Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201873 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:1015201873.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu M. Ji, nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Vicianom, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava proti žalovanému Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4 za účasti ďalšieho účastníka X.. V. J. - OK-SPORT, Záhradnícka 703/16A, 058 01 Poprad o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného POZ 1257-2013-II/88-2015 z 31. augusta 2015 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Administratívne konanie začalo na základe žiadosti žalobcu o zápis ochrannej známky do registra doručenej odporcovi 18.7.2013. Prvostupňový orgán po vykonanom prieskume prihlášky a vyjadrení žalobcu k výsledkom prieskumu prihlášky, túto zverejnil vo Vestníku č. 10/2013 dňa 2.10.2013. Ďalší účastník podal proti prihláške žalobcu č. POZ XXXX-XXXX dňa 31. decembra 2013 odôvodnené námietky, ku ktorým sa žalobca vyjadril. -2- 24S/19/2016 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím POZ 1257-2013/N-72-2014/St zo dňa 13. júna 2014 námietkam ďalšieho účastníka čiastočne vyhovel a prihlášku ochrannej známky „X.“, číslo spisu POZ 1257-2013 zamietol pre služby „maloobchodná a veľkoobchodná činnosť“, vrátane maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti prostredníctvom internetu s nasledovnými tovarmi: vrecia a vaky patriace do triedy XX; textílie a textilné výrobky patriace do triedy XX, posteľné prikrývky, bavlnené textílie, vlnené látky, prikrývky, textilné uteráky, telocvičné a športové potreby patriace do triedy XX; sprostredkovanie obchodu s tovarmi; obchodná správa; obchodná administratíva; pomoc pri riadení obchodnej činnosti; obchodné informácie a rady spotrebiteľom; rozširovanie reklamných materiálov zákazníkom (letáky, prospekty, tlačoviny, vzorky)“ v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní o námietkach zistil, že namietateľ je majiteľom kombinovanej ochrannej známky „.“ č. XXXXXX (ďalej staršia ochranná známka) s právom prednosti od 6.12.2010, ktorá je zapísaná pre tovary a služby v triedach XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Staršia ochranná známka má skoršie právo prednosti ako zverejnené označenie, čo vyplýva z porovnania dátumov práv a predností zverejneného označenia a staršej ochrannej známky. Porovnaním služieb zo zverejneného označenia, ktoré sú dotknuté námietkami, s tovarmi a službami zapísanými pre staršiu ochrannú známku dospel k záveru, že prihlasované služby v triede XX „maloobchodná a veľkoobchodná činnosť, vrátane maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti prostredníctvom internetu s nasledovnými tovarmi: vrecia a vaky patriace do triedy XX; textílie a textilné výrobky patriace do triedy XX; posteľné prikrývky, bavlnené textílie, vlnené látky, prikrývky, textilné uteráky, telocvičné a športové potreby patriace do triedy XX; sprostredkovanie obchodu s tovarmi; obchodná správa; obchodná administratíva; pomoc pri riadení obchodnej činnosti; obchodné informácie rady spotrebiteľom; rozširovanie reklamných materiálov zákazníkom (letáky, prospekty, tlačoviny, vzorky)“ sú zhodné a/alebo podobné so zapísanými službami pre staršiu ochrannú známku v rovnakej triede XX. Ostatné prihlasované služby v triede XX nie sú zhodné ani podobné so žiadnymi zapísanými službami a ani tovarmi pre staršiu ochrannú známku. Ďalej dôvodil porovnaním označení: zverejnené označenie (POZ XXXX-XXXX) staršia ochranná známka (OZ č. XXXXX) -3- 24S/19/2016 Konštatoval, že pri posudzovaní podobnosti označení alebo ochranných známok sa musia hodnotiť ich vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, pričom je nevyhnutné vychádzať z celkového dojmu, ktorý označenia u bežného spotrebiteľa môžu vyvolať, s ohľadom na dominantné a rozlišovacie prvky. Označenia alebo ochranné známky sa vždy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané. Z vizuálneho hľadiska sú porovnávané označenia z pohľadu priemerného spotrebiteľa vo veľmi podobnom farebnom vyhotovení modrej a žltej farby. Možno predpokladať, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s porovnávanými označeniami s určitým časovým odstupom, nebude schopný postrehnúť žiadny rozdiel medzi použitými farebnými odtieňmi modrej a žltej farby. Zverejnené označenie obsahuje žltou farbou napísaný slovný prvok, ktorý spotrebiteľ pravdepodobne vyhodnotí ako „J.“, aj keď písmeno „.J.“ má takú špecifickú grafickú úpravu, že jeho zvislá čiara môže pripomínať aj malé tlačené písmeno „X.“. Staršia ochranná známka je tvorená slovným prvkom „V..“, ktorý je napísaný štandardným typom písma veľkej tlačenej abecedy tak, že písmeno „V.“ je napísané modrou farbou a je situované do žltej časti plochy v tvare prerušeného obdĺžnika a ktorého ľavá strana je mierne zaoblená. Ďalšie písmeno „J.“ je napísané žltou farbou a je situované do rovnakej plochy, ako písmeno „V.“, avšak modrého vyfarbenia, ktorého pravá strana je mierne zaoblená. Pod skupinou písmen „V.“ sa nachádza slovo „X..“, ktoré možno k časti zapísaných tovarov a služieb považovať za opisné a ktoré je napísané modrou farbou a štandardným typom písma veľkej tlačenej abecedy tak, že zaberá šírku oboch samostatných farebných modro-žltých podkladov v tvare prerušovaného obdĺžnika. Vzhľadom na to, že porovnávané označenia sú vo veľmi podobnom farebnom vyhotovení modrej a žltej farby a dištinktívne prvky porovnávaných označení sú vytvorené zo skupiny rovnakých písmen „J.“ vs. „V.“, ktoré sú len v opačnom poradí a najmä s prihliadnutím na podobnú celkovú kompozíciu označení, možno predpokladať, že porovnávané označenia ako celky budú vyvolávať v očiach relevantnej spotrebiteľskej verejnosti podobný celkový vizuálny dojem. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať podobnosť porovnávaných označení z vizuálneho hľadiska. Z fonetického hľadiska prvostupňový správny orgán dospel k tomu, že slovný prvok zverejneného označenia spotrebitelia s najväčšou pravdepodobnosťou prečítajú ako „J. prípadne ako „X. ak identifikujú aj malé písmeno „i“. a slovný prvok staršej ochrannej známky ako „Y. alebo v skrátenej podobe ako „.“, keďže spotrebitelia majú tendenciu dlhšie označenia skracovať alebo z označení prečítať len ich najvýraznejšie a dištinktívne slovo. Z toho vyplýva, že pri fonetickej reprodukcii dištinktívnych slovných prvkov porovnávaných označení pravdepodobne zaznejú zhodné slabiky „J.“ vs. „V.“ aj keď v opačnom poradí a preto možno konštatovať, že porovnávané označenia sú čiastočne podobné z fonetického hľadiska, prípadne pôjde o porovnanie reprodukcie „.s „. keď vzhľadom na odlišnú prvú slabiku a zhodné dve ďalšie slabiky v obrátenom poradí možno hovoriť len o minimálnej fonetickej podobnosti. Zo sémantického hľadiska sa porovnávané označenia považujú za podobné vtedy, ak sú vnímané ako označenia s rovnakým alebo podobným významom. Podstatné je, či prvky tvoriace porovnávané označenia majú konkrétny význam, ktorý by pomohol spotrebiteľovi pri orientácii na trhu a identifikácii nimi označovaných tovarov alebo služieb. Možno predpokladať, že slovný prvok zverejneného označenia „J.“ -4- 24S/19/2016 budú spotrebitelia vnímať v športovej terminológii ako skratku pre „., t. j. „spôsob víťazstva a ukončenie zápasu v boxe a v ďalších bojových športoch“. V prípade staršej ochrannej známky možno predpokladať, že jej slovný prvok „V..“ si spotrebiteľ bude s najväčšou pravdepodobnosťou spájať s významom „všetko v poriadku v športe“. Aj keď dištinktívne výrazy „V.“ a „J.“, ktoré sa používajú v športovej terminológii, majú opačný význam, určitú prepojenosť medzi porovnávanými označeniami možno pripustiť práve vzhľadom na to, že ide o antonymá v spojitosti s kolíznymi tovarmi a službami. Pokiaľ bude spotrebiteľ zverejnené označenie vnímať ako výraz „X.“, nebude mu priraďovať žiadny význam, bude ho vnímať ako fantazijný, vzhľadom na čo sémantické hľadisko nebude možné zohľadniť. Následne tieto tri hľadiská spojil v celkovom hodnotení pravdepodobnosti zámeny vo význame nebezpečenstva spočívajúcom v možnosti vytvorenia domnienky vo vedomí relevantnej verejnosti o ekonomicky súvisiacom či spoločnom pôvode dotknutých tovarov alebo služieb. Nízka miera podobnosti medzi označovanými tovarmi alebo službami môže byť kompenzovaná vysokou mierou podobnosti medzi porovnávanými označeniami a naopak. Takisto je potrebné vyhodnotiť aj relevantnú spotrebiteľskú verejnosť s ohľadom na charakter kolíznych tovarov a služieb, pričom sa priemerný spotrebiteľ považuje za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, avšak miera jeho pozornosti sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov či služieb. V tomto prípade príslušnú skupinu verejnosti tvorí vzhľadom na charakter dotknutých služieb maloobchodná a veľkoobchodná činnosť týkajúca sa tovarov z oblasti textilu a športových potrieb; sprostredkovanie obchodu s tovarmi; obchodná správa; obchodná administratíva; pomoc pri riadení obchodnej činnosti; obchodné informácie rady spotrebiteľom; rozširovanie reklamných materiálov zákazníkom (letáky, prospekty, tlačoviny vzorky) kvalifikovaná spotrebiteľská verejnosť, ktorá im venuje priemernú pozornosť pri ich výbere. Pri komplexnom hodnotení bola zistená vizuálna podobnosť založená na podobnom celkovom vizuálnom dojme z porovnávaných označení vyvolanom použitými podobnými odtieňmi modrej a žltej farby, požitou skupinou rovnakých písmen „J.“ vs. „V.“ v ich dištinktívnych slovách, i keď v opačnom poradí, čo však môže u spotrebiteľskej verejnosti evokovať práve zámer namietateľa pri tvorbe nových ochranných známok. Ďalej bola zistená čiastočná fonetická podobnosť vyvolaná dvomi zhodnými slabikami „J.“ vs. „V.“, prípadne minimálna fonetická podobnosť, ak spotrebiteľ identifikuje aj malé „X.“ vo zverejnenom označení. Ďalej možno hovoriť o určitej sémantickej podobnosti spôsobenej výrazmi „J.“ a „V.“, ktoré sa často používajú v športovej terminológii ako opozitá. A súčasne bola časť posudzovaných služieb zverejneného označenia v triede XX posúdená ako zhodná alebo podobná so zapísanými službami pre staršiu ochrannú známku v rovnakej triede. Preto možno konštatovať existenciu pravdepodobnosti ich zámeny na strane relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, a to aj pri zohľadnení priemerného stupňa pozornosti pri ich výbere, keďže je potrebné prihliadať aj na uplatnenie kompenzačného princípu, ktorý hovorí, že nižší stupeň podobnosti medzi porovnávanými označeniami je možné vyvážiť vyšším stupňom podobnosti medzi porovnávanými tovarmi a službami a naopak. -5- 24S/19/2016 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nesúhlasil so záverom prvostupňového orgánu o existencii pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia so staršou ochrannou známkou, konkrétne nesúhlasil s vykonaným porovnaním kolíznych označení z jednotlivých hľadísk a so závermi o ich podobnosti. Žalovaný posúdil vizuálne porovnanie prihláseného označenia so staršou ochrannou známkou tak, že prihlásené označenie pozostáva z modrého obdĺžnika, ktorý obsahuje žlté písmená „J.“ v špecifickej úprave písmena „J.“. Staršia ochranná známka pozostáva z dominantnej časti „V.“, kde písmeno „V.“ je znázornené modrou farbou na žltom podklade a písmeno „J.“ je znázornené žltou farbou na modrom podklade, pričom podklad je tvorený štvorcovými obrazcami so zaoblenou vonkajšou stranou. Pod dominantnou časťou tvorenou písmena „V.“ na žlto-modrom podklade je umiestnený slovný prvok menších rozmerov „I.“ vyobrazený písmenami v modrej farbe. Tento slovný prvok pôsobí vo vzťahu k dominantnej časti „V.“ menej výrazným dojmom a tak pozornosť spotrebiteľa upriami na písmená „V.“ umiestnené na žlto - modrom podklade a najmä tieto si uchová v pamäti. V rámci porovnania kolíznych označení teda pozornosť spotrebiteľa je ovplyvnená hlavne písmenami „J.“ resp. „V.“ a žlto-modrou kombináciou farieb. Vzhľadom na to, že spotrebiteľ väčšinou nemá príležitosť porovnávať označenia naraz vedľa seba, spolieha sa na nedokonalý obraz, ktorý si uchová vo svojej mysli, možno predpokladať, že obsah rovnakých písmen „J.“ a „V.“ aj keď v opačnom poradí, a použitie rovnakej farebnej kombinácie bude vo vedomí spotrebiteľa zanechávať podobný celkový vizuálny vnem kolíznych označení. Žalovaný preto takisto z vizuálneho hľadiska ako prvostupňový správny orgán konštatoval podobnosť porovnávaných označení. Z fonetického hľadiska žalovaný zastával názor, že väčšina verejnosti bude vnímať slovnú časť prihláseného označenia ako „J.“ so špecifickou úpravou písmena „J.“, ktorá spočíva v prerušení v hornej časti zvislej čiary a potom z fonetického hľadiska to vyslovovať „J.“ alebo ako „J. Staršia ochranná známka bude reprodukovaná ako „Y. resp. v prípade zanedbania menej výraznej časti „sport“ len ako „.“. Možno teda predpokladať, že v povedomí spotrebiteľa bude rezonovať podobný fonetický vnem z porovnávaných označení spôsobených zhodnými písmenami „J.“ a „V.“, aj keď budú vyslovované navzájom v opačnom poradí. Preto žalovaný dospel k záveru, že je tam nižší stupeň fonetickej podobnosti. Zo sémantického hľadiska žalovaný dospel k tomu, že porovnávané označenia nie sú sémanticky podobné, pretože väčšina príslušnej spotrebiteľskej verejnosti nepriradí prvku „J.“ žiadny význam a bude ho považovať skôr za fantazijné spojenie dvoch písmen. Menšia skupina príslušnej spotrebiteľskej verejnosti môže prvok „J.“ vnímať aj vo význame „J.. Čo sa týka určenia relevantného spotrebiteľa, žalovaný vychádzal zo záveru prvostupňového orgánu, ktorý nebol spochybnený rozkladom a to, že vzhľadom na povahu námietkami dotknutých služieb v triede XX berie do úvahy kvalifikovanú spotrebiteľskú verejnosť, ktorá výberu týchto služieb venuje priemernú pozornosť. Žalovaný pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny zobral do úvahy vizuálnu podobnosť porovnávaných označení a nižší stupeň ich fonetickej podobnosti vo vzťahu k napadnutým službám, ktoré boli posúdené ako zhodné alebo podobné so službami -6- 24S/19/2016 staršej ochrannej známky, ktorá vedie pri priemernom stupni pozornosti spotrebiteľskej verejnosti k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení. V tomto prípade pritom nemožno opomenúť kompenzačný princíp, kedy nižší stupeň podobnosti v označení je vyvážený vyšším stupňom podobnosti kolíznych služieb. Napriek odchýlkam v posúdení fonetickej a sémantickej podobnosti dospel žalovaný v prípade celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny k rovnakému výsledku ako prvostupňový orgán. Žalobca v rozklade namietal, že ďalší účastník neuvádza na trh žiadne tovary označené staršou ochrannou známkou, a preto táto nie je známa, a preto si ju spotrebiteľ nemôže zameniť a tým je dané vylúčenie pravdepodobnosti zámeny, tiež, že ďalší účastník zredukoval maloobchodné prevádzkovanie a podniká v oblasti veľkoobchodu. K týmto námietkam žalovaný uviedol, že pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach žalovaný neskúma skutočnosti zapísané v živnostenskom registri, a preto dôkazy predkladané žalobcom nie sú relevantné. Zároveň nie je ani dôležitá forma, v ktorej sa staršia ochranná známka v skutočnosti používa a ani nie je rozhodujúca skutočnosť, či sa ochranná známka na trhu používa. Pre rozhodovanie podľa tohto ustanovenia je rozhodujúci zoznam tovarov a služieb, pre ktoré sú kolízne označenia prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok a existencia platného zápisu staršej ochrannej známky v registri a jej zapísaná podoba. Ak má žalobca vedomosť o tom, že staršia ochranná známka nie je používaná pre zapísané tovary a služby, a preto by nemala brániť zápisu podobného označenia do registra ochranných známok, zákon mu dáva možnosť využiť osobitné procesno-právne prostriedky domáhania sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Argumenty prihlasovateľa o nepoužívaní staršej ochrannej známky a jeho poukaz na predmet činnosti ďalšieho účastníka uvedený vo výpise zo živnostenského registra nemožno na účely konania o uplatnených námietkach považovať za relevantné a ovplyvňujúceho jeho výsledok. Prvostupňový správny orgán svoj záver o naplnení podmienok uplatneného námietkového dôvodu v zmysle § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach bol správny. Prvostupňový správny orgán nevychádzal výlučne z argumentácie namietateľa, ako to tvrdil žalobca v rozklade, ale vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a do úvahy zobral všetky relevantné skutočnosti, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce a ktoré viedli k záveru o čiastočnom vyhovení podaným námietkam a čiastočnom zamietnutí podanej predmetnej prihlášky ochrannej známky. Nezistil teda dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto rozkladu nevyhovel. 4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného o správnosti záverov prvostupňového správneho orgánu o naplnení námietkového dôvodu v zmysle § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach vo vzťahu k nárokovaným službám žalobcu namietnutým namietateľom. Namietal voči záveru o podobnosti porovnávaných označení z vizuálneho hľadiska. Podľa žalobcu jediné, čo možno hodnotiť ako spoločné porovnávaných označení je použitie kombinácie žltej a modrej farby. Staršia ochranná známka obsahuje zreteľné písmeno -7- 24S/19/2016 „O“ v atypickom podlhovastom tvare modrej farby v žltom poli, vedľa neho zreteľné „K“ žltej farby v modrom poli. Pod týmito grafickými prvkami a písmenami „V.“ je umiestnené modrou farbou napísané slovo „I.“ modrej farby v dostatočne výraznom prevedení vo vzťahu k grafickému prvku s písmenami „V.“. Vo zverejnenom označení žalobca použil písmeno „i“, znak šípky smerom vľavo a písmeno veľké „O“, všetko žltej farby v modrom poli v tvare obdĺžnika. Z tohto dôvodu sa žalobca nestotožňuje s názorom žalovaného, že obe označenia sú vizuálne totožné s dôvodu použitia rovnakých veľkých písmen aj keď v opačnom poradí. Staršia známka nemá žiadne črty alebo znaky, ktoré by mohli viesť k zameniteľnosti porovnávaných označení. Napriek použitej rovnakej žlto-modrej farebnej kombinácii je použitý odtieň farieb, grafické štylizovanie použitých farieb v kombinácii s použitými písmenami, resp. slovom v prípade staršieho označenia, je prakticky vylúčené, aby došlo zo strany relevantnej verejnosti z vizuálneho hľadiska k zámene zverejneného označenia so staršou ochrannou známkou. Žalobca namietal voči záveru, že použitý slovný prvok u zverejneného označenia spotrebiteľ, resp. väčšina spotrebiteľskej verejnosti pravdepodobne vyhodnotí ako veľké „J.“, pričom ani jedno rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, na základe akých relevantných skutočností si žalovaný osvojil tento záver. Obidve rozhodnutia vychádzajú len z teórie pravdepodobnosti resp. predpokladu, ako budú spotrebitelia vizuálne vnímať zverejnené označenie. Podľa názoru žalobcu väčšina spotrebiteľskej verejnosti tento prvok vyhodnotí ako malé „i“ veľké „J.“. Pokiaľ ide o fonetickú stránku, tak podľa žalobcu väčšina spotrebiteľskej verejnosti prihlásené označenie prečíta ako „X.“, a teda tam nie je žiadna fonetická podobnosť. Zo sémantického hľadiska nejde o žiadnu podobnosť. K čomu dospel a žalovaný. Žalobca preto namietal aj záver, že celkový dojem, ktoré obidve označenia vyvolávajú, bol posúdený ako pravdepodobnosť ich zámeny na strane relevantnej spotrebiteľskej verejnosti pri súčasnom zohľadnení kompenzačného princípu, ktorý hovorí, že nižší stupeň podobnosti medzi porovnávanými označeniami je možné vyvážiť vyšším stupňom podobnosti medzi porovnávanými tovarmi a naopak. Žalobca upriamuje pozornosť súdu na podklady predložené žalovanému v rámci rozkladového konania, ktoré spochybňujú objektívnosť napadnutého rozhodnutia. Dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalovaný neuvádza na trh žiadne výrobky, označené staršou ochrannou známkou, preto táto nemôže byť na relevantnom trhu známa, čo znemožňuje vnímať spotrebiteľovi staršiu ochrannú známku na trhu, čím je vylúčená pravdepodobnosť zámeny staršej ochrannej známky so zverejnenou ochrannou známkou. Žalobca ďalej uviedol, že považuje za krajne nepresvedčivý záver žalovaného, že v prípade posudzovania pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach, nie je povinný skúmať skutočnosti zapísané v živnostenskom registri, rovnako nie je dôležité, v akej forme je staršia ochranná známka v skutočnosti používaná a rovnako nie je dôležité, či sa staršia ochranná známka na príslušnom trhu používa. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Podľa žalovaného pri posudzovaní existencie pravdepodobnosti zámeny je potrebné zobrať do úvahy a komplexne vyhodnotiť všetky -8- 24S/19/2016 relevantné skutočnosti týkajúce sa kolíznych označení, a to najmä podobnosť, resp. zhodnosť označení, podobnosť, resp. zhodnosť tovarov a služieb, na ktoré sa označenia vzťahujú, vyhodnotiť relevantného spotrebiteľa, dominantné i nedištinktívne prvky kolíznych označení. Pri posudzovaní podobnosti kolíznych označení je potrebné vyhodnotiť ich podobnosť z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, pričom nevyhnutné vychádzať z celkového dojmu, ktorý označenia u bežného spotrebiteľa môžu vyvolať. Takisto je nevyhnutné zobrať do úvahy vzájomnú previazanosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou dotknutých tovarov alebo služieb a rešpektovať pravidlo, že nízka miera podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami môže byť kompenzovaná vysokou mierou podobnosti medzi porovnávanými označeniami a naopak. Na účely posúdenia pravdepodobnosti zámeny je potrebné vyhodnotiť relevantnú spotrebiteľskú verejnosť s ohľadom na charakter kolíznych tovarov a služieb, pričom sa má priemerný spotrebiteľ považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, avšak miera pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže v závislosti od kategórie predmetných tovarov či služieb líšiť. Označenia alebo ochranné známky sa vždy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok. Žalobca jednoznačne neuviedol, s ktorou z vád v zmysle § 250j Občianskeho súdneho poriadku má napadnuté rozhodnutie trpieť. K žalobnej námietke nesprávne vyhodnotenej podobnosti označení v vizuálneho a fonetického hľadiska uviedol, že nedospel k záveru, že z vizuálneho hľadiska boli označenia totožné ale k záveru, že z tohto hľadiska sú porovnávané označenia podobné. Zobral do úvahy všetky prvky dotknutých kolíznych označení a to, tie ktoré sú spoločné ako aj tie, ktoré sú odlišujúce. Spoločnými prvkami kolíznych označení sú veľké písmená „K“ a „O“, ktoré sa nachádzajú v oboch označeniach, hoci v opačnom poradí. Ďalším spoločným prvkom je použitie žltej a modrej farby v oboch označeniach. Vzhľadom na celkový charakter predmetných označení bolo logickým konštatovaním, že písmená „K“ a „O“ je potrebné považovať za dominantné prvky týchto označení. Aj keď by dospel k záveru, že nie každý relevantný spotrebiteľ bude vnímať písmená napadnutého označenia ako „J.“ ale napr. ako „X.“ , stále sa v takto vnímanom označení bude nachádzať spojenie písmen „K“ a veľké „O“. Žalovaný je však toho názoru, že podstatná časť relevantných spotrebiteľov bude vizuálne vnímať napadnuté označenie ako „J.“ a nie ako „X.“. Je veľmi málo pravdepodobné, že by relevantný spotrebiteľ porovnával kolízne označenie vedľa seba. V známkovej praxi sa zásadne vychádza z nedokonalého dojmu, ktorý zostane relevantnému spotrebiteľovi vo vedomí po stretnutí sa s daným označením. V pamäti mu zostanú dominantné prvky označení, ktorými sú v tomto prípade veľké písmená „O“ a „K“ a takisto je veľmi pravdepodobné, že mu v pamäte zostane farebnosť týchto označení, teda použitie dvoch farieb žltej a modrej. Konkrétne usporiadanie farieb, poradie písmen a či menej dištinktívne prvky (ako je v tomto prípade slovo „I.“) si však už relevantný spotrebiteľ s najväčšou pravdepodobnosťou nezapamätá. Takisto by nebolo logické domnievať sa, že relevantný spotrebiteľ bude schopný zapamätať si použitie konkrétne odtieňa žltej alebo modrej farby použitej na označení. Z týchto skutočností vyplýva, resp. je zrejmé, že záver žalovaného o vizuálnej podobnosti kolíznych označení je správny. Žalobná námietka, že žalovaný vychádzal len z pravdepodobnosti alebo z predpokladu, ako budú spotrebitelia -9- 24S/19/2016 vizuálne vnímať zverejnené označovanie, uviedol, že žalovaný presne so zákonom predpokladanej pravdepodobnosti skutočne vychádzal. Otázka posúdenia pravdepodobnosti je súčasťou správnej úvahy, ktorú žalovaný realizuje v rámci jemu zverenej zákonnej právomoci. Žalovaný pritom vychádzal z dlhoročnej praxe ustálenej a korigovanej relevantnými rozhodnutiami slovenských aj európskych súdov. Žalovaný preto odmieta narážky žalobcu o nedostatočnej odbornosti alebo objektívnosti žalovaného. Žalovaný nesúhlasí so žalobcovým názorom, že po fonetickej stránke sa bude prihlásené označenie vyslovovať len ako „X.“. Je vysoká pravdepodobnosť, že veľká časť spotrebiteľskej verejnosti bude vizuálne vnímať napadnuté označenie ako „J.“, a preto to bude vyslovovať ako „J.. Z toho vyplýva, že nemožno vylúčiť možnosť, že časť spotrebiteľskej verejnosti bude pri fonetickej interpretácii kolíznych označení vyslovovať rovnaké hlásky „J. a „Y.“, hoci v opačnom poradí, z čoho vyplýva, že nemožno celkom vylúčiť podobnosť fonetického vnemu týchto označení. Preto bol konštatovaný iba nižší stupeň fonetickej podobnosti. V žalobe neboli napadnuté sémantické hodnotenia, a preto sa k nemu žalovaný nevyjadril. K ďalšiemu dôvodu nezákonnosti, ktorý mal spočívať v nestrannom postupe pri hodnotení nebezpečenstva zámeny kolíznych označení, žalovaný uviedol, že tieto žalobné námietky svedčia o neznalosti žalobcu o postupoch a pravidlách, ktorým je žalovaný viazaný pri vyhodnocovaní pravdepodobnosti zámeny. Postup žalovaného vychádzal z právnych predpisov ako aj z rozhodovacej praxe súdov. Tak, ako žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, základom pre vyhodnotenie pravdepodobnosti zámeny dvoch kolíznych označení je na jednej strane podoba, v akej je staršia ochranná známka zapísaná v registri úradu a na druhej strane podoba napadnutého označenia ako je uvedené na prihláške ochrannej známky. Len tieto dve podoby sú relevantné pre hodnotenie podobnosti označení z vizuálnej, fonetickej a sémantickej stránky, len ohľadom nich sa skúmajú dištinktívne a nedištinktívne prvky, len s ohľadom na ne (samozrejme spolu s dotknutými tovarmi a službami) sa posudzuje vnímanie relevantného spotrebiteľa. Úrad pri uplatnenom námietkovom dôvode podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach neskúma ani nie je podľa platnej úpravy oprávnený skúmať, či a v akej podobe sa tieto označenia reálne používajú a či sa na trh dostanú výrobky nimi označené. Pokiaľ majiteľ staršej ochrannej známky svoju zapísanú známku nepoužíva v súlade so zákonnými požiadavky, vystavuje sa tak riziku, že napr. bude podaný návrh na jej zrušenie pre nepoužívanie v zmysle § 34 ods. 1, písm. a ) zákona o ochranných známkach. Pri hodnotení naplnenia námietkového dôvodu podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach je nepodstatné, či je staršia ochranná známka známa. Známosť ochrannej známky by mala význam, pokiaľ by došlo k uplatneniu námietkového dôvodu v zmysle § 7 písm. c) alebo d) zákona o ochranných známkach. K žalobnej námietke, že zo záveru žalovaného vyplýva, že námietky namietateľa sa týkajú služieb, ktoré vyberá kvalifikovaná spotrebiteľská verejnosť, a preto je nízka alebo vylúčená pravdepodobnosť zámeny kolíznych označení dotknutých služieb v triede 35, žalovaný uviedol, že kvalifikovaná spotrebiteľská verejnosť je všeobecným pojmom v známkovo-právnej oblasti. Takejto verejnosti sa prisudzuje priemerná pozornosť pri výbere tovarov a služieb. Tovary a služby, ktoré sú relevantné v danom konaní sa bežne vyskytujú na trhu, pričom nejde o tovary a služby, ktorých výberu by spotrebiteľ venoval zvýšenú pozornosť, preto nejde -10- 24S/19/2016 o tovary a služby, ktoré by boli výnimočné z hľadiska ich účelu, ceny, dostupnosti a pod.. Termín „kvalifikovaná verejnosť“ bol použitý ako synonymum termínu „relevantná“ a to na vymedzenie okruhu osôb, ktorým sú dotknuté tovary a služby určené. V žiadnom prípade nemožno z dôvodu použitia termínu „kvalifikovaná“ spotrebiteľská verejnosť usudzovať, že by takáto verejnosť venovala výberu dotknutých služieb výnimočne zvýšenú pozornosť, čím by sa - ako to tvrdí žalobca - znížila, resp. celkom vylúčila pravdepodobnosť zámeny kolíznych označení. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný pre toto konanie vec prejednal na pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. 7. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP) (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 8. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 9. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (2) Ak úrad v konaní o námietkach zistí, že zápisu označenia do registra bráni niektorý z dôvodov uplatnených podľa § 7, prihlášku zamietne. Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre tieto tovary alebo služby. 10. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. 11. Podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach Označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 a) majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. 12. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládané dispozičnou zásadou. -11- 24S/19/2016 Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Úlohou súdu je posúdiť, či správny orgán v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. 13. Súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu v administratívnom konaní z dôvodov uplatnených vo včas podanej žalobe. Žalobca nesúhlasí s hodnotením podobnosti prihláseného označenia so staršou ochrannou známkou po vizuálnej a fonetickej stránke, ktoré vykonal vo vzťahu posudzovaným označeniam žalovaný a zároveň nesúhlasí ani s celkovým hodnotením, pričom dôvodom tohto jeho nesúhlasu, ktorý uvádza v žalobe, je jeho vlastné hodnotenie podobnosti porovnávaných označení. Takto uplatnený žalobný dôvod neumožňuje súdny prieskum zákonnosti. Nesúhlas so závermi žalovaného nestačí na to, aby bolo možné dospieť k tomu, že žalovaný porušil zákon. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako je uvedené na čl. 4-6 tohto rozsudku, jasne a zrozumiteľne uviedol svoju úvahu, ktorou porovnávané označenia hodnotil z jednotlivých hľadísk ako aj podľa celkového dojmu a vysvetlil, prečo je potrebné porovnávané označenie vyhodnotiť z týchto hľadísk a tak sa prepracovať k posúdeniu podobnosti podľa celkového dojmu a to z hľadiska pravdepodobnosti zámeny porovnávaných označení vo vzťahom k určitým konkrétnym tovarom službám v očiach spotrebiteľskej verejnosti. Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že tak prihlásené označenie ako aj staršia ochranná známka sa vzťahujú k zhodným alebo k podobným tovarom a službám. Žalobca neuvádza, v čom je úvaha žalovaného nelogická, alebo rozporná s porovnávanými označeniami. Podľa žaloby žalobca v prihlásenom označení použil písmeno „., znak šípky smerom vľavo a „O“, a preto nesúhlasí s záverom žalovaného, že označenia sú totožné z dôvodu použitia rovnakých veľkých písmen, aj keď v opačnom poradí. Žalovaný ale nedospel k záveru o totožnom vizuálnom vneme porovnávaných označení. V odôvodnení rozhodnutia uviedol úvahu, ktorou dospel k tomu, že prihlásené označenie a staršia ochranná známka sú z vizuálneho hľadiska podobné. Dôvodil, že z vizuálneho hľadiska znaky prihláseného označenia bude väčšina príslušnej spotrebiteľskej verejnosti vnímať ako písmená „J.“ so špecifickou úpravou písmena „J.“, ktorá spočíva v prerušení hornej časti zvislej čiary. Žalovaný uviedol, že pri vizuálnom hodnotení zobral do úvahy tak grafickú stránku ako aj slovnú časť, čo ďalej podrobne rozviedol. Nesúhlas žalobcu s takýmto hodnotením bez konkretizácie v čom boli úvahy žalovaného nelogické alebo nezhodné s porovnávanými označeniami nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom. Žalobca ďalej v žalobe uvádza závery svojho vlastného hodnotenia porovnávaných označení, čo vo svojej podstate nie je ničím iným len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Žalovaný sa v súlade so zákonom o ochranných známkach zaoberal námietkami, ktoré boli podané a ich odôvodnením ako aj vyjadrením k týmto námietkam a jeho odôvodnením. A v tom rozsahu vykonal hodnotenie -12- 24S/19/2016 porovnávaných označení z hľadiska ich zhodnosti alebo podobnosti. Úvaha, ktorou sa pri ich hodnotení riadil, je v súlade s porovnávanými označeniami a závery, ku ktorým dospel, nemajú žiadnu logickú chybu. Žalobcove nekonkrétne dôvody nezákonnosti spočívajúce vo vyjadrení nesúhlasu s týmito závermi, preto nemôžu obstáť. 14. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť záveru o pravdepodobnosti zámeny porovnávaných označení z dôvodu, že žalobca predložil dôkazy o nepoužívaní staršej ochrannej známky ďalším účastníkom (namietateľom). Žalobca namietal, že ak pre žalovaného nie je dôležité, čo je zapísané v živnostenskom registri, či je staršia ochranná známka používaná a ak áno, v akej podobe, tak potom na základe čoho bola pravdepodobnosť zámeny posúdená. Takéto námietky neobstoja, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave. Podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach, označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej „námietky“) podaných podľa § 30 zákona o ochranných známkach majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Tento text zákona nedáva žiadnu pochybnosť o tom, čo sú rozhodné skutočnosti pre posúdenie existencie pravdepodobnosti zámeny. Vyplýva z neho, že existencia pravdepodobnosti zámeny je daná vtedy, keď je prihlásené označenie buď zhodné alebo podobné so staršou ochrannou známkou a zároveň, keď je daná zhodnosť alebo podobnosť tovarov a služieb. Čiže pravdepodobnosť zámeny vychádza buď z podobnosti alebo zo zhodnosti prihláseného označenia so staršou ochrannou známkou a pri súčasnej zhodnosti alebo podobnosti tovarov a služieb. Podľa § 4 písm. a) zákona o ochranných známkach je staršou ochrannou známkou pre účely tohto zákona taká ochranná známka, ktorá je zapísaná v Registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky so skorším právom prednosti. Staršia ochranná známka a jej podobnosť či zhodnosť s prihláseným označením a súčasne podobnosť alebo zhodnosť medzi tovarmi a službami sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré môžu brániť zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok na základe námietok majiteľa staršej ochrannej známky. Žalobca sa mýli, keď sa domnieva, že to platí len pre používanú staršiu ochrannú známku. Takýto názor nemá oporu v aplikovanom § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach. Majiteľ ochrannej známky má práva z tejto ochrannej známky uvedené v druhej časti zákona o ochranných známkach v § 8 a nasl.. Zároveň má právo namietať proti zápisu zhodného alebo podobného označenia do registra vo vzťahu k zhodným či podobným tovarom a službám. Majiteľ ochrannej známky nemá tieto práva podmienené používaním ochrannej známky. Žiadne iné skutočnosti nie sú preto v konaní o námietkach podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach právne významné, len zhodnosť alebo podobnosť porovnávaných označení a súčasne zhodnosť alebo podobnosť tovarov a služieb. Ak je daná zhodnosť alebo podobnosť u označení a zároveň zhodnosť alebo podobnosť u tovarov a služieb, ide o skutočnosti, ktoré spravidla odôvodňujú existenciu -13- 24S/19/2016 pravdepodobnosti zámeny porovnávaných označení na strane verejnosti. Z uvedeného vyplýva, že tieto žalobné námietky nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave. 15. Ďalšie námietky uvedené pod bodom 3 v žalobe ani nie sú zrozumiteľné, keď žalovaný si má protirečiť tým, že konštatuje, že pravdepodobnosť zámeny znamená riziko, že spotrebiteľ si spojí tovary a služby označené kolíznymi označeniami s jedným subjektom ako výrobcom alebo poskytovateľom služby, a zároveň uvádza, že nie je dôležité, v akej forme sa staršia ochranná známka v skutočnosti používa. V takýchto konštatovaniach žalovaného nie je žiadny rozpor. V zmysle § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach má majiteľ staršej ochrannej známky právo namietať, aby do registra ochranných známok nebolo zapísané označenie, ktoré je zhodné alebo podobné s jeho ochrannou známkou vo vzťahu k zhodným alebo podobným tovarom alebo službám, ak z dôvodu tejto zhodnosti alebo podobnosti existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. Toto právo patrí majiteľovi ochrannej známky aj vtedy, keď tú ochrannú známku nepoužíva. Medzi práva k ochrannej známke patrí aj právo túto ochrannú známku používať kedykoľvek v akomkoľvek časovom období počas platnosti registrácie a v akomkoľvek rozsahu vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré je zapísaná. Navyše možno uviesť, že len dlhodobé, viac ako 5 rokov trvajúce nepoužívanie ochrannej známky jej majiteľom je „sankcionované“ možnosťou zrušenia ochrannej známky v konaní podľa § 34 zákona o ochranných známkach. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že staršia ochranná známka nebola zrušená. Preto jej majiteľ bol oprávnený podať námietky proti zápisu prihláseného označenia do registra a žalovaný bol povinný na základe zistenia, že prihlásené označenie je pravdepodobne v očiach verejnosti zameniteľné so staršou ochrannou známkou, prihlásené označenie do registra nezapísať. 16. Žalobca namietal, že zo záveru žalovaného o tom, že zobral do úvahy kvalifikovanú spotrebiteľskú verejnosť, ktorá výberu porovnávaných služieb venuje náležitú pozornosť, jednoznačne vyplýva, že pri službách, ktoré si vyberá kvalifikovaná spotrebiteľská verejnosť je vylúčená pravdepodobnosť zámeny kolíznych označení. Takáto námietka je opäť len vyjadrením nesúhlasu so závermi žalovaného o existencii pravdepodobnosti zámeny porovnávaných označení. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol svoju úvahu o tom, akú pozornosť venuje porovnávaným službám príslušná skupina verejnosti vzhľadom na charakter dotknutých služieb. Dospel k tomu, že kvalifikovaná, t. j. dotknutá spotrebiteľská verejnosť venuje porovnávaným službám pozornosť priemernú. Teda nie pozornosť zvýšenú alebo pozornosť intenzívnu, čo pravdepodobne žalobca z výrazu kvalifikovaná spotrebiteľská verejnosť vyvodzuje. Žalovaný posúdil stupeň intenzity pozornosti verejnosti podľa charakteru služieb, ktorej sú určené a to ako verejnosť, ktorá bude týmto tovarom a službám venovať priemernú pozornosť. Žalobca nenamieta, že by išlo o nesprávne posúdenie miery pozornosti, ktorou spotrebitelia tovarov a služieb, ktoré mali byť k prihlásenému označeniu zapísané, mali venovať, že ide o tovary a služby, ktoré si vyžadujú vysokú mieru pozornosti, alebo nejakú inú mieru ako priemernú, ako to vyhodnotil žalovaný. Žalovaný, pri hodnotení celkového dojmu porovnávaných označení na spotrebiteľskú verejnosť s takouto mierou pozornosti venovanej porovnávaným službám, dospel k tomu, že takáto verejnosť kolízne -14- 24S/19/2016 označenia pravdepodobne môže zameniť. Takáto úvaha je v súlade s charakterom porovnávaných služieb a je výsledkom logického uvažovania. Žalobca netvrdil, že takéto uvažovanie je nesprávne. Ani neuviedol, v čom sa žalovaný mýli, keď takto uvažuje a prečo. Len tvrdil, že z toho, že služby si vyberá kvalifikovaná verejnosť, má plynúť, že je zámena vylúčená. Z uvedeného vyplýva, že ani z takéhoto dôvodu nebolo možné dospieť k tomu, že žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil zákon. 17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Žaloba preto nebola dôvodná a súd ju podľa § 190 SSP zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Rozsudok je právoplatný jeho doručením. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.