Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200879 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200879.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu Z. F. - MALTON, Kurská 8, Košice, IČO: 14301237, právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Tichá 18, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 09. 2017 č.: OPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017 takto r o z h o d o l : I. Žalobu zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č.: 281/14/O-1 zo dňa 09. 05. 2017 ( v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) ako prvostupňový orgán podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „zákon o inšpekcii práce“) a podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „správny poriadok“) vo veci účastníka konania Z. F. - MALTON, Kurská 8, 040 22 Košice, IČO: 14301237 (v ďalšom texte aj :„žalobca“) uložil pokutu vo výške 5000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností stanovených predpismi uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne: § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ dňa 11. 09. 2014 o 10.05 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb E. T., O.. XX. XX. XXXX a L. B., O.. XX. XX. XXXX, ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu (zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). Zároveň určil, že uložená pokuta je splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet správneho orgánu v štátnej pokladnici. Odôvodnenie rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) je obsahom podrobného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. 2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.09.2017 č.: OPS/BEZ/2015/2042 O-468/2017 ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo výrokovej časti zmenil a podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 5000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ štvrtom bode zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako fyzická osoba - podnikateľ dňa 11. 09. 2014 o 10.05 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb E. T. R. L. B., ktoré pre neho ako zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce na pracovisku Belehradská 10 Košice a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce. 3. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v dňoch 11. 09., 19. 09. , 22.09. a 23.09.2014 vykonal inšpektorát práce u žalobcu na pracovisku v Košiciach, Belehradská 10 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa príslušných ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zistil dva prípady nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a/ označeného zákona, ktoré boli inšpektorátom práce zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-313-32-1.2/P- A25-14 zo dňa 23. 09. 2014, ktorý bol prerokovaný so zamestnávateľom dňa 23. 09. 2014, ktorý k protokolu podal vyjadrenie: „V budúcnosti sa tento skutok nebude opakovať.“ 4. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a následne (po vysporiadaní sa s argumentáciou žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 27.10.2014) vydal dňa 13. 11. 2014 rozhodnutie č. 281/14/O (doručené dňa 20.11.2014) tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 5000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého správneho deliktu sa dopustil tým, že ako fyzická osoba - podnikateľ využíval dňa 11. 09. 2014 o 10.05 hod. závislú prácu fyzických osôb E. T. R. L.R. B., ktoré pre neho ako zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Účastník konania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie, ktorým žiadal, aby napadnutý správny akt bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Argumentoval existenciou obchodno-právneho vzťahu s podnikateľkou U. T. na výkon stavebných prác (označené osoby mali pracovať pre tento subjekt), neznalosťou práva, ako aj svojvoľným konaním dotknutých osôb, ktoré sa dostavili na pracovisko bez vedomia účastníka konania. Žalovaný ako odvolací orgán, po zhodnotení právneho a skutkového stavu rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2015 č. OPS/BEZ/2015/2042, O-554/2014 odvolanie účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Na základe správnej žaloby podanej žalobcom, v rámci súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov, Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11. 06. 2015 sp. zn. 6S/14/2015 rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13.11.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ani odvolací orgán, ani inšpektorát práce nepostupovali v prejednávanej veci v intenciách právnych noriem, nezadovážili si relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto treba považovať nimi vydané akty aplikácie práva za predčasné. V konaní smerujúcom k vydaniu rozhodnutí sa zároveň dopustili takej vady, ktorá mala vplyv na zákonnosť týchto aktov, a ktorá spočívala v odopretí práva účastníka konania prejednať priestupok kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní. Na základe odvolania žalovaného proti tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že závery vyvodené krajským súdom sú vecne správne a preto jeho rozsudok rozsudkom zo dňa 28. 09. 2016 sp. zn. 10Sžo/265/2015 ako zákonný potvrdil. 5. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správny orgán prvého stupňa po obdŕžaní právoplatných rozsudkov súdov pokračoval v konaní vedenom proti žalobcovi, ktorého listom zo dňa 10. 01. 2017 opätovne vyzval na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania, ako aj na predloženie ďalších listinných dôkazov, prípadne návrhu na doplnenie dokazovania. Zároveň ho prizval na ústne pojednávanie, na ktoré boli predvolané dotknuté osoby - L. B., E. T. a U. T.. Prvostupňový správny orgán na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 03. 02. 2017 vypočul žalobcu za prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu, o ktorej skutočnosti vyhotovil zápisnicu. Na ďalšom ústnom pojednávaní dňa 25. 04. 2017, predmetom ktorého bol výsluch svedkov E. T. R. U. T., kládol týmto svedkom spoločne s účastníkom konania otázky, pričom vyhotovil prepisy výsluchov a zápisnicu podpísanú inšpektormi práce a splnomocneným zástupcom účastníkov konania. Po vykonaní týchto procesných úkonov rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2017, ktoré žalobcovi bolo doručené dňa 16. 05. 2017 a jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 03. 06. 2017. Týmto rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce pri výkone inšpekcie práce (konkrétne dňa 11. 09. 2014 o 10.05 hod.) a porušenie povinností primerane odôvodnil porušením príslušných ustanovení právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Vo vzťahu k určeniu výšky pokuty opätovne prihliadal najmä na závažnosť nedostatku, počet nelegálne zamestnávaných osôb, dobu trvania protiprávneho stavu, ako aj na fakt, že išlo o prvé zistenie protiprávneho konania takéhoto charakteru, ktoré bolo navyše po kontrole bezodkladne odstránené. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia usúdil, že sankcia ustálená v sume 5000 eur je primeraná, plniaca nielen preventívnu, ale aj represívnu funkciu. 6. Účastník konania v odvolaní zo dňa 21. 05. 2017 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žiadal odvolací orgán, aby napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu. Tvrdil, že došlo k porušeniu § 20 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože vec bola prejednaná po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty, za súčasného poukázania aj na výpoveď E. T. na ústnom pojednávaní, z ktorej vyplýva, že v rozhodujúcom čase pre žalobcu nevykonával žiadnu prácu, ale iba rokoval o prípadnom uzavretí pracovného pomeru. V ďalšom podaní sa pridržiaval týchto svojich vyjadrení, a namietal aj nevypočutie druhej dotknutej osoby (L. B.) a inšpektorov práce v správnom konaní. 7. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní novo vydaného prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a po zhodnotení skutkového ako aj právneho stavu dospel k záveru, že v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v pozícii fyzickej osoby - podnikateľa, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania zakotvený v ust. § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z obsahu spisu správneho orgánu prvého stupňa zistil, že fyzické osoby E. T. R. L. B. v čase výkonu inšpekcie práce dňa 11. 09. 2014 o 10.05 hod. na pracovisku v Košiciach, Belehradská 10 vykonávali osobne, pre účastníka konania a za dohodnutú odmenu pomocné stavebné práce, avšak bez akéhokoľvek písomného dojednania zakladajúceho pracovno-právny vzťah medzi oboma zmluvnými stranami. Takéto konštatovanie vychádza z viacerých dokladov, z ktorých je preukázateľná nielen prítomnosť menovaných na kontrolovanom pracovisku (zachytená napr. v protokole), ale aj skutočnosť, že tieto fyzické osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu tak, ako to skonštatoval aj správny orgán prvého stupňa. 8. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správny orgán prvého stupňa sa pri posudzovaní činnosti označených fyzických osôb opieral o relevantné dôkazy - zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 11.09.2014, v ktorých obidvaja menovaní po poučení zhodne uviedli a svojim podpisom aj potvrdili, že na kontrolovanej prevádzke pracujú dňa 11.09.2014 ako pomocní robotníci už od 08.00 hod. resp. 08.30 hod., a to na základe ústnej dohody so žalobcom za odmenu vo výške cca 3,- eurá/hod, resp. 2,20 eur/hod, pričom L. B. tiež dodal, že práca spočíva v upratovaní sutín, a že robí na skúšku. Žalovaný z uvedených skutočností konštatoval, že znaky závislej práce (definovanej v § 1 ods.2 Zákonníka práce) sú v prejednávanej veci naplnené, pretože tak L. B. R. R. E. T. pre účastníka konania dňa 11.09.2014 vykonávali závislú prácu, ktorá bola činnosťou realizovanou osobne zamestnancami pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa (na základe ústnej dohody so žalobcom), v jeho mene (tu odvolací orgán poukázal na zistenia obsiahnuté v protokole, konkrétne na skutočnosť, že obaja menovaní boli v rozhodujúcom čase činní spoločne s ďalším zamestnancom žalobcu - T. M., čo dokazuje, že išlo o pracovisko žalobcu, a teda o výkon práce v jeho mene a na jeho účet), v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a za dohodnutú odmenu. Aj keď výkon závislej práce predpokladá založenie pracovnoprávneho vzťahu v zmysle § 42 ods.1 Zákonníka práce, resp. uzavretie niektorej z dohôd podľa deviatej časti Zákonníka práce, ktoré pod sankciou neplatnosti musia byť v písomnej forme, žalobca tak nespravil, čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania tak, ako to konštatoval aj správny orgán prvého stupňa. 9. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným v jeho odvolaní, žalovaný uviedol, že výkon nelegálnej práce zo strany označených fyzických osôb považuje za preukázaný, a to napriek odlišnej výpovedi E. T. na ústnom pojednávaní. Žalovaný vychádzal najmä z výpovede, ktorú po poučení poskytol inšpektorom práce dňa 11.09.2014, a z ktorej explicitne vyplýva, že na kontrolovanej stavbe pracuje ako pomocný robotník od 11.09.2014 od 08.30 hod. pre MALTON KE, a to na základe dohody s majiteľom spoločnosti p. Z.D. F.. Takáto výpoveď bola vykonaná dotknutou osobou spontánne po tom, čo bola inšpektormi práce požiadaná o vysvetlenie dôvodu svojej prítomnosti na pracovisku žalobcu a preto jej podľa žalovaného možno logicky pripisovať vyššiu dôkaznú silu ako výpovedi na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo so značným časovým odstupom (až dňa 25.04.2017). Z protokolu zároveň vyplýva aj tá skutočnosť, že pri kontrole dňa 11.09.2014 boli inšpektori práce svedkami výkonu práce troch osôb - E. T.Ž., T. M., s ktorým účastník konania preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu a L. B., ktorý vo svojej výpovedi inšpektorom práce uviedol, že pracuje ako pomocný robotník pri upratovaní sutín. Táto skutočnosť (nakladanie sutín na ulici Belehradskej v Košiciach B.Á. R. T.) potvrdil aj samotný účastník konania v zápisnici z ústneho pojednávania dňa 03.02.2017. Na základe všetkých týchto dôkazov hodnotiac ich jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti odvolací orgán konštatoval, že vyvodený záver o nelegálnom zamestnávaní E. T. pokladá za vecne správny, skutkovo i právne podložený. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam žalovaný konštatoval, že žiadna z nich nemôže byť spôsobilá privodiť zamýšľaný právny následok - zrušenie napadnutého rozhodnutia. Inšpektorát práce rešpektoval právny názor súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku a vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom vypočul nielen účastníka konania za prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu, ale aj dve predvolané osoby (E. T. R. U. T.), vo vzťahu ku ktorým žalobcovi umožnil realizovať jeho právo vyplývajúce mu z § 21 ods.2 správneho poriadku. Všetky predvolania adresované druhej dotknutej osobe L. B. sa inšpektorátu práce vrátili ako nedoručiteľné, a preto pred správnym orgánom vypočutý na pojednávaní nebol. Inšpektorát práce podľa názoru odvolacieho orgánu takýmto postupom zachoval právo účastníka konania na spravodlivý proces v intenciách právneho názoru súdov vysloveného v ich rozsudkoch týkajúcich sa prejednávanej veci. Vo vzťahu k námietke premlčania (odvolanie sa žalobcu ust. § 20 ods.1 zákona o priestupkoch) žalovaný zdôraznil, že konanie o uložení pokuty nie je priestupkovým konaním, ale ide o konanie o správnom delikte, a preto sa naň toto ustanovenie zákona o priestupkoch nevzťahuje. Uvedenú námietku preto žalovaný hodnotil ako účelovú a irelevantnú. 10. K otázke vykonanej zmeny rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa žalovaný vyjadril tak, že jej podstata spočíva v zakotvení miesta spáchania skutku do výrokovej časti tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným. Zdôraznil, že uvedené možno dosiahnuť len konkretizáciou údajov ohľadne miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo odvolací orgán aj vykonal v preskúmavanom rozhodnutí. Doplnený údaj týkajúci sa miesta vyplýva tak z odôvodnenia ako aj z ďalších listinných dôkazov, a preto jeho zakotvenie do výrokovej časti rozhodnutia predstavuje len istú formu docielenia perfektnosti vydaného aktu, ktorá sama o sebe nijako nemení skutkovú podstatu sankcionovaného správneho deliktu. Práve s ohľadom na túto skutočnosť žalovaný v rámci svojej právomoci pristúpil k zmene vydaného rozhodnutia, pretože mal za to, že správny orgán prvého stupňa pri vymedzení protiprávneho konania účastníka konania síce pochybil, toto jeho pochybenie však nie je takého charakteru, aby ho nebolo možné konvalidovať v odvolacom konaní. 11. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto je primeraná všetkým okolnostiam prípadu a tiež princípom premietnutým v príslušných ustanoveniach zákonných predpisov. Správny orgán prvého stupňa v tomto prípade uložil účastníkovi konania pokutu na spodnej hranici zákonnej sadzby, čo v napadnutom rozhodnutí aj primerane a zákonne odôvodnil. Dodal, že vzhľadom na spôsob koncipovania ust. § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce aplikujúc aj článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky správny orgán nemal možnosť sankciu neuložiť. 12. Žalobca včas podanou správnou žalobou (osobne na Krajský súd v Košiciach dňa 05.10.2017) navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 09. 2017, č. j. OPS/BEZ/2015/2042, O-468/2017, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 09. 05. 2017 č. j. 281/14/O-1 a priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania, alternatívne upustil od uloženej sankcie. Namietal, že správny orgán rozhodol v jeho neprospech aj napriek tomu, že v správnom konaní bol vypočutý ako svedok E. T. a to na okolnosti tzv. „čiernej práce“, ktorá sa mu kladie za vinu. Svedok po poučení o trestnosti krivej výpovede uviedol, že v inkriminovanom čase pre žalobcu nevykonával žiadnu prácu, ale iba s ním rokoval o možnosti uzatvoriť pracovný pomer. V tom čase stál na chodníku, nebol ani len oblečený do pracovného odevu a len telefonoval so žalobcom o možnosti uzavrieť pracovný pomer. Ešte predtým, než spomínaný svedok s ním rokoval o možnosti uzatvoriť pracovný pomer pracoval pre žalobcu formou poddodávky, pretože jeho manželka mala živnosť na stavebné práce. Režim spolupráce formou subdodávky svedkovi nevyhovoval, preto sa u neho chcel zamestnať v riadnom pracovnom pomere. V tej súvislosti žalobca namietal, že mu nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil, ak za hodnovernú výpoveď považoval výpoveď tohto svedka zo dňa 11. 09. 2014 a nie jeho výpoveď na ústnom pojednávaní, ktorú vykonal po riadnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede. Z uvedených dôvodov je podľa žalobcu rozhodnutie správneho orgánu v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním a jeho výsledkami. Z obsahu správnej žaloby ďalej vyplýva, že podľa žalobcu je správne konanie vedené voči jeho osobe tendenčne so zjavným zámerom pôsobiť mu finančnú ujmu, pretože ani E. T. R. R. L. B. pre neho formou závislej práce nikdy nepracovali. Aj L. B. totiž v minulosti pre neho pracoval, ale len formou poddodávky, pretože U. T. (manželka E. T.) mala živnostenské oprávnenie na podnikanie. Práve z uvedených dôvodov svedkov T. R. B., ktorí pre neho pracovali formou subdodávky nepotreboval zamestnať v riadnom pracovnom pomere. Takýto stav bol však správnym orgánom pri vyhodnocovaní dôkazov opomenutý, čím správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci. Žalobca namietal aj spôsob vykonania kontroly dňa 23. 09. 2014, ktorá mala osvedčovať nelegálnu prácu a to predovšetkým s dôrazom na fakt, že kontrolóri žalovaného riadne nepoučili kontrolované osoby o trestnosti krivej výpovede a záznam o takomto poučení chýba aj v samotnej zápisnici o kontrole. Táto navyše prebehla iba formálne bez toho, aby bol bezprostredne pri kontrole prítomný a k meritu veci sa mohol vyjadrovať. 13. Vo vzťahu k E. T. R. L. B. žalobca uviedol, že majú rómsky pôvod s nízkym stupňom vzdelania, takže je veľmi pravdepodobné, že vykonávanej kontrole nerozumeli a nevedeli rozlíšiť prácu formou subdodávky a formou pracovného pomeru. Na otázky kontrolórov odpovedali tak, že za práce im platí vyššie uvádzané sumy, avšak bez vysvetlenia, že ide o práce v subdodávkach. Z uvedeného hľadiska sa preto javí ako účelové aj prijatie záveru, že odpovede svedkov T. R. B. boli spontánne, pretože mali byť učinené v čase kontroly na tvári miesta. Je stále sporným, či spomínaní svedkovia boli riadne poučení o trestnosti krivej výpovede, či rozumeli vykonávanej kontrole, či uviedli, že pracujú pre žalobcu v subdodávke a pod. Týmito okolnosťami sa správny orgán riadne nevyporiadal a v priebehu vykonávaného dokazovania ich vôbec ani neskúmal. 14. Žalobca ďalej namietal, že on sám nie je znalý práva, preto na priamy pokyn orgánov kontroly prihlásil označené osoby na sociálne poistenie, a to za situácie, keď kontrolné orgány ho úmyselne zaviedli, že ak tak urobí, tak nebude mať žiadne problémy. Neskôr sa však dozvedel, že takto konať nemusel, pretože túto povinnosť mala U. T.C.. 15. V závere správnej žaloby žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zhrnul, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je neobjektívne a dôvody rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože sú v priamom rozpore so svedeckou výpoveďou E. T.C., ktorú vykonal pred správnym orgánom. Správny orgán pochybil aj tým, že v rámci ústneho pojednávania vo veci nepovažoval za potrebné vypočuť aj druhého svedka L. B.. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj hrubé nedostatky správneho konania žalobca žiadal konajúci súd, aby vo veci na nariadenom pojednávaní doplnil vykonané dokazovanie a to pripojením spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/14/2015, podrobne vypočul účastníkov konania s dôrazom na okolnosti tzv. „nelegálnej práce“, ako svedkov vypočul E. T. R. L. B., a to na skutočnosť, či v inkriminovanom čase pracovali alebo nepracovali pre žalobcu, prípadne na akom právnom základe, vypočul pracovníkov, ktorí vykonávali predmetnú kontrolu s dôrazom na spôsob jej vykonania a či kontrolované osoby boli poučené o trestnosti krivej výpovede, či skúmali výkon prác formou subdodávky a aby si zabezpečil podnikateľské oprávnenie a účtovné doklady podnikateľského subjektu U. T.. 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.07.2018 k správnej žalobe mal za to, že skutkové závery inšpekcie práce boli spoľahlivo preukázané a tieto boli správne právne posúdené. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zdôraznil, že v závery inšpektorátu práce o porušení § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nachádzajú oporu v ním obstaraných a žalobcom predložených dôkazov; protokole, zápisniciach o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 11.09.2014 (zápisnice spísané z dotknutými osobami E. T. R. L. B. pri výkone inšpekcie práce) a nepriamo aj v dohodách o pracovnej činnosti zo dňa 16.09.2014 (uzatvorených medzi žalobcom a dotknutými osobami), z ktorých podľa názoru žalovaného nesporne vyplýva, že činnosť označených osôb pre žalobcu dňa 11.09.2014 vykazovala atribúty závislej práce ako základného predpokladu pre založenie pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom, ktorý tak však neurobil. K námietke žalobcu, že E. T. v čase kontroly na pracovisku pre neho žiadnu prácu nevykonával iba rokoval o možnosti uzatvorenia pracovného pomeru, ktorá skutočnosť vyplýva aj z jeho výpovede na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 žalovaný uviedol, že takéto vyjadrenie označeného zamestnanca je v rozpore nielen s informáciou, ktorú po poučení sám poskytol inšpektorom práce a je zachytená v zápisnici zo dňa 11.09.2014, ale aj vyjadrením žalobcu, ktorý na ústnom pojednávaní dňa 03.02.2017 výslovne uviedol, že dotknuté osoby počas kontroly na Belehradskej ulici „tam iba nakladali suť do vozíka a vrátili sa späť na Berlínsku, kde sme pracovali“. Takto koncipovaná odpoveď naviac korešponduje s tým, čo inšpektorom práce (po poučení) uviedol aj L. B. (zápisnica o podaní informácie spísaná s menovaným dňa 11.09.2014) keď popisoval svoju činnosť pomocného robotníka a uviedol, že upratuje sutiny. Žalovaný ďalej zdôraznil, že má za to, že v prejednávanom prípade je potrebné „a priori“ prihliadať na informáciu poskytnutú E. T. spontánne po tom, ako bol inšpektormi práce dotazovaný za účelom vysvetlenia dôvodu svojej prítomnosti na pracovisku žalobcu (obsahovo zhodnú s vyjadrením p. B.), keďže táto v porovnaní s jeho výpoveďou na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo so značným časovým odstupom (na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 ani p. T. nevedel spoľahlivo vyvrátiť inšpektorom práce zadokumentované skutočnosti o začiatku výkonu práce od 08.30 hod., keď na otázku správneho orgánu ohľadom dôvodu neozrejmenia toho, že ešte nepracuje, odpovedal: „Myslím, že toto som asi nepovedal, ja už nepamätám.“), logicky vykazuje vyššiu dôkaznú hodnotu. Z obsahu protokolu zároveň vyplýva, že pri kontrole dňa 11.09.2014 inšpektori práce boli svedkami výkonu práce zo strany troch osôb - E. T., L. B.Z. T. M., ktorého pracovnoprávny vzťah so žalobcom, podľa názoru žalovaného tiež dokazuje (i keď nepriamo), že išlo o plnenie úloh zadaných žalobcom tak, ako predpokladá dikcia § 1 ods.2 Zákonníka práce. 17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe vo vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcu sa výkonu práce zo strany dotknutých osôb iba formou subdodávky uviedol, že žalobca takúto obranu uplatnil až v rámci prvého odvolacieho konania (ukončeného rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.01.2015) predložením dokladu - faktúry č. 3/2014, ktorá však žiadnym spôsobom nedokazuje zamestnávanie dotknutých osôb podnikateľkou U.C. T. (IČO: 43749321) dňa 11.09.2014. Táto v rámci svojej výpovede na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 navyše výslovne uviedla, že E. T. R. L. B. v deň kontroly nepracovali na základe dohody s ňou, ale na základe dohody so žalobcom, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj E. T., ktorý na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 vypovedal, že na stavbe nebol ako zamestnanec U. T.. Vo vzťahu k predmetnej námietke žalovaný dodal, že podľa zabezpečených výpisov z registra sociálnej poisťovne dotknuté osoby boli podnikateľkou U. T. prihlásené na účely príslušných poistení len do 20.10.2013, čo spoločne so zistením o ukončení podnikateľskej činnosti E. T. ku dňu 26.02.2007 (zistenie vyplývajúce z obstaraného výpisu zo živnostenského registra) dokazuje účelovosť tvrdenia žalobcu o využívaní ich práce dňa 11.09.2014 len formou subdodávky a taktiež účelovosť dodatočnej výpovede E. T. zo dňa 25.04.2017, v rámci ktorej okrem iného uviedol, že odmietol dohodu so žalobcom a bude robiť na živnosť. 18. Žalovaný nesúhlasil ani so spochybnením legitímnosti kontroly realizovanej u žalobcu v súvislosti s jeho neprítomnosťou pri kontrole a tvrdením o absencii poučenia vo vyhotovených zápisniciach. Uviedol, že opätovne ide o irelevantné a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé zmeniť právny pohľad na vec. S ohľadom na charakter inšpekcie práce realizovanej u žalobcu, kedy na účely kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania sa zachytávajú bezprostredné a nikým neovplyvnené reakcie kontrolovaných osôb, žalovaný usúdil, že inšpektor práce nepochybil, keď žalobcu neinformoval o vykonaní inšpekcie práce tak, ako to deklaruje v podanej žalobe. Správnosť svojho postupu odvodzoval z ust. § 13 ods.1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. Poukázal na bežnú prax, že inšpektori práce svoju prítomnosť na pracovisku zamestnávateľa vopred neoznamujú, a to z dôvodu, že ten by mohol ovplyvňovať nielen kontrolované osoby pri podávaní informácie, ale rovnako by sa mohol snažiť o zastretie rozhodujúcich skutočností, či už formou zatajenia niektorých dôkazov (napr. evidencie pracovného času) alebo prípadného dovyrobenia dokladov potvrdzujúcich legálnosť zamestnávania kontrolovaných osôb (napr. dodatočným vyhotovením pracovných zmlúv). Vo vzťahu k namietanému nepoučeniu kontrolovaných osôb o trestnosti krivej výpovede (najmä s ohľadom na obsah zápisníc o podaní informácie spísaných pri výkone inšpekcie práce) žalovaný uviedol, že predmetné zápisnice zo dňa 11.09.2014 nie sú vypracované v režime správneho poriadku, ale podľa príslušných ustanovení zákona o inšpekcii práce, ktorý v § 12 ods.1 písm. g/ umožňuje inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. E. T.C. R. L. B. tak dňa 11.09.2014 neboli v postavení svedkov, ale v postavení osôb nachádzajúcich sa na pracovisku žalobcu, čomu zodpovedalo aj ich poučenie. Obaja boli riadne poučení o ich povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce (povinnosť vyplývajúca z dikcie § 16 ods.5 zákona o inšpekcii práce) ako aj o následkoch marenia inšpekcie práce, či podania neúplného alebo nepravdivého vysvetlenia pred orgánom štátnej správy. Svojimi podpismi na zápisniciach obaja potvrdili, že porozumeli takémuto poučeniu a inšpektorom práce poskytli pravdivé informácie; preto podľa žalovaného o relevantnosti takto zistených skutočností preto nemožno mať pochybnosti. 19. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 17.09.2018 aj napriek obsahu vyjadrenia žalovaného v plnom rozsahu trval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Tvrdenia žalovaného hodnotil ako účelové a vo svojej podstate naznačujúce stav, že správnym orgánom v merite veci nebol náležite zistený skutkový stav tak ako to vyžaduje správny poriadok v § 3 ods.1,2,4 a 5. Žalovaný naviac rozhodol bez toho, aby sa náležite vysporiadal s evidentnými a zásadnými rozpormi, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, pričom správny orgán ani nepovažoval za potrebné tieto rozpory skúmať a odstrániť. Rozhodnutie správneho orgánu sa tak žalobcovi javí ako predčasné, zmätočné a nevychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu celej veci. Poukázal najmä na rozpor vo výpovedi E. T. vykonanej na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 pred správnym orgánom s jeho tvrdením zo dňa 11.09.2014, ktoré rozpory považoval žalobca za zásadné a majúce rozhodujúci význam pre spravodlivé rozhodnutie vo veci samej, no napriek tomu žalovaný tejto skutočnosti nevenoval náležitú pozornosť. Žalobca zdôraznil, že svedok T. vypovedal na ústnom pojednávaní pod prísahou a bol riadne poučený o následkoch krivej výpovede. Podľa žalobcu aj samotný pracovník, ktorý viedol ústne pojednávanie vo veci (JUDr. Ondruš) sa po zaprotokolovaní výpovede tohto svedka vyjadril v tom zmysle, že jeho výpoveď generálne mení celú procesnú situáciu a to v prospech žalobcu a vyjadril sa, že vzhľadom na obsah svedeckej výpovede bude správne konanie vo veci zastavené. Ďalej žalobca zotrval na tvrdení, že ak svedok T.C. vo svojej prvotnej výpovedi uviedol, že nakladal suť v inkriminovanom čase, bolo to len na základe subdodávateľských vzťahov, ktoré v tom čase žalobca realizoval s podnikateľským subjektom U. T.. Akékoľvek iné pracovnoprávne zaradenie svedka T. žalobca odmietol a poprel. O tejto skutočnosti svedčí faktúra, ktorú preukázal správnemu orgánu. V replike žalobca opätovne namietal aj tú skutočnosť, že pri prvotnej kontrole nebol osobne prítomný pri výsluchu a vypočúvaní E. T.Ž. ako aj L. B.Z.. a teda sa nemohol podrobne a bezprostredne vyjadrovať k obsahu ich výpovede, čo považuje za hrubé porušenie jeho práva na obhajobu. Jeho stanovisko k týmto skutočnostiam si správny orgán vyžiadal až následne, teda kontrola tzv. „čiernej práce“ prebehla systémom „o mne bezo mňa“. Opätovne zdôraznil, že obaja svedkovia sú osoby rómskeho pôvodu s nízkym stupňom vzdelania, a teda nerozlišujú právne kategórie pracovného práva a subdodávateľských vzťahov. Tvrdil, že ak pri prvotnej kontrole títo svedkovia neboli poučení o následkoch krivej výpovede, výpoveď svedka T. na pojednávaní pred správnym orgánom je dôkazne významnejšou, pretože takúto výpoveď podal pod prísahou po náležitom poučení o dôsledkoch krivej výpovede. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že bolo potrebné dopočuť aj svedka B., ktorý však v správnom konaní vypočutý nebol. Zároveň tvrdil, že pred správnym orgánom došlo aj k porušeniu práva na obhajobu, pretože pojednávania sa vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav (je onkologický pacient a v čase pojednávanie sa podroboval chemoterapii v nemocničnom zariadení) zúčastniť nemohol a aj keď sa pojednávania pred správnym orgánom zúčastnil jeho právny zástupca, ten nie je o meritórnom stave veci tak podrobne informovaný ako on, pričom chcel svedkom na pojednávaní klásť otázky za účelom odstránenia jednotlivých rozporov. Nedostatky v zistení skutkového stavu videl aj v tom, že nemá vedomosť, aby podnikateľský subjekt U. T. predložila v správnom konaní účtovníctvo súvisiace s danou vecou, faktúry ako aj daňové priznanie, a to najmä za účelom porovnania, ako boli vykonané práce zaúčtované, zdanené a zaevidované. V závere repliky konštatoval, že kontrola zo strany žalovaného ako aj ústne pojednávanie pred správnym orgánom boli vykonané povrchne a lajdácky, a to na jeho škodu. 20. Žalovaný v duplike zo dňa 04.10.2018 zotrval na všetkých svojich tvrdeniach z písomného vyjadrenia k správnej žalobe a zdôraznil, že podľa jeho názoru zo strany prvostupňového orgánu nedošlo v priebehu správneho konania k žiadnemu procesnému pochybeniu, ktoré by odôvodňovali zrušenie ním vydaného rozhodnutia v odvolacom konaní. Žalobca sa dostavil na ústne pojednávanie dňa 03.02.2017 spoločne so svojim právnym zástupcom, kde mu bolo umožnené vyjadriť sa k prejednávanej veci, čo aj využil. Rovnako mal vedomosť o nariadení ďalšieho ústneho pojednávania na deň 25.04.2017, kedy boli v prítomnosti jeho právneho zástupcu vypočutí svedkovia E. T. R. U. T.. Ak argumentuje tým, že jeho právo na obhajobu bolo porušené, pretože namiesto neho sa dostavil na ústne pojednávanie iba jeho právny zástupca (žalobca sa riadne neospravedlnil ani nepožiadal o určenie iného termínu, pričom splnomocnenie vystavené jeho právnemu zástupcovi dňa 03.02.2017 tohto oprávňovalo na konanie všetkých právnych úkonov menom žalobcu) žalovaný je toho názoru, že takýmto postupom inšpektorátu práce nedošlo k takej vade v konaní, ktorá by odôvodňovala zrušenie rozhodnutí konajúcim súdom. Vo vzťahu k hodnoteniu skutkového stavu sa odvolal na ustanovenie § 34 ods.5 správneho poriadku s tým, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a hodnotenie dôkazov podľa vlastného uváženia správneho orgánu je myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán prijíma jedno tvrdenie a odmieta iné, pričom sa opiera o logické, systematické, historické úsudky, ako aj o zmysel a účel zákona. Ako odvolací orgán pred vydaním meritórneho rozhodnutia dôkladne preskúmal skutkovú stránku veci a majúc na zreteli skutočnosť, že k nariadeniu ústneho pojednávania neprimäla inšpektorát práce potreba objasniť povahu veci, ale právny názor súdu, s prihliadnutím aj na zjavnú účelovosť výpovede svedka Gažiho zo dňa 25.04.2017 (ktorá je podrobne vysvetlená vo vyjadrení žalovaného ako aj v preskúmavanom rozhodnutí) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol. 21. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku ( zákon č. 162/2015 účinný od 01.07.2017, ďalej len: „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm. e/ SSP na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. 22. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že na podanej správnej žalobe trvá a poukázal na to, že v deň inšpekcie práce označené osoby pracovali na pracovisku v Košiciach na ulici Berlínska 15 a na ulicu Belehradskú 10 prišli iba za tým účelom, aby sa dohodli na ďalšom postupe, pričom stále boli v pracovnom pomere pre iného zamestnávateľa a prácu pre žalobcu vykonávali v subdodávke. Mali sa dohodnúť tak, že už nebudú robiť na živnosť, ale na dohodu , a to po skončení práce na Berlínskej ulici 15. Zástupca žalobcu opätovne poukázal na výpoveď svedka T. vykonanú za prítomnosti zamestnanca žalovaného dr. D., ktorý viedol správne konanie a svedka poučil o trestnosti krivej výpovede, pričom svedok zotrval na svojom stanovisku, že pre žalobcu nepracoval. Žalovaným ustálený skutkový stav sa tak javí v príkrom rozpore s tým, čo vypovedal svedok a tieto rozpory žalovaný žiadnym spôsobom neodstránil. Zástupca žalobcu ďalej na pojednávaní zotrval na celej svojej argumentácii tak vo vzťahu k nim tvrdenému nesprávnemu procesnému postupu ako aj nesprávnemu právnemu hodnoteniu nedostatočne zisteného skutkového stavu. 23. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom trvala na svojich stanoviskách vo veci s tým, že z obsahu jednotlivých listín obsiahnutých v administratívnom spise vyplývajú skutkové zistenia, ktoré správny orgán považoval za dostatočne preukázané a tieto aj náležitým spôsobom právne posúdil. 24. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 25. Podľa § 2 ods.1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 26. Podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. 27. Podľa § 13 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. 28. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.3. 30. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, resp. zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 31. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod I. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur. 32. Podľa § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ I. bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie tohto istého nedostatku. 33. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodnutím zo dňa 04.09.2017 s konečnou platnosťou rozhodol o uložení sankcie žalobcovi, za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 34. Správny súd dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 35. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov, konkrétne Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 23.09.2014 č.: IKO 313-32-1.2/P-A25-14 A25 podľa § 7 ods.3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti na § 13 ods.2 a § 14 ods.1,2 a 4 zákona o inšpekcii práce vyplýva, že Inšpektorát práce Košice vykonal v dňoch 11.09., 19.09., 22.09. a 23.09.2014 u kontrolovaného subjektu Z. F. - MALTON, Kurská 8, Košice, IČO: 14301237 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ďalej z protokolu vyplýva, že dňa 11.09.2014 o 10.05 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku u kontrolovaného subjektu, Košice - Ťahanovce, ulica Belehradská, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu tri fyzické osoby: 1/ E. T.C., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. X., D. XX, nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah, dohodu o vykonaní práce má zo dňa 16.09.2014, 2/ T. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M., V. XX, má uzatvorený pracovnoprávny vzťah a 3/ L. B., nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah, dohodu o vykonaní práce má zo dňa 16.09.2014. Inšpektorát práce konštatoval, že nedostatky uvedené v protokole boli zistené z nasledujúcich predložených dokladov a z ďalších zistených skutočností: - výpis zo živnostenského registra, - zápisnica o podaní informácie E. T. a - zápisnica o podaní informácie L. B., - výpisy z registra sociálnej poisťovne, - dohoda o vykonaní práce E. T. a L. B., v oboch prípadoch zo dňa 16.09.2014. V časti nelegálne zamestnávanie, pod bodom B1 - zistené nedostatky inšpektorát práce konštatoval, že kontrolovaný subjekt porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.09.2014 o 10.05. hod. využíval závislú prácu fyzických osôb E. T., O.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X., D. XX a L. B., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. X., D. XX a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Inšpekciou práce pritom bola preukázaná dohodnutá odmena u E. T. okolo 3,- eur/h a L. B. 2.20 eur/h. Začali pracovať 11.09.2014 okolo 08.00 hod., zamestnávateľ ich neprihlásil v sociálnej poisťovni pred začiatkom výkonu práce, ale až 15.09.2014 o 13.59 hod. od 16.09.2014. V časti opatrenia inšpektorát práce v zmysle § 12 ods. 2 písm. b/ a ods.3 zákona o inšpekcii práce nariadil zamestnávateľovi zabezpečiť, aby nedostatok uvedený v bode B1 protokolu sa v budúcnosti neopakoval. Zo záveru protokolu vyplýva, že tento bol dňa 20.03.2014 prerokovaný s kontrolovaným subjektom, ktorý sa vyjadril tak, že: „V budúcnosti sa tento skutok nebude opakovať.“ 36. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ako aj výsledkami dokazovania vykonaného správnymi orgánmi oboch stupňov dospel k záveru, že námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, tvoriacom podklad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného nie je dôvodná. Správny súd poukazuje najmä na obsahy zápisníc o podaní informácií o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku žalobcu, v ktorých : L. B. výslovne uviedol : „ na ul. Belehradská 10 ako pomocný robotník - pratanie sutín. Na tejto práci som sa dohodol s p. F.. Dnes tu pracujem cca od 8.00 hod. Dohodli sme sa na odmene cca 2,20 eur/hod. Zatiaľ sme sa na tejto práci dohodli len ústne - na skúšku“ a E. T. výslovne uviedol : „Na stavbe Belehradská 10, Ke Ťahanovce pracujem ako pomocný robotník od 11.09.2014 od 8.30 hod pre Malton Ke. Dohodol som sa s p. Z. F. majiteľom na odmene okolo 3 eur/hod. Nemám ešte podpísanú dohodu“. Z týchto zápisníc zároveň vyplýva, že označeným fyzickým osobám bolo poskytnuté potrebné poučenie, najmä v zmysle § 16 ods. 5 zákona i inšpekcii práce o povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v rozsudku sp. zn. 6S/14/2015 - 71 zo dňa 11.06.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 10 Sžo/265/2015 zo dňa 28.09.2016 správny orgán prvého stupňa, po zrušení rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.01.2015 č. OPS/BEZ/2015/2042, O-554/2014 ako aj rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 13.11.2014 č. 281/14/O vo veci vykonal ústne pojednávanie dňa 03.02.2017, na ktorom bol o vypočutý žalobca ako aj pojednávanie dňa 25.04.2017, na ktorom boli vypočutí ako svedkovia U. T., ktorá výslovne uviedla, že v deň kontroly tam kontrolovaní pracovníci nepracovali na základe dohody s ňou, ale pracovali na základe dohody s p. F.C.. Svedok T. (okrem iného) vypovedal, aj to, že v daný deň na stavbe nebol ako zamestnanec pani T., pre ktorú pracoval už v minulosti, na základe živnostenského listu. Z uvedených skutočností preto možno vyvodiť záver, že v deň kontroly na pracovisku žalobcu na ulici Belehradskej v Košiciach E. T. R. L. B. vykonávali práce v prospech žalobcu, za dohodnutú odmenu ako aj v pracovnom čase, pričom obaja v zápisniciach uviedli, že sa dohodli so žalobcom. Uvedené zápisnice aj vlastnoručne podpísali (táto skutočnosť v priebehu konania nebola sporná), teda svojimi podpismi zároveň potvrdili pravdivosť poskytnutých informácií v súvislosti s ich prítomnosťou na pracovisku žalobcu, ktoré sa v nich nachádzajú. Z uvedeného pohľadu sa najmä vyjadrenie svedka T. na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 o tom, že iba stál na chodníku, nevykonával žiadnu prácu a mal záujem sa so žalobcom na práci iba dohodnúť sa preto javí iba ako účelové a v rozpore so skutočným stavom vecí. Správny súd poukazuje aj na rozpor medzi tvrdením žalobcu, ktorý pred správnym orgánom na ústnom pojednávaní dňa 03.02.2017 vypovedal, že obaja označení pracovníci pre neho pracovali iba na subdodávku, ako zamestnanci pani T., a na ulici Belehradskej iba nakladali suť do vozíka a potom sa vrátili späť na Berlínsku ulici, kde pracovali a tvrdením svedka T., ktorý na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2017 poprel, aby na ulici Belehradskej v deň kontroly vykonával akúkoľvek prácu. Aj uvedené svedčí o tom, že takéto tvrdenie žalobcu ako aj tvrdenie tohto svedka neodráža skutočný stav udalostí, tak ako sa tieto udiali na pracovisku žalobcu na ulici Belehradskej v čase kontroly inšpektormi práce. Komplexné vyhodnotenie týchto skutočností podľa názoru súdu dáva dostatočný podklad pre prijatie skutkového záveru o tom, že tak L. B. ako aj E. T. v deň kontroly na pracovisku žalobcu pre žalobcu vykonávali závislú prácu, bez toho, aby so žalobcom ako zamestnávateľom mali uzatvorený pracovný pomer, prípadne dohodu o výkone práce, resp. o pracovnej činnosti. 37. Za takéhoto stavu je správny postup správnych orgánov, ktoré pre potreby rozhodnutia ako rozhodujúce zobrali prvotné informácie získané od osôb prítomných na pracovisku žalobcu, pretože tieto informácie boli podané spontánne, po poskytnutí potrebného poučenia bez toho, aby boli akokoľvek ovplyvnené a aj podľa názoru správneho súdu v okolnostiach preskúmavanej veci majú vyššiu dôkaznú silu. Svedok E. T. síce v priebehu konania pred správnym orgánom prvého stupňa svoje tvrdenia o dôvode prítomnosti na pracovisku žalobcu zmenil, podľa názoru správneho súdu však tieto jeho tvrdenia nevyvracajú prvotné zistenia inšpektorov práce a naviac ani nie sú v súlade s tvrdeniami samotného žalobcu, preto nie sú ani spôsobilé spochybniť skutkové závery správneho orgánu prvého stupňa a aj žalovaného. Správny súd ďalej dodáva, že žalobca vo vyjadrení k protokolu zo dňa 23.09.2014 výslovne uviedol, že v budúcnosti sa tento skutok nebude opakovať, čo možno vyložiť aj tak, že si je vedomý zisteného porušenia zákona, ktorého sa už v budúcnosti nechce dopustiť (za situácie, že s kontrolovanými osobami uzavrel dohody o pracovnej činnosti dňa 16.09.2014). V týchto súvislostiach sa tvrdenie žalobcu, že kontrolované osoby vykonávali pre neho práce iba v subdodávke javí ako striktne účelové, v snahe vyhnúť sa sankcii za zistené porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 38. Ako neopodstatnenú hodnotil správny súd aj námietku žalobcu o porušení procesných ustanovení v priebehu samotného výkonu inšpekcie práce , najmä vo vzťahu k spôsobu vykonania kontroly, pretože ku kontrole nebol prizvaný, ako aj to, že kontrolovaným osobám nebolo poskytnuté potrebné poučenie o trestnosti krivej výpovede. Podľa názoru správneho súdu a v súlade s existujúcou praxou inšpekcie práce postup inšpektorov práce bol v súlade so zákonom, pretože inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi iba v prípade, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. Pri jej výkone v tomto prípade bolo potrebné pre účely kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania zachytiť bezprostredné a nikým neovplyvnené reakcie kontrolovaných osôb, čo v prítomnosti zamestnávateľa nebolo možné, pretože mohlo dôjsť k ovplyvneniu, resp. skresleniu ich odpovedí. Samotné zápisnice o podaní informácie a vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku boli vypracované plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce, a kontrolované osoby neboli v postavení svedkov. Bolo im poskytnuté potrebné poučenie, najmä vo vzťahu k povinnosti poskytnúť informácie na výkon inšpekcie práce. Svojimi podpismi potvrdili, že poučeniu, ktoré im bolo poskytnuté porozumeli a inšpektorom práce poskytli aj pravdivé informácie. Za takejto situácie preto nemožno prihliadať ani na tvrdenú nižšiu vzdelanostnú úroveň kontrolovaných osôb vzhľadom na ich príslušnosť k rómskemu etniku, pretože z obsahu týchto zápisníc nevyplývajú žiadne výhrady kontrolovaných osôb proti ich obsahu, z ktorého naviac nevyplýva ani žiadna signalizácia inšpektorov práce o takýchto nedostatkoch kontrolovaných osôb. 39. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Zamestnávateľ administratívnu zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne, (v dôsledku nedostatočnej vedomosti zamestnávateľa, prípadne jeho zamestnancov) či vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností. Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo za akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť. 40. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Samotné uloženie pokuty za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca, vzhľadom na jeho objektívnu zodpovednosť je obligatórne s tým, že výška pokuty bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia, pričom bola zohľadnená tak dĺžka trvania protiprávneho stavu, veľkosť zamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt. Uložená sankcia zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu. 41. Žalobca v správnej žalobe navrhol alternatívne podľa § 198 ods. 1 písm. b/ SSP od uloženej sankcie upustiť, pretože účel správneho trestania bol dosiahnutý samotným prejednaním veci. Takýto postup však vylučuje ust. § 198 ods. 2 SSP, podľa ktorého správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Uložená pokuta za preukázaný správny delikt bola stanovená na dolnej hranici kvalifikovanej sadzby, preto súd k sankčnej moderácii nemohol pristúpiť. 42. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako aj zákona o inšpekcii práce, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 44. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods.4 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).