Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/102/2026 1426205488 06. 08. 2026 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2026:1426205488.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v sporovej veci žalobcu: I.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, H., zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, proti žalovaným: 1. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 1, H., 2. D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 9, H., obe zastúpené: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., IČO: 50 491 300, so sídlom Pribinova 20, Bratislava, o ochranu osobnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 7Cos/3/2026-85 zo dňa 11.06.2026, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 7Cos/3/2026-85 zo dňa 11.06.2026 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 7Cos/3/2026-85 zo dňa 11.96.2026, nariadil neodkladné opatrenie v znení: I. Žalovaná 1/ je povinná zdržať sa a upustiť od zverejňovania či rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) nepravdivých skutkových tvrdení, že žalobca vyzýva na pedofilné hry, že sa dopustil sexuálneho obťažovania, že žalobca je nemorálny a nebezpečný pre deti, a to počnúc dňom doručenia tohto uznesenia až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej. II. Žalovaná 2/ je povinná zdržať sa a upustiť od zverejňovania či rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom) nepravdivých skutkových tvrdení, že žalobca vyzýva na pedofilné hry, že sa dopustil sexuálneho obťažovania, že žalobca je nemorálny a nebezpečný pre deti, a to počnúc dňom doručenia tohto uznesenia až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej. III. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné zdržať sa a upustiť od verejného zverejňovania či verejného rozširovania akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, audiozáznamom alebo videozáznamom či na akejkoľvek verejnej dostupnej sieti či na webovom portály a to či už platenej či bezodplatnej či na akejkoľvek verejne dostupnej online platforme, a to či už platenej či bezodplatnej) a to akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol verejne prístupný verejnosti akýchkoľvek informácií týkajúcich sa tohto sporu vo veci vedenej na tunajšom súde ako aj obsahu súdneho spisu, najmä no nie výlučne podanej žaloby, písomných vyjadrení, zápisníc z jednotlivých úkonov, rozhodnutí súdu a iné, a to počnúc dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto uznesenia až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej. III. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že žalobou, doručenou súdu dňa 11.05.2026, sa žalobca voči žalovaným domáha ochrany osobnosti podľa § 11, § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení, v akom mu vo výroku vyhovel súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu vyplýva zo skutočnosti, že žalované opakovane podávajú proti nemu podnety, sťažnosti, trestné oznámenia, pričom ich predmetom sú skutočnosti, ktoré už v minulosti boli prejednané príslušnými orgánmi. V týchto podnetoch sú uvádzané opakovane nepravdivé skutkové tvrdenia a na pravde sa nezakladajúce hodnotiace úsudky, ktoré sú difamačné, dehonestujúce a poškodzujú dobré meno a dôstojnosť žalobcu. V kontexte činnosti žalovaných bol žalobca opakovane vyhľadaný rôznymi osobami, existuje preto dôvodná a bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Plynutím času sa potreba poskytnutia súdnej ochrany žalobcovi voči žalovaným môže minúť dostatočnému účinku a satisfakcii. Čím dlhšie budú žalované pokračovať vo svojej činnosti, tým, že budú uvádzať o ňom nepravdivé skutkové tvrdenia a difamačné hodnotiace úsudky, tým viac sa bude prehlbovať zásah do práv žalobcu na ochranu osobnostných práv a to najmä do dôstojnosti, vážnosti, morálnej integrity, práva na rodinný a súkromný život. Mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia by sa zabezpečilo, aby nedošlo k ešte výraznejšiemu poškodeniu jeho osobnostných práv, a teda prehlbovaniu negatívneho stavu spôsobeného zverejnením nepravdivých skutkových tvrdení a na pravde sa nezakladajúcich hodnotiacich úsudkov na sociálnych sieťach, ako aj na zasadnutí zastupiteľstva MČ H. C.. Taktiež by sa malo predísť v pokračovaní podávania podnetov, sťažností a trestných oznámení na žalobcu, ktoré sú bezdôvodné a ich obsah je stále sa opakujúci. Zo strany žalovaných ide o zneužitie práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Konanie žalovaných trvá nepretržite viac ako 15 mesiacov, počas ktorých sústavne a intenzívne verbálne atakujú žalobcu a to tým, že podávajú na orgány verejnej moci, zriaďovateľa škody i samotnú školu podnety a sťažnosti, v ktorých sú uverejnené nepravdivé a difamačné skutkové tvrdenia, nezakladajúce sa na pravde a dehonestujúce hodnotiace úsudky. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca predložil súdu listinné dôkazy, ktoré osvedčujú ním tvrdené skutočnosti a zároveň preukazujú odôvodnenosť neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. S odkazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“) súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladné opatrenie je prostriedkom rýchlej a dočasnej súdnej ochrany, ktorého účelom je predísť vzniku alebo prehĺbeniu ujmy na právach navrhovateľa, prípadne stabilizovať právne a faktické pomery strán do času, kým bude možné poskytnúť ochranu v konaní v veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie rozhodných skutočností, teda taký stupeň pravdepodobnosti, ktorý odôvodňuje záver, že nárok žalobcu nie je zjavne neopodstatnený a že bez okamžitého zásahu súdu hrozí vznik vážnej a ťažko napraviteľnej ujmy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je najmä existencia naliehavej situácie, ktorá vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. Súd prvej inštancie konštatoval, že sú splnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Tiež žalobca osvedčil bezprostrednú hrozbu vážnej a ťažko napraviteľnej ujmy, keďže žalované opakovane podávajú proti žalobcovi podnety, sťažnosti a trestné oznámenia, pričom v týchto sú uvádzané skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré sú difamačné, dehonestujúce a poškodzujú dobré meno a dôstojnosť žalobcu. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie preukázal, že ním navrhované neodkladné opatrenie je primerané a nevyhnutné potrebné a je v súlade s princípom proporcionality, keďže nezasahuje neprimeraným spôsobom do práv žalovaných a zároveň nevytvorí trvalý a nenávratný stav v neprospech žalovaných. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalované. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Namietali v prvom rade skutočnosť, že súd prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu, pričom jeho tvrdenia vôbec neposúdil v kontexte predložených dôkazov. Rovnako odmietli akékoľvek výroky o žalobcovi tak, ako ich on uvádza, ale na druhej strane nepreukazuje. Žiadne nadávky, vulgarizmy, očierňovanie nikde voči osobe žalobcu nespomenuli, ani nevyplývajú z obsahu pripojených listinných dôkazov. Dôvodom, pre ktorý podali podnety príslušným orgánom, bola situácia v priebehu roku 2024, kedy sa žalovaná v 1. rade dozvedela informácie o žalobcovi, ktoré ovplyvnili aj jej maloletú dcéru a situácie, ktoré sa mali odohrať na pôde škody voči maloletým dievčatám. Podané podnety na príslušné orgány vychádzali zo subjektívneho vnímania žalovaných ako matiek maloletých dcér, ktoré považovali za svoju povinnosť konať v záujme ochrany dieťaťa a iniciovať preverenie situácie kompetentnými orgánmi. Žalované však neboli jediné, ktoré voči žalobcovi tieto konania na príslušných orgánoch iniciovali.
Dôvodom podaných podnetov bola skutočnosť, že dcére žalovanej v 1. rade hrozila možnosť zníženia známky zo správania na štvrtý stupeň, pričom správanie dcéry takýto postih neodôvodňovalo. Ďalším dôvodom boli informácie, že žalobca mal viesť rozhovory s maloletými žiačkami v kabinete. Podania žalovaných neobsahovali žiadne vulgárne alebo urážlivé výrazy voči žalobcovi, podania obsahovali výlučne opis okolností, subjektívne hodnotenie žalovanej v 1.rade a jej obavy, žalovaná v 1. rade neprezentovala svoje závery ako nepochybné, ale ako dôvody pre ktoré považovala za nevyhnutné obrátiť sa na príslušné orgány. Je právom každého rodiča v prípade obavy alebo podozrenia, najmä ak sa jedná o maloleté dieťa, podniknúť kroky k jeho ochrane. Okrem uvedeného žalobca do spisu založil len 2 podnety žalovanej v 1.rade z roku 2024. Nie je zrejmé, ako majú podania a dokumenty z roku 2024 osvedčovať neodkladnú potrebu zmeny pomerov. Vo viacerých bodoch odvolania žalované konfrontovali tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, namietali ich pravdivosť, úplnosť a zjavnú tendenčnosť. Zároveň vo všeobecnosti namietali neunesenie jeho dôkazného bremena, kedy neposkytol súdu potrebné dôkazy, osvedčujúce nutnosť bezprostredného zásahu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaná v 1. rade podala trestné oznámenie na žalobcu, nakoľko disponovala informáciou, že žalobca v školskom zariadení praktizoval nevhodné kontroly žiačok v školskom kabinete, v súkromí bez prítomnosti psychológa, vo svojom voľnom čase písal maloletým žiačkam súkromné správy. Žalované nikdy nepoužili výraz „výzva na pedofilné hry“. Namietala, že žalobca nekonkretizuje akým spôsobom sa mala žalovaná v 1. rade na rodičovskom združení v novembri 2024 vyjadriť a čím mala poškodiť jeho dobrú povesť. Namietala neosvedčenie jej prepojenia s anonymným článkom v S., kde z jeho obsahu nevyplýva, že bol spísaný na základe výpovede žalovanej v 1. rade, či žalovanej v 2. rade. Žalované poukázali na nedôvodnosť a neexistenciu vecnej súvislosti predložených dôkazov - zápisnica z triedneho aktívu zo dňa 15.01.2026 a dňa 13.04.2026 s prejednávanou vecou. Tvrdili tiež, že dcéra žalovanej v 1. rade sa bála chodiť do školy z dôvodu konania žalobcu. Tento stav vyvrcholil tým, že dcére žalovanej v 1. rade bolo oznámené, že jej bude udelená 4 zo správania z dôvodu aktivít realizovaných jej zákonným zástupcom, t.j. žalovanou v 1. rade. Uvedené malo na dcéru žalovanej v 1. rade negatívny dopad, prostredie školy prestala vnímať ako bezpečné a na základe odporúčania ošetrujúcej lekárky následne prestúpila na inú školu. Z obsahu listinných dôkazov nevyplýva, že článok v S. bol spísaný na základe podnetu, či výpovede žalovaných. Cieľom žalovaných nebola diskreditácia žalobcu, ale ochrana svojich maloletých detí. Odmietli akékoľvek útoky žalobcu na ich dcéry, resp. vyjadrenia voči nim v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca rovnako nepredložil žiadne relevantné dôkazy, osvedčujúce ním opisované negatívne následky na jeho živote. Upozornili na obsah samotného článku, zverejnenom v S., v ktorom sa meno žalobcu nikde neuvádza, rovnako ani meno žalovaných. Obyčajný čitateľ nemohol v článku identifikovať osobu žalobcu. Uvedená skutočnosť nie je zrejmá ani z komentárov k článku. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že široká verejnosť rozpoznala, resp. stotožnila žalobcu, ani to, že by verejnosť alebo žiaci, rodičia zo školy mali vedomosť o tom, kde žalobca býva, aké má auto, ako vyzerá jeho manželka a pod. Žalované potvrdili, že dňa 01.04.2026 sa uskutočnilo stretnutie s radou školy, zriaďovateľom, zástupcami vedenia škody a verejnosťou. Žalované boli na toto stretnutie pozvané, čo prijali, nakoľko to brali ako možný priestor na riešenie problému. Toto stretnutie neprebehlo na podnet žalovaných, stretnutie inicioval poslanec za H. samosprávny kraj. Žalované rovnako spochybňovali existenciu kauzálneho nexu medzi ich údajným konaním a zdravotným stavom žalobcu. Okrem toho ani z časového hľadiska táto súvislosť nesedí, nakoľko podnety a oznámenia, ktoré predložil žalobca boli z roku 2024 a v lekárskej správe zo dňa 20.04.2026 sa uvádza vznik zvýšeného stresu v práci najmä za posledné dva mesiace. Žalované považovali túto lekársku správu, ako aj čestné vyhlásenia žalobcu a jeho manželky za účelové. Žalovaná v 1. rade poukázala na obsah svojho prednesu na Miestnom zastupiteľstve v C. dňa 28.04.2026, kde špecifikovala dôvod svojho konania a to záujem na ochrane detí. Celkovo žalované odmietli fabulácie, prezentované žalobcom, že len na základe jeho jediného príspevku na sociálnej sieti, mali rozbehnúť voči nemu šikanu. Kroky, ktoré žalované podnikli voči žalobcovi, boli odôvodnené obavou o maloleté deti a zároveň prevenciou, aby sa takémuto konaniu predišlo. Poukázali na závery Správy o výsledkoch inšpekčného výkonu vykonaného v dňoch od 24.02.2026 do 2.3.2026 na Základnej škole H., kde bolo, okrem iného, uvedené: „Sociálna klíma v škole bola z hľadiska bezpečnosti vyhodnotená ako riziková.....Približne 19% negatívnych incidentov bolo pripisovaných učiteľom. Žiaci uviedli prípady: fyzické násilie, nevhodné pohľady a dotyky, verbálne útoky na vzhľad, zosmiešňovanie vo väzbe na vedomosti a neoprávnené zásahy do súkromia.“ K danosti uplatňovaných nárokov žalobcu v kontexte ochrany jeho osobnosti, žalované poukázali na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a tvrdenými následkami v osobnostnej sfére
žalobcu. Nemožno preto obmedziť slobodu prejavu žalovaných ani ich právo podávať podnety. Doplnili, že v súčasnej dobe trestné konanie naďalej prebieha a žalovaná v 1. rade doposiaľ absolvovala tri výsluchy. Tvrdenie žalobcu, že žalované opierajú svoje vyjadrenia výlučne o približne 15 rokov starý status na sociálnej sieti, je nepravdivé a účelové. Obavy žalovaných nevznikli na základe tohto jedného historického príspevku alebo boli podložené viacerými nezávislými udalosťami a informáciami získanými od rôznych osôb. Žalované vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu zdôraznili, že žalobca v konaní neosvedčil neodkladnú potrebu zmeny pomerov v zmysle § 326 ods. 1 CSP. Samotné trestné oznámenia a podnety riaditeľovi školy je nutné považovať za jednorazový a procesný úkon, ktorý je právom každého občana. Neodkladné opatrenie nemožno postaviť na abstraktnom tvrdení že žalované šíria nepravdivé informácie. Žalobca neosvedčil, že by žalované tvrdené informácie šírili aj mimo podaných trestných oznámení a podnetov, adresovaných príslušným orgánom. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by žalované svoje tvrdenia šírili prostredníctvom sociálnych sietí, zasielali ich rodičom žiakov, rozširovali prostredníctvom hromadných emailov a podobne. Nemožno preto ustáliť, že žalované neoprávnene alebo verejne zasahovali do osobnostných práv žalobcu. Zastávali názor, že oznámenia príslušným orgánom a škole je chránený postup, pokiaľ nie sú tieto zneužité na šikanóznu reputačnú kampaň. Podanie trestného oznámenia, podnetu príslušnému orgánu alebo vedeniu školy nemožno stotožniť s verejným šírením informácií. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaných bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že mal za preukázanú neodkladnú zmenu pomerov na základe konania žalovaných. Absolútne však neskúmal priložené listinné dôkazy vo vzájomnej súvislosti s návrhom žalobcu. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodňuje svoje myšlienkové postupy pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. V celom rozhodnutí nekonkretizuje jedinú skutočnosť, ktorú považoval za preukázanú. Nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom dospel k záveru , že vyjadrenia žalovaných obsahujú difamačné a dehonestujúce úsudky. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Ak súdne rozhodnutie neobsahuje žiadne úvahy, ktorými sa súd pri aplikácii konkrétneho právneho predpisu riadil, ide jednoznačne o porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené a preto nezákonné, trpí objektívnym nedostatkom odôvodnenia, resp. akýmkoľvek odkazom na príslušné právne predpisy eventuálne odkazom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne premietol do záveru o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkové závery súdu nezodpovedajú obsahu predložených listinných dôkazov, ani ich vzájomnému hodnoteniu a vychádzajú z prevažne jednostranných tvrdení žalobcu. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek kritického posúdenia prevzal tvrdenia žalobcu o opakovanom podávaní podnetov, sťažností a trestných oznámení, ktoré mali obsahovať difamačné a dehonestujúce tvrdenia. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o naliehavej potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko táto z predložených listinných dôkazov nevyplýva. Podstatná časť listinných dôkazov, na ktoré žalobca odkazuje, pochádza z roku 2024, teda z obdobia výrazne predchádzajúceho podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri prijatí záveru o zásahu do osobnostných práv žalobcu súd prvej inštancie zrejme vychádzal z lekárskej správy a čestných vyhlásení, avšak samotná lekárska správa zachytáva predovšetkým subjektívne tvrdenia žalobcu o jeho psychickom stave. Absentuje akýkoľvek dôkaz preukazujúci priamu príčinnú súvislosť medzi podaniami žalovaných a tvrdenou ujmou žalobcu. Napriek tomu súd prvej inštancie bez dostatočného skutkového podkladu dospel zrejme k záveru o existencii kauzálneho nexu medzi konaním žalovaných a zásahom do osobnostných práv žalobcu. Súd prvej inštancie rovnako nesprávne vyhodnotil aj samotný charakter konania žalovaných, ich podania smerovali výlučne k príslušným orgánom verejnej moci, boli motivované ochranou maloletých detí a snahou dosiahnuť preverenie informácií o nevhodnom správaní žalobcu voči maloletým žiačkam. Ich konanie nemožno bez ďalšieho označiť ako šikanózne, zlomyseľné alebo difamačné. Ak by súd prvej inštancie dodržal svoju povinnosť pri hodnotení predložených dôkazov a tieto hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, nemohol dospieť k záveru, že žalobca osvedčil existenciu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Žalobca reagoval na odvolanie žalovaných podaním zo dňa 28.07.2026. Podrobne opísal skutočnosti, ktoré boli podľa jeho názoru rozhodné a dokresľovali príčiny vzniku a priebeh sporu medzi ním a
žalovanými. Zároveň deklaroval, že týmto podaním reaguje na údajne nepravdivé tvrdenia žalovaných v odvolaní. Mal za to, že aktivita žalovanej v 1. rade bola odrazom problematického správania jej maloletej dcéry, ktorým sa žalovaná v 1. rade snažila preniesť zodpovednosť na školu a jej pedagogických zamestnancov. Dcéra žalovanej v 1. rade prestala navštevovať školu ku koncu roka 2024. So žalovanou v 2. rade opísal komunikáciu ako problematickú, založenú najmä na tom, že žalovaná v 2. rade nekriticky pristupovala ku správaniu svojej dcéry a odmietala vziať na vedomie, že sa dopúšťa nevhodného správania. Žalobca zdôraznil, že je nepravdivé tvrdenie žalovaných, že voči žalobcovi nikdy nepoužili vulgarizmy ani očierňujúce výroky. Toto tvrdenie nezodpovedá obsahu ich vlastných podaní, verejných vystúpení a komunikácie, v ktorej opakovane spochybňovali morálnu integritu žalobcu, jeho charakter, spôsobilosť vykonávať pedagogické povolanie a vytvárali o žalobcovi obraz človeka, ktorý predstavuje riziko pre deti, žalovaná v 1. rade označila žalobcu ako predátora. V dôsledku konania žalovaných bol žalobca opakovane verbálne atakovaný, osočovaný, bol o ňom rozširovaný naratív, že je pedofil a predátor. Poukázal na citáciu žalovanej v 1.rade z podania zo dňa 07.10.2024: „táto nemorálna a zvrhlá prezentácia z „úst do ruky“ pedagóga vyznieva ako výzva na pedofilné hry......konanie pedagóga C. C. je nevhodné, nemorálne, neprípustné a je nutné tomu zabrániť.“ Toto podanie bolo rozposlané viacerým inštitúciám a orgánom. Poukázal na vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo dňa 15.02.2026, kde sama uvádza, že sa jej nepodarilo dosiahnuť disciplinárne potrestanie žalobcu viac ako 15 mesiacov. Toto osvedčuje systematický a dlhodobý charakter jej konania. Žalobca v súvislosti s chronológiou prebiehajúcich udalostí zdôraznil to, že prvé podnety žalovaná v 1. rade podala dňa 07.10.2024, pričom dňa 25.12.2024 ukončila vzdelávanie svojej dcéry na škole. Počas tohto obdobia nekomunikovala len s príslušnými orgánmi, ale svoje názory prezentovala aj verejne, na sociálnych sieťach, vrátane vystúpenia v triednom kolektíve. V tomto časovom období dňa 03.12.2024 žalobcu v predajni, kde pracoval, navštívila skupina mladistvých, ktoré sa voči nemu správali provokatívne, z diaľky si ho fotografovali, ich správanie bolo natoľko nevhodné, že ich kolegyňa vyzvala na opustenie priestorov. Súčasťou tejto skupiny bola aj dcéra žalovanej v 1. rade. Táto skupina navštívila žalobcu v predajni ešte dvakrát v decembri 2024. Namietal spojitosť svojho správania s následkami (na stave dcéry žalovanej v 1. rade), opisovanými v posudku I.. H. zo dňa 16.12.2024, nakoľko v tomto školskom roku žalobca nebol v osobnom kontakte s dcérou žalovanej v 1. rade, nevyučoval ju, ani s ňou neviedol individuálne rozhovory. Ak sa dcéra žalovanej v 1. rade cítila žalobcom ohrozovaná, je zarážajúce, že ho po odchode zo školy, sama vyhľadávala za účelom provokácie. V súvislosti s článkom, zverejneným v S. žalobca uviedol, že z verejnej komunikácie pod obsahom tohto článku, je zrejmé, že sa tu vyjadrovala aj žalovaná v 1. rade, kedy uviedla :„ Áno. Týka. Nielen mojej dcéry.“, čím podľa jeho názoru jednoznačne potvrdila súvislosť jej osoby s predmetnou medializovanou vecou. Zápisnica z triedneho aktívu zo dňa 15.01.2026 bola vyhotovený za účelom prerokovania priebehu udalostí v súvislosti s „prespávačkou“, ktorá sa uskutočnila na škole v dňoch 14.11.-15..11.2025. Jej výsledkom bola podpora rodičov k práci triedneho učiteľa. Následne dňa 12.2.2026 bol zverejnený článok D., a dňa 16.2.2026 článok v H.. Dňa 1.4.2026 sa uskutočnilo mimoriadne stretnutie na pôde školy, ktorého obsahom mal byť práve obsah článku v S. Na tomto stretnutí žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade požadovali voči žalobcovi vyvodenie pracovnoprávnych dôsledkov, odňatie triednictva, ukončenie pracovného pomeru alebo odobratie finančných odmien. V tomto čase už dcéry žalovaných školu nenavštevovali. Následne bol zorganizovaný mimoriadny triedny aktív dňa 13.04.2026, kde rodičia zaujali svoje stanovisko. Žalobca zdôraznil rozsah verejnej aktivity žalovaných na sociálnych sieťach, kedy tieto komentovali predmetnú vec vo viac ako 80 príspevkoch. Opakovane a dlhodobo prezentovali svoje naratívy, ktorých obsah bol voči žalobcovi dehonestujúci a difamačný. Žalobca trval na tvrdení, že konaním žalovaných došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ako aj k narušeniu dôvery voči jeho osobe ako k pedagógovi. Toto je zrejmé z komunikácie žalobcu s jedným z rodičov ohľadne ospravedlnenia žiaka zo suplovanej hodiny, ako aj z komunikácie s p. Y., ktorý priznal, že sa o žalobcovi v domácom prostredí vyjadroval ako o „pedofilovi“. Osvedčuje to, aj verejné vyhlásenie žiačky, dcéry p. Y., ktorá označila žalobcu pojmom „kokot“ v súvislosti s článkom S.. Žalobca sa musel tiež vyjadrovať k tvrdeniu žiačky, že sa nachádza v J. spisoch a to následne po vydaní článku v S. Všetky tieto dôkazy osvedčujú, podľa názoru žalobcu, zásah do jeho dobrej povesti, dôstojnosti, dobrého mena a cti. Okolie žalobcu sa zhoduje v tom, že dlhodobý a nepretržitý nátlak, opakované podávania podnetov, preverovanie, verejné obviňovanie a spochybňovanie jeho osoby je silný tlak, ktorý by málokto dokázal znášať bez vážnych zdravotných a psychických následkov. Žalobca zdôraznil, že na svoje
charitatívne a dobrovoľnícke aktivity, nomináciu na ocenenie Učiteľ roka poukázal z dôvodu pravdivého vykreslenia jeho osobnosti. Poukázal na viaceré vyjadrenia, ktoré ho vykresľujú ako empatického a ľudského človeka, výborného pedagóga. Žalobca doplnil, že údajná šikanóznosť jeho konania voči dcére žalovanej v 2. rade je vylúčená následným konaním žalovanej v 2 .rade v súvislosti s tým, že žalobca naďalej riadne vyučoval jej mladšiu dcéru, voči čomu žalovaná v 2. rade nemala žiadne výhrady. Žalovaná v 2. rade skutočnosť, že kontaktovala médiá, nijako vecne nepopiera. Obmedzuje sa len na tvrdenie, že žalobca mal túto skutočnosť preukázať. O tom, že s médiami komunikovala žalovaná v 1. rade nie sú žiadne pochybnosti. Žalobca poprel tvrdenia žalovaných, že sa akýmkoľvek spôsobom vyhrážal, či už žiačkam alebo ich rodičom. Zároveň zdôraznil, že výsledky kontroly Štátnou školskou inšpekciou (na ktorej závery poukázali žalované v odvolaní) rozhodne žiadnym spôsobom nepotvrdzujú, že by voči žiakom dochádzalo k šikane zo strany žalobcu. Naopak bolo tam výslovne uvedené: „Na základe vykonaného prešetrenia neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali tvrdenia uvedené v podaniach týkajúce sa sexuálneho obťažovania ani neprimeraného, resp. šikanózneho správania učiteľa.“ Žalobca vyjadril presvedčenie o existencie súvislosti článku v S. a žalovanou v 1. rade. Jedine žalovaná v 1. rade podala na neho trestné oznámenie a sťažnosti príslušným orgánom. Žalovanú v 1. rade v článku identifikuje aj zmienka o „štvorke zo správania za poškodenie dobrého mena“. Skutočnosť, že v článku nie sú uvedené mená účastníkov, neznamená, že osoby nemožno identifikovať a rozpoznať. Bolo možné presne identifikovať aj osobu žalobcu, nakoľko v článku bola uvedená škola o ktorú sa jedná, že ide o učiteľa druhého stupňa a boli uvedené aj konkrétne predmety, ktoré vyučuje. Aj z obsahu komentárov pod zverejneným článkom je zrejmé, že identifikácia osoby žalobcu prebehla, dokonca v komentároch bolo spomenuté aj skomolené a zosmiešnené priezvisko žalobcu „C.“. Danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana je jednoznačne daný, nakoľko aj samotné žalované pripúšťajú, že k zásahu do osobnostných práv mohlo dôjsť. Otázkou preto nie je to, či zásah bol možný, ale aký bol jeho rozsah a intenzita. Žalobca sa ďalej vyjadril k mimoriadnemu zasadnutiu zo dňa 01.04.2026, ktoré zrejme inicioval poslanec a tento bol následne prítomný aj na verejnom vystúpení žalovanej v 1. rade dňa 28.04.2026 pred mestskými poslancami a starostom MČ C. Aj samotný poslanec potvrdil, že na zasadnutí dňa 01.04.2026 zaznel návrh na stiahnutie žalobcu zo školského prostredia. Žalobca netvrdil, že tieto stretnutia žalované organizačne iniciovali, ale že sa na nich aktívne zúčastnili a prezentovali tvrdenia a námietky voči žalobcovi. Žalobca sa vyjadril aj k svojim zdravotným ťažkostiam, spôsobeným dlhodobým stresom. V súčasnej dobe absolvuje odporúčané vyšetrenia. Lekárska správa zo dňa 20.04.2026 objektívne zachytáva zdravotný stav žalobcu a uvádza zvýšenú mieru stresu v práci počas predchádzajúcich dvoch mesiacov, čo korešponduje s obdobím, v ktorom došlo k eskalácii verejných a mediálnych útokov voči žalobcovi. Zdôraznil, že jeho konanie bolo opakovane preverované príslušnými orgánmi, nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaných o bagatelizovaní konania žalobcu. Voči žalobcovi nebolo prijaté jediné opatrenie, nebol disciplinárne potrestaný, trestné oznámenie bolo odmietnuté. Konanie žalovaných, kedy vec vyriešili orgány verejnej moci a obe dcéry žalovaných už školu nenavštevujú, nemožno ospravedlniť údajnou motiváciou ochrany maloletých dcér. Konanie žalovaných nemožno zúžiť len na jednotlivé podania a trestné oznámenia, žalobca poukazuje na stovky komentárov pod medializovanými článkami, verejné príspevky, diskusie. Žalovaná v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi v trestnom oznámení a iných podaniach používa označenia: „vytrénovaný predátor tolerovaný spoločnosťou....výzva na pedofilné hry...“. Overenie týchto označení je možné urobiť z vyšetrovacieho spisu, čo môže súd urobiť. Žalovaná v 1.rade zverejňovala na svojom profile príspevky, týkajúce sa predmetnej veci a konania voči žalobcovi. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalované, ktoré musia preukázať, že ich skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky boli prezentované v súlade s právom. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 Občianskeho zákonníka, vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Text na ktorý žalované odkazujú: „ Budeme to robiť na koženom kresle, potom na Tebe roztopím čokoládu Nestlé“ zverejnil žalobca na svojom profile pred 15 rokmi, ako študent strednej školy. Potom ako na tento text bol vedením školy upozornený, ho odstránil. Tento text nemá s prejednávanými udalosťami žiadny vecný ani časový súvis. Dcéra žalovanej v 1. rade šírila o žalobcovi nepravdivé a neoverené informácie, nebolo možné preto očakávať, že toto jej konanie zostane bez reakcie. Napriek tomuto konaniu žalobca nenavrhol voči dcére žalovanej zníženie známky zo správania, preto je vylúčený konštrukt žalovanej v 1. rade, že postupoval voči jej dcére reštriktívne alebo sa jej snažil pomstiť.
Žalobca vo vzťahu k žiačke, ktorá mala ťažkosti a problémy aj so sebapoškodzovaním, vystupoval ako človek, ktorý jej chcel pomôcť, a preto s ňou nadviazal kontakt. Rodičia tejto žiačky nikdy voči žalobcovi nepodali žiadne podanie, či sťažnosť. Táto súkromná komunikácia bola použitá žalovanými bez súhlasu samotnej žiačky a využitá k poškodeniu dobrého mena žalobcu. K predloženým profilom, ktoré údajne sleduje žalobca na V., uviedol, že nepopiera, že sleduje aj profily dospelých žien z oblasti modelingu, influencerky, či svetové osobnosti. Ide však o dospelé osoby a obsah nie je nezákonný. Sledovanie verejne dostupného obsahu nemožno označovať za ohrozenie mravnej výchovy alebo za protiprávne konanie. Ak žalovaná v 1. rade považovala profil žalobcu za nevhodný pre jej dcéru, mohla využiť dostupné technické rodičovské nástroje na zamedzenie prístupu. Žalobca hodnotil aj komunikáciu so žalovanou v 2. rade, ktorá vznikla v dôsledku poznámky, ktorú udelil žalobca dcére žalovanej v 2. rade z dôvodu, že počas prestávky boli s ďalšou žiačkou zatvorené na toalete. V rámci tejto komunikácie sa žalobca snažil postupovať slušne a vecne, naopak žalovaná v 2. rade sa opakovane snažila žalobcu konfrontovať s jedinou otázkou a opakovane spochybňovala oprávnenosť udelenej poznámky. Dcéra žalovanej v 2. rade bola problematická, odmietala pracovať. Návrh na zmenu nastavenia komunikácie vyšiel od manžela žalovanej v 2. rade. Cieľom žalobcu voči tejto žiačke bolo umožniť jej objektívne preukázať svoje vedomosti tak, aby to bolo spravodlivé ku všetkým ostatným žiakom. Žalobca namietal v tejto súvislosti zákonnosť dôkazu, predloženého žalovanými - P. screenshoty z internej komunikácie pedagogických zamestnancov. Žalobca rovnako zhodnotil, že ním vyžadované fotografie a videá zo školskej akcie, predstavovali komunikáciu v triednej skupine, žalobca so svojimi žiakmi zdieľa spoločné fotografie a videá, z ktorých sa priebežne vytvárajú materiály, z ktorých chcel pripraviť na konci 9. ročníka spoločnú prezentáciu. Samotná žiadosť o zaslanie fotografií a videí zo školskej akcie rozhodne nepredstavuje nevhodné alebo neštandardné postupy. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaných bolo podané včas (362 ods. 1 CSP) a oprávneným subjektom (§ 359 CSP), pričom smerovalo proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d) CSP). Odvolací súd preskúmal odvolanie, viazaný jeho rozsahom a dôvodmi odvolania v ňom uvádzanými (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), pričom rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia, jeho odôvodnenia, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, v dôsledku čoho uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 CSP). 6. Odvolací súd vychádzal zo znenia nasledovných zákonných ustanovení. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, vychádzajúc z viacerých základných teoretickoprávnych východísk, aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, upravujúce elementárne podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. V prvom rade je nutné prihliadnuť na charakter a účel neodkladného opatrenia ako procesného inštitútu. Jeho účelom je poskytnutie rýchlej, účinnej a bezodkladnej ochrany strane sporu, do ktorej práv je neoprávnene zasahované konaním, či správaním iného subjektu (najčastejšie protistrany). Na to, aby
súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie je potrebné osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, kedy riešenie konkrétnej skutkovej situácie neznesie odklad a kedy zároveň hrozí bezprostredný zásah do práv navrhovateľa alebo bezprostredné zhoršenie, či zväčšenie rozsahu trvajúceho zásahu. Potreba neodkladnej ,akútnej a rýchlej úpravy pomerov medzi stranami sporu je teda základnou podmienkou vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalším východiskom, z ktorého odvolací súd vychádzal, bola skutočnosť, že aj v tomto konaní platí princíp kontradiktórnosti a princíp zodpovednosti strany sporu za výsledok konania. Je povinnosťou strany sporu, ktorá tvrdí rozhodné skutočnosti, aby ich existenciu osvedčila do tej miery, že neexistujú vážnejšie pochybnosti o nutnosti bezprostredného zásahu. Dôkazné bremeno pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vzťahuje najmä na osvedčenie existencie akútne vzniknutého, nezákonného stavu, ktorý ohrozuje alebo zasahuje do práv navrhovateľa, ohrozuje jeho postavenie ako nositeľa práv, pričom ochranu mu nemožno poskytnúť iným spôsobom, či využitím iného zákonného prostriedku. Ďalším aspektom, ktorý musel odvolací súd zohľadniť, je petit samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho skúmanie z hľadiska obsahu, charakteru a spôsobu uplatnenia nároku. Petit návrhu predstavuje základ, špecifikujúci nielen rozsah následného súdneho skúmania, ale aj rozsah hodnotenia unesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Znamená to, že petit návrhu určuje okruh skutkových okolností, ktoré je potrebné ustáliť a preskúmať, nemožno z jeho skutkovej špecifikácie vybočiť a tvorí podklad pre skúmanie splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak teda žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal upustiť od zverejňovania a rozširovania tvrdení žalovanými o jeho osobe v rozsahu, že vyzýva na pedofilné hry, že sa dopustil sexuálneho obťažovania, že je nemorálny a nebezpečný pre deti, odvolací súd sa musel takto vymedzeného skutkového rozsahu držať a skúmať, či v čase nariadenia neodkladného opatrenia sa žalované skutočne dopúšťali šírenia informácií s takýmto obsahom. Taktiež odvolací súd uvádza, že rovnakému skúmaniu musel podrobiť aj nárok, ktorým žalobca žiadal zakázať šíriť a zverejňovať informácie žalovanými o priebehu tohto súdneho konania. V súvislosti s petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné tiež podotknúť, že aby súd mohol návrhu vyhovieť, tento musí byť špecifikovaný určite, jednoznačne s presnou definíciou povinností, na ktorých plnenie žiada zaviazať protistranu. Veľmi všeobecný, resp. neurčitý petit, ktorý dokáže pod svoje jazykové vyjadrenie subsumovať viaceré skutkové konania, ktoré sa v čase nariadenia neodkladného opatrenia nedajú predpokladať a presne vyjadriť, nemôže byť riadnym podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Posledným východiskom, z ktorého odvolací súd vychádzal je skutočnosť, že nariadenie neodkladného opatrenia nemôže zasahovať resp. obmedzovať zákonom dané práva a postupy a už vôbec nie do budúcnosti, kedy v čase nariadenia neodkladného opatrenia súd nemôže prejudikovať resp. predpokladať vznik okolností, ktoré umožňujú subjektu realizáciu zákonom aprobovaného postupu. 8. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, predložených listinných dôkazov a po konfrontovaní jednotlivých skutkových tvrdení strán sporu má za to, že názor súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí je nesprávny, keď dospel k záveru o osvedčení bezprostredne hroziacej a ťažko napraviteľnej ujmy na právach žalobcu. Svoj záver postavil len na strohom konštatovaní, že žalované opakovane podávajú proti žalobcovi podnety, sťažnosti a trestné oznámenia, pričom v týchto uvádzajú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré sú difamačné, dehonestujúce a poškodzujú dobré meno a dôstojnosť žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neposkytol stranám sporu konkrétne, podrobné a zrozumiteľné vysvetlenie záverov, ku ktorým dospel, nevyhodnotil tvrdenia žalobcu v konfrontácii s predloženými listinnými dôkazmi, ničím nešpecifikoval z čoho pri svojom rozhodnutí vychádzal, ktoré tvrdenia žalobcu zobral na zreteľ ako dôvodné a najmä nepodrobil skúmaniu petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska prípustnosti jeho obsahu a posúdenia následkov vyhovenia takto formulovanému návrhu. Napriek skutočnosti, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia možno kvalifikovať ako nedostatočné, odvolací súd dospel k záveru, že z neho možno vydedukovať dôvod (hoci nesprávny) vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, kedy tento považoval tvrdenia žalobcu za relevantné, osvedčené (z obsahu listinných dôkazov) a vo svojom kontexte postačujúce pre prijatie záveru o existencii bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach (konkrétne práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka). Odvolací súd má za to, že v tomto štádiu konania (a v režime rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), kedy obe strany sporu poskytli súdu svoje tvrdenia, podporené listinnými dôkazmi (žalobca v samotnom návrhu, žalované v odvolaní, na ktoré dokonca následne reagoval aj
žalobca podaním rozsiahleho vyjadrenia), je možné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 CSP. Stranám sporu bol poskytnutý priestor na vzájomnú konfrontáciu, ktorá je praktickým vyjadrením princípu kontradiktórnosti, mali možnosť (a túto aj využili) vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany a na tieto poskytnúť protiargumentáciu a to v kontexte záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto mohol pristúpiť k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie po vecnej stránke, kedy svoj záver prijal s prihliadnutím na jednotlivé tvrdenia strán sporu. 9. Ako už bolo vyššie naznačené, odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie a naopak konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na svojich právach, teda situáciu, kedy by súd musel okamžite zasiahnuť do pomerov medzi stranami sporu, nakoľko hrozí závažná alebo ťažko napraviteľná ujma. Tento záver odvolací súd prijal s prihliadnutím na petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je v plnom rozsahu viazaný. Voči obom žalovaným sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zdržať sa a upustiť od zverejňovania a rozširovania nepravdivých tvrdení, že vyzýva na pedofilné hry, že sa dopustil sexuálneho obťažovania, že je nemorálny a nebezpečný. Odvolací súd má za to, že práve špecifikáciou, resp. konkretizáciou nepravdivých tvrdení, ktorých sa majú žalované zdržať, stanovil žalobca rozsah súdneho skúmania, čo do otázky, či, kedy a za akých okolností sa žalované takýchto vyjadrení voči žalobcovi dopustili, resp. dopúšťajú a či toto ich konanie vyžaduje bezprostredný a rýchly zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná v 1. rade sa k takýmto označeniam žalobcu uchýlila len v podaní zo dňa 07.10.2024 - žiadosť o vyvodenie adekvátnych dôsledkov, adresovanom Miestnemu úradu MČ BA-C.. Ostatné listinné dôkazy, ktoré predložil žalovaný a ktoré osvedčujú určité vyjadrenia žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade o žalobcovi alebo sa žalobcu týkajú (či už sa jedná reakcie žalovanej v 1. rade na článok v S., komunikácie žalovaných so žalobcom, podnet žalovanej na školu zo dňa 10.12.2024 a podobne) takéto tvrdenia neobsahujú. Už v tomto momente možno konštatovať neosvedčenie zákonného predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia žalobcom, kedy neposkytol súdu relevantné podklady a neuniesol dôkazné bremeno (a v konečnom dôsledku ani bremena tvrdenia) o nutnosti akútnej bezprostrednej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu. V petite špecifikované vyjadrenia sú obsahom len jediného podania žalovanej v 1. rade z roku 2024, ktoré ani z časového hľadiska nekorešponduje s tvrdením o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Okrem toho, ako aj sám žalobca uvádza, celá situácia trvá už skoro 2 roky. Posúdenie vyjadrení žalovaných, ich konania a postupov v priebehu skúmaného času, ich pravdivosti čo do obsahu, primeranosti, difamačného charakteru, následkov spôsobených žalobcovi a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a opisovanými následkami v živote žalobcu, bude predmetom skúmania vo veci samej. V kontexte petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda žalobca neosvedčil existenciu aktuálnych, pokračujúcich vyjadrení žalovaných na jeho adresu, ktorými by ho označovali za pedofila, osobu nemorálnu, nebezpečnú, alebo dopúšťajúcu sa sexuálneho obťažovania. Súdu teda neboli poskytnuté podklady osvedčujúce potrebu bezodkladného zásahu. Rovnako návrhu vyhovieť nemožno z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia aj sám žalobca odôvodňuje najmä tým, že žalované opakovane proti nemu podávajú podnety, sťažnosti a trestné oznámenia a ich predmetom sú skutočnosti, ktoré už boli v minulosti prejednané. Toto rovnako neosvedčil, kedy minimálne neposkytol všetky podania, trestné oznámenia, na ktoré odkazuje (len 2 podnety žalovanej v 1. rade, pričom podnety a trestné oznámenia žalovanej v 2. rade úplne absentujú). Nebolo možné preskúmať obsah všetkých týchto podnetov a oznámení, prijaté závery orgánov príslušných na ich riešenie (žalobca spomenul odmietnutie trestných oznámení, ktoré však nepredložil), súd nemohol ustáliť ich prípadný difamačný charakter a už vôbec nie skutočnosť, že by sa neustále opakovali z rovnakých skutkových dôvodov. Z uvedeného dôvodu nebolo možné v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení prijať záver o nemorálnom konaní žalovaných, prípadne o tom, že ich konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, že malo šikanózny charakter alebo, že jeho cieľom bolo ublížiť žalobcovi a vykresliť ho v negatívnom svetle. Nakoľko sa v tomto prípade jedná o veľmi citlivé a na oboch sporových stranách mimoriadne subjektívne vnímané okolnosti, založené na vzájomnom nepochopení, bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, zamerané na úmysly strán sporu, motívy ich konania, ktoré budú rozhodujúce pre posúdenie celého sporu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bez výsluchov zainteresovaných subjektov) nie je možné ustáliť danosť nároku uplatňovaného žalobou samou, teda danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že ak splnenie podmienok na jeho nariadenie žalobca odvodzuje od skutočnosti, že žalované podávali podnety, sťažnosti a oznámenia na príslušné orgány, nemožno takémuto dôvodu poskytnúť súdnu ochranu. Ako už bolo vyššie naznačené, podávanie podnetov, sťažností na príslušné orgány, trestných oznámení na orgány činné v trestnom konaní, je procesným právom každého subjektu, ktorý sa cíti na svojich právach dotknutý. Ak tento postupuje v zmysle právnych predpisov alebo vnútorných predpisov daného orgánu, toto jeho právo nemožno rozhodnutím súdu obmedziť a už vôbec nie do budúcnosti. Súd by takýmto postupom znemožnil (dokonca aj v prípade nutnosti a dôvodnosti uplatňovania procesného postupu) výkon práva, zaručeného právnym poriadkom. Tu je nutné uviesť, že práve v súvislosti s podávaním podnetov, sťažností, či oznámení je petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neurčitý a veľmi všeobecný, kedy v sebe subsumuje všetky spôsoby šírenia údajne nepravdivých informácií, a teda aj podávanie zákonom prípustných prostriedkov, slúžiacich na prešetrenie konania žalobcu. Práve táto všeobecnosť formulácie spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť, nakoľko je možné pod ňu subsumovať všetky bližšie neurčené a nedefinované spôsoby konania (aj tie ktoré umožňuje zákon), čo je neprípustné. V časti návrhu petitu, ktorým sa žalobca domáha voči žalovaným zákazu šírenia informácií o tomto súdnom konaní, odvolací súd uvádza, že tento nárok nenachádza svoje opodstatnenie ani len v žalobcom tvrdených skutočnostiach. Nie je zrejmé, že by žalované pristupovali k takémuto konaniu, ani že by mali tento úmysel. Nebolo v konaní osvedčené, že prípadná obava žalobcu z takéhoto konania žalovaných, má svoje opodstatnenie a nie je zrejmá ani z obsahu spisu. 10. Odvolací súd uvádza, že v tomto štádiu konania nie je možné ustáliť, že tvrdenia žalovaných o žalobcovi, ich konanie smerujúce voči nemu (v podobe podávania podnetov, trestných oznámení, v podobe vystúpení na verejných fórach) je bez ďalšieho konaním, zasahujúcim do práva na ochranu osobnosti žalobcu. V prvom rade nemožno ešte ustáliť, že vyjadrenia žalovaných sú nepravdivé, resp. že ich hodnotiace úsudky sú neprimerané. Najmä však nemožno ešte za žiadnych okolností vyabstrahovať jednoznačnú a priamu príčinnú súvislosť medzi ich konaním a následkami, opisovanými žalobcom a to najmä z dôvodu, že z obsahu spisu je zrejmé, že voči žalobcovi vystúpili viacerí rodičia (nielen žalované), ktorí rovnako podávali podnety, sťažnosti. Taktiež je zrejmé, že časť následkov, opisovaných žalobcom sa viaže k zverejneniu inkriminovaného článku v S., za ktorého obsah však žalované rozhodne nezodpovedajú. Ak žalobca považuje tento článok za nepravdivý a tendenčný, prípadne zasahujúci do jeho práva na ochranu osobnosti, pasívne vecné legitimovaným subjektom na uplatňovanie si nárokov z práva na ochranu osobnosti je vydavateľ, nie žalované. Žalobca aj v odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viackrát odkazuje na spomenutý článok a na negatívne následky jeho zverejnenia, čo však vecne nemôže súvisieť s nárokom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným. 11. Odvolací súd záverom dopĺňa, že žalobca je pedagóg, na ktorého činnosť sú spoločnosťou kladené vysoké nároky a požiadavky, najmä čo sa týka jeho odborného i morálneho profilu. Ako taký musí zniesť aj vyššiu mieru kontroly zo strany spoločnosti, či rodičov detí, voči ktorým ako pedagogická autorita vystupuje. 12. Na základe vyššie uvedených úvah, sa odvolací súd nemohol stotožniť s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom ho naformuloval žalobca. V tomto štádiu konania sa žalobcovi nepodarilo osvedčiť potrebu akútnej, rýchlej a bezprostrednej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko súčasné konanie žalovaných (v kontexte petitu návrhu) nevykazuje znaky nezákonnosti, ani takú neprípustnú mieru a intenzitu, ktorou by mohli priamo ohroziť postavenie žalobcu v spoločnosti ako pedagóga (sám žalobca uvádza, že voči nemu neboli vyvodené žiadne trestnoprávne dôsledky, momentálne nehrozí obmedzenie jeho pedagogickej činnosti alebo akékoľvek pracovnoprávne následky v podobe ukončenia pracovného pomeru na danej škole, sám žalobca deklaroval existenciu podpory jeho osoby zo strany časti rodičov). 13. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo osvedčiť existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh odvolací súd zamietol ( § 388 CSP).
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o náhrade trov konanie rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 255, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).