Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899552 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899552.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX G. V., zastúpenej splnomocnenou advokátkou JUDr. Ľubicou Flíderovou, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti odporcom 1/ X. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ S. A., nar. X.X.XXXX, obaja bytom G. 1, V., odporcovia 1/ a 2/ zastúpení splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, Zvolen, 3/ P. Z., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom J., C. XXXX, t.č. na neznámom mieste, 4/ L. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom J., C. XXXX, t.č. na neznámom mieste, odporcovia 3/ a 4/ zastúpení opatrovníkom K. S., súdnou tajomníčkou W. súdu E. E., 5/ K. R., nar. X.X.XXXX, bytom Z. C. XXX, 6/ K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. C. XXX, 7/ Q.. Z. J., nar. X.X.XXXX, bytom Y. P., T. G. N. XX, odporcovia 5/ - 7/ zastúpení splnomocnenou advokátkou Mgr. Máriou Hečkovou, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 75, Nové Zámky, 8/ N.. N. J., nar. X.X.XXXX, bytom Y. P., T. G. N. XX, 9/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I. XX a XX/ L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G., I. XX, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C 298/2001-431 zo dňa 25.10.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v druhom výroku, ktorým zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 858,97 EUR a iné trovy konania vo výške 132,67 EUR, všetko na účet právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 858,97 EUR a iné trovy konania vo výške 132,67 EUR, všetko na účet právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Odporcom 3/, 4/, 9/ a 10/ náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sa navrhovateľka svojim návrhom vo veci samej domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Hriňová zapísaných na LV č. XXXX a tiež určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam na odporcov. Konanie voči odporcom 1/-4/ a 9/ - 10/ bolo pre späťvzatie návrhu zastavené. Nakoľko si odporcovia 3/, 4/, 9/ a 10/ trovy konania neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal. O trovách odporcov 1/ a 2/ rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď konštatoval, že navrhovateľka späťvzatím návrhu voči odporcom 1/-4/ a 9/-10/ zavinila zastavenie konanie. Odporcom 1/ a 2/ priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 858,97 EUR (pozostávajúce z odmeny vo výške 677,24 EUR za 12 úkonov právnej služby, z režijného paušálu vo výške 64,30 EUR a z DPH vo výške 117,43 EUR) a z pomernej časti súdneho poplatku za odvolanie vo výške 132,67 EUR. Proti výroku II. uznesenia okresného súdu, ktorý týmto zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 858,97 EUR a iné trovy konania vo výške 132,67 EUR, všetko na účet právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla napadnutý výrok uznesenia prvostupňového súdu zmeniť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poukázala na to, že aj keď súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľka vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, zásadne platí, že zavinila zastavenie konania, toto pravidlo netreba brať paušálne a každý prípad je potrebné posudzovať osobitne. Právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v tejto súdenej veci v uznesení 17Co/98/2009-326 zo dňa 30.6.2009 na str. 6 a na str. 7 o tom, že neplatnosť kúpnych zmlúv mohla (mala) byť riešená pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva ako otázka predbežná, sa v súdnej praxi neustále vyvíjal a jednoznačne sa ustálil až v priebehu tohto konania (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2006 a iné). Potreba späťvzatia návrhu teda vyplynula s poukazom na aktuálnu súdnu prax a judikatúru aplikovanú pri súbežných petitoch na určenie vlastníckeho práva a neplatnosti právnych úkonov. Okresný súd teda nesprávne ustálil, že navrhovateľka procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý výrok II. uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 858,97 EUR a iné trovy konania vo výške 132,67 EUR, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správny potvrdil. Výrok I., ktorým okresný súd odporcom 3/, 4/, 9/ a 10/ náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, zostal ako odvolaním nedotknutý právoplatný (§ 206 ods. 2 prvá veta O. s. p. ). Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa § 80 písm. c/ O .s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pôvodným návrhom vo veci samej sa navrhovateľka voči odporcom 1/ a 2/ domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva vyhotovená formou notárskej zápisnice dňa 8. 4. 1981 pod sp. zn. Nz 124/81 je neplatná. Po viacerých úpravách a rozšíreniach návrhu na začatie konania v priebehu konania, sa navrhovateľka voči odporcom 1/ - 10/ domáhala: ad a) určenia, že kúpna zmluva vyhotovená formou notárskej zápisnice dňa 8. 4. 1981 pod sp. zn. Nz 124/81, je neplatná, ad b) určenia, že navrhovateľka je vlastníčkou novovytvorenej nehnuteľnosti - parcely F. XXXXX/X trvalé trávnaté porasty vo výmere X.XXX m2, ad c) určenia, že kúpna zmluva zo dňa 2. 8. 2001, vklad ktorej bol povolený R. úradom E. E., C. katastra Z. pod G je neplatná a ad d) určenia, že kúpna zmluva zo dňa 2. 7. 2003, vklad ktorej bol povolený R. úradom E. E., C. katastra Z. pod G je neplatná. Okresný súd rozsudkom č. k. 6C/298/2001-286 zo dňa 1.12.2008 návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel. Na odvolanie odporcov 1/, 2/, 5/ - 8/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/98/2009-326 zo dňa 30.6.2009 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd prvostupňovému súdu okrem iného vytýkal, že sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal tým, v čom je daný naliehavý právny záujem súčasne na určení neplatnosti kúpnych zmlúv a na určení vlastníckeho práva k spornej ploche a či tieto výroky obstoja popri sebe alebo neplatnosť kúpnych zmlúv mohla (mala) byť riešená pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva len ako otázka predbežná. Po vrátení veci odvolací súdom na ďalšie konanie, navrhovateľka zobrala svoj návrh na určenie neplatnosti právnych úkonov - kúpnej zmluvy zo dňa 8. 4. 1981, kúpnej zmluvy zo dňa 2. 8. 2001 a kúpnej zmluvy zo dňa 2. 7. 2003, späť, na čo okresný súd konanie v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, zastavil. Na pojednávaní dňa 10.10.2011 následne navrhovateľka zobrala svoj návrh na určenie vlastníckeho práva späť voči odporcom 1/-4/ a 9/-10/ s odôvodnením, že je jej jasné, že žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať len voči evidenčne vedeným vlastníkom sporných nehnuteľností, ktorými sú odporcovia 5/-8/. Na základe uvedeného súd konanie voči odporcom 1/-4/ a 9/-10/ zastavil. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvou z dvoch výnimiek z tejto zásady je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.). Zavinenie môže existovať na strane navrhovateľa i na strane odporcu. Na strane navrhovateľa zavinenie existuje napr. vtedy, ak podal návrh vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, podal návrh na začatie konania, hoci existovala prekážka res iudicatae, podal návrh na začatie konania proti účastníkovi, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, alebo ak bez dôvodu vzal návrh na začatie konania späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že odporca vzniesol oprávnenú námietku premlčania, a pod. Ako správne uviedla vo svojom odvolaní navrhovateľka, súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je odporcovi povinný trovy konania nahradiť. Rovnako bol správny postreh navrhovateľky i v konštatovaní, že uvedenú zásadu nemožno posudzovať paušálne a vždy je potrebné zaoberať sa okolnosťami a dôvodmi, za ktorých navrhovateľ návrh na začatie konania späť zobral. V prejednávanom prípade však odvolací súd žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že navrhovateľka späťvzatím návrhu zastavenie konania voči odporcom 1/ a 2/ nezavinila, nezistil. Pokiaľ totiž navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že názor prezentovaný Krajským súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 17Co 98/2009-326 zo dňa 30.6.2009 o tom, že neplatnosť kúpnych zmlúv mohla (mala) byť riešená pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva ako otázka predbežná, sa v súdnej praxi vyvíjal a jednoznačne sa ustálil až v priebehu prebiehajúceho konania (rozsudkom NS SR sp. zn. 1Cdo 91/2006), uvedené tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala. Nepreukázala, že by civilné súdy v konaniach začatých do 18.6.2007 (dátum vydania rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo 91/2006) zamietali žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že žalobca zároveň nenapádal platnosť prevodných zmlúv, ktorými boli sporné nehnuteľnosti na evidenčne vedených vlastníkov prevedené. Navyše pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 17Co 98/2009-326 zo dňa 30.6.2009 vytýkal okresnému súdu, že sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal tým, v čom je daný naliehavý právny záujem súčasne na určení neplatnosti kúpnych zmlúv a na určení vlastníckeho práva k spornej ploche, nevychádzal z judikatúry NS SR alebo z inej judikatúry, ale len zo znenia § 80 písm. c/ O. s. p., kde zákonodarca jednoznačne ako jeden z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby stanovuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení. Uvedený predpoklad úspešnosti určovacej žaloby je pritom v § 80 písm. c/ O. s. p. uvedený od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. od 1. 4. 1964. Možno teda zhrnúť, že navrhovateľka zastúpená právnou zástupkyňou v čase podania návrhu na začatie konania na okresný súd, ako aj v priebehu konania pri rozširovaní návrhu musela mať vedomosť o skutočnosti, že naliehavý záujem na každom určovacom výroku svojho návrhu na začatie konania musí preukázať. Navyše ak by aj navrhovateľka skutočne preukázala, že v čase od podania návrhu na okresný súd dňa 5.11.2001 do vydania rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo 91/2006 dňa 18.6.2007, bolo podľa súdnej praxe civilných súdov SR nutnosťou domáhať sa popri určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti aj neplatnosti prevodných zmlúv, ktorými boli sporné nehnuteľnosti na evidenčne vedených vlastníkov prevedené, uvedené nič nemení na závere, že navrhovateľka zobrala návrh v časti určenia neplatnosti kúpnych zmlúv späť až dňa 11.8.2011. Urobila teda tak až viac ako dva a pol roka po vydaní uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co 98/2009-326 zo dňa 30.6.2009 a viac ako štyri roky po vydaní rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo 91/2006 dňa 18.6.2007, od ktorého obrat v nazeraní na určovacie žaloby súdnej praxi odvodzuje. Okresný súd teda správne na rozhodovanie o trovách konania aplikoval § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., ustálil, že navrhovateľka zavinila zastavenie konania voči odporcom 1/ - 4/ a 9/-10/ a navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania. Nakoľko odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil pochybenia vo výpočte výšky priznaných trov konania, napadnutý druhý výrok uznesenia okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.