Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/124/2025 6123385704 25. 03. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:6123385704.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu CityRent, s.r.o., Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 713 477, práv. zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.160,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 67Cb/54/2023-90 zo dňa 1.4.2025 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 67Cb/54/2023-90 zo dňa 1.4.2025 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.8.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu1.160,- EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom poisteným u žalovaného, ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 22.10.2022 mal právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť MFF s.r.o., Pribinova 10/2, 901 01 Malacky / ako poškodený/ dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Volvo XC90, EČV: Q.. Poškodené vozidlo bolo nepojazdné a preto poškodený ako nájomca uzavrel so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových vozidiel z 22.11.2022, na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo značky Peugeot 3008, EVČ: O. a poškodený sa zaviazal zaplatiť žalobcovi nájom vo výške 58,- Eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Žalobca vystavil poškodenému 21.12.2022 faktúru na sumu 2.088,- Eur s DPH, t.j. 1.740,- Eur bez DPH, splatnú 15.1.2023, za užívanie náhradného vozidla. Žalovaný listom z 3.1.2023 oznámil žalobcovi, že 2.1.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi zaplatil sumu 580,-Eur. Žalovaný žalobcovi nezaplatil zvyšnú časť z faktúry vo výške 1.160,-Eur z dôvodu krátenia poistného plnenia. Žalobca považoval krátenie poistného plnenia za nedôvodné, pretože poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, počas ktorého bolo poškodené vozidlo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody a náhradné vozidlo bolo rovnakej kategórie ako poškodené vozidlo. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 9.8.2023 poškodený ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka sumu 1.160,- Eur spolu s príslušenstvom. Dňa 15.8.2023 bolo žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky.
3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznal a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietol nepreukázanie účelnosti, nevyhnutnosti a primeranosti nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom. Z faktúry doloženej žalobcom vyplývalo, že nájom náhradného vozidla poškodeným trval v období od 22.11.2022 do 21.12.2022 t. j. celkovo 30 dní. Žalovaný však mal za to, že nájom náhradného vozidla bol účelný, nevyhnutný a odôvodnený len v rozsahu 10 dní. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný doložil zákazkový list autoservisu č. 9P20220013, z ktorého vyplýval predpokladaný čas opravy poškodeného vozidla v období od 22.11.2022 do 30.11.2022, t.j. celkovo 8 dní. Žalovaný pochyboval o dôvodnosti uplatneného nároku za 30 dní trvania nájmu náhradného vozidla aj z dôvodu, že z preberacieho protokolu z 22.11.2022 výslovne vyplývalo, že začiatok nájmu náhradného vozidla bol 22.11.2022 o 8:30 hod. a odhadovaný koniec bol 21.12.2022 o 16:00 hod. Žalovaný spochybnil, ako žalobca a poškodený vedeli už v čase prevzatia náhradného vozidla poškodeným, že oprava poškodeného vozidla bude trvať presne 30 dní. Žalovaný nenamietal, že poškodený bol v dôsledku škodovej udalosti obmedzený v užívaní poškodeného vozidla, avšak dal do pozornosti, že ani jemu nemôže byť na škodu subjektívny postoj poškodeného, ktorý bol povinný v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla konať s náležitou starostlivosťou, aby žalovanému nespôsobil škodu, inak by podľa žalovaného bolo možné uvažovať o neprimeranom zásahu do jeho majetkových práv zo strany poškodeného. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 415 OZ, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Poškodený mal podľa žalovaného pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti zohľadňovať a rešpektovať aj majetkové práva žalovaného, voči ktorému poškodený, resp. jeho právny nástupca uplatňoval svoj nárok na náhradu škody. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nárok na úroky z omeškania z pomernej nevyplatenej časti poistného plnenia bez ohľadu na to, od akého okamihu má poškodený na tieto nárok, možno vo všeobecnosti považovať za sankciu pre poisťovne v prípadoch nesprávneho posúdia nároku poškodeného na poistné plnenie. 4. Žalobca v replike uviedol, že doba prenájmu náhradného vozidla bola nevyhnutná a primeraná, keď právnemu predchodcovi žalobcu vznikla poškodením veci škoda na majetku, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok práva na náhradu škody podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca zdôraznil, že náhradné vozidlo bolo nutným dôsledkom opravy poškodeného vozidla a nahrádzajú sa len náklady účelne vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou. Z dôvodu, že žalovaný poskytol čiastočné poistné plnenie, nebol sporný vznik nároku poškodeného na preplatenie účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, spochybnená však bola doba trvania nájmu. Žalovaný si stanovil podľa svojho výpočtu na opravu poškodeného motorového vozidla 10 dní a krátil poistné plnenie o 20 dní. Poškodený nemohol z objektívnych príčin ovplyvniť dobu opravy poškodeného vozidla, nájom náhradného vozidla trval výlučne po dobu opravy poškodeného vozidla a náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla bola podľa žalobcu formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Žalobca namietol aj to, že doba nevyhnutnej opravy poškodeného vozidla sa neposudzuje len z hľadiska čistého času vynaloženého na opravu tak, ako to posúdil žalovaný. Nevyhnutnou dobou bola doba od odovzdania poškodeného vozidla na opravu, t.j. od 22.11.2022 až do skončenia opravy 21.12.2022, a teda po dobu, počas ktorej poškodený nemohol objektívne používať poškodené vozidlo. K námietke týkajúcej sa uplatňovaného úroku z omeškania žalobca uviedol, že úrok z omeškania bol zákonný a uplatnený v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný neuhradil istinu vo výške 1.160,- Eur v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti, a preto sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania od 18.1.2023, t.j. od šestnásteho dňa po ukončení šetrenia poistnej udalosti do zaplatenia. V oznámení žalovaného o poistnom plnení z 3.1.2023 bolo uvedené, že žalovaný 2.1.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, a preto bol povinný do 17.1.2023 uhradiť poškodenému vzniknutú škodu. Nakoľko škoda nebola uhradená v celom rozsahu do pätnástich dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, žalobcovi vznikol popri istine aj nárok na úhradu úroku z omeškania podľa § 11 ods. 7 a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca mal za to, že žalovaný bol povinný znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, v dôsledku ktorej sa dostal do omeškania s poskytnutím kráteného plnenia. 5. Žalovaný v duplike vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Poukázal na to, že podmienkou vzniku zákonného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeného bolo skutočné vynaloženie nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t.j. bolo nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla. Žalovaný mal za to, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla uhradil. Žalovaný poukázal na článok III bod 2. zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorého vyplývalo, že žalobca mal voči poškodenému pohľadávku 1.160,- EUR z titulu faktúry za prenájom, čo potvrdzovalo neuhradenie faktúry za prenájom poškodeným. Žalovaný dodal, že z celkovej fakturovanej sumy 2.088,-EUR za prenájom náhradného vozidla uhradil časť vo výške 580,-EUR žalobcovi ako subjektu, ktorý žalovanému predložil dokumentáciu týkajúcu sa prenájmu náhradného vozidla. Išlo o dobrovoľné čiastočné plnenie faktúry za prenájom s ohľadom na korektnosť voči škodcovi ako klientovi žalovaného, ktorý mal u žalovaného v rozhodnom čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu nepreukázania úhrady nájomného za náhradné vozidlo poškodeným však nedošlo k preukázaniu ujmy v jeho majetkovej sfére a k vzniku zákonného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktorý by bolo možné postúpiť na žalobcu. Keďže poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi nikdy neuhradil a časť nesplneného záväzku poškodeného vo výške 1.160,-Eur vyplývajúca z faktúry za prenájom zanikla na základe vzájomného započítania pohľadávok, predmetom postúpenia bola neexistujúca pohľadávka poškodeného. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky tak bolo podľa názoru žalovaného nemožné plnenie podľa § 37 ods.2 OZ. Žalovaný zotrval aj na argumentácii o nedôvodnosti uplatneného nároku. 6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že spornou neboli skutkové okolnosti vedúce ku vzniku škody na strane právneho predchodcu žalobcu (poškodeného). Sporným bol v konaní uplatnený nárok na náhradu škody 1.160,- EUR spočívajúcej v nájomnom za náhradné vozidlo z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného s ohľadom na žalovaným namietané nepreukázanie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla za 20 dní trvania nájmu. Žalovaný namietol aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. 7. Súd prvej inštancie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorou poškodený ako postupca postúpil 9.8.2023 žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku v sume 1.160,-Eur voči žalovanému ako poisťovateľovi, u ktorého bolo poistené motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na poškodenom vozidle z titulu náhrady škody podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení /ďalej len PZP/. Súd poukázal na to, že náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, avšak je potrebné ju odlíšiť od škody, ktorá vznikla na poškodenom vozidle. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že poškodený a žalobca sa v čl. III bode 2. dohodli na vzájomnom započítaním pohľadávky žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného za náhradné vozidlo vo výške 1.160,- EUR s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu vo výške 1.160,-EUR. Z uvedeného vyplýva, že vzájomným započítaním zanikli vzájomné pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo 1.160,- EUR a poškodeného z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky 1.160,-EUR, nie pohľadávka na náhradu škody. Týmto vzájomným započítaním zanikol záväzok poškodeného na úhradu nákladov za náhradné vozidlo a zároveň nedošlo k zvýšeniu jeho majetku o odplatu za postúpenie pohľadávky v sume 1.160,- EUR, čím došlo k zásahu do majetkovej sféry poškodeného a súčasne k postúpeniu jeho pohľadávky spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného vozidla ako skutočnej škody voči žalovanému na žalobcu (čl. II bod 1. zmluvy o postúpení pohľadávky). Z uvedeného dôvodu nepovažoval súd námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za dôvodnú. 8. Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody z titulu nákladov za prenájom náhradného vozidla, súd zdôraznil, že skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch za vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (R 7/1992). Súčasťou náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú teda aj náklady na prenájom náhradného vozidla, avšak len v rozsahu účelne a nutne vynaložených nákladov. Predpokladom účelnosti a nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla je, že poškodený je na využívanie náhradného vozidla odkázaný a svoje potreby nemôže zabezpečiť inak, napríklad iným svojím motorovým vozidlom alebo náhradnou dopravou ako je taxislužba. Poškodený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla najmä po dobu opravy vlastného motorového vozidla, ak je toto skutočne opravované. Súd zdôraznil, že poškodenému automaticky nepatrí nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch za nájom náhradného vozidla za celú dobu opravy poškodeného vozidla, ale len za to obdobie, počas ktorého s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti prípadu poškodené vozidlo nemohol využívať, najmä po dobu počas ktorej bolo poškodené vozidlo v autoservise a bolo skutočne opravované a nepojazdné. V prejednávanej veci došlo k poistnej udalosti 22.10.2022, pričom poškodené vozidlo bolo odovzdané do autoservisu 22.11.2022 o 8,11 hodine a predpokladané ukončenie vykonania opravy bolo odhadované do 30.11.2022. Napriek predpokladanej dĺžke opravy uvedenej v zákazkovom liste autoservisu poškodený v ten istý deň 22.11.2022 uzatvoril zmluvu o prenájme na obdobie od 22.11.2022 do 21.12.2022 a o 8,30 hodine si od žalobcu prevzal náhradné vozidlo. Z uvedeného vyplýva, že predpokladaná dĺžka opravy bola v čase preberania náhradného vozidla 9 dní, no napriek tomu si poškodený prenajal náhradné vozidlo až na dobu 30 dní, ktorá bola zhodou okolností rovnaká, ako doba, počas ktorej bolo poškodené vozidlo napokon v autoservise. Dĺžku opravy poškodeného vozidla 30 dní považoval súd prvej inštancie za neprimeranú aj v tej súvislosti, že podľa faktúry autoservisu z 20.12.2022 oprava poškodeného vozidla trvala približne 10,3 hodiny, teda necelé dva dni. Žalobca pritom neuviedol súdu žiadne relevantné vysvetlenie, ktorým by tieto časové disproporcie vysvetlil. Súd v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu nárok na náhradu škody preukázať. Podľa názoru súdu nie je možné za každých okolností automaticky konštatovať nutnosť a účelnosť vynaloženia nákladov za nájom náhradného vozidla za celú deklarovanú dobu trvania opravy poškodeného vozidla. To platí zvlášť v prípade, že samotná oprava bola pôvodne odhadovaná na 9 dní, opravárenské práce na poškodenom vozidle trvali necelé dva dni, avšak poškodené vozidlo bolo v autoservise až 30 dní, a to bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia zo strany žalobcu. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že hoci bol rozsah opravárskych prác na poškodenom vozidle približne 10,3 hodiny, žalovaný nepriznal poistné plnenie len za dva dni opravy poškodeného vozidla, naopak priznal poškodenému poistné plnenie za 10 dní, pričom počítal s časom potrebným na opravu poškodeného vozidla zohľadňujúcim technologické postupy udávané výrobcom, časom na objednanie náhradných dielov, časom potrebným na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj časom súvisiacim s prestojmi zo strany poisťovne. Námietka žalobcu, že čas potrebný na opravu poškodeného vozidla nepozostáva len z čistého času opravy poškodeného vozidla preto nebola opodstatnená. 9. K námietke žalovaného s odkazom na zásadu neminem laedere a ust.§ 415 Občianskeho zákonníka, súd uviedol, že je toho názoru, že na konkrétny prípad sa prevenčná povinnosť vyplývajúca z § 415 Občianskeho zákonníka nevzťahuje. To preto, že v tomto prípade si poškodený uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej v súvislosti so škodou vzniknutou na jeho motorovom vozidle z povinného zmluvného poistenia. Nejde teda o porušenie povinnosti s dôsledkom vzniku škody, ale o uplatnenie nároku na náhradu škody. 10. Súd prvej inštancie k doručeniu vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.3.2025 uviedol, že na návrh žalovaného a s prihliadnutím na skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu z 26.3.2025 bolo žalovanému doručené tak, že žalovaný nemal zachovanú päťdňovú lehotu na prípravu na pojednávanie /doručené dňa 28.3.2025/, súd na podanie žalobcu z 26.3.2025 neprihliadol s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. v spojení s § 149 C.s.p.. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že žalobcovi bola doručená žalobná duplika žalovaného 18.11.2024. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca považoval za potrebné ešte reagovať na žalobnú dupliku, mohol tak urobiť v dostatočnom časovom predstihu pred vytýčeným pojednávaním, a nie až tesne pred pojednávaním. Tým, že vyjadrenie žalobcu z 26.3.2025 bolo žalovanému doručené až 28.3.2025, nemal žalovaný dostatok času, aby mohol na predmetné podanie reagovať. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že ak by prihliadol na vyjadrenie žalobcu z 26.3.2025, porušil by tým procesné práva žalovaného, najmä rovnosť zbraní strán sporu pri uplatňovaní ich práv v konaní a právo žalovaného na zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie 1.4.2025. S ohľadom na okolnosti prejednávanej veci súd ustálil, že nemal preukázanú účelnosť nájmu náhradného vozidla v rozsahu uplatneného nároku - nákladov za 20 dní nájmu náhradného vozidla a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. podľa zásady úspechu vo veci. Žalovanému, ktorý mal úspech vo veci v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súdu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,d/, f/, a h/ C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca má za to, že závery súdu sú v rozpore so zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení /ďalej
len zákon o PZP/ a uprednostňujú podnikateľské záujmy žalovaného pred nárokmi poškodeného, na ktorého súd prenášané rizika, ktoré by mal znášať žalovaný. Žalobca zdôraznil, že objektívne nebolo možné dokončiť práce na nepojazdnom vozidle, ktorej predchádza dodanie súvisiacich a závislých náhradných dielov , s čím súvisí aj vykonanie vizuálnych opráv a lakovania, ktoré nadväzujú práve na dodanie náhradných dielov. Poškodený ako právny predchodca žalobcu nemohol ovplyvniť vzťahy medzi servisom a jeho zamestnancami, formy a spôsob organizácie prác a ani činnosť autoservisu spojenú aj s obstarávaním náhradných dielov. Tiež nemohol poškodený ovplyvniť ani dobu opravy vozidla a nakoniec ani dobu, v ktorej žalovaný skončí prešetrovanie poistnej udalosti a vystaví krycí list. Žalobca má za to, že doba prenájmu náhradného motorového vozidla bola účelná a dôvodná, nakoľko trvala výlučne po dobu realizácie opráv na poškodenom motorovom vozidle a výlučne po dobu, po ktorú bol poškodený vylúčený z užívania vlastného vozidla. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený nebol obmedzený v užívaní svojho vlastného vozidla. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti užívať svoje vlastné vozidlo a tento stav rovnocenne bol riešený nájmom náhradného vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v servise. Žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou bolo zapožičané náhradné vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v servise. Žalobca poukázal na závery rozhodovacej praxe súdov (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.2Cob/97/2018,rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/107/2023, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislava sp.zn. 3Cob/94/2023), ktoré považujú za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla dobu do vybavenia poistnej udalosti, resp. do doby trvania opravy. 12. Podľa žalobcu je napádané rozhodnutie arbitrárne, subjektívne a vykazujúce znaky svojvôle. Poškodenému preukázateľne došlo k zásahu do vlastníckeho práva poškodením jeho motorového vozidla a splnil všetky zákonné predpoklady na vznik nároku na zapožičanie náhradného vozidla, t.j. nároku na náhradu škody vyplývajúce z PZP. Snahou žalovaného je nepreplatiť poškodenému tú škodu, ktorou sú náklady spojené so zapožičaním náhradného motorového vozidla a jeho používaním počas doby trvania opravy, ktorá začínala prevzatím prenajatého motorového vozidla a skončila odovzdaním motorového vozidla právnym predchodcom žalobcu po ukončení opravy, ktorej dĺžku trvania, ako už bolo uvedené, právny predchodca žalobcu nemohol ovplyvniť. Z hľadiska posúdenia nároku žalobcu je rozhodujúce odkedy a dokedy žalobca nemohol používať poškodené motorové vozidlo. Táto doba je nesporne preukázaná, dňom prevzatia motorového vozidla servisom a dňom jeho odovzdania právnemu predchodcovi žalobcu. 13. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie zároveň zasiahol do procesných práv žalobcu a v rozpore s právnou úpravou aplikoval sudcovskú koncentráciu konania podľa ust. § 153 C.s.p. v spojení s ust. § 149 C.s.p., nakoľko na takýto postup súdu neboli podľa žalobcu splnené zákonné predpoklady. Súd neprihliadal na podanie žalobcu zo dňa 26.3.2025, doručené súdu 6 dní pred uskutočnením pojednávania, z dôvodu, že údajne nebola zachovaná päťdňová lehota na prípravu pojednávania. Súd v konaní neuplatnil sudcovskú koncentráciu pred doručením podania žalobcu zo dňa 26.3.2025, a to ani následne, preto je argumentácia v písomnom odôvodnení nepochopiteľná, pretože na to neboli splnené procesné podmienky. Podanie žalobcu bolo doručené riadne a včas a súd si aj v tejto časti odôvodnenia dotvoril argumentáciu v rozpore so skutočnosťou, čo má za následok hrubé porušenie procesných práv žalobcu. 14. K odvolaniu žalobu sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným a presvedčivým spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami prípadu, podstatnými z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v jeho odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutkové ani právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolanie žalobcu je tak podľa názoru žalovaného len vyjadrením nespokojnosti žalobcu s rozhodnutím súdu bez uvedenia akýchkoľvek relevantných skutkových alebo právnych okolností, spôsobilých zvrátiť výsledok súdneho konania v prospech žalobcu. Avšak len samotná skutočnosť, že žalobca sa so spôsobom hodnotenia dôkazov či právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie nestotožňuje, sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku súdu. 15. Žalovaný má za to, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k dôvodnosti prenájmu náhradného motorového vozidla počas celej doby, kedy sa havarované
vozidlo nachádzalo v autoservise, jasným, zrozumiteľným a právne korektným spôsobom vysporiadal. Súd konkrétne v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku aj s poukazom na ustálenú judikatúru uviedol, že súčasťou náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú aj náklady na prenájom náhradného vozidla, avšak len za podmienky že sa jedná o účelne a nutne vynaložené náklady (R 7/1992). Za účelne vynaložené náklady preto podľa súdu možno považovať náklady vynaložené počas obdobia, kedy bolo havarované vozidlo skutočne opravované. Súd ďalej v tejto súvislosti v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca počas konania neuniesol ani len povinnosť tvrdenia a žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo napriek pôvodne predpokladanej dobe opravy havarovaného vozidla 9 dní, samotná doba opravy trvala až 30 dní, ktorá bola zhodou okolností rovnaká ako dĺžka prenájmu náhradného vozidla. Súd mal preto aj s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázať dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku. Na zvýraznenie správnosti postupu súdu prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalovaný dodal, že napr. aj Ústavný súd SR v bode 23. jeho nálezu zo dňa 16.2.2023, spis. zn. III. ÚS 602/2022-34 výslovne uviedol, že doba nájmu za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Ústavný súd v bode 23. tohto nálezu taktiež uviedol, že aké časové obdobie doby prenájmu náhradného vozidla je nevyhnutné, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Nakoľko žalovaný s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých listinných dôkazov rozporoval celkovú nevyhnutnú dobu opravy havarovaného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu nevyhnutnú dobu prenájmu náhradného vozidla), tak ohľadom týchto sporných skutočností došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a označiť konkrétne dôkazné prostriedky, ktorými by žalobca bol býval preukázal dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku. Nakoľko však žalobca v konaní neuniesol ako povinnosť tvrdenia tak ani dôkazné bremeno, tak súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný má teda celkovo za to, že za daného skutkového stavu zamietnutím žaloby v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu akýchkoľvek procesných či majetkových práv žalobcu, ako to teda účelovo tvrdí žalobca v jeho odvolaní. 16. Žalovaný považuje za nedôvodnú tiež argumentáciu žalobcu v odvolaní, v zmysle ktorej mal súd aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania akýmkoľvek spôsobom porušiť jeho procesné práva, resp. že na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Žalovaný má za to, že súd v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo aj s ohľadom na zachovanie procesných práv žalovaného v danom prípade pristúpil k uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný naviac v tejto súvislosti taktiež poukazuje, že žalobca bol počas celého konania zastúpený advokátom ako osobou znalou práva a žalobca si preto musel byť vedomý toho, že v prípade ak prostriedky procesného útoku neuplatní v súlade so zásadou hospodárnosti a opatrnosti včas, tak procesnou sankciou za takýto postup žalobcu môže byť aj uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Napokon podľa žalovaného aj keby súd neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania a prihliadol na vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.3.2025, tak žalobca podľa názoru žalovaného ani v tomto vyjadrení zo dňa 26.3.2025 neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ako ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní a na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.3.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 22. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 23. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na náhradu škody, ktorá bola jeho právnemu predchodcovi spôsobená poistencom žalovaného, vyplývajúcej zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie neboli sporné okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane právneho predchodcu žalobcu /poškodeného/. Nesporným taktiež bolo, že poškodený musel vynaložiť finančné prostriedky v súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú nespôsobil. Žalobca si uplatnil žalobou svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.160,-EUR, ktorá predstavovala krátenie poistného plnenia žalovaným z fakturovanej sumy za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 2.088,-EUR za 30 dní /od 22.11. 2022 do 21.12.2022/, pričom žalovaný mal za to, že vyplatená suma 580,-EUR za 10 dní nájmu náhradného motorového vozidla je primeraná a adekvátna. Súd prvej inštancie považoval za sporné preukázanie účelnosti uplatnenej dĺžky nájmu náhradného vozidla v kontexte dĺžky opravy poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nemal preukázaný nárok žalobcu v sume 1.160,- EUR ako doplatok za nájom motorového vozidla a preto nárok žalobcu zamietol. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 24. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 25. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 26. Podľa § 11 ods. 6, zák. č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 27. Podľa § 11 ods. 7, zák. č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 29. Podľa § 797 ods. 1 až 3 Obč. zák., právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 30. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že dňa 22.11.2022 bol vystavený servisom zákazkový list č. 9P20220013 na poškodené motorového vozidlo právneho predchodcu žalobcu, pričom predpokladaný dátum ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla bol v zákazkovom list stanovený na 30.11.2022 t.j. 8 dní/. V ten istý deň, t.j. 22.11.2022 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom uzatvorená zmluva o prenájme motorového vozidla na obdobie od 22.11.2022 do 21.12.2022 /t.j. 30 dní/, napriek predpokladanej dobe opravy 8 dní. Z preberacieho protokolu zo dňa 22.11.2022 odvolací súd zistil, že náhradné motorového vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 22.11.2022 o 8.28 hod.. Žalobca vystavil dňa 21.12.2022 faktúru č. 2-220503 na sumu 2.088,-EUR za prenájom náhradného motorového vozidla poškodenému za obdobie od 22.11.2022 do 21.12.2022. 31. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe listinných dôkazov ustálil, že žalobcom uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým a právnym záverom podstatného významu pre meritórne rozhodnutie, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu o nedôvodnosti žalobného nároku, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami majúcimi podstatný a zásadný vzťah k meritu sporu. 32. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne ustálil, že nie je možné za každých okolností automaticky konštatovať nutnosť a účelnosť vynaloženia nákladov za nájom náhradného motorového vozidla za celú deklarovanú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Tu je potrebné opätovne zdôrazniť, že pôvodne odhadovaná doba opravy bola 8 dní, opravárenské práce na poškodenom motorovom vozidle trvali necelé dva dni, ale motorové vozidlo sa nachádzalo v servise až 30 dní a to bez náležitého odôvodnenia zo strany žalobcu. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že napriek predpokladanej dĺžke opravy morového vozidla uvedenej v zákazkovom liste autoservisu /8 dní/, poškodený v ten istý deň t.j. 22.11.2022 uzatvoril zmluvu o prenájme náhradného motorového vozidla na obdobie od 22.11.2022 do 21.12.2022, čo vyvoláva pochybnosti, ako poškodený v čase uzatvorenia zmluvy o prenájme vedel že dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla bude presne 30 dní. Správne súd prvej inštancie upozornil na skutočnosť, že podľa faktúry z autoservisu zo dňa 20.12.2022 oprava motorového vozidla trvala približne 10,3 hodiny, teda necelé dva dni. Uvedené časové disproporcie žalobca v konaní nevysvetlil. Žalobca v odvolaní tvrdil, že poškodený nemohol ovplyvniť vzťahy medzi servisom a zamestnancami, ani spôsob obstarania náhradných dielov a ani dobu opravy vozidla. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že bolo na žalobcovi preukázať dôvodnosť uplatneného nároku, t.j. doby prenájmu v trvaní 30 dní, čo však žalobca v konaní nepreukázal. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, ako dlho trvala oprava poškodeného motorového vozidla, pričom je podstatné uviesť, že pri účelnosti vynaložených nákladov treba vychádzať aj z objektívnej doby nevyhnutnej na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla. Za účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla. V nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť trvania nájomného vzťahu v dĺžke 30 dní, k tomuto neprodukoval žiadne relevantné dôkazy. Preto žalovanému neostávalo iné, ako vychádzať z primeranej doby nájmu
náhradného motorového vozidla tak, ako bola ustálená v zákazkovom liste, pretože nemal k dispozícii iný doklad preukazujúci primeranú dĺžku doby nájmu náhradného motorového vozidla. Účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 30 dní tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie nebola v konaní preukázaná. 33. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie zasiahol do jeho procesných práv tým, že aplikoval sudcovskú koncentráciu, keď neprihliadol na podanie žalobcu zo dňa 26.3.2025, odvolací súd uvádza, že sa s uvedenou námietkou nestotožňuje a túto považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a dostatočným spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré aplikoval na podanie žalobcu zo dňa 26.3.2025 inštitút sudcovskej koncentrácie konania. Súd prvej inštancie doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného na vedomie dňa 18.11.2024. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ chcel žalobca reagovať na toto podanie žalovaného, mal dostatok časového priestoru a mohol tak urobiť v časovom predstihu a nie tesne pred pojednávaním. Žalobca doručil svoje vyjadrenie až dňa 26.3.2025 a súd prvej inštancie toto vyjadrenie následne doručoval dňa 28.3.2025 žalovanému, ktorý nemal dostatok časového priestoru na podanie reagovať a navrhol na pojednávaní dňa 1.4.2025 uplatniť sudcovskú koncentráciu. Okrem toho bol žalobca spolu s predvolaním na pojednávanie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 8.1.2025 /č. l. 75/ riadne poučený o sudcovskej koncentrácii s poukazom na ust. § 153 v spojení s § 149 C.s.p.. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne aplikoval procesnú sankciu, ktorá spočívala v tom, že na procesný úkon žalobcu - podanie zo dňa 26.3.2025 neprihliadol a tým mu nepriznal procesné účinky. 34. Žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a v Žiline ako závery rozhodovacej praxe súdov v skutkovo obdobných veciach. Odvolací súd však pripomína, že „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax, vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ako aj Krajského súdu v Žiline uvedené kritériá nespĺňajú. 35. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 36. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 37. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolaní žiadne trovy nevznikli. 38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).