Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/60/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201623 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201623.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa Mesto Krupina, Svätotrojičné nám. 4/4, 963 01 Krupina, zastúpeného advokátom Mgr. Iankom Troiakom, D. F.. XX, XXX XX M. proti odporcovi - správnemu orgánu Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica, Odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja č. 03/2013/179-Ko zo dňa 17. septembra 2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica, Odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja č. 03/2013/179-Ko zo dňa 17. septembra 2013 vo výroku časť B z r u š u j e a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 432,72 Eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica, Odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja, ktorého kompetencie prešli na základe zákona č. 180/2013 Z. z. na odporcu svojim rozhodnutím č. 03/2013/179-Ko zo dňa 17. septembra 2013 rozhodol vo výroku pod písmenom B o tom, že v súlade s § 82 ods. 11 v spojení s § 61 ods. 9 a § 61 ods. 8, písm. i) zamieta žiadosť žiadateľa vo veci úhrady náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, ktoré sú súčasťou parciel registra CKN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v k. ú. X. v JPRL č. XXXa, XXXb, XXX, XXXa, XXXb, XXXa, XXXb, XXX, XXX a XXX na LC Mestské lesy X., LHC X. v období platného lesného hospodárskeho plánu na roky 2001-2010. Tento výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žiadateľ požiadal o náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania predmetných pozemkov v období platného hospodárskeho plánu na roky 2001 - 2010, ktoré patria do kategórie ochranných lesov. Sú súčasťou prírodnej rezervácie Mäsiarsky bok, kde platí piaty stupeň ochrany. Žiadosť bola podaná z dôvodu, že v piatom stupni ochrany je podľa § 16 ods. 1 zákona zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Ďalej v odôvodnení poukázal na znenie § 61 ods.1 a § 61ods. 8, písm. i) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody ako aj na jeho znenia platné od 1. 7. 2004 do 31. 10. 2005. Poukázal na znenie § 13 ods. 2 a ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch s tým, že definícia lesov ochranných vymedzená v platnom zákone o lesoch je až na malé rozdiely takmer zhodná s definíciou, ktorá bola v zákone č. 61/1977 a vo vyhl. č. 5/1995 Z.z., ktorá bola zrušená zákonom č. 26/2005 Z.z.. Podľa odporcu z § 2 ods.2 vyhl. č. 5/1995 Z.z. platnej v čase schválenia plánu lesného hospodárenia na roky 2001 a 2010 vyplýva, že nebolo možné vyhlásenie predmetných JPRL za lesy osobitného určenia v kategórii „Lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody“, keďže podľa tohto ustanovenia „ak tú istú časť lesa možno vyhlásiť za ochranný les aj za les osobitného určenia, vždy sa považuje ochranná funkcia za nadradenú osobitnému určeniu“. Existencia chráneného územia s piatym stupňom ochrany so zákazom zasahovania do lesných porastov, prípadne lesov významných z hľadiska ochrany prírody a existenciou dôvodu na vyhlásenie predmetných lesných porastov v kategórii lesov osobitného určenia „lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody“, teda nemohla mať žiadny vplyv na vyhlásenie predmetných JPRL v kategórii ochrany lesov. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu zaniká vždy, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch a rovnako zaniká vždy, ak sa náhrada uplatňuje v lesoch osobitného určenia, ktoré hoci sa i nachádzajú v chránených územiach alebo v iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody, ale neboli vyhlásené ako lesy osobitného určenia podľa § 14 ods. 2, písm. e) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorému ustanoveniu zodpovedá § 2 ods. 2, písm. e) zrušenej vyhl. č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej úprave lesov. Podľa § 14 ods. 2, písm. e) zákona č. 326/20005 Z.z. o lesoch sa jedná o lesy v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia znenie § 61 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré bolo platné do 30.6.2004 sa nezaoberalo zánikom náhrady podľa kategórie lesa, a preto do 30.6.2004 bolo možné, aby orgán ochrany prírody priznal vlastníkovi pozemku náhradu za obmedzenie z titulu ochrany prírody a krajiny bez ohľadu na kategóriu lesa. To znamená aj v lese ochrannom. Podľa platného znenia § 61 ods. 8, písm. i) zákona o ochrane prírody a krajiny zaniká nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch vyhlásených podľa zákona o lesoch. Poukázal na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, podľa ktorej „zmeny sa týkajú... rozšírenia okruhu prípadov, kedy na nárok na náhradu zaniká napr. v ochranných lesoch“. Podľa odporcu úmyslom zákonodarcu zavedením § 61 ods. 8, písm. i) zákona časť vety pred bodkočiarkou bolo, aby sa nárok na náhradu neposkytol v prípade ochranných lesov, a aby sa náhrada poskytovala vo vzťahu k lesom osobitného určenia. Ďalej dôvodil tým, že pri dôsledkom skúmaní textu § 61 ods. 8 písm. i) s akcentom na odkazy v ňom a ich umiestnením v texte tohto ustanovenia je zrejmé, že nárok na náhradu zaniká v lesoch ochranných okrem prípadov, kedy orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo vydá rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch. Ďalej nárok na náhradu zaniká v lesoch osobitného určenia okrem prípadov 1/ ak sa jedná o také lesy osobitného určenia, ktorými sú lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody a krajiny a 2/ ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo vydá rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch. Podľa odporcu z textu § 61 ods. 8, písm. i) zákona o ochrane prírody a krajiny jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu za obmedzenie v ochranných lesoch zaniká vždy okrem prípadu, ak by nastala situácia, že by bol vlastník pri povinnosti odstrániť následky mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch obmedzovaný pri plnení tejto povinnosti orgán ochrany prírody a to nevydaním súhlasu, nepovolením výnimky alebo rozhodnutím s podmienkami. Táto situácia v prípade žiadateľa nenastala. Náhradu žiadateľovi v súvislosti s obmedzením výkonu obnovenej ťažby v ochranných lesoch nie je možné priznať z dôvodu zániku nároku podľa § 61 ods. 8, písm. i) zákona bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Odporca tiež argumentoval tým, že aj gramatický výklad § 61 ods. 8, písm. i) zákona svedčí v prospech bližšie uvedeného, nakoľko v prípade, že by zákonodarca chcel upraviť znenie ustanovenia tak, aby sa výnimka vzťahovala aj na ochranné lesy, použil by v texte nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká: písm. i) ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch 93a a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných lesov významných z hľadiska ochrany prírody 93b, čiarku pred slová „s výnimkou“. Vzhľadom na to, že súčasťou ustanovenia § 61 ods. 8, písm. i) zákona sú odkazy na osobitné predpisy, ktoré by mali byť brané na zreteľ a v rámci gramatického výkladu, pretože umožňujú analýzu použitých slovných spojení a pojmov, aj napriek tomu, že tieto osobitné predpisy sú už nahradené novou právnou úpravou. Odporca tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR č. 7/2008 sp. zn. PL.ÚS/22/06 z 1. októbra 2008 a PL.ÚS/22/067 z 1. októbra 2008, z ktorých vyvodil, že zánik nároku žiadateľa na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 ods. 1 zákona nie je v rozpore s Ústavou. Pokiaľ žiadateľ namietal, že v inom prípade náhrada bola poskytnutá, odporca poukázal na to, že sa tak stalo na základe toho, že v predchádzajúcom konaní bolo pôvodne zamietavé rozhodnutie zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici. Navrhovateľ podal proti vyššie uvedenému výroku „B“ opravný prostriedok. Vo svojom odvolaní zároveň výslovne uviedol, že nenapáda výrok „A“ uvedeného rozhodnutia, ktorým mu bola priznaná náhrada vo výške 9 177,18 Eur a žiada o jej vyplatenie. Odvolanie odôvodnil tým, že jeho žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania sa vzťahuje na územie Národnej prírodnej rezervácie Mäsiarsky bok, pričom náhrada bola uplatnená za obdobie rokov 2001 - 2010. Podľa zákona patrí na týchto pozemkoch piaty stupeň ochrany, v ktorom je podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný kryt. Rovnako tomu bolo aj v predchádzajúcom zákone platnom do 30.12.2002 (zákon č. 287/1994 Z.z.). To znamená, že obmedzenia bežného obhospodarovania lesných pozemkov sú dané priamo zákonom. Premietli sa aj do hospodárskeho plánu, podľa ktorého bol vlastník pozemku povinný strpieť stanovené obmedzenia a vznikol mu tak nárok na náhradu vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania v zmysle § 61 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. V správnom konaní nebolo sporné, že obhospodarovanie na predmetných pozemkoch bolo obmedzené a nebola sporná ani výška vyčíslenej náhrady. Odporca nesprávne vykladá § 61 ods. 8, písm. i) zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak by bol jeho výklad správny, došlo k nepochybnej diskriminácii vlastníka pozemkov v porovnaní s ostatnými vlastníkmi, ktorí vlastnia pozemky v chránených územiach s piatym stupňom ochrany, ktoré sa však nenachádzajú v ochranných lesoch. Nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania v zmysle § 61 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vzniká aj v prípade, že ide o lesný pozemok v piatom stupni ochrany mimo ochranných lesov ale aj v prípade, že ide o lesný pozemok v piatom stupni ochrany, nachádzajúci sa v ochranných lesoch. V tomto konkrétnom prípade skutočne prišlo k obmedzeniu bežného obhospodarovania lesa, čo je preukázané v „Návrhu bežného obhospodarovania“, ktorý je súčasťou znaleckého posudku vypracovaného Z.. W. Valachom. V tomto programe starostlivosti o les je stanovené, že v prípade bežného obhospodarovania v predmetných lesných pozemkoch, teda v prípade, že by neboli v chránenom území, by boli naplánované a realizované obnovné a výchovné ťažby. Avšak podľa plánu na roky 2001 až 2010 bol schválený pokyn bez zásahu na základe obmedzujúcich požiadaviek vyplývajúci zo zákazov stanovených zákonom o ochrane prírody a krajiny. Namietal, že neexistuje dôvod na to, aby v ochranných lesoch, ktoré sa nachádzajú v piatom stupni ochrany zanikol nárok na náhradu a v iných lesoch, ktoré sa takisto nachádzajú v piatom stupni ochrany, tento nárok nezanikol. Takýto stav by zdiskriminoval vlastníkov lesných pozemkov nachádzajúcich sa v ochranných lesoch. V zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky však platí, že vlastníctvo práv všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Výklad, ktorý použil odporca nie je v súlade s Ústavou. Poukázal tiež na to, že odporca tak rozhodol napriek tomu, že bol oboznámený z vlastnej rozhodovacej praxe s možnosťou iného výkladu, ktorým sa zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a ktorý rozhodol vždy v prospech vlastníka lesných pozemkov nachádzajúcich sa v piatom stupni ochrany v ochranných lesoch. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Sžp/3/2010, 6Sžp/22/2011, 2Sžp/1/2010, 3Sžp/4/2013. Ďalej odcitoval z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžp/3/2010 z 30. marca 2011. Odvolateľ vyčítal odporcovi aj to, že sa k tomuto výkladu, ktorý zaujal Najvyšší súd SR nevyjadril a nevysporiadal sa s jeho závermi v napadnutom rozhodnutí. Ignorovanie právneho názoru Najvyššieho súdu SR považoval za zásadné pochybenie odporcu. Poukázal tiež na to, že v obdobnom prípade Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne rozhodol tak, že žiadosti vyhovel a poukázal tiež na to, že v inom prípade Krajský súd v Košiciach zrušil zamietavé rozhodnutie o nepriznaní náhrady, pričom išlo o skutkovo zhodné prípady ako žalobcov, pričom poukázal na to, že správne orgány v zmysle § 3 ods. 5 správneho poriadku dbajú o to, aby v obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ďalej poukázal na to, že vždy na základe odvolania žiadateľ nakoniec uspeje. Navrhovateľ ďalej namietol, že poukaz odporcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 22/06 je zavádzajúci, pretože Ústavný súd konal o návrhu, ktorým bol viazaný, pričom tento neobsahoval poukaz na neústavnosť § 61 ods. 8, písm. i) zákona o ochrane prírody a krajiny s Ústavou v kontexte tejto právnej veci. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súd vec prejednal na pojednávaní a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s listinami - žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania zo dňa 13.12.2012, doručená Krajskému úradu životného prostredia 17.12.2012 spolu s prílohami, najmä listami vlastníctva č. XXXX a XXXX pre k.ú. X., výpisom z Lesného hospodárskeho plánu na roky 2001 až 2010 a znaleckým posudkom č. 22/2011 vypracovaným Z.. W. T. ako aj napadnutým rozhodnutím. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že navrhovateľ spolu so žiadosťou o úhradu náhrady za obmedzenie lesného obhospodarovania, ktorú doručil odporcovi 17.12.2012, predložil doklady osvedčujúce výšku uplatnenej náhrady. Podľa § 12 zákona č. 326/2005 Z. z. účinného od 1. 9. 2005 lesy sa z hľadiska využívania ich funkcií členia na a) ochranné lesy, b) lesy osobitného určenia, c) hospodárske lesy. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom ku dňu podania žiadosti na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané a) vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako, b) zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, c) stavať lesnú cestu alebo zvážnicu, d) zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie, e) osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál, f) rušiť pokoj a ticho, g) chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha, h) meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom, 18a) i) umiestniť stavbu. Podľa § 61 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto území a na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Podľa § 61 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny bežným obhospodarovaním sa rozumie a) využívanie poľnohospodárskeho pozemku v súlade s osobitným predpisom, 89) b) hospodárenie na lesnom pozemku, 90) ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre jednotky priestorového rozdelenia lesa 91) bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody, ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe; bežným obhospodarovaním sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch, 91a) c) hospodárenie na inom pozemku, ako je uvedené v písmenách a) a b), ktoré je v súlade s podmienkami určenými v povolení činnosti podľa osobitných predpisov, 92) najmä v rozhodnutí o využívaní územia, v rozhodnutí o určení ochranného pásma, v rozhodnutí o určení chráneného územia. Podľa § 61 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny pre zámenu pozemkov nie sú vhodné pozemky vo vlastníctve štátu a) potrebné pre potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu, 92) b) v lesoch osobitného určenia, okrem lesov osobitného určenia v chránených územiach, a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov. 93) Podľa § 61 ods. 8, písm. i) zákona o ochrane prírody a krajiny nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká: ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch 93a) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; 93b) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch. 93c) Podľa § 61 ods. 9 zákona o ochrane prírody a krajiny o nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku podľa odseku 8 písm. b) až i) rozhoduje povinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu podľa odseku 1 rozhoduje súd. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna skutočnosť či skutková okolnosť. Nebolo sporné, že navrhovateľ je vlastníkom lesných pozemkov, ktoré sa nachádzajú na území s piatym stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Nebola sporná výmera lesov, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú a nebola sporná ani skutočnosť, že ide o ochranné lesy v zmysle zákona o lesoch. Sporné bolo to, ako vykladať § 61 ods. 8, písm. i) zákona o ochrane prírody a krajiny. Nebolo sporné, že navrhovateľ si uplatnil žiadosťou u odporcu náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania, ktorá sa týka ochranných lesov, ktoré sú súčasťou Národnej prírodnej rezervácie s piatym stupňom ochrany. Nebolo sporné ani to, že navrhovateľ bol obmedzený v užívaní svojich pozemkov, ktoré boli lesmi ochrannými a zároveň sa nachádzali v chránenom území s piatym stupňom ochrany vyhláseným podľa zákona. Sporné bolo právne posúdenie skutočnosti, že navrhovateľ žiadal náhradu za obmedzenie hospodárenia v lese, ktorý je lesom ochranným. Tento spor vznikol z rozdielneho výkladu znenia § 61 ods. 8, písm. i), veta pred bodkočiarkou zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý odporca vykladá v zmysle gramatického výkladu tak, že nárok na náhradu zaniká, ak ide o ochranný les vždy, resp. len s výnimkou uvedenou vo vete za bodkočiarkou. Podľa odporcu to vyplýva z gramatického výkladu § 61 ods. 8, písm. i) zákona o ochrane prírody a krajiny, keď slová „s výnimkou lesov v chránených územiach a iných lesov významných z hľadiska ochrany prírody“ nie sú oddelené čiarkou, a preto sa vzťahujú len k lesom osobitného určenia. Odporca pritom neuviedol, akým gramatickým pravidlom sa pri takejto úvahe riadil. Zákonom o ochrane prírody a krajiny a na jeho základe dochádza k obmedzeniu vlastníkov pozemkov v záujme ochrany prírody a krajiny. Tomu zodpovedá aj úprava zániku nároku na finančnú kompenzáciu predmetného obmedzenia uvedená v citovanom § 61 ods. 8 písm. i/ zákona o ochrane prírody a krajiny, kde sú vymenované druhy lesov podľa ich kategorizácie stanovenej lesným zákonom, u ktorých nárok zaniká, avšak s výnimkou lesov bez uvedenia kategórie, t.j. všetkých kategórií, ktoré sa nachádzajú v územiach spadajúcich pod územnú ochranu. Výnimka sa teda vzťahuje ku všetkým druhom lesov nachádzajúcim sa na pozemkoch podliehajúcich územnej ochrane. V zmysle uvedeného nemožno predmetné ustanovenie vykladať inak, ako tak, že v prípade kedy sú pozemky zahrnuté do územnej ochrany, nie je podstatné, aký druh lesa sa na nich nachádza. Naopak, ak nie sú zahrnuté do územnej ochrany, nárok na náhradu je závislý od toho, o aký druh lesa ide a to tak, že vlastníci ochranných lesov a lesov osobitného určenia nemajú nárok na náhradu v zmysle § 61 ods.1, resp. majú ho len v prípadoch, keď naplnia podmienky § 61 ods. 8, písm. i), veta za bodkočiarkou. To znamená v prípadoch, ak orgán ochrany prírody nedal súhlas, zamietol povoliť výnimku, alebo vydal rozhodnutie, ktorým určil obmedzujúce podmienky a tým obmedzil vlastníka ochranného lesa alebo lesa osobitného určenia pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd na lesoch. Súd sa plne stotožňuje s výkladom § 61 ods. 8 písm. i/ veta pred bodkočiarkou, na ktorý poukázal aj odporca vo svojom odvolaní, uvedeným v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/3/2010 zo dňa 30. marca 2011, v ktorom sa uvádza: „ Z gramatického výkladu textu právnej úpravy ustanovenej v § 61 ods. 8, písm. i), veta pred bodkočiarkou zákona o ochrane prírody je zrejmé, že tento text pozostáva z dvoch viet a to: „nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká: ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesoch a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a v iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody“. Z gramatického hľadiska, v texte druhej vety pred slovami s výnimkou nepatrí a to z dôvodu predchádzajúcej úpravy tejto vety, kde zákonodarca uvádza ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesov a v lesoch osobitného určenia, pričom spojkou „a“ zákonodarca zdôrazňuje účinnosť uplatňovanej náhrady na kategóriu lesov tak, že uplatnenie sa súčasne vzťahuje tak na chránené lesy ako aj na lesy osobitného určenia, a preto aj výnimka sa musí vzťahovať na obidva prípady kategórie lesov, teda tak na chránené lesy ako aj na lesy osobitného určenia. Bolo by v rozpore so zákonom o ochrane prírody ako aj s Ústavou, ak by sa vlastníkovi chráneného lesa, ktorý je súčasťou chráneného územia a z toho dôvodu je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, zaniklo právo na náhradu zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporca vec nesprávne právne posúdil, keď nevyhovel žiadosti navrhovateľa, ktorý žiadal náhradu za obmedzenie užívania pozemkov nachádzajúcich sa v chránenom území Národnej prírodnej rezervácie Mäsiarsky bok len z toho dôvodu, že na tomto území sa nachádzali ochranné lesy. Navrhovateľ preto správne vo svojom opravnom prostriedku namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie. Súd preto rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že správny orgán je pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250e O.s.p.). Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 250k ods.1 O.s.p., podľa ktorého má nárok na náhradu ten žalobca, ktorý bol v konaní úspešný. Navrhovateľ vyúčtoval svoje trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia a účasť na pojednávaní pred súdom po 134.-Eur, ďalej účasť pri vyhlásení rozsudku 67.-Eur, náhrada hotových výdavkov 3 x 8,04 Eur, náhrada za stratu času stráveného cestou na súdne pojednávanie zo Zvolena do Banskej Bystrice, vrátane cesty na vyhlásenie rozsudku 4 x 13,40 Eur a cestovné náhrady spojené s cestou na súdne pojednávanie XX.X.XXXX a 27.2.2014, spolu 20.-Eur, trovy právneho zastúpenia vrátane náhrad spolu 432,72 Eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si vyúčtoval trovy v súlade s § 11 ods. 4, § 13a ods. 1, § 15 písm. a), b), § 16 ods. a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., súd zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi nahradil trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 432,72 Eur a zaplatil ich tomuto zástupcovi. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.