Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/74/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111201868 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111201868.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a Štefana Huljaka, v právnej veci navrhovateľa: P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W., O. X/XXX, zastúpený splnomocnenou advokátkou: JUDr. Magda Jaňovková, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 12, proti odporkyni: G.. T. Q. rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. W., H.XXXX, 9, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode a to: P. Q., nar. XX. XX. XXXX a T. Q., nar. XX. XX. XXXX, deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 27, o odvolaní matky detí zo dňa 11. 11. 2011 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/15/2011-172 zo dňa 24. 10. 2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/15/2011-194 zo dňa 06. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o výživnom na maloleté deti, p o t v r d z u j e. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo rodičov detí, deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. výživným v sume 80 eur mesačne a na výživu maloletej T. výživným v sume 60 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Ohľadom styku otca s maloletými deťmi schválil rodičovskú dohodu. Rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka, a to do výroku o určení výživného otcovi maloletých detí. Poukázala na meniace sa vyjadrenia právnej zástupkyne otca, ktorá v konaní vedenom pod sp. zn. 31P/21/2010 predložila „daňové priznanie s mesačným príjmom 448,23 eura“. V tomto konaní zas predložila „daňové priznanie s mesačným príjmom 354,21 eura“ a poukázala na zdravotné problémy otca. Počas manželstva sa otec vyhýbal lekárom. Otec investoval všetky peniaze do stavby rodičovského domu. Jeho tvrdenia sú nepravdivé a účelové. O maloleté deti nejaví skutočný záujem. Súd si mal vyžiadať odborné posudky ohľadom zdravotného stavu otca. Otec napriek svojej zlej finančnej situácii, sám obýva luxusný 6-izbový rodinný dom svojich rodičov, ktorého réžiu v plnej výške financuje. Jeho náklady na bývanie predstavujú 136,75 eura, zatiaľ čo jej len 105,40 eura. Otec by mohol znížiť svoje výdavky na bývanie, ak by sa vymenil so svojím bratom, ktorý býva so svojou rodinou v 3-izbovom rodičovskom byte. Otec previedol osobné motorové vozidlo na svojho brata koncom septembra 2009, aby sa nedostalo do BSM, údajne s tým, že auto nemá žiadnu hodnotu. Otec má telefón vedený na firmu, teda ho má v nákladoch firmy, poistenie je zas odpočítateľná položka daňovníka. Súd nemal spriemerovať jej príjem, lebo odmenu obdržala výnimočne. Dosahuje teda príjem 790 eur, nie 850 eur mesačne. Reálne mesačné náklady na maloletú P. sú 357,30 eura a na maloletú T. 274,30 eura. Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom navrhla zmeniť tak, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej P. výživným v sume 150 eur mesačne a na výživu maloletej T. výživným v sume 100 eur mesačne. Otec detí vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Svoj zdravotný stav podložil lekárskymi potvrdeniami a matka o ňom dobre vie. On nemôže vykonávať prácu, na ktorú nie je fyzicky disponovaný. Práca v rodinnom podniku zohľadňuje jeho zdravotný stav, ale zároveň je limitovaná počtom zákaziek. Nie je pravda, že o deti nemá záujem. O kontakt s nimi žiadal aj mimo dohodnutej doby, ale matka mu povedala, že deti majú iné aktivity. Jeho náklady na bývanie sú porovnateľné s nákladmi na bývanie v jednoizbovom byte. Rodičom neplatí žiadne nájomné. Náklady na bývanie jeho brata sú také isté ako jeho. Zostal prekvapený z postoja matky, lebo pri osobnom kontakte mu nič nevytýka, nikdy mu neoznámila výšku príspevku na tréningové pobyty. Ak by takúto požiadavku vzniesla, neodmietol by prispieť. Poukázal na to, že od posledného rozhodnutia vo veci úpravy výživného, okrem poklesu jeho príjmu, došlo aj k zmene na strane matky, ktorá sa zamestnala. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a určiť výživné v zmysle návrhu matky. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ OSP a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o výživnom na maloleté deti podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP, potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. O vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozhodol správne podľa ust. § 154 ods. 1 OSP. Výživné na maloleté deti určil v primeranej výške, s prihliadnutím k ich odôvodneným potrebám ako i k možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom povinného otca. Odvolací súd naviac dodáva: maloleté deti sú pomerne útleho veku, sú zdravé. Okrem výdavkov spojených s výchovným procesom detí, má matka naviac pravidelný mesačný výdavok v súvislosti s ich záujmovou činnosťou - navštevovaním súboru Matičiarik, a to v sume 12 eur na každé dieťa. Aj pri zohľadnení tejto sumy, považoval určené výživné za postačujúce. Mesačné výdavky na maloleté deti vyčíslené matkou, považoval súd za značne nadhodnotené, zahŕňajúce aj nepravidelné mesačné výdavky. Ohľadom výdavkov otca na bývanie, nepovažoval tieto súd za neprimerané. Okresný súd správne ustálil príjem matky. Pokiaľ matka namietala, že otec predal auto, k tomu súd dodáva, že zákonná úprava, pokiaľ ide o veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zásade umožňuje manželom s vecami takýmto spôsobom nakladať. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené okresným súdom spolu s určitým finančným príspevkom zo strany matky, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Netreba tiež opomenúť, že časť potrieb maloletých detí pokrývajú aj sociálne dávky vo forme prídavkov na deti, ktoré poberá matka. Záverom súd dodáva, že tvrdenia matky v odvolaní sa v zásade nelíšia s tými, ktoré uvádzala v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktoré pri svojom rozhodovaní prihliadol. Vzhľadom na uvedené, krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, potvrdil. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.