Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/115/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200794 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200794.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. 1, XXX XX P., zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Šafárikovo, Záhradnícka 12, 982 01 Tornaľa, IČO: 35 994 762, zastúpený Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, IČO: 35 651 745, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3/2014 ČS zo dňa 20. mája 2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 3/2014 ČS zo dňa 20. mája 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a ods. 3 citovaného ustanovenia zákona a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Csáka, v sume 588,76 Eur, z čoho predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia sumu 518,76 Eur a iné trovy žalobcu sumu 70,-- Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Výboru Poľovníckeho združenia Šafárikovo č. 3/2014 V zo dňa 18.02.2014 bol žalobca uznaný vinným z porušenia § 6 ods. 3 písm. c/, g/, h/ Stanov poľovníckeho združenia (ďalej v texte aj PZ). Porušenia citovaných ustanovení Stanov sa mal dopustiť tým, že svojimi ústnymi výrokmi porušil poľovnícku disciplínu a domáci poriadok PZ, keď na členskej schôdzi PZ konanej dňa 11.01.2014 verejne pred členmi PZ osočoval poľovníckeho hospodára výrokmi, že pred 15 rokmi strelil srnu na Uraši a zahodil ju do potoka. Zároveň prehováral ostatných členov, aby túto skutočnosť potvrdili. Ďalej sa vyhrážal svojou právnou ochranou na súde slovami „nech si nemyslíme, že toto takto nechá“ s poukázaním na jeho právne kontakty a známosti. Vzhľadom na hrubé porušenie Stanov PZ mu bolo uložené podľa § 9 ods. 1 písm. c/ Stanov PZ kárne opatrenie - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Šafárikovo podľa § 13 ods. 1 písm. d/ Stanov PZ. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, na členskej schôdzi konanej dňa 11.01.2014, bolo členmi PZ navrhnuté a odsúhlasené začatie nového kárneho konania voči žalobcovi, členovi PZ. Žalobcovi bolo zaslané Oznámenie o začatí konania a pozvánka na ústne pojednávanie 18.02.2014. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti žalobcu, ktorý sa ospravedlnil prostredníctvom syna S. B. s tým, že povedal: „Otec sa ospravedlňuje a všetkých vás pozdravuje.“. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Výbor PZ konanie menovaného vyhodnotil ako hrubé porušenie poľovníckej disciplíny pri dodržiavaní povinnosti člena PZ. Porušenie Stanov považuje za preukázané a za udelenie kárneho opatrenia hlasovalo 5 členov Výboru. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán - Členská schôdza Poľovníckeho združenia Šafárikovo, rozhodnutím č. 3/2014 ČS zo dňa 20.05.2014 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že členská schôdza bola zvolaná na deň 10.05.2014. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol dôvody odvolania, na ústnom pojednávaní sa nezúčastnil, nakoľko to nepovažoval za potrebné, pričom na svoju obhajobu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by boli podopreté relevantnými dôkazmi, neospravedlnil sa a ani neprejavil ľútosť nad skutkami, ktoré sa mu kládli za vinu v napadnutom rozhodnutí. Nie je žiaden predpoklad, že odvolateľ bude dodržiavať Stanovy PZ a predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva, a teda aj vzhľadom na opakované konanie - disciplinárne previnenia, pre ktoré bolo stíhanému uložené kárne opatrenie - pokarhanie pred Výborom PZ dňa 20.09.2014 a disciplinárne opatrenie - dočasné obmedzenie lovu všetkej zveri na dobu dvoch rokov za skutok verbálneho a fyzického napadnutia poľovného hospodára PZ na spoločnej poľovačke dňa 30.11.2013 a keď namiesto toho, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania, správal sa odmietavo a opakovane svojim vyhrážkami a nepravdivými skutkovými znevažujúcimi tvrdeniami verejne vynucoval zmenu rozhodnutia Výboru PZ a Členskej schôdze PZ, preto bolo uložené kárne opatrenie v záujme zabezpečenia bezpečnosti, poľovníckej disciplíny a morálky pri výkone práva poľovníctva. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 3/2014 ČS z 20.05.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že sa nedopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu a už vôbec nie hrubým spôsobom, ako to autoritatívne konštatuje prvostupňový orgán žalovaného vo svojom rozhodnutí. Nijakým spôsobom neporušil Stanovy žalovaného. Rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neobsahuje odôvodnenie súladné s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí, ako aj ich nezrozumiteľnosť. V rozhodnutiach žalovaného sa nenachádza žiadna zmienka o dôkazoch, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru o tom, že sa mal dopustiť konania odôvodňujúceho uložiť mu sankciu. Právne posúdenie veci obsahuje iba mechanické citácie príslušných veľmi všeobecne formulovaných právnych noriem, pričom obsah týchto noriem žalovaný vôbec nešpecifikoval, prinajmenšom ich nevyložil spôsobom, aby ako účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovým základom a jeho právnym posúdením. Absentuje logický vzťah medzi deklarovaným skutkovým zistením a jeho právnym posúdením, nakoľko nie je známe, na podklade akých úvah žalovaný dospel k záveru, že hrubým spôsobom porušil poľovnícku disciplínu. Uznal, že uloženie sankcie spočíva na voľnej úvahe správneho orgánu, či a aké sankčné opatrenia uloží, avšak zákonnému použitiu správnej úvahy zodpovedá aj jej náležité odôvodnenie. Aplikáciu správnej úvahy nemožno vnímať ako ľubovôľu správneho orgánu, uložiť hociktorý z druhov kárnych opatrení, vyplývajúcich zo všeobecne záväzných, prípadne interných predpisov. Žalovaný bol povinný uviesť adekvátne dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o nevyhnutnosti uloženia najprísnejšej možnej sankcie, pričom neodôvodnil, prečo nepovažoval za dostačujúce niektoré z miernejších kárnych opatrení. Namietal, že druhostupňový orgán žalovaného sa nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami, obzvlášť s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu žalovaného. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné aj pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v odôvodnení. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania efektívne sa brániť proti príslušnému rozhodnutiu. Uvedené možno vnímať ako porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, čo je takou vadou, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Konaním žalovaného, vrátane vydaných rozhodnutí v oboch stupňoch, došlo k porušeniu jeho základných práv, konkrétne práva na spravodlivý proces garantovaný nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že vo výroku rozhodnutia nebol dostatočne vymedzený skutok, za ktorý bol uložený kárny postih, pričom v prípade nezachovania totožnosti skutku by mohlo dôjsť k opakovanému postihnutiu, čo nie je možné. K vytýkanému zásahu do integrity lesného hospodára uviedol, že existujú aj iné právne formy ochrany, napr. žaloba na ochranu osobnosti, resp. trestný čin ohovárania a podobne. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného aj z dôvodu, že súdu nebol predložený kompletný spis zo strany správneho orgánu, súčasťou ktorého nebol originál odvolania, pričom pravosť na pojednávaní predloženej kópie odvolania zo strany žalovaného nevedel potvrdiť. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 10.07.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že na dané konanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. Zákonodarca zveril orgánom záujmovej samosprávy riešiť disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov, keďže z ustanovenia § 77 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve vyplýva, že disciplinárne previnenia držiteľa poľovného lístku rieši Komora (Slovenská poľovnícka komora) podľa disciplinárneho poriadku, vydaného Komorou a schváleného Ministerstvom (Ministerstvom pôdohospodárstva SR). Podľa § 2 bod 1 Disciplinárneho poriadku komory; disciplinárny orgán pri riešení disciplinárnych previnení postupuje výlučne podľa tohto disciplinárneho poriadku. Neplatí ani zásada materiálnej pravdy, ako v klasickom správnom konaní. To, že skutkový stav bol zistený, dokazuje skutočnosť, že za vylúčenie žalobcu z PZ hlasovalo 21 členov PZ z prítomných 26 členov PZ na členskej schôdzi dňa 10.05.2014. Rozhodli tak na základe poznania skutkového stavu nadobudnutého zmyslovým vnímaním najmenej 19 prítomných členov poľovníckeho združenia v postavení svedkov, ktorí boli prítomní pri predmetnom verbálnom útoku žalobcu na členskej schôdzi dňa 11.01.2014. K námietke žalobcu, že „prečo žalovaný nepovažoval za dostačujúce niektoré z miernejších kárnych opatrení“, žalovaný uviedol, že žalobcovi je známe, že v predchádzajúcom období bol disciplinárne stíhaný a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie - pokarhanie pred Výborom PZ na tom skutkovom základe, že ulovil srnu bez povolenia na lov (č.j.: 2013/VS/Úz:01 zo dňa 20.09.2013), disciplinárne opatrenie - písomné napomenutie Slovenskej poľovníckej komory, Obvodnej poľovníckej komory Revúca na tom skutkovom základe, že zmenil poľovnícke stanovište, ktoré zapísal v knihe návštev poľovného revíru, vykonal lov zveri bez dokladov a vykonal nesprávny zápis v knihe návštev poľovného revíru (OPK-10-14/2013 zo dňa 15.10.2013), disciplinárne opatrenie dočasné obmedzenie lovu všetkej zveri na dobu dvoch rokov na tom skutkovom základe, že dňa 30.11.2013 na spoločnej poľovačke na diviačiu zver verbálne a fyzicky napadol vedúceho poľovačky (rozhodnutie Výboru PZ zo dňa 15.12.2013). Na toto disciplinárne opatrenie reagoval žalobca predmetným verbálnym útokom na členskej schôdzi PZ, takže Výbor PZ a členská schôdza PZ vzhľadom na opakované disciplinárne previnenie žalobcu, ich závažnosť, prístup žalobcu k nim a kategorickú povahu právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 13 bod 2 Stanov PZ a z hľadiska ochrany záujmov PZ nemali inú možnosť, ako rozhodnúť o vylúčení žalobcu z PZ. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu, z dôvodu, že žaloba nie je opodstatnenou, pretože absentujú skutkové tvrdenia opreté dôkazmi, čo súvisí s právnym posúdením veci. V žalobe sú len procesné námietky. Žalobca vytýka, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, avšak v odvolaní vôbec neboli formulované, z odvolania vyplýva len nespokojnosť odvolateľa s rozhodnutím. Nepovažuje za správne odvolávanie sa žalobcu na to, že nemá právnické vzdelanie, že nemal znalosti práva. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci v súvislosti s porušením zásady materiálnej pravdy poukázal na to, že zásada materiálnej pravdy síce vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku, avšak tento sa na predmetné konanie v zmysle § 77 ods. 2 zákona o poľovníctve nevzťahuje. Do úvahy prichádza analógia legis § 2 ods. 10 Trestného zákona, z ktorého vyplýva, že sa vo všeobecnosti upúšťa z dodržiavania zásady materiálnej pravdy, postačuje len zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia o postihu. Zastával stanovisko, že ak žalobca neuviedol žiadne pochybnosti ku konštatovanému skutkovému stavu, potom tento bol dostatočne zistený pre rozhodnutie. Uvádzal, že v žalobe žalobca namieta nesprávne právne posúdenie poukazom na ustanovenia právnych noriem, ktoré sa na predmetnú vec nevzťahujú, naopak opomenul tie právne normy, ktoré by sa na vec mali aplikovať. Poukázal na pravidlá poľovníckej morálky, účel poľovníctva a ku správaniu sa žalobcu uviedol, že závisí od poľovníka, či sa bude správať čestne a svedomito. Uviedol, že predmetná vec bola špecifická v tom, že členovia Výboru, resp. Členskej schôdze PZ mali priame poznatky o skutku, za ktorý bol uložený kárny postih, a preto skutkový stav nebolo potrebné zisťovať prostredníctvom dôkazov. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.), ako aj z dôvodu, že žalovaný na základe výzvy súdu nepredložil súdu kompletný správny spis (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p.; rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). V odseku 2 citovaného ustanovenia § 79 je vymedzenie, podľa ktorého všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na vzťahy, ktoré sú uvedené v tomto odseku 2. V zmysle § 77 zákona o poľovníctve; disciplinárnym previnením je konanie držiteľa poľovného lístka, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, priestupku podľa § 76 alebo iného správneho deliktu. Disciplinárne previnenie držiteľa poľovného lístka rieši komora podľa disciplinárneho poriadku vydaného komorou a schváleného ministerstvom. Slovenský poľovnícky zväz vydal vo Vestníku 1/2013 okrem iného aj Disciplinárny poriadok SPZ. Podľa § 11 ods. 5 Disciplinárneho poriadku SPZ, rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu a rozhodnutie o odvolaní sa musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku a označenie predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie disciplinárneho trestu, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným opisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. Súd sa primárne zaoberal námietkou žalovaného, že na predmetné konanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. Súd sa s týmto stanoviskom žalovaného nestotožňuje a zastáva názor, že ak v danom prípade išlo o proces rozhodovania poľovníckeho združenia o právach a povinnostiach člena PZ a takéto rozhodovanie je v zmysle vyššie citovaných ustanovení správnym konaním, musí sa ňom v nevyhnutnom rozsahu aplikovať aj všeobecný právny predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok). Výkon práva poľovníctva je výlučne viazaný na členský princíp a tento charakter nezmenil ani zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z.. Súd sa preto nestotožňuje s názorom žalovaného, že konanie nepodlieha režimu Správneho poriadku a taktiež ani s názorom, že v tomto konaní neplatí zásada materiálnej pravdy. Krajský súd v Banskej Bystrici k týmto otázkam už zaujal právny názor v rozsudkoch č.k. 23S/38/2014-87 zo dňa 27.08.2014 a č.k. 23S/108/2014-43 zo dňa 17.09.2014 (zatiaľ nenadobudli právoplatnosť). Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z odôvodnení rozhodnutí (prvostupňového aj druhostupňového) nevyplýva, z akého skutkového stavu a z akých dôkazov vychádzal žalovaný pri rozhodovaní. Rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné, najmä pre adresáta rozhodnutia, t.j. účastníka správneho konania, o právach a povinnostiach ktorého sa koná. Nedostatočné odôvodnenia rozhodnutia, čo spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť a v konečnom dôsledku nepreskúmateľnosť, nie je možné zhojiť dodatočným stanoviskom správneho orgánu, doplnením argumentácie a objasňovaním dôvodov, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané. Súdu bol ozrejmený skutkový stav nie z odôvodnenia rozhodnutí, ale až následne z písomného vyjadrenia k žalobe a z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní. Zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva správna úvaha žalovaného, prečo pristúpil k uloženiu najprísnejšieho kárneho postihu. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací orgán - Členská schôdza PZ. Druhostupňové rozhodnutie bolo prijaté na členskej schôdzi PZ konanej dňa 10.05.2014. V písomnom vyhotovení rozhodnutia žalovaného č. 3/2014 ČS je uvedený dátum rozhodnutia 20.05.2014, v čom súd vidí ďalšiu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Správne mal byť na rozhodnutí uvedený dátum dňa 10.05.2014, kedy rozhodol odvolací orgán. Čas vydania rozhodnutia sa nemôže zamieňať s časom vypracovania rozhodnutia. Predmetná nesprávnosť v rozhodnutí napadnutom žalobou má za následok nevykonateľnosť rozhodnutia. Rovnaká vada a v dôsledku nej konštatovaná nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia bola žalovanému vytknutá aj v rozsudkoch tunajšieho súdu č.k. 23S/38/2014-87 zo dňa 27.08.2014 a č.k. 23S/108/2014-43 zo dňa 17.09.2014. Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p.; súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Z administratívneho spisu súd zistil, že súčasťou spisu, ktorý bol súdu predložený žalovaným, nebolo odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Až na pojednávaní predložil žalovaný kópiu odvolania. Predloženie neúplného spisu súdu je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p., pričom rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Krajský súd, vychádzajúc z uvedených skutočností, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie do štádia odvolacieho konania s tým, že úlohou žalovaného bude odstrániť nedostatky v naznačenom smere a znova vo veci rozhodnúť. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok 70 Eur a z trov právneho zastúpenia, vyúčtovaných v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Základná tarifná odmena v zmysle § 11 ods. 4, prvá veta, cit.vyhl. je v roku 2014 vo výške 134 Eur a v roku 2015 vo výške 139,83 Eur (1/6-ina výpočtového základu). Súd priznal nárok na trovy právneho zastúpenia nasledovne: 1. Odmena advokáta za jednotlivé úkony právnej služby: A/ prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a písm. a cit.vyhl.) ................... 134,00 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ........................................................8,04 Eur B/ písomné podanie na súd - žaloba z 23.06.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.) ..............................................................................................................134,00 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) .......................................................8,04 Eur C/ účasť na pojednávaní 25.02.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.) .....139,83 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ........................................................8,39 Eur Odmena s režijnými paušálmi spolu (bez DPH) ......................................432,30 Eur DPH 20% (§ 18 ods. 3 cit.vyhl.) ................................................................86,46 Eur Trovy právneho zastúpenia, vrátane DPH spolu ...................................518,76 Eur. Súd nepriznal uplatnenú odmenu za úkon advokáta - Stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.12.2014, nakoľko na takýto úkon nebol súdom vyzvaný. Preto sa nejedná o účelne vynaložené trovy, na zaplatenie ktorých by mal súd zaviazať žalovaného. Advokát mal možnosť predniesť stanovisko k vyjadreniu žalovaného na nariadenom pojednávaní. Súd rozhodoval len o uplatnených trovách konania, ktoré vyčíslil advokát, t.j. posudzoval účelovosť trov konania uplatnených v žalobe a pri prednese na pojednávaní. Keďže sa jedná o návrhové konanie a advokát ďalšie trovy konkrétne nevyčíslil, súd mu ich nepriznal. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.; ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Žalobcovi bola celkom priznaná náhrada trov konania vo výške 588,76 Eur, pričom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 518,76 Eur a iné trovy žalobcu - náhrada za zaplatený súdny poplatok 70 Eur, čo súd špecifikoval vo výroku o náhrade trov konania v súlade s § 151 ods. 8 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.