Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/326/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410205797 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6410205797.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. č. XXX, XXX XX O. V., právne zast. Mgr. Martinou Pastierovou, advokátkou, AK so sídlom Cintorínska č. 36, 968 01 Nová Baňa, IČO: 36 861 886, proti odporcovi Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. č. XXX, XXX XX O. V., právne zast. JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, AK so sídlom Sládkovičova č. 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu na zrušenie súdneho zmieru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 13C/160/2010-140, zo dňa 25.05.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5C/281/2009, zo dňa 10.02.2010 o schválení súdneho zmieru. Odporca bol zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 694,13 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia k rukám advokátky navrhovateľa. Po právnom posúdení veci podľa § 99 ods. 3 O.s.p. s použitím § 159 ods.3 O.s.p. dospel k záveru, že návrh navrhovateľa treba považovať za dôvodný, pretože z vykonaného dokazovania je preukázané, že sporných 83 m2 tak, ako boli vymedzené znaleckým nákresom k znaleckému posudku k č. k. 5C/103/89 vyhoveného C.. L. F. dňa 31.05.1989, nie je podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností v celosti súčasťou EKN parcely č. XXXX/X, ktorá patrí odporcovi. Už v popise k znaleckému nákresu bolo poukázané na to, že pôvodne uvedená parcela, ktorú v tom čase vlastnili navrhovatelia, patrila Československému štátu, ktorý ju odpredal právnym predchodcom navrhovateľov. Časť parcely č. XXXX/X pôvodne tvorila prístupovú cestu k parcele č. XXXX/X, XXXX/X, 2, 3,4 a nadväzovala na miestnu cestu číslo parcely XXXX/X. Sporná bola teda časť nákresu označená bodmi A, B, C, M, K, A, keď išlo výmeru tejto plochy približne 550 m2, ktorú znalec navrhol vykúpiť, a to v prípade pokiaľ vôbec bola táto časť predmetom kúpy v zmluve č. 1251/34. Aj na základe týchto skutočností už bol v čase konania o schválenie súdneho zmieru návrh vychádzajúci z predmetného znaleckého nákresu nedostatočne presný a určitý. Schválený súdny zmier je preto nedostatočne presný a určitý, keď odkazuje na už neaktuálny stav katastra nehnuteľností v čase schválenia zmieru účastníkmi konania. V roku 2003 bol pre kat. úz. O. V. ukončený projekt ROEP, existuje už nový právny titul zápisu práv k nehnuteľnostiam do KN pre toto katastrálne územie. Podľa zákona č. 180/1995 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom „schválený register“ totiž predstavuje verejnú listinu, ktorá stanovuje okrem iného aj právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Na jej základe došlo k zápisu vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným 62 m2 do KN ako súčasť parcely registra „C“, parcely č. XXXX/X na LV XXXX. Teda uznesenie okresného súdu, ktoré obsahuje schválený súdny zmier v konaní č.k. 5C/281/2009 tak, ako verejná listina nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností, ktorú skutočnosť potvrdzuje i vyjadrenie Správy katastra v K. zo dňa 28.03.2011, podľa ktorého priložený schválený súdny zmier podľa dohody účastníkov nie je možné do evidencie katastra zapísať, keď geometrický plán zo dňa 29.06.2010 nezosúladil nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti uznesenia s platnými údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností. Relevantným identifikačným prostriedkom slúžiacim na vyhotovenie relevantnej listiny na zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností nemôže byť znalecký nákres vyhotovený pred 20 rokmi a pred ZMVM v danom katastrálnom území. Súdny zmier je preto tak, ako bol schválený hmotno-právne v rozpore s právnou zásadou, že od vlastníka nie je možné žiadať, aby v prospech niekoho iného niečo aktívne konal, ale len aby sa niečoho zdržal . Odporca, pokiaľ bol presvedčený, že je vlastníkom, mal si svoje nároky uplatňovať určovacou žalobou. K určeniu vlastníckeho práva však nemôže dôjsť len uznávacím prejavom vôle od niekoho, kto podľa odôvodnenia súdom schváleného zmieru bol považovaný za „nevlastníka“ dotknutej veci. Vzhľadom na uvedené je preto schválený súdny zmier podľa hmotného práva neplatný, a preto ho súd zrušil s tým, že bude pokračovať v konaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.l O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca (navrhovateľ v konaní, v ktorom došlo k schváleniu súdneho zmieru) a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že terajší navrhovateľ sa proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru neodvolal. Napriek tomu rozhodnutie nerešpektoval a došlo preto k jeho výkonu cestou súdneho exekútora. Na základe exekúcie potom podal návrh, ktorým sa domáha zrušenia právoplatného súdneho zmieru. Okresný súd po prvom pojednávaní odročil konanie na neurčito s tým, že vyčká na zápis právoplatného súdneho zmieru do evidencie Správy katastra v Žarnovici. Následne bez vytýčenia súdneho pojednávania bez označenia v rozsudku, že rozhoduje v neprítomnosti sporných strán, vydal rozsudok, proti ktorému podáva odvolanie. Už týmto spôsobom porušil zákon O.s.p., keď rozsudok nevyhlásil a keď rozhodol bez účasti sporných strán, čím bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivé súdne konanie, keď v ďalšom konaní mu nebola umožnená účasť a ani jeho právnemu zástupcovi. Nestotožňuje sa s názorom okresného súdu, že je tu prekážka veci už rozhodnutej v spore č.k. 5C/103/1989, pretože rozsudkom v tomto konaní zo dňa 14.02.1990 súd zamietol s odôvodnením, že predmetná parcela nebola vo vlastníctve navrhovateľov, ale Československého štátu. Túto skutočnosť potvrdil aj odporca na druhej strane rozsudku, prvý odsek, kde uviedol, že časť parcely, na ktorej postavil kameňobetónový múr, nie je v jeho vlastníctve, ale vo vlastníctve Československého štátu. Teda už tu mal vedomosť, že postavený múr vysunul do parcely EN č. XXXX/X. Odporca ani jeho právni zástupcovia nepreukázali právny titul nadobudnutia vlastníctva z parcely EN č. XXXX/X, na ktorej neoprávnene bol múr postavený. Okresný súd z takto vykonaného dokazovania a prijatého presvedčenia, že parcela patrila Československému štátu, prijal právny záver, že navrhovatelia nie sú úspešní, lebo nedochádza k zásahom do ich vlastníckeho práva. Okresný súd tak rozhodol napriek znaleckému posudku zo dňa 31.05.1989, z ktorého je preukázané, že parcela č. XXXX/X je vlastníctvom navrhovateľov a nie Československého štátu a že odporca do tejto parcely vysunul múr a zabral z parcely bez právneho titulu 83 m2. Navrhovateľ v spore, ktorý bol ukončený súdnym zmierom dokladoval nesprávnosť uvedeného rozsudku tým, že predložil doklady o tom, že sporná parcela v čase vydaného rozsudku nepatrila Československému štátu, ale bola vlastníctvom jeho právnych predchodcov a teraz je jeho vlastníctvom. Keďže nevedel preukázať právny titul zásahu do horeuvedenej parcely, uzavrel súdny zmier. Uvedené skutočnosti nesvedčia o tom, že o tej istej veci bolo už právoplatne rozhodnuté. Navrhovateľ predložil vo vyjadrení k návrhu o zrušenie súdneho zmieru listinné dôkazy preukazujúceho jeho vlastníctvo k parcele EKN č. XXXX/X. Súd však na to neprihliadol, hoci doložil LV č. XXXX ako aj doklad, že od roku 1933 Československý štát predmetnú parcelu nevlastnil. Po registrovaní kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.1932, ktorá bola zaregistrovaná dňa 10.10.1934 bola zohľadnená skutočná držba v teréne ako aj skutočné výmery užívanej nehnuteľnosti. Na právnych predchodcov navrhovateľa od roku 1933 bola už písaná novovytvorená parcela XXXX/X o skutočnej výmere užívania 1.729 m2. Pôvodná parcela č. XXXX/X bola evidovaná na Obec O. V., bola prečíslovaná na parcelu č. XXXX/X a v súčasnosti má evidenčné číslo XXXX. Ak teda ešte za Rakúsko- Uhorska boli vlastníkmi parcely XXXX/X o výmere 1.729 m2 právni predchodcovia a Československý štát pod označením Obec O. V., bol vlastníkom parcely č. XXXX/X, nemohol okresný súd v spore číslo 5C/103/89 rozhodnúť, že parcela č. XXXX/X patrila do vlastníctva Československého štátu. Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a uviedol, že súčasne žiada o priznanie náhrady aj svojich trov konania aj v odvolacom konaní. Poukázal na to, že odporca sa nestal a nemohol stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti z právneho titulu tzv. skutočnej držby jeho právnych predchodcov, pretože pri zápise do pozemkovej knihy bolo potrebné vyjadriť riadnym a jednoznačným spôsobom, na základe akého právneho titulu alebo skutočnosti dochádza ku konkrétnemu zápisu, pričom zápis „skutočnej držby“ obdobne ako aj „skutočného rozdelenia“ sa z hľadiska základu zápisu rozlišoval od tzv. „skladného povolenia“ na základe príslušného originálu úkonu, ktorý je základom prevodu a príslušným intabulačným povolením. Zápis v pozemkovej knihe v PKN vložke XXXX svedčí tomu, že zapísané vlastnícke právo právnych predchodcov odporcu k parcele č. XXXX/X bolo uskutočnené právnym titulom kúpy 14.04.1934, číslo XXXX. „Skutočná držba“ ako dôvod zápisu pri tejto parcele uvedená nie je. Naproti tomu na základe „skutočnej držby“ došlo v prospech právnych predchodcov odporcu k zápisu do PKN vložky XXXX napr. v prípade parciel XXXX, XXXX/X a XXXX/ X. Ďalej platilo, že bližšie určenie zapísaného práva, ktoré nie sú zrejmé z pozemkovej knihy samej, treba posúdiť podľa obsahu listiny, na základe ktorej bol zápis povolený. Keďže zápis v pozemkovej knihe svedčí o zápise právnym titulom kúpy a nie na základe skutočnej držby a pokiaľ teda odporca tvrdí, že zápis bol uskutočnený na základe skutočnej držby jeho právnych predchodcov, čo zo zápisu v pozemkovej knihe nevyplýva, je jeho povinnosťou danú skutočnosť preukázať inými relevantnými prostriedkami a nie púhym stanoviskom správneho orgánu. Stanovisko správy katastra je vypracované len na základe preštudovania kúpnopredajnej zmluvy 1251, situačného plánu zo dňa 20.12.1933 PKN vložky XXXX a katastrálnej mapy bývalého katastra 13., bez odkazu na doklady osvedčujúce zahrnutie aj parcely č. XXXX/X do procesu vložkárskeho konania, resp. opravy pozemkovej knihy v katastri obce O. V., ktoré by osvedčovali zahrnutie aj tejto parcely. Práve uzatvorenie kúpnej zmluvy nasvedčuje tomu, že obec O. V. sa k predmetnému pozemku hlásila, právne s ním disponovala, čo spochybňuje držobný stav zo strany právnych predchodcov odporcu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že zápis právnych predchodcov odporcu do pozemkovej knihy sa uskutočnil na základe tzv. skutočnej držby dotknutého pozemku, nespôsobovalo by to aj ich nadobudnutie vlastníckeho práva, pretože k tomu by došlo najskôr v roku 1966 po uplynutí 32 ročnej doby pokojnej a nespochybnenej držby. Táto možnosť však bola ovplyvnená novou právnou úpravou platnou od 01.01.1951. K zápisu „skutočnej držby“ mohlo dôjsť len v rámci tzv. vložkárskeho konania alebo v rámci opravy pozemkovej knihy. Reambulácia pozemkového katastra v katastrálnom území O. V., počas ktorej malo dôjsť k zápisu skutočnej držby právnych predchodcov odporcu do pozemkovej knihy sa uskutočnila podľa tvrdenia správy katastra najneskôr v roku 1933. K procesu uzavretia kúpnej zmluvy však došlo až tesne na konci roku 1933 a zápis bol uskutočnený až v roku 1934. Eventuálny zápis skutočnej držby v prospech právnych predchodcov odporcu teda nemohol byť súčasťou všeobecnej reambulácie pozemkového katastra pre Obec O. V.. Môžu sa teda domnievať, že reambulácia už bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy ukončená, že vyhotovený situačný plán už zohľadňoval zosúladený stav pozemkovej knihy a pozemkového katastra po reambulácii. Parcela č. 2365/1 bola vytvorená až týmto situačným plánom, dovtedy sa jednalo o parcelu č. XXXX. Stanovisko Správy katastra K. sa teda javí ako značne hypotetické. Schválený súdny zmier je preto nedostatočne určitý a presný. Jeho vlastníctvo k spornej parcele bolo potvrdené rozhodnutím o schválení ROEPu v kat. úz. O. V. v roku 2003, ktorá ako verejná listina predstavuje právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.l O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.l, 2 O.s.p. ako vecne správny vo výroku potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovenie § 99 ods.l veta prvá O.s.p. umožňuje účastníkom skončiť konanie súdnym zmierom, ak to povaha veci pripúšťa. Podľa ods. 2 súd rozhodne o tom, či zmier schváli, neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru (okresný súd nesprávne v rozhodnutí uvádza ods. 3 citovaného ustanovenia, ktorý platil do 31.01.2011). Okresný súd v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu vykonal rozsiahle dokazovanie a zaujal správny právny záver, že zmier, ktorý bol schválený Okresným súdom v Žiari nad Hronom uznesením č.k. 5C/281/09-26, zo dňa 10.02.2010 medzi týmito istými účastníkmi, je neplatný, a preto ho zrušil s tým, že bude v konaní pokračovať. Stotožňuje sa s právnym záverom okresného súdu, že schválený súdny zmier je nedostatočne presný a určitý, keď odkazuje na už neaktuálny stav katastra nehnuteľností, na znalecký nákres vyhotovený pred 20 rokmi, a preto ako verejná listina je nespôsobilý zápisu do katastra nehnuteľností. Je neplatný podľa hmotného práva a stotožňuje sa s názorom okresného súdu, že je v rozpore so zásadou, že od vlastníka nie je možné žiadať, aby v prospech niekoho iného niečo aktívne konal, ale len aby sa niečoho zdržal a že reivindikačná žaloba svedčí len vlastníkovi veci. Navrhovateľ je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník 62 m2 z pôvodných sporných 83 m2, u ktorých 62 m2 tvorí súčasť CKN parcely XXXX/X. Schválený súdny zmier preto nie je v súlade s hmotným právom. Z vyjadrenia správy katastra nehnuteľností, ktorý je príslušný podľa katastrálneho územia účastníkov, vyplýva, že schválený súdny zmier nie je možné do evidencie katastra nehnuteľností zapísať, pretože nie je relevantným identifikačným prostriedkom slúžiacim na vyhotovenie relevantnej listiny na zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností pre toto katastrálne územie podľa zákona č. 180/95 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom okresného súdu, že v danej veci je daná aj prekážka veci rozsúdenej (res iudicatae). Podľa jeho názoru, aj keď ide o tých istých účastníkov v novom konaní, nejde o ten istý nárok ani stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, i keď by sa týkalo rovnakého predmetu konania. Navrhovateľ sa v tomto konaní nedomáha obsahovo rovnakého výroku, ako vo veci, v ktorej už bolo rozhodnuté, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 5C/103/89 sa navrhovateľ domáhal vynesenia rozsudku, na základe ktorého by bola odporcovi uložená povinnosť na vlastné náklady odstrániť kameňobetónový múrik z nehnuteľnosti navrhovateľov z parcely č. XXXX/X označený ako výmol o výmere 1729 m2 zapísané v pzkn. zápise č.XXXX pre kat. úz. O. V., ktorá je identická s parcelou č. XXXX/X EN podľa LV č. XXXX Strediska geodézie v Žiari nad Hronom. V konaní 5C/281/2009, v ktorom došlo k schváleniu súdneho zmieru, žiadal navrhovateľ, aby odporca bol zaviazaný zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva na parcele EKN č. XXXX/ X patriacej do jeho výlučného vlastníctva a vydať mu neoprávnene zabratú časť o výmere 83 m2 z predmetnej parcely a odstrániť kameňobetónový múr z jeho parcely. V predchádzajúcom konaní došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa, navrhovateľ sa nedomáhal obsahovo rovnakého výroku ako vo veci, v ktorej už bolo rozhodnuté. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa okrem stanoviska, že ide o res iudicatae v plnej miere stotožňuje. Pokiaľ právny zástupca odporcu v odvolaní poukazuje na to, že okresný súd mal rozhodnúť vo veci bez účasti sporných strán, čím malo byť porušené jeho ústavné právo na spravodlivé súdne konanie, krajský súd uvádza, že táto jeho námietka nie je dôvodná, pretože z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd riadne predvolal účastníkov konania na pojednávanie na deň 25.05.2011 právny zástupca odporcu prevzal predvolanie na toto pojednávanie dňa 03.05.2011 a pojednávania sa riadne zúčastnil a pri výsluchu uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach, ako aj na ústnych vyjadreniach na pojednávaní pred tamojším súdom a nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Až potom okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil napadnutý rozsudok. Teda zo strany okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Okresný súd tiež správne rozhodol o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.