Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/7/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201166 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201166.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom, v právnej veci navrhovateľky: R.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., R. Q.. XX, zast. advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom so sídlom M. R. Štefánika č. 11, 977 01 Brezno, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Rimavská Sobota, Hostinského 4, 979 01 Rimavská Sobota, za účasti: 1./ Roľnícke družstvo Tisovec „v likvidácii" so sídlom Malinovského 963, 980 61 Tisovec a 2./ Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, OZ Rimavská Sobota so sídlom Potravinárska 1855, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu č. OPÚ-2011/163-9-NV 717/04 zo dňa 07.11.2011, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. OPÚ-2011/163-9-NV 717/04 zo dňa 07. novembra 2011 p o t v r d z u j e . II./ Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. OPÚ-2011/163-9-NV 717/04 zo dňa 07.11.2011 odporca ako orgán príslušný na konanie podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom rozhodol tak, že navrhovateľke sa na základe § 3 ods. 1, resp. ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. nenavracia spoluvlastnícke právo k pozemkom zapísaným podľa stavu v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX kat. územia W., pod radovým číslom 1. až 155. ako parcela č. 339/1, ktorej podľa údajov katastra nehnuteľností zodpovedajú parcely registra C a registra E (všetky parcelné čísla sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia odporcu) a zapísané na listoch vlastníctva katastrálneho územia W. (všetky čísla listov vlastníctva sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia), v spoluvlastníckom podiele po T. X., zomrelom XX.XX.XXXX. Zároveň odporca rozhodol tak, že sa jej za predmetné pozemky nepriznáva ani právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Podľa odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľka si dňa 31.12.2004 uplatnila podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným podľa stavu v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX kat. územia W.. Išlo o spoločné pasienky, ktoré po bývalých urbarialistoch obce W. prešli do vlastníctva bývalého JRD Tisovec podľa zákona č. 81/1949 Zb. SNR. Žiadala navrátiť spoluvlastnícky podiel po T. X., zomrelom XX.XX.XXXX, zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. územia W.. Za oprávnenú osobu sa navrhovateľka považovala na základe rozhodnutí príslušných súdov a dohody vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi T. X., zomrelom XX.XX.XXXX, podľa ktorých sa navrhovateľka stala dedičkou na základe toho, že dedička zo zákona T. X., manželka poručiteľa T. X. zomrela a zanechala závet, na základe ktorého je E. J. jedinou závetnou dedičkou poľnohospodárskych nehnuteľností po nej, tým aj podielu po poručiteľovi T. X.. Odporca zistil z predložených uznesení (Okresného súdu v Prešove č. D 2089/92 Dnot 159/98 zo dňa 28.06.2002, uznesenia Krajského súdu v Prešove č. 4 Cod 1/02-109 zo dňa 30.05. 2003, rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 17 C 292/98 z 09.04.2001, rozsudku Okresného súdu Prešov č. 17 C 292/98-16 zo dňa 19.04.1999, uznesenia Okresného súdu Prešov č. D 2089/92 Dnot 159/98 z 31.01.2002) vo veci dotýkajúcej sa prejednania dedičstva po poručiteľovi T. X., zomrelom XX.XX.XXXX, že poručiteľ zomrel bez zanechania závetu. Jeho manželka T. X. zomrela dňa XX.XX.XXXX a z prvého manželstva zanechal syna Z.. T. X.. Odporca ďalej zistil, že navrhovateľka nie je závetnou dedičkou po pôvodnom vlastníkovi, bývalom urbarialistovi T. X., ale je závetnou dedičkou len po jeho manželke. Navrhovateľku preto nepovažoval za oprávnenú osobu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia odporca poukázal aj na to, že v čase smrti poručiteľa T. X., zomrelom XX.XX.XXXX už poručiteľ nebol spoluvlastníkom pozemkov navrátenia ktorých sa domáhala navrhovateľka. Z tohto dôvodu tieto pozemky nepatrili do dedičstva po poručiteľovi. Proti rozhodnutiu odporcu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Tvrdila, že v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 503/2003 Z.z., je oprávanou osobou s tým, že je univerzálnou závetnou dedičkou po nebohej T. X., manželke T. X., zomrelého dňa XX.XX.XXXX s odkazom na čl. 20 Ústavy a reštitučný zákon č. 503/2003 Z.z. (§ 3 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1) mala za to, že boli splnené všetky predpoklady na navrátenie vlastníctva k pozemkom, alebo priznania jej náhrady za nehnuteľnosti. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky zotrvával na dôvodoch uvedených v odvolaní. Podstatu videl v tom, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keďže navrhovateľku nepovažoval za oprávnenú osobu ako dedičku. Podľa zástupcu navrhovateľky zákon č. 503 z roku 2003 nehovorí o stupni príbuzenstva, a to pokrvného príbuzenstva, čo nie je podstatné pre účely uvedeného zákona. Trval na tom, že navrhovateľka bola oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 503/2003 Z.z., pretože išlo o dedičku zo závetu. Navrhoval, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Poukázal aj na účel zákona, ktorým bolo odstránenie krívd napáchaných v minulosti. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával na dôvodoch rozhodnutia. Navrhovateľka by podľa odporcu mohla byť oprávnenou osobou vtedy, pokiaľ by bola závetnou dedičkou priamo po vlastníkovi nehnuteľností, pôvodnom vlastníkovi T. X. zomrelom v roku 1974, ktorý bol vlastníkom zapísaným v pozemkovej knihe v čase odňatia nehnuteľností v prospech Poľnohospodárskeho družstva Tisovec na základe zákona č. 81/1949 Zb. v roku 1950. Podľa názoru odporcu notár v dedičskom konaní po T. X. prejednal v rozpore so zákonom urbárske pasienky zapísané vo vložke č. XXXX a mal prejednať iba pozemky vo vlastníctve T. X. zapísané vo vložke č. XXX, a to pozemky lesné a ďalšie pozemky, ktoré boli zapísané v tejto vložke. Poukázal aj na opravné dedičské rozhodnutie č. D 2089/92 Dnot 159/98 zo dňa 25.05.2005, podľa ktorého sa z výroku uznesenia vypúšťa text: pod radovým č. 16., podiel 47734/4661230-ín zo spoločného pasienka v zápisnici 1135 m.p.č. 339/1 až 2510/7. Odporca zdôraznil, že sa nemusel v danom prípade držať dedičskými rozhodnutiami, pretože ide o odlišné konanie. Konania o reštitúciu pozemkov podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a konania o prejednaní dedičstva sa vzájomne vylučujú. Obvodný pozemkový úrad postupuje iba podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Ďalší účastníci sa pojednávania vo veci nezúčastnili hoci predvolanie mali vykázané. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu aj v neprítomnosti vyššie uvedených ďalších účastníkov v zmysle § 250g ods. 2 O.s.p. na riadnom pojednávaní podľa § 244 O.s.p. a § 250l O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože rozhodnutie a postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom a rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. V danom prípade nebola sporná medzi účastníkmi konania samotná existencia reštitučného titulu vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli predmetom rozhodnutia správneho orgánu. Námietky navrhovateľky smerovali proti tomu, že správny orgán (odporca) ju neuznal za oprávnenú osobu podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 503/2003 Z.z., za ktorú sa naopak považovala navrhovateľka. Krajský súd považoval námietky navrhovateľky v odvolaní za nedôvodné. Mal za to, že skutkové a právne zistenia na základe dokladov predložených navrhovateľkou boli dostatočné na vydanie rozhodnutia, ktorým odporca nepriznal navrhovateľke status oprávnenej osoby. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Ako bolo už uvedené vyššie, vo veci bolo sporným právne posúdenie, či navrhovateľka splnila zákonné podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 503/2003 Z.z. a zároveň, či odporca mal posudzovať status navrhovateľa pre účely rozhodovania o reštitučnom nároku uplatnenom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. podľa dedičského práva upraveného v Občianskom zákonníku. Krajský súd konštatuje, že je potrebné rozlišovať medzi nadobúdaním vlastníckeho práva podľa občianskeho zákonníka a podľa reštitučného zákona. V danom prípade bolo rozhodované podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je zákonom, ktorého cieľom je spolu aj s ostatnými reštitučnými zákonmi (zákon č. 229/1991 Zb., zákon č. 330/1991 Zb.) zabezpečiť zmiernenie niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne uvedených prípadov straty majetku. Tento zákon nedeklaruje ani negarantuje právo vlastniť pozemky, ale upravuje podmienky a rozsah navrátenia vlastníctva k pozemkom. Na navrátenie vlastníctva podľa zákona sú príslušné obvodné pozemkové úrady a iba tieto sú oprávnené a povinné rozhodnúť podľa zákona č. 503/2003 Z.z. V danom prípade bol príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci odporca. Vlastníctvo, ktoré v prípadoch uvedených v reštitučnom zákone prešlo do štátu nemožno navrátiť inak, ako na základe rozhodnutia obvodného pozemkového úradu podľa zákona č. 503/2003 Z.z. O navrátení nemôžu rozhodovať ani súdy. Citovaný zákon č.503/2003 Z.z. v ustanovení § 2 striktne vymedzuje osobný rozsah reštitučných nárokov a plnení, to znamená, že status oprávnenej osoby je možné odvodzovať iba z citovaného ustanovenia. Navrhovateľka odvodzovala svoj status oprávnenej osoby z dedičského konania po zomrelej manželke zomrelého vlastníka nehnuteľností, ktoré boli predmetom reštitučného nároku. Navrhovateľka teda nebola dedičkou oprávnenej osoby zo závetu ako to má na mysli citované ustanovenie § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ale bola iba dedičkou dediča oprávnenej osoby. Takúto osobu v zmysle citovaného ustanovenia nemožno považovať za oprávnenú osobu. Status oprávnenej osoby totiž nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (dedenie), ale ako to už bolo uvedené iba podľa zákona č. 503/2003 Z.z. K námietke zástupcu navrhovateľky, že zákon č. 503/2003 bol prijatý za účelom odstránenia krívd napáchaných v minulosti súd uvádza, že reštitučné zákony boli prijaté za účelom zmiernenia následkov majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v rozhodnom období a v tomto zmysle neodstraňujú všetky krivdy, ktoré vznikli vlastníkom pozemkov v súvislosti s ich odňatím v prospech štátu v rozhodnom období. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval námietky navrhovateľky za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, pretože nebola v konaní úspešná (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.