Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8CoKR/69/2025 4124204812 21. 04. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:4124204812.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222, právne zast.: Deloitte Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Mgr. Ing. Miroslav Zdychavský, so sídlom kancelárie Radlinského 5, 949 01 Nitra, IČO: 41 822 773, značka správcu: S1229, správca úpadcu: TENZA Slovakia, spol. s r.o. „v konkurze", so sídlom Chrenovská 14, 949 01 Nitra, IČO: 36 537 896, právne zast.: JURIDIKA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 231 456, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 57Cbi/3/2024-702 zo dňa 28.04.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 57Cbi/3/2024-702 zo dňa 28.04.2025 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje. II. Žalobcovi súd 100 %.
priznáva
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zastavil konanie o žalobe v časti zodpovedajúcej sume uhradenej z bankovej záruky č. GOBG419002738 vo výške 1.753.803,50 eur, ktorou boli uhradené náklady žalobcu za opravu spekacieho pásu č. 2. Výrokom II. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania na majetok spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Chrenovská 14, 949 01 Nitra, IČO: 36 537 896 (ďalej len „TENZA Slovakia“) vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/2/2021, ktorá bola prihlásená pod por. č. 35 z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi z titulu odstránenia vád diela - spekacieho pásu č. 2 žalobcom namiesto spoločnosti TENZA Slovakia ako zhotoviteľom vo výške 252.457,50 eur, ktorá je vymáhateľná a je nesporná v celom jej rozsahu, a teda čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia súd pohľadávku potvrdil. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 29 ods. 6, § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 206n ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146, § 255, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne: 2.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania na majetok spoločnosti TENZA Slovakia vedeného na Okresom súde Nitra sp.
zn. 29K/2/2021, ktorá bola prihlásená pod por. č. 35 z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi z titulu odstránenia vád diela - spekacieho pásu č. 2 žalobcom namiesto spoločnosti TENZA Slovakia ako zhotoviteľom pôvodne vo výške 2.006.351 eur, ktorá je vymáhateľná a je nesporná v celom jej rozsahu, a teda čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a súd pohľadávku potvrdzuje. Žalobca v žalobe uviedol, že si svoju pohľadávku prihlásil do konkurzného konania úpadcu, pričom pohľadávka bola zapísaná pod por. č. 35 predstavuje budúcu podmienenú pohľadávku voči úpadcovi z titulu náhrady škody. Žalovaný ako správca túto pohľadávku poprel v celom rozsahu (čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia). Popretie oznámil žalobcovi listom zo dňa 18.03.2024, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.03.2024. Žalobca uviedol, že prihlásená pohľadávka vznikla z dôvodu, že úpadca nedodržal zmluvne dohodnutú kvalitu dodaného diela spekacieho pásu č. 2 (ďalej len „SP2“) vyplývajúcu zo zmluvy a dokumentácie súvisiacej s verejným obstarávaním ako podkladu pre výber úspešného uchádzača. Žalobca využil svoje právo a podľa bodu 16.7. písm. ii VOP pristúpil k oprave nefunkčných častí SP2 sám, a to na náklady úpadcu. Opravy vád boli náhradným zhotoviteľom realizované v zmysle realizačnej dokumentácie. 2.2. Podaním zo dňa 30.04.2024 žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti zodpovedajúcej sume uhradenej z bankovej záruky č. GOBG419002738, tzn. vo výške 819.061 eur, ktorou boli uhradené náklady žalobcu za opravu SP2. 2.3. Podaním zo dňa 29.01.2025 žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti zodpovedajúcej sume uhradenej z bankovej záruky č. GOBG419002738, tzn. vo výške 934.742,50 eur, ktorou boli uhradené náklady žalobcu za opravu SP2. 2.4. Je nesporné, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 29K/2/2021 zo dňa 21.06.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 122/2021 dňa 25.06.2021, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil za správcu žalovaného. Žalobca si do vyhláseného konkurzu prihlásil prihlášku pohľadávky. Žalovaný Oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 18.03.2024, doručeným žalobcovi dňa 19.03.2024, oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia. Žalobca podal dňa 16.04.2024 žalobu o určenie popretej pohľadávky. 2.5. Súd mal za preukázané, že žalobca je veriteľom, ktorému žalovaný ako správca úpadcu poprel prihlásenú pohľadávku čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia a je teda podľa § 32 ods. 9 ZKR aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pričom žalovaný, ktorý poprel pohľadávku žalobcu, je podľa § 32 ods. 9 ZKR pasívne vecne legitimovaný. Žalobcovi bolo oznámenie žalovaného o popretí pohľadávok doručené dňa 19.03.2024, pričom žalobu podal dňa 16.04.2024, teda žalobu podal podľa § 32 ods. 9 ZKR v hmotnoprávnej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávok. Tým boli v prejednávanej veci splnené primárne hmotnoprávne predpoklady, za splnenia ktorých súd pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti popretia pohľadávky. 2.6. Žalobca v prihláške pohľadávky uviedol, že pohľadávka vznikla z titulu náhrady škody porušením bodu 16.6. Zmluvy o dielo AG3C9AH0066 zo dňa 08.11.2017. Škoda vznikla z titulu odstránenia vád diela SP2 vzniknutých v záručnej dobe náhradným zhotoviteľom namiesto dlžníka ako zhotoviteľa. Žalobca v prihláške uviedol vady, ktoré vznikli na SP2 a ktoré boli odstránené náhradným zhotoviteľom. Žalobca v prihláške poukázal na to, že časť vád reklamoval dňa 02.09.2020 a dňa 03.08.2021, urgoval reklamáciu dňa 06.10.2021. Dlžník v predmetnej zmluve o dielo poskytol záruku za akosť diela v trvaní 24 mesiacov od odovzdania a prevzatia diela. Dielo bolo odovzdané dňa 16.04.2019. Hodnoty PCDD a PCDD/F sa úpadca zaviazal spĺňať počas 66 mesiacov od kolaudácie diela (t.j. od 26.09.2019). Keďže úpadca odmietol vykonať potrebné opravy nefunkčných častí SP4, došlo k porušeniu bodu 16.6. VOP, podľa ktorého je úpadca povinný opraviť všetky vady, ktoré sa na diele vyskytli počas záručnej doby. 2.7. Dlžník opakovane odmietol reklamované vady odstrániť a realizovať potrebné kroky na zabezpečenie riadneho a bezpečného fungovania SP2. 2.8. Žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 16.11.2023 Zmluvu o dielo č. BL907AN0114 so spoločnosťou Witkowitz Slovakia, a.s. ako náhradným zhotoviteľom, ktorej predmetom bola realizácia odprášenia SP2 v zmysle realizačnej dokumentácie. Žalobca pripojil k prihláške pohľadávky prílohy, ktoré sú uvedené v bode 11. odôvodnenia tohto rozsudku. Za opravy bola dohodnutá cena diela 2.006.351 eur a náhradný zhotoviteľ vystavil po oprave faktúry v celkovej sume 2.006.351 eur, ktoré si žalobca ako náklady (vzniknutú škodu) uplatnil u dlžníka. Nároky veriteľa plynúce zo záručnej doby boli v rámci projektu zabezpečené formou bankovej záruky, žalobca preto toto právo využil a po začatí súdneho konania, keď náklady na opravu SP2 vo výške 1.753.803,50 eur boli žalobcovi uhradené z bankovej záruky, podaním zo dňa 30.04.2024 žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti zodpovedajúcej sume uhradenej z bankovej záruky č. GOBG419002738, tzn. vo výške 819.061 eur a podaním zo dňa 29.01.2025 žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti zodpovedajúcej sume uhradenej z bankovej záruky č. GOBG419002738 tzn. vo výške 934.742,50 eur.
2.9. Vzhľadom na čiastočné späťvzatia žaloby žalobcom pre začatím pojednávania, súd v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 CSP v časti zodpovedajúcej sumám uhradeným z bankovej záruky č. GOBG419002738, tzn. vo výške 819.061 eur a vo výške 934.742,50 eur, spolu vo výške 1.753.803,50 eur, ktorou boli uhradené náklady žalobcu za opravu SP2, bez ďalšieho konanie v tejto časti zastavil. Prihlásená pohľadávka tak zodpovedá rozdielu medzi skutočnou škodou a nákladmi na odstránenie vád vzniknutých počas záručnej doby vo výške 2.006.351 eur a sumy uhradenej z príslušnej bankovej záruky vo výške 1.753.803,50 eur, t.j. je t.č. vo výške 252.547,50 eur. 2.10. Z Oznámenia žalovaného o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 18.03.2024 vyplýva, že žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že je sporná oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácií vád diela veriteľom u zhotoviteľa/ dlžníka. Žalovaný v popretí pohľadávky vychádzal z vyjadrenia úpadcu, podľa ktorého k vzniku možných vád dochádza nesprávnou prevádzkou diela (dodaného úpadcom) zo strany veriteľa. Z uvedeného dôvodu mal správca za to, že je vylúčená zodpovednosť úpadcu za vznik reklamovaných vád. Podľa správcu predložený znalecký posudok nedostatočne objasňuje všetky príčiny prekračovania limitov koncentrácii tuhých znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom. 3. Dôvodom popretia pohľadávky správcom bolo, že reklamácia vád diela je neoprávnená, pričom žalovaný neoprávnenosť reklamácie opiera iba o vyjadrenie dlžníka. Z popieracieho prejavu nie je možné zistiť, z akého dôvodu považuje správca reklamáciu za neoprávnenú. 3.1. Správca poprel prihlásenú pohľadávku aj z dôvodu, že nebola preukázaná zodpovednosť dlžníka za vady, pričom vychádzal z toho, že vady diela môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom. Správca tu poukazuje na bod 16.9. VOP, podľa ktorého zo záruky sú vylúčené škody na zariadeniach, ktoré boli spôsobené prirodzeným opotrebením, chybnou alebo nedbanlivou obsluhou zo strany zamestnancov objednávateľa nevhodnými prevádzkovými prostriedkami a podmienkami. Na uvedenú otázku priamo odpovedá Znalecký posudok č. 12/2023, ktorý žalobca pripojil k prihláške pohľadávky a v ktorom znalci vylúčili, že by boli vady diela spôsobené nesprávnou prevádzkou zo strany žalobcu. Správca v popretí pohľadávky zo dňa 18.03.2024 neuviedol, v čom mala spočívať nesprávna prevádzka zo strany žalobcu, ktorá by viedla k vzniku reklamovaných vád. 3.2. K Prihláške pohľadávky priložil Znalecký posudok č. 12/2023, ktorý bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorého záverov vyplýva, že na SP2 vznikli vady pod por. č. 1 až 8, ktoré žalobca uviedol v prihláške pohľadávky. Znalecký posudok v časti III. Záver uvádza, že žiadna z vád diela SP2 nie je spôsobená nesprávnou prevádzkou spekacieho pásu zo strany žalobcu, a práve nesprávny technologický návrh diela SP2 (ktorý rovnako dodala TENZA Slovakia) má vplyv na vady a nesplnenie akceptačných parametrov. Žalovaný sa v popieracom prejave nezaoberal závermi znaleckého posudku, iba všeobecným spôsobom znalecký posudok namieta, pokladá ho za deklaratórny, namieta ho z dôvodu, že znalecký posudok nedostatočne objasňuje všetky príčiny prekračovania limitov koncentrácii TZL, ktoré môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom. Správca v tomto prípade nesprávne namieta znalecký posudok, keď predmetom prihlášky nie je pohľadávka žalobcu vyplývajúca z titulu náhrady škody za prekračovanie limitov koncentrácii TZL, ale predmetom prihlášky je škoda, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu neodstránenia reklamovaných vád v rámci poskytnutej záruky. Medzi reklamovanými vadami nie je uvedené ako jedna z vád prekračovanie limitov koncentrácii TZL. 3.3. Pri hodnotení dôkazov súd neprihliadol na listiny predložené žalovaným, na Odborné vyjadrenie spoločnosti GreMi KLIMA, s.r.o. podané X.. N. J. a X.. A. F. a Odborné vyjadrenie pod názvom Posouzení realizovaných prací dle příloh přihlášky pohledávek USSK vypracované X.. A. F. s poukazom na ustanovenie § 11 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v spojení s § 51a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy z dôvodu, U. Ing. N. J. bol a stále je konateľom úpadcu a X.. A. F. je bývalý zamestnanec materskej spoločnosti úpadcu, ktorá sa ako subdodávateľ podieľala na dodaní diela žalobcovi, z čoho je zrejmé, že oba odborné posudky vypracovali osoby, ktoré sa podieľali na dodaní diela žalobcovi, preto mal súd pochybnosti o ich nezaujatosti. V predložených listinách taktiež nie je deklarovaná odborná spôsobilosť uvedených osôb podávať odborné vyjadrenia, preto tieto listiny ani nemožno považovať za odborné vyjadrenia odborne spôsobilých osôb. 3.4. Pokiaľ ide o listinu Laboratorní zpráva zo 06.10.2021, súd neprihliadol na túto listinu predloženú v incidenčnom konaní žalovaným z dôvodu, že tento listinný dôkaz mal žalovaný k dispozícii už v čase popretia pohľadávky, avšak správca túto listinu v popieracom prejave neuvádza ako dôvod popretia
pohľadávky a pokiaľ by súd prihliadol na túto listinu ako na dôkaz, išlo by o rozšírenie pôvodného popretia a došlo by tak k porušeniu zásady incidenčného konania. Súd dodáva, že táto listina sa týka aglomeračného pásu č. 4 („Odrášení aglomerečního pasu č. 4-filtr Polata“) a predmetom prihlášky je škoda, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu neodstránenia reklamovaných vád úpadcovi v rámci poskytnutej záruky na SP2. 3.5. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vyžiadanie odborného vyjadrenia súdom, súd tento návrh žalovaného zmietol z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP s poukazom na zásadu incidenčného konania, ktorá spočíva v tom, že pri preskúmavaní pohľadávky sa súd zaoberá len tými dôvodmi, ktoré správca uviedol v popieracom prejave ako dôvody popretia pohľadávky a v rámci súdneho konania tak nemôže dôjsť k rozšíreniu popieracieho prejavu správcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu nezodpovedajú skutočnosti a nevylučujú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, preto vykonanie dokazovania v incidenčnom konaní by bolo nadbytočné a nehospodárne, išlo by o rozšírenie pôvodného popretia a došlo by tak k porušeniu zásady incidenčného konania. 3.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaný, pokiaľ ide o žalobu v časti zodpovedajúcej sume uhradenej z bankovej záruky č. GOBG419002738 vo výške 1.753.803,50 eur, ktorou boli uhradené náklady žalobcu za opravu SP2, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, kedy súd prizná náhradu trov konania protistrane - tu žalobcovi, nakoľko súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodne podanú a žalobca mal po čiastočnom späťvzatí žaloby plný úspech vo veci, preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 57Cbi/3/2024 zo dňa 28.04.2025 odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP, pričom uviedol nasledovné: 4.1. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vzhľadom na absenciu riadneho dokazovania v predmetnej veci. Súd prvej inštancie takmer vôbec nevysvetlil spôsob, akým jednotlivé dôkazy vyhodnocoval, resp. prečo ich vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to v krátkosti uviedol v odôvodnení rozhodnutia, v dôsledku čoho má rozsudok prvky arbitrárnosti. Uvedené konštatovanie sa týka najmä hodnotenia jednotlivých dôkazov, ako aj viacerých odkazov súdu uvedených v odôvodnení rozsudku na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá uvádza, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie popretej pohľadávky, ale v zásade len hodnotenie toho, či popierací prejav konkrétneho správcu v danej veci obstojí, alebo nie. Žalovaný odkázal na rozsudok súdu prvej inštancie v bode 31 odôvodnenia. Z citovaného tvrdenia súdu vyplýva, že žalovaný ako správca v rámci incidenčného konania nemôže už v zásade uvádzať v rámci svojich podaní žiadne tvrdenia ani skutočnosti, okrem tých, ktoré sú uvedené v jeho popieracom prejave. Pritom je zrejmé, že takýto postoj k incidenčnému konaniu je neprípustný, keďže sa tým úplne popiera jeho zmysel. Z tvrdenia súdu je zrejmé, že v rámci konania už nemôže žalovaný uviesť nič iné okrem toho, čo uviedol v popieracom prejave. Pohľadávka bola popretá v celom rozsahu, súd preto dospel k nesprávnemu záveru o rozšírení popieracieho úkonu žalovaného. Navyše, procesne nadväzujúce uplatnenie a bránenie práva incidenčnom konaní z logiky veci nemožno považovať za rozširovanie dôvodov popretia pohľadávky. Žalovaný naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom popieracom prejave, ako aj vo vyjadrení k podanej žalobe. V rámci týchto dostatočne odôvodnil svoj popierací prejav a dôvody, pre ktoré je pohľadávka sporná, pričom, ak by nebolo nesprávneho procesného postupu súdu, tieto by náležite preukázal. Žalovaný považuje za správny odkaz súdu prvej inštancie na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR R63/2017. V zmysle uvedeného rozhodnutia je to práve správcom uskutočnené popretie pohľadávky a tam uvedené skutočnosti, ktoré určujú predmet incidenčného konania, v dôsledku čoho sa súd v rámci konania nemá zaoberať skutočnosťami, ktoré nie sú uvedené v popretí pohľadávky. Zo samotného popieracieho prejavu žalovaného vyplýva, že žalovaný predmetnú pohľadávku poprel v celom jej rozsahu, pričom explicitne uviedol, že pohľadávku popiera v celom jej rozsahu a menovite aj čo do právneho dôvodu jej vzniku, pričom už v rámci samotného popretia vysporiadal aj so žalobcom pripojeným znaleckým posudkom a jeho závermi (čo explicitne v popieracom prejave uviedol). Závery súdu o údajnom rozšírení popierajúceho úkonu nad rámec tých dôvodov, ktoré sú uvedené v popieracom prejave, sú preto zjavne právne nesprávne. Skutočnosti, ktoré boli žalovaným uvedené v rámci konania: právny dôvod vzniku
predmetnej pohľadávky je sporný najmä s poukazom na spornosť jednotlivých tvrdení žalobcu resp. predložených dokladov a identifikácie presného právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ako aj skutočnosť týkajúce sa spornosti predloženého znaleckého posudku, resp. skutočnosti v ňom uvedených. Toto bol konajúci súd povinný pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Žalovaný odkazuje aj na ďalšie už skôr uvedené argumenty v rámci jeho vyjadrenia k žalobe ako aj v rámci podanej dupliky (str. 5-6 odvolania). Žalovaný odkazuje na ust. § 562 ods. 2 OBZ. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/5/2017 z 22.06.2018, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/31/2019 z 13.08.2019. 4.2. K odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP žalovaný odkazuje na bod 33. rozhodnutia, kde súd uviedol, že pri hodnotení dôkazov neprihliadol na listiny predložené žalovaným, a to s poukazom na zákon č. 382/2004 Z.z., pretože súd mal pochybnosti o nezaujatosti osôb resp. subjektov, ktoré odborné vyjadrenia pripravili. Uvedené však konajúci súd nedostatočne odôvodnil. K chýbajúcej odbornej spôsobilosti uvedených osôb žalovaný uviedol, že žiaden právny predpis neukladá také povinnosti týkajúce sa deklarovať odbornú spôsobilosť. Žalovaný poukazuje na ust. § 206 CSP. Podľa žalovaného sa javí, že skutočnosti uvádzané v žalobcom predloženom znaleckom posudku bez ďalšieho súd prebral ako nesporné do svojho rozhodovania a odôvodnenia a to bez toho, aby znalecký posudok hodnotil v spojitosti s ďalšími predloženými dôkazmi a skutočnosťami uvedenými žalovaným, a to kvôli svojmu nesprávnemu procesnému postupu. K predmetným vyjadreniam žalovaný uviedol: k včasnosti doručenia odborných vyjadrení: k predmetným vyjadreniam žalovaný doručil súdu aj dokument s názvom: Odovzdávací protokol k odbornému vyjadreniu spoločnosti GreMi KLIMA, s.r.o. s názvom Připomínky k dokumentu „Znalecký posudok č. 12/2023 - OP:AJ3090M022, z ktorého vyplýva, že tento bol doručený žalovanému až dňa 11.10.2024, v dôsledku čoho žalovaný nemohol uvedené vyjadrenie predložiť súdu skôr, keďže ho nemal k dispozícii. Obdobne to platí aj pre odborné vyjadrenie pripravené X.. A.E., ktoré je datované dňa 10.10.2024; a k zaujatosti a neodbornosti osôb resp. subjektov, ktoré odborné vyjadrenia pripravili: nezaujatosť a odbornosť uvedených osôb je nesporná, a to preto, lebo: (i) odborné vyjadrenia vypracovali odlišné subjekty od úpadcu na žiadosť správcu (žalovaného); (ii) predmetom posúdenia sú odborné a špecificky technické otázky, ktoré vie posúdiť len osoba, ktorá sa tejto činnosti venuje, čo je práve spoločnosť GreMi KLIMA, s.r.o., resp. p. X.. F.; a (iii) ide o objektívne posúdenie technických otázok dlhoročnými odborníkmi v tejto oblasti (nie o subjektívne názory bývalých, teda nie súčasných zamestnancov úpadcu, resp. spolupracovníkov úpadcu, alebo síce aktuálneho konateľa úpadcu. Žalovaný tvrdí, že žalobca o existencií a obsahu laboratórnej správy vedomosť mal, a to pomerne dlhý čas, pričom na jej závery v rámci vzájomnej komunikácie s úpadcom, resp. neskôr žalovaný aj reflektoval. Konajúci súd svojim svojvoľným postupom porušil zásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporových strán, kedy nevykonal v konaní dôkaz, ktorý je pre rozhodnutie podstatný, pričom na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že tento dôkaz nebol súčasťou popieracieho prejavu žalovaného v predmetnej veci. Je zrejmé, že aj na základe záverov laboratórnej správy žalovaný pohľadávku poprel. Žalovaný ďalej namieta súdom zlú aplikáciu koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Žalovaný dodal, že súd prvej inštancie si svoje povinnosti ustanovené § 180 ods. 2 CSP pôvodne splnil, svojim predčasným záverom o nepripustení návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu, zásadu a možnosť koncentrácie konania vo vzťahu k tomuto dôkazu uplatnil nesprávne. (Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.02.2018, vydaný pod sp. zn. 41Cob/218/2017) 4.3. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP konajúcim súdom prišlo podľa názoru žalovaného aj v rámci rozhodovania o nároku žalobcu na náhradu trov konania vo výroku III. Podľa žalovaného výrok o trovách vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu nesprávnej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení CSP. Podľa žalovaného odôvodnenie v rozsudku bod 37. pôsobí zmätočne a rozporuplne. Súd prvej inštancie na jednej strane v bode 37. odôvodnenia odkazuje na ust. § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 4.4. Výslovne uvádza, že žalobca procesne zavinil, že konanie v časti zodpovedajúce sume uhradenej z bankovej záruky č. GOBG419002738 vo výške 1.753.803,50 eur (ďalej aj ako „banková záruka“), ktorou boli uhradené údajné náklady žalobcu na opravu SP2 sa muselo zastaviť, keďže v tejto časti vzal žalobca podanú žalobu späť, avšak na druhej strane vo výroku III. rozsudku, ako aj v bode 37. odôvodnenia rozsudku priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s čím žalovaný nesúhlasí, pretože je to v rozpore s príslušnými ust. CSP (§ 256 ods. 1, § 255 ods. 1). V predmetnej veci mal žalobca len čiastočný úspech, konkrétne vo výške 12,59 %, pričom vo zvyšnej časti, menovite v rozsahu 87,41 % žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a konajúci súd mal v tomto rozsahu, s poukazom na § 256 CSP, priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému (teda žalobcovi mal konajúci súd priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 12,59 % a žalovanému
vo výške 87,41 % z celkového pomeru 100 %). K možnej existencií dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v predmetnej veci je zrejmé, že žalobca nijakým spôsob neuviedol a ani nepreukázal, že by takéto dôvody v predmetnej veci existovali a v čom majú spočívať. Pritom je zrejmé, že dôkazné bremeno týkajúce sa tejto otázky zaťažuje v tomto prípade žalobcu. Žalobca pritom na podporu svojho prípadného nároku v súvislosti s trovami konania žiadne tvrdenia neuviedol. Navyše, ani konajúci súd v rámci odôvodnenia rozsudku vôbec tieto dôvody vôbec nepomenoval, nešpecifikoval a ani sa ich prípadnou existenciou vôbec nezaoberal. Záverom žalobca poukázal na rozhodnutie II. ÚS 569/2017 a 31Cbi/8/2021. S poukazom na uvedené žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. rozsudku zmenil a to tak, že žalobu v celom rozsahu (t.j. rozsahu, v akom nebola žalobcom vzatá späť) zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. 5. Žalobca k odvolaniu uviedol: 5.1. K tvrdeniu, že súd aplikoval nesprávne právne normy ZKR sa žalobca nedokáže vyjadriť nakoľko žalovaný nešpecifikoval, akú správnu normu ZKR mal súd prvej inštancie aplikovať. Žalobca poukazuje na ust. § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť. Už samostatného znenia je zrejmé, že žalovaný bol povinný svoje popretie priamo v popieracom prejave podporiť dôvodmi, ktoré žalobcovi objasnia a vysvetlia jeho konanie a objasnia dôvody popretia. Z uvedeného nevyplýva, ako interpretuje žalovaný, že správca v rámci incidenčného konania nemôže už v zásade uvádzať v rámci svojich podaní žiadne tvrdenia ani skutočnosti, okrem tých, ktoré sú uvedené v jeho popieracom prejave. Žalobca je názoru, že súd riadne, zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil svoj postup, pričom zároveň odkázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu R63/2017, keď uviedol, že na ďalšie odôvodnenie popretia pohľadávky uskutočnené žalovaným v písomných vyjadreniach zo dňa 28.01.2025 a zo dňa 25.03.2025 a na pojednávaní, neprihliadol a z dôvodu rozširovania dôvodov popretia. 5.2. Žalovaný subjektívnym dojmom odôvodňuje údajné vylúčenie aplikácie ust. § 562 ods. 2 písm. c) OBZ. Žalobca takúto argumentáciu považuje za absurdnú. Žalobca tvrdí, že jedna z vád, ktorá nepochybne súvisela s nevhodným technickým návrhom bolo nalepovanie prachu na steny výsypiek, a to z dôvodu, že v technickom riešení sa uvažovalo s nedostatočne výkonnými rotačnými podávačmi, následkom čoho sa hromadil prah v sile a dielo nefungovalo. Uvedené sa však prejavilo až po dlhšej prevádzke diela, nakoľko komplexné a záťažové skúšky realizované v trvaní 72 hodín vadu neodhalili, pričom nálepy prachu a nepriechodnosť sa zo samotnej povahy veci vytvorila až po dlhšom čase. Podľa žalobcu reklamované vady diela predstavujú vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť a za tieto zodpovedá zhotoviteľ tejto záruky v súlade s ust. § 560 ods. 2 v spojení s § 563 ods. 2 OBZ. Žalovaný žiada, aby to bol žalobca kto preukáže, že dielo neprevádzkoval nesprávne. Takéto nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobca poukazuje, že je to práve žalovaný, kto neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní nesprávneho prevádzkovania. 5.3. K neprihliadnutiu na predložené odborné vyjadrenia žalobca uvádza, že z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici na ktoré sa žalovaný odvoláva plynie, že oneskorenie v predložení dôkazov je možné ospravedlniť z objektívnych, či subjektívnych dôvodov. Krajský súd v rozhodnutí rovnako zdôrazňuje, že ide len o možnosť súdu a v konečnom dôsledku je na uvážení súdu ako sa rozhodne. 5.4. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením ohľadom nesporenej nezaujatosti a odbornosti osôb, ktoré vypracovali odborné stanoviská. Podľa vyhlášky § 51a ods. 1 Pri výbere osoby, ktorá má byť do konania pribraná ako znalec, je potrebné prihliadnuť na dôvody, pre ktoré je znalec z podania znaleckého posudku vylúčený, to platí rovnako aj pre odborné vyjadrenie. Dôvody vylúčenia upravuje § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. Osoba má byť vylúčená ak možno mať pre jeho pomer k veci k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti. 5.5. Citované rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré žalovaný odkazoval obsahuje odlišný skutkový stav veci. 5.6. Žalobca sa stotožňuje s konštatovaním a postupom súdu prvej inštancie a považuje ho za správny. Podľa žalobcu tento odvolací dôvod žalovaného neobstojí, a tiež súd riadne, zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil a náležite odôvodnil, prečo na odborné vyjadrenie neprihliadol. 5.7. Žalobca považuje postup súdu, ktorý neprihliadol na predloženú laboratórnu správu, za procesne správny, nakoľko žalovaný tento dôkaz neuviedol už v popieracom prejave, hoci ho mal v tom čase k dispozícii. Zdôrazňuje, že v incidenčnom konaní dochádza k preklúzii dôvodov popretia, pričom súd je v zmysle princípu koncentrácie konania povinný zaoberať sa len včas predloženými skutkovými tvrdeniami. Podľa žalobcu je irelevantné, či mal o správe vedomosť z predchádzajúcej komunikácie,
keďže povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom skutočností vylučujúcich nárok zaťažovalo žalovaného. Žalobca preto odmieta tvrdenia o zneužití práva a uzatvára, že žalovaný je za neúspech v spore zodpovedný sám pre vlastnú procesnú pasivitu a nerešpektovanie sudcovských lehôt. 5.8. Žalovaný vo svojom odvolaní napáda III. výrok rozsudku, v ktorom súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný uvádza, že odôvodnenie tohto rozhodnutia, ktoré sa nachádza v bode 37. rozsudku, je zmätočné a odporuje si. Žalobca sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožňuje a poukazuje na chybnú citáciu žalovaného, podľa ktorého údajne súd výslovne uvádza, že žalobca mal procesne zaviniť zastavenie konania, hoci v rozsudku sa uvádza, že súd žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že to bol práve žalovaný, kto procesne zavinil zastavenie konania v časti zodpovedajúcej sume, ktorá bola uhradená z bankovej záruky. Žalobca poukazuje na bod 37. odôvodnenia rozhodnutia. 5.9. Žalobca poukazuje na to, že predchádzajúce konanie sp. zn. 31Cbi/8/2021 bolo zastavené bez rozhodnutia o merite veci, a preto z neho nemožno vyvodzovať závery o procesnom úspechu. Matematický prepočet úspechu podľa výšky pohľadávky nemá oporu v legislatíve, nakoľko ide o nárok určovacej povahy, kde hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. V súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. sa preto základná sadzba odmeny určuje ako jedna trinástina výpočtového základu. Žalobca nezavinil zastavenie konania v časti nároku uspokojeného z bankovej záruky, pretože predmetom konania bolo určenie nespornosti práva v konkurze, nie plnenie konkrétnej sumy. Samotná výška určovanej pohľadávky nemá vplyv na výšku trov konania, ktoré by boli pri tomto type nároku vždy rovnaké. Žalobca sa považuje za 100 % úspešného, keďže súd určil, že je veriteľom predmetnej pohľadávky prihlásenej do konkurzu. Uvedenie výšky pohľadávky v petite je len identifikačným znakom a nie je možné od nej odvodzovať mieru úspechu vo veci. 5.10. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči Žalovanému vo výške 100 %. 6. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a poukázal na včasnosť podaného odvolania, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoKR/10/2025 zo dňa 17.06.2025 a 3CoKR/10/2025. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP a § 196a ZKR po preskúmaní obsahu spisu napadnutého rozsudku vo výroku II. a III., v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že predmetný rozsudok je potrebné vo výroku II. a III. potvrdiť ako správny. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolateľa, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 19.03.2026 a rozsudok verejne vyhlásený dňa 21.04.2026. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku II. a III., pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku II. a III. súdom prvej inštancie, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odôvodnení, odvolací súd dopĺňa nasledovné: 9. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
10. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 11. Podľa § 32 ods. 3 písm. b) ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. 12. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 13. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 14. Odvolací súd má za nesporné, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 29K/2/2021 zo dňa 21.06.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 25.06.2021, súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s r.o. 15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu dôvodov odvolania žalovaného a konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku II. a III. s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery, svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil a jeho závery nie sú arbitrárne a už vôbec nie svojvoľné ako uvádza odvolateľ. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu, pričom dokazovanie bolo vedené v súlade s čl. 17 CSP, vykonané v nevyhnutnom rozsahu a vyhodnotené v súlade so zásadami dokazovania v zmysle CSP. Súd prvej inštancie správne aplikoval koncentráciu konania a teda nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v konaní ani narušeniu kontradiktórnosti. Podrobne vysvetlil požiadavku odbornosti a nezaujatosti pri dokazovaní odborným vyjadrením, správne posúdil dokazovanie znaleckým posudkom a vychádzal zo zrozumiteľných záverov explicitne uvedených v nezávislom znaleckom posudku vyhotovenou odborne spôsobilou osobou, t.j. riadne vyhodnotil dôkaz a dospel k správnym záverom a existencií vád a o tom, že ich nezavinil žalobca prevádzkou. 16. Žalobca si do konkurzu prihlásil pohľadávku, ktorú evidoval voči spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s r.o., pričom tá bola zapísaná pod por. č. 35. 17. Žalovaný túto prihlásenú pohľadávku poprel dňa 15.03.2024 v celom rozsahu, pričom popierací prejav bol žalobcovi doručený dňa 19.03.2024. Pohľadávka s popretou istinou 2.006.351,00 eur a uznanou sumou 0,00 eur bola prihlásená ako (budúca) náhrada škody vzniknutá žalobcovi z titulu odstránenia vád diela SP2 žalobcom namiesto spoločnosti TENZA Slovakia ako zhotoviteľom pôvodne vo výške 2.006.351,00 eur. 18. Z Oznámenia o popretí pohľadávky je zrejmé, že správca poprel pohľadávku žalobcu č. 35 v konkurze vedenom na majetok úpadcu, a to v celom rozsahu, explicitne čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia. 19. V rámci dôvodu popretia správca uviedol, že je sporná oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácií vád diela veriteľa u zhotoviteľa/dlžníka, pričom do úvahy
pripadajúce reklamačné konanie ešte neskončilo, resp. nepreukázala sa zodpovednosť úpadcu za vady. Správca v popieracom prejave ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia dlžníka k vzniku možných súvisiacich vád diela, ktorých vznik zodpovednosti zo strany dlžníka odmieta, dochádza nesprávnou prevádzkou diela (dodaného dlžníkom) zo strany veriteľa, čo podľa názoru správcu vylučuje zodpovednosť dlžníka za vznik reklamovaných vád. Podľa dostupných informácií a predložených dokladov/listín je sporné, či došlo k porušeniu zmluvných záväzkov zo strany zhotoviteľa/dlžníka z titulu zodpovednosti za vady diela z poskytnutej záruky za akosť diela, a teda nárok veriteľa je v celom rozsahu sporný, nakoľko nedošlo k splneniu predpokladov zodpovednosti za vady diela. V prípade, že za súvisiace vady nezodpovedá dlžník v zmysle čl. 16.9. VOP veriteľa, alebo v prípade uznania a odstránenia vád diela úpadcom ako zhotoviteľom (napr. prostredníctvom subdodávateľa) v zmysle čl. 16.6. VOP veriteľa, nemôže dôjsť k vzniku pohľadávky veriteľa v zmysle prihlášky. Správca ďalej v rámci popretia uviedol, že znalecký posudok predložený veriteľom pokladá správca za „deklaratórny“, nedostatočne objasňujúci (všetky) príčiny prekračovania limitov koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom. Neuznáva pohľadávku v žiadnom rozsahu. Správca poprel pohľadávku čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia z dôvodu, že je sporná oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácií vád diela veriteľom u zhotoviteľa/ dlžníka. Správca má za to, že nebola preukázaná zodpovednosť úpadcu za vady, pričom vychádza z toho, že vady diela môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom. Správca odkazuje na bod 16.9. VOP veriteľa, v zmysle ktorého „ vylúčené zo záruky sú škody na zariadeniach, ktoré boli spôsobené prirodzeným opotrebením, chybnou alebo nedbanlivou obsluhou zo strany zamestnancov objednávateľa, nevhodnými prevádzkovými prostriedkami a podmienkami.“ Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom súdu prvej inštancie (ods. 29), ktorý správne vyhodnotil, že znalecký posudok č. 12/2023, predložený žalobcom k prihláške vylúčil, že by vady diela boli spôsobené nesprávnou prevádzku diela zo strany žalobcu (č.l. 128, Znalecký posudok č. 12/2023 str. 69 - otázka č. 9). Správca v rámci popretia pohľadávky síce spochybnil znalecký posudok, avšak len všeobecne tým, že označil znalecký posudok za deklaratórny a nedostatočne objasňujúci príčiny prekročenia limitov koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela, avšak nekonkretizoval, v čom mala spočívať nesprávna prevádzka diela veriteľom, ktorá by vylučovala zodpovednosť úpadcu za škody v rámci záruky. 20. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že žalobca v prihláške pohľadávky dostatočne podrobne opísal právny dôvod vzniku pohľadávky a jej výšku, čo preukázal pripojenými listinami. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pohľadávka žalobcu vznikla z titulu náhrady škody porušením zmluvných povinností žalovaného v zmysle zmluvy o dielo dojednanej medzi stranami sporu. Keďže úpadca odmietol vykonať potrebné opravy SP, došlo z jeho strany k porušeniu bodu 16.6. VOP, podľa ktorého je „úpadca povinný opraviť všetky vady, ktoré sa na diele vyskytli počas záručnej doby“. Žalobca k prihláške pohľadávky priložil znalecký posudok č. 12/2023, ktorý vylúčil, že by vady diela boli spôsobené nesprávnou prevádzkou zo strany žalobcu. Pokiaľ žalovaný poprel pohľadávku aj z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácie vád diela žalobcom u žalovaného/zhotoviteľa, čo by vylučovalo vznik zodpovednostného vzťahu úpadcu/žalovaného za vady diela, pričom správca úpadcu zároveň uviedol, že do úvahy pripadajúce reklamačné konania ešte neskončili, odvolací súd je toho názoru, že predmetnú pohľadávku poprel správca z opatrnosti, bez dostatočne zisteného skutočného stavu a svoje úvahy v popieracom prejave založil najmä na vyjadreniach úpadcu. Pokiaľ žalovaný nie relevantne spochybnil žalobcom predložený znalecký posudok, odvolací súd naopak zdôrazňuje, že predmetný znalecký posudok objasnil, že vady diela neboli spôsobené nesprávnou prevádzkou zo strany žalobcu. Nárok žalobcu na náhradu škody z titulu odstránenia vád diela SP2 , vzniknutých v záručnej dobe náhradným zhotoviteľom namiesto úpadcu ako zhotoviteľa, je teda dôvodný. 21. Incidenčné konanie je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa v konkurze a jeho účelom primárne nie je preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom. Incidenčné konanie je zamerané v prvom rade na zistenie, či pohľadávka veriteľa bola správcom správne popretá a popierací prejav správcu obstojí, a teda či dôvody popretia obsiahnuté a zadefinované v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti, sú opodstatnené a právne relevantné pre vylúčenie popretej pohľadávky z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Týmto rozsahom je vymedzený rámec incidenčného konania. Odvolací súd má za to, že odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie je vecne správny a plne súladný s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je plne aplikovateľný nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.01.2017 sp. zn. 3Obdo/70/2016, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017. Súd prvej inštancie neprekročil rozsah popieracieho prejavu a popierací prejav posúdil v celom jeho rozsahu. Úvahy odvolateľ o nesprávnom posúdení popieracieho prejavu súdom prvej inštancie nie sú dôvodné. Súd správne vychádzal z popieracieho prejavu, skúmal či tento je dôvodný, teda obstojí, pričom dodržal procesné zásady incidenčného konania vedeného podľa CSP. Podstata obmedzenia incidenčného konania na obsah popieracieho prejavu znamená len to, že správca nesmie rozširovať dôvody popretia. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolacej argumentácie namieta nesprávnu aplikáciu zásady koncentrácie súdom prvej inštancie, ktorý nevykonal dokazovanie listinným dôkazom (Laboratorní správa z 06.10.2021), a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu podľa § 153 CSP, odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil nedostatky, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Laboratórna správa nebola namietaná v popieracom prejave, a teda ak by aj tento dôkaz súd napriek oneskoreniu vykonal, dokazoval by skutočnosti nad rámec popieracieho prejavu správcu. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie v ods. 34. 22. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vychádzal zo samotného obsahu popieracieho prejavu správcu, z ktorého vyplýva, že správca sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, ktoré zakladajú oprávnenosť uplatňovaného nároku veriteľa, najmä vo vzťahu k znaleckému posudku predloženého žalobcom. Dôvody, ktoré uviedol žalovaný v popieracom prejave nezodpovedajú skutočnosti (rozpor so záverom znaleckého posudku, neukončené reklamačné konanie) a nevylučujú preto pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že správca je povinný vykonať v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR aj vlastné šetrenie. V posudzovanom prípade vychádzal správca najmä z vyjadrenia úpadcu, nehodnovernosť znaleckého posudku nepreukázal. 23. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolacej argumentácie ďalej nesúhlasil s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadal na žalovaným predložené odborné vyjadrenie: „Posouzení realizovaných prací dle príloh prihlášky pohledavek USSK“ od X.. A.E. zo dňa 10.10.2024 a odborné vyjadrenie spoločnosti Odštepný závod GreMi KLIMA, s.r.o. s názvom „Připomínky k dokumentu „Znalecký posudok č. 12/2023 - OP:AJ3090M022'', pretože súd dôvodné mal pochybnosti o ich nezaujatosti, odvolací súd aj túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú a odkazuje na bod 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal a odôvodnil svoj postup. Dôvodne súd posudzoval nevyhnutnú odbornosť osôb podávajúcich odborné vyjadrenie, teda správne dospel k záveru, že odbornosť nebola preukázaná a teda odborné vyjadrenie iba ako listinný dôkaz nemôže dôvodne spochybniť znalecký posudok vyhotovený odborne spôsobilou osobou, znalcom. Súd správne v súlade s čl. 17 CSP vyhodnotil pri aplikácii § 153 návrh na vyžiadanie odborného vyjadrenia súdom, pričom súd odkazuje na ods. 35 odôvodnenia, s ktorým sa stotožňuje. 24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku II. napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. 25. Úvaha odvolateľa o vzniku vád diela, príčine ich vzniku, čase ich vzniku, nemôžu obstáť vzhľadom na posúdenie vád diela znaleckým posudkom a tieto úvahy odvolací súd hodnotí ako hypotetické a nepreukázané. Odvolateľom tvrdená nesprávna aplikácia § 562 ods. 2 OBZ neobstojí, pretože vady, ich rozsah a pôvod vyplývajú zo znaleckého posudku, a teda znalecký posudok hodnoverne preukazuje v spojení so zmluvnou povinnosťou úpadcu vady odstrániť a odmietnutím splnenia tejto povinnosti - nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený prihláškou. 26. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku III. o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou úspechu v konaní. Úhrada pohľadávky z bankovej záruky vychádza z právneho vzťahu s úpadcom, nejedná sa o svojvoľné plnenie bez právneho dôvodu zo strany tretej osoby, ale je to dôsledok zmluvného záväzku úpadcu, čiže zavinenie späťvzatia je potrebné pričítať žalovanému, nakoľko úhrada pohľadávky z bankovej záruky viedla k späťvzatiu žaloby. Vzhľadom na uvedené pokiaľ ide o výrok I. rozsudku k zastaveniu konania došlo zavinením úpadcu, teda je na mieste aplikácia § 256 CSP, a teda
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania a v prípade výroku II. bola žaloba vo zvyšku plne úspešná, čiže žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP, t.j. vzhľadom na úspech žaloby. Súd teda správne vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s odvolacou námietkou týkajúcou sa nároku na náhrady trov konania a posudzovania zavinenia tak, ako uviedol odvolateľ. Podmienky pre uplatnenie § 257 CSP neboli zistené. 27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 28. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie , že pohľadávka uplatnená prihláškou č. 35 je zistená tak ako vyplýva z výroku II. napadnutého rozsudku. 31. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dokazovanie vykonané v potrebnom rozsahu a odvolací súd nezistil nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie v spore. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je náležite odôvodnené, preskúmateľné a dáva odpovede na podstatné otázky týkajúce sa sporu. Súd zároveň zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a zohľadnil charakter incidenčného konania, predmetom ktorého je najmä preskúmavanie popieracieho prejavu správcu. Súd správne posúdil popierací prejav správcu, keď dospel k záveru, že tento neobstojí. Správne postupoval keď neprihliadal na odborné vyjadrenia tak ako je uvedené v rozsudku. Správne konštatoval, že žalovaný sa s laboratórnou správou mohol vysporiadať už v popieracom prejave. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako správny a to aj pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, t.j. výroku II. aj III. 32. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v odvolacom konaní, teda úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).