Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200187 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: Halston Properties, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 36 363 171, zast. LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 35 967 081 proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: Der Grüne Punkt Duales System Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko, zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, AK Čapkova 2, 811 04 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MOZ 653449 II/146-2011 zo dňa 21.12.2011 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „Úrad“) o návrhu na výmaz obrazovej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX (ďalej len „napadnutá ochranná známka“) z registra ochranných známok platnej na území SR podaného navrhovateľom Halston Properties, s.r.o., Bratislava (žalobca) dňa 04.03.2008 rozhodnutím č. MOZ 653449-I/85-2009 z 08.10.2009 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že návrh na vyhlásenie neúčinnosti medzinárodného zápisu napadnutej ochrannej známky s poukazom na § 16 ods. 3 a 9 zák.č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zák.č. 55/1997 Z.z.) v spojení s čl.5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (ďalej aj „Madridská dohoda“) zamietol. Vo výmazovom konaní bolo zistené, že napadnutá obrazová ochranná známka č. XXXXXX majiteľa Der Grüne Punkt Duales System Deutschland GmbH, Köln, Nemecko bola s právom prednosti od 04.04.1995 medzinárodne zapísaná s platnosťou na území SR 26.09.1995 pre tovary a služby v triedach 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11,12, 13,14,15, 16,17, 18,19, 20, 21,22, 23, 24, 25,26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 39, 40 a 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že v konaní nebol zistený výmazový dôvod podľa ust. § 16 ods. 3 a 9 zák.č. 55/1997 Z.z.. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na výmaz podľa § 16 ods. 3 zák.č. 55/1997 Z.z. poukázal na skutočnosť, že napadnutá ochranná známka je v súčasnosti chápaná ako vyjadrenie ekologických vlastností tovaru a bežný spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu, že tovar označený napadnutou ochrannou známkou má určité ekologické vlastnosti, pričom takáto väzba v skutočnosti neexistuje, Úrad v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že klamlivosťou sa rozumie taká klamlivosť, ktorá môže vzniknúť v dôsledku spôsobu používania napadnutej ochrannej známky majiteľom a podstatou uvedeného výmazového dôvodu je skutočnosť, že ku klamlivosti dochádza v dôsledku spôsobu jej používania (nejde o klamlivosť napadnutej ochrannej známky ako takej). Navrhovateľ výmazu svoje tvrdenia o existencii tohto výmazového dôvodu nepodložil relevantnými dôkazmi. Napadnutá ochranná známka nebola a nie je určená na označenie skutočnosti, že predmetný výrobok je ekologický a majiteľ ochrannej známky ju v tomto zmysle ani nepoužíval. Napadnutá ochranná známka poukazuje na zhodnotenie a recykláciu daného obalu v určitom systéme zberu a teda nemôže vypovedať o obsahu, či kvalitatívnych vlastnostiach daného tovaru. Návrh na výmaz z uvedeného dôvodu považoval preto Úrad za nedôvodný. K návrhu na výmaz medzinárodnej ochrannej známky z dôvodu § 16 ods. 9 zák.č. 55/1997 Z.z. - z dôvodu straty jej rozlišovacej spôsobilosti, t.j. z dôvodu jej zdruhovenia, Úrad v rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ musí v konaní preukázať, že napadnutá ochranná známka sa v obchodnom styku stala označením obvyklým pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná do registra. Navrhovateľ na preukázanie straty rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej známky predložil dôkazy špecifikované v predmetnom prvostupňovom rozhodnutí, ktoré správny orgán podrobne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že z nich nevyplynulo používanie označenia „I. B.“ ako obvyklého označenia v súvislosti s nejakým konkrétnym druhom tovaru či službou medzi bežnými spotrebiteľmi, ani medzi povinnými osobami, t.j. relevantnou odbornou verejnosťou. Nebolo preukázané, že spoločnosti používajúce na svojich obaloch označenie „I. B.“ sa skutočne nepodieľajú na spracovaní odpadu práve v systéme, ktorý je označený touto ochrannou známkou, čo je podľa Úradu pri posúdení zdruhovenia ochrannej známky zásadná skutočnosť. Z predložených dokladov zároveň nevyplynula skutočnosť, že by si spotrebiteľská verejnosť (laická či odborná) pod označením „I. B.“ vedela predstaviť pomenovanie konkrétneho druhu tovaru, či služby. Navrhovateľ podľa Úradu v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že napadnutú OZ na území SR zaviedli do používania osoby odlišné od jej majiteľa a bez jeho súhlasu. Pokiaľ navrhovateľ výmazu namietal, že napadnutá ochranná známka už z povahy svojich inherentných vlastností (bez ohľadu na spôsoby a okolnosti jej používania) neplní rozlišovaciu funkciu, pretože grafické symboly v napadnutej ochrannej známke, najmä relatívne masívne šípky a kruhové stvárnenie podporujú vnem o popisnosti ochrannej známky stotožňovanej s ekosymbolmi, Úrad s týmto tvrdením nesúhlasil a poukázal jednak na to, že zápisná spôsobilosť ochrannej známky bola posudzovaná v r. 1995 a nemožno ju konfrontovať s ekosymbolmi používanými v súčasnosti, ktoré predstavujú poväčšine stvárnenie do trojuholníka a jednak na to, že napadnutá OZ okrem toho, že tiež predstavuje uzavretý systém - kruh, evokuje symbol „jing a jang“ a teda vykazuje znaky jedinečnosti. Majiteľ ochrannej známky preukázal, že ochrannú známku používal v súvislosti s propagáciou svojich služieb v obchodnej korešpondencii, na webových stránkach a pri organizovaní rôznych podujatí týkajúcich sa separovaného zberu, resp. ekologického správania sa. K námietke navrhovateľa, že bežný spotrebiteľ sa v súvislosti s použitím napadnutej OZ nemal možnosť dozvedieť, že „I. B.“ je ochranná známka, Úrad uviedol, že zo Zákona o ochranných známkach nevyplýva pre majiteľa povinnosť používania ochrannej známky s „R“ v krúžku. Preto správny orgán nepovažoval podmienky návrhu na výmaz v tejto časti za preukázané. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán nezohľadnil všetky jeho argumenty a nevyhodnotil dostatočne predložené dôkazy. Poukázal najmä na výsledky prieskumu Agentúry MVK, z ktorého vyplýva, že napadnutá ochranná známka neplní rozlišovaciu funkciu a na nevhodnú licenčnú politiku majiteľa, ktorá prispela k strate rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky. Namietol, že Úrad sa nedostatočne zaoberal predloženými dokladmi (v počte viac ako 340 ks), ktoré poukazovali na používanie ochrannej známky osobami odlišnými od majiteľa. Zdôraznil, že ak by aj predložené doklady popisovali používanie napadnutej OZ na základe licencie platne poskytnutej majiteľom, zo zisteného stavu by vyplynulo, že OZ poskytnutá k používaniu komukoľvek si nemôže plniť svoju základnú funkciu. Z predložených dôkazov podľa navrhovateľa (žalobcu) vyplýva, že spotrebitelia symbol zeleného bodu obsahujúci ochrannú známku chápu len ako ekosymbol vyjadrujúci vlastnosť obalu, resp. druh ekologickej vlastnosti obalu, nie pôvod zberného systému. Uvedená skutočnosť je preto postačujúca na to, aby Úrad skonštatoval, že napadnutá ochranná známka stratila pre územie SR rozlišovaciu spôsobilosť pre akékoľvek tovary alebo služby. O podanom rozklade rozhodla predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva (ďalej „žalovaný“) tak, že rozklad zamietla a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne a to na základe predložených dôkazov, ktoré vyhodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz osobitne a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom navrhovateľom výmazu predložené dôkazy nemožno považovať za také, ktoré by preukázali naplnenie podmienok na zrušenie napadnutej OZ v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach ( ďalej len „zák.č. 506/2009 Z.z.“ ), keďže nebolo preukázané zdruhovenie a strata rozlišovacej spôsobilosti napadnutej OZ a jej vnímanie zo strany príslušných spotrebiteľov len ako druhu tovaru alebo služby ako takej. Žalovaný sa zameral na preskúmanie navrhovateľom predložených dôkazných materiálov vo vzťahu k ich vyhodnoteniu prvostupňovým správnym orgánom a k ním prijatému záveru o tom, že nimi nebolo preukázané naplnenie podmienok pre zrušenie napadnutej ochrannej známky z dôvodu, že táto sa v dôsledku činnosti alebo nečinnosti majiteľa stala obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná. Žalovaný konštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou dôvodu na zrušenie napadnutej ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. je strata rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, čiže zdruhovenie ochrannej známky. K takémuto stavu môže dôjsť vtedy, ak sa narušia väzby ochrannej známky, napríklad ak spotrebiteľská verejnosť prestane vnímať originalitu vzťahu medzi ochrannou známkou, konkrétnymi tovarmi alebo službami označovanými touto ochrannou známkou a jej majiteľom - teda spotrebiteľ nebude identifikovať ochrannú známku vo vzťahu ku konkrétnym tovarom alebo službám konkrétneho majiteľa ochrannej známky, ale ochrannú známku bude stotožňovať len s konkrétnym druhom tovarov alebo služieb. K strate rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky môže dôjsť buď v dôsledku činnosti alebo nečinnosti majiteľa ochrannej známky, najmä však vtedy, ak ochrannú známku bez súhlasu majiteľa používa viacej subjektov, pričom majiteľ tejto ochrannej známky takéto používanie strpí, resp. k strate rozlišovacej spôsobilosti môže dôjsť aj z dôvodu nesprávnej licenčnej stratégie majiteľa. Zrušenie ochrannej známky pre stratu rozlišovacej spôsobilosti môže byť podľa žalovaného vykonané len v prípade, keď z predložených dôkazov je nepochybné, že spotrebiteľská verejnosť vníma ochrannú známku ako označenie bežné v zmysle všeobecného označenia druhu výrobku či služby. Ochranná známka sa vzťahuje vždy k určitým tovarom a službám, a preto sa aj strata rozlišovacej spôsobilosti musí vzťahovať k tovarom, či službám, pre ktoré bola zapísaná. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne špecifikoval listinné dôkazy predložené navrhovateľom na preukázanie straty rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej známky (str. 6 napadnutého rozhodnutia), tieto vyhodnotil, pričom súčasne uviedol, ktoré dôkazy nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil navrhovateľom predložené dôkazné materiály, keď konštatoval, že zo žiadneho dokladu nevyplynula skutočnosť, že by si spotrebiteľská verejnosť pod napadnutou ochrannou známkou vedela predstaviť pomenovanie konkrétneho druhu tovaru či služby a s jeho závermi sa stotožnil. Konštatoval, že navrhovateľom predložené doklady nepreukázali, a ani kvantitatívne a kvalitatívne nepostačovali na vyvodenie záveru, že napadnutá ochranná známka zdruhovela a stratila rozlišovaciu spôsobilosť, následkom čoho by mohla byť vyhlásená za neúčinnú na území SR. Žalovaný ďalej vyhodnotil listinné dôkazy predložené majiteľom ochrannej známky na preukázanie jeho tvrdení a vyvrátenie argumentov navrhovateľa (dôkazy špecifikované v rozhodnutí pod bodmi 1-50), ktoré podľa žalovaného preukazujú, že majiteľ vyvíja svoju činnosť na území SR prostredníctvom oprávnenej spoločnosti ENVI - PAK a.s., ktorá na našom území realizuje myšlienku majiteľa - systému „I. B.“, na propagáciu ktorého sa používa aj napadnutá ochranná známka. Z predložených dokladov ďalej vyplynulo, že majiteľ prostredníctvom oprávnenej organizácie vyvíja dostatočné aktivity týkajúce sa o.i. aj povinných osôb v danom systéme a komunikácie s nimi, pričom tieto už boli do daného systému začlenené prostredníctvom uzatvorenia zmluvy so spoločnosťou ENVI - PAK a.s.. Príslušnou spotrebiteľskou verejnosťou, ktorá vníma napadnutú ochrannú známku, ako aj jej používanie na označenie príslušnosti k určitému systému zberu a nie na označenie tovaru ako takého, je podľa žalovaného preto najmä odborná spotrebiteľská verejnosť, ktorá je dostatočne informovaná a vzdelaná v oblasti obalového a odpadového hospodárstva. Z uvedeného dôvodu je podľa žalovaného potrebné posudzovať stratu rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej známky, či jej zdruhovenie, najmä vo vzťahu k tejto spotrebiteľskej verejnosti a v zmysle toho hodnotiť predložené doklady. Keďže prieskum verejnej mienky predložený navrhovateľom nezohľadnil v rámci vzorky respondentov vyššie uvedené špecifiká predmetného prípadu, keď skúmaná vzorka respondentov bola podmienená len vekom nad 18 rokov a nie odbornosťou v oblasti odpadového hospodárstva, nemožno podľa žalovaného výsledky prieskumu považovať za smerodajné v posúdení navrhovateľom tvrdenej straty rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej známky. Navyše výsledky prieskumu predložené jednou stranou (navrhovateľom) bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu nestačia na preukázanie zdruhovenia napadnutej ochrannej známky. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že k strate rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky môže dôjsť buď v dôsledku činnosti alebo aj nečinnosti majiteľa ochrannej známky, najmä však vtedy, ak ochrannú známku používa viacej neoprávnených subjektov, pričom majiteľ tejto ochrannej známky takéto používanie strpí. Majiteľ prostredníctvom spoločnosti ENVI - PAK a.s. však vyvíjal činnosť smerujúcu k ochrane práv z ochranných známok systému „I. B.“ voči osobám, ktoré tieto ochranné známky neoprávnene používajú, čo preukázal listinnými dôkazmi špecifikovanými v napadnutom rozhodnutí pod bodmi 13a-15 a 51 - 56. Tieto doklady žalovaný posúdil a považoval ich za relevantné k preukázaniu činnosti majiteľa smerujúcej k ochrane napadnutej ochrannej známky pred jej zdruhovením, či stratou rozlišovacej spôsobilosti (s výnimkou dokladu č. 56). Žalovaný poukázal na to, že navrhovateľ vo svojich vyjadreniach poukazoval aj na spôsob používania napadnutej ochrannej známky na obaloch, keďže táto je umiestňovaná na obaloch výrobkov spolu s ostatnými ekologickými symbolmi, akými je napr. označenie možnosti vrátenia obalu v obchode, a tak údajne spotrebiteľ vníma túto ochrannú známku len ako symbol určitej ekologickej vlastnosti. K uvedenému majiteľ citoval z rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo veci T-151/01, ods. 156, v zmysle ktorého takéto umiestnenie napadnutej ochrannej známky nezasahuje do základnej funkcie ochrannej známky. S takýmto postojom sa žalovaný plne stotožnil. Z uvedených dôvodov žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca sa žalobou doručenou 02.03.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej „žalovaný“) č. MOZ 653449 II/146-2011 z 21.12.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zn. MOZ 653449-I/85-2009 z 08.10.2009 a toto rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie neúčinnosti medzinárodného zápisu ochrannej známky č. XXXXXX na území SR podaný navrhovateľom Halston Properties, s.r.o., Bratislava (žalobca) s poukazom na § 16 ods. 3 a ods. 9 zák.č. 55/1997 Z.z.. v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona o ochranných známkach č. 174/1988 Zb. (ďalej len „zák.č. 174/1988 Zb.“) a v spojení s čl. 5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok, potvrdil. Žalobca v žalobe uviedol, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu bolo významným spôsobom zasiahnuté do jeho práv. Rozhodnutie žalovaného žalobca považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov a bolo nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie sa týka medzinárodne zapísanej ochrannej známky č. XXXXXX. Návrh na výmaz sa pôvodne opieral o ust. § 16 ods. 9 v súlade s § 23 zák.č. 55/1997 Zb.. Po nadobudnutí účinnosti zák.č. 506/2009 Z.z. sa na konanie o návrhu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, konkrétne § 34 ods. 1 písm. b/. Úrad pri rozhodovaní ako nevyhnutú podmienku výmazu, resp. zrušenia ochrannej známky určil stratu rozlišovacej spôsobilosti a zároveň zdruhovenie ochrannej známky. Nezaoberal sa teda len nevyhnutnou a postačujúcou podmienkou, že napadnutá ochranná známka sa stala obvyklým pomenovaním pre tovary a ich obaly a že pomenováva ich ekologickosť, prípadne vhodnosť na recyklovanie. Prejavilo sa to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa o.i. uvádza, že „nebolo preukázané zdruhovenie a strata rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej známky“. Keďže pre výmaz, resp. zrušenie ochrannej známky nie je druhovosť podmienkou, závery žalovaného považuje žalobca za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci. Druhovosť je podľa žalobcu len jedným typom absencie rozlišovacej spôsobilosti a žalovaný nie je oprávnený požadovať od žalobcu preukázanie druhovosti napadnutej ochrannej známky ako kumulatívnu podmienku popri strate rozlišovacej spôsobilosti v podobe obvyklého pomenovania tovarov. Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti, alebo obvyklosť pomenovávania nie je možné podľa žalobcu zužovať len na druhovosť ochrannej známky. Nesprávny postup Úradu, kedy sa neuspokojil s výsledkami zisťovania o obvyklom pomenovávaní ako o prejave absencie rozlišovacej spôsobilosti a skúmal aj druhovosť napadnutej ochrannej známky, viedol podľa žalobcu k nesprávnym záverom a následne k nezákonnému rozhodnutiu. Žalobca v žalobe tiež namietal, že Úrad nedostatočne vyhodnotil žalobcom predložené doklady (v počte viac ako 340 ks), ako aj výsledky prieskumu verejnej mienky Agentúry MVK. Poukázal na to, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky je prejavom vnemu bežného spotrebiteľa patriaceho do relevantnej spotrebiteľskej obce. Úrad pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti usudzuje o tomto vneme na základe predložených dokladov o používaní označenia. Prieskum verejnej mienky však podľa žalobcu dáva odpoveď na to, aký je skutočný vnem spotrebiteľov. Žalobca preto nesúhlasí so záverom žalovaného, že výsledky prieskumu nemožno považovať za smerodajné, keďže skúmaná vzorka respondentov nebola podmienená odbornosťou v oblasti odpadového hospodárstva. Zo zoznamu tovarov a služieb ochrannej známky a z predložených dokladov v spise vyplýva, že napadnutá ochranná známka sa týka tovarov bežnej a dennej spotreby (potraviny, drogistický tovar, spotrebný tovar). Relevantnú spotrebiteľskú obec preto nie je možné zúžiť len na odborníkov v oblasti odpadového hospodárstva, pretože ochranná známka je určená pre konečného spotrebiteľa, ktorý obal opatrený ochrannou známkou vyhadzuje do odpadu. Zistenie skutkového stavu je podľa žalobcu v rozpore s obsahom spisu. Doklady v spise svedčia o tom, že napadnutú ochrannú známku na území SR používajú stovky osôb bez súhlasu a licencie majiteľa. Výsledok prieskumu, kedy 85% respondentov uviedlo, že označenie predstavujúce vyobrazenie napadnutej ochrannej známky je symbolom obalu z recyklovanej, ekologickej suroviny, nie je možné vyhodnotiť inak, ako absenciu rozlišovacej spôsobilosti, kedy predmetné označenie je pomenovaním vlastností tovarov, t.j. že sú opatrené obalom z recyklovanej suroviny. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je náležite a logicky odôvodnené, sú v ňom uvedené podstatné skutočnosti, ktoré viedli k záverom v ňom uvedeným. Argumenty uvedené v žalobe nepovažuje žalovaný za relevantné a opodstatnené a navrhol žalobu zamietnuť. Vyjadril sa podrobne k jednotlivým žalobným dôvodom. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci, keď ako nevyhnutnú podmienku pre úspešné uplatnenie výmazu podľa § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. určil stratu rozlišovacej spôsobilosti a zároveň zdruhovenie ochrannej známky. Zo znenia cit. § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. totiž vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok pre zrušenie ochrannej známky je práve to, že ochranná známka sa stane už len obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, teda tzv. zdruhovenie ochrannej známky. V prípade zdruhovenia ochrannej známky táto už nie je schopná plniť svoju základnú funkciu, nie je ju teda možné považovať za takú, na základe ktorej spotrebiteľ dokáže identifikovať tovary a služby jej majiteľa a odlíšiť ich od tovarov a služieb iných subjektov na trhu. Možno teda hovoriť o strate rozlišovacej spôsobilosti. Ak teda ochranná známka zdruhovie, zároveň stratí rozlišovaciu spôsobilosť. Pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na rozhodnutia žalovaného ohľadne druhovosti prihláseného označenia a absencie rozlišovacej spôsobilosti, ktoré sa týkajú zápisnej spôsobilosti ochrannej známky, tieto sú v prejednávanom prípade právne bezvýznamné, pretože tieto rozhodnutia sa týkajú absolútnych zápisných prekážok ustanovených v § 5 ods. 1 písm. d/ a c/ zák.č. 506/2009 Z.z., nie zrušenia ochrannej známky pre jej zdruhovenie. Poukázal na rozdielnosť pojmov „druhovosť označenia“ a „zdruhovenie ochrannej známky“. Žalovaný zotrval na závere, že žalobca v konaní nepreukázal, že napadnutá ochranná známka zdruhovela a nepreukázal tak jednu z podmienok pre zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z.. Zdôraznil, že pre účely cit. ustanovenia musí byť ochranná známka vnímaná ako bežné pomenovanie vo vzťahu k zapísaným tovarom a službám nielen časťou spotrebiteľov, ale väčšinou relevantnej spotrebiteľskej verejnosti. Takouto relevantnou spotrebiteľskou verejnosťou je nielen laická verejnosť, ale najmä odborná verejnosť (výrobcovia, producenti a predajcovia spotrebných obalov), zapojená priamo alebo nepriamo do systému „I. B.“, v rámci ktorého sa používa napadnutá ochranná známka. Takáto informovaná verejnosť nevníma napadnutú ochrannú známku ako bežné pomenovanie. Žalovaný vo vyjadrení ďalej argumentoval, že pre úspešné uplatnenie návrhu na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. musí byť okrem preukázania jej zdruhovenia splnená aj podmienka, že k zdruhoveniu došlo v dôsledku činnosti alebo nečinnosti majiteľa ochrannej známky. Dôkazné bremeno nesie navrhovateľ zrušenia. Majiteľ ochrannej známky má možnosť preukázať, že urobil opatrenia spôsobilé zabrániť zdruhoveniu ochrannej známky. V tomto prípade majiteľ predložil dôkazy preukazujúce, že majiteľ vyvíja činnosť prostredníctvom oprávnenej spoločnosti ENVI - PAK a.s., ktorá napadnutú ochrannú známku používa a vykonáva ďalšie činnosti (informačné, propagačné, poradenské, vzdelávacie) v rámci systému „I. B.“, pričom súčasne vyvíja aj činnosť smerujúcu k ochrane práv z napadnutej ochrannej známky, o čom majiteľ predložil dôkazy. Žalovaný napokon poukázal na to, že žalobca napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, t.j. vo vzťahu ku všetkým tovarom a službám, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná. Z ďalšieho správneho konania a rozhodnutia žalovaného sp. zn. MOZ 653449 II/145-2011 vo veci napadnutej ochrannej známky je zrejmé, že táto ochranná známka bola právoplatným rozhodnutím Úradu čiastočne zrušená podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. (z dôvodu jej nepoužívania pre určité tovary a služby) a zostala v platnosti pre územie SR len pre všetky služby v triede 40 a pre službu roztriedenie odpadu chemickou, fyzickou a/alebo biologickou cestou v triede 42, pričom čiastočné zrušenie platnosti napadnutej ochrannej známky pre územie SR je účinné od 06.12.2007. Žalovaný poukázal na ust. § 247 ods. 1 O.s.p. a namietal, že žalobca objektívne nemôže byť na svojich právach ukrátený napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu. Žaloba mala byť obmedzená len vo vzťahu k tým službám, pre ktoré je napadnutá ochranná známka naďalej zapísaná pre územie SR. Vzhľadom na § 250 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č.k. 24S/24/2012-46 zo dňa 15.06.2012 pribral do konania ďalšieho účastníka Der Grüne Punkt Duales System GmbH, majiteľa medzinárodnej ochrannej známky č. 653449, ktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dotknuté. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Predmetom preskúmacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MOZ 653449 II/146-2011 z 21.12.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. MOZ 653449-I/85-2009 z 08.10.2009 vo veci návrhu na výmaz, resp. návrhu na zrušenie a na vyhlásenie neplatnosti obrazovej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX na území SR, ako aj zákonnosti postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na obsah svojho písomného vyjadrenia k žalobe a reagovala na jednotlivé námietky žalobcu. Ďalší účastník konania na pojednávaní poukázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe z 02.08.2012, stotožnil sa so stanoviskom žalovaného uvedenom v jeho písomnom vyjadrení k žalobe a navrhol žalobu zamietnuť. Podľa § 54 ods. 3 zák.č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na výmaz ochrannej známky podľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona. Na posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Podľa § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú známku, ak sa ochranná známka v dôsledku činnosti alebo nečinnosti majiteľa stala obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná. Podľa § 51 ods. 5 zák.č. 506/2009 Z.z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 52 ods. 3 zák.č. 506/2009 Z.z. úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Z vyššie citovaných ustanovení zák.č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na výmaz ochrannej známky podaného v zmysle § 16 ods. 9 zák.č. 55/1997 Z.z., ktorý sa považuje za návrh na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. úrad skúma, či sa ochranná známka v dôsledku činnosti alebo nečinnosti majiteľa stala obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, je založené na posúdení, že navrhovateľ v správnom konaní predloženými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok na zrušenie napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z., keďže nebolo preukázané zdruhovenie a strata rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej známky a jej vnímanie zo strany príslušných spotrebiteľov len ako druhu tovaru alebo služby ako takej. Žalobca v žalobe namietal skutočnosť, že pokiaľ Úrad ako nevyhnutú podmienku výmazu, resp. zrušenia ochrannej známky, určil stratu rozlišovacej spôsobilosti a zároveň zdruhovenie ochrannej známky, a teda sa nezaoberal len postačujúcou podmienkou, že napadnutá ochranná známka sa stala obvyklým pomenovaním pre tovary a ich služby a že pomenováva ich ekologickosť, resp. vhodnosť na recyklovanie, takýto záver vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže pre výmaz, resp. zrušenie ochrannej známky nie je podľa žalobcu druhovosť podmienkou a táto je len jedným typom absencie rozlišovacej spôsobilosti. Žalobca tvrdil, že nedostatok rozlišovacej spôsobilosti, alebo obvyklosť pomenovávania nie je možné zužovať len na druhovosť ochrannej známky. Skutočnosť, že sa Úrad neuspokojil s výsledkami zisťovania o obvyklom pomenovávaní, ako o prejave absencie rozlišovacej spôsobilosti a skúmal aj druhovosť napadnutej ochrannej známky, je podľa žalobcu nesprávnym postupom žalovaného, ktorý viedol k nesprávnym záverom a následne nezákonnému rozhodnutiu. Súd považoval uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú a zhodne s argumentáciou žalovaného konštatuje, že zo znenia ust. § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok pre zrušenie ochrannej známky z tohto dôvodu je práve to, že sa ochranná známka stane už len obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, teda tzv. „zdruhovenie“ ochrannej známky. V takomto prípade totiž ochranná známka nie je schopná plniť svoju základnú funkciu a nie je ju možné považovať za takú, na základe ktorej spotrebiteľ dokáže identifikovať tovary alebo služby jej majiteľa a odlíšiť ich od tovarov a služieb iných subjektov pôsobiacich na trhu. Pokiaľ spotrebiteľ prestane ochrannú známku vnímať vo vzťahu k tovarom a službám konkrétneho subjektu, možno hovoriť o strate rozlišovacej spôsobilosti, ktorá je základnou funkciou ochrannej známky. Možno preto súhlasiť so záverom žalovaného, že v prípade „zdruhovenia“ ochrannej známky táto zároveň stratí rozlišovaciu spôsobilosť. Úrad preto správne v konaní skúmal, resp. zisťoval, či sa napadnutá ochranná známka stala obvyklým pomenovaním pre tovary a služby, pre ktoré je zapísaná, t.j. či ochranná známka zdruhovela a či stratila rozlišovaciu spôsobilosť, t.j. postupoval v súlade s citovaným ustanovením Zákona o ochranných známkach. Pokiaľ Úrad nazval „obvyklosť“ pomenovania „zdruhovením“, podľa názoru súdu ide len o synonymum k obvyklosti pomenovania. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že by napadnutá ochranná známka bola synonymom pre pomenovanie určitých tovarov, pre ktorá bola zapísaná, alebo služieb, pre ktoré je zapísaná. Naopak, žalobca odvodzuje naplnenie zrušovacieho dôvodu podľa §35 ods.1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. z toho, že predmetná OZ sa stala synonymom ekologickosti obalov a tovarov. Takéto tvrdenie nestačí, nakoľko dôvodom zrušenia OZ nie je „ zdruhovenie“ OZ pre pomenovanie určitej charakteristiky, či vlastnosti tovaru, alebo služby, ale je potrebné, aby zdruhovela, t.j. stala sa obvyklým pomenovaním pre pomenovanie tovaru, alebo služby ako takých. Aj v tom prípade, ak by sa OZ stala obvyklým pomenovaním pre určité tovary alebo služby, musela by byť táto skutočnosť v konaní z dôvodov predložených navrhovateľom preukázaná. Keďže táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, je právne bezvýznamné skúmať, či majiteľ OZ vykonáva činnosti smerujúce k tomu, aby jeho OZ nezdruhovela ( nestala sa obvyklým pomenovaním). Z tohto dôvodu súd nemohol ani dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia zo žalobcom tvrdeného dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo zo skutkového stavu zisteného z listín, ktoré podľa žalobcu nemohli byť dôkazmi pre neplatnosť licenčných zmlúv. Keďže žalobca navrhol dôkaz prieskumom verejnej mienky na svoje tvrdenie, že OZ sa stala obvyklým pomenovaním pre vlastnosť výrobkov, alebo obalov, na ktorých je umiestnená,( konkrétne, že ide o ekologické výrobky a obaly), nešlo o dôkaz, ktorého hodnotenie by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše súd k tomu udáva, že skutkové závery, ku ktorým správny orgán dospel zo skutočností zistených z vykonaného dokazovania sú výsledkom správneho uváženia. Súd skúmal, či ide o úvahu, ktorá je v súlade so základnými pravidlami vykonávania dokazovania, a súčasne, či nevybočuje z medzí logického uvažovania. V tomto prípade skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a to, že ani z prieskumu verejnej mienky nebolo zistené, že napadnutá OZ sa stala obvyklým pomenovaním pre niektoré tovary, pre ktoré bola zapísaná, resp. niektoré služby, pre ktoré je zapísaná, je výsledkom logického uvažovania pri hodnotení jednotlivých skutkových zistení, pričom tieto vychádzajú z vykonaných dôkazov obsiahnutých v spise. Samotný nesúhlas žalobcu s takýmto hodnotením dôkazov nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, i jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správne orgány sa pri posúdení splnenia podmienok na výmaz v zmysle § 16 ods. 9 zák.č. 55/1997 Zb. (v prvostupňovom konaní), resp. na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. v druhostupňovom konaní riadili ustanoveniami Zákona o ochranných známkach. Tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu obsahujú opis vykonaných dôkazov, ako aj ich hodnotenia a skutkové závery, ku ktorým správne orgány dospeli. Z predmetných rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti a z ktorých dôkazov mali správne orgány za preukázané, ako i ktoré preukázané neboli, resp. ku ktorým neprihliadli. Súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom žalovaného, ktorý vyhodnotil účastníkmi konania predložené dôkazy v súlade s § 52 zák.č. 506/2009 Z.z. a na základe týchto dôkazov rozhodol o zamietnutí návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky. Podľa názoru súdu sa žalovaný (ako aj prvostupňový správny orgán) dostatočne zaoberali a vysporiadali so všetkými rozhodnými skutočnosťami potrebnými pre posúdenie otázky, či boli splnené podmienky na zrušenie napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z., predložené dôkazy vyhodnotili jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, pričom konštatovali, že navrhovateľom predložené dôkazy (spotrebiteľské obaly a etikety) obsahujúce napadnuté ochranné známky, nie sú relevantné na preukázanie jej druhovosti, pretože len preukazujú príslušnosť k určitému systému zhodnotenia, resp. recyklácie označených obalov. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že tieto doklady nepreukázali a to ani kvalitatívne, ani kvantitatívne zdruhovenie napadnutej ochrannej známky a stratu jej rozlišovacej spôsobilosti. Pokiaľ teda žalovaný dospel k záveru, že z predložených dôkazov nevyplynulo používanie napadnutej ochrannej známky ako označenia obvyklého v súvislosti s nejakým konkrétnym druhom tovaru, alebo službou medzi bežnými spotrebiteľmi, ani medzi relevantnou odbornou verejnosťou (ktorú tvoria povinné osoby v zmysle tzv. obalovej legislatívy), je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol návrh na zrušenie napadnutej ochrannej známky zamietnutý výsledkom správneho právneho posúdenia veci, keďže podmienky stanovené v § 34 ods. 1 písm. b/ zák.č. 506/2009 Z.z. neboli splnené. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce správne konanie nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve obsahuje osobitnú úpravu náhrady trov konania v §-e 250k, podľa ktorej v správnom súdnictve má z účastníkov konania právo na náhradu trov len žalobca, a to len v prípade, že je v konaní úspešný. Súd o náhrade trov konania rozhodoval v tejto veci na základe návrhov, ktoré podali žalobca a ďalší účastník konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.