Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 7C/129/2025 1625201094 07. 07. 2025 Mgr. Zuzana Albert ECLI:SK:OSMA:2025:1625201094.1
Uznesenie Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: Corin 33 s.r.o., IČO: 36 862 525, Skalná 7622/11, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, zast. FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 232 544, Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: PALUB, s.r.o., IČO: 45 317 011, 1. mája 79/5, 901 01 Malacky, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: I. Súd z a k a z u j e odporcovi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese A., obci B. C., v katastrálnom území B. C., evidovanými na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/ X – ostatná plocha o výmere XXXX m2 a pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX m2, a to najmä v rozsahu ich odplatného alebo bezodplatného scudzenia, ako aj na týchto nehnuteľnostiach zhotovovať akékoľvek stavby a vykonávať akékoľvek stavebné práce a stavebné úpravy. II. Vo zvyšnom rozsahu súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . III. Súd u k l a d á navrhovateľovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti odporcovi na miestne a vecne príslušný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese A., obci B. C., v katastrálnom území B. C., evidovaným na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX m2. IV. Súd p r i z n á v a navrhovateľovi voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ doručil na Okresný súd Malacky dňa 21.05.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese A., obci B. C., v katastrálnom území B. C., evidovanými na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere XXX m2, pozemok s parc.č. D. XXXXX/ X – ostatná plocha o výmere XXXX m2 a pozemok s parc.č. D. XXXXX/X – ostatná plocha o výmere 3750 m2 (ďalej tiež len ako „Pozemky“), najmä sa zdržať ich predaja, darovania alebo iného prevodu na inú osobu, a to až do právoplatného skončenia konania o žalobe navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k Pozemkom. Navrhovateľ sa ďalej svojím návrhom dožadoval, aby súd do skončenia rovnakého konania vo veci samej uložil odporcovi povinnosť zdržať sa podávania návrhov na zapisovanie stavieb do katastra nehnuteľností, zhotovovania stavieb a akýchkoľvek stavebných prác a úprav na Pozemkoch. Na odôvodnenie návrhu uviedol navrhovateľ, že odporcovi predal Pozemky, pričom sa s sním dohodol na kúpnej cene vo výške 2.000.000,00 Eur. Skutočnosť, že Pozemky boli za túto kúpnu cenu ponúkané,
potvrdzujú svedkovia E. E. a F. A. a tiež prospekt k predaju Pozemkov, vyhotovený pánom A. s názvom „E.“. Konečnú dohodu medzi stranami o výške kúpnej ceny potvrdzujú tiež svedkovia A. G., H. I., J. K. a F. F.. Celú skutočne dohodnutú kúpnu cenu odporca navrhovateľovi do dnešného dňa neuhradil. Skutočne dohodnutá kúpna cena vo výške dvoch miliónov eur zodpovedá tiež všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností na základe posúdenia znalca, ktorý ich ohodnotil na sumu 1.820.000,00 Eur, pričom znalec neohodnocoval hodnotu projektovej dokumentácie a stavebných povolení, ktoré boli súčasťou predaja. Navrhovateľ a odporca sa zároveň dohodli, že do písomných vyhotovení kúpnych zmlúv uvedú nižšiu kúpnu cenu a zvyšok kúpnej ceny podľa ich skutočnej dohody o výške kúpnej ceny 2 milióny eur, zaplatí žalovaný iným spôsobom ako prevodom na účet. V zmysle tejto dohody bola preto medzi stranami uzatvorená Kúpna zmluva zo dňa 23.06.2023 na parcely číslo XXXXX/X H. XXXXX/X s uvedením kúpnej ceny 107.000,- Eur a Kúpna zmluva zo dňa 22.05.2023 na parcely číslo XXXXX/X H. XXXXX/X s uvedením kúpnej ceny 100.000,- Eur. Skutočná vôľa navrhovateľa bola predať Pozemky za 2 milióny eur a odporcova skutočná vôľa bola ich kúpiť za kúpnu cenu 2 milióny eur. Dohoda o kúpnej cene v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy nebola urobená vážne, a teda nedošlo k platnej dohode o všetkých náležitostiach kúpnej zmluvy. Ide preto podľa navrhovateľa o neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko obe zmluvné strany neprejavili v písomných vyhotoveniach úkonov svoju vážnu vôľu. Na Pozemkoch, ktoré pre neplatnosť nadobúdacích titulov nie sú vo vlastníctve odporcu, ale navrhovateľa, odporca uskutočňuje stavby a žiada tiež o zapísanie stavby do katastra nehnuteľností, o čom prebieha aktuálne na Okresnom úrade A., katastrálnom odbore, záznamové konanie L./XX. Tieto skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zo strany súdu tak, aby odporca mal povinnosť sa zdržať nakladania s Pozemkami a stavebnej činnosti na nich až do momentu, kým súd právoplatne rozhodne o vlastníckom práve k Pozemkom. Je nutné predísť konaniu odporcu (stavebnými prácami, zhotovovaním stavieb na Pozemkoch či iným nakladaním s Pozemkami), ktoré bude viesť k ďalšiemu množeniu sporov. Žalovaný navyše podniká kroky k ponúkaniu domov a bytov, ktoré majú byť postavené na Pozemkoch. Uvedeným sú ohrozené aj práva tretích osôb, ktoré by takéto byty alebo domy mali záujem kúpiť. Odporca tieto domy a byty začína ponúkať na svojej webovej stránke https://www.palub.sk/. Konkrétnu ponuku na webovej stránke uvedenú ešte nemá, avšak po kliknutí na „viac o projekte“ k projektu „Veľké Leváre Byty a domy C.“ sa rozbalí v samostatnom okne webová stránka https://prirybnicku.sk/ s nápisom „E. – B. C.“ a „D. M.“. Kúpne zmluvy uzavreté medzi navrhovateľom a odporcom považuje navrhovateľ, ako je i vyššie uvedené, za absolútne neplatné. Ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností uvedená kúpna cena odlišne od skutočne dohodnutej kúpnej ceny, je celá kúpna zmluva neplatná a nemožno ju pri nehnuteľnostiach považovať ani za platne uzavretú kúpnu zmluvu so skutočne dohodnutou cenou, ani za kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Zámerné uvedenie nižšej výšky kúpnej ceny zo strany oboch zmluvných strán je vadou právneho úkonu pre nedostatok vážnosti vôle, ktorý robí tento právny úkon absolútne neplatným. Nie je možný prípad konverzie právneho úkonu (§ 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže nie je daný predpoklad platnosti iného právneho úkonu a nemôže ísť ani o zastretý právny úkon (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže „uzatvorená“ kúpna zmluva s inou kúpnou cenou by v prípade nehnuteľnosti musela mať písomnú formu. Odporca vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv nie je vlastníkom Pozemkov, aj napriek zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý mu svedčí a navrhovateľ je ich hmotnoprávnym vlastníkom, pričom má naliehavý právny záujem na deklaratórnom určení jeho vlastníckeho práva súdom a tohto určenia sa má v úmysle domáhať. V prípade nevydania neodkladného opatrenia by navrhovateľovi hrozil vznik ujmy na jeho vlastníckych právach a zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery (tým, že by navrhovateľ musel v budúcnosti viesť spory aj s osobami, ktorým by odporca predal domy a byty aj napriek tomu, že by mu vlastnícke právo k Pozemkom bolo súdom deklarované), že by sa mu pre súdne náklady s tým spojené fakticky ani neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu jeho vlastníckeho práva. 2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 5. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 6. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 7. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Tiež je potrebné skúmať, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha a či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav. Právnymi účinkami neodkladného opatrenia nesmie byť povinná osoba obmedzená neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. 8. Základnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia je osvedčiť, že má konkrétny nárok vyplývajúci z hmotného práva a že z určitého ním uvádzaného dôvodu je takému nároku nevyhnutné poskytnúť okamžitú ochranu súdu, pretože na rozsudok súdu po riadnom konaní a dokazovaní (a predovšetkým po vyjadrení druhej strany sporu) nie je možné čakať. Predpokladom na vyhovenie návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia súdom nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, navrhovateľom však musí byť hodnoverne osvedčená aspoň dôvodnosť a trvanie nároku. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových
okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Princíp proporcionality súčasne vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd je v konaní o neodkladnom opatrení povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. 9. Súd sa za účelom rozhodnutia o návrhu oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ predložil a z úradnej moci ich doplnil aktuálnymi úplnými výpismi navrhovateľa i odporcu z obchodného registra a aktuálnym výpisom z listu vlastníctva XXXX pre k.ú. B. C.. Odporca je na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. B. C. vedený ako výlučný vlastník Pozemkov s nadobúdacím titulom Kúpna zmluva B./XXXX (D. XXXXX/X, XXXXX/X) a Kúpna zmluva B./XXXX (D. XXXXX/X, XXXXX/X). Na liste vlastníctva sú vyznačené plomby na základe celkovo troch návrhov – L./XXXX (v konaní), Z-1625/2025 (prerušené) a L./XXXX (prerušené). Navrhovateľ predložil písomné záznamy o výpovediach ním navrhovaných svedkov A. G., H. I., F. F., E. E., J. K. a F. A., ktorými osvedčil svoje zhora uvedené tvrdenia o dosiahnutej dohode s odporcom ohľadom kúpnej ceny Pozemkov vo výške 2.000.000,00 Eur, ako aj kúpne zmluvy na č.l. XX-XX H. XX-XX súdneho spisu, ktorými na druhej strane osvedčuje, že táto dohoda nebola premietnutá do písomnej podoby uzavretých kúpnych zmlúv na prevod Pozemkov. Tvrdeniam navrhovateľa o kúpnej cene Pozemkov (vrátane stavebných povolení a projektov) vo výške 2.000.000,00 Eur nasvedčuje i predložený znalecký posudok č. 85/2025 N. H. K., ktorý Pozemky ohodnotil na 1.820.000,00 Eur. Navrhovateľ tvrdí, že vzhľadom na už vyššie uvedené vady kúpnych zmlúv vlastnícke právo k Pozemkom dosiaľ neprešlo na odporcu, a teda vlastníkom Pozemkov ostal navrhovateľ ako pôvodný prevodca, ktorý má v úmysle sa domáhať určenia svojho vlastníckeho práva proti pasívne legitimovanému odporcovi, zapísanému na liste vlastníctva ako vlastník Pozemkov, na čom navrhovateľ zakladá i svoj naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Odporca na Pozemkoch aktuálne vykonáva výstavbu a hrozí, že by mohol rozostavané stavby začať predávať, a to, samozrejme, i s Pozemkami, resp. zastavanými a priľahlými časťami Pozemkov, o čom svedčí navrhovateľom predložený návrh na začatie katastrálneho konania, ako i samotný list vlastníctva, na ktorom sú zapísané viaceré plomby. Taktiež zo snímok internetových stránok odporcu je zjavné, že sa odporca minimálne pripravuje na to, že stavby na Pozemkoch začne predávať. Tomu zodpovedá i skutočnosť, že ohľadom výstavby na Pozemkoch bolo vydané územné rozhodnutie (č.l. 70) a stavebné povolenie (č.l. 71-78), práva a povinnosti z ktorých boli v zmysle dohody v kúpnych zmluvách postúpené na nadobúdateľa pozemkov. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu vzťahu medzi ním a odporcom, keď tvrdí, že je vlastníkom Pozemkov, avšak v katastri nehnuteľností je ako ich vlastník vedený práve odporca a že sa má v úmysle obrátiť na súd ohľadom určenia jeho vlastníckeho práva, pričom z ním uvádzaných skutočností a podkladov nateraz možno usudzovať na vyššiu pravdepodobnosť jeho úspechu v konaní ako zamietnutia jeho žaloby. Ak by sa v konaní vo veci samej potvrdili tvrdenia navrhovateľa o jeho vlastníckom práve k Pozemkov (čo sa nateraz javí ako pravdepodobnejšie, než zamietnutie jeho žaloby), potom sú jeho práva skutočne konaním odporcu na Pozemkoch ohrozené prípadným prevodom vlastníctva k časti Pozemkov na ďalšie osoby (nadobúdateľov rozostavaných stavieb na Pozemkoch), ale i ďalšou výstavbou. Je totiž potrebné si uvedomiť, že v Občianskom zákonníku je zakotvený určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby neoprávnene stojacej na takom pozemku, pričom nie za všetkých okolností je vzniknutý stav napraviteľný odstránením neoprávnenej stavby bez ďalšieho (prichádza do úvahy okrem iného i zriadenie vecného bremena k zastavanému pozemku, čo spôsobí trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka takého pozemku). Z uvedených dôvodov súd rozhodol o uložení povinnosti odporcovi zdržať sa nielen nakladania s Pozemkami vrátane ich odplatného či bezodplatného prevodu, ale i zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác a stavebných úprav na Pozemkoch, ako i zhotovovania akýchkoľvek stavieb na Pozemkoch. Návrh v časti o uloženie povinnosti zdržať sa podávania návrhov na zápis stavieb do katastra nehnuteľností súd zamietol, keďže navrhovateľ neuviedol ani neosvedčil, ako by bolo uložením takej povinnosti možné dosiahnuť ochranu práv navrhovateľa, resp. ako by sa uložením či neuložením takej povinnosti čokoľvek zmenilo na postavení navrhovateľa. V posudzovanej veci totiž navrhovateľ tvrdí, že odporca na jeho Pozemkoch vykonáva výstavbu rodinných domov a bytových domov, kde vlastnícke právo k rozostavaným stavbám nevzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ale už samotným zhotovením stavby ako novej veci a aj
preto sa vlastnícke právo k takej novej veci zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom. Z pohľadu ohrozenia práva navrhovateľa tak zásah do jeho práv nevzniká až podaním návrhu na zápis rozostavanej alebo hotovej stavby do katastra nehnuteľností, ale už samotným zhotovením takej stavby a z pohľadu ochrany jeho práv je úplne irelevantné či stavba stojaca na jeho pozemku je alebo nie je evidovaná na príslušnom liste vlastníctva. Preto uložením povinnosti odporcovi nepodávať návrhy v katastrálnom konaní nie je možné dosiahnuť ochranu tých práv navrhovateľa, ktorých ochrany sa podaným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáha. 10. Súd napokon konštatuje, že neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, keď spočíva v uložení zákazu konať, teda sa súčasný faktický stav sporných Pozemkov do skončenia konania len „zakonzervuje“. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň neobmedzí odporcu nad mieru primeranú pomerom, pretože vlastnícke právo navrhovateľa v tomto prípade vyžaduje vyššiu ochranu než právo odporcu na vykonávanie podnikateľskej činnosti na dotknutých Pozemkoch. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba vo veci samej ešte podaná nebola. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie 7C/129/2025 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. 13. Navrhovateľ bol so svojim návrhom na neodkladné opatrenie úspešný z väčšej časti – bolo vyhovené trom z ním navrhovaných štyroch výrokov (zákaz nakladania, zákaz vyhotovovania stavieb, zákaz stavebnej činnosti a úprav a napokon zamietnutý zákaz podávania návrhov na zápis stavieb). Vzhľadom na uvedené rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (75 % - 25 %). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.