Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/143/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408209828 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6408209828.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľov : v 1. rade : N.. I. S., I.., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., K. X, v 2. rade : N.. A. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., K. X, v 3. rade : Q.. X. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., C. X, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, spol. s r.o., so sídlom XXX XX E., C. XX, proti odporcom : v 1. rade : Q.. I. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. P., I. J. XX, v 2. rade : H. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. P., I. J. XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Terézia Baráková, spol. s r.o., so sídlom XXX XX Y. P., N. E. XX, o vydržanie vecného bremena, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade zo dňa 07.03.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 4C/188/2008-218 zo dňa 10.02.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd po tom, čo konanie ohľadom navrhovateľov v 1. a 2. rade uznesením č.k. 4C/188/2008-206 zo dňa 30.11.2011 zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. v dôsledku späťvzatia návrhu a vo vzťahu k navrhovateľovi v 3. rade vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/188/2008-201 zo dňa 30.11.2011, rozhodol odvolaním napadnutým uznesením o trovách konania tak, že uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade trovy konania v sume 3 191,47 eur na špecifikovaný účet právneho zástupcu navrhovateľov, v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p., pričom sumu trov právneho zastúpenia súd posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v znení platnom a účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Súčasne súd, zohľadňujúc výsledok konania, rozhodol o trovách štátu a s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 239,42 eur, ako trovy znaleckého dokazovania. Proti uzneseniu okresného súdu podali odporcovia v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnievajú sa, že súd o trovách konania nemohol rozhodnúť podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., keďže neboli splnené kumulatívne obidve podmienky na uplatnenie náhrady trov konania, pretože sa nepreukázalo, že späťvzatie návrhu spôsobili odporcovia v 1. a 2. rade a návrh bol podaný dôvodne. Dôvodnosť podania návrhu sa v konaní nepreukázala, keďže prvostupňový súd vo veci samej meritórne nerozhodol a konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľmi v 1. a 2. rade a zamietnutím návrhu navrhovateľa v 3. rade. Ani na jednom pojednávaní od roku 2008 nebolo dokázané, že odporcovia akýmkoľvek spôsobom bránili navrhovateľom vo výkone ich vlastníckeho práva a návrh bol podaný dôvodne. Odporcovia nesúhlasia s názorom súdu, že návrh navrhovatelia v 1. a 2. rade zobrali späť v dôsledku správania odporcov, ktorí im, ak aj navrhovateľovi v 3. rade, v priebehu konania umožnili realizáciu ich vlastníckych práv. Odporcovia sú presvedčení, že navrhovatelia podali žalobu voči nim nedôvodne len preto, že si kúpili v katastri obce N. V. pozemok, o ktorý mali záujem aj navrhovatelia v 1. a 2. rade, v dôsledku čoho sa im mali vyhrážať súdnym sporom. Pokiaľ ide o sumu priznaných trov právneho zastúpenia, odporcovia spochybňujú oprávnenosť odmeny advokáta za účasť na pojednávaní dňa 08.02.2010, pretože právny zástupca odporcov riadne a včas písomne požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu účasti na odbornom seminári. Súd však túto žiadosť neakceptoval, pretože konštatoval, že zaneprázdnenosť advokáta na účasti na pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na odročenie a ospravedlnenie neprítomnosti a preto vo veci konal, hoci mal pojednávanie odročiť. Tieto trovy považujú odporcovia za nadbytočné, pretože súd porušil právo odporcov v 1. a 2. rade na spravodlivý súdny proces, keď pojednávanie neodročil. Odporcovia navrhujú, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhovatelia v 1., 2. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu odporcov v 1. a 2. rade opísali skutkové okolnosti, ktoré predchádzali súdnemu konaniu a zdôraznili, že navrhovatelia v 1. a 2. rade vzali návrh späť len po tom, čo sa podstatne zmenili skutkové okolnosti v priebehu konania v tom, že odporcovia navrhovateľom umožnili prístup k ich nehnuteľnostiam. Majú tak za to, že súd správne uložil odporcom povinnosť znášať trovy konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko dôvodom späťvzatia návrhu bolo práve konanie odporcov, keď bolo dohodnuté, že odporcovia oplotia svoje pozemky na hranici s cestou tak, aby umožnili tretím osobám pokojný prejazd cez cestu. V priebehu súdneho konania tak odporcovia svojim konaní spôsobili, že nie je daný dôvod na určenie vecného bremena. Navrhovatelia majú za to, že bez súdneho konania by im odporcovia naďalej bránili v prístupe k ich pozemku. Sú tak naplnené obe kumulatívne podmienky, ktoré určuje ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., pretože návrh bol podaný dôvodne a konanie bolo zastavené v dôsledku neskoršieho správania sa odporcov. Navrhujú preto, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu . V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.). V prípade zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ak však bolo konanie zastavené v dôsledku zavinenia niektorého z účastníkov, a je mu možné pričítať procesnú vinu na zastavení konania, prípadne dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne bolo neskoršieho správania sa odporcov, je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania zaťažiť tohto účastníka povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania. Súd je povinný svoje úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní o náhrade trov konania riadne a presvedčivo zdôvodniť, obzvlášť pokiaľ sa odklonil od všeobecnej zásady náhrady trov v prípade zastavenia konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a považoval za potrebné aplikovať na konkrétny prípad ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré predstavuje špeciálnu úpravu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia. Navrhovatelia v 1. a 2. rade na pojednávaní konanom dňa 30.11.2011 po tom, čo oboznámili súd, že došlo od posledného pojednávania k podstatnej zmene skrutkového stavu v dôsledku zmeny postoja odporcov, ktorí uviedli stav do súladu so závermi uvádzanými súdnym znalcom, s tým, že vybudovali plot podľa znaleckého posudku, čím umožnili prechádzať autom cez vytvorený koridor, vzali návrh voči odporcom v 1. a 2. rade späť v celom rozsahu a navrhli konanie zastaviť. Došlo tak k zániku dôvodu, pre ktorý bol podaný návrh. Pokiaľ ide o navrhovateľa v 3. rade, zotrval na návrhu a žiadal, aby mu bolo zo strany odporcov umožnené prechádzať cez parcelu 890/6. Odporcovia v 1. a 2. rade so späťvzatím návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade súhlasili. Rozsudkom č.k. 4C/188/2008-201 zo dňa 30.11.2011 súd návrh navrhovateľa v 3. rade zamietol, nakoľko v čase rozhodovania súdu už odporcovia v 1. a 2. rade neboli vlastníkmi nehnuteľností a neboli už pasívne legitimovaní v zmysle ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uznesením č.k. 4C/188/2008-206 zo dňa 30.11.2011 konanie vo vzťahu k navrhovateľom v 1. a 2. rade zastavil a následným unesením č.k. 4C/188/2008-218 zo dňa 10.02.2012 rozhodol o trovách konania, keď navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade priznal náhradu trov prvostupňového konania v sume 3 191,47 eur podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že sú naplnené podmienky pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, pretože k späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu, že odporcovia v 1. a 2. rade umožnili prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľov, čím sa podstatne zmenili skutkové okolnosti, ktoré viedli k začatiu súdneho konania, pretože odporcovia až v priebehu konania umožnili navrhovateľom realizáciu ich vlastníckeho práva. Súd taktiež po zásadnej zmene skutkového stavu v čase rozhodovania o návrhu navrhovateľa v 3. rade tento zamietol, pretože v dôsledku zmeny skutkového stavu už odporcovia neboli v čase rozhodovania súdu vlastníkmi nehnuteľností, po ktorých prechádza prístupová cesta navrhovateľa v 3. rade. Konštatovanie hmotnoprávneho úspechu v konaní niektorého z účastníkov je možné len v prípade prejednania veci a následného meritórneho rozhodnutia o predmete sporu. V tomto štádiu konania - v prípade zastavenia konania v dôsledku dispozitívneho úkonu navrhovateľov - sa tak súd spravidla ani nemá možnosť zaoberať otázkou dôvodnosti podania návrhu a teda hodnotiť úspech v konaní niektorého z účastníkov inak, ako výlučne len z procesného hľadiska. Pokiaľ však tvrdené, prípadne i preukázané skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu či pripojených dôkazov jednoznačne nasvedčujú, že procesný úkon späťvzatia návrhu nasledoval len a výlučne ako logický následok neskoršieho správania sa odporcu, ktorý svojim neskorším úkonom zapríčinil, že predmet konania stratil opodstatnenie, je súd povinný zohľadniť túto skutočnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania. V súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., pokiaľ pre neskoršie správanie odporcov navrhovatelia vzali späť svoj návrh podaný voči nim, pričom všetky známe skutočnosti nasvedčujú tomu, že návrh bol podaný dôvodne, sú povinní nahradiť trovy konania navrhovateľom, ktoré im v súvislosti s bránením svojho práva vznikli. V čase podania návrhu odporcovia bránili navrhovateľom prístupu k nehnuteľnostiam tým, že na parcele 890/6 umiestnili svojvoľne kamene, ktoré navrhovateľom znemožňovali prechod a prejazd k ich nehnuteľnostiam. V priebehu konania sa zmenil stav tak, že došlo k vybudovaniu nového prístupu cez parcelu 890/6, čo konštatoval aj súdny znalec Q.. G. G. v znaleckom posudku č. 16/2011. Prístupová cesta, ktorú vybudovali odporcovia, zmenila stav konania tým, že nastala úplne nová skutočnosť ohľadom práva prechodu, než bola v čase podania návrhu a taktiež úplne iná, ako bola v čase podávania znaleckého posudku súdnym znalcom Q.. R.. Novým znaleckým posudkom bolo dokázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade nerozšírili plochu svojej nehnuteľnosti (841/1) v neprospech príjazdovej cesty cez parcelu 980/6, ako to tvrdili odporcovia, ktorá skutočnosť konštatovaná nezávislým súdnym znalcom podporuje záver o dôvodnosti podania návrhu. Na základe novovybudovanej príjazdovej cesty znalec v novom znaleckom posudku ustálil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade majú zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti cez obecnú cestu na parcele 890/6, ktorá vlastnícky nepatrila odporcom . Vzhľadom na túto zmenenú situáciu následne navrhovatelia v 1. a 2. rade zobrali svoj návrh späť. Navrhovateľ v 3. rade však musel na svoju parcelu (č. 831) prechádzať po ceste, ktorá podľa znalca Q.. G. G. prebiehala cez parcelu 840/3 v časti vyznačenej znaleckým posudkom, ktorá vlastnícky patrí odporcom. V tom čase tak bol aj návrh navrhovateľa v 3. rade dôvodný. Až na základe výsluchu súdneho znalca dňa 12.10.2011 došlo k ďalšej výraznej zmene skutkového stavu a odporcovia vybudovali oplotenie svojich stavieb (840/3 a 836) a to tak, že rešpektovali hranice svojich pozemkov v zmysle znaleckého posudku znalca Q.. G., čím sa aj navrhovateľovi v 3. rade umožnil voľný prechod k jeho nehnuteľnosti (parcela 831) a to po parcele 890/6, ktorá je prístupovou cestou a nepatrí vlastnícky ani jednému z účastníkov konania. Z uvedeného prierezu konania je tak zrejmé, a odvolací súd sa tak stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že procesný výsledok konania, pokiaľ ide o navrhovateľ v 1. a 2. rade - zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ako aj pokiaľ ide o navrhovateľa v 3. rade - zamietnutie návrhu v dôsledku podstatnej zmeny skutkového stavu, bol zapríčinený neskorším správaním odporcov. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, konštatuje, že neobstojí spochybňovanie dôvodnosti podaného návrhu. Je zrejmé, a všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že návrh bol v čase začatia konania podaný navrhovateľmi v 1., 2. a 3. rade dôvodne a k podstatnej zmene skutkových okolností, ktoré boli vyvolané konaním odporcov, a ktoré viedli ku konečným rozhodnutia súdu, došlo až v nadväznosti a celkom zjavne pod vplyvom záverov obsiahnutých v znaleckých posudkoch. Odporcovia zosúladili skutkový a faktický stav s právnym stavom konštatovaným v záveroch znaleckého posudku, pričom toto ich konanie nasvedčuje tomu, že si pod váhou vykonaného znaleckého dokazovania boli vedomí dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade. Okresný súd preto správne vyhodnotil dôvody, pre ktoré navrhovatelia v 1. a 2. rade svoj návrh vzali späť, ak aj dôvody, pre ktoré súd už v dôsledku neskoršieho skutkového stavu zapríčineného konaním odporcov návrh musel zamietnuť vo vzťahu k navrhovateľovi v 3. rade. Okresný súd na základe zistených skutočností potom správne rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ ide o namietanú odmenu priznanú za právne zastupovanie navrhovateľov na pojednávaní konanom dňa 08.02.2010, odvolací súd považuje odmenu za tento úkon právnej služby za oprávnene priznanú. Z obsahu spisu je zrejmé, že splnomocnený právny zástupca navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade sa na pojednávaní konanom dňa 08.02.2010 osobne zúčastnil a skutočnosť, že súd neodročil pre neprítomnosť právneho zástupcu odporcov pojednávanie, nemá vplyv na priznanie odmeny za tento úkon. Odvolací súd poznamenáva, že súd nie je povinný vyhovieť žiadosti advokáta o odročenie pojednávania a môže konať aj v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.), pričom posúdenie závažnosti a dôležitosti dôvodu, pre ktorý advokát žiadal o odročenie pojednávania, je výlučne na úvahe súdu. V nadväznosti na procesný výsledok potom súd správne rozhodol aj o povinnosti odporcov v 1. a 2. rade nahradiť štátu trovy, ktoré v konaní vznikli, spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania, a to s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom v 1., 2. a 3 rade, ako v odvolacom konaní úspešným účastníkom, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko títo účastníci si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslili, ani ich nežiadali priznať, a odvolací súd tak má za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňujú. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.