Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/186/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710010213 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710010213.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 20.03.2012 prejednal odvolanie obžalovaného A. D. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 19.01.2011, sp. zn. 2T 41/2010 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. D., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný A. D. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba troch rokov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2, 4 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v skúšobnej dobe. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 8.869,04 €, Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen škodu vo výške 679,50 €, Generali poisťovni a.s. Bratislava škodu vo výške 430,08 € a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava škodu vo výške 1.176,32 €. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že okresný súd napriek rozsiahlemu dokazovaniu nesprávne vyhodnotil dôkazy, a tak dospel k nesprávnym právnym záverom. Zotrval na tom, že žalovaný skutok nespáchal a ani spáchať nemohol, čo môže so všetkou vážnosťou aj odprisahať. Súd mal hodnotiť hodnovernosť jeho výpovedí s výpoveďami všetkých vypočutých svedkov a neuspokojiť sa len s účelovou a nelogickou výpoveďou poškodeného Z. Z., ktorý vypovedal vždy inak. V tejto súvislosti poukázal na výpovede poškodeného z 19.03.2009, 25.08.2009 a 18.11.2009, pričom sa s rozpormi v týchto výpovediach poškodeného okresný súd riadne nevyporiadal. Tieto výpovede poškodeného vyhodnotil v rozpore so základnými zásadami trestného konania v jeho neprospech, podobne ako aj výpovede priamych svedkov Z. F., F. N., Z. L., Z. S. a R. Z.. Títo svedkovia vypovedali za prítomnosti obhajcu v podstate vždy rovnako. Keďže poškodeného neudrel, nespôsobil mu žiadne zranenia a pokiaľ mu tieto vznikli, tak mu ich spôsobil niekto iný alebo si ich musel spôsobiť následne sám. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodí, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o zločine ublíženia na zdraví a o prečine výtržníctva, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj veľmi presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., skutočne nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdených činov skutkové zistenia, ktoré sú správne. Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia obžalovaného na spáchaní žalovaného skutku. V odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného. Keďže sa s týmto postupom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ani krajský súd totiž nezistil, že by hodnotenie dôkazov - predovšetkým výpovede poškodeného okresným súdom, bolo svojvoľné a neopodstatnené. Poškodený opakovane v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne dokazoval, že bol napadnutý obžalovaným, ktorý mu spôsobil zranenie, pričom túto skutočnosť hneď oznámil P.. M. Z., rod. N., ktorá 01.11.2008 podala trestné oznámenie. Výpoveď poškodeného v tom smere, že útočníkom bol obžalovaný, potvrdili aj svedkovia Z. E. a Z. S.. Závery znaleckého posudku tiež korešpondujú s vyjadreniami poškodeného, ktorý pri opakovaných výsluchoch a konfrontácii s obžalovaným vždy zhodne dokazoval, že zranenie mu spôsobil práve obžalovaný. Označené vykonané dôkazy na seba nadväzujú, a preto nie je daný rozumný dôvod o ich pravdivosti pochybovať a možno na ich podklade dospieť k spoľahlivému záveru, že aj z pohľadu odvolacieho súdu, skutok voči poškodenému spáchal obžalovaný. Rozpory v jednotlivých výpovediach poškodeného, na ktoré poukázal obžalovaný vo svojom odvolaní, neboli zásadného charakteru a nie sú takej povahy, aby vyvolali pochybnosti o osobe páchateľa a je možné ich vysvetliť veľkou bolesťou zo zranenia. Práve tento stav poškodeného a okamžité usvedčenie obžalovaného po spáchaní skutku, vylučujú za daných okolností záver o premyslenom a úmyselnom krivom obvinení obžalovaného. Vykonaným dokazovaním tak boli preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti pre preukázanie viny obžalovaného. Ani výpovede svedkov Z. F., F. N., Z. L., Z. S. a R. Z. tento skutkový stav nemohli spochybniť, keďže aj z pohľadu odvolacieho súdu sú vzájomne rozporné a tým nie objektívne. Okresný súd nepochybil ani v tom, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., keďže podľa znaleckého dokazovania preukázateľne poškodenému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a to spôsobom ako bol ustálený prvostupňovým súdom. Tohoto útoku sa obžalovaný dopustil na mieste prístupnom verejnosti a tak naplnil aj skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Za najprísnejšie trestný čin bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov, použitie ktorej výmery však aj podľa názoru krajského súdu by bolo neprimerane prísne. A to i napriek tomu, že obžalovaný sa v minulosti už dostal do rozporu so zákonom, ako to vyplynulo z právoplatného uznesenia Okresného súdu Zvolen z 11.05.2009, sp. zn. 3T 13/2009, keď bol podľa § 290 ods. 5 Tr. por. s poukazom na § 220 ods. 1 Tr. por. schválený zmier medzi obžalovaným A. D. a ďalšími dvoma obžalovanými a poškodenými, a zároveň bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaných pre prečin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 194 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. Skutok spočíval v podstate na tom, že 01.01.2008 neoprávnene vošli do bytu a fyzicky napadli tam prítomných poškodených a spôsobili im zranenia. I keď obžalovaný popieral spáchanie trestného činu, aj krajský súd má za to, že i podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so skúšobnou dobou na dobu troch rokov, s povinnosťou v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu, bude pre obžalovaného dostatočným a splní aj generálnu prevenciu. Odvolací súd nezistil tiež žiadne nedostatky aj pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým obžalovanému uložil jednotlivým poškodeným nahradiť spôsobenú škodu v tej výške, ako ju správne na základe objektívnych dôkazov ustálil prvostupňový súd. škoda im totiž vznikla v príčinnej súvislosti s úmyselným konaním obžalovaného. Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.