Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/16/2026 1625201094 26. 02. 2026 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2026:1625201094.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Corin 33 s.r.o., Skalná 7622/11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO : 36 862 525, zastúpený : FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO : 47 232 544, proti odporcovi : PALUB, s.r.o., 1. mája 79/5, Malacky, IČO : 45 317 011, zastúpený : JUDr. Štefan Haulík, PhD., advokát, Advokátska kancelária Jesenského 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 7. 7. 2025 sp. zn. 7C/129/2025 140, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I, ktorým zakázal odporcovi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami, a to najmä v rozsahu ich odplatného alebo bezodplatného scudzenia a vo výroku III p o t v r d z u j e. Vo výroku I, v časti, ktorou súd prvej inštancie zakázal odporcovi na týchto nehnuteľnostiach zhotovovať akékoľvek stavby a vykonávať akékoľvek stavebné práce a stavebné úpravy z m e ň u j e uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a. Žiadna zo strán
nemá
nárok na náhradu trov konania právo. odôvodnenie:
1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie na návrh navrhovateľa neodkladným opatrením zakázal odporcovi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese O., obci S. U., v katastrálnom území S. U., evidovanými na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok s parc.č. Y.-G. XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 2282 m2, pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 364 m2, pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 8175 m2 a pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 3750 m2, a to najmä v rozsahu ich odplatného alebo bezodplatného scudzenia, ako aj na týchto nehnuteľnostiach zhotovovať akékoľvek stavby a vykonávať akékoľvek stavebné práce a stavebné úpravy (výrok I). Vo zvyšnom rozsahu súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( výrok II ). Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti odporcovi na miestne a vecne príslušný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Malacky, obci S. U., v katastrálnom území S. U., evidovaným na liste vlastníctva číslo 6158 ako pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 2282 m2, pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 364 m2, pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 8175 m2, pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 3750 m2 ( výrok III ). Napokon rozhodol o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia tak, že priznal navrhovateľovi voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % ( výrok IV ).
2/ V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Malacky, obci S. U., v katastrálnom území S. U., evidovanými na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X ostatná plocha o výmere 2282 m2, pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 364 m2, pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 8175 m2 a pozemok s parc.č. C-KN XXXXX/X - ostatná plocha o výmere 3750 m2, najmä sa zdržať ich predaja, darovania alebo iného prevodu na inú osobu, a to až do právoplatného skončenia konania o žalobe navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k Pozemkom. Navrhovateľ sa ďalej svojím návrhom dožadoval, aby súd do skončenia rovnakého konania vo veci samej uložil odporcovi povinnosť zdržať sa podávania návrhov na zapisovanie stavieb do katastra nehnuteľností, zhotovovania stavieb a akýchkoľvek stavebných prác a úprav na Pozemkoch. Na odôvodnenie návrhu uviedol navrhovateľ, že odporcovi predal Pozemky, pričom sa s sním dohodol na kúpnej cene vo výške 2.000.000,00 Eur. Skutočnosť, že Pozemky boli za túto kúpnu cenu ponúkané, potvrdzujú svedkovia A. A. a W. O. a tiež prospekt k predaju Pozemkov, vyhotovený pánom O. s názvom „PriRybníčku“. Konečnú dohodu medzi stranami o výške kúpnej ceny potvrdzujú tiež svedkovia O. G., V. F., H. M. a W. W.. Celú skutočne dohodnutú kúpnu cenu odporca navrhovateľovi do dnešného dňa neuhradil. Skutočne dohodnutá kúpna cena vo výške dvoch miliónov eur zodpovedá tiež všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností na základe posúdenia znalca, ktorý ich ohodnotil na sumu 1.820.000,00 Eur, pričom znalec neohodnocoval hodnotu projektovej dokumentácie a stavebných povolení, ktoré boli súčasťou predaja. Navrhovateľ a odporca sa zároveň dohodli, že do písomných vyhotovení kúpnych zmlúv uvedú nižšiu kúpnu cenu a zvyšok kúpnej ceny podľa ich skutočnej dohody o výške kúpnej ceny 2 milióny eur, zaplatí žalovaný iným spôsobom ako prevodom na účet. V zmysle tejto dohody bola preto medzi stranami uzatvorená Kúpna zmluva zo dňa 23.06.2023 na parcely číslo XXXXX/X a XXXXX/X s uvedením kúpnej ceny 107.000,- Eur a Kúpna zmluva zo dňa 22.05.2023 na parcely číslo XXXXX/X a XXXXX/X s uvedením kúpnej ceny 100.000,- Eur. Skutočná vôľa navrhovateľa bola predať Pozemky za 2 milióny eur a odporcova skutočná vôľa bola ich kúpiť za kúpnu cenu 2 milióny eur. Dohoda o kúpnej cene v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy nebola urobená vážne, a teda nedošlo k platnej dohode o všetkých náležitostiach kúpnej zmluvy. Ide preto podľa navrhovateľa o neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., nakoľko obe zmluvné strany neprejavili v písomných vyhotoveniach úkonov svoju vážnu vôľu. Na Pozemkoch, ktoré pre neplatnosť nadobúdacích titulov nie sú vo vlastníctve odporcu, ale navrhovateľa, odporca uskutočňuje stavby a žiada tiež o zapísanie stavby do katastra nehnuteľností, o čom prebieha aktuálne na Okresnom úrade Malacky, katastrálnom odbore, záznamové konanie R.-XXX/XX. Tieto skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zo strany súdu tak, aby odporca mal povinnosť sa zdržať nakladania s Pozemkami a stavebnej činnosti na nich až do momentu, kým súd právoplatne rozhodne o vlastníckom práve k Pozemkom. Je nutné predísť konaniu odporcu (stavebnými prácami, zhotovovaním stavieb na Pozemkoch či iným nakladaním s Pozemkami), ktoré bude viesť k ďalšiemu množeniu sporov. Žalovaný navyše podniká kroky k ponúkaniu domov a bytov, ktoré majú byť postavené na Pozemkoch. Uvedeným sú ohrozené aj práva tretích osôb, ktoré by takéto byty alebo domy mali záujem kúpiť. Odporca tieto domy a byty začína ponúkať na svojej webovej stránke C.:/..A..Z.. Konkrétnu ponuku na webovej stránke uvedenú ešte nemá, avšak po kliknutí na „viac o projekte“ k projektu „Veľké Leváre Byty a domy Lubica“ sa rozbalí v samostatnom okne webová stránka C.:/..Z. s nápisom „PriRybníčku - Veľké Leváre“ a „Coming Soon“. Kúpne zmluvy uzavreté medzi navrhovateľom a odporcom považuje navrhovateľ, ako je i vyššie uvedené, za absolútne neplatné. Ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností uvedená kúpna cena odlišne od skutočne dohodnutej kúpnej ceny, je celá kúpna zmluva neplatná a nemožno ju pri nehnuteľnostiach považovať ani za platne uzavretú kúpnu zmluvu so skutočne dohodnutou cenou, ani za kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Zámerné uvedenie nižšej výšky kúpnej ceny zo strany oboch zmluvných strán je vadou právneho úkonu pre nedostatok vážnosti vôle, ktorý robí tento právny úkon absolútne neplatným. Nie je možný prípad konverzie právneho úkonu (§ 41a ods. 1 Obč. zák.), keďže nie je daný predpoklad platnosti iného právneho úkonu a nemôže ísť ani o zastretý právny úkon (§ 41a ods. 2 Obč. zák.), keďže „uzatvorená“ kúpna zmluva s inou kúpnou cenou by v prípade nehnuteľnosti musela mať písomnú formu. Odporca vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv nie je vlastníkom Pozemkov, aj napriek zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý mu svedčí a navrhovateľ je ich hmotnoprávnym vlastníkom, pričom má naliehavý právny záujem na deklaratórnom určení jeho vlastníckeho práva súdom a tohto určenia sa má v úmysle domáhať. V prípade nevydania neodkladného opatrenia by navrhovateľovi hrozil vznik ujmy na jeho vlastníckych právach a zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery (tým, že by navrhovateľ musel v budúcnosti viesť spory aj s osobami, ktorým by odporca predal domy a byty aj napriek tomu, že
by mu vlastnícke právo k Pozemkom bolo súdom deklarované), že by sa mu pre súdne náklady s tým spojené fakticky ani neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu jeho vlastníckeho práva. 3/ Súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta CSP. Uviedol, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Tiež je potrebné skúmať, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha a či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav. Právnymi účinkami neodkladného opatrenia nesmie byť povinná osoba obmedzená neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. 4/ Poukazoval na to, že základnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia je osvedčiť, že má konkrétny nárok vyplývajúci z hmotného práva a že z určitého ním uvádzaného dôvodu je takému nároku nevyhnutné poskytnúť okamžitú ochranu súdu, pretože na rozsudok súdu po riadnom konaní a dokazovaní (a predovšetkým po vyjadrení druhej strany sporu) nie je možné čakať. Predpokladom na vyhovenie návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia súdom nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, navrhovateľom však musí byť hodnoverne osvedčená aspoň dôvodnosť a trvanie nároku. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Princíp proporcionality súčasne vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd je v konaní o neodkladnom opatrení povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. 5/ Súd prvej inštancie sa za účelom rozhodnutia o návrhu oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ predložil a z úradnej moci ich doplnil aktuálnymi úplnými výpismi navrhovateľa i odporcu z obchodného registra a aktuálnym výpisom z listu vlastníctva XXXX pre k.ú. S. U.. Odporca je na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. S. U. vedený ako výlučný vlastník Pozemkov s nadobúdacím titulom Kúpna zmluva S.-XXXX/XXXX (CKN XXXXX/X, XXXXX/X) a Kúpna zmluva S.-XXXX/XXXX (CKN XXXXX/X, XXXXX/X). Na liste vlastníctva sú vyznačené plomby na základe celkovo troch návrhov Z-2395/2025 (v konaní), Z-1625/2025 (prerušené) a Z-901/2025 (prerušené). Navrhovateľ predložil písomné záznamy o výpovediach ním navrhovaných
svedkov O. G., V. F., W. W., A. A., H. M. a W. O., ktorými osvedčil svoje zhora uvedené tvrdenia o dosiahnutej dohode s odporcom ohľadom kúpnej ceny Pozemkov vo výške 2.000.000,00 Eur, ako aj kúpne zmluvy na č.l. 26-29 a 46-49 súdneho spisu, ktorými na druhej strane osvedčuje, že táto dohoda nebola premietnutá do písomnej podoby uzavretých kúpnych zmlúv na prevod Pozemkov. Tvrdeniam navrhovateľa o kúpnej cene Pozemkov (vrátane stavebných povolení a projektov) vo výške 2.000.000,00 Eur nasvedčuje i predložený znalecký posudok č. XX/XXXX Ing. Augustína Jurkoviča, ktorý Pozemky ohodnotil na 1.820.000,00 Eur. Navrhovateľ tvrdí, že vzhľadom na už vyššie uvedené vady kúpnych zmlúv vlastnícke právo k Pozemkom dosiaľ neprešlo na odporcu, a teda vlastníkom Pozemkov ostal navrhovateľ ako pôvodný prevodca, ktorý má v úmysle sa domáhať určenia svojho vlastníckeho práva proti pasívne legitimovanému odporcovi, zapísanému na liste vlastníctva ako vlastník Pozemkov, na čom navrhovateľ zakladá i svoj naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Odporca na Pozemkoch aktuálne vykonáva výstavbu a hrozí, že by mohol rozostavané stavby začať predávať, a to, samozrejme, i s Pozemkami, resp. zastavanými a priľahlými časťami Pozemkov, o čom svedčí navrhovateľom predložený návrh na začatie katastrálneho konania, ako i samotný list vlastníctva, na ktorom sú zapísané viaceré plomby. Taktiež zo snímok internetových stránok odporcu je zjavné, že sa odporca minimálne pripravuje na to, že stavby na Pozemkoch začne predávať. Tomu zodpovedá i skutočnosť, že ohľadom výstavby na Pozemkoch bolo vydané územné rozhodnutie (č.l. 70) a stavebné povolenie (č.l. 71-78), práva a povinnosti z ktorých boli v zmysle dohody v kúpnych zmluvách postúpené na nadobúdateľa pozemkov. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu vzťahu medzi ním a odporcom, keď tvrdí, že je vlastníkom Pozemkov, avšak v katastri nehnuteľností je ako ich vlastník vedený práve odporca a že sa má v úmysle obrátiť na súd ohľadom určenia jeho vlastníckeho práva, pričom z ním uvádzaných skutočností a podkladov nateraz možno usudzovať na vyššiu pravdepodobnosť jeho úspechu v konaní ako zamietnutia jeho žaloby. Ak by sa v konaní vo veci samej potvrdili tvrdenia navrhovateľa o jeho vlastníckom práve k Pozemkov (čo sa nateraz javí ako pravdepodobnejšie, než zamietnutie jeho žaloby), potom sú jeho práva skutočne konaním odporcu na Pozemkoch ohrozené prípadným prevodom vlastníctva k časti Pozemkov na ďalšie osoby (nadobúdateľov rozostavaných stavieb na Pozemkoch), ale i ďalšou výstavbou. Je totiž potrebné si uvedomiť, že v Občianskom zákonníku je zakotvený určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby neoprávnene stojacej na takom pozemku, pričom nie za všetkých okolností je vzniknutý stav napraviteľný odstránením neoprávnenej stavby bez ďalšieho (prichádza do úvahy okrem iného i zriadenie vecného bremena k zastavanému pozemku, čo spôsobí trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka takého pozemku). Z uvedených dôvodov súd rozhodol o uložení povinnosti odporcovi zdržať sa nielen nakladania s Pozemkami vrátane ich odplatného či bezodplatného prevodu, ale i zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác a stavebných úprav na Pozemkoch, ako i zhotovovania akýchkoľvek stavieb na Pozemkoch. Návrh v časti o uloženie povinnosti zdržať sa podávania návrhov na zápis stavieb do katastra nehnuteľností súd zamietol, keďže navrhovateľ neuviedol ani neosvedčil, ako by bolo uložením takej povinnosti možné dosiahnuť ochranu práv navrhovateľa, resp. ako by sa uložením či neuložením takej povinnosti čokoľvek zmenilo na postavení navrhovateľa. V posudzovanej veci totiž navrhovateľ tvrdí, že odporca na jeho Pozemkoch vykonáva výstavbu rodinných domov a bytových domov, kde vlastnícke právo k rozostavaným stavbám nevzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ale už samotným zhotovením stavby ako novej veci a aj preto sa vlastnícke právo k takej novej veci zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom. Z pohľadu ohrozenia práva navrhovateľa tak zásah do jeho práv nevzniká až podaním návrhu na zápis rozostavanej alebo hotovej stavby do katastra nehnuteľností, ale už samotným zhotovením takej stavby a z pohľadu ochrany jeho práv je úplne irelevantné či stavba stojaca na jeho pozemku je alebo nie je evidovaná na príslušnom liste vlastníctva. Preto uložením povinnosti odporcovi nepodávať návrhy v katastrálnom konaní nie je možné dosiahnuť ochranu tých práv navrhovateľa, ktorých ochrany sa podaným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáha. 6/ Súd prvej inštancie napokon konštatoval, že neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, keď spočíva v uložení zákazu konať, teda sa súčasný faktický stav sporných Pozemkov do skončenia konania len „zakonzervuje“. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň neobmedzí odporcu nad mieru primeranú pomerom, pretože vlastnícke právo navrhovateľa v tomto prípade vyžaduje vyššiu ochranu než právo odporcu na vykonávanie podnikateľskej činnosti na dotknutých Pozemkoch. 7/ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 262 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba vo veci samej ešte podaná nebola. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie
7C/129/2025 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Navrhovateľ bol so svojim návrhom na neodkladné opatrenie úspešný z väčšej časti - bolo vyhovené trom s ním navrhovaných štyroch výrokov (zákaz nakladania, zákaz vyhotovovania stavieb, zákaz stavebnej činnosti a úprav a napokon zamietnutý zákaz podávania návrhov na zápis stavieb). Vzhľadom na uvedené rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (75 % - 25 %). 8/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním odporca, a to v jeho celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne navrhoval uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 391 CSP a konanie zastaviť. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prv ej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,; ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, t.j., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 9/ Navrhovateľ presvedčil konajúci súd o tom, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 2.000.000 eur, pričom sa zároveň dohodli, že do písomných vyhotovení kúpnych zmlúv uvedú nižšiu kúpnu cenu a zvyšok kúpnej ceny podľa ich skutočnej dohody o výške kúpnej ceny, zaplatí odporca iným spôsobom, ako prevodom na účet. Navrhovateľ ďalej v návrhu uvádza, že skutočne dohodnutú kúpnu cenu odporca navrhovateľovi do dnešného dňa neuhradil. Na preukázanie hodnovernosti svojich tvrdení navrhovateľ založil do spisu písomné záznamy o výsluchu svedkov, z ktorých sú všetci rodinne ( brat ) alebo pracovne prepojení s navrhovateľom vzhľadom na služby, ktoré pre neho poskytovali a stále poskytujú. Pritom ani jeden zo svedkov nebol bezprostredne prítomný pri akte podpisu zmluvy a z ich výpovedí je zrejmé, že sú motivovaní skôr snahou účelovo pomôcť v konaní navrhovateľovi. Všetci svedkovia si síce pamätajú, že bola dohodnutá kúpna cena 2 mil. eur, avšak nevedia uviesť, aká časť tejto kúpnej ceny uhradená bola a ktorá časť zostala neuhradená. Navrhovateľ tiež do spisu založil znalecký posudok, ktorý má potvrdiť hodnotu pozemkov v podstatne vyššej výške, ako bola cena uvedená v kúpnej zmluve. Podľa odporcu, ide zo strany navrhovateľa o v plnom rozsahu vyfabulovaný a účelovo vytvorený skutkový stav, ktorý vôbec nezodpovedá realite. 10/ Predmetné dve kúpne zmluvy sporové strany uzatvárali dňa 22. 5. 2023 a 23. 6. 2023, t.j. dva roky pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V oboch kúpnych zmluvách navrhovateľ prehlásil, že prejav jeho vôle vyjadrený v tejto zmluve je slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný, jeho zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, že zmluvu nepodpisuje v tiesni, v omyle a za nápadne nevýhodných podmienok. V oboch zmluvách tiež prehlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel a plne s ňou súhlasí, na znak čoho ju podpisuje. Odporca považuje za zvláštne, že po dvoch rokoch zrazu navrhovateľ tvrdí, že v skutočnosti bola dohodnutá kúpna cena vo výške 2 mil. eur, pričom tieto peniaze mu takmer dva roky vôbec nechýbali, nedožadoval sa ich zaplatenia, uznania dlhu, jeho zabezpečenia, resp. aspoň písomného potvrdenia o jeho existencii a navyše nemal túto pohľadávku vôbec evidovanú vo svojom účtovníctve a v majetku firmy. Vo vzťahu k tejto podľa navrhovateľa reálne dohodnutej kúpnej cene ani nepodal daňové priznanie a neuhradil daň. Navrhovateľ tiež neuvádza, akým spôsobom a kedy mal byť uhradený zvyšok kúpnej ceny. Vzniká otázka, či sa konateľ spoločnosti navrhovateľa nedopustil trestného činu zneužitia povinnosti pri správe cudzieho majetku, resp. iných daňových trestných činov, pretože svoju spoločnosť výrazne poškodil. 11/ Odporca zdôraznil, že on nemôže mať žiadny záujem na tom, aby bola v kúpnej zmluve uvedená výrazne znížená kúpna cena, ako skutočná, pretože by poškodzoval sám seba. Rozdiel medzi nadobúdacou a realizačnou cenou musí totiž odporca zdaňovať. 12/ Navrhovateľ tiež tvrdí, že dohoda o výške kúpnej ceny nebola urobená vážne, a teda že nedošlo k dohode o všetkých náležitostiach kúpnej zmluvy. Kľúčovým právnym prvkom pri absencii vážnosti je to, či zmluvné strany chceli svojím prejavom vôle spôsobiť právne následky alebo nie. V danom prípade však navrhovateľ nikde neuvádza, že by kúpnu zmluvu nechcel uzatvoriť, teda, že by nechcel previesť svoje vlastníctvo a spôsobiť tým vznik a zmenu konkrétnych právnych následkov, t.j. zánik vlastníckeho práva na strane predávajúceho a vznik vlastníckeho práva na strane kupujúceho. Pri posudzovaní nevážnosti prejavu vôle jednej zo zmluvných strán sa vychádza z princípu právnej istoty v občianskoprávnych vzťahoch a ochrany dobrej vôle druhej osoby, pričom takýto právny úkon sa považuje za platný a pochybnosti o nevážnosti vôle sa pripisujú na ťarchu toho, kto pochybnosť za tejto situácie vyvolal. V danom prípade odporca ako druhá zmluvná strana dôvodne predpokladal, že navrhovateľ vyjadruje svoju vážnu vôľu previesť svoje vlastníctvo za dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré vychádzali z
vtedy aktuálneho stavu situácie. táto vôľa strán bola následne pretavená do zmluvy, ktorú navrhovateľ dobrovoľne podpísal. 13/ Pokiaľ ide o dohodnutú kúpnu cenu navrhovateľ jej výšku spochybňuje, pričom na podloženie svojich tvrdení do súdneho spisu dokladá znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 30. 4. 2025. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť oceňuje, je 21. 4. 2025, pričom sám znalec uvádza, že informácie získal pri miestnej obhliadke a v čase obhliadky už prebieha výstavba rodinných a bytových domov, ktoré sú v štádiu rozostavanosti; znalec teda oceňoval nehnuteľnosti dva roky po kúpe. Kúpna zmluva bola uzatváraná v máji, resp. júni 2023. V tom čase neboli v stavebných povoleniach doriešené právne vzťahy( vecné bremená ) k dotknutým susedným pozemkov, ktoré bolo potrebné získať na uloženie inžinierskych sietí, pričom obe zmluvné strany dobre vedeli, že riešenie tohto problému si vyžiada dlhšiu dobu a značné dodatočné investície. Realita bola nakoniec taká, že všetky potrebné vecné bremená sa kupujúcemu podarilo získať až po asi 1,5 roku intenzívnej práce, čo stálo nemalé finančné prostriedky, s ktorými sa však počítalo už v čase kúpy. Okrem toho bolo zrejmé, že bude nutná prerábka projektovej dokumentácie a následne zmena stavby pred dokončením s celkovým nákladom cca 200.000 eur. V čase, kedy znalec oceňoval pozemky, boli už zrealizované z väčšej časti projektové práce, povoľovacie konanie a prípravné práce k realizácii prerábky. Pozemky teda boli z väčšej časti napojené na kanalizačný systém novým, technicky realizovateľným a právne dovoleným spôsobom. Kúpna cena odrážala aj potrebu prekládky vzdušného elektrického vedenia vedením do zeme s predpokladanými investičnými nákladmi cca 200.000 eur. V neposlednom rade - čo uznal aj znalec - na pozemkoch už stáli rozostavané stavby. Všetky tieto skutočnosti boli zvažované pri dohode o kúpnej cene. 14/ Pokiaľ ide o Navrhovateľom doložený znalecký posudok, tento bol spracovaný v rozpore s právnymi predpismi a je nezákonný. Pri určení hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie totiž znalec nadhodnotil hodnotu mnohých koeficientov, čím výsledná suma za 1 m2 bola určená v nesprávnej výške 124,78 eur. Znalec pochybil pri východiskovej hodnote pozemku, ktorá bola stanovená v maximálnom rozsahu 80 %, čo je aplikovateľné len v prípadoch, keď ide o pozemok v plnom rozsahu napojený na siete - pozemkom však chýba napojenie na komunikácie, vnútorné prístupové cesty, napojenie na elektriku, vodu, dokončenie kanalizácie a pod. použite maximálneho rozsahu pri východiskovej hodnote je preto nezákonné. 15/ Druhým pochybením je stanovenie hodnoty koeficientu povyšujúcich faktorov na maximálnu hodnotu 1,5, čo je opätovne v rozpore so zákonom; použitie tohto koeficientu v maximálnej výške je možné len v prípadoch, keď to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, čo však v danom prípade zohľadnené bolo, pretože táto bola stanovená v maximálnom rozsahu 80 %. Znalec mal preto tento koeficient prevyšujúcich faktorov stanoviť na úrovni 1,0 a nie 1,5, nakoľko už len týmto jednoznačným pochybením dosiahol o 50 % vyššiu cenu. 16/ Podľa odporcu bol nesprávne stanovený aj koeficient technickej infraštruktúry na hodnotu 1,5, t.j. znovu na najvyššiu možnú výšku. V popise znalec uvádza - veľmi dobrá vybavenosť, možnosť napojenia na viac ako 3 druhy verejných sietí. V skutočnosti to nie je pravda, napojenie pozemkov je možné len na vodu, elektriku a kanalizáciu, napojenie na plyn nie je možné. Najvyššiu hodnotu tohto koeficientu je možné udeliť len v prípade, ak je napojenie možné na viac ako 3 druhy verejných sietí; skutočná výška koeficientu teda mala byť stanovená na spodnom rozsahu ( cca 1,2 resp. max. 1,3 ), lebo nie je možné napojenie na viac ako 3 druhy sietí a aj tieto siete nie sú v bezprostrednom dosahu. V neposlednom rade je nesprávne stanovený aj koeficient funkčného využitia územia na hodnotu 1,3, teda opätovne v maximálnej výške. Keďže pozemky a celý areál nie je dobudovaný a teda pri funkčnom využití územia je možné aplikovať koeficient maximálne vo výške 1,05 až 1,1, avšak v žiadnom prípade nie v maximálnej hodnote 1,3. 17/ Na preukázanie nesprávnosti navrhovateľom doloženého znaleckého posudku odporca do spisu doložil znalecký posudok Ing. Igora Matušeka č. XX/XXXX zo dňa 9. 11. 2024, spracovaný pre financujúcu banku za účelom zriadenia záložného práva, uzatvorenia záložnej zmluvy a následného odsúhlasenia financovania celého projektu. Znalec ocenil pozemky s ohľadom na situáciu k novembru 2024 na sumu 59,28 eur/1 m2 čo je výrazne nižšia suma, ako suma uvedená v znaleckom posudku, doloženého navrhovateľom - 124,78 eur/1 m2. 18/ Navrhovateľ v ním podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentuje rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2216/2007 a snaží sa preukázať, že ak je uvedená kúpna cena odlišná od kúpnej ceny skutočne dohodnutej, ide o neplatnú kúpnu zmluvu. Navrhovateľ však neuviedol, že daný rozsudok vychádza z úplne inej skutkovej situácie. 19/ Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pred každým rozhodnutím vyhodnocuje, či požadované obmedzenie alebo povinnosť nie sú vo výraznom nepomere k právu, ktorému má
byť poskytnutá predbežná ochrana. Subjekt, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, nesmie byť obmedzený nad rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu práva navrhovateľa. Narušenie proporcionality zakladá vecnú nesprávnosť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia z hľadiska absencie účelnosti. Neodkladným opatrením sa však zakazuje odporcovi vykonávať stavebné práce a stavebné úpravy na rozostavaných stavbách rodinných domov a bytových domov, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Ide o vymurované a rozostavané stavby, ktoré by v prípade zastavenia stavebných prác a stavebných úprav boli značným spôsobom poškodené. Odporca dodal, že je rozostavaných 12 rodinných domov a 6 bytových domov. Pri rozostavaných domoch je potrebné dokončiť strechy domov, aby nedochádzalo vplyvom poveternostných podmienok k degradácii stavebných konštrukcií domov; pri bytových domoch je potrebné zrealizovať výstavbu aspoň po prvé nadzemné podlažie, ukončiť ju vencom a stropom, aby nedochádzalo k narúšaniu zvislých nosných konštrukcií bytového domu a k poškodeniu statiky. 20/ Odporca napokon v odvolaní namietal, že v danom prípade na vydanie neodkladného opatrenia nie sú splnené základné procesné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, nakoľko nie je potrebná bezodkladná úprava pomerov účastníkov a nie je ani obava, že bude ohrozená exekúcia. Odporca totiž žiadne byty ani domy nepredáva, nakoľko v súčasnosti realizuje výstavbu inžinierskych sietí, prvého poschodia bytových domov a holostavby rodinných domov. Jediným výsledkom neodkladného opatrenia bude to, že dôjde k zásadnému poškodeniu majetku odporcu a k znehodnoteniu stavieb, čo si opätovne vyžiada podstatne zvýšené investičné náklady. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom pozemkov, mal by podať vo veci meritórnu žalobu, doložiť dôkazy ku svojim tvrdeniam a v prípade úspechu sa stať vlastníkom pozemkov, nie však stavieb na nich postavených. Následne si bude môcť upraviť s vlastníkom stavieb vzájomné vzťahy tak, aby to pre obe strany bolo výhodné; žiadne jeho právo teda ohrozené nie je. Odporca sa však domnieva, že navrhovateľ nemôže v konaní ustáť dôkaznú situáciu, pretože celá jeho právna argumentácia je postavená na účelových a nepravdivých tvrdeniach a na nesprávnom a nezákonnom znaleckom posudku. 21/ Na odvolanie odporcu podal navrhovateľ vyjadrenie ( č.l. 223 a nasl. spisu ), v ktorom uviedol, že odporca v odvolaní takmer žiadnym spôsobom nekonkretizuje, v čom spočívajú ním uvádzané odvolacie dôvody. Odvolanie odporcu je plné jeho subjektívnych vyjadrení a hodnotení, ale bez toho, aby tieto jeho subjektívne vyjadrenia a hodnotenia napĺňali konkrétne odvolacie dôvody. Vyjadrenie všeobecného nesúhlasu odporcu s uznesením súdu prvej inštancie nemôže nahrádzať povinnosť odporcu vecne argumentovať; k svojmu odvolaniu nepripojil žiadny dôkaz a tento ani neoznačil, okrem listiny, ktorú odporca označuje ako „znalecký posudok Ing. Igora Matušeka č. XX/XXXX“, ktorý však nemožno označiť ani len za súkromnú listinu. Tento predložil žalovaný vo formáte PDF, ktorý nie je žiadnym spôsobom autorizovaný, a to ani elektronicky, ani fyzickým podpisom. Tento dokument je preto nedôveryhodný a nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Nespĺňa náležitosti znaleckého posudku; je nekompletný, neobsahuje znaleckú doložku, ani žiadne prílohy. K argumentu odporcu, že ani jeden zo svedkov nebol bezprostredne prítomný pri akte podpisu zmluvy, žalobca uviedol, že svedok O. G. bol vtedajším konateľom žalobcu a jeho podpis je na oboch simulovaných kúpnych zmluvách úradne osvedčený. Skutočnosť, že bývalý konateľ navrhovateľa p. G. a súčasný konateľ navrhovateľa p. M. sú bratia ( príbuzné osoby ) vyplýva z vyhlásení samotných týchto svedkov. Žiaden iný zo svedkov nie je ani v rodinnom a ani v pracovnom vzťahu so spoločníkom či konateľom navrhovateľa. Z prospektu, ktorým boli predmetné pozemky ponúkané na predaj, plynie, že boli ponúkané za predajnú cenu 2 mil. eur, čo potvrdzujú aj svedkovia W. O., A. A.; podobne svedok V. F., ktorý predaj v konečnom dôsledku aj sprostredkoval, tiež uvádza, že skutočná kúpna cena, ktorú zmluvné strany dohodli, bola 2 mil. eur. 22/ Argument odporcu, že navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia až po uplynutí dvoch rokov od uzavretia simulovaných kúpnych zmlúv je irelevantný, nakoľko vlastnícke právo je nepremlčateľné. Navrhovateľ sa s odporcom dohodli, že celá kúpna cena vo výške 2 mil.eur bude vyplatená do konca roku 2024; navrhovateľ preto očakával, že sa tak stane. Pán A. A., ktorý je ako podpisujúci konateľ v mene odporcu uvedený na oboch simulovaných kúpnych zmluvách, navyše na časť kúpnej ceny v sume 850.000 eur vystavil ako určitú formu „zábezpeky“ Zmluvu o pôžičke zo dňa 25. 5. 2025, znejúcu v prospech p. H. M., ktorý zastrešoval jednania o predaji pozemkov odporcu. Pán M. pánovi A. nikdy nepožičal finančné prostriedky podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. A. A. vystavenie tejto zmluvy o pôžičke sám iniciatívne navrhol a vykonal práve z dôvodu, že chcel poskytnúť určitú „záruku“ či „ubezpečenie“ k úhrade časti kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. P. H. M. sa do februára alebo marca r. 2025 pokúšal neustále o komunikáciu s p. A. A. ohľadom uhradenia dlžnej časti kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Poskytnutie tejto zábezpeky formou zmluvy o pôžičke uvádzajú aj svedkovia W. W., V. F., H. M..
23/ Pán A. podal dňa 18. 12. 2024 návrh na vyhlásenie osobného oddlženia a Mestský súd Bratislava III vyhlásil rozhodnutím sp. zn. 24OdK/342/2024 zo dňa 29. 1. 2025 na majetok p. A. konkurz; p. A. prestal byť zapísaný ako konateľ odporcu oprávnený konať samostatne v obchodnom registri dňa 30. 10. 2024; v súčasnosti je ako konateľ v obchodnom registri zapísaný jeho otec Ľ. A.. 24/ Odporca v odvolaní kladie otázku, aká by mala byť jeho motivácia, aby sa dohodol v skutočnosti na inej vyššej kúpnej cene, než aká je uvedená v simulovaných kúpnych zmluvách, avšak podľa ustálenej judikatúry pre záver o neplatnosti tohto zastretého právneho úkonu ... nie je rozhodujúce, z akého dôvodu došlo k predstieraniu inej kúpnej ceny, či bol motívom poplatkový únik, resp. obídenie cenových predpisov. Na závere o neplatnosti kúpnej zmluvy nemôže nič zmeniť ani text samotnej kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci zmluvu po napísaní prečítali, boli riadne poučení o jej obsahu a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali. Svedok V. F. uviedol, že ako benefit za to, že nemusia túto sumu vyplatiť na jedenkrát ( sumu 2 mil.eur ) sa dohodlo aj to, že cena, ktorá pôjde na papier pri kúpnopredajnej zmluve medzi spoločnosťou Corin 33 s.r.o. ako predávajúcou a Palub s.r.o. ako kupujúcou, bude oveľa nižšia, približne 200.000 eur. Odporca získal časový priestor na zaplatenie celej kúpnej ceny 2 mil eur až 1,5 roka. Motívom mohol byť od počiatku úmysel neuhradiť celú skutočne dohodnutú kúpnu cenu, tiež následne vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený pre nedostatok majetku; prípadne mohlo ísť o kombináciu oboch motívov. 25/ Navrhovateľ na podporu svojej argumentácie poukazoval na rozhodovaciu súdnu prax, napr. rozsudok NS SSR zo dňa 30. 1. 1975 sp. zn. 1Cz/129/74, ktorý ako súčasť stálej rozhodovacej praxe označil aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/29/2017 zo dňa 24. 1. 2018 ( publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 71/2018 ), tiež uznesenie NS SR zo dňa 23. 6. 2020 sp. zn. 3Cdo/43/2019. Simulácia ( predstieranie ) pri právnom úkone predstavuje rozpor ( nezhodu ) medzi vôľou a jej prejavom. U simulovaného konania v ktorom absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. za absolútne neplatný; simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Tiež podľa uznesenie NA SR zo dňa 19. 10. 2010 sp. zn. 5MCdo/11/2009, ak právny úkon trpí vadami vôle ( nebol urobený slobodne a vážne ) alebo trpí vadami prejavu vôle ( nebol urobený určite a zrozumiteľne ), je absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona ( ex lege ), a pôsobí od začiatku ( ex tunc ) voči každému. Na odporcom účelovo kritizované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo/2216/2007 pravidelne odkazujú aj všeobecné súdy Slovenskej republiky, ktorých rozhodnutia prešli aj testom ústavnosti. Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 3. 3. 2011 sp. zn. IV.ÚS 66/2011 dospel k záveru, že ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti uvedená cena odchylná od kúpnej zmluvy skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva a za platnú nemožno považovať ani kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou, ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Keďže kúpna cena bola od počiatku neplatná, sťažovateľovi z nej nemohol vzniknúť uplatňovaný nárok na náhradu škody. 26/ Podľa navrhovateľa odporca prezentuje svoje tvrdenia spôsobom postrádajúcim vecnú oporu, bez toho, aby ich podložil akýmikoľvek dôkazmi. Z vyjadrení svedkov vyplýva, že v danej veci sa jedná o vedomú spoločnú simuláciu navrhovateľa aj odporcu. Vôľa žiadnej zo zmluvných strán uzatvoriť simulované písomné kúpne zmluvy nebola vážna. Odporca nepredložil jediný dôkaz, ktorým by osvedčoval opak skutkového stavu, ktorý osvedčil navrhovateľ. Odporca sa snaží navodiť dojem, že sám o svojej simulácii údajne nevedel, a preto navrhovateľ poukazuje na WhatsApp-ové správy, ktoré zasielal konateľ odporcu p. A. A. p. H. M., ako osobe, ktorá zastrešovala jednania o predaji pozemkov žalobcu dňa 17. 5. 2023. 27/ Výpočty odporcových „investícií“ na predmetných pozemkoch sú len ďalšími zavádzajúcimi vyjadreniami odporcu, ktoré nie sú ničím osvedčené. Tieto boli známe už v čase uzatvárania simulovaných kúpnych zmlúv, a teda aj zohľadnené v kúpnej cene. 28/ K námietke odporcu, že znalecký posudok predložený navrhovateľom vychádza z miestnej obhliadky uskutočnenej v čase, kedy už prebiehala výstavba rodinných a bytových domov, navrhovateľ uviedol, že táto skutočnosť nemá z hľadiska výsledkov znaleckého dokazovania relevanciu, keď predmetom znaleckého posudku bolo výlučne stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, nie stavieb na nich postavených, ani ich prípadný vplyv na hodnotu pozemkov nad rámec kritérií uplatnených v znaleckej metodike. Znalec sa vo svojom posudku nezaoberal oceňovaním stavieb a tieto ani neboli zahrnuté do výpočtu hodnoty. Percentuálne určenie východiskovej hodnoty pozemku na úrovni 80 % nie je viazané výlučne na podmienku úplného napojenia pozemku na inžinierske siete; hodnota 80 % môže byť určená aj v prípadoch, keď pozemok nie je v plnom rozsahu napojený na všetky inžinierske siete, pokiaľ ostatné relevantné faktory - poloha, prístupnosť, územnoplánovacie určenie či možnosti budúceho napojenia - odôvodňujú takéto ocenenie. Stanovenie východiskovej hodnoty pozemku vo výške 80 % samo
osebe nevylučuje použitie koeficientu povyšujúcich faktorov vyššieho ako 1,00. Východisková hodnota a koeficient predstavujú dva odlišné oceňovacie nástroje - prvá odráža všeobecnú kategóriu pozemku, druhý zohľadňuje ďalšie konkrétne prednosti a okolnosti, ktoré neboli plne zahrnuté do východiskovej hodnoty. Metodika umožňuje maximálne uplatnenie koeficientu 1,5 aj pri 80 % východiskovej hodnote, pokiaľ existujú takéto povyšujúce faktory, napr. tvar a výmera pozemku, druh možnej zástavby či sadové úpravy, ktoré ovplyvňujú jeho trhovú hodnotu. Odporca teda k svojmu vyhláseniu, že navrhovateľom predložený znalecký posudok je „nezákonný“ nepredkladá žiadne relevantné argumenty a tieto ani neosvedčuje. Navrhovateľ za účelom preukázania, že simulovaná kúpna cena zodpovedá hodnote prevádzaných nehnuteľností, dal vypracovať ďalšie dva znalecké posudky - znalecký posudok Ing. Vladislava Omelina č. XX/XXXX zo dňa 9. 9. 2025, ktorý oceňuje predmetné pozemky k dátumu 31. 5. 2023 na sumu 1.710.000 eur a znalecký posudok znalca Ing. Jána Kadlečíka č. XX/XXXX zo dňa 22. 8. 2025, ktorý oceňuje predmetné pozemky k dátumu 31. 5. 2023 na sumu 1.700.000 eur. Spolu so znaleckým posudkom znalca Ing. Augustína Jurkoviča č. XX/XXXX zo dňa 30. 4. 2025, ktorý ocenil predmetné pozemky na sumu 1.820.000 eur, ktorý navrhovateľ súdu už predložil, tak navrhovateľ predložil tri samostatné znalecké posudky, ktoré nesporne stanovujú skutočnú hodnotu prevádzaných nehnuteľností. Len všeobecná hodnota predmetných pozemkov podľa ďalších dvoch znaleckých posudkov predkladaných s týmto podaním vyčíslená k času uzatvorenia simulovaných kúpnych zmlúv je tak o viac ako 700 % vyššia, než kúpna cena uvedená v simulovaných kúpnych zmluvách. Argumentácia ohľadom toho, že predmetné pozemky nemali hodnotu skutočne dohodnutej kúpnej ceny, tak neobstojí. Znalci pritom neoceňovali hodnotu projektovej dokumentácie a stavebných povolení, ktoré boli tiež súčasťou predaja a teda hodnota plnenia zo strany predávajúceho - navrhovateľa v rámci simulovaných písomných kúpnych zmlúv, by sa pri zohľadnení tejto skutočnosti znalcami ešte viac navýšila. 29/ Odporca vo svojom odvolaní tvrdí, že neodkladným opatrením v časti, ktorou sa mu zakazuje uskutočňovať stavebné práce a stavebné úpravy na rozostavaných stavbách, má byť údajne neprimerane zasiahnutý. Odporca tvrdí, že jeho právo na výkon podnikateľskej činnosti má prevážiť nad právom navrhovateľa na nezasahovanie do jeho vlastníckeho práva a nad ochranou navrhovateľa pred trvalými a zásadnými zmenami, ktoré majú byť realizované zásahmi navrhovateľa do vlastníckeho práva žalobou výstavbou uskutočňovanou odporcom. Odporca sa odvoláva na to, že údajne, ak sa nebude vo výstavbe pokračovať, vzniknú škody na neoprávnených stavbách na cudzom pozemku poveternostnými vplyvmi. Svoje tvrdenia odporca nijakým spôsobom neosvedčuje. Tvrdí, že na dvanástich rodinných domoch je potrebné dokončiť strechy, pričom, ako vyplýva z fotodokumentácie k znaleckému posudku znalca Ing. Vladislava Omelina, tieto rodinné domy sú už strechou prekryté. Odporca neozrejmuje, akým spôsobom by mali poveternostné vplyvy údajne poškodiť hrubé stavby, pokiaľ by aj tieto rodinné domy strechou prekryté neboli. Ohľadom stavieb bytových domov ( ktoré stavbami v občianskoprávnom zmysle nemožno nazývať ) sám odporca uvádza, že je nutné zrealizovať stavbu nadzemného podlažia, t.j. nemožno hovoriť o stavbách. Cieľom odporcu je práve vytvoriť prvé nadzemné podlažie, aby ich bolo možné považovať za ( rozostavané ) stavby, a tým zasiahnuť do vlastníckeho práva navrhovateľa a zhoršiť jeho právne postavenie. Navrhovateľ považuje nariadenie neodkladného opatrenia za nevyhnutné, nakoľko pokračovanie stavebných prác, realizácia stavebných úprav či prevod rozostavaných stavieb spolu s pozemkami alebo ich časťami na tretie osoby môžu vytvoriť nenávratný právny a faktický stav, ktorý by aj v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej spôsobil trvalé obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Podľa navrhovateľa ohrozenie jeho práv má závažnejší a dlhodobý charakter ako dočasné obmedzenie podnikateľskej činnosti odporcu, ktorý nariadeným predbežným opatrením neprichádza o svoje práva, len sa mu dočasne pozastavuje ich výkon, kým súd nerozhodne o veci samej. Naproti tomu, ak by k zásahu do práv navrhovateľa došlo ešte pred rozhodnutím vo veci samej, jeho následky by už nebolo možné plne napraviť. 30/ Odporca tiež tvrdí, že nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, pretože žalovaný údajne ani byty a ani domy na predmetných pozemkoch nepredáva. Toto tvrdenie však nie je pravdivé, nakoľko odporca aj naďalej podniká aktívne kroky k predaju domov a bytov. Na webovej stránke odporcu C.:/..A..Z. sa aktuálne zobrazuje informácia : „Aktuálne v predaji prirybníčku“. „Spoznajte náš najnovší projekt v obci Veľké Leváre, len na skok od okresného mesta Malacky, v mieste kde sa prelína bohatá história s prírodnými krásami.“ Navrhovateľovi bola tiež doručená Rezervačná zmluva na nehnuteľnosť, ktorá preukazuje, že odporca aktívne realizuje predaj bytov a domov na predmetných pozemkoch cez jeho spriaznené a prepojené spoločnosti či osoby. Spoločnosť Duralin s.r.o. má tých istých spoločníkov aj konateľov, ako odporca, sídli na tej istej adrese ako odporca a jej predchádzajúce obchodné meno bolo „PALUB SK s.r.o.“
31/ Odporca sa tiež mýli v tom, že v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej navrhovateľovi „nič nebude brániť stať sa vlastníkom pozemkov“. Rozhodnutie o určovacej žalobe, ktorú navrhovateľ podá, má deklaratórne účinky, nie konštitutívne. Navrhovateľ sa tak nestane vlastníkom rozhodnutím súdu, ale súd jeho vlastníctvo iba deklaruje. Je preto nevyhnutná potreba dočasne upraviť pomery do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, nakoľko odporca svojím konaním a vyjadreniami dáva jasne najavo, že má v úmysle zhoršovať právne postavenie navrhovateľa. Navrhovateľ navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 32/ Na vyjadrenie navrhovateľ podal odporca odvolaciu repliku ( č.l. 344 a nasl. spisu ), v ktorej zotrval na svojich dovtedy prezentovaných tvrdeniach. Osobitne k otázke vzniku škôd v dôsledku poveternostných podmienok odporca uvádza, že v prípade stavby rodinných domov nie je konštrukcia strešného plášťa na rozostavaných domoch ešte vôbec ukončená v zmysle technických noriem a predpisov na konštrukciu strechy. Nie sú ukončené klampiarske, zadebňovacie a zváracie práce na strešnej fólii. Stavba nie je riadne odvodnená, a teda v dôsledku nemožnosti pokračovania nevyhnutných stavebných prác dochádza k podmývaniu objektu, čo môže mať za následok nerovnomerné sadanie stavby, pričom následne sa môžu začať prejavovať trhliny na objekte. Tieto skutočnosti môžu viesť k značnému poškodeniu, znehodnoteniu doposiaľ vytvoreného diela. V prípade stavby bytových domov, tvrdenie, že sa odporca snaží na objekte bytového domu vytvoriť prvé nadzemné podlažie, aby ho následne vedel zapísať ako rozostavanú stavbu, je nesprávne, pretože rozostavaná stavba sa podľa zákona zapisuje už keď je vytvorená základová doska objektu s vymurovaným prvým radom muriva, ktoré určuje presný rozmer a tvar objektu podľa stavebného povolenia. Na objektoch odporcu je už vymurovaná posledná rada tehál, čiže odporca by si mohol objekty zapísať ako rozostavanú stavbu už veľmi dávno. Pokračovať v tejto stavbe však odporca musí vzhľadom na skutočnosť, že celý objekt je murovaný z pálenej tehly, ktorá má vo vnútri prepážky ( diery ), ktoré keď nie sú z vrchnej strany ukončené ( uzavreté ) v zmysle technických predpisov, tak príde vplyvom dažďa k zatečeniu týchto prepážok a následné zmrazovacie a rozmrazovacie cykly porušia statiku týchto tvárnic. Toto môže viesť až k tomu, že sa bude musieť vybúrať poškodené murivo a nahradiť ho novým, lebo by nebola zaručená statika objektu. Vydaným neodkladným opatrením tak budú vznikať zásadné a významné škody na realizovaných stavbách a práva odporcu sú tak ohrozené podstatne väčším spôsobom v prípade vydania neodkladného opatrenia, ako sú ohrozené práva navrhovateľa v prípade jeho nevydania. Odporca je tak neodkladným opatrením ohrozený a obmedzený neadekvátnym rozsahom vo vzťahu k ohrozeniu práva navrhovateľa a teda uvedené neodkladné opatrenie je v rozpore so zásadou proporcionality. Odporca tiež uviedol, že uzatvorenie rezervačnej zmluvy neznamená, že odporca aktívne realizuje predaj bytov, ale znamená len toľko, že sa vytvára databáza záujemcov o kúpu budúcich bytov, ktorým rezervačnou zmluvou garantuje ich budúce práva. 33/ Na odvolaciu repliku odporcu podal navrhovateľ odvolaciu dupliku ( č.l. 364 a nasl. spisu ), v ktorej sa pridržiaval svojej doterajšej argumentácie a poukazoval na ním už skôr uvádzané dôvody. 34/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. s výnimkou zamietajúceho výroku uznesenia ), v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je sčasti dôvodné. 35/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 36/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 37/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade navrhovateľ neodkladného opatrenia navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami ( t.j. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ).
38/ Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia. 39/ Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, v záujme, aby dosiahol ochranný účel neodkladného opatrenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť ( t. j. nemusí tieto skutočnosti preukázať ), teda tieto sa musia javiť aspoň ako pravdepodobné. Osvedčenie ( na rozdiel od dokazovania ) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( t.j. nie všetky rozhodujúce skutočnosti ), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality tak, ako pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda rozhoduje za situácie, kedy skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia a zákonný účel tohto inštitútu je ďalej nevyhnutné, aby bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté pomerne rýchlo - v zmysle § 328 ods. 2 CSP v danom prípade v lehote 30 dní. Potom táto pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára podmienky pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. Preto súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak spravidla rozhoduje len na základe osvedčenia podstatných skutočností. 40/ Preskúmajúc spisový materiál dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že v súdenej právnej veci boli splnené zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to v časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal zákazu disponovania s označenými nehnuteľnosťami najmä formou ich scudzenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ neodkladného opatrenia vo svojom návrhu dostatočne osvedčil potrebu poskytnutia súdnej ochrany ním uplatneného nároku v uvedenom rozsahu. 41/ Procesné zabezpečenie formou neodkladného opatrenia má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku podľa aktuálneho stavu konania. Z vyššie uvedeného potom plynie, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Odvolací súd sa v tomto zmysle stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil skutočnosť o ním tvrdenej dohodnutej kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 2 mil. eur jednak predloženým znaleckým posudkom č. XX/XXXX Ing. Augustína Jurkoviča ( ktorý ocenil predmetné pozemky sumou 1.820.000 eur ) v spojení s predloženými písomnými záznamami výpovedí viacerých svedkov ( O. G., V. F., W. W., A. A., H. M., W. O. ), podporujúcich tvrdenie navrhovateľa o výške skutočne dohodnutej kúpnej ceny, v súhrne ktorých sa skutočnosť o dohode o výške kúpnej ceny v sume 2 mil. eur javí ako dostatočne pravdepodobná na to, aby súd vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( sčasti ) ako dôvodný. 42/ Odporca v odvolaní spochybňuje ako obsah a záver predloženého znaleckého posudku, tak aj písomné záznamy o výpovediach svedkov, avšak jeho argumentácia - rovnako tak aj argumentácia navrhovateľa - bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, na základe ktorého bude možné vyvodiť konečný záver o výške stranami dohodnutej kúpnej ceny. Vykonanie takéhoto dokazovania v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné, z dôvodov uvedených v texte vyššie. Už spomínaný znalecký posudok znalca Ing. Jurkoviča, ako aj písomné záznamy svedeckých výpovedí nateraz poskytujú dostatočný základ pre rozhodnutie o dočasnom zákaze nakladania s označenými nehnuteľnosťami v súdom stanovenom rozsahu. Spochybnenie výšky v kúpnych zmluvách uvedenej kúpnej ceny označených pozemkov by naznačovalo takú vadu
uvedených kúpnych zmlúv, v dôsledku ktorej by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na odporcu ( tieto by boli naďalej vo vlastníctve navrhovateľa ), čo robí dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu neodkladným opatrením opodstatnenou. 43/ Súd prvej inštancie neodkladným opatrením zakázal odporcovi na označených nehnuteľnostiach tiež „zhotovovať akékoľvek stavby a vykonávať akékoľvek stavebné práce a stavebné úpravy“. V tejto časti vyhodnotil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ sa v tejto časti neodkladným opatrením domáha zákazu stavby, výkonu stavebných prác, či úprav, a to v akejkoľvek podobe a rozsahu. Takáto dočasná úprava pomerov by však nezabránila len pokračovaniu vo výstavbe rodinných domov a bytových domov, ale v konečnom dôsledku by nedovoľovala ani vykonať opravu či rekonštrukčné práce v prípade poškodenia stavieb následkom napr. nepriaznivého počasia ( „akékoľvek“ ). V tejto časti navrhovateľ neodkladné opatrenie naformuloval príliš všeobecne, spôsobom, ktorý ide nad rámec účelu neodkladného opatrenia, kedy by obmedzil odporcu v neprimeranom rozsahu. Súdu zároveň neprináleží upravovať navrhovateľom navrhované znenie neodkladného opatrenia, musí vychádzať z jeho navrhovaného znenia. 44/ Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 45/ Súd prvej inštancie zároveň správne výrokom III uložil navrhovateľovi povinnosť podať na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva. Súčasná právna úprava v Civilnom sporovom poriadku nespája neodkladné opatrenie nevyhnutne, za každých okolností aj s konaním vo veci samej. Pokiaľ súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej; túto povinnosť súd neuloží najmä vtedy, ak možno predpokladať, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V takých prípadoch neodkladné opatrenie vlastne nevykazuje charakter dočasnosti, ale samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Posudzovaná právna vec však nie je takýmto prípadom, ale ide o spor, kedy bola zatiaľ poskytnutá uplatnenému nároku len dočasná ochrana, ktorá však nevyrieši vec s konečnou platnosťou - k tej dôjde až na základe právoplatného skončenia konania vo veci samej, a preto súd správne uložil navrhovateľovi povinnosť podať v určenej lehote určovaciu žalobu, v zmysle § 336 CSP. 46/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v časti týkajúcej sa odporcovi uloženého zákazu nakladať s označenými nehnuteľnosťami, a to najmä v rozsahu ich odplatného alebo bezodplatného scudzenia, ako aj vo výroku III, ako vecne správne ( § 387 ods. 1 CSP ). Zároveň zmenil napadnutý výrok I uznesenia súdu prvej inštancie v časti uloženého zákazu odporcovi zhotovovať stavby a vykonávať akékoľvek stavebné práce a úpravy tak, že v tejto časti návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( § 388 CSP ). 47/ O nároku na náhradu trov ( celého ) konania o neodkladnom opatrení rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu celého konania, vzhľadom na čiastočný úspech aj neúspech každej zo strán v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. 48/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).