Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200131 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200131.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Bíli Andeli, o.z., Štadión A. Malatinského, Športová 1, 917 01 Trnava 1, IČO: 37 990 781, zast. Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, so sídlom Tehelná 6, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: O. A., E. XX, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 321-2009 II/130-2011 zo dňa 23. novembra 2011, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím zn. POZ 321-2009 N/127-2010/Ob. z 15.10.2010 podľa § 32 ods. 3 v nadväznosti na § 7 písm. c/, d/ f/ a i/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach zamietol námietky namietateľa (v súdnom konaní v postavení žalobcu) podané proti zápisu kombinovaného označenia „K. Q. XXXX“, č.spisu POZ 321-2009 (ďalej v texte aj prihlásené označenie) do registra ochranných známok prihlasovateľa O. A.. Vo vzťahu k uplatnenému námietkovému dôvodu podľa § 7 písm. i/ zákona č. 506/2009 Z.z. prvostupňový orgán uviedol, že namietateľ predloženými dokladmi nepreukázal, že autorom loga totožného s prihláseným označením, resp. odlišujúceho sa jedine v tom, že rok v spodnej časti erbu, ktorý predstavuje prihlásené označenie, je XXXX, namiesto XXXX, je O. C., od ktorého namietateľ odvodzuje svoje práva na používanie autorského diela. Namietateľ preto nie je osobou, ktorej práva k autorskému dielu by použitím prihláseného označenia mohli byť dotknuté. Proti prvostupňovému rozhodnutiu, v rozsahu posúdenia podaných námietok z dôvodu § 7 písm. i/ zákona č. 506/2009 Z.z. podal žalobca rozklad, v ktorom uviedol, že tvrdenia prihlasovateľa o čase a spôsobe vytvorenia grafického návrhu loga „K. Q.“ sa nezakladajú na pravde a uvádzal, že z predložených dôkazov jednoznačne preukázal, že autorské práva k tomuto logu boli vytvorené O. C. a prevedené na namietateľa na základe jeho objednávky. Rozhodnutím predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva SR sp.zn. POZ 321-2009 II/130-2011 zo dňa 23.11.2011 bol zamietnutý rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného vyplýva, že orgán rozhodujúci o rozklade opätovne preskúmal, či namietateľ predloženými dokladmi preukázal, že je osobou, ktorej práva k autorskému dielu by použitím prihláseného označenia „K. Q. XXXX“ mohli byť dotknuté. Predložené doklady: stanovy občianskeho združenia K. Q.; výtlačok článku „K. Q., o.z. na scénu!“, článok „Zjednotia sa fanúšikovia Trnavy? - J. K. Q. chce zjednotiť fanúšikov Trnavy“; fotografia zo zápasu Corgoň ligy Sparta Trnava - Dukla Banská Bystrica; výtlačky článkov „Šáliky a Dunajská Streda“ a „Nové šále v obehu“ považoval z pohľadu preukazovania autorského práva namietateľa za irelevantné, pretože z týchto dôkazov nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech existencie autorského diela totožného s prihláseným označením a ani skutočnosti, na základe ktorých by bolo zrejmé, že namietateľ je osobou, ktorej prináležia práva k tomuto autorskému dielu, pretože cieľom týchto dokladov je predovšetkým identifikovať a propagovať osobu namietateľa. Čo sa týka predloženej e- mailovej komunikácie z 01.02.2009 adresovanej M. W., ktorým sa namietateľ snažil preukázať, že O. C. dňa 01.02.2009 vytvoril logo žalobcu, ktoré je totožné s prihláseným označením, a ktoré je možné považovať za autorské dielo, žalovaný uviedol, že z informácií v uvedenom e-maily nie je možné potvrdiť konštatovanie namietateľa, že odosielateľom je O. C., nie je možné tvrdiť preukázanie komunikácie medzi osobou namietateľa, za neho M. W. a O. C.. Žalovaný uviedol, že uvedená správa neobsahuje vyobrazenie loga, resp. ani zmienku o prílohe správy obsahujúcej predmetné logo. Teda nie je možné identifikovať podobu tohto loga, na základe čoho nie je možné posúdiť jeho podobu vo vzťahu k podobe prihláseného označenia. Z e-mailovej správy nie je možné preukázať hodnovernosť tvrdenia namietateľa, že autorské práva k dielu totožnému s prihláseným označením boli prevedené na namietateľa na základe objednávky. Nevyplýva z neho existencia zmluvného vzťahu medzi namietateľom a autorom diela, na základe ktorého by namietateľ nadobudol práva k autorskému dielu, t.j. napr. právo dielo používať. K zápisnici z prvého zasadania Rady členov občianskeho združenia K. Q. z 08.02.2009 žalovaný uviedol, že zo zápisnice je zrejmé len to, že Rada divízií občianskeho združenia K. Q. navrhla nové logo, ktoré bolo schválené príslušnými orgánmi, avšak vzhľadom na to, že táto informácia nebola doplnená vyobrazením predmetného loga, a ani jeho bližšou špecifikáciou, nie je možné tvrdiť, že schválená podoba loga je totožná s prihláseným označením. Čestné vyhlásenie prihlasovateľa, ktorý vyhlásil, že logo, ktoré je predmetom prihlášky, vytvoril sám, bez účasti inej osoby, považoval za argumentáciu prihlasovateľa v zmysle jej obsahu prednesenú vo vyjadrení k námietkam. Čestné vyhlásenie, ktoré predložil namietateľ, a v ktorom O. C. vyhlásil, že vymyslel, vytvoril a graficky spracoval logo, žalovaný posúdil ako listinný dôkaz s tým, že uvedený dôkaz spochybňuje argumentáciu uvádzanú prihlasovateľom, že predmetné logo vytvoril sám prihlasovateľ. Žalovaný konštatoval, že predložené doklady zhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že z predložených dôkazových prostriedkov hodnoverným spôsobom nebolo preukázané, kto je autorom autorského diela, ktorého práva by mohli byť dotknuté používaním prihláseného označenia. Namietateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval nadobudnutie príslušných práv k autorskému dielu od autora v prospech namietateľa. Žalovaný konštatoval, že predložené doklady sú nedostatočné na to, aby preukázali naplnenie podmienok uplatneného námietkového dôvodu v zmysle § 7 písm. i/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vytýkal žalovanému, že pri rozhodovaní a postupe pri vydaní rozhodnutia o rozklade, postupoval značne formálne a arbitrárne. Neskúmal skutkové okolnosti, napriek tomu, že je „do očí bijúce“, že logotyp, ktorý je predmetom zápisu ochrannej známky, bol vytvorený pre žalobcu a používaný žalobcom pred tým, ako došlo k pokusu prihlasovateľa tento logotyp prihlásiť ako ochrannú známku. Žalovaný sa nesnažil navrhované dôkazy riadne vykonať. Postup žalovaného pri posudzovaní námietok a rozhodnutí, najmä ignorovaním všetkých dôkazov predložených žalobcom, a naopak, bez skúmania pravdivosti tvrdení prihlasovateľa, je flagrantným príkladom arbitrárneho a formalistického prístupu k výkonu právomoci správneho orgánu. Prihlásenie ochrannej známky prihlásenej prihlasovateľom s názvom „K. Q. XXXX“ by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože je zrejmé a evidentné, že prihlásenie ochrannej známky je zo strany prihlasovateľa špekulatívne s cieľom privlastniť si a čerpať prospech z loga občianskeho združenia K. Q., o.z., ktorého jednoznačne nie je autorom. Arbitrárnym rozhodovaním odporcu dochádza k deštrukcii pozitívnych prvkov občianskej spoločnosti, ktorá je základným pilierom demokratickej spoločnosti. Štát je povinný poskytnúť organizáciám občianskej spoločnosti vyššiu úroveň ochrany ako podnikateľom a obchodným spoločnostiam. Poukázal na to, že aj keď inštitút ochrannej známky je objektom obchodného práva a slúži primárne podnikateľským subjektom, nie je vylúčené, aby si aj iné ako podnikateľské subjekty registrovali svoje označenie ako ochrannú známku. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe zistenia skutkového stavu, ktoré je nedostačujúce na posúdenie veci a na základe zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu, a preto navrhoval zrušiť rozhodnutia žalovaného v zmysle § 250j ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 12.03.2012 navrhol zrušiť rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch. Žalovaný súhlasil s tým, aby súd uznesením odložil na návrh žalobcu vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že žalovaný nepostupoval správne, pretože posúdenie a prípadná aplikácia absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok (§ 5 a 6 zákona o ochranných známkach) má prednosť pred posúdením a aplikáciou relatívnych dôvodov (§ 7 zákona o ochranných známkach), ktoré žalobca uplatnil v podaných námietkach. Na základe doterajšieho obsahu správneho spisu prichádza do úvahy predovšetkým preskúmanie zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia s ohľadom na § 5 ods. 1 písm. l/ zákona o ochranných známkach, podľa ktorého sa do registra nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. Vzhľadom na podanú správnu žalobu a na návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí, žalovaný nepristúpil k použitiu mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku a ani z vlastného podnetu nezačal konanie o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 zákona o ochranných známkach. Súd uznesením č.k. 23S/13/2012-38 zo dňa 24.04.2012 podľa § 250 ods. 1 posledná veta O.s.p. pribral do konania účastníka správneho konania - prihlasovateľa prihláseného označenia „K. Q. XXXX“ O. A.. Pribratý účastník konania sa k žalobe nevyjadril. Podľa § 250c ods. 1 posledná veta O.s.p. súd listom zo dňa 25.04.2012 upovedomil žalobcu o tom, že predseda senátu (16.04.2012) nevyhovel jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože okamžitým výkonom rozhodnutia nehrozí závažná ujma. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Súd rozhodol o žalobe bez pojednávania rozsudkom podľa § 250f ods. 1 O.s.p., pretože to navrhol žalobca a k návrhu sa pripojil žalovaný. Pribratý účastník konania bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania s poučením, že ak sa v lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky (§ 250f ods. 2 O.s.p.). Pribratý účastník na výzvu súdu nereagoval, preto súd má za to, že s rozhodnutím bez pojednávania súhlasili všetci účastníci konania. Takýto postup súdu nebol ani v rozpore s verejným záujmom. Potreba nariadiť pojednávanie nevyplýva ani z povahy veci, o ktorej rozhodol správny orgán, keďže sa nejedná o žiadny z vymenovaných právnych vzťahov v ustanovení § 250i ods. 2 O.s.p., v ktorých prípadoch by súd nebol viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Zároveň súd zabezpečil ústavný príkaz, spočívajúci v povinnosti rozsudok vždy verejne vyhlásiť (čl. 142 ods. 3 Ústavy SR, § 156 ods. 1 a 3 O.s.p.) tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 30.10.2012, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z.; ak úrad v konaní o námietkach nezistí existenciu dôvodov uplatnených podľa § 7, námietky zamietne. Podľa § 7 písm. i/ zákona č. 506/2009 Z.z.; označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra podaných podľa § 30 osobou, ktorej práva k autorskému dielu by použitím tohto označenia mohli byť dotknuté, ak bolo dielo vytvorené pred dňom podania prihlášky. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z.; úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z.; úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z.; konania o prihláškach, ktoré neboli právoplatne skončené do účinnosti tohto zákona, dokončia sa podľa tohto zákona s tým, že prihlasovateľ je povinný na výzvu úradu v určenej lehote uviesť svoju prihlášku do súladu s požiadavkami tohto zákona. Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z.; ak boli pred účinnosťou tohto zákona podané námietky podľa § 9 doterajšieho zákona, ktoré nespĺňajú podmienky podľa tohto zákona, namietateľ je povinný dať ich do súladu s podmienkami podľa tohto zákona do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak sa na ne nebude prihliadať. Z administratívneho spisu vyplýva, že prihláška kombinovanej ochrannej známky „K. Q. XXXX“ bola podaná prihlasovateľom 05.03.2009 a zverejnená vo Vestníku pre tovary „textílie a textilné výrobky, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach; posteľné prikrývky a pokrývky na stôl“ v triede 24, pre tovary „odevy, obuv a pokrývky hlavy“ v triede 25, pre tovary „hry a hračky, telocvičné a športové potreby, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach; ozdoby na vianočný stromček“ v triede 28 a pre služby „vzdelávanie; zabezpečovanie výcvikov, kurzov a školení; zábava; športová a kultúrna činnosť“ v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Proti zápisu predmetného kombinovaného označenia boli dňa 02.09.2009 podané námietky. Namietateľ podal námietky v čase účinnosti zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach, ktorý bol s účinnosťou od 01.01.2010 zrušený zákonom č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach. Podľa § 9 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach po zverejnení prihlášky vo Vestníku môže osoba dotknutá z dôvodov uvedených v § 4 (ďalej len „namietateľ“) podať v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia úradu námietky proti zápisu označenia do registra obsahujúce právne a skutkové odôvodnenie, ako aj listinné dôkazy alebo označenie listinných dôkazov alebo iných dôkazov, ktoré namietateľ predloží. Súd dospel k záveru, že správny orgán sa dôsledne riadil vyššie citovanou právnou úpravou. Z ustanovenia § 9 zákona č. 55/1997 Z.z. vyplývala možnosť namietateľa podať v lehote troch mesiacov od zverejnenia prihlášky vo Vestníku úradu námietky proti zápisu označenia do registra obsahujúce právne a skutkové odôvodnenie, ako aj listinné dôkazy alebo označenie listinných alebo iných dôkazov, ktoré namietateľ predloží. Z predmetného ustanovenia ako aj z ustanovenia § 6 vyhlášky č. 117/1997 Z.z. vyplývalo, že namietateľ na podporu tvrdení námietkových dôvodov mal v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok pripojiť aj dôkazy, resp. ich aspoň označiť. Koncentračná zásada uplatňovaná aj v námietkovom konaní (ako osobitnom druhu známkového konania) v zmysle zákona č. 55/1997 Z.z. bola jednoznačne zadefinovaná v § 30 posledná veta zákona č. 506/2009 Z.z., v zmysle ktorej na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada, čím boli odstránené výkladové a aplikačné problémy pri uplatňovaní tejto zásady v predmetnom konaní. Súd preskúmaním veci zistil, že žalovaný venoval dostatočnú pozornosť posúdeniu namietateľom predložených dokladov, ktoré zhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Súd sa plne stotožnil s vyhodnotením týchto dôkazov, pričom správna úvaha žalovaného je v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená. Súdu neprináleží prehodnocovať správnu úvahu žalovaného, pokiaľ nezistil pochybenia pri hodnotení dôkazov. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že predložené doklady sú nedostatočné na to, aby preukázali splnenie podmienok uplatneného námietkového dôvodu v zmysle § 7 písm. i/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, a to z dôvodov, na ktoré správne poukázal žalovaný vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na uplatňovanú koncentračnú zásadu v námietkovom konaní, žalovaný nebol povinný v prípade, ak účastník konania neunesie dôkazné bremeno, vyzývať ho na doplnenie dôkazných prostriedkov. Pokiaľ žalobca v žalobe vytýkal žalovanému, že neskúmal skutkové okolnosti veci a nezohľadnil skutočnosť, že prihlásenie ochrannej známky prihlasovateľom bolo v rozpore s dobrými mravmi, je špekulatívne s cieľom privlastniť si a čerpať prospech z loga občianskeho združenia K. Q., o.z., súd poukazuje na to, že predmetnou žalobou žalobca namietal akoby iné skutočnosti nedotýkajúce sa námietkového konania, ktoré správny orgán viedol na základe ním podaných námietok. Súd sa nestotožňuje ani s konštatovaním žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, resp. že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Mimochodom žalobca bližšie nekonkretizuje, ktoré skutočnosti sú rozporné s obsahom spisov, jedná sa len o všeobecnú argumentáciu. Súd poukazuje na osobitný charakter námietkového konania, ktoré je návrhovým konaním, v ktorom leží bremeno tvrdení a dôkazné bremeno na namietateľovi, t.j. je v jeho výlučnej dispozícii predložiť na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazné prostriedky, pričom žalovaný rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli namietateľom predložené alebo navrhnuté. V námietkovom konaní sa uplatňujú základné zásady konania - zásada efektívnosti, rýchlosti a hospodárnosti konania. V námietkovom konaní sa rieši kolízia prihláseného označenia s právom tretích osôb ešte pred zápisom označenia do registra, čím sa preventívne zabezpečuje ochrana práv tretích osôb. Námietkové konanie však nie je zárukou toho, že zapísaná ochranná známka nemôže byť v budúcnosti vyhlásená za neplatnú. Konanie o námietkach je súčasťou konania o prihláške ochrannej známky, do ktorého boli zavedené viaceré špecifiká a osobitosti typické len pre tento druh konania, a to najmä zásada dispozičná a koncentračná zásada. Vzhľadom na uplatňovanie týchto zásad, ktoré sú špecifikom námietkového konania, súd zastáva názor, že prípadný špekulatívny úmysel prihlasovateľa, resp. posudzovanie, či prihláška bola podaná v rozpore s dobrými mravmi, presahuje rámec tohto konania, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým vyhodnocoval výlučne splnenie podmienok námietkového dôvodu podľa § 7 písm. i/ zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, riadiac sa dispozičnou zásadou, a to vyhodnotením predložených dôkazov v zákonom stanovenej lehote namietateľom, riadiac sa zásadou koncentračnou. Úrad mal povinnosť posúdiť a vyhodnotiť opodstatnenosť podaných námietok a v druhostupňovom konaní zaujať stanovisko k hodnoteniu námietky v zmysle § 7 písm. i/, čo aj urobil, vyhodnotil a náležite v rozhodnutiach odôvodnil. Rovnako nad rámec predmetu tohto konania je prihliadať na písomné stanovisko žalovaného k žalobe, ktorý navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného. Súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, pričom medze žaloby - rozsah a dôvody, z akých je rozhodnutie a postup správneho orgánu napádané, určuje žalobca a pre súdny prieskum nie je relevantné stanovisko žalovaného. To, či napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom, je dané okolnosťami samotného rozhodnutia, resp. postupom správneho orgánu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom následné stanovisko žalovaného je z tohto hľadiska irelevantné. Predmetné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, a teda predmet súdneho prieskumu je daný žalobnými námietkami, pričom zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akých stránok má súd napadnuté rozhodnutie skúmať. Súd nie je povinný, ani oprávnený, sám vyhľadávať nezákonnosti správneho aktu. Nemôže prihliadať ani na návrh žalovaného na zrušenie rozhodnutia, tvrdiac nezákonnosť rozhodnutia z iných dôvodov, ako v žalobe namietaných. Žalobca explicitne uvádza, ktoré konkrétne ustanovenia právnych predpisov boli podľa jeho názoru porušené a aké sú dôvody na takéto tvrdenie. Týmto rozsahom tvrdených nezákonností rozhodnutia je súd viazaný a napadnuté rozhodnutie nemôže preskúmavať nad rámec vymedzený žalobou, ani prihliadať na argumentáciu žalovaného o potrebe zrušiť rozhodnutie z iných dôvodov, keby aj táto argumentácia bola správna. Súd za predpokladu, že nedôjde k späťvzatiu žaloby (resp. nie sú dôvody na prerušenie konania o žalobe v zmysle § 250i ods. 4 O.s.p. - rozhodnutie bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora; pred podaním žaloby sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok), má stanovený rozsah súdneho prieskumu a v medziach žaloby musí napadnuté rozhodnutie preskúmať. Z vyššie uvedených dôvodov, súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného výlučne v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe, zohľadniac relevantnosť žalobných dôvodov vo vzťahu k predmetu správneho konania žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Argumentáciou žalovaného o jeho nesprávnom postupe spočívajúcom v tom, že sa mal prednostne zaoberať posúdením a prípadnou aplikáciou absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok pred posúdením aplikáciou relatívnych dôvodov, ako nenamietanou v žalobe, súd nebol oprávnený sa zaoberať, keďže žalovaný neurčuje medze súdneho prieskumu. Žalovaný má možnosť z vlastného podnetu začať konanie o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 zákona o ochranných známkach, ak má za to, že existuje dôvod zamietnutia zápisu označenia do registra podľa § 5 ods. 1 písm. l/ zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. Súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nie je rozhodnutím o tom, že by prihláška bola podaná v dobrej viere, ale len o tom, že namietateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie námietkového dôvodu podľa § 7 písm. i/ zákona o ochranných známkach, pričom súd sa vôbec nezaoberal posudzovaním okolností, či prihláška, predmetom ktorej je napadnuté označenie bola alebo nebola podaná v dobrej viere, pretože táto otázka vôbec nebola predmetom správneho konania. Súdy v rámci súdneho prieskumu nenahrádzajú činnosť správnych orgánov. Súd preto posudzoval len zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v námietkovom konaní. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. O trovách konania pribratého účastníka konania súd nerozhodoval, nakoľko si toto právo neuplatnil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.