Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/99/2025 1622201511 30. 04. 2026 JUDr. Ivana Štiftová ECLI:SK:KSBA:2026:1622201511.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: B. G., H.. XX.X.XXXX, S. XXX/X, Z., proti žalovanému: F. X., H.. XX.X.XXXX, S. XXX/X, Z., zastúpenému: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o odstránenie oplotenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 32C/78/2022-143, zo dňa 19.3.2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 14.7.2022 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala odstránenia betónového oplotenia v dĺžke 2,44 metrov, umiestneného medzi bodmi XXXX-X B. XXXX-X podľa vytyčovacieho náčrtu č. XXXXXXXXX/XXXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 277 m2, evidovanom na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie Z., okres Z. (ďalej tiež len ako „pozemok žalobkyne“) na tom skutkovom základe, že je výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku ako aj pozemkov parcelné číslo L.-E. XXXX/X - záhrada o výmere 21 m2 a L.-E. XXXX - záhrada o výmere 376 m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na pozemku žalobkyne, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre k. ú. Z.. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby rodinného domu so súpisné číslo XXX na pozemku žalobkyne (pozn. súdu: žaloba tu zjavne obsahuje chybu v písaní), ako aj pozemkov parcela číslo L.-E. XXXX/X - záhrada o výmere 440 m2 a XXXX/X - záhrada o výmere 133 m2, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre k. ú. Z.. Pozemok žalobkyne hraničí s pozemkom vo vlastníctve žalovaného číslo XXXX/X. Žalovaný začiatkom marca 2020 bez súhlasu žalobkyne v čase jej neprítomnosti umiestnil na pozemky vo vlastníctve žalobkyne betónové oplotenie, ktoré je časťou opreté o jej dom. Pôvodne bola na pozemku vo vlastníctve žalovaného umiestnená stavba garáže, ktorá sa nachádzala na hranici pozemku vo vlastníctve žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na odstránenie oplotenia, alternatívne na predaj betónových dielcov do jej vlastníctva, aby si mohla sama vytvoriť také oplotenie, aké jej bude vyhovovať. Oplotenie žalovaného je nielen postavené na pozemku žalobkyne, ale je tiež opreté o jej dom a spôsobuje zatekanie. Žalobkyňa sa obrátila v tejto veci aj na mesto Malacky, ktoré ju ale po vykonanom miestnom šetrení odporučilo na súd. Listom zo dňa 13.12.2021 vyzvala žalobkyňa žalovaného na odstránenie oplotenia, na čo reagovala zaslaním listu jeho matka, ktorá namietala rôzne s vecou nesúvisiace skutočnosti, z jej listu však bolo možné vyvodiť, že oplotenie nebude odstránené. Keďže bola spochybnená hranica, dala žalobkyňa vyhotoviť vytyčovací náčrt medzi hranicami pozemku žalobkyne a pozemku žalovaného číslo 1733/1, ktorý bol vyhotovený
spoločnosťou GEODET MALACKY s.r.o. a prevzatý do štátnej dokumentácie dňa 16.3.2022 pod č. V.XXX/XXXX. Pozemok bol vytýčený v časti medzi bodmi XXXX-X B. XXXX-X v dĺžke 2,44 m. Značka vo vymedzenej časti označuje stavbu plotu na pozemku žalobkyne. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 CSP), súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáhala odstránenia stavby oplotenia vo vlastníctve žalovaného, o ktorom tvrdila, že je neoprávnenou stavbou, pretože je sčasti postavené na pozemku žalobkyne. Medzi stranami bolo toto tvrdenie žalobkyne sporné, keďže žalovaný tvrdil, že oplotenie na pozemku žalobkyne nestojí, resp. doň zasahuje v rámci dovolených odchýlok geodetických meraní. Vzhľadom na uvedené je zjavné, že v konaní ide o vlastnícku žalobu podanú podľa § 135c Občianskeho zákonníka na odstránenie neoprávnenej stavby. Aplikácia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka vyžaduje splnenie troch podmienok: 1. existenciu stavby, 2. ktorá sa nachádza na cudzom pozemku a 3. je na tomto pozemku zriadená neoprávnene. Prvá podmienka, t. j. existencia stavby oplotenia a vlastnícke právo žalovaného k nej bola v konaní nesporná. Sporné boli zvyšné dve podmienky, t. j. či stavba oplotenia stojí na pozemku žalobkyne a ak áno, či mal žalovaný občianskoprávne oprávnenie pozemok žalobkyne takto zastavať. Súčasne platí, že splnenie podmienok pre aplikáciu určitého ustanovenia, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo, je povinný tvrdiť a preukazovať práve žalobca, t. j. žalobkyňu v spore zaťažovalo dôkazné bremeno. 3. Na preukázanie skutočnosti, že oplotenie žalovaného stojí na pozemku žalobkyne predložila žalobkyňa vytyčovací náčrt spoločnosti GEODET MALACKY s.r.o. č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotoviteľa Z. Ž., z ktorého však vyplynulo len, že menovaný vykonal na žiadosť žalobkyne vytýčenie časti hranice medzi pozemkom žalobkyne a pozemkom žalovaného č. XXXX/X. Z protokolu ani z vyhotoveného náčrtu nemožno vyvodiť, kadiaľ je vedené vo vzťahu k vytýčenej hranici pozemkov sporné oplotenie, ani či je podľa geodeta vedené správne, prípadne v akom rozsahu také oplotenie zasahuje do pozemku žalobkyne. Pri svojom svedeckom výsluchu uviedol Z. Ž., že hranicu medzi pozemkami vytýčil tak, že zameral roh domu žalobkyne a múrik od ulice, tieto porovnal so súradnicami predmetných bodov z katastra a stanovil, že hranica medzi pozemkami je tvorená spojnicou týchto bodov. Podľa svedka sa uvedené oplotenie nachádza za hranicou pozemku žalobkyne, avšak neuviedol presnejšie, v ktorých miestach a v akom rozsahu oplotenie do daného pozemku zasahuje, ani z čoho uvedený záver vyvodil. Na vyvrátenie tvrdení žalobkyne predložil žalovaný Protokol ku kontrole priebehu hranice pozemku spracovaný spoločnosťou GEOS - GEODETICKÉ SLUŽBY, s.r.o. spolu s vytyčovacím výkresom, v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že kontrolovaný priebeh hranice je v teréne označený betónovým plotom, plechovým plotom a pletivovým plotom a že priebeh hranice pozemkov je v súlade s platnými predpismi katastra nehnuteľností SR. Keďže tento protokol jednoznačne stanovil, že betónové oplotenie tvoriace hranicu medzi pozemkom žalobkyne a pozemkom žalovaného je v súlade s platnými predpismi, jeho priebeh kopíruje priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami a z vytyčovacieho náčrtu Z. Ž. nevyplýva vo vzťahu k umiestneniu oplotenia žiaden (ani opačný) záver, uzavrel súd prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, že by oplotenie žalovaného bolo umiestnené na jej pozemku. Na podporu tohto záveru predložil žalovaný tiež dokument so znázornením priebehu hranice vypracovaný spoločnosťou TP Building Home, s.r.o., z ktorého vyplýva ako priebeh vlastníckej hranice, tak i umiestnenie sporného oplotenia vo vzťahu k tejto hranici. V predmetnom dokumente je uvedené, že betónové oplotenie zasahuje pri lomovom podrobnom bode č. XXXX-X (roh domu žalobkyne) do pozemku žalobkyne v rozsahu 1 cm a pri lomovom bode č. XXXX-X (múrik oplotenia od ulice) zasahuje do pozemku žalobkyne v rozsahu 7 cm. Betónový stĺpik zasahuje pri lomovom podrobnom bode č. XXXX-X do pozemku žalobkyne 6 cm a pri lomovom bode č. XXXX-X zasahuje do pozemku žalobkyne 12 cm. V konaní bol vypočutý aj R. S., ktorý predmetný dokument vypracoval a ktorý uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že plot sa nemôže stavať inak ako rovno a jedna aj druhá jeho strana je v rámci zákonom stanovenej tolerancie, je podľa neho tento plot v poriadku. Súčasne platí, že ak by si mala žalobkyňa vystavať nové oplotenie na hranici medzi pozemkami, nemohla by ho viesť nikde inde ako práve na mieste sporného oplotenia žalovaného. Z výsluchu oboch geodetov vyplynulo, že vytýčenie hranice v teréne prebieha tak, že sa zamerajú lomové podrobné body v teréne a porovná sa ich poloha s polohou zaznamenanou v príslušnej evidencii katastra s tým, že tolerovateľná odchýlka aplikovateľná v tomto prípade je do 14 cm. Platí preto, že aj keby oplotenie idúce po hranici medzi pozemkami zasahovalo do jedného či druhého pozemku v rámci tejto tolerovateľnej výmery, bolo by z pohľadu právnych predpisov platných na úseku katastra nutné uzavrieť, že sa jedná o oplotenie vedúce po hranici pozemkov. S ohľadom na uvedené skutočnosti tak bolo nutné žalobu žalobkyne podľa § 123, § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka zamietnuť, pretože táto nepreukázala splnenie základných
podmienok pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka, t. j. umiestnenie stavby na cudzom pozemku a jej neoprávnenosť. 4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval súd prvej inštancie zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, pretože žaloba smerujúca proti nemu bola v celosti zamietnutá. Vzhľadom na uvedené žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania, ktorý mu súd prvej inštancie voči žalobkyni priznal v rozsahu 100 %. 5. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 CSP) bola námietka, že súd prvej inštancie nevykonal dôsledne potrebné dokazovanie. Na strane 10 rozsudku uviedol, že vypočutý svedok pán Z. Ž., ktorého navrhla v konaní vypočuť, nepreukázal žiaden záver, ani opačný, že by oplotenie, ktoré žiadam odstrániť, bolo umiestnené na jej pozemku. Na strane 9 v bode 21 rozsudku uviedol, že náčrt, ktorý bol súdu predložený a ktorým preukázala, že oplotenie je na ňom vyznačené tak, že zasahuje do jej pozemku, je nehodnoverné, pretože súd z neho nevedel vyvodiť záver, že náčrt bol vyhotovený pánom Ž.. Bola názoru, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti, mal doplniť dokazovanie vyjadrením pána Ž. k uvedeným skutočnostiam. Pán Ž. nie je v blízkom vzťahu so žiadnym účastníkom tohto konania, jeho výpoveď mal súd považovať za hodnovernú, naproti tomu, že druhý vypočutý svedok pán R. S. je kamarátom žalovaného. Namietala, že súd prvej inštancie nemal brať do úvahy tvrdenie žalovaného o dohode s jej manželom, pretože manžel nežije a akékoľvek tvrdenia o dohode žalovaného s ním sú irelevantné a nepodložené. Následne citovala z uznesenia odvolacieho súdu v Žiline: „Žalobca nie je povinný v žalobe podľa § 135c ods. 1 OZ vymedziť v petite žaloby stavbu, ktorú žiada odstrániť, tak, že táto neoprávnená stavba bude označená v pripojenom geometrickom pláne, ale postačuje, ak je neoprávnená stavba identifikovaná iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, akej stavby sa žaloba týka. Je potrebné si uvedomiť, že podstatou žaloby podľa § 135c ods. 1 OZ je návrh vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou, aby bola táto neoprávnená stavba odstránená. Úspech žalobcu v spore tak nie je limitovaný rozsahom plochy z pozemku vo vlastníctve žalobcu zastavanej neoprávnenou stavbou z celkovej plochy tohto pozemku, ale práve tým, že žalobca preukáže, že na pozemku v jeho vlastníctve sa nachádza stavba žalovaného, ktorá je neoprávnená. Polohové určenie plochy pozemku vo vlastníctve žalobcu zastavanej neoprávnenou stavbou žalovaného je len otázkou možnej identifikácie neoprávnenej stavby žalovaného tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou stavbou. Inými slovami povedané, žalobca nie je pre úspech v spore povinný v žalobnom petite uviesť, že navrhuje odstrániť neoprávnenú stavbu žalovaného z konkrétne vymedzenej (napr. geometrickým plánom) časti pozemku v jeho vlastníctve. V konečnom dôsledku totiž u žaloby podľa § 135c ods. 1 OZ ide o uloženie povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť sporom dotknutú neoprávnenú stavbu, pričom vymedzenie pozemku (prípadne jeho časti) vo vlastníctve žalobcu zastavaného neoprávnenou stavbou slúži len pre identifikáciu tejto neoprávnenej stavby.“ Podľa zisteného skutkového stavu mala za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a neoprávnenosť stavby bola v konaní preukázaná. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nie je naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou a jej odvolanie je nedôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné právne normy. Súd prvej inštancie vychádzal v odseku 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku zo správnej interpretácie § 135c Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa pre vyhovenie vlastníckej žalobe podanej podľa tohto ustanovenia vyžaduje, aby išlo o neoprávnene zriadenú stavbu, ktorá sa nachádza na cudzom pozemku. Ani jeden z týchto predpokladov, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, naplnený nebol a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol. V predmetnej veci predstavuje spornú stavbu plot. V prípade plotov je samozrejmé, že sa nachádzajú na hranici pozemkov, keďže ide o stavbu, ktorá má oddeľovať pozemky podľa ich vlastníckej hranice. Žalobkyňa má mylnú predstavu, podľa ktorej by sa mal plot žalovaného nachádzať výlučne na jeho pozemku a nemal by ani v rámci tolerovateľnej odchýlky čo i len 1 cm zasahovať do jej pozemku. Z výsluchu svedka Ž. vyplýva, že zameranie funguje tak, že geodet súradnicami zameria určitý bod v teréne a porovná ho so súradnicami, ktoré má tento bod uvedené v katastri nehnuteľností. Pokiaľ je vzdialenosť medzi týmito súradnicami do 14 cm, tak sa to považuje za identický bod. Z výsluchu svedka
S. vyplýva, že na sporný plot by sa mala vzhľadom na obdobie jeho postavenia (pred spresnením merania) vzťahovať tolerovateľná odchýlka do 14 cm. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že plot sa nachádza na hranici pozemkov, a preto nejde o stavbu zriadenú na cudzom pozemku. Priebeh hranice pozemkov je v súlade s platnými predpismi katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ak by aj oplotenie zasahovalo do jedného alebo druhého pozemku v rámci tolerovateľnej odchýlky 14 cm, tak by bolo vzhľadom na právne predpisy platné na úseku katastra nehnuteľností nutné uzavrieť, že ide o oplotenie vedúce po hranici pozemkov. Ak by mala žalobkyňa vystavať nové oplotenie, tak by ho nemohla postaviť inde ako práve na mieste sporného oplotenia. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala, že by malo ísť o neoprávnene zriadenú stavbu. Z čestných vyhlásení vyplýva, že predmetný plot bol postavený za účasti a súhlasu manžela žalobkyne. Podstatné je najmä čestné vyhlásenie A. Q., ktorý je zhotoviteľom sporného plota. 7. Žalobkyňa síce formálne označila ako odvolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci, avšak nekonkretizovala, akého pochybenia sa mal podľa nej súd prvej inštancie dopustiť pri interpretácii a aplikácii relevantných právnych noriem na zistený skutkový stav. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie v odseku 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku označil náčrt na č. l. 123 za nehodnoverný, lebo nebolo zrejmé, či ho skutočne vyhotovil svedok Ž.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku toto jej tvrdenie nevyplýva. Súd prvej inštancie o tomto náčrte v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že z neho nevyplýva žiaden záver k umiestneniu sporného oplotenia. Z protokolu a ani z predloženého náčrtu nemožno vyvodiť, kadiaľ je vedené vo vzťahu k vytýčenej hranici pozemkov sporné oplotenie a ani to, či je podľa neho vedené správne, prípadne v akom rozsahu také oplotenie zasahuje do pozemku žalobkyne. K predmetnému meraniu sa neskôr na pojednávaní S.. Ž. vyjadril ako svedok, avšak ani z tejto jeho svedeckej výpovede nevyplynulo, že by malo ísť o stavbu zriadenú na pozemku žalobkyne. 8. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vyčíta, že nedoplnil dokazovanie vyjadrením p. Ž. k jeho náčrtu. Vo vzťahu k tejto námietke považovala za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie zásadne nemôže prevziať iniciatívu a vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Každá zo strán má za účelom preukázania ňou tvrdených skutočností navrhovať dôkazy. Ak žalobkyňa považovala za potrebné doplniť dokazovanie vyjadrením S.. Ž., tak jej nič nebránilo v tom, aby mu na pojednávaní položila ako svedkovi ďalšie otázky. Žalobkyňa namieta hodnovernosť výpovede svedka S. z dôvodu, že je kamarátom žalovaného. K tejto námietke žalobkyne si žalovaný dovolí poukázať na závery Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. III. ÚS 276/2014, podľa ktorého je neprípustné takéto spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy. Je však potrebné uviesť, že ak by aj súd prvej inštancie výpoveď tohto svedka nebral do úvahy, tak ani vtedy nemožno konštatovať, že by žalobkyňa preukázala podmienky pre aplikáciu § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. 9. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nemal brať do úvahy tvrdenia žalovaného o súhlase jej manžela so stavbou sporného plota, lebo už nežije. K uvedenej námietke uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie nezaoberal otázkou neoprávnenosti sporného plota, pretože nemal preukázané, že by išlo o stavbu zriadenú na cudzom pozemku. Bližšie skúmanie neoprávnenosti stavby by bolo nadbytočné. Ak chcela žalobkyňa spochybniť hodnovernosť čestných vyhlásení a tvrdení žalovaného o súhlase jej manžela so sporným oplotením, tak mala za týmto účelom navrhnúť nejaké dôkazy, čo sa nestalo. V zmysle § 151 ods. 2 C. s. p. platí, že ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, tak má uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, pretože inak je popretie neúčinné. Žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol. 10. Žalobkyňa vo svojom odvolaní cituje nejaké uznesenie Krajského súdu v Žiline, avšak neuviedla jeho spisovú značku. Nie je zrejmé, o aké uznesenie by malo ísť a nie je ani zrejmé, z akého skutkového stavu vychádza. Žalovaný sa preto bližšie k tejto časti odvolania nevyjadril. Pokiaľ žalobkyňa predložila dôkazy na účely odvolacieho konania, ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Pre uplatnenie takejto novoty v odvolacom konaní nie sú splnené podmienky podľa § 366 CSP. Žalobkyňa mala všetky dôkazy navrhnúť v konaní pred súdom prvej inštancie. Okrem toho sa podobné fotografie totožných objektov už nachádzajú v súdnom spise. Žalobkyňa ani neuviedla, čo konkrétne by malo byť týmito novými fotografiami preukázané.
11. Žalobkyňa v odvolacej replike zopakovala skutočnosti uvedené v odvolaní a uviedla, že v odvolaní poukázala na rozhodnutie vydané v obdobnej veci, ide o uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/133/2020 zo dňa 30. októbra 2020, pričom si je vedomá, že nejde o judikát, ale citovala len skutočnosti na podopretie jej odvolacích dôvodov. Mala za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie predložila dostatok dôkazov, z ktorých mal súd možnosť zistiť, že stavba bola postavená na jej pozemku. V tejto súvislosti poukázala na dôkaz - „znázornenie priebehu hranice“, vydaný firmou TP Holding, všetky dôkazy sú obsahom súdneho spisu. Ak mal súd prvej inštancie akékoľvek pochybnosti o dôvodoch žaloby, mal doplniť dokazovanie otázkami na všetkých svedkov a podrobnejšie vypočuť aj p. Žiga, ktorý je názoru, že oplotenie je na jej pozemku. Po vydaní napadnutého rozsudku opätovne kontaktovala p. Žiga a túto skutočnosť opakovane potvrdil. 12. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že žalobkyňa účinne nepoprela substancované skutkové tvrdenie žalovaného, že sporný plot bol postavený so súhlasom jej zosnulého manžela. Táto skutočnosť bola riadne preukázaná čestným vyhlásením zhotoviteľa sporného plota. Skutočnosť, že žalobkyňa nevie preukázať opak, musí byť nevyhnutne vyhodnotená v jej neprospech. Skutočnosť, že jej manžel už nežije, a že nie je účastníkom tohto súdneho konania, nie je relevantná. Žalobkyňa nevie preukázať nesúhlas jej zosnulého manžela so stavbou sporného plota, pretože s ním súhlasil. Ak žalobkyňa tvrdí opak, tak mohla navrhnúť na preukázanie tejto ňou tvrdenej skutočnosti nejaký dôkaz, čo sa nestalo. Súhlas alebo nesúhlas so stavbou sporného plota by však bol relevantný až vtedy, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa sporný plot nachádza na pozemku žalobkyne. Žalobkyňa opakovane v rozpore s prejednacou zásadou uvádza, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o tom, že sa sporný plot nachádza na jej pozemku, tak mal doplniť dokazovanie podrobným výsluchom p. Žiga a otázkami na všetkých svedkov. V zmysle prejednacej zásady sú za ustálený skutkový stav zásadne zodpovedné strany konania, ktoré sú povinné na preukázanie nimi tvrdených skutočností navrhovať dôkazy. Súd zásadne nemôže z vlastnej iniciatívy vykonávať dôkazy. Žalobkyňa bola prítomná pri výsluchu svedkov a nič jej nebránilo v tom, aby im položila doplňujúce otázky alebo na základe ich výsluchov navrhla nejaké ďalšie dôkazy. Ak by súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy dopĺňal dokazovanie podľa predstáv žalobkyne, tak by ju tým v konaní zvýhodnil a porušil by tak princíp rovnosti strán konania. Okrem toho žalobkyňa S.. Ž. nesprávne označuje ako znalca, pretože S.. Ž.P. nie je zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. 13. Rovnako je irelevantné aj tvrdenie žalobkyne, že po vyhlásení napadnutého rozsudku kontaktovala S.. Ž., ktorý mal opakovane potvrdiť, že sa sporný pozemok nachádza na jej pozemku. V zmysle čl. 11 ods. 4 základných princípov C. s. p. súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní. Taktiež v zmysle § 366 CSP žalobkyňa nemôže poukazovať v odvolacom konaní na údajné dodatočné vyjadrenie svedka. Žalobkyňa opätovne uviedla, že podľa nej napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci, avšak opätovne neuviedla, v čom by malo nesprávne právne posúdenie veci spočívať. Právnym posúdením veci je aplikácia konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav. Žalobkyňa v odvolaní a ani v odvolacej replike neuviedla, že by súd prvej inštancie nesprávne interpretoval právnu normu, nesprávne ju aplikoval na zistený skutkový stav alebo aplikoval nesprávnu právnu normu. Žalobkyňa v odvolaní a v odvolacej replike konkrétne namieta iba skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že sa sporný plot nenachádza na pozemku žalobkyne, resp. sa na ňom nachádza v rámci tolerovateľnej výmery. Súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že sporný plot vedie po hranici pozemkov. Žalobkyňa opätovne poukazuje na ňou predložené listinné dôkazy. Na vytyčovacom náčrte, ktorý predložila žalobkyňa súdu prvej inštancie dňa 17.12.2024, nie je žiadna pečiatka S.. Ž. a nie je z neho možné vyvodiť, že ho vyhotovil S.. Ž.P.. S vytyčovacím náčrtom zo dňa 10.3.2022 sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odseku 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z tohto náčrtu a ani z protokolu nemožno vyvodiť, kadiaľ je vedené sporné oplotenie, či je vedené správne a v akom rozsahu by malo zasahovať do pozemku žalobkyne. Žalovaný na vyvrátenie tvrdení žalobkyne predložil znázornenie priebehu hranice a protokol ku kontrole priebehu hranice pozemku, z ktorých vyplýva, že sporný plot ide po hranici pozemkov. Žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, nepodarilo sa jej preukázať, že sa sporný plot nachádza na jej pozemku a súd prvej inštancie žalobu správne zamietol. Znázornenie priebehu hranice vydané spoločnosťou TP Building Home, s. r. o. je listinným dôkazom, ktorý je v prospech žalovaného a v neprospech žalobkyne, keďže z neho vyplýva, že sporný plot je postavený správne a ide po hranici pozemkov.
14. Žalobkyňa poukázala na časť bodu 14 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/133/2020 zo dňa 30.10.2020. Závery tohto uznesenia však žiadnym spôsobom nedopadajú na prejednávanú vec. Ide o uznesenie, ktorého predmetom je nárok na náhradu trov konania. Išlo o prípad, kedy Okresný súd Čadca v spore o odstránenie garáže zriadil vecné bremeno k časti pozemku a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Žiline potom tento rozsudok zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s posudzovaním úspechu v spore o odstránenie stavby sa Krajský súd v Žiline vyjadril aj k vymedzeniu stavby v petite žaloby, keď uviedol, že neoprávnenú stavbu postačuje v žalobe identifikovať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, akej stavby sa žaloba týka. V prejednávanej veci nebola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatočného označenia spornej stavby v žalobe, ale z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že sa táto stavba nachádza na jej pozemku. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa citovala túto časť odôvodnenia predmetného uznesenia a nie je zrejmé ani to, ako sa podľa nej táto citovaná časť odôvodnenia týka prejednávanej veci. V prípade, na ktorý poukazuje žalobkyňa, zasahovala garáž do susedného pozemku výmerou 7 m2. V tomto prípade ide o stavbu na hranici pozemkov. 15. Okrem vyššie uvedeného považoval za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka a v zmysle § 216 ods. 2 CSP nebol viazaný žalobným návrhom. Ak by skutočne išlo o neoprávnenú stavbu, tak ani vtedy by súd prvej inštancie nemusel vyhovieť žalobnému návrhu. Súd má v zmysle § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť prikázať neoprávnenú stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku alebo v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka môže usporiadať pomery aj inak, napr. zriadením vecného bremena. Odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Súd takto rozhodne najmä vtedy, ak: a) stavebník nebol dobromyseľný (od začatia stavby vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval), b) stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (napr. začal stavať napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku), c) o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku a d) odstránenie stavby sa javí ako účelné. Zmyslom ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka nie je iba ochrana záujmov vlastníka pozemku, ale spravodlivé vyriešenie vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom. Odstránenie sporného plota z dôvodu, že podľa žalobkyne zasahuje niekoľko centimetrov do jej pozemku, by bolo značne neúčelné. Ak by mala žalobkyňa vystavať nové oplotenie, tak by ho nemohla viesť inde ako práve na mieste sporného plota. Podmienky pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka jednoznačne splnené neboli. 16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2026 (§ 219 ods. 3 CSP). 17. Na margo námietky žalovanej, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na situácie, kedy súd prvej inštancie síce vykonal všetky potrebné dôkazy, avšak podľa názoru odvolateľa ich hodnotil spôsobom, ktorý je v rozpore s § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a preto sú skutkové zistenia, ku ktorým na základe takéhoto hodnotenia dôkazov dospel, nesprávne a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 až § 211 CSP. 18. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda
úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov. Na nesprávnosť výsledku činnosti súdu pri hodnotení dôkazov možno usudzovať - ako vyplýva zo zásady voľného hodnotenia dôkazov - len zo spôsobu ako k nemu súd dospel. Ak v tomto smere nemožno súdu prvej inštancie vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi (napr. namietať, že mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iný záver a pod.). 19. Žiadne takéto pochybenie odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, resp. z obsahu spisu nezaznamenal. 20. Naopak z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán, že žiadne skutočnosti, ktoré v tomto smere boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo a ktoré boli súčasne významné pre vec neopomenul, a že v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak, nie je možné z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti vidieť logický rozpor. 21. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o výpovedi svedka Z. Ž., resp. o hodnovernosti predloženého náčrtu, mal doplniť dokazovanie vypočutím Z. Ž.P., odvolací súd predovšetkým uvádza, že súd vykonáva dokazovanie iba na návrh strany a jeho úlohou nie je nahrádzať procesnú aktivitu sporovej strany. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že svedok Miroslav Žigo bol v konaní vypočutý a žalobkyňa jeho opätovné vypočutie nenavrhla. Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere, že aj keby oplotenie idúce po hranici medzi pozemkami zasahovalo do jedného či druhého pozemku v rámci tolerovateľnej výmery (14 cm), je nutné z pohľadu právnych predpisov platných na úseku katastra uzavrieť, že sa jedná o oplotenie vedúce po hranici pozemkov; preto žalobu zamietol. 22. Žalobkyňa v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybňuje záver, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (teda záver založený na tom, že plot je postavený na hranici pozemku v rámci zákonom tolerovateľnej odchýlky), v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere potrebné považovať za vecne a právne správne. V tejto súvislosti je bez právnej relevancie aj námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nemal brať do úvahy tvrdenia žalovaného o dohode s jej manželom, nakoľko súd prvej inštancie dôvody svojho rozhodnutia na tvrdeniach žalovaného, na ktoré poukazuje žalobkyňa v podanom odvolaní nezaložil; súčasne z obsahu odvolania nie je zrejmé, aký vplyv má uvedená skutočnosť mať na výrokovú správnosť napadnutého rozhodnutia. 23. Za neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobkyne, že v konaní vypočutý svedok R. S. je kamarátom žalovaného, nakoľko žalobkyňa v podanom odvolaní uvedené iba konštatuje, ale neuvádza, resp. nepoukazuje na žiadne objektívne zadokumentované skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by viedli k záveru o nevierohodnosti jeho svedeckej výpovede. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň pripomína, že pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom dôkazu vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom
poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Poznatky, ktoré súd získa hodnotením obsahu svedeckej výpovede, porovnáva s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov. Je výlučne v kompetencii súdu (nie sporovej strany) uvážiť, do akej miery sú poznatky získané svedeckou výpoveďou súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je potom záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana v spore splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Púhe spochybňovanie objektívnosti výpovede svedka iba na základe jeho kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu na spochybnenie výpovede nestačí (napr. III. ÚS 276/2014). 24. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní napokon uplatnila aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobkyňa síce formálne namietla existenciu tohto odvolacieho dôvodu, obsahovo ale ničím nevysvetlila, aký omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav má na mysli, ktorý právny predpis nepoužil súd prvej inštancie správne, alebo ktorý právny predpis súd prvej inštancie nesprávne interpretoval, alebo ktoré nesprávne právne závery vyvodil zo správnych skutkových zistení. Odvolací súd preto konštatuje nenaplnenie tohto odvolacieho dôvodu. 25. A pretože žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v jej prospech. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).