Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200645 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200645.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu NAWARA, s. r. o., 966 15 Banská Belá 49, IČO: 45 262 721, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Veronikou Škodovou, Komenského 18B, 974 01Banská Bystrica proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. S/2012/01443 zo 7. mája 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. S/2012/01443 0-80/2012 zo dňa 7. mája 2012 a prvostupňové rozhodnutie č. 301/11-1.0/pok/r zo dňa 13. februára 2012 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p.. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 551,22 Eur a zaplatiť ich do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 11. júla 2012 v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým nevyhovel odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta 2 000.-Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci) spočívajúce v skutočnosti, že žalobca uzatvoril 4. mája 2011 dohodu o pracovnej činnosti s B.. F. H., pričom tento začal prácu vykonávať 9. 05. 2011, avšak podľa registračného listu bol do Sociálnej poisťovne prihlásený až dňa 11. 05. 2011, čím nebola splnená oznamovacia povinnosť voči Sociálne poisťovni v zmysle § 231 ods. 1, písm. b), bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadali so skutočnosťou, že pokuta bola uložená na základe znenia zákona, ktoré v čase rozhodovania neplatilo už takmer 6 mesiacov. Konanie žalovaného v zmysle nového práva nenapĺňa skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania, za ktorú bola sankcia uložená. Poukázal na to, že správne trestanie, ktorým je ukladanie pokút správnym orgánom sa v zmysle právnej teórie ako aj ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky riadi zásadami platnými v trestnom práve. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nezohľadnili jednu zo základných zásad trestného práva, ktorú vyjadruje článok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.), v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To platí nielen pre trestné konanie ale aj správne konanie, pretože je potrebné aplikovať všetky zásady a záruky, ktoré vnútroštátne právo poskytuje obvinenému v trestnom konaní aj tomu, komu hrozí správna sankcia. Poukázal na to, že v čase, keď žalovaný žalobcovi uložil pokutu správny delikt nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2, písm. b) zákona o nelegálnej práci bolo len také konanie, ak by zamestnávateľ, ktorý je podnikateľom využíval závislú prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu. V zmysle novelizovaného ustanovenia podľa žalobcu nedošlo k naplneniu danej skutkovej podstaty, nakoľko oznamovacia povinnosť bola splnená pred zahájením kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Porušenie oznamovacej povinnosti je len jedným zo znakov skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. O tom svedčí aj fakt, že podľa § 239 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinností uloženej v § 231 ods. 1, písm. b) tohto zákona, ak bola pokuta uložená podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že podľa platnej legislatívy v čase výkonu inšpekcie práce, ktorá bola ukončená protokolom č. IBB-86-61-2.3/P-E25-11 zo dňa 8. 07. 2011 bolo predpokladom legálneho zamestnávania zamestnancov zo strany zamestnávateľa splnenie dvoch základných povinností - založenie pracovno-právneho vzťahu podľa osobitného predpisu a splnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, pričom prihlásenie zamestnanca v Sociálnej poisťovni musí trvať počas celého trvania pracovno-právneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľ ho musí vykonať ešte pred začatím výkonu práce. Splnenie týchto dvoch základných povinností je východiskom a podkladom právnej ochrany zamestnanca počas trvania pracovno-právneho vzťahu. Vykonanou inšpekciou bolo zistené, že žalobca si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni vo vzťahu k zamestnancovi B.. F. H. splnil až potom, ako tento začal pracovať. Žalobca to odôvodnil tým, že k oneskorenej registrácii došlo z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty žalobcu, ktorá bola uskutočnená v čase od 5. do 10. 05. 2011. Zamestnanec bol prihlásený a odvody boli vyplatené od začiatku trvania pracovno-právneho vzťahu k 5. 05. 2011. Podľa žalovaného bol preto povinný uložiť žalobcovi pokutu. Správne konanie bolo začaté 7. 12. 2011. Konanie bolo možné zastaviť len z dôvodov špecifikovaných v § 30 Správneho poriadku. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v dôsledku následnej novelizácie zákona č. 82/2005 Z. z. účinnej od 20. 07. 2011 nie je možné dodatočne upravovať a z tohto dôvodu nebolo možné ani nezačať správne konanie alebo ho následne zastaviť. Podľa žalovaného bol povinný vychádzať z právnych predpisov platných v čase výkonu inšpekcie a vo všetkých prípadoch výkonu inšpekcie práce do 20. 07. 2011, v ktorých bolo zistené nelegálne zamestnávanie spočívajúce v tom, že zamestnanec nebol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu práce, bol výkon inšpekcie ukončený protokolom a bol uložený sankčný postih v minimálnej výške 2 000.-Eur. Ďalej namietal aj to, že správne konanie sa riadi zásadami uvedenými v zákone č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a ukladanie a výška pokút zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov. Z toho vyplýva, že ukladanie a výška pokút sa neriadi zásadami, podmienkami a postupmi uvedenými v trestnom práve. Ďalej dôvodil tým, že na konanie o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcie práce vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, ktorý v § 46 zakotvil zásadu zákonnosti premietnutú aj v § 3 ods. 1 správneho poriadku. Správne orgány musia v konaní postupovať a rozhodnutie vo veci vydať v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Správny poriadok však výslovne neurčuje, že musí ísť o zákony platné a účinné v čase vydania rozhodnutia tak, ako to v žalobnom návrhu predkladá právny zástupca žalobcu. Podľa žalovaného derogáciou zákona nastáva zánik platnosti zákona, ale to nemožno stotožniť so zánikom jeho účinnosti. Keďže sa vznik právnych vzťahov a ich obsah posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase, keď došlo k správaniu, tak niekedy dochádza k situácii, že zrušené znenia právnych predpisov sa aplikujú aj po zániku ich platnosti. V takom prípade akt aplikácie práva deklaruje určité skutočnosti so spätnými účinkami. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods.1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán Inšpektorát práce Banská Bystrica 31. mája 2011 doručil žalobcovi výzvu na predloženie písomných dokladov a 11. 07. 2011 s ním spísal zápisnicu o prešetrení podnetu, výsledkom ktorého bolo zistenie, že žalobca neprihlásil zamestnanca Ing. F. H. do Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu práce, ktorú začal vykonávať 9. 05. 2011 ale až 11. 05. 2011. Prvostupňový správny orgán oznámením zo dňa 7. 12. 2011 oznámil žalobcovi začatie konania o uložení pokuty. Žalobca zaslal správnemu orgánu svoj písomný nesúhlas s navrhnutou pokutou. Poukázal na to, že z jeho strany šlo o chybu, ktorá bola spôsobená tým, že v rozhodnej dobe bola konateľka v zahraničí a v žiadnom prípade nešlo o úmyselné konanie. Ďalej zdôraznil, že zamestnanec bol prihlásený do Sociálnej poisťovne už dva dni po začatí výkonu práce k dátumu začatia výkonu práce a táto chyba nemala pre neho žiadne škodlivé následky. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. 301/11-1.0/pok/r zo dňa 13. 02. 2012 rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu 2 000.-Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2006 Z. z. v platnom znení do 19. 07. 2011, spočívajúce v tom, že účastník konania uzatvoril dňa 4. 04. 2011 B.. F. H., nar. XX. XX. XXXX dohodu o pracovnej činnosti, pričom zamestnanec podľa evidencie dochádzky začal prácu vykonávať 9. 05. 2011 o 8.30 hod., avšak podľa registračného listu FO bol zamestnanec prihlásený do Sociálnej poisťovne až dňa 11. 05. 2011 o 13.25 hod., čím si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni v zmysle § 231 ods. 1, písm. b), bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom uvedeným vo výroku rozhodnutia a zároveň vyjadril svoje stanovisko k žalobcovým námietkam na uloženie pokuty. Konštatoval, že podľa platnej legislatívy bolo v čase výkonu inšpekcie práce predpokladom legálneho zamestnávania zamestnancov zo strany zamestnávateľa splnenie dvoch základných povinností: založenie pracovno-právneho vzťahu podľa osobitného predpisu a splnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, pričom prihlásenie zamestnanca v Sociálnej poisťovni musí trvať počas celého trvania pracovného pomeru zamestnanca a zamestnávateľ ho musí vykonať ešte pred začatím výkonu práce. Splnenie týchto dvoch základných povinností je východiskom, resp. podkladom ochrany zamestnanca počas trvania pracovno-právneho vzťahu. K žalobcovým námietkam k výške pokuty uviedol, že túto určil na spodnej hranici sadzby určenej zákonom a už nie je v jeho právomoci výšku pokuty znížiť. Takáto výška zohľadňuje tú skutočnosť, že išlo o prvý a ojedinelý nedostatok u žalobcu. Ďalej v odôvodnení uviedol, že aplikoval právne predpisy uvedené vo výroku rozhodnutia, ktoré spadajú do jeho kompetencie, pričom vychádzal z § 2 ods. 1, písm. a), bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z.. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a tým, že inšpektorát práce je zo zákona povinný uložiť pokutu za každé zistené nelegálne zamestnávanie a zákon neumožňuje odpustiť uloženie pokuty. K dôvodom odvolania uviedol, že novela zákona účinná od 20. 07. 2011 zaviedla v § 2 ods. 2, písm. b) zmenu, avšak v predmetnom prípade bol u účastníka konania postih vyvodený z nesplnenia si povinností podľa § 231 ods. 1, písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 82/2005 Z. z., ktorý zamestnávateľovi jednoznačne ukladá povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ktorý je definovaný v § 4 ods.1, 2 tohto zákona pred vznikom tohto poistenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Nesplnenie oznamovacej povinnosti účastníkom konania bolo podľa zákona účinnom v čase výkonu inšpekcie práce a prerokovania záverov v protokole nelegálnym zamestnávaním. K odvolacej námietke o tom, že zamestnanec nebol poškodený uviedol, že nie je úlohou správneho orgánu skúmať, či došlo alebo nedošlo k poškodeniu zamestnancov pri nelegálnom zamestnávaní. Zdôraznil, že odvolacie námietky neobstoja a pokuta bola uložená z dôvodu porušenia právnych predpisov o nelegálnej práci v znení platnom do 19. 07. 2011. Výška pokuty bola uložená na dolnej hranici. Inšpektorát práce bol povinný konať ex offo, len čo boli splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou práce preukázané porušenie povinnosti. Medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav zistený v správnom konaní. Žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že žalovaný zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, pričom sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu o tom, že zákon o nelegálnej práci v čase vydania rozhodnutia nepoznal skutkovú podstatu, za ktorú bola pokuta uložená. Podľa § 2 ods. 2, písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci v znení zákona č. 223/2011 Z. z. účinného od 20. 07. 2011 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu (b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno- právny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo, Je nesporné, že žalobca nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá zákon o sociálnom poistení a pred začatím výkonu práce, t. j. najneskoršie do 9. 05. 2011 neprihlásil zamestnanca B.. F. H. do Sociálnej poisťovne. Správny orgán o tom, že toto konanie je správnym deliktom nelegálneho zamestnávania rozhodol v prvom stupni 13. 02. 2012 a v druhom stupni 7. mája 2012. Je teda nepochybné, že zákonodarca už v čase vydania tak druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia nepovažoval predmetné konanie za konanie delikvenčné. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Otázkou aplikácie tohto ústavného pravidla nielen na trestné činy ale aj na správne delikty sa opakovane zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, čo vyústilo do prijatia stanoviska, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2/2012 pod poradovým číslom 22. Stanovisko bolo prijaté v nasledovnom znení: „Zásada stanovená čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom.“ Ide o právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2010 sp. zn. 3Szd/12/2009. Citované ustanovenie Ústavy SR obsahuje nielen zásadu pre ukladanie trestov, ale aj zásadu pre posudzovanie trestnosti. V zmysle uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR je tak treba podľa tejto zásady posudzovať aj administratívnoprávnu zodpovednosť a teda delikvenčnosť daného konania. Jednou z dôležitých úloh správneho orgánu pri rozhodovaní o správnych deliktoch je, aby správny orgán zabezpečil v záujme zachovania práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre administratívne stíhanú osobu spravodlivé konanie. Nebolo by spravodlivým konaním, ak by takejto osobe bolo priznané menej práv alebo v menšom rozsahu, než patria osobe stíhanej v trestnom konaní. V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je prikázaný výklad právnych predpisov nižšej právnej sily v súlade s Ústavou. Štátne orgány v zmysle článku 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Náš právny poriadok s výnimkou citovaného čl. 50 ods. 6 Ústavy SR neobsahuje právny predpis, ktorý by žalovanému umožňoval na svoje rozhodnutie o správnom delikte aplikovať neplatné a neúčinné znenie zákona. Novela zákona o nelegálnej práci, podľa ktorej sa už nepovažuje každé oneskorenie s prihlásením zamestnanca do Sociálnej poisťovne za nelegálne zamestnávanie, neobsahuje intertemporálne ustanovenie, podľa ktorého by sa účinnosť predchádzajúceho znenia mala zachovať pre konania, ktoré boli vykonané do účinnosti novely. Žalovaný aplikoval na svoje rozhodnutie neplatný a neúčinný predpis bez toho, aby ho na to splnomocnil zákon, a preto vec nesprávne právne posúdil. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu podľa § 250k O. s. p. prináleží právo na náhradu trov konania. Žalobca si vyčíslil trovy konania za štyri úkony právnej služby a za zaplatený súdny poplatok. Úkony právnej služby pozostávali z úkonov - prevzatia a prípravy zastúpenia, podanie žaloby a zastupovanie na pojednávaní pred súdom po 127,16 Eur bez DPH + režijný paušál 7,63 Eur bez DPH, čo spolu s DPH predstavuje čiastku 161,74 Eur a za tri úkony spolu 485,22 Eur. Ďalej si uplatnil aj náhradu trov za podanie odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a režijný paušál za tento úkon spolu vo výške 85,42. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje len o náhrade trov súdneho konania, bola žalobcovi priznaná len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovania práva v súdnom konaní a to za tri úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a zastupovanie na súdnom pojednávaní vo výške spolu 485,22 Eur určená podľa § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za zaplatený súdny poplatok 66.-Eur; trovy spolu 551,22 Eur. Súd zároveň zaviazal žalovaného, aby náhradu trov zaplatil žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne, pričom táto súdu oznámila, že ide o číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.