Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/186/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200765 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200765.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky E. J., nar. X.V. XXXX, bytom W. I., J. D. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 576 001 6273 0 z 30. marca 2011 v znení rozhodnutia totožného čísla z 1. augusta 2011 o priznaní invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 576 001 6273 0 z 30. marca 2011 v znení rozhodnutia totožného čísla z 1. augusta 2011 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 9. marca 2011 invalidný dôchodok vo výške 172,30 € mesačne, ktorý bol zmenovým rozhodnutím z 1. augusta 2011 zvýšený od uvedeného dňa na 176,30 € mesačne po dodatočnom započítaní obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky od 1.septembra 1972 do 31. augusta 1973. V dôvodoch rozhodnutia bolo konštatované, že navrhovateľka bola dňom 7. februára 2011 uznaná za invalidnú so 45%-ným poklesom jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto po splnení aj ďalších zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku jej bola táto dôchodková dávka priznaná. V rozhodnutí bol konkretizovaný postup pri výpočte priznanej dôchodkovej dávky. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti nepovažovala za adekvátne svojim zdravotným ťažkostiam. Namietala, že posudkový lekár nezohľadnil 10%-ným navýšením jej zníženej pracovnej schopnosti pridružené ochorenia, ktoré konkretizovala. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Podrobne sa zaoberala opisom svojich minulých i aktuálnych zdravotných ťažkostí v dôsledku ktorých bola opakovane dlhodobo práceneschopná, čo sa prejavilo na strate jej príjmu i na výške priznaného invalidného dôchodku. Predkladala množstvo písomností, dokumentujúcich jej zlý zdravotný stav, rozhodnutie o uznaní za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s 50%-nou mierou jej funkčnej poruchy, listiny svedčiace o dĺžke jej práceneschopnosti i množstve poberaných liekov. Zdôraznila, že za posledné 2 roky došlo k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu a už nie je schopná vykonávať svoju doterajšiu prácu. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na platnú právnu úpravu i lekárske správy posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne i na doplňujúci posudok posudkového lekára ústredia, ktorý bol vypracovaný v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu z 20. marca 2012. Posudkoví lekári zhodne konštatovali, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, pre ktoré bol pokles jej pracovnej schopnosti zhodnotený maximálne, 45%-tami. Pridružené zdravotné ťažkosti nepovažovali za posudkovo významné, pretože neznižovali jej pracovný potenciál o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, bol jej správne priznaný invalidný dôchodok vo výške, odvodenej aj z priznaného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, s prvotnými podkladmi relevantnými pre výpočet priznanej dôchodkovej dávky a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 20. marca 2012 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%, získal potrebný počet dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré možno navýšiť percento zníženej pracovnej schopnosti určené pre rozhodujúce zdravotné postihnutie o ďalších maximálne možných 10%, pokiaľ pridružené zdravotné ťažkosti obmedzujú pracovnú schopnosť poistenca. (§ 71 ods. 1,6,7,8 citovaného zákona). Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV. odd. E, pol. 4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35-45. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo 7. februára 2011. Na jej základe posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote, ktorý v posudku zo 7. februára 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z neurologických, neurochirurgických, EMG vyšetrenia, RTG vyšetrenia chrbtice, MR vyšetrenia mozgu, neurochirurgických, urologických, endokrinologických, traumatologických, ORL vyšetrení z priebehu rokov 2010 a 2011 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil reziduálne dorzalgie po operácii driekovej chrbtice s intermitentným koreňovým dráždením, so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 4, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola v roku 1989 operovaná pre herniu disku L4-5 vľavo, v máji 1994 bola operovaná pre neurinóm v danej oblasti. Napriek vykonanej operácii pretrvávajú bolesti v driekovej oblasti, ktoré vyžarujú do pravej dolnej končatiny, čo bolo verifikované EMG vyšetrením z novembra 2010. Bolesti hlavy sú bez EEG korelátu a závraty s funkčnou nadstavbou po operácii aneuryzmy ACA vpravo v roku 1997 neodôvodňujú percentuálne navýšenie, pretože v objektívnom neurologickom náleze nie sú prítomné ani ľahké hemiparézy, organické zmeny osobnosti neboli potvrdené a posledným neurochirurgickým vyšetrením bol konštatovaný stav bez neurologického deficitu. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a to bolesti hlavy a závraty, arteriálnu hypertenziu I. stupňa, frustnú hypothyreózu, či stresovú inkontinenciu považoval za posudkovo nevýznamné. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Po podaní opravného prostriedku posudkový lekár na pobočke nezmenil svoje posudkové stanovisko, pretože navrhovateľka nedoložila žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť vyslovený posudkový záver. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia miery jej zníženej pracovnej schopnosti zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 29.júla 2011 posudzoval zdravotný stav navrhovateľky na základe jej vlastného klinického vyšetrenia a na základe totožných i doplnených foniatrických vyšetrení, vyšetrenia cievnym chirurgom, MR vyšetrenia bedrových kĺbov, nefrologického a psychiatrického vyšetrenia z roku 2011 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľka pracujúca ako učiteľka v materskej škole sa podrobila v priebehu roka 2010, 2011 odborným vyšetreniam zameraným na jej subjektívne ťažkosti a prekonané ochorenia v minulosti. Aktuálne u nej dominujú bolesti v driekovo-krížovej oblasti, pískanie v ušiach a závraty. Klinické vyšetrenia boli podložené RTG, EEG a CT vyšetreniami. Rozhodujúce sú predovšetkým neurologické a neurochirurgické vyšetrenia, pretože v roku 1997 mala operačne riešené vyklenutie mozgovej tepny s presakovaním do CNS. Kontrolné CT mozgu i EEG vyšetrenie a opakované neurochirurgické vyšetrenia potvrdzujú primeraný pooperačný nález, bez lateralizácie alebo ložiskových zmien, ktoré by vysvetľovali jej subjektívne ťažkosti. Ani hospitalizáciou na ORL oddelení nebolo preukázané postihnutie vnútorného ucha alebo vestibulárneho aparátu. Bola u nej zistená fixovaná porucha sluchu s postihnutím ľavého ucha, čo je korigované naslúchacím aparátom, pri ktorom je kontakt bez akéhokoľvek obmedzenia. V roku 1989 a 1994 sa podrobila operácii chrbtice v driekovo-krížovej oblasti pre vyklenutie platničky a neskôr pre nezhubné bujnenie nervových buniek v tej istej lokalizácii. Po klinickej stránke nie sú z tohto dôvodu preukázané výraznejšie pohybové obmedzenia, je bez známok hypotrofie svalstva, bez obmedzenia postoja alebo chôdze. Podľa odborných nálezov jej subjektívne ťažkosti nekorelujú s klinickým nálezom, čo zistil aj posudkový lekár pri vlastnom vyšetrení. Priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie preto považoval za maximálne. Pridružené ťažkosti okrem už uvedených aj adaptačné poruchy, chronickú pyelonefritídu či chronickú laryngitídu nepovažoval za posudkovo významné, pretože urologické ťažkosti možno hodnotiť ako primerané dosiahnutému veku s možnosťou ovplyvnenia gynekologickou operáciou, porucha vysokého krvného tlaku je bez akýchkoľvek komplikácií a môže mať súvis aj s pretrvávajúcou bolesťou hlavy, pre ktorú však realizované vyšetrenia nemajú vysvetlenie. Posudkový lekár ústredia doplnil svoje posudkové stanovisko na požiadanie krajského súdu a zhodnotil aj dodatočne predložené neurologické nálezy z prelomu rokov 2011 a 2012. V posudku z 20.marca 2012 uviedol, že ani aktuálne doplnené klinické neurologické vyšetrenia neodôvodňujú zmenu predchádzajúceho posúdenia, pretože nimi nebolo preukázané také klinické zhoršenie, ktoré by malo morfologický korelát v súvislosti s uvádzanou bolesťou. K urologickým ťažkostiam navrhovateľky v zmysle inkontinencie moču uviedol, že nebola preukázaná súvislosť s neurologickým poškodením a uvedený stupeň poruchy nebol objektivizovaný príslušným vyšetrením a v tomto štádiu nemali vplyv na jej pracovnú schopnosť v zákonom predpokladanom rozsahu. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese jej pracovnej schopnosti prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v súlade s platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznaní invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to prostredníctvom posudkových lekárov na pobočke či na ústredí Sociálnej poisťovne, ktorí sú podľa platnej právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektmi pre posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre vyhodnotenie jeho vplyvu na pracovnú schopnosť. Správne považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky stav po vykonanej operácii chrbtice, ktoré s ohľadom na zostávajúce funkčné prejavy postihnutia pohybovo-oporného aparátu zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril pri preukázanom funkčnom postihnutí maximálne, 45%-tami. Správne nevyužil možnosť navýšenia určeného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti pre pridružené ochorenia ktorými trpí, pretože odbornými lekárskymi nálezmi nebol zistený taký stav týchto zdravotných ťažkostí, ktorý by mal zákonom predpokladaný vplyv na jej pracovnú schopnosť. Doplnenie posudkového stanoviska neodôvodňovali ani navrhovateľkou predložené ďalšie odborné lekárske nálezy na pojednávaní 7.júla 2012, pretože nedokumentovali iný, resp. dlhodobo nepriaznivý, liečbou neovplyvniteľný stav jej zdravotných ťažkostí v štádiu, ktorý by mal vplyv na vyslovený posudkový záver. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a s poukazom na citovanú právnu úpravu krajský súd rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je invalidná a jej pracovná schopnosť je znížená o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou správne jej odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala invalidný dôchodok, ktorého výška bola odvodená aj z uvedeného percenta. Samotný výpočet sumy priznaného invalidného dôchodku navrhovateľka nenamietala, nevzniesla žiadne výhrady voči zohľadnenému obdobiu dôchodkového poistenia, k určeniu osobného mzdového a priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Súčasťou napadnutého rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom boli uvedené činitele, právne významné pre výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky, obsiahnuté. Konkrétny matematický výpočet priznaného invalidného dôchodku bol v rozhodnutí konkretizovaný. Krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri zistení údajov potrebných pre výpočet dôchodkovej dávky, ktoré boli v osobnom liste dôchodkového poistenia obsiahnuté v zhode s prvotnými podkladmi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu odporkyne. Nezistil pochybenia ani v samotnom matematickom výpočte priznanej dôchodkovej dávky, preto považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne i v týchto súvislostiach. Konkrétny výpočet priznaného invalidného dôchodku bol súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a krajský súd naň, pretože bol vecne správny, poukazuje. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods.2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.