KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica25. 11. 2012plný textcitované 6×

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sp/67/2012 z 25. 11. 2012

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 10Sžo/96/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6012200895.2 (22. 02. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2012, sp. zn. 26Sp/67/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200895.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sp/67/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200895
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200895.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom Ľudovítom Bradáčom v právnej veci
navrhovateľa: Jána C., bytom D. č. XXX, XXX XX D.-Y., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci,
Kancelária Žilina, Národná č. 34, 010 01 Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2N
2120/12 zo dňa 20. júla 2012 na odvolanie navrhovateľa takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. 2N 2120/12 zo dňa 20. júla 2012 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok vo výške
33.- Eur do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci
z dôvodu, že vo veci zistil, že žiadateľ mal spolu s manželkou v rozhodnom období september
2011 až december 2011 započítateľný príjem v sume 743,20 Eur mesačne a v mesiacoch január
2012 až marec 2012 v sume 767,80 Eur mesačne (čo predstavoval starobný dôchodok žiadateľa
ako i starobný dôchodok jeho manželky). Okrem toho mal žiadateľ príjem z prenájmu pozemku
poľnohospodárskej pôdy 7,23 Eur ročne. Jeho manželka takýto istý príjem vo výške 3,64 Eur
ročne. Obaja v posudzovanom období poberali aj peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Ten však pre potreby
vyhodnotenia materiálnej núdze žiadateľa predstavuje nezapočítateľný príjem. Z uvedeného bolo
nepochybné, že započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4násobku životného
minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t. j. sumu 451,15 Eur a tiež l,6násobku životného minima pre
dve plnoleté fyzické osoby, t. j. 515,60 Eur a to v mesiaci podania žiadosti, teda v marci 2012 a v 6-tich
predchádzajúcich mesiacoch. Žiadateľ teda nespĺňa podmienku materiálnej núdze v zmysle zákona.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie - opravný prostriedok
navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť, vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch
uviedol, že odporca svojím rozhodnutím, ktorým mu nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci,
porušil zákon, pretože sa podrobne nezaoberal tým, že on ako i jeho manželka sú ťažko zdravotne
postihnutí, čo veľmi významne zvyšuje ich životné náklady. Z ustanovenia Ústavy, konkrétne s poukazom
na článok 39 a článok 40 ako i Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
zákonodarca prijatím takého zákona, ako je zákon č. 327/2005 Z. z. sa zamerali ako tieto základné práva
stanovené vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi obchádzať a nie ich dodržiavať. O nesúlade
tohto zákona s Ústavou SR svedčí aj tá skutočnosť, že za dvanásť rokov porušovania jeho práv, bol on
i s manželkou viackrát oslobodení od platenia súdnych poplatkov a boli im prideľovaní bezplatní právni
zástupcovia, dokonca aj Ústavným súdom SR a za tých istých podmienok ako boli preukázané aj v tomto
konaní. Z toho dôvodu má za to, že rozhodnutie je nezákonné.



K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril i odporca, ktorý žiadal rozhodnutie ako vecne správne
a vydané v zmysle zákona potvrdiť. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa o tom, že by sa podrobne
nezaoberal jeho celkovými príjmami ako i s príjmami jeho manželky. Napriek tomu však musel vychádzať
z konkrétnych ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z., čo bolo navrhovateľovi aj dostatočne vysvetľované.
Pokiaľ navrhovateľ nespĺňa zákonom stanovené podmienky, nie je to vina odporcu, ktorý dôsledne
dodržiaval a vychádzal z ustanovení tohto zákona.

Krajský súd preskúmal vec podľa 5. časti 3. Hlavy O. s. p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

Zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v platnom znení
stanovuje podmienky priznania právnej pomoci. Podmienka materiálnej núdze je jasne definovaná
tak, že žiadateľ musí byť poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo jeho príjem nesmie presahovať
l,6násobku sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom, pričom sa posudzuje aj príjem
spoluposudzovaných osôb obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm
životného minima. V danom prípade bol navrhovateľ posudzovaný spolu s manželkou. Bolo jednoznačne
preukázané na základe predložených dokladov, že čistý mesačný príjem žiadateľa je vo výške 480,90
Eur a čistý mesačný príjem jeho manželky vo výške 286,90 Eur. Spolu teda majú čistý mesačný príjem
vo výške 767,80 Eur. Horná hranica príjmu na poskytnutie právnej pomoci v ich prípade, teda l,6násobku
životného minima je 515,60 Eur mesačne. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ spolu s manželkou presahujú
hranicu materiálnej núdze o 252,2 Eur. Na základe uvedeného nie je možné navrhovateľa s manželkou
považovať za osoby v stave materiálnej núdze, a preto potom pokiaľ odporca mu nepriznal nárok na
poskytnutie právnej pomoci, postupoval v zmysle uvedeného zákona. Je potrebné dodať, že nesplnenie
čo i len jednej z podmienok na poskytnutie právnej pomoci má za následok nepriznanie nároku na
poskytnutie tejto pomoci. Nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 327/2005 Z. z. od 01. januára 2012
sa režim oslobodzovania od súdnych poplatkov odlišuje od režimu prideľovania bezplatných právnych
zástupcov. Prideľovanie bezplatných právnych zástupcov bolo prenesené výlučne na centrum v zmysle
citovaného zákona, ale o oslobodení od súdnych poplatkov naďalej rozhoduje súd a to podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Záverom krajský súd môže teda jednoznačne konštatovať, že odporca postupoval plne v súlade s
ustanoveniami § 4 písm. i), § 4 ods. 2, § 6 ods. 1 a 2 a § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v platnom
znení. Keďže navrhovateľ v konaní nebol, nemohol mu krajský súd priznať ani náhradu trov konania v
zmysle ust. § 250k ods. 1 O. s. p.. a z toho istého dôvodu ho musel zaviazať i na zaplatenie súdneho
poplatku v zmysle ust. § 2 ods. 4, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6012200895

  1. 25. 11. 2012Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sp/67/2012 z 25. 11. 2012 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 30. 10. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/17/2013 z 30. 10. 2013
  3. 22. 2. 2018Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/96/2016 z 22. 2. 2018