Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200342 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014200342.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P. - W. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Liptovský Mikuláš, Kollárova 2, 031 01 Liptovský Mikuláš o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 1639/2014-KaLM zo dňa 17.02.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. 1639/2014-KaLM zo dňa 17.02.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 17,50 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. 1639/2014-KaLM zo dňa 17.02.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o žiadosti navrhovateľa ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi 30.12.2013 rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“). Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že žiadateľ nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov zistil, že žiadateľ spolu s ním spoločne posudzovanou osobou (manželkou) v posudzovanom období boli poberateľmi starobného dôchodku spolu vo výške 790,20 Eur mesačne a poberateľmi príjmu z prenájmu nehnuteľností vo výške 0,91 Eur mesačne, teda príjmy predstavovali spolu 791,11 Eur, čím prekračujú hranicu 1,6-násobku sumy životného minima pre dve plnoleté samostatne posudzované osoby určenú do 01.07.2013 o 262,60 Eur a hranicu 1,6-násobku sumy životného minima pre dve plnoleté samostatne posudzované osoby určenú od 01.07.2013 vo výške 538,05 Eur o 253,06 Eur mesačne. Vyhodnotením príjmu žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby teda bolo zistené, že vysoko prekračujú zákonom určenú hranicu pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa. Sumy životného minima boli stanovené s poukazom na § 2 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime tak, že 1,4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby do 01.07.2013 predstavoval 462,45 Eur a 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté osoby predstavoval sumu 528,51 Eur; od 01.07.2013 výška 1,4-násobku sumy životného minima pre dve plnoleté osoby predstavovala sumu 470,79 Eur a 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté osoby predstavoval sumu 538,05 Eur. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia všetkých troch zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc stanovených v § 6 a § 6a zák. č. 327/2005 Z.z. v spojení s § 4 ods. 2 a § 4 písm. i/ cit. zákona odporca sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti splnením ďalších podmienok nezaoberal. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok, ktorý na základe výzvy krajského súdu doplnil dňa 19.02.2016, v ktorom žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť, vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň požiadal o odpustenie všetkých poplatkov za podanie odvolania a o náhradu trov konania. V odvolaní poukázal na to, že odporca mu nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žiadateľ a jeho manželka s ohľadom na svoje príjmy nesplnili jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci, t.j. že sa nenachádzajú sa v stave materiálnej núdze v zmysle zák. č. 327/2005 Z.z., a preto sa bližšie splnením ďalších podmienok odporca nezaoberal. Odporca sa však nezaoberal tým, že obaja s manželkou sú ťažko zdravotne postihnutí, čo veľmi významne zvyšuje ich životné náklady na primerané hmotné zabezpečenie v starobe v zmysle čl. 39 Ústavy SR, alebo v zmysle čl. 40 Ústavy SR na právo k ochrane zdravia zabezpečením bezplatnej zdravotnej starostlivosti, nákupu liekov, resp. doplácania na tieto nákupy a platieb za lekárske ošetrenie aj v prípade využitia lekárskej prvej pomoci, čo uvedený zákon nezohľadňuje, avšak zohľadnili to súdy v iných konaniach. Odvolateľ poukázal na listiny založené v spise (2. strana uznesenia Krajského súdu v Žiline č. 8Co/347/05-55 z 30.05.2005 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/219/2010 zo dňa 26.10.2010, podľa ktorého rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo). Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné, ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať. Odvolateľ ďalej namietal, že odporca rozhodoval v zmysle zák. č. 327/2005 Z.z., ktorý s ustanoveniami Ústavy SR a Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. Všeobecnou deklaráciou ľudských práv schválenej OSN v New Yorku 10.12.1948 má málo spoločné a takýmto postupom sa vyššie uvedené priznané práva ignorujú, obchádzajú a nedodržiavajú. Odvolateľ vyslovil názor o nesúlade tohto zákona s Ústavou SR. Ďalej poukázal na to, že za 13 rokov porušovania jeho práv či už zo zo strany spoluobčanov obce, štátnych i správnych orgánov i orgánov činných v trestnom konaní a orgánov prokuratúry i súdov vo všetkých stupňoch bol viackrát oslobodený od platenia súdnych poplatkov a bol jemu i jeho manželke súdmi prideľovaný právny zástupca, dokonca aj Ústavným súdom SR i samotným Centrom právnej pomoci, Kancelária Žilina za tých istých príjmových, majetkových, sociálnych a zdravotných podmienok, pričom terajšie zdravotné podmienky a tým aj sociálne podmienky sú v súčasnosti oveľa horšie, majetok ani príjmy sa nemenia a zvyšujú sa o infláciu. Navrhovateľ napokon namietal, že konanie a rozhodovanie odporcu považuje za diskriminačné a protiústavné v rozpore s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. (Správneho poriadku), podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány majú dbať na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.04.2014 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených, pričom postupoval v súlade so zák. č. 327/2005 Z.z., keď po preskúmaní podmienok podľa § 6 a § 6a, v spojení s § 4 ods. 1 písm. i/ cit. zákona dospel k záveru, že žiadateľ nespĺňa podmienky vyžadované zákonom po príjmovej stránke, nakoľko hranicu príjmu vysoko prekračoval spolu s manželkou ako spoločne posudzovanou osobou. Odporca poukázal na to, že zák. č. 327/2005 Z.z. presne špecifikuje podmienky, za ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci a vyžaduje sa splnenie všetkých troch podmienok kumulatívne. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. K námietke odvolateľa týkajúcej sa porušenia ustanovení Ústavy SR uviedol, že odporca postupoval v súlade so zákonom a všetkými právnymi predpismi. K priloženému zneseniu Najvyššieho súdu SR 5Sžo/219/2010 zo dňa 06.10.2010 uviedol, že došlo k zmene právnych predpisov a právomoc v otázkach určovania advokátov v civilných konaniach prešlo zo súdu na centrum, ktoré po preukázaní splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci určí žiadateľovi advokáta podľa zák. č. 327/2005 Z.z. a za týmto zákonom stanovených podmienok, centrum nerozhoduje o oslobodení od súdnych poplatkov. K námietke, že centrum v obdobnej veci rozhodlo na základe rovnakých skutočností (príjmových pomerov) žiadateľa rozdielne, odporca poukázal, že pri rozhodovaní o nároku vychádza pri každom jednotlivom prípade z doložených listín preukazujúci príjmové a majetkové pomery žiadateľa individuálne. K navrhovateľom doloženému rozhodnutiu Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina nevyplýva skutočnosť, že napriek nesplneniu podmienky pre priznanie nároku na právnu pomoc po príjmovej stránke by centrum vydalo rozhodnutie, ktorým by bol navrhovateľovi nárok na právnu pomoc priznaný a zároveň poukázal odporca na to, že príjmy navrhovateľa a jeho manželky sa od vydania tohto rozhodnutia zmenili. Na podporu tvrdení, že odporca postupoval v súlade so zákonom poukázal odporca na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sp/67/2012 zo dňa 26.11.2012 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžo/17/2013 zo dňa 31.10.2013. Zároveň poukázal na to, že petit v odvolaní nesmeruje proti vydanému rozhodnutiu, ale proti inému rozhodnutiu kancelárie Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina. Odporca napokon poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím riaditeľky centra právnej pomoci č. 6/2014 z 22.01.2014 o vylúčení zamestnancov Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina z konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci bolo určené na ďalšie konanie a rozhodnutie Centrum právnej pomoci, Kancelária v Liptovskom Mikuláši. Krajský súd v Banskej Bystrici o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol Uznesením č.k. 25Sp/16/2014-19 zo dňa 11.09.2014 tak, že navrhovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 1/2 (50 %). Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 8Sžo/89/2014 zo dňa 03.12.2015 tak, že Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25Sp/16/2014-19 zo dňa 11.09.2014 potvrdil. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2016. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 25Sp/16/2014-33 zo dňa 07.01.2016 s poukazom na § 43 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. vyzval navrhovateľa na odstránenie vád odvolania, na základe ktorej výzvy navrhovateľ podaním doručeným súdu 25.02.2016 odstránil vadu odvolania a žiadal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie odporcu sp. zn. 1639/2014-KaLM zo dňa 17.02.2014 zrušil a vec vrátil odporcovi na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., preskúmal zákonnosť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ako aj jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní a mal za to, že toto rozhodnutie odporcu je v rozpore s Ústavou SR, s Dohovorom a nálezmi Ústavného súdu SR a rozhodnutiami ESĽP. Poukázal na to, že inými rozhodnutiami súdov bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. mu boli súdom pridelení bezplatní právni zástupcovia. Odporca postupoval v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď nezistil spoľahlivo stav veci a nedbal o to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a aby mu priznal náhradu trov konania. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou doručenou Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina dňa 30.12.2013 vo veci sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušovanie ľudských práv a základných slobôd zo strany Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina v konaniach vedených pod sp. zn. 5Sžo/17/2013, 26Sp/67/2013, resp. 2N 2120/2012. Rozhodnutím č. 6/2014 zo dňa 22.01.2014 s poukazom na § 9, § 11 a § 12 Správneho poriadku riaditeľka centra právnej pomoci rozhodla z dôvodu predpojatosti o vylúčení zamestnancov miestne príslušnej kancelárie Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina z konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci vedeného pod sp. zn. 9934/2013 a určila na konanie a rozhodnutie o žiadosti žiadateľa T. L. Kanceláriu Centra právnej pomoci v Liptovskom Mikuláši. Následne odporca za účelom zistenia splnenia podmienok na rozhodnutie o predmetnej žiadosti odporca skúmal príjem navrhovateľa, ako aj príjem jeho manželky V. L. ako spoločne posudzovanej osoby. Na preukázanie svojej príjmovej situácie a príjmovej situácie spolu posudzovanej osoby - žiadateľovej manželky boli za rozhodné obdobie (od júna 2013 do novembra 2013) a za mesiac podania žiadosti december 2013 (ďalej len „rozhodné obdobie“) predložené Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Ústredie zo dňa 06.12.2012 o zvýšení dôchodkovej dávky od 01.01.2013 na sumu 492,10 Eur pre T. L., Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Ústredie zo dňa 18.06.2004 o priznaní predčasného starobného dôchodku vystavené pre T. L., Zmluva č. XXXX/ XXXX o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely medzi vlastníkom T. L. a užívateľom pozemku Poľnohospodárskym družstvom Predmier zo dňa 01.08.2011, vrátane prílohy k nájomnej zmluve o výške nájomného za prenajaté nehnuteľnosti vo výške 7,23 Eur. Na preukázanie príjmovej situácie spoločne posudzovanej osoby - manželky žiadateľa V. L. boli predložené doklady týkajúce sa rozhodného obdobia: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Ústredie zo 06.12.2012 o zvýšení dôchodkovej dávky od 01.01.2013 na sumu 298,10 Eur vystavené pre V. L., Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Ústredie zo 04.10.2014 o priznaní predčasného starobného dôchodku V. L., Zmluva č. XXX/XXXX o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely medzi vlastníkom V. L. a užívateľom pozemku Poľnohospodárskym družstvom Predmier zo dňa 28.11.2011, vrátane prílohy k nájomnej zmluve o výške nájomného za prenajaté nehnuteľnosti vo výške 3,64 Eur. Z predložených listinných dôkazov odporca zistil, že žiadateľ a s ním spoločne posudzovaná osoba v posudzovanom období boli poberateľmi starobného dôchodku spolu vo výške 790,20 Eur mesačne a poberateľmi príjmu z prenájmu nehnuteľností spolu vo výške 0,91 Eur mesačne, teda príjmy spolu predstavovali XXX,XX Eur mesačne. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu 1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preskúmaním veci v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, pričom odvolacie dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, súd konštatuje, že záver správneho orgánu o tom, že navrhovateľ nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci zo strany odporcu - stav materiálnej núdze, je správny, pretože jeho príjem (spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby - jeho manželky V.E.) v mesiacoch jún 2013 až december 2013 predstavoval 790,20 Eur (starobný dôchodok žiadateľa 492,10 Eur a starobný dôchodok jeho manželky 298,10 Eur mesačne), ako aj príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy žiadateľa a jeho manželky vo výške 0,91 Eur mesačne (10,87 Eur ročne). Z uvedeného vyplýva, že započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pred dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 470,79 Eur (do 30.06.2013 sumu 462,45 Eur) a tiež 1,6-násoboku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 538,05 Eur (do 30.06.2013 sumu 528,51 Eur) a to v mesiaci podania žiadosti (december 2013) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t.j. počas celého posudzovaného obdobia. Pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti sa podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4- násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Obdobne pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou sa podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. vyžaduje splnenie podmienky, že príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima, avšak nepresahuje súčasne 1,6-násobok uvedenej sumy a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Vyššie uvedené podmienky musia byť v jednotlivých prípadoch splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má teda za následok negatívne rozhodnutie o návrhu na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ teda odporca zistil, že navrhovateľ - žiadateľ, nesplnil podmienku, že jeho príjem (do ktorého sa započítava podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. príjem jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby) nepresahuje 1,4 resp. 1,6-násobok sumy životného minima, rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré musia byť splnené kumulatívne, odporca nepostupoval v rozpore so zákonom, ak splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok už neskúmal. Navrhovateľ v odvolaní nenamietal záver odporcu, že nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci - stav materiálnej núdze. Namietal však, že odporca sa nezaoberal tým, že navrhovateľ a jeho manželka sú ťažko zdravotne postihnutí, čo zvyšuje ich životné náklady, ktorú skutočnosť odporca, ani zák. č. 327/2005 Z.z. nezohľadňuje, avšak tieto skutočnosti zohľadnili súdy v iných konaniach, keď bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a v iných konaniach mu boli prideľovaní právni zástupcovia. Z uvedeného navrhovateľ vyvodil, že odporca rozhodoval v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ako aj v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2012 došlo k zmene právnej úpravy, t.j. aj pravidiel pre ustanovovanie právneho zástupcu v súdnom konaní. Zatiaľ čo do 31.12.2011 rozhodoval o pridelení právneho zástupcu súd, od 01.01.2012 táto právomoc prešla na Centrum právnej pomoci (odporcu). Okrem zmeny subjektu rozhodujúceho o priznaní práva na poskytnutie právnej pomoci došlo aj k zmene podmienok, za ktorých sa právna pomoc priznáva a to v zák. č. 327/2005 Z.z. Zatiaľ čo Občiansky súdny poriadok nešpecifikoval, ako má súd posudzovať pomery žiadateľa o ustanovenie právneho zástupcu, zákon č. 327/2005 Z.z. vo svojich ustanoveniach (§ 6 ods. 1, § 6a ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. i/) presne tieto podmienky špecifikuje, pričom vymedzuje hornú hranicu príjmu žiadateľa (vrátane spoločne posudzovanej osoby), pre možnosť priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc, resp. na právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa. Odporca ako správny orgán môže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporcovi zák. č. 327/2005 Z.z. stavuje povinnosť, ktoré konkrétne skutočnosti má zisťovať za účelom posúdenia, či je žiadateľ osobou v materiálnej núdzi (tento pojem je v § 4 ods. 1 písm. i/ cit. zákona presne špecifikovaný) a zároveň ustanovuje odporcovi presné medze, resp. limity (§ 6, § 6a, § 7 cit. zákona). Na rozdiel od právnej úpravy stanovenej v § 138 O.s.p., podľa ktorého súd prihliada na pomery žiadateľa o oslobodenie od súdneho poplatku (majetkové, osobné, zdravotné a pod.), odporca je zo zákona povinný prihliadať len na majetkové pomery žiadateľa t.j. na príjmy žiadateľa, resp. príjmy spoluposudzovanej osoby, nie však na prípadné zvýšené výdavky žiadateľa z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu, potrebu nákupu liekov, prípadne ku skutočnosti, že žiadateľ alebo spoločne posudzovaná osoba je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Zákonodarca v zák. č. 327/2004 Z.z. upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť správneho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Cit. zákon sa vzťahuje na sociálne odkázané fyzické osoby, ktoré sa za splnenia podmienok stanovených zákonom nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácii, ktorá im neumožňuje zabezpečenie právnej pomoci. Pokiaľ odporca v konaní o žiadosti navrhovateľa zistil, že príjmy žiadateľa a s ním spoločne posudzovanej osoby (jeho manželky) presahujú hranicu príjmu ustanovenú v § 6, ako aj § 6a zák. č. 327/2005 Z.z. (t.j. 1,4-násobok, resp. 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom), postupoval v súlade so zákonom, ak rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi z dôvodu, že tento nesplnil požiadavku materiálnej núdze ako jedného z predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci podľa cit. zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd námietku, že v minulosti súdy v iných prípadoch oslobodili navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov a ustanovili mu zástupcu z radov advokátov (a to navyše na základe odlišnej právnej úpravy), považoval vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu za právne irelevantnú. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieval, že postup odporcu bol v rozpore s ústavou, súd poukazuje na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy SR, v ktorých sú upravené možnosti obmedzenia základných práv a slobôd. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom, pričom zákonné obmedzenia musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 3 Ústavy). Podľa ods. 4 cit. čl. 13 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Úmyslom zákonodarcu bolo v tomto prípade zabezpečiť reálny prístup k Ústavou SR deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo SR s právom EÚ všetkým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi a to bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode. Cieľom právnej úpravy poskytovania právnej pomoci zákonom č. 327/2005 Z.z. bolo o.i. určenie medzí pre posudzovanie pomerov žiadateľov o bezplatnú právnu pomoc, resp. právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa, pričom v zákone bola ustanovená horná hranica príjmu pri priznanie nároku na túto bezplatnú právnu pomoc, resp. na právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa. Zákonodarca teda cit. zákonom ustanovil presné kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc tak, aby zabezpečil uplatnenie práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci v obmedzených prípadoch a to osobám v materiálnej núdzi, nie všetkým osobám. Pokiaľ odporca postupoval pri rozhodovaní o návrhu žiadateľa v súlade s relevantnými ustanoveniami zák. č. 327/2005 Z.z., súd námietku navrhovateľa o nezákonnosti takéhoto postupu nemohol považovať za dôvodnú. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca nepostupoval v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca v rámci skúmania podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc zisťoval príjmovú situáciu navrhovateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby a dospel k záveru, že navrhovateľ sa nenachádza v stave hmotnej núdze, pretože jeho príjem a príjem spoločne posudzovanej osoby v rozhodnom období prevyšuje výšku 1,4 resp. 1,6-násobku životného minima. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Súd má za to, že odporca zistil skutkový stav veci spoľahlivo a dostatočne na to, aby takéto zistenie skutkového stavu odôvodňovalo záver odporcu, že u žiadateľa nebola splnená jedna z podmienok stanovených zákonom na priznanie právnej pomoci a pokiaľ odporca navrhovateľovi nárok nepriznal, takýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca postupoval v rozpore so Správnym poriadkom, podľa ktorého správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných veciach alebo podobných prípadoch rozhodovali rovnako, súd uvádza, a to aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že zákonné podmienky stanovené v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 na ustanovovanie advokátov a rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. súdmi boli odlišné od zákonných podmienok, ktoré pre posudzovanie a rozhodovanie o žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci stanovuje zák. č. 327/2005 Z.z. pre odporcu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sžo/43/2011 zo 07.02.2010, súd uvádza, že predmetným rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Žiline tak, že Najvyšší súd SR priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z čoho vyplýva, že predmetné rozhodnutie sa netýka v obdobnej veci (vo veci nepriznania nároku na právnu pomoc), v predmetnom prípade, na ktorý poukázal odporca, bolo rozhodované súdom o navrhovateľovej žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho poplatku podľa § X38 ods. 1 O.s.p. Nejednalo sa teda o rozhodnutie, ktorým odporca ako správny orgán podľa zák. č. 327/2005 Z.z. rozhodoval o nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci a splnení podmienok pre poskytnutie takejto pomoci. Naopak, súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. 5Sžo/17/2013, 6Sžo/54/2012, ktorými Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutia krajských súdov, ktorými boli rozhodnutia odporcu v obdobných prípadoch vo veci nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, potvrdené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 17,50 Eur, t.j. vo výške 1/2 súdneho poplatku stanoveného Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko navrhovateľ je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.), ako aj vzhľadom na to, že Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25Sp/16/2014-19 zo dňa 11.09.2014 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžo/89/2014-31 zo dňa 03.12.2015 bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 1/2 (vo výške 50 %). V zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona je od poplatkov oslobodený len účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, čo však v danom prípade nebolo splnené. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100- percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.