súd dospel pri aplikácii nižšie uvedených ustanovení právneho predpisu k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými navrhovateľom v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy súd nariadi zabezpečovacie opatrenie v prípade ak boli v návrhu osvedčené dôvody na jeho nariadenie. Súd pri rozhodovaní posudzuje jeho dôvodnosť a osvedčené skutočnosti, nevykonáva dokazovanie ale len posudzuje predložené dôkazy a to v rozsahu ich osvedčovacej sily. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. 19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť , ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 21. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 22. Odvolací súd dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie , že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami v rozsahu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie pohľadávky v právnej veci navrhovateľa proti spoločnosti Best Press a odporcovi ako odporcovi 2/ o zaplatenie sumy vo výške 2.998.800,-EUR s príslušenstvom, sp.zn.26Up/369/2026, proti ktorému podal odporca odpor a vec bude prejednávaná na súde prvej inštancie. V konaní vo veci samej bude súd prvej inštancie posudzovať dôvodnosť nároku navrhovateľa /o zaplatenie 2.998.800,-EUR s príslušenstvom/ pri vykonaní riadneho dokazovania na rozdiel od osvedčovania skutočností v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že navrhovateľ v posudzovanej veci neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z predložených dôkazov nevyplýva úmyselné konanie odporcu spočívajúce v zabavovaní sa majetku, či iné konanie, ktorým by odporca sťažoval a maril výkon budúcej exekúcie. Aj v prípade schválenia resp. udelenia súhlasu/ delegátmi/ na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti odporcu a SFZ Marketing s.r.o. v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené konanie odporcu bez ďalšieho nepreukazuje zbavovanie sa jeho majetku. Odporca môže týmto postupom získavať finančné prostriedky pre svoju činnosť. Existencia bankového záložného práva sama osebe nijakým spôsobom neosvedčuje úmysel dlžníka zbavovať sa majetku, či poškodzovať veriteľov alebo zmariť budúcu exekúciu. Naviac v prejednávanej veci navrhovateľ neosvedčil, že by odporca úvery nesplácal a bol v omeškaní s ich splácaním, kedy by banka mala právo úver zosplatniť a uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu. Navrhovateľ hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie odporcu smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku a teda že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho dôvodnosť vychádza vo väčšej miere z novinových článkov uvádzaných v médiách, ktoré samé o sebe nepreukazujú jednak platobnú neschopnosť odporcu ani vykonávanie takých faktických krokov alebo úkonov, ktorými by sa odporca zbavoval majetku a maril budúci výkon exekúcie. 23. Odvolací súd k otázke hodnoty zabezpečovaných nehnuteľností pre zachovanie princípu proporcionality uvádza, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Na zdôraznenie odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že navrhovateľ nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, prípadne
neosvedčil iné skutočnosti, z ktorých by súdu bola zrejmá hodnota nehnuteľností, na ktorých žiada zriadiť záložné právo, aby mohol súd posúdiť, či navrhovaný rozsah záložného práva a samotná hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť záložným právom zaťažené, sú úmerné vo vzťahu k výške pohľadávky navrhovateľa. 24. K navrhovateľom predloženému podaniu zo dňa 24.4.2026 /po vydaní napadnutého uznesenia/, v ktorom predložil súdu fotokópiu inzercie odporcu na portáli Bazoš.sk, na základe ktorej odporca ponúka na predaj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území A., ako administratívna budova súp. č.XXX za cenu 695.000,-EUR s pozemkom, čím sa snaží osvedčiť skutočnosť, že sa odporca zbavuje svojho nehnuteľného majetku predajom tretej osobe, odvolací súd uvádza, že sa s uvedeným tvrdením navrhovateľa nestotožňuje. Uvedená skutočnosť nie je sama o sebe spôsobilá osvedčiť zbavovanie sa majetku vo vlastníctve odporcu a tým vyvolať obavu ohrozenia budúcej exekúcie. Zbavovanie sa majetku dlžníka pre posúdenie takéhoto konania ako spôsobu ohrozenia exekúcie by mohlo byť osvedčené v prípade ak by nehnuteľný majetok bol predávaný výrazne pod trhovú cenu alebo za iných nevýhodných podmienok vzbudzujúcich pochybnosť o dobrom úmysle. V prípade ak sa jedná o verejnú ponuku za primeranú cenu je nutné takýto prevod posúdiť vo vzťahu k ohrozeniu prípadnej exekúcie za prípustný pretože prevodom nehnuteľnosti dochádza k transformácii majetku z nehnuteľného na peňažný čo samo o sebe neosvedčuje ukracujúci zámer odporcu. Navrhovateľ ani v doplnenom podaní neuviedol v čom vidí ukracujúci charakter uvedenej inzercie. 25. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že dôvodnosť nároku navrhovateľa bude predmetom konania a dokazovania vo veci samej. V rámci konania vo veci samej budú vykonávané aj navrhované dôkazy odporcu uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu. Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa je odvolací súd toho názoru, že odvolacie dôvody navrhovateľa boli vecne správe posúdené už súdom prvej inštancie a preto odvolací nevidí dôvod vecne správne dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia opakovať a v celom rozsahu na ne odkazuje. 26. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia /teda aj zabezpečovacieho opatrenia/ je dočasná úprava pomerov strán sporu /nie s konečnou platnosťou/, pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. 27. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany navrhovateľa základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 28. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že napadnuté uznesenie považuje za nedostatočné a obsahovo mimoriadne všeobecné, ktoré neposkytuje presvedčivé a náležité odôvodnenie, ktoré by dokázalo ozrejmiť úvahy súdu, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa s touto námietkou navrhovateľa nestotožňuje. 29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 30. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi skutočnosťami. Preto na námietku navrhovateľa neprihliadal. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné /ZPS 56/2008/. Odvolací súd má za to, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. 31. Odvolací súd záverom konštatuje, že nebolo jeho povinnosťou v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu o zabezpečovacom opatrení reagovať na všetky tvrdenia strán sporu, ktoré sa týkajú ďalších odvolacích dôvodov ani konania vo veci samej a reagoval iba na tie tvrdenia a skutočnosti, ktoré súviseli s konaním o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a mali význam pre jeho rozhodnutie. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plné úspešný. 33. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).