Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/43/2026 1326201760 11. 06. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:1326201760.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: APEX Services, s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 517 755, zastúpeného: act legal s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz, so sídlom Tomášikova 18482/30C, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 00 687 308, zastúpenému: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 83Cb/24/2026 - 74 zo dňa 24.3.2026 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 83Cb/24/2026 - 74 zo dňa 24.3.2026 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 83Cb/24/2026 - 74 zo dňa 24.3.2026 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca (ďalej v texte aj navrhovateľ) návrhom doručeným súdu 12.3.2026 žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému (ďalej v texte aj povinný) nakladať s peňažnými prostriedkami do výšky 3.347.180,- Eur vedenými na jeho bankových účtoch IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s výnimkou tých pohľadávok, ktoré nepodliehajú exekúcii, najmä tieto finančné prostriedky vybrať z účtu alebo previesť na iný účet, s výnimkou ich prevodu na účet vedený u žalobcu IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, tieto zaťažiť právami tretích osôb, založiť alebo zmeniť majiteľa účtu, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že 1.9.2025 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Best Press s.r.o., so sídlom Beniakova 407, Nitra, IČO: 51 836 921 (ďalej len „spoločnosť Best Press“) kúpnu zmluvu, v ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal predať a dodať obchodnej spoločnosti Best Press ako kupujúcemu 3.093 kusov zariadení Apple Iphone 16, Pro 245 GB a spoločnosť Best Press sa zaviazala uhradiť žalobcovi odplatu vo výške 3.541.485,Eur (ďalej len „kúpna zmluva“). Dňa 1.9.2025 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o ručení podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaný zaviazal, že ak spoločnosť Best Press nezaplatí žalobcovi riadne a včas kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve, kúpnu cenu uhradí žalobcovi žalovaný po doručení písomnej výzvy žalobcu na jej zaplatenie. Žalobca uviedol, že tovar podľa kúpnej ceny riadne dodal spoločnosti Best Press, kúpna cena sa stala splatnou 30.10.2025, avšak spoločnosť Best Press mu neuhradila kúpnu cenu ani len sčasti. Žalobca zaslal 7.11.2025 spoločnosti Best Press predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia a o jej zaslaní informoval aj žalovaného listom z 10.11.2025. Podstatnými argumentami žalobcu, ktorými odôvodnil
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo ohrozenie exekúcie jeho splatnej pohľadávky v sume 3.347.180,- Eur voči spoločnosti Best Press, za ktorú žalovaný ručil, a ktorú neuhradila ani spoločnosť Best Press a na následnú výzvu ani žalovaný ako ručiteľ. Žalobca poukazoval najmä na opakované popieranie ručenia zo strany žalovaného, ako aj na celkovú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného. Žalobca argumentoval, že nehnuteľný majetok žalovaného už je zaťažený záložným právom banky a žalovaný mal v úmysle zriadiť ďalšie záložné právo na svojom majetku, ako aj majetku spoločnosti SFZ Marketing s. r. o. Žalobca sa obával, že úverové možnosti žalovaného sú vyčerpané, a hoci nateraz zriadenie ďalšieho záložného práva nebolo schválené, do budúcnosti ho nemožno vylúčiť. Budúca exekúcia jeho pohľadávky je podľa názoru žalobcu ohrozená, keďže finančné prostriedky žalovaného nepostačujú ani na jeho bežnú prevádzku. Žalobca mal za to, že zabezpečovacie opatrenie v podobe záložného práva na účty žalovaného v banke by v tomto prípade neviedlo k naplneniu svojho účelu, a preto je účelnejšie zakázať žalovanému nakladať s jeho peňažnými prostriedkami na účtoch v banke v sume ním žalovanej pohľadávky. 3. Súd prvej inštancie mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobca a spoločnosť Best Press uzatvorili 1.9.2025 kúpnu zmluvu, v ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal najneskôr do 5.9.2025 dodať spoločnosti Best Press ako kupujúcemu 3.093 kusov zariadení Apple Iphone 16, Pro 256GB za cenu 1.145,- Eur bez DPH za kus, t. j. za kúpnu cenu 3.541.485,- Eur bez DPH s tým, že kúpna cena sa stane splatnou 30.10.2025. Z dohody o ručení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako ručiteľom 1.9.2025 vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli na zabezpečení uspokojenia peňažných pohľadávok žalobcu, ktoré mal voči spoločnosti Best Press z kúpnej zmluvy z 1.9.2025, a to vo vzťahu k peňažnej pohľadávke žalobcu na cenu za tovar, prípadné zmluvné pokuty, nároky na náhradu škody a/alebo vydanie bezdôvodného obohatenia do maximálnej výšky kúpnej ceny tovaru uvedenej v kúpnej zmluve, vrátane príslušenstva pohľadávky. Žalovaný v dohode o ručení vyhlásil, že ak spoločnosť Best Press nezaplatí žalobcovi zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, uspokojí žalobcu ručiteľ, a to v lehote 20 dní od doručenia prvej písomnej výzvy. Z predžalobnej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo 7.11.2025 súd zistil, že žalobca vyzval spoločnosť Best Press na zaplatenie sumy 3.541.485,- Eur s úrokom z omeškania do desiatich dní od doručenia predžalobnej výzvy. Z prvej písomnej výzvy na úhradu z 10.11.2025 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 3.541.485,- Eur s príslušenstvom z dôvodu, že spoločnosť Best Press svoj záväzok voči žalobcovi neuhradila ani čiastočne; výzva bola žalovanému doručená 10.11.2025. Z predžalobnej výzvy na úhradu z 8.12.2025 súd zistil, že žalobca opätovne vyzval žalovaného na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy 3.541.485,- Eur s príslušenstvom; výzva bola žalovanému doručená 8.12.2025. Súd mal z uznania dlhu spoločnosti Best Press preukázané, že spoločnosť Best Press 23.1.2026 uznala svoj dlh v sume 3.347.180,- Eur z titulu kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo dodanie 3.093 kusov zariadení Apple Iphone 16, Pro 256GB za dohodnutú kúpnu cenu 3.541.485,- Eur. Súd z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/186/2026 z 24.2.2026 zistil, že súd uložil spoločnosti Best Press a žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.347.180,- Eur s úrokom z omeškania 11,15% ročne zo sumy 3.347.180,Eur od 31.10.2025 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatným. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo žalobcom predložených dôkazov mal pre účely tohto konania osvedčenú pohľadávku žalobcu voči spoločnosti Best Press v sume 3.347.180,- Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal voči žalovanému ako ručiteľovi na základe dohody o ručení z 1.9.2025 a ktorá doposiaľ nebola zo strany spoločnosti Best Press a žalovaného splnená. Zároveň súd uviedol, že dôvodnosť uvedenej pohľadávky a prípadné námietky spoločnosti Best Press a žalovaného bude posudzovať súd v konaní o nároku na zaplatenie sumy 3.347.180,- Eur s príslušenstvom. 5. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že nariadiť neodkladné opatrenie možno len subsidiárne za podmienky, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa zriadením záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením sa posilňuje postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv
na predmete záložného práva záložné právo garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. 6. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebola v danej veci naplnená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia. V tomto prípade je totiž možné na majetok žalovaného zriadiť záložného právo nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pričom existuje pluralita predmetov, na ktorých záložné právo možno zriadiť. Ak mal žalobca za to, že zriadením záložného práva k bankovým účtom žalovaného nemožno dosiahnuť reálne zabezpečenie jeho pohľadávky pre prípad budúcej exekúcie, mohol sa domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného. Tomu podľa súdu nebráni ani skutočnosť, že niektoré nehnuteľnosti žalovaného (napr. Národné tréningové centrum v Senci) už sú zaťažené záložným právom v prospech banky. Okrem toho mal súd za to, že ani nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva k účtom žalovaného nie je úplne vylúčené. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je umožniť žalobcovi okamžite disponovať s predmetom zálohu, ale naopak zabezpečiť majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho judikovanú pohľadávku budúcou exekúciou (ak by žalovaný medzitým túto nesplnil dobrovoľne). Súd nepovažoval za dôvodný ani argument žalobcu, že banky spravidla nerešpektujú záložné právo zriadené v prospech súkromného veriteľa, keďže v prípade žalobcu by bolo záložné právo zriadené na základe súdneho rozhodnutia, nie na základe zmluvy uzatvorenej medzi záložcom a záložným veriteľom. Z toho istého dôvodu preto nebola dôvodná ani obava žalobcu, že banka by sa vystavila riziku podania žaloby zo strany majiteľa účtu pre porušenie zmluvy o účte, keďže banka by v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia rešpektovala súdne rozhodnutie. 7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je aj potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa obával ohrozenia budúcej exekúcie jeho pohľadávky. Existencia dlhu však sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia môže byť ohrozený patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97). V tomto konaní súd nemal osvedčenú ani skutočnosť, že žalovaný podniká kroky k zníženiu hodnoty jeho majetku. Pokiaľ žalobca poukazoval na zaťaženie nehnuteľného majetku žalovaného záložnými právami v prospech banky, z kontextu veci je zrejmé, že tieto záložné práva vznikli ešte pred vznikom pohľadávky žalobcu, ktorej zaplatenia sa domáha voči žalovanému ako ručiteľovi. Skutočnosť, že žalobca v rámci vnútorných procesov zvažoval možnosť zriadenia ďalších záložných práv voči banke, ku ktorých schváleniu napokon nedošlo, taktiež neosvedčuje ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu. Na prijatie záveru o existencii konania podstatne nepriaznivo ovplyvňujúceho majetkové pomery žalovaného nepostačuje ani hypotetická obava žalobcu, že v budúcnosti môže žalobca zriadiť záložné právo na svoj majetok. Súd preto konštatuje, že v danom prípade nemal osvedčené také konanie žalovaného, ktoré by podstatne nepriaznivo ovplyvňovalo jeho majetkové pomery. 8. Pokiaľ žalobca namietal existenciu súčasnej nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, súd prvej inštancie túto nemal na základe dôkazov predložených žalobcom do konania dostatočne osvedčenú. V článkoch, ktoré predložil žalobca sa uvádza rôzna zadlženosť žalovaného od viac ako 6,5 milióna Eur (článok z 2.3.2026 Ďalšia rana pre Kováčika. Dlhy SFZ odhalili astronomický plat Calzonu, Wiess bral polovicu) či 8 miliónov Eur (článok Huliak zastavil financovanie pre Slovenský futbalový zväz. Budeme sa brániť právnou cestou, odkázal SFZ, v ktorom sa malo jednať o vyjadrenie ministra cestovného ruchu a športu o výške dlhov žalovaného z októbra minulého roka). Podľa názoru súdu, informácie o dlhu a celkovo finančných pomeroch žalovaného nie sú osvedčené relevantnými dokladmi a vyplývajú len z internetových článkov, na ktoré poukazoval žalobca alebo ide o všeobecné vyjadrenia týkajúce sa majetkových pomerov a rozpočtu žalovaného. Súd poukázal na to, že z predloženej účtovnej závierky žalovaného za rok 2024 vyplýva, že žalovaný dosiahol kladný výsledok hospodárenia po zdanení 12.214,92 Eur, pričom sám žalobca uviedol, že účtovná závierka za minulý rok ešte nie je k dispozícii. Podľa názoru súdu, nemožno prihliadať len na samotnú veličinu dlhov žalovaného, ale aj na existenciu ostatného aktívneho majetku žalovaného. To najmä preto, že exekúciu pohľadávky žalobcu je možné vykonať viacerými spôsobmi a postihnutie finančného majetku je len jednou z foriem.
9. S poukazom na vyššie uvedené závery súd prvej inšatncie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že sledovaný účel - zabezpečenie budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ako aj z dôvodu, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky je ohrozená. V konaní teda neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení. 10. Vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatoval, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, a preto by mu patrila náhrada trov tohto konania. Žalovanému v tomto konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli, a preto súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti vyjadrenou v čl. 17 CSP. 11. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymi skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. V odvolaní uviedol, že podmienka subsidiarity vyjadrená v § 324 ods. 3 CSP predpokladá, že zabezpečovacie opatrenie je spôsobilé skutočne a efektívne dosiahnuť účel, ktorý navrhovateľ sleduje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Nejde teda o formálne posúdenie, či je teoreticky možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ale o materiálne posúdenie, či zabezpečovacie opatrenie v konkrétnych okolnostiach prípadu reálne naplní sledovaný účel. Podľa jeho názoru, ak by sa podmienka subsidiarity vykladala čisto formálne v tom zmysle, že vždy, keď teoreticky existuje majetok, na ktorom možno zriadiť záložné právo, je nariadenie neodkladného opatrenia vylúčené, potom by sa neodkladné opatrenie v podstate nemohlo nariadiť nikdy, čím by sa celý inštitút neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP stal obsolentným. Takýto výklad je v zjavnom rozpore s úmyslom zákonodarcu, ktorý inštitút neodkladného opatrenia zakotvil práve pre tie situácie, v ktorých zabezpečovacie opatrenie neposkytuje dostatočnú ochranu. Má za to, že najvýraznejší rozdiel medzi záložným právom a neodkladným opatrením spočíva v bezprostrednosti ich účinku. Zatiaľ čo záložné právo zakladá iba právo na budúce uspokojenie pohľadávky (t. j. pôsobí do budúcnosti po splatnosti zabezpečenej pohľadávky), neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladať s peňažnými prostriedkami pôsobí okamžite a priamo zabraňuje odčerpaniu prostriedkov z účtu. 13. Podľa žalobcu jediným efektívnym nástrojom ochrany práv žalobcu je preto neodkladné opatrenie, ktorým súd priamo prikáže povinnému (žalovanému) zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na bankovom účte, čím súčasne prikáže banke ako poddlžníkovi nevykonávať platobné operácie na ťarchu účtu nad stanovenú výšku. Žalobca má za to, že výklad podmienky osvedčenia obavy z budúceho zmarenia exekúcie aplikovaný súdom prvej inštancie je neprípustne reštriktívny a v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu neodkladného opatrenia a takýto výklad by fakticky eliminoval preventívnu funkciu neodkladného opatrenia a znemožnil by veriteľom účinnú ochranu ich práv. Zdôrazňuje, že reálnosť obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozený, osvedčuje najmä také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku postihnuteľného výkonom exekúcie. Otázka reálnosti ohrozenia exekúcie je pritom v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 otázkou objektívnou. Z platnej právnej úpravy nevyplýva požiadavka, aby bolo preukázané, že konanie dotknutej osoby, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, je úmyselným konaním so zámerom zbaviť sa majetku na úkor veriteľa. Pre osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie preto postačuje preukázať existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že pohľadávku žalobcu v budúcnosti pravdepodobne nebude možné účinne vymôcť - či už v dôsledku aktívneho konania, alebo nečinnosti povinného. 14. Poukázal na to, že už pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyslovil obavu, že povinný naďalej podniká kroky na zaťaženie svojho majetku novými ťarchami. Aktuálne preto žalobca predkladá odvolaciemu súdu ako nový dôkaz článok publikovaný na spravodajskom portáli Športweb (Pravda) dňa 20. marca 2026 s názvom „Prvýkrát to delegáti zatrhli. Kováčik chce opäť založiť majetok SFZ v prospech banky". Z tohto článku jednoznačne vyplýva, že povinný neprestáva vo svojej snahe zaťažiť svoj nehnuteľný majetok záložnými právami v prospech tretích osôb, a to aj napriek tomu, že rovnaký návrh bol delegátmi volebnej konferencie povinného dňa 27. februára 2026 zamietnutý. Výkonný výbor povinného na svojom zasadnutí konanom dňa 18. marca 2026 v Bratislave zvolal mimoriadnu konferenciu SFZ konanú formou elektronického hlasovania per rollam, ktorá sa má uskutočniť dňa 11. apríla 2026, a súčasne odporučil delegátom mimoriadnej konferencie schváliť návrh na udelenie súhlasu
na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti Povinného a obchodnej spoločnosti SFZ Marketing s.r.o. a na pohľadávky a účty v Slovenskej sporiteľni, a.s. k existujúcim zmluvám o úvere v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. 15. V záverečnom zhrnutí žalobca uviedol nasledovné: - Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z neprípustne reštriktívneho výkladu podmienok jeho nariadenia, keď vyžadoval, aby k ohrozeniu exekúcie fakticky už došlo. Takýto prístup zásadne odporuje preventívnej funkcii neodkladného opatrenia a je v rozpore s ustálenou súdnou praxou. - Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s konkrétnymi kvantifikovanými údajmi o finančnej situácii povinného, ktoré žalobca predložil, a namiesto ich individuálneho posúdenia ich odmietol s všeobecným konštatovaním o nepreukázaní bezprostrednej obavy. - Povinný zvolal mimoriadnu konferenciu s cieľom opätovne dosiahnuť súhlas delegátov na zaťaženie svojho nehnuteľného majetku záložným právom v prospech banky. - Zvolanie konferencie za účelom získania úverového financovania tiež spoľahlivo preukazuje, že povinný nemá ako momentálne platiť svoje splatné záväzky. - Berúc do úvahy všetky skutočnosti uvádzané v tomto odvolaní ako aj v predloženom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je podľa názoru Navrhovateľa nepochybné, že naliehavosť, potrebnosť a nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie je v predmetnom prípade viac ako osvedčená. 16. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 17. Podaním zo dňa 23.4.2026 doplnil žalobca nové skutočnosti a to, že povinný začal inzerovať na predaj nehnuteľnosti na LV XXXX pre k. ú. N., konkrétne administratívnu budovu SFZ Prievidza. 18. K odvolaniu žalobcu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručil vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že nie sú splnené podmienky ani na priznanie samotného nároku, ani na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Žalovaný v časti II. svojho podania zhrnul dôvody nedôvodnosti návrhu a zdôraznil, že žalobcom deklarovaná pohľadávka voči žalovanému vo výške 3.541.485,00 EUR (ďalej len „pohľadávka žalobcu“) objektívne neexistuje. Je podľa neho nepochybné, že jednou zo základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie pohľadávky. V tomto prípade však žalovaným uvádzané skutočnosti a dôkazy nepreukazujú iba jej spornosť, ale jej reálnu neexistenciu. Z uvedeného dôvodu, ak objektívne a preukázateľne neexistuje pohľadávka žalobcu, absentuje základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia by v danom prípade predstavovalo zjavne neprimeraný a disproporčný zásah do majetkovej sféry žalovaného, a to počas konania, ktorého trvanie pravdepodobne nebude kratšie ako 5 rokov. Žalovaný je pritom subjektom s pravidelnými a stabilnými príjmami, pričom neexistuje žiadny objektívny predpoklad, že by svoju ekonomickú stabilitu nemal zachovanú aj v budúcnosti po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému fakticky znemožnené nakladať s finančnými prostriedkami v takto mimoriadne vysokej hodnote, by predstavovalo absolútne neprimeraný a neproporcionálny zásah do jeho majetkových práv. Uvedený zásah by navyše nebol len krátkodobý, ale s vysokou pravdepodobnosťou by trval počas celého konania vo veci samej, ktoré vzhľadom na jeho skutkovú a právnu náročnosť nemožno očakávať v horizonte kratšom ako niekoľkých rokov. Praktickým dôsledkom by tak bolo dlhodobé obmedzenie nakladania s majetkom žalovaného bez existencie právoplatného rozhodnutia o dôvodnosti uplatneného nároku. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, ba ani len hodnoverne neosvedčil existenciu potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh je v podstatnej časti založený výlučne na dvoch (už absolútne neaktuálnych) vyjadreniach pani H. a na novinových článkoch, ktoré však nepreukazujú tvrdenia, ktoré z nich žalobca vyvodzuje. Žalovaný zdôrazňuje, že ide o subjekt, ktorého existencia, činnosť a hospodárenie sú vzhľadom na jeho postavenie, poslanie, členskú základňu a verejnoprávny význam pod permanentnou verejnou, mediálnou aj politickou kontrolou, pričom objektívne nemožno predpokladať jeho zánik alebo účelové vyprázdnenie majetku. Zároveň ide o subjekt disponujúci stabilnými a významnými príjmami, plynúcimi najmä zo zdrojov UEFA, FIFA a verejných prostriedkov štátu.
20. V súvislosti s nárokom uplatneným v konaní vo veci žalovaný v úvode tohto vyjadrenia poukázal na nasledovné (objektívne verifikovateľné) skutkové a právne východiská, ktoré žalovaný považuje za rozhodujúce pre správne právne posúdenie a rozhodnutie v konaní vo veci: Žalovaný je národným športovým zväzom podľa § 16 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o športe“alebo „ZoŠ“). Ide o subjekt verejného záujmu, ktorého činnosť, majetok a rozpočtové hospodárenie sú viazané na plnenie úloh v oblasti organizácie a rozvoja futbalu. Žalovaný nevykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti obchodovania s elektronikou ani nepôsobí ako distribútor tovaru; obstarávanie techniky má výlučne charakter zabezpečenia vlastných prevádzkových potrieb. Spoločnosť Best Press bola obchodným partnerom žalovaného cca od roku 2020, avšak tento obchodný vzťah bol z hľadiska objemu len marginálny. Fakturovaná hodnota dodávok zo strany spoločnosti Best Press neprekročila v žiadnom kalendárnom roku sumu 15.000,00 EUR. Žalovaný si od (i) žalobcu, (ii) spoločnosti Best Press, (iii) spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541 (ďalej len „Asbis“) a ani (iv) spoločnosti SWAN, a.s., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202 (ďalej len „Swan“) nikdy neobjednal tisícky telefónov a ani mu takéto množstvá neboli nikdy dodané. Žalovaný aktuálne potvrdzuje, že dohody o ručení uzatvorené so spoločnosťami Asbis a Swan vykazujú znaky falšovania. Znenia, ktorými disponuje žalovaný sú odlišné od znení, ktoré predložila do prebiehajúceho súdneho konania spoločnosť Asbis a spoločnosť Swan. 21. V časti IV. podania žalovaný zhŕňa dôvody neplatnosti pohľadávky žalobcu s tým, že poukazuje na neexistujúci primárny záväzok a neexistenciu plnenia podľa kúpnej zmluvy, má za to, že kúpna zmluva je obojstranne simulovaný úkon, žalobca sa nikdy nestal vlastníkom tovaru, uplatnenie nároku predstavuje rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a dohoda o ručení je neplatná, čo konkrétne rozoberá v ďalších častiach svojho podania (V. až IX.). Žalovaný poukazuje na to, že celý skutkový a ekonomický kontext predmetnej veci vyvoláva vážne podozrenie z existencie koordinovaného postupu viacerých subjektov smerujúceho k vytvoreniu účelovej distribučnej štruktúry. Táto štruktúra mala podľa všetkého fungovať ako organizovaný obchodný reťazec, v rámci ktorého spoločnosť Asbis vystupovala ako primárny dodávateľ, zatiaľ čo spoločnosť Best Press a následne aj žalobca mali plniť úlohu medzičlánkov zabezpečujúcich ďalší pohyb tovaru a financovanie obchodných operácií, predmetom ktorých bol zakázaný reexport Apple zariadení do Ruskej federácie. 22. V časti X. poukazuje na absenciu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu. Podľa jeho názoru, v predmetnom prípade žalobca neosvedčil ani jednu zo základných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade zdôrazňuje, že žalobcom deklarovaná pohľadávka objektívne neexistuje, pričom túto skutočnosť podrobne preukáže v konaní vo veci samej vykonaným dokazovaním. Už samotná absencia existujúcej pohľadávky vylučuje možnosť poskytnutia zabezpečovacej ochrany v zmysle návrhu. Navyše má za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ba ani len hodnoverne neosvedčil existenciu reálnej obavy, že by prípadná budúca exekúcia mohla byť zmarená alebo podstatne sťažená. Celý návrh je v podstatnej časti založený výlučne na subjektívnych úvahách žalobcu o údajnom „finančnom vyčerpaní“ žalovaného, pričom tieto tvrdenia opiera prakticky len o dve mediálne vyjadrenia pani H. a o novinové články bez akejkoľvek relevantnej dôkaznej hodnoty. Takéto tvrdenia však samé osebe objektívne neosvedčujú existenciu bezprostredného ohrozenia budúcej exekúcie. Za osobitne významnú považuje žalovaný aj skutočnosť, že žalobca žiada nariadenie neodkladného opaterenia v absolútne neprimeranom rozsahu. Takýto značný zásah by mal objektívny negatívny dopad na schopnosť žalovaného zabezpečovať svoje financovanie, čerpanie úverových alebo investičných zdrojov a plnenie svojich základných úloh. Inými slovami, žalobca sa podľa neho svojím návrhom fakticky domáha vytvorenia stavu, ktorý by mohol (paradoxne) sekundárne zhoršiť ekonomickú situáciu žalovaného, voči ktorému si chce zabezpečiť budúcu vymožiteľnosť pohľadávky. Takýto postup je vnútorne rozporný a ekonomicky nelogický. Žalovaný zároveň zastáva názor, že skutočným účelom predmetného návrhu nie je ochrana budúcej exekúcie, ale vytvorenie dlhodobého právneho, ekonomického a mediálneho tlaku na žalovaného s cieľom vynútiť plnenie údajnej pohľadávky ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nesmie slúžiť ako nástroj procesného alebo ekonomického nátlaku, ale výlučne ako výnimočný prostriedok ochrany reálne ohrozenej budúcej exekúcie. V predmetnom prípade však nebola osvedčená ani existencia dôvodnej pohľadávky, ani existencia konkrétnej obavy z ohrozenia exekúcie, pričom navrhované neodkladné opatrenie by zároveň predstavovalo zjavne neprimeraný zásah do majetkovej sféry stabilne fungujúcej národnej športovej organizácie s pravidelnými a garantovanými
príjmami. Z uvedených dôvodov preto nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Poukazuje na to, že žalobca v odvolaní opätovne tvrdí, že žalovaný sa má nachádzať v stave údajnej finančnej nestability, keď nemá disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu svojich prevádzkových záväzkov a nemá byť schopný plniť záväzky vyplývajúce z existujúcich zmluvných vzťahov, vrátane pracovnoprávnych vzťahov. Takéto tvrdenia sú však nielen nepreukázané, ale aj objektívne nepravdivé. Žalovaný zdôrazňuje, že všetky záväzky z pracovnoprávnych vzťahov má riadne vysporiadané a zároveň priebežne uhrádza aj svoje ostatné záväzky vrátane záväzkov po lehote splatnosti. Samotná existencia určitých záväzkov po splatnosti pritom v podmienkach subjektu s rozpočtom približne 27 mil. EUR ročne v žiadnom prípade nepreukazuje stav finančného kolapsu, platobnej neschopnosti ani existenciu reálnej obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca zároveň bez akéhokoľvek bližšieho ekonomického alebo právneho vysvetlenia tvrdí, že zriadenie záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne predstavuje „zásadnú kvalitatívnu zmenu v štruktúre majetku“ žalovaného. Nie je však zrejmé, z akých konkrétnych skutkových alebo právnych okolností žalobca takýto záver vyvodzuje. Naopak, existencia štandardného bankového zabezpečenia predstavuje bežný a ekonomicky racionálny spôsob financovania využívaný prakticky všetkými významnými subjektmi obdobného rozsahu a ekonomickej štruktúry. Existencia jedného bankového záložného práva sama osebe nijakým spôsobom neosvedčuje úmysel dlžníka zbavovať sa majetku, poškodzovať veriteľov alebo zmariť budúcu exekúciu. 24. V časti XI. žalovaný navrhuje za účelom preukázania nepravdivosti v tomto vyjadrení popieraných skutkových tvrdení žalobcu dôkazy, ako aj výsluchy svedkov (žalovaný označuje 33 dôkazov). 25. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a § 380 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 26. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 27. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 28. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 29. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 30. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 32. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo, že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. 33. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 34. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení ako je uvedené v odseku 2 tohto rozhodnutia, pričom 13.2.2006 podal návrh na vydanie platobného rozkazu proti spoločnosti Best Press ako žalovanému 1/ a žalovanému ako žalovanému 2/ o zaplatenie sumy vo výške 3.347.180,- EUR s príslušenstvom, sp. zn. 40Up/186/2026, proti ktorému podal žalovaný odpor a vec bude prejednávaná na súde prvej inštancie. V konaní vo veci samej bude súd prvej inštancie posudzovať dôvodnosť nároku žalobcu o zaplatenie 3.347.180,- EUR s príslušenstvom po vykonaní riadneho dokazovania, na rozdiel od osvedčovania skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd zároveň lustráciou zistil, že žalobca podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 6.3.2026, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu, na obchodný podiel žalovaného: Slovenský futbalový zväz v obchodnej spoločnosti SFZ Marketing, s.r.o., Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava, IČO: 46 320 768 zapísanej v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 75370/B, ktorý zodpovedá peňažnému vkladu povinného vo výške 1.505.000,- EUR do základného imania obchodnej spoločnosti SZF Marketing, s.r.o., a na obchodný podiel odporcu: Slovenský futbalový zväz v obchodnej spoločnosti SFZ Event, s.r.o., Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava, IČO: 55 450 172 zapísanej v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 169689/B, ktorý zodpovedá peňažnému vkladu povinného vo výške 5.000,- EUR do základného imania obchodnej spoločnosti SZF Event, s.r.o., za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 3.347.180,- EUR, ktorá žalobcovi voči žalovanému vznikla z titulu dohody o ručení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.9.2025 a ktorá bola žalobcovi voči žalovanému priznaná aj platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/186/2026, IČS: 6126234824 zo dňa 24.2.2026. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uznesením sp. zn. 81Cb/22/2026 zo dňa 18.3.2026 zamietol a odvolací súd uznesením sp. zn. 3Cob/50/2026 zo dňa 2.6.2026 napadnuté uznesenie potvrdil z dôvodu, že nebola preukázaná obava zo zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie zo strany žalovaného. V prejednávanej veci (konanie o nariadenie neodkladného opatrenia) súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a to princíp subsidiarity ako aj obava z ohrozenia budúcej exekúcie.
35. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vzťah subsidiarity medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nariadiť neodkladné opatrenie možno len subsidiárne za podmienky, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa zriadením záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka (teda aj peňažných prostriedkov na účte), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho nariadenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Vzhľadom na predmetný vzťah bude v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak sa ochrana ktorá sa má ním sledovať poskytuje peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením sa posilňuje postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca mal teda možnosť domáhať sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného, resp. iných majetkových hodnotách (čo aj využil) a mal možnosť domáhať sa aj zriadenia záložného práva na peňažné prostriedky na účte žalovaného. Odvolací súd síce súhlasí, že neodkladné opatrenie je účinnejším nástrojom, nemožno však súhlasiť s tvrdením, že: „Ak by sa podmienka subsidiarity vykladala čisto formálne v tom zmysle, že vždy, keď teoreticky existuje majetok, na ktorom možno zriadiť záložné právo, je nariadenie neodkladného opatrenia vylúčené, potom by sa neodkladné opatrenie v podstate nemohlo nariadiť nikdy, čím by sa celý inštitút neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP stal obsolentným.“ Inštitút neodkladného opatrenia má totiž svoje opodstatnenie a bez ďalšieho možno považovať podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Ide o procesné situácie, keď navrhovateľ bude uplatňovať svoje právo pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod. Odvolací súd nevylučuje, že za určitých okolností možno nariadiť neodkladné opatrenie na zákaz nakladať s finančnými prostriedkami na účte povinného, takýto návrh by však musel byť dôsledne odôvodnený a predovšetkým by musela byť osvedčená odôvodnená obava, že exekúcia bude ohrozená. 36. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP) (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092). 37. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil existenciu pohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči žalovanému eviduje pohľadávku titulom ručenia, a to na základe dohody o ručení, pričom súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje existenciu pohľadávky na základe predložených listinných dôkazov. Keďže ide o zjednodušený procesný postup a konanie má byť rýchle, nevykonáva dokazovanie tak, ako je tomu v konaní vo veci samej (preto sa odvolací súd nevysporiadaval ani s podrobnou argumentáciou žalovaného, ktorá sa týka konania vo veci samej). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že samotná existencia dlhu nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 38. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/97 (zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998), podľa ktorého: „Samotná existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho (prípadne neodkladného) opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo konanie ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“
39. Podľa odvolacieho súdu je citovaný judikát aplikovateľný na tento prípad, keďže aj podľa civilného sporového poriadku je pri neodkladnom opatrení potrebné osvedčiť obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Dôvodom môžu byť len také osvedčené skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda len také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je zníženie majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Je teda zrejmé, že nie akákoľvek dispozícia s majetkom je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ale len taká, ktorá vedie k negatívnym zmenám v majetku žalovaného a tým k ohrozeniu vymáhateľnosti pohľadávok žalobcu. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi dospel k správnemu záveru, že takéto konanie žalovaného nebolo v konaní osvedčené. V konaní nebolo osvedčené, že by sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom zbavoval svojho majetku s cieľom zmariť prípadné uspokojenie žalovanej pohľadávky žalobcu alebo, že by akýmkoľvek iným spôsobom znižoval hodnotu svojho majetku. Odvolací súd konštatuje, že na účely posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať hrozbu zmarenia exekúcie, ktorá priamo existuje alebo bezprostredne hrozí, a teda vyplýva z aktuálneho konania dlžníka. Nesúhlasí so žalobcom, že svojimi tvrdeniami a predložením novinových článkov osvedčil nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného. 40. Samotná skutočnosť, že z článku zverejnenom na spravodajskom portáli Športweb dňa 20.3.2026 vyplýva, že žalovaný neprestáva v snahe zaťažiť svoj nehnuteľný majetok v prospech banky, neznamená, že by vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval, resp. mienil zbaviť. Podľa odvolacieho súdu, financovanie prostredníctvom bankového úveru nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Bankové zabezpečenie predstavuje štandardný spôsob financovania využívaný podnikateľskými subjektami a žalobca neosvedčil, že aj v prípade zaťaženia majetku záložným právom banky by bol majetok žalovaného nepostihnuteľný a žalovaný by bol v budúcnosti v nepriaznivej finančnej situácii. 41. Podľa odvolacieho súdu nebol splnený ani princíp proporcionality, keďže v prípade nariadenia neodkladného opatrenia nenakladať s tak vysokou sumou po dobu trvania súdneho sporu, by mohlo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu činnosti žalovaného. Práve prípadné obmedzenie by mohlo znižovať flexibilitu financovania žalovaného, jeho schopnosť uhrádzať záväzky a ekonomicky fungovať. 42. Odvolací súd konštatuje, že žalobca podaním zo dňa 23.4.2026 (po vydaní napadnutého uznesenia) predložil súdu fotokópiu inzercie odporcu, na základe ktorej ponúka na predaj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území N., ako administratívna budova súp. č. 464 za cenu 695.000,EUR. Uvedenou inzerciou žalobca osvedčuje skutočnosť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný má záujem predať administratívnu budovu zapísanú na LV č. XXXX a ponúka ju na predaj na inzertnom portáli nie je sama o sebe spôsobilá osvedčiť zbavovanie sa majetku vo vlastníctve žalovaného a tým vyvolať obavu ohrozenia budúcej exekúcie. Zbavovanie sa majetku dlžníka pre posúdenie takéhoto konania ako spôsobu ohrozenia exekúcie by mohlo byť osvedčené v prípade, ak by nehnuteľný majetok bol predávaný výrazne pod trhovú cenu alebo za iných nevýhodných podmienok vzbudzujúcich pochybnosť o dobrom úmysle. V prípade, ak sa jedná o verejnú ponuku za primeranú cenu je nutné takýto prevod posúdiť vo vzťahu k ohrozeniu prípadnej exekúcie za prípustný, pretože prevodom nehnuteľnosti dochádza k transformácii majetku z nehnuteľného na peňažný, čo samo o sebe neosvedčuje ukracujúci zámer žalovaného. Žalobca ani v doplnenom podaní neuviedol v čom vidí ukracujúci charakter uvedenej inzercie. 43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 45. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).