KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica13. 2. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/33/2011 z 13. 2. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. februára 2012, sp. zn. 5To/33/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6709010690.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/33/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010690
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709010690.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného R. P. proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 1 T 151/09 z 28.10.2010, na verejnom zasadnutí dňa 14.februára 2012 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného R. P. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný R. P. uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b), c) Tr.zák. ( s poukazom na § 138 písm.b) Tr.zák. ),
ktorý spáchal tak, že

od 28.05.1998 do 28.10.2010 vo W., okres W. a na ďalších miestach si riadne neplnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 9 C 163/95
zo dňa 06.02.1998 právoplatným dňa 28.05.1998 zaviazaný prispievať na výživu svojho syna E. P.,
nar.XX.XX.XXXX sumou 300,-Sk mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky I. P.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom W., T. R. č.XXXX/XX, pričom v uvedenom období bol 5 x krátkodobo
evidovaný ako uchádzať o zamestnanie na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny, z ktorej
evidencie bol vo všetkých prípadoch vyradený z dôvodu nespolupráce s týmto úradom, v období od
30.01.2001 do 29.02.2004 bol zamestnaný ako robotník v spol. I. s.r.o. Q., kde si vyživovaciu povinnosť
nenahlásil, pričom pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť dohodou, bez toho, aby mal zabezpečené
iné zamestnanie umožňujúce mu plniť si vyživovaciu povinnosť riadne a v plnej výške, v čase výkonu
trestu odňatia slobody si vyživovaciu povinnosť na dieťa E. P., nar.XX.XX.XXXX nenahlásil, kde v
dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti obvineným ÚPSVaR vo W. priznal a vyplácal matke dieťaťa
rozhodnutím č.11257/2005-1/HU1 z 21.12.2005 náhradné výživné, čím za obdobie od 28.05.1998
do 30.06.2005 a za obdobie od 01.07.2008 do 28.10.2010 dlhuje na výživnom matke dieťaťa I. P.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom W., T. R. č.XXXX/XX sumu 1.085,44 Eur / 32.700,-Sk/, nakoľko dvomi
platbami v mesiacoch júl a august 1998 uhradil časť dlžnej sumy výživného v celkovej výške 1.200,-
Sk /39,83 Eur/ a

za obdobie od 01.07.2005 do 30.06.2008 dlhuje za vyplatené náhradné výživné Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny vo W. 358,49 Eur /10.800,-Sk/

obvinený sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom OS vo Zvolene sp.zn. 4 T
63/2006 zo dňa 25.08.2006 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods.2,3 písm.c) Tr.zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka
nepodmienečne, so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne
prepustený 20.11.2007.



O treste okresný súd rozhodol tak, že podľa 207 ods.3 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2 Tr.zák., § 36
písm.l) Tr.zák., § 37 písm.m) Tr.zák. obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov
nepodmienečne. Podľa § 48 ods.2 písm.b) Tr.zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal predovšetkým na obhajobu obžalovaného,
z ktorej vyplynulo predovšetkým to, že pokiaľ neplatil výživné na maloletého syna, bolo to z toho dôvodu,
že v podstate nemal z čoho platiť.

Ďalej okresný súd poukázal predovšetkým na údaje matky maloletého E. P. - I. P. ( obžalovaný sa o
syna nezaujíma, už od jeho narodenia sa s ním nekontaktuje a nič mu ani nekupuje, ani nedaruje;
obžalovaný nikdy nezaslal žiadne tlačivo potrebné k plneniu jeho vyživovacej povinnosti ) a svedkyne
D.. I. M. ( pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo W., ktorá potvrdila vyplácanie
náhradného výživného za obžalovaného, pričom ohľadne úhrady dlhu obžalovaný sa s ich úradom vôbec
nekontaktoval a z dlhu za výživné nič neuhradil ).

Z ďalších dôkazov ( správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A., I., s.r.o.Q. a Ústav na výkon
trestu odňatia slobody U. F. H. ) vyplýva, že obžalovaný bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie
vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom, že vyživovaciu povinnosť na maloletého E. P. nenahlásil
zamestnávateľovi a túto vyživovaciu povinnosť nenahlásil ani v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

K žalovanému skutku a jeho právnej kvalifikácii okresný súd ďalej uviedol: Podstatou prečinu je zavinené
neplnenie zákonnej vyživovacej povinnosti vyživovať iného, pričom obhajoba obžalovaného, že nemal
stále zamestnanie a z toho vyplývajúci dostatočný príjem ho nezbavuje trestnej zodpovednosti; za
určité obdobie dosahoval obžalovaný určitý zárobok zo zamestnania, z brigádnickej činnosti, ako aj z
výkonu práce v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody; obžalovaný nie je evidovaný ako uchádzať
o zamestnanie a nepožiadal ani o sociálny príspevok; obžalovaný mal a mohol plniť vyživovaciu
povinnosť voči maloletému synovi E. v stanovenej výške a keďže tak nerobil a za obdobný čin bol
v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, resp. z výkonu trestu odňatia slobody prepustený, jeho
konanie je potrebné kvalifikovať ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b),
c) Tr.zák; obžalovanému bolo zohľadnené, že medzičasom uhradil na výživné sumu vo výške 1.200,-Sk.

Pri ukladaní a výmere trestu okresný súd doslova uviedol: „Obžalovaný v mieste trvalého bydliska nie je
bližšie hodnotený. Je slobodný, nezamestnaný, okrem malol.E. P. je otcom ďalších 5 detí, so štyrmi žije
v spoločnej domácnosti. V priestupkovej agende nie je evidovaný. V minulosti bol opakovane súdom
potrestaný pre rôznu trestnú činnosť, aj násilnú a tiež aj pre totožnú trestnú činnosť - zanedbanie povinnej
výživy, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest, ale aj podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol
ale premenený“.

Ďalej k ukladanému trestu okresný súd tiež uviedol: „Vychádzajúc z uvedených skutočností, keď po
celú dobu páchania daného trestného činu obžalovaný len dvomi splátkami uhradil bežné výživné, ďalej
možnosť nápravy obžalovaného, jeho osobu a pomery, prihliadnuc aj na dobu páchania trestnej činnosti,
ďalej skutočnosť, že žalovaného skutku sa obžalovaný sčasti dopustil počas plynutia skúšobnej doby
určenej v odsudzujúcich rozsudkoch pre totožné skutky ( OS Zvolen sp.zn. 2 T 58/01, OS Banská
Bystrica sp.zn. 5 Pp 161/07 ), ako aj účel ukladaného trestu, súd dospel k záveru, že obžalovanému
ako druh trestu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Trest obžalovanému súd uložil pri spodnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov. Súdu neunikla skutočnosť, že
obžalovaný je živiteľom svojej súčasnej rodiny s malol. deťmi. Súd avšak poukazuje aj na to, že aj malol.
E. P. vo vzťahu ku ktorému sa dopustil žalovaného skutku, je tiež jeho dieťaťom“.

Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré aj ručne písomne
zdôvodnil. Z argumentácie obžalovaného sa dá vyčítať najmä: má 5 detí, o ktoré sa stará s jeho družkou;
nijak obžalovanému nevychádza, aby platil aj na malol. E. P.; z úradu práce bol vyradený nie vlastnou



vinou; takto bol vyradený aj z aktivačných prác; obžalovanému sa nedá nijak zamestnať; obžalovaný by
chcel robiť, veď má 5 detí; kvôli nedostatku financií sa nedostavil ani na hlavné pojednávanie na okresný
súd; keby sa mohol obžalovaný zamestnať a zarábať, tak by aj platil výživné.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 317 ods.1 Tr.por.
( na verejnom zasadnutí v neprítomnosti obžalovaného, pretože tento sa napriek včas doručenému
predvolaniu na verejné zasadnutie bez ospravedlnenia nedostavil ) a dospel k záveru, že z dôvodu
neopodstatnenosti je potrebné odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd vykonal dostupné dôkazy a tieto aj náležitým spôsobom
vyhodnotil. V podrobnostiach je preto potrebné poukázať na presvedčivé odôvodnenie napadnutého
rozsudku.

Z § 62 ods.3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. vyplýva, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania krajský súd musí konštatovať nielen to, že obžalovaný mal
v niektorých smeroch sťažené podmienky pre plnenie si vyživovacej povinnosti ( najmä problémy so
zamestnaním ), ale aj to, že podľa vyjadrení matky malol. E. obžalovaný sa o syna nezaujíma už od jeho
narodenia, nekontaktuje sa s ním, nič mu nekupuje a ani nič mu nedaruje.

Vyhodnotiac dôkaznú situáciu v jej úplnosti, okresný súd postupoval správne, pokiaľ uznal obžalovaného
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b), c) Tr.zák. na skutkovom
základe uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku.

Okresný súd postupoval správne tiež pri ukladaní a výmere trestu, keď dostatočne zohľadnil aj všetky
okolnosti, ktoré boli obžalovanému na prospech ( najmä to, že v súčasnosti je živiteľom rodiny s
viacerými maloletými deťmi ). Napriek tomu, že obžalovaný sa v minulosti dostal viackrát do rozporu s
Trestným zákonom ( v posledných troch prípadoch mu boli za neplnenie vyživovacej povinnosti uložené
nepodmienečné tresty odňatia slobody ), uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici zvýšenej aplikovanej trestnej sadzby. Pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody za
iné úmyselné trestné činy, musel byť na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia v zmysle § 48 ods.2 písm.b) Tr.zák.

Z vyššie uvedených dôvodov preto považoval krajský súd rozsudok okresného súdu za správny ako
vo výroku o vine, tak aj vo výroku o treste a odvolanie obžalovaného potom ako nedôvodné zamietol
podľa § 319 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6709010690)

  1. 13. 2. 2012Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/33/2011 z 13. 2. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 13. 2. 2012Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/33/2011 z 13. 2. 2012

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)