Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6307200712 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6307200712.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 51, proti odporcovi Majetkový Holding, IČO: 35 823 364, so sídlom v Bratislave, Prievozská 2/ A, zastúpeného Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, o určenie zániku záložného práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 20.01.2012, č. k. 6C/42/2007-400, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 592,70 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne odporcu Mgr. Gabriely Hrbáňovej, advokátky, so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, vedený v B. D. I., a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom rozhodol tak, že: I. Súd žalobný návrh z a m i e t a. II. Súd u r č u j e, že záložné právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX zo dňa 22.07.1992 v prospech odporcu na pozemok s parc. č. XXXX, o výmere 542 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku s parc. č. XXXX, o výmere 290 m2 záhrady a k stavbe rodinnému domu so súp. č. XXX, na parc. č. XXXX, všetky evidované Katastrálnym úradom v D. D., Správou katastra D., na LV č. XXX, pre katastrálne územie D., ktoré vzniklo registráciou záložnej zmluvy rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici zo dňa 22.07.1992 pod č.k. R III 1372/92, s t á l e t r v á a odporca j e ako záložný veriteľ o p r á v n e n ý navrhnúť výkon tohto záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Zb. zákonov. III. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3 939,02 Eur, na účet právnej zástupkyne odporcu, vedený v B. D. I., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodná navrhovateľka K. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom N. XX, D., sa žalobou domáhala určenia, že záložné právo, zriadené zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.07.1992, registrácia ktorého bola vykonaná dňa 22.07.1992 pod č. RIII 1372/92 k nehnuteľnostiam k.ú. D., vedeným na LV č. XXX ako KN parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542m2 , KN parcela č. XXXX záhrady o výmere 290m2, stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na KN parcele č. XXXX, vedené v podiele 1/1 na navrhovateľku, zaniklo. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že po uzavretej zmluve o úvere medzi právnym predchodcom odporcu (Slovenskou štátnou sporiteľňou) a úverovým dlžníkom K. Z., ku ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľky, došlo k uzavretiu ďalšej úverovej zmluvy, z nového úveru bol vyplatený úver starý, pričom pri uzatváraní novej úverovej zmluvy a dodatkov k nej tak úverový dlžník ako aj záložná dlžníčka (navrhovateľka) vyslovili súhlas s tým, aby záložné právo sa vzťahovalo aj na nový úver. Napriek tomu však nedošlo k novácii záväzku tak ako to predpokladal vo svojich vyjadreniach pôvodný veriteľ, išlo o dva samostatné za sebou idúce záväzky, kde právnym titulom na zánik prvého záväzku bolo jeho splnenie. Splnením zároveň zaniklo v zmysle § 151g Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) aj záložné právo k založeným nehnuteľnostiam. Po smrti K. U. v priebehu súdneho konania na jej miesto v konaní vstúpila navrhovateľka ako dedička predmetných nehnuteľností. Odporca žiadal zamietnuť žalobu a dôvodil nováciou záväzku, ku ktorej došlo pri uzatváraní novej úverovej zmluvy s úverovým dlžníkom K. Z.. Starý záväzok bol nahradený novým a v zmysle zákona zabezpečenie pôvodného záväzku sa vzťahuje aj na nový záväzok. Záložné právo teda trvá. Odporca vzniesol vzájomný návrh, ktorým jednak žiadal určiť, že predmetné záložné právo trvá, ako aj určiť, že odporca je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva k predmetu zálohu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 22.07.1992 bola medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočka v Banskej Bystrici a medzi K. Z., N. XX, D. uzatvorená Úverová zmluva č. 780078-2, výška poskytnutého úveru bola 850 000,- Kčs, úver mal byť splácaný od 01.01.1993 v štvrťročných splátkach po 62 000,- Kčs vždy k 16. dňu posledného mesiaca dohodnutého obdobia, najneskôr do 6 rokov. Dodatkom č. 1 z 26.01.1993 bolo dohodnuté, že záložný veriteľ je oprávnený predať predmet zálohu. Dodatok sa vzťahoval na zmluvu o zriadení záložného práva z 22.07.1992, kde záložcom mala byť pôvodná navrhovateľka K. U., predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX, v súčasnosti vedené Katastrálnym úradom v D. D., Správou katastra D., pre katastrálne územie D. ako pozemky s parcelnými číslami XXXX a XXXX, ako aj rodinný dom so súpisným č. XXX, na parcele č. XXXX. Ďalšími dodatkami, ktoré neboli číselne označené, a to z 27.12.1993 a 29.12.1994 došlo k zmene splátok, najprv na mesačné po 25 000,- Sk, neskôr na mesačné po 30 500,- Sk. Dôvodom zmeny výšky splátok bola skutočnosť, že úver nebol zo strany úverového dlžníka riadne splácaný. Pre ďalšie problémy so splátkami úveru bola uzavretá ďalšia úverová zmluva č. 2122, dňa 28.11.1995, znovu medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a K. Z., v ktorej bolo uvedené, že ide o dlhodobý refinančný úver, na zaplatenie skôr poskytnutého úveru. Jeho výška bola stanovená na 1 000 000,- Sk, s 18 % úrokom, úver bol splatný najneskôr do 20.11.2001, splátky vo výške 5 000,- Sk mesačne mali byť splácané od 20.03.1996. Podľa čl. 5 úverovej zmluvy mal byť úver zabezpečený zriadením záložného práva jednak k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úverového dlžníka, ale aj k rovnakým nehnuteľnostiam, akými bola zabezpečená pôvodná úverová zmluva, teda vo vlastníctve K. U.. V rovnaký deň bol podpísaný aj dodatok č. 1, kde úverový dlžník súhlasil so zabezpečením úveru k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, bol uzavretý aj dodatok č. 2 zo dňa 28.11.1995, kde K. U. vyslovila súhlas, aby záložné právo sa vzťahovalo na nový úver 1 000 000,- Sk. Poukázal na to, že v konaní bol nepochybne zistený obsah úverovej zmluvy č. 2122 zo dňa 28.11.1995 ako aj úmysel obidvoch účastníkov úverovej zmluvy splniť pôvodný záväzok z prvej úverovej zmluvy z peňažných prostriedkov, ktoré budú poskytnuté na základe druhej uzavretej úverovej zmluvy. Vzťah medzi účastníkmi posúdil v súlade s ustanovením § 570 a nasl. OZ ako privatívnu nováciu, v zmysle ktorej došlo k zániku doterajšieho záväzku a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Zároveň vyhovel vzájomnému návrhu odporcu a určil, že záložné právo zriadené zmluvou zo dňa 22.07.1992, na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici zo dňa 22.07.1992, pod č. konania R III 1372/92 stále trvá a odporca je ako záložný veriteľ oprávnený navrhnúť výkon tohto záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/ 2002 Z.z., pričom predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX Katastrálneho úradu v D. D., Správy katastra D., pre k.ú. D., ako sú špecifikované vyššie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.l O.s.p.. Proti rozhodnutiu sa odvolala navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedla, že proti rozsudku podáva odvolanie v celom rozsahu, keď ho považuje za nesprávny bez ohľadu na to, či súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Uviedla predpoklad, že pokiaľ skutkovo sa vychádza z okolností, ktoré boli preukázané v dokazovaní, a to tvrdenia „žalovaného", že celý postup administrácie druhej úverovej zmluvy si presne nepamätá, vie len to, že druhý úver mal byť na zaplatenie pôvodného úveru. Ďalej uviedol, že „Tento zo strany úverového dlžníka nie celkom jednoznačným potvrdením prejavu vôle, čo sa týmto sledovalo. Z takto zisteného skutkového stavu je dôležité vyvodiť to, či druhý úver je skutočnosťou, ktorou boli zabezpečené prostriedky na splnenie dlhu, alebo či druhý úver je v náväznosti na prvý úver jeho privátnou nováciou podľa § 570 ods.l OZ.". Uviedla, že vychádza z toho, že rozlíšením medzi tým, či treba tento vzťah posúdiť ako vzťah splnenia dlhu alebo tento vzťah posúdiť ako privátnu nováciu, je to, že jedinou zmienkou o tom, o aký vzťah ide, je článok I., bod 1, v druhom úvere č. 2122, kde sa uvádza, že druhý úver je „... dlhodobý refinančný úver na zaplatenie skôr poskytnutého úveru ...". Poukázala na to, že právny predchodca odporcu bol subjekt - banka, ktorý mal dostatok kvalifikovaných pracovníkov na to, aby mohol vytvoriť taký zmluvný rámec, ktorý by nepochybne a jednoznačne definoval, o aký právny vzťah v skutočnosti ide a za akých podmienok tu dochádza ku konštituovaniu úpravy pôvodne nefungujúceho úverového vzťahu. Tento úverový vzťah mal byť natoľko jednoznačný, aby nebolo žiadnych pochybností, aká je vôľa úverového dlžníka a poskytovateľa úveru, čo ním sledovali a za akých podmienok to chcú docieliť. Úverová zmluva je zmluva konsenzuálna, čo znamená, že jej podmienky musia byť, ak bola písomná, formulované tak, aby vylučovali akúkoľvek pochybnosť, čo medzi účastníkmi bolo dohodnuté. Zotrvala na pôvodnej argumentácii s tým, že tvrdí, že ak bod 1 úverovej zmluvy č. 2122 uvádza „Na základe žiadosti podnikateľa zo dňa 10.11.1995, sa sporiteľňa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi dlhodobý refinančný úver na zaplatenie skôr poskytnutého úveru 1 mil. Sk", tak táto definícia, ktorá musí mať nepochybne jednoznačne v sebe obsiahnutú okolnosť, ktorá by definovala záver, že novou zmluvou došlo k zániku doterajšieho záväzku, a to vznikom záväzku nového, keď starý záväzok zaniká. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľku zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania odporcu vo výške 592,70 eur. Odporca žiadal, aby odvolací súd posúdil včasnosť podania odvolania navrhovateľkou vychádzajúc zo skutočnosti, že napádaný rozsudok bol odporcovi doručený dňa 16.02.2012 a podľa ich názoru v rovnakom období musel byť rozsudok doručený aj právnemu zástupcovi navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní považuje rozsudok za nesprávny, pričom zotrváva na svojej pôvodnej argumentácii, v zmysle ktorej došlo k zániku pôvodného úverového záväzku splnením a nie privatívnou nováciou podľa § 570 ods.l OZ, tento právny názor navrhovateľky nepovažuje za správny. Zmluva o poskytnutí refinančného úveru, z obsahu ktorej vyplýva prejav vôle dlžníka a veriteľa smerujúci k zániku dlhu dlžníka s pôvodnej úverovej zmluvy a jeho nahradeniu dlhom novým, nepochybne predstavuje dohodu o nahradení záväzku podľa ustanovenia § 570 OZ. Poukázal na rozsiahle a podrobné odôvodnenie posúdenia tejto právnej otázky obsiahnuté v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.11.2011, č. k. 15Co/124/2011-383, ktoré dáva odpovede na všetky argumenty právneho zástupcu navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že dlžník neposkytol veriteľovi (banke) predmet plnenia na splnenie dlhu z pôvodného úveru z vlastných finančných prostriedkov, t. j. nedošlo k zániku pôvodného záväzku s plnením podľa § 559 ods.1 OZ, ale k zániku záväzku dlžníka z pôvodnej úverovej zmluvy došlo nepochybne v priamej spojitosti s jeho nahradením záväzkom (dlhom) dlžníka podľa úverovej zmluvy č. 2122 ako dohody o privatívnej novácii podľa § 570 OZ. Poukázal na to, že počas konania uviedol jednotnú judikatúru slovenských i českých súdov, ktoré úverovú zmluvu o poskytnutí refinančného úveru na úhradu skôr poskytnutého úveru považujú za dohodu o nahradení záväzku (privatívnej novácii) podľa § 570 OZ. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 28.03.2007, sp. zn. 6ObO/33/2007. Taktiež uviedol z judikatúry súdov ČR rozsudok NS ČR, ako súdu dovolacieho sp. zn. 32Odo/624/2002, zo dňa 22.01.2004. Zdôraznil, že právny predchodca navrhovateľky - K. U. podpísaním dodatku č.2 k úverovej zmluve č. 2122 vyslovila svoj súhlas s nováciou v súlade s § 572 ods. 2 OZ a aj v zmysle jej výslovného prejavu vôle malo záložné právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.07.1992 registrovanou pod č. R III. 1372/92 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. D. zabezpečovať aj nový záväzok (dlh) dlžníka, ktorým bol nahradený pôvodný záväzok dlžníka. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.l, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vo veci správne rozhodol, všetky dôkazy riadne vyhodnotil a na základe vykonaného dokazovania prijal správny právny záver. Pokiaľ ide o námietku včasnosti podaného odvolania, odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu bol právnemu zástupcovi navrhovateľky doručený dňa 17.02.2012, ako to vyplýva z poštovej doručenky. Podľa podacej pečiatky Pošty Banská Bystrica 1 odvolanie bolo odovzdané na prepravu dňa 05.03.2012. 15-ty deň odvolacej lehoty pripadol na 03.03.2012 (sobotu), z tohto dôvodu posledným dňom, kedy bolo možné podať odvolanie bol pondelok 05.03.2012. Preto odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané včas. Navrhovateľka v odvolaní poukazuje na to, že odporca si celý postup administrácie druhej úverovej zmluvy presne nepamätá, vie len to, že druhý úver mal byť na zaplatenie pôvodného úveru. Tento predpoklad nijako nespochybňuje správne právne závery prvostupňového súdu. Dané tvrdenie nemôže spochybniť správnosť záverov prvostupňového súdu, pretože to, či sa svedok rozpamätá alebo nerozpamätá na okolnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy, resp. jej priebehu, nemôžu byť smerodajné v danej veci, naviac, ak nemožno logicky očakávať, aby svedok rozpoznal právne dôsledky novoposkytnutého úveru vo vzťahu k jeho posúdeniu v súlade s ustanovením § 570 OZ. Z jeho výpovede jednoznačne vyplynulo, že sa dohodol na uzavretí novej úverovej zmluvy, pričom, keďže nemá právnické vzdelanie, by ani nebol schopný posúdiť otázku zániku svojho záväzku. Z jeho výpovede je aj zrejmé, že danej situácii z hľadiska práva nevenoval pozornosť, keďže si nepamätal jednotlivé skutočnosti. Otázka refinančného úveru bola už v minulosti riešená rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj súdnymi ČR. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že podmienky boli jednoznačne formulované a vylučujú akúkoľvek pochybnosť. Z hľadiska posúdenia právneho úkonu nie je nutné, aby bolo vyslovene uvedené, že ide o privatívnu nováciu. V súlade s ustanovením § 35 ods.l až 3 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Zo zmluvy je jasné, čo účastníci touto druhou úverovou zmluvou chceli dosiahnuť a vyplýva to aj z výpovede K. Z., svedka, ktorý potvrdil, že mal problémy so splácaním prvého úveru. Navrhovateľka v odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty ani skutočnosti, ktoré by doteraz neuviedla. Vzhľadom na to, že namieta aj vyslovený právny názor odvolacím súdom, odvolací súd preto opakovane uvádza, že zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníku v § 497 a nasl.. Tieto ustanovenia majú dispozitívnu povahu. Zmluva o úvere predstavuje dohodu, v ktorej sa jedna strana (veriteľ) zaväzuje, že na požiadanie druhej strany (dlžník) poskytne na jej prospech peňažné prostriedky do určitej výšky. Dlžník sa zároveň zaväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. K podstatným častiam zmluvy o úvere okrem určenia zmluvných strán patrí záväzok veriteľa na žiadosť dlžníka poskytnúť peňažné prostriedky, vymedzenie rozsahu úveru určitou čiastkou, záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a záväzok dlžníka zaplatiť z poskytnutého úveru úroky. V súlade s tým, čo uviedol odporca, odvolací súd poukazuje na to, že označenie zmluvnej strany, ktorá sa zaväzuje úver poskytnúť ako veriteľa a strany, v prospech ktorej je úver poskytovaný ako dlžníka, nie je úplne presné. Vyjadruje postavenie strán až po skutočnom poskytnutí úveru. V čase od uzavretia zmluvy od poskytnutia úveru je postavenie strán opačné. Strana, ktorá sa zaviazala úver poskytnúť, má postavenie dlžníka, a strana, ktorá má právo úver požadovať, má postavenie veriteľa. Na základe zmluvy o úvere vzniká dlžníkovi právo požadovať od veriteľa poskytnutie peňažných prostriedkov v súlade so zmluvou. Toto právo môže uplatniť v lehote stanovenej v zmluve. Zmluva môže byť uzavretá bez určenia lehoty, v ktorej je dlžník oprávnený požadovať poskytnutie úveru. Veriteľovi vzniká povinnosť peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnúť za podmienky, že o to bol v súlade so zmluvou dlžníkom požiadaný. Pokiaľ nejde o tzv. účelový úver, lebo pri účelovom úvere nie je poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom neobmedzené, môže si dlžník peňažné prostriedky u veriteľa vybrať alebo ich nechať poslať na svoj účet alebo na svoju adresu. Predmetom zmluvy o úvere môže byť tzv. účelový úver, t.j. prípad, keď zmluva určí, že peňažné prostriedky poskytnuté ako úver môžu byť použité len na určitý účel, ktorý musí byť v zmluve uvedený. Z úverovej zmluvy č. 2122 vyplýva povinnosť veriteľa poskytnúť podnikateľovi dlhodobý refinančný úver na zaplatenie skôr poskytnutého úveru. Zároveň je dohodnuté, že ide o účelový úver. Z prevodného príkazu zo dňa 01.12.1995 okrem iného vyplýva, že v danom prípade ide o prevod výnosu refinančného úveru na splátku úveru a úroky z úveru. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi k voľnej dispozícii, práve naopak, prevodný príkaz je podpísaný dlžníkom K. Z., to znamená, že týmto prevodným príkazom, tak ako to uvádza v odvolaní odporca, požiadal o plnenie z úverovej zmluvy a na základe tohto prevodného príkazu bol poskytnutý úver, teda sporiteľňa ako dlžník plnila na úverový účet K. Z.. Aj keď došlo k uzavretiu novej úverovej zmluvy, je nepochybné, že v zmysle ustanovenia § 570 O. z. neexistovali vedľa seba dva záväzky, teda povinnosťou dlžníka nebola splatiť aj doterajší úver a následne nový úver. Ustanovenie § 570 vychádza z pojmu „doterajší záväzok" a nie doterajšia zmluva o úvere a nová zmluva o úvere. To znamená, že povinnosťou K. Z. bolo plniť splátky z pôvodne poskytnutého úveru. Keďže tieto povinnosti si riadne neplnil, na jeho požiadanie došlo k novej úprave vzťahov v súlade s § 570, kedy právny predchodca odporcu poskytol dlžníkovi nové finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy č. 2122, ktoré jediným prevodným príkazom boli odpísané a pripísané na pôvodný úver. Týmto spôsobom došlo k zániku doterajšieho záväzku, teda povinnosť dlžníka plniť z neho a vznikla mu nová povinnosť z novej úverovej zmluvy. V danom prípade nejde o zmenu záväzku, pretože keby strany chceli takto postupovať, postupovali by v zmysle § 516 O. z.. Strany sa jednoznačne dohodli, že doterajší úver zaniká a je nahradený novým záväzkom. Vôľa je dostatočne prejavená aj v úverovej zmluve č. 2122, kedy sa strany dohodli na poskytnutí refinančného úveru, čo z jazykového výkladu znamená, že ide o úver, ktorý sa poskytuje na prefinancovanie doterajšieho úveru, teda nie je zrejmé, že by bol poskytovaný nový úver, ale tento úver je v príčinnej súvislosti vo vzťahu k doterajšiemu úveru a poskytnutím nového úveru je zaplatenie skôr poskytnutého úveru, teda je zrejmé, ako majú byť tieto finančné prostriedky použité. Z ničoho nevyplýva, že by vedľa seba mali existovať povinnosti dlžníka z dvoch úverov. Je zrejmé, že úver poskytnutý na základe neskoršie uzavretej úverovej zmluvy bol použitý na splatenie dlhov zo skoršej úverovej zmluvy, takže v rozsahu zaniknutého záväzku zo skoršej úverovej zmluvy vznikol dlžníkovi súčasne nový záväzok na splatenie ďalšieho poskytnutého úveru. Dohoda taktiež nesmerovala k zmene práv a povinností (kumulatívna novácia) vyplývajúcich z pôvodného úverového vzťahu. O tom svedčí skutočnosť, že bola uzavretá nová úverová zmluva so všetkými náležitosťami. Záverom odvolací súd dodáva, že síce existovali vedľa seba dva úverové obchodnoprávne vzťahy, ale nikdy neexistovali vedľa seba dva reálne záväzky dlžníka splatiť poskytnutý úver veriteľovi. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods.l v spojení s § 151 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to za jeden úkon právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 05.04.2012 k odvolaniu navrhovateľky. Odporca navrhol v súlade s ustanovením § 151 O.s.p. priznať trovy vo výške 592,70 eur v zmysle § 14 ods.l písm.b/ a § 10 ods.l, 2 citovanej vyhlášky. Odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa citovaných ustanovení predstavuje 486,29 eur, k tomu režijný paušál 7,63 eur, spolu 493,92 eur, k tomu 20 % DPH vo výške 98,78 eur, spolu odmena za právne zastupovanie predstavuje 592,70 eur. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.