Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III 67Cb/54/2023 6123385704 01. 04. 2025 JUDr. Lucia Hatalová ECLI:SK:MSBA3:2025:6123385704.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 713 477, zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.160,00 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.8.2023 a postúpeným na ďalšie konanie Mestskému súdu Bratislava III dňa 12.10.2023, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.160,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom poisteným u žalovaného, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 22.10.2022 mal právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť MFF s.r.o., so sídlom: Pribinova 10/2, 901 01 Malacky, IČO: 48 142 484 (ďalej aj len „poškodený“ alebo „právny predchodca žalobcu“) dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla B. L EČV: Q. (ďalej len „poškodené vozidlo“). Poškodené vozidlo bolo nepojazdné, a preto poškodený ako nájomca uzavrel so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových vozidiel z 22.11.2022 (ďalej len „zmluva o prenájme“), na základe ktorej žalobca prenechal poškodenému do dočasného užívania motorové vozidlo značky V. XXXX, EVČ: O (ďalej len „náhradné vozidlo“) a poškodený sa zaviazal zaplatiť žalobcovi nájom vo výške 58,- Eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Žalobca vystavil poškodenému 21.12.2022 faktúru č. X-XXXXXX na sumu 2.088,Eur s DPH, t.j. 1.740,- Eur bez DPH, splatnú 15.1.2023, za užívanie náhradného vozidla (ďalej len „faktúra“). Žalovaný listom z 3.1.2023 oznámil žalobcovi, že 2.1.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi zaplatil sumu 580,- Eur. Žalovaný žalobcovi nezaplatil zvyšnú časť z faktúry vo výške 1.160,- Eur z dôvodu krátenia poistného plnenia. Žalobca považoval krátenie poistného plnenia za nedôvodné, pretože poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, počas ktorého bolo poškodené vozidlo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody a náhradné vozidlo bolo rovnakej kategórie ako poškodené vozidlo. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 9.8.2023 poškodený ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka sumu 1.160,- Eur spolu s príslušenstvom (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky“). Dňa 15.8.2023 bolo žalovanému doručené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Výzvou z 11.8.2023 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.160,Eur s príslušenstvom, avšak k jej úhrade nedošlo.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci 5.9.2023 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný namietol nepreukázanie účelnosti, nevyhnutnosti a primeranosti nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom. Z faktúry doloženej žalobcom vyplývalo, že nájom náhradného vozidla poškodeným trval v období od 22.11.2022 do 21.12.2022, t. j. celkovo 30 dní. Žalovaný však mal za to, že nájom náhradného vozidla bol účelný, nevyhnutný a odôvodnený len v rozsahu 10 dní. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný doložil zákazkový list autoservisu č. XPXXXXXXXX, z ktorého vyplýval predpokladaný čas opravy poškodeného vozidla v období od 22.11.2022 do 30.11.2022, t. j. v celkovo 8 dní. Žalovaný pochyboval o dôvodnosti uplatneného nároku za 30 dní trvania nájmu náhradného vozidla aj z dôvodu, že z preberacieho protokolu z 22.11.2022 výslovne vyplývalo, že začiatok nájmu náhradného vozidla bol 22.11.2022 o 8:30 hod. a odhadovaný koniec bol 21.12.2022 o 16:00 hod. Žalovaný spochybnil, ako žalobca a poškodený vedeli už v čase prevzatia náhradného vozidla poškodeným, že oprava poškodeného vozidla bude trvať presne 30 dní. Žalovaný nenamietal, že poškodený bol v dôsledku škodovej udalosti obmedzený v užívaní poškodeného vozidla, avšak dal do pozornosti, že ani jemu nemôže byť na škodu subjektívny postoj poškodeného, ktorý bol povinný v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla konať s náležitou starostlivosťou, aby žalovanému nespôsobil škodu, inak by podľa žalovaného bolo možné uvažovať o neprimeranom zásahu do jeho majetkových práv zo strany poškodeného. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na zásadu neminem laedere a ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Poškodený mal podľa žalovaného pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti zohľadňovať a rešpektovať aj majetkové práva žalovaného, voči ktorému poškodený, resp. jeho právny nástupca uplatňoval svoj nárok na náhradu škody. Poškodený bol povinný počínať si pri dojednávaní prenájmu náhradného vozidla tak, aby neporušoval zásadu neminem laedere a žalovanému nespôsobil škodu. Žalovaný sa v tejto súvislosti domnieval, že poškodený tak nekonal, a to v rozsahu nájmu náhradného vozidla presahujúcom 10 dní, kedy poškodený nezachoval taký stupeň pozornosti, ktorý od neho bolo možné rozumne požadovať vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu a na základe ktorého by bolo z objektívneho hľadiska možné zabrániť alebo aspoň v čo najväčšej možnej miere obmedziť riziko vzniku škody na majetku žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že nárok na úroky z omeškania z pomernej nevyplatenej časti poistného plnenia bez ohľadu na to, od akého okamihu má poškodený na tieto nárok, možno vo všeobecnosti považovať za sankciu pre poisťovne v prípadoch nesprávneho posúdia nároku poškodeného na poistné plnenie. Keďže žalovaný považoval nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny 1.160,- Eur za nedôvodný, neuznal ho v celom rozsahu a toto posúdenie považoval za správne, bol toho názoru, že žalobca ako právny nástupca poškodeného nemal nárok na úrok z omeškania z uplatnenej istiny. 4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.10.2023, v ktorom v ktorom zotrval na dôvodnosti uplatneného nároku v plnom rozsahu a mal za to, že riadne preukázal svoj nárok vrátane účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že náklady súvisiace so zaobstaraním náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla neboli nutné a účelne vynaložené. Mal za to, že doba prenájmu náhradného vozidla bola nevyhnutná a primeraná, keď právnemu predchodcovi žalobcu vznikla poškodením veci škoda na majetku, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok práva na náhradu škody podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nakoľko vinník dopravnej nehody mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, žalovaný bol povinný namiesto vinníka dopravnej nehody plniť poškodenému nárok na náhradu škody vzniknutý poškodením poškodeného vozidla. Žalobca zdôraznil, že náhradné vozidlo bolo nutným dôsledkom opravy poškodeného vozidla a nahrádzajú sa len náklady účelne vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou. Bolo preto potrebné zistiť podstatné okolnosti, a to kedy bolo poškodené vozidlo prijaté do servisu za účelom jeho opravy, ako dlho bolo poškodené vozidlo v autoservise, kedy bolo vozidlo poškodenému vrátené z autoservisu, pretože v momente zavŕšenia opravy poškodeného vozidla už na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba náhradného vozidla. Z dôvodu, že žalovaný poskytol čiastočné poistné plnenie, nebol sporný vznik nároku poškodeného na preplatenie účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, spochybnená však bola doba trvania nájmu. Žalovaný si stanovil podľa svojho výpočtu na opravu poškodeného motorového vozidla 10 dní a krátil poistné plnenie o 20 dní. Žalobca tvrdil, že doba prenájmu náhradného vozidla bola nutná a účelná, pretože poškodený nemohol v dôsledku dopravnej nehody užívať poškodené vozidlo, a preto bol nárok v plnom rozsahu
dôvodný. Poškodený nemohol z objektívnych príčin ovplyvniť dobu opravy poškodeného vozidla, nájom náhradného vozidla trval výlučne po dobu opravy poškodeného vozidla a náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy. Keďže do nároku na náhradu škody patrí aj škoda súvisiaca s vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného vozidla, žalobca považoval uplatnený nárok v celosti za dôvodný a v súlade s ustanoveniami zákona o povinnom zmluvnom poistení. Naplnená bola aj podmienka účelnosti zaobstarania si náhradného vozidla a s tým spojených vynaložených nákladov so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené vozidlo, keďže poškodený uviedol v čestnom prehlásení, že auto potreboval na dochádzanie do práce a na plnenie svojich každodenných povinností. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla bola podľa žalobcu formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Žalobca namietol aj to, že doba nevyhnutnej opravy poškodeného vozidla sa neposudzuje len z hľadiska čistého času vynaloženého na opravu tak, ako to posúdil žalovaný. Nevyhnutnou dobou bola doba od odovzdania poškodeného vozidla na opravu, t.j. od 22.11.2022 až do skončenia opravy 21.12.2022, a teda po dobu, počas ktorej poškodený nemohol objektívne používať poškodené vozidlo. Žalobca tým, že odovzdal poškodené vozidlo do opravy, neporušil nič, čo by bránilo náhrade škody, počas doby, kedy nemohol motorové vozidlo užívať. K námietke týkajúcej sa uplatňovaného úroku z omeškania žalobca uviedol, že úrok z omeškania bol zákonný a uplatnený v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný neuhradil istinu vo výške 1.160,- Eur v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti, a preto sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania od 18.1.2023, t.j. od šestnásteho dňa po ukončení šetrenia poistnej udalosti do zaplatenia. V oznámení žalovaného o poistnom plnení z 3.1.2023 bolo uvedené, že žalovaný 2.1.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, a preto bol povinný do 17.1.2023 uhradiť poškodenému vzniknutú škodu. Nakoľko škoda nebola uhradená v celom rozsahu do pätnástich dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, žalobcovi vznikol popri istine aj nárok na úhradu úroku z omeškania podľa § 11 ods. 7 a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca mal za to, že žalovaný bol povinný znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, v dôsledku ktorej sa dostal do omeškania s poskytnutím kráteného plnenia. 5.1. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu podaním doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 30.5.2024. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Poukázal na to, že podmienkou vzniku zákonného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeného bolo skutočné vynaloženie nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j. bolo nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný mal za to, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla uhradil. Žalovaný poukázal na článok III bod 2. zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorého vyplývalo, že žalobca mal voči poškodenému pohľadávku 1.160,- Eur z titulu faktúry za prenájom, čo potvrdzovalo neuhradenie faktúry za prenájom poškodeným. Žalovaný dodal, že z celkovej fakturovanej sumy 2.088,- EUR za prenájom náhradného vozidla uhradil časť vo výške 580,Eur žalobcovi ako subjektu, ktorý žalovanému predložil dokumentáciu týkajúcu sa prenájmu náhradného vozidla. Išlo o dobrovoľné čiastočné plnenie faktúry za prenájom s ohľadom na korektnosť voči škodcovi ako klientovi žalovaného, ktorý mal u žalovaného v rozhodnom čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu nepreukázania úhrady nájomného za náhradné vozidlo poškodeným však nedošlo k preukázaniu ujmy v jeho majetkovej sfére a k vzniku zákonného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktorý by bolo možné postúpiť na žalobcu. Z článku III bodu 2. zmluvy o postúpení pohľadávky navyše vyplývalo, že časť nesplnenej pohľadávky žalobcu vo výške 1.160,Eur voči poškodenému z faktúry za prenájom náhradného vozidla sa započítavala s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 1.160,- Eur v zmysle článku III bodu 1. zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzájomným započítaním započítavané pohľadávky a im zodpovedajúce nesplnené záväzky bez ďalšieho zanikli. Keďže poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi nikdy neuhradil a časť nesplneného záväzku poškodeného vo výške 1.160,- Eur vyplývajúca z faktúry za prenájom zanikla na základe vzájomného započítania pohľadávok, predmetom postúpenia bola neexistujúca pohľadávka poškodeného. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky tak bolo podľa názoru žalovaného nemožné plnenie podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 5.2. Žalovaný zotrval aj na argumentácii o nedôvodnosti uplatneného nároku a mal za to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých bola oprava poškodeného vozidla vykonávaná, poskytol primerané plnenie za náklady na prenájom náhradného vozidla. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení
z 3.1.2023 uviedol, že priznaná bola primeraná doba zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 10 dní, v ktorej bol zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Z faktúry za opravu poškodeného vozidla č. XXXXXXXX z 20.12.2022 vyplývalo, že čistý čas opravy bol pravdepodobne niečo vyše 10,3 hodiny. Podľa zákazkového listu, ako aj podľa dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti z 21.12.2022, bolo poškodené vozidlo odovzdané do autoservisu 22.11.2022. Žalovaný poukázal aj na to, že zo zákazkového listu vyplýval pôvodný predpokladaný dátum ukončenia opravy dňa 30.11.2022. Žalovaný mal preto za to, že žalobca v priebehu konania žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil, prečo mala byť v zmysle faktúry za opravu poškodeného vozidla oprava ukončená až dňa 20.12.2022. t. j. o 20 dní neskôr, ako autoservis pôvodne predpokladal podľa zákazkového listu pri prijatí poškodeného vozidla do opravy a s ohľadom na čistý čas opravy len niečo viac ako 10,3 hodiny. V tejto súvislosti mal žalovaný za to, že v autoservise vznikli prieťahy pri oprave poškodeného vozidla, v dôsledku ktorých došlo k neprimeranému predĺženiu celkovej doby opravy poškodeného vozidla. V prípade existencie objektívnych skutočností na strane autoservisu, ktoré neprimerane predĺžili dobu opravy ako bolo napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, vyťaženosť autoservisu a podobne, však podľa žalovaného absentovala príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. 6. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 1.4.2025, na ktorom spor prejednal za účasti strán sporu, resp. právneho zástupcu žalobcu a povereného zamestnanca žalovaného. Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich písomných podaniach predložených do konania a po poučení súdom podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na pojednávaní uviedli, že vo veci nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 7. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie platobného rozkazu a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä záznamom o dopravnej nehode, faktúrou žalobcu č. X-XXXXXX z 21.12.2022, oznámením o poistnom plnení z 3.1.2023, oznámením o postúpení pohľadávky z 9.8.2023, zmluvou o prenájme motorových vozidiel z 22.11.2022, preberacím protokolom k začiatku nájmu z 22.11.2022, odovzdávacím protokolom ku koncu nájmu k 21.12.2022, predžalobnou výzvou z 11.8.2023, zmluvou o postúpení pohľadávky z 9.8.2023, faktúrou autoservisu č. XXXXXXXX z 20.12.2022, zákazkovým listom č. XPXXXXXXXX z 22.11.2022, písomným vyjadrením k dôvodom vypožičania náhradného vozidla z 21.12.2022, čestným prehlásením o pravdivosti údajov z 21.12.2022, dotazníkom pre poškodeného k škodovej udalosti z 21.12.2022, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu. 8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúce skutočnosti. 8.1. Zo zmluvy o prenájme z 22.11.2022 súd zistil, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 22.11.2022 do 21.12.2022. 8.2. Z preberacieho protokolu z 22.11.2022 súd zistil, že poškodený si prevzal náhradné vozidlo 22.11.2022 o 8,30 hod., pričom odhadovaný koniec nájmu náhradného vozidla bol 21.12.2022. Z odovzdávacieho protokolu z 21.12.2022 súd zistil, že poškodený vrátil náhradné vozidlo žalobcovi 21.12.2022. 8.3. Z faktúry autoservisu č. XXXXXXXX z 20.12.2022 súd zistil, že práce na oprave poškodeného vozidla EČ: Q trvali: umytie 1,5 hodiny, klampiarska práca 4,9 hodiny, lakýrnická práca 3,9 hodiny. 8.4. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného z 3.1.2023 súd zistil, že priznané bolo poistné plnenie za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla 10 dní, v ktorej bol zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. 8.5. Zo zákazkového listu č. XPXXXXXXXX z 22.11.2022 súd zistil, že poškodené vozidlo bolo prijaté do servisu 22.11.2022 o 8,11 hodine a predpokladaný dátum ukončenia opravy bol 30.11.2022. 8.6. Z písomného vyjadrenia k dôvodom vypožičania náhradného vozidla z 21.12.2022 súd zistil, že poškodený nemal k dispozícii iné vozidlo za účelom zabezpečenia mobility pre vyriešenie pracovných
a súkromných záležitostí, a preto využil možnosť vypožičania náhradného vozidla na čas nevyhnutný na opravu. Z čestného prehlásenia o pravdivosti údajov z 21.12.2022 súd zistil, že poškodený situáciu nemohol riešiť inak - iným vlastným vozidlom, taxi. 8.7. Z dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti z 21.12.2022 súd zistil že poškodené vozidlo bolo odovzdané do servisu 22.11.2022, poškodený si zapožičal náhradné vozidlo 22.11.2022, náhradné vozidlo bolo vrátené 21.12.2022 a poškodené vozidlo bolo vyzdvihnuté z opravy 21. 12. 2022. 9. Súd spor právne posúdil nasledovne: 9.1. Podľa § 427 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzkovateľ lietadla. 9.2. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu vrátane inej ujmy a má nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy tohto zákona. 9.3. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 9.4. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 9.5. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vrátane inej ujmy vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 9.6. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 10. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. 11. V konaní neurobili strany sporným, že 22.10.2022 bolo pri dopravnej nehode, spôsobnej motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného poškodené vozidlo právneho predchodcu žalobcu B. L EČV: Q a v dôsledku tejto dopravnej nehody bolo poškodené vozidlo nepojazdné. Dňa 22.11.2022 poškodený ako nájomca a žalobca ako prenajímateľ uzatvorili zmluvu o prenájme motorových vozidiel, ktorej predmetom bolo prenechanie náhradného vozidla V. XXXX, EČV: O do dočasného užívania nájomcu za nájomné 58,- Eur bez DPH za každý deň nájmu. Nesporné bolo, že 21.12.2022 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. X-XXXXXX na sumu 2.088,- Eur s DPH, t. j. 1.740,- Eur bez DPH, splatnú 15.1.2023, ktorou mu fakturoval nájomné za užívanie náhradného vozidla na základe zmluvy o prenájme. Sporné nebolo, že o výsledku šetrenia poistnej udalosti týkajúcej sa náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla, ukončeným 2.1.2023, žalovaný informoval poškodeného listom z 3.1.2023, v ktorom mu oznámil priznanie poistného plnenia za 10 dní nájmu náhradného vodidla v sume 580,- Eur bez DPH a nepriznanie časti nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.160,- Eur. Nesporné bolo, že 9.8.2023 uzatvorili poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodeného vo výške 1.160 Eur s príslušenstvom voči žalovanému na náhradu škody - nákladov za prenájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom postúpenie bolo oznámené žalovanému 15.8.2023. 12. Sporným bol v konaní uplatnený nárok na náhradu škody 1.160,- Eur spočívajúcej v nájomnom za náhradné vozidlo z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného s ohľadom na žalovaným namietané nepreukázanie nutnosti a
účelnosti nájmu náhradného vozidla za 20 dní trvania nájmu. Žalovaný namietol aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. 13.1. Súd mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorou poškodený ako postupca postúpil 9.8.2023 žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku v sume 1.160,- Eur voči žalovanému ako poisťovateľovi, u ktorého bolo poistené motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na poškodenom vozidle z titulu náhrady škody podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. K vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že v prípade náhrady škody - nákladov na prenájom náhradného vozidla škoda vzniká, ak si poškodený náhradné vozidlo skutočne prenajal a v súvislosti s tým vynaložil vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak mal s prevádzkou svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia. Až vynaložením (zaplatením) týchto nákladov sa majetkový stav znižuje tým, že poškodený také zvýšené (avšak nutné a účelné) náklady skutočne vynaloží, a teda škoda vzniká zaplatením nájomného za náhradné vozidlo (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 3019/2015, z 28. 2. 2017). Súd poukazuje na to, že náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, avšak je potrebné ju odlíšiť od škody, ktorá vznikla na poškodenom vozidle. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že poškodený a žalobca sa v čl. III bode 2. dohodli na vzájomnom započítaním pohľadávky žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného za náhradné vozidlo vo výške 1.160,- Eur s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu vo výške 1.160,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že vzájomným započítaním zanikli vzájomné pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo 1.160,- Eur a poškodeného z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky 1.160,- Eur, nie pohľadávka na náhradu škody. Týmto vzájomným započítaním zanikol záväzok poškodeného na úhradu nákladov za náhradné vozidlo a zároveň nedošlo k zvýšeniu jeho majetku o odplatu za postúpenie pohľadávky v sume 1.160,- Eur, čím došlo k zásahu do majetkovej sféry poškodeného a súčasne k postúpeniu jeho pohľadávky spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného vozidla ako skutočnej škody voči žalovanému na žalobcu (čl. II bod 1. zmluvy o postúpení pohľadávky). Z uvedeného dôvodu nepovažoval súd námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za dôvodnú. 13.2. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná tým, že u žalovaného bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného. 14. Sporným v konaní bol rozsah uplatneného nároku na náhradu škody z titulu nájmu náhradného vozidla z dôvodu žalovaným namietanej neúčelnosti časti nákladov na nájomné za náhradné vozidlo v rozsahu 20 dní z celkovej dĺžky nájmu 30 dní. Žalovaný považoval za účelne vynaložené náklady len nájomné za náhradné vozidlo za 10 dní z celkového obdobia nájmu 30 dní, ktoré žalobcovi uhradil. Žalobca tvrdil, že nevyhnutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla bola daná tým, že poškodené vozidlo bolo v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného nepojazdné a poškodený ho nemohol využívať na plnenie svojich potrieb. Žalobca mal za to že náhrada škody mu automaticky patrila za celé obdobie od 22.11.2022 do 21.12.2022, počas ktorého bolo poškodené vozidlo v autoservise, pretože v tomto období ho poškodený nemohol využívať a náhradné vozidlo bolo tej istej kategórie ako poškodené vozidlo. Žalobca poukázal aj na to, že oprava poškodeného vozidla nepozostávala len z čistého času opravy, s ktorým počítal žalovaný a poškodený dĺžku opravy v autoservise nemohol nijako ovplyvniť. 15. Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody z titulu nákladov za prenájom náhradného vozidla, skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch za vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (R 7/1992). Súčasťou náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú teda aj náklady na prenájom náhradného vozidla, avšak len v rozsahu účelne a nutne vynaložených nákladov. Prenájom náhradného vozidla má poškodenému v čase, keď nemôže užívať svoje poškodené vozidlo, umožniť využívať náhradné vozidlo na uspokojovanie svojich životných, resp. podnikateľských potrieb. Predpokladom účelnosti a nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla je, že poškodený je na využívanie náhradného vozidla odkázaný a svoje potreby nemôže zabezpečiť inak, napríklad iným svojím motorovým vozidlom alebo náhradnou dopravou ako je taxislužba. Nahrádzajú sa náklady prevyšujúce sumu, ktorú by poškodený vynaložil pri užívaní svojho motorového vozidla. Podstatou náhrady škody spočívajúcej v nákladoch za náhradné vozidlo je umožniť poškodenému zachovať určitý
životný štandard v situácii, kedy dôjde k poškodeniu vozidla, pre ktoré ho poškodený nemôže užívať. Využitím náhradného vozidla poškodený nebude ponechaný v tiesni a bude mať možnosť viesť čo do kvality obdobný život, resp. podnikať ako pred dopravnou nehodou. Výška škody je v takých prípadoch daná nákladmi, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť, ak by ku škode nedošlo. Poškodený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla najmä po dobu opravy vlastného motorového vozidla, ak je toto skutočne opravované. 16. V súlade s vyššie uvedeným je súd toho názoru, že poškodenému automaticky nepatrí nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch za nájom náhradného vozidla za celú dobu opravy poškodeného vozidla, ale len za to obdobie, počas ktorého s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu poškodené vozidlo nemohol využívať, najmä po dobu počas ktorej bolo poškodené vozidlo v autoservise a bolo skutočne opravované a nepojazdné. V tomto konkrétnom prípade došlo k poistnej udalosti 22.10.2022, pričom poškodené vozidlo bolo odovzdané do autoservisu 22.11.2022 o 8,11 hodine a predpokladané ukončenie vykonania opravy bolo odhadované do 30.11.2022. Napriek predpokladanej dĺžke opravy uvedenej v zákazkovom liste autoservisu poškodený v ten istý deň 22.11.2022 uzatvoril zmluvu o prenájme na obdobie od 22.11.2022 do 21.12.2022 a o 8,30 hodine si od žalobcu prevzal náhradné vozidlo. Z uvedeného vyplýva, že predpokladaná dĺžka opravy bola v čase preberania náhradného vozidla 9 dní, no napriek tomu si poškodený prenajal náhradné vozidlo až na dobu 30 dní, ktorá bola zhodou okolností rovnaká, ako doba, počas ktorej bolo poškodené vozidlo napokon v autoservise. To vyvoláva pochybnosti o tom, ako poškodený v čase uzatvárania zmluvy o prenájme vedel, že dĺžka opravy poškodeného vozidla bude presne 30 dní. Dĺžku opravy poškodeného vozidla 30 dní považuje súd za neprimeranú aj v tej súvislosti, že podľa faktúry autoservisu z 20.12.2022 oprava poškodeného vozidla trvala približne 10,3 hodiny, teda necelé dva dni. Žalobca pritom neuviedol súdu žiadne relevantné vysvetlenie, ktorým by tieto časové disproporcie vysvetlil. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu nárok na náhradu škody preukázať. S tým je v prípade škody spočívajúcej v nákladoch za náhradné vozidlo spojená povinnosť tvrdiť a preukázať aj skutočnosti odôvodňujúce nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla. Je potrebné prihliadať na osobitosti každého jedného prípadu a podľa názoru súdu nie je možné za každých okolností automaticky konštatovať nutnosť a účelnosť vynaloženia nákladov za nájom náhradného vozidla za celú deklarovanú dobu trvania opravy poškodeného vozidla. To platí zvlášť v prípade, že samotná oprava bola pôvodne odhadovaná na 9 dní, opravárenské práce na poškodenom vozidle trvali necelé dva dni, avšak poškodené vozidlo bolo v autoservise až 30 dní, a to bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia zo strany žalobcu. 17. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že hoci bol rozsah opravárskych prác na poškodenom vozidle približne 10,3 hodiny, žalovaný nepriznal poistné plnenie len za dva dni opravy poškodeného vozidla. Naopak žalovaný priznal poškodenému poistné plnenie za 10 dní, pričom počítal s časom potrebným na opravu poškodeného vozidla zohľadňujúcim technologické postupy udávané výrobcom, časom na objednanie náhradných dielov, časom potrebným na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj časom súvisiacim s prestojmi zo strany poisťovne. Námietka žalobcu, že čas potrebný na opravu poškodeného vozidla nepozostáva len z čistého času opravy poškodeného vozidla preto nebola opodstatnená. 18. Pokiaľ žalobca argumentoval zásadou neminem laedere a ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá každému povinnosť zachovávať určitý stupeň opatrnosti, ktorý je možný od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či na životnom prostredí, súd uvádza, že prevenčná povinnosť je subjektívnou právnou povinnosťou s prezumovaným zavinením, ktorej porušenie zakladá zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Zároveň platí, že prichádza do úvahy len v prípade, ak niet inej osobitnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti. Súd je toho názoru, že na konkrétny prípad sa prevenčná povinnosť vyplývajúca z § 415 Občianskeho zákonníka nevzťahuje. To preto, že v tomto prípade si poškodený uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej v súvislosti so škodou vzniknutou na jeho motorovom vozidle z povinného zmluvného poistenia. Nejde teda o porušenie povinnosti s dôsledkom vzniku škody, ale o uplatnenie nároku na náhradu škody. Zároveň však platí, že finančné prostriedky z povinného zmluvného poistenia akumulované žalovaným ako poisťovateľom sú chránené tým, že sa z
nich uhrádzajú iba tie náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré sú vynaložené nutne, účelne a nárok na ich úhradu bol preukázaný. 19. Žalobca doručil 26.3.2025 do konania vyjadrenie vo veci samej, ktoré súd doručil žalovanému 28.3.2025. Žalovaný na pojednávaní 1.4.2025 navrhol, aby súd na podanie žalobcu z 26.3.2025 neprihliadol vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania. Na návrh žalovaného a s prihliadnutím na skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu z 26.3.2025 bolo žalovanému doručené tak, že žalovaný nemal zachovanú päťdňovú lehotu na prípravu na pojednávanie, súd na podanie žalobcu z 26.3.2025 neprihliadol s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP v spojení s § 149 CSP. To preto, že žalobca bol poučený o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas v poučení o procesných právach a povinnostiach, ktoré bolo doručené žalobcovi 8.1.2025 spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 1.4.2025. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že žalobcovi bola doručená žalobná duplika žalovaného 18.11.2024. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca považoval za potrebné ešte reagovať na žalobnú dupliku, mohol tak urobiť v dostatočnom časovom predstihu pred vytýčeným pojednávaním, a nie až tesne pred pojednávaním. Tým, že vyjadrenie žalobcu z 26.3.2025 bolo žalovanému doručené až 28.3.2025, nemal žalovaný dostatok času, aby mohol na predmetné podanie reagovať. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že ak by prihliadol na vyjadrenie žalobcu z 26.3.2025, porušil by tým procesné práva žalovaného, najmä rovnosť zbraní strán sporu pri uplatňovaní ich práv v konaní a právo žalovaného na zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie 1.4.2025. 20. Súd sumarizuje, že s ohľadom na okolnosti tohto prípadu nemal preukázanú účelnosť nájmu náhradného vozidla v rozsahu uplatneného nároku - nákladov za 20 dní nájmu náhradného vozidla, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 21. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Žalovaný bol v tomto spore v plnom rozsahu úspešný, keďže súd žalobou uplatnenú pohľadávku zamietol v celom rozsahu. Z toho dôvodu by žalovanému patril nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd však z obsahu spisu zistil, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, keďže nebol právne zastúpený advokátom, neplatil žiadny súdny poplatok a súd z obsahu súdneho spisu nemal preukázaný ani vznik iných trov konania žalovaného. Z toho dôvodu súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).