Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/239/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201133 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: A.. N. E., nar. XX. Z. XXXX, bytom R. XX, XXX XX C. C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. júna 2014 z r u š u j e podľa § 250l ods. 2, § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 25,10 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 03.06.2014 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp/ zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR v Bratislave č. SPC-XXX.XXX-XX/X-XXXX zo 14. januára 2003 vyplýva, že bol priznaný výsluhový dôchodok od 1.7.2002 podľa ustanovenia § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby do 30.9.1974 do 27.2.1975 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v S. T. od 1.3.1975 do 31.1.1990 v I. kategórii funkcií. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií navrhovateľ získal 15 rokov a 127 dní a nebol z toho zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nevznikol. Navrhovateľ súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31.12.1999. Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom poukázal na to, že pri jeho uvoľnení zo služobného pomeru bolo rozhodujúce rozhodnutie zdravotnej komisie pri Krajskej správe T. C. C. z roku 1990. V tomto rozhodnutí bolo jednoznačne konštatované, že zo zdravotných dôvodov natrvalo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu v zmysle § 12 ods. 3 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 27.08.2014 v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Odporkyňa okrem iného uviedla, že podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru dňom 31.1.1990. Ako vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra SR v Bratislave zo dňa 18.11.2013, navrhovateľovi bol služobný pomer ukončený z iného dôvodu - uvoľnenie a nie z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na zdravotný stav. Z uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 15 rokov a 127 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nevznikol. Navrhovateľ súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31.12.1999. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 25.02.2015 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľ na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku a žiadal, aby súdu napadnuté rozhodnutie vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa odvolal na listinné dôkazy, ktoré v danej veci predložil súdu a ktoré svedčia o tom, že zo služobného pomeru bol uvoľnený zo zdravotných dôvodov a preto má nárok na starobný dôchodok v zmysle § 12 ods. 3 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ si súčasne uplatnil náhradu trov konania, ktoré predstavujú poplatky za overovanie listín ako aj poštovné, spolu vo výške 25,10 Eur. Odporkyňa na pojednávaní na úvod oznámila, že SP pri rozhodovaní nemala tieto listinné dôkazy na ktoré sa na dnešnom pojednávaní odvoláva navrhovateľ k dispozícii a rozhodla na základe dokladov, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise. V plnom rozsahu sa pridržiaval písomného stanoviska SP zo dňa 27.8.2014 a v zmysle ktorého žiadal napadnuté rozhodnutie zo dňa 3.6.2014 potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobný dôchodok. Odporkyňa napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ nesplnil podmienku uvedenú v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb., pretože nebol zo zamestnania prepustený z dôvodov uvedených v cit. ustanovení. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR priznaný výsluhový dôchodok, pre priznanie ktorého bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v I. kategórii funkcií v trvaní 15 rokov a 127 dní. Súd z listinných dôkazov /zápisnica z F. zo dňa 10.01.1990, stanovisko náčelníka správy N. k uvoľneniu navrhovateľa zo služobného pomeru, uvoľnenie navrhovateľa zo služobného pomeru do kádrového rozkazu náčelníka krajskej správy T./ zistil, že navrhovateľ bol na základe vlastnej žiadosti uvoľnený zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov. Súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa dopytom na Ministerstvo vnútra SR opätovne zistí dôvody skončenia služobného pomeru navrhovateľa v súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi citovanými v rozhodnutí. Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto mu súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v zmysle § 250k ods.1 OSP, ktoré pozostávajú z poplatkov za overenie listín a z poštovného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.