Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/202/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200896 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6015200896.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Z. C., nar. XX. M. XXXX, bytom E. XX, XXX XX K. K. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2015 o starobnom dôchodku, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. júna 2015 z r u š u j e podľa § 250q ods. 3 O. s. p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 0,60 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2015 podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) zamietla žiadosť navrhovateľa z 08.04.2014 o priznanie starobného dôchodku od 14.05.2013 s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú v kategórii funkcií. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplýva, že pokračovala v konaní v intenciách rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/239/2014 - 23 zo dňa 25.02.2015, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odporkyne z 03.06.2014 vo veci žiadosti navrhovateľa a doplnila dokazovanie ohľadom preukazovania dôvodov uvoľnenia navrhovateľa zo služobného pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti (ďalej aj „ZNB“), k čomu bola zaviazaná v zmysle záverov rozhodnutia súdu. 3. Podľa stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 19.05.2015 skončenie služobného pomeru navrhovateľa dňom 31.01.1990 nie je možné považovať za skončenie z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav na výkon akejkoľvek služby podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1970 Zb.“) a služobný pomer skončil uvoľnením zo závažných osobných dôvodov v súlade s § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb., podľa posudku lekárskej komisie nebol uznaný zo zdravotných dôvodov trvalo neschopným na výkon akejkoľvek služby, nevznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 134 a nasl. zákona č. 100/1970 Zb. a preto nesplnil podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v spojení s § 14 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 písm. d) a e) tohto zákona. 4. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ nebol zo služobného pomeru uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení (§ 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb.) a služobný pomer neskončil ani z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav (§ 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.), práve s poukázaním na to, že jeho služobný pomer neskončil z dôvodu uvedeného v § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1970 Zb., ale služobný pomer skončil uvoľnením zo závažných osobných dôvodov, keď takéto skončenie služobného pomeru nie je možné považovať za skončenie služobného pomeru uvoľnením z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na zdravotný stav. 5. Konštatovala, že zo stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky taktiež vyplýva, že navrhovateľ požiadal o priznanie platového vyrovnania v súlade s § 109 zákona č. 100/1970 Zb. Toto platové vyrovnanie prislúcha o. i. aj vtedy, ak služobný pomer skončil uvoľnením zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov, zároveň ak príslušník nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia. 6. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia tiež poukázala na to, že navrhovateľ od 13.04.1990 pracoval ako pomocný stavebný robotník u zamestnávateľa Závody ťažkého strojárstva, kombinátny podnik, závod 14, Banská Bystrica. 7. Odporkyňa v rozhodnutí uviedla, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2002 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zhodnotená mu bola doba zamestnania zaradenom do I. kategórie funkcií 15 rokov a 127 dní. 8. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 15 rokov a 127 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nevznikol. 9. Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok ani podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pretože v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórie funkcií nezískal najmenej 20 rokov služby. 10. Keďže zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31.12.1999, neboli splnené ani podmienky skoršieho nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. a odporkyňa konštatovala, že podľa právneho stavu v čase rozhodovania nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov veku, t. j. XX.XX.XXXX. 11. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne, v ktorom sa domáhal zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Tvrdil, že bol neúplne zistený skutkový stav, na základe ktorého dospela Sociálna poisťovňa k nesprávnym záverom. Poukázal na to, že pri uvoľnení zo služobného pomeru bolo prvotným rozhodujúcim faktorom rozhodnutie lekárskej komisie, Zdravotníckeho ústavu pri Krajskej správe ZNB Banská Bystrica zo dňa 10.01.1990, kde lekárska komisia stanovila klasifikáciu „schopný služby v ZNB bez obmedzení“ trvale, podľa N MV ČSSR č. 30/81, por. č. 414, písm. d), 401, a st. III. Objektívne bola stanovená diagnóza ischemická choroba srdca algická forma a hypertenzný syndróm esenc. I. až II. št. WHO. Podľa výpisu z kádrového rozkazu náčelníka KS ZNB, bol uvoľnený zo služobného pomeru zo závažných osobných dôvodov ku dňu 31.01.1990 z dôvodu na základe vlastnej žiadosti podľa § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. a článku 100 ods. 1 písm. d) N MV ČSSR č. 25/83 zo zdravotných dôvodov. 12. Navrhovateľ tvrdil, že jeho služobný pomer bol ukončený z dôvodu trvalého zdravotného obmedzenia, v dôsledku čoho označil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí jeho žiadosti za nedôvodné a predložené dôkazy za nesprávne vyhodnotené. 13. Zo stanoviska náčelníka správy ŠtB, ktorému doručil žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru s pripojenou lekárskou správou lekárskej komisie ZdÚ KS ZNB zo dňa 10.01.1990 vyplýva, že ho nebolo možné v rámci zložky ŠtB previesť na funkciu, ktorá by zodpovedala jeho zdravotnému stavu a bola primeraná jeho schopnostiam, skúsenostiam a doterajšiemu zaradeniu, preto súhlasí, aby bol dňom 31.01.1990 uvoľnený zo služieb ZNB zo zdravotných dôvodov. Náčelník krajskej správy ZNB k stanovisku uviedol, že vzhľadom na to, že ho nie je možné v rámci KS ZNB Banská Bystrica previesť na funkciu, ktorá by zodpovedala jeho zdravotnému stavu, súhlasil, aby bol dňom 31.01.1990 uvoľnený zo služieb ZNB zo zdravotných dôvodov. Podľa navrhovateľa tento listinný dôkaz priamo potvrdzuje, že boli u neho zistené a diagnostikované zdravotné dôvody, v dôsledku ktorých obidvaja priami nadriadení súhlasili s uvoľnením navrhovateľa zo služieb ZNB zo zdravotných dôvodov. 14. Navrhovateľ namietal záver vyplývajúci zo stanoviska Ministerstva vnútra SR, že v prípade, ak by bol služobný pomer skončený z dôvodu trvalej strany spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav, bol by mu priznaný invalidný dôchodok, čo považoval za nepravdivé a zavádzajúce, najmä ak po uvoľnení zo služieb MV ČSSR, bol predvolaný pred lekársku posudkovú komisiu v Banskej Bystrici, kde bola riešená jeho invalidita a poberanie invalidného dôchodku, s čím však on vzhľadom na vek v tom čase nesúhlasil. Namietal, že pokiaľ by bol uvoľnený zo služieb na vlastnú žiadosť, tak ako to vykladá odporkyňa, bola by zložkou MV ČSSR od navrhovateľa žiadaná úhrada výšky vynaložených finančných nákladov v súvislosti s ukončeným rezortným vysokoškolským vzdelaním, k čomu však nedošlo. 15. Navrhovateľ nesúhlasil s právnym posúdením veci v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré ako podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok upravuje, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služby I. alebo II. kategórie funkcií museli trvať k 31.12.1999, pričom pôvodný Zákon o sociálnom zabezpečení túto podmienku vôbec neobsahoval a bola vložená do zákona až novelou č. 235/1992 Zb., teda v čase ku dňu skončenia služobného pomeru, takáto právna úprava neplatila, preto sa jedná o retroaktívne pôsobenie právnej normy, čo je neprípustné v právnom poriadku Slovenskej republiky. 16. Navrhovateľ bol v legitímnom očakávaní, že si štát po ukončení jeho činnej služby v ozbrojených zboroch kompletne splní svoje záväzky k navrhovateľovi tak, ako si aj navrhovateľ plnil svoj záväzok vykonávať službu policajta podľa platných zákonov, a teda, že bude zo strany štátu umožnené navrhovateľovi využiť právo odísť do skoršieho starobného dôchodku. V ozbrojených zložkách odslúžil celkovo viac ako 15 rokov (15 rokov a 127 dní) čo svedčí o tom, že svoj záväzok voči štátu si riadne plnil a zato naozaj nemôže, že bol uvoľnený na základe zdravotných dôvodov, ktoré vo svojej správe stanovila lekárska komisia ZdÚ KS ZNB Banská Bystrica zo dňa 10.01.1990. 17. Na záver navrhovateľ poukázal na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozhodnutia Ústavného súdu SR, Dohovor č. 128 a ďalšie právne predpisy. 18. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa trvala na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhovala potvrdiť. Zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení rozhodnutia. Najmä zotrvala na stanovisku, že navrhovateľ bol zo služobného pomeru príslušníka uvoľnený zo závažných osobných dôvodov tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb., preto tvrdenie navrhovateľa o tom, že jeho služobný pomer bol skončený uvoľnením zo zdravotných dôvodov nie je dôvodné. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sd/202/2015-40 zo dňa 27.01.2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 O. s. p. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že zo stanoviska MV SR z 19.05.2015 vyplýva, že služobný pomer navrhovateľa bol skončený uvoľnením zo závažných osobných dôvodov, že navrhovateľ požiadal o odchodné podľa § 109 zákona č. 100/1970 Zb. a dňom 30.04.1990 uzatvoril pracovno-právny vzťah na pozíciu pomocného stavebného robotníka, z ktorých skutočností vyvodil, že služobný pomer navrhovateľa skončil uvoľnením zo závažných osobných dôvodov. Súčasne uviedol, že poukazovanie na ustanovenie § 12 ods. 3 písm. d) a e) v spojení s § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. nie je dôvodné. 20. Na základe podaného odvolania navrhovateľa, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9So/176/2016 zo dňa 03.07.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.01.2016, č. k. 20Sd/202/2015-40 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že rozsudok nebol odôvodnený v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., najmä súd sa nevysporiadal s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a právnou otázkou, či uvoľnenie navrhovateľa zo služobného pomeru podľa § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. a článku 100 ods. 1 písm. d) nariadenia MV ČSSR č. 25/83 zo zdravotných dôvodov možno považovať za uvoľnenie zo zamestnania podľa § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. 21. Krajský súd v ďalšom konaní doručil uznesenie Najvyššieho súdu SR účastníkom konania, ktorým zároveň umožnil, predtým, ako bude sám tvoriť úvahu súdu k nastolenej právnej otázke Najvyšším súdom SR zaujať k nej stanovisko s tým, že tak urobiť nemusia a ak sa nevyjadria, súd bude ďalej pokračovať v konaní. 22. Odporkyňa nevyužila túto možnosť vyjadriť sa pred rozhodnutím súdu, vyjadrenie bolo podané len zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal na to, že došlo k preceneniu významu dôkazu - stanoviska Ministerstva vnútra SR z 19.05.2015. V januári 1990 v žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru uviedol závažné osobné dôvody, a tiež aj závažné zdravotné dôvody. Pre rozhodnutie o jeho žiadosti bolo rozhodujúce stanovisko náčelníka správy štátnej bezpečnosti v Banskej Bystrici, ktorý uviedol, že s jeho uvoľnením zo služieb ZNB dňom 31.01.1990 zo zdravotných dôvodov súhlasí. Rovnaké stanovisko k jeho žiadosti uviedol aj náčelník KS ZNB. Sám nemal možnosť zistiť, či v ZNB bolo voľné funkčné miesto, ktoré by mohol zastávať vzhľadom na výsledok lekárskej komisie Zdravotníckeho ústavu KS ZNB Banská Bystrica zo dňa 10.01.1990, v ktorom je uvedené, že je schopný služby v ZNB s obmedzením trvale. Stanovisko MV SR túto skutočnosť prehliada. Stanovisko MV SR je tendenčné a neobjektívne, najmä ak sú podsúvané také nesúvisiace informácie, ako je jeho žiadosť o odchodné a tiež o jeho ďalšom zamestnaní. Žiadosť o odchodné nijakým spôsobom nedokazuje úmysel skončiť služobný pomer a už vôbec dôvody a spôsob ukončenia služobného pomeru. Skutočnosť, že sa zamestnal, ako pomocný stavebný robotník, len potvrdzuje, že jeho zdravotný stav, najmä po psychickej stránke nebol dobrý. Musel sa zamestnať, aby zabezpečil živobytie, nakoľko bol otcom maloletých detí. 23. Na prejednanie veci krajský súd nariadil pojednávanie na deň 27.09.2018, ktoré sa uskutočnilo len za prítomnosti navrhovateľa, nakoľko odporkyňa požiadala o ospravedlnenie neúčasti povereného zamestnanca. Nakoľko nenavrhla odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov, súd pokračoval v konaní. 24. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Poukázal na to, že k uvoľneniu zo služobného pomeru došlo výlučne zo zdravotných dôvodov a nie z iných dôvodov. Zamestnávateľ nenašiel pre neho inú vhodnú prácu vzhľadom na zdravotný stav. Poukázal pritom na dôkaz č. 1, 2 a 3, ktoré pripojil k návrhu. Dal do pozornosti súdu, že z dôkazu č. 1 vyplýva stanovisko lekárskej poradnej komisie k jeho zdravotnému stavu. Zhodnotenie pred lekárskou komisiou, ktoré sa uskutočnilo v jeho prítomnosti 10. 01. 1990 bolo podmienené jeho zhoršeným zdravotným stavom, čo sa prejavilo v novembri 1989, keď dňa 14. 11. 1989 mal náhly stav nevoľnosti, bola privolaná lekárska záchranná služba, následne bol vyšetrený na internom oddelení Nemocnice v L. pre hypertenziu. Konštatovaná bola ischemická choroba srdca a hypertenzný syndróm II. štádia. Záver lekárskej komisie bol, že je „schopný služby v ZNB s obmedzením“ trvale a doporučené bolo zaradiť ho na pracovisko bez väčšej psychickej záťaže, bez väčšej telesnej námahy, bez nočných služieb. Následne s touto správou sa obrátil na nadriadených s tým, že z dôkazu č. 2 vyplýva ich stanovisko, v zásade nemali pre neho vhodnú prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu. Požiadal o preradenie na inú pre neho vhodnú prácu, avšak bol informovaný o tom, že žiadne miesto, ktoré by zodpovedalo jeho kvalifikácii a zdravotnému stavu nemajú k dispozícii. Poukázal na to, že z formulácie stanovísk jeho nadriadených na dôkaze č. 2 vyplýva, že v zásade text ich stanoviska úplne korešponduje s článkom 100 ods. 1 písm. d). Nariadenia Ministra vnútra Československej socialistickej republiky č. 25/1983 k vykonaniu niektorých ustanovení zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení zákona č. 63/1983 Zb. Za podstatné a rozhodujúce považuje práve stanoviská nadriadených pre vydanie rozkazu o jeho uvoľnení zo služobného pomeru (dôkaz č. 3). Nebyť takýchto stanovísk, aké podali a ich formulácie, nebol by uvoľnený zo služobného pomeru. Zastával názor, že má nárok na zníženie dôchodkového veku v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., pretože v jeho prípade došlo k skončeniu služobného pomeru uvoľnením v dôsledku skutočnosti, že natrvalo stratil vzhľadom na jeho zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. 25. Krajský súd po oboznámení sa s administratívnym spisom, vyjadreniami účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi a stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 19.05.2015, dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, preto rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250q ods. 3 O. s. p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. pre nesprávne právne posúdenie veci a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. 26. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 08.04.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 14.05.2013 s prihliadnutím na dobu výkonu služobného pomeru zaradenú do I. kategórie funkcií. 27. Z ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Inak je dôchodkový vek ustanovený v § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. 28. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.; ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 29. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.; občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e). 30. Podľa § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb.; rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, 4) ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. 31. Z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov konania nesporne vyplýva, že navrhovateľ vykonával službu príslušníka ZNB zaradenú do I. kategórie funkcií (§ 129 a § 130 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.) v rozsahu viac ako 15 rokov (15 rokov a 127 dní) a že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132), preto v zmysle § 14 ods. 4 tohto zákona sa služba zaradená do I. kategórie funkcií hodnotí, ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) tohto zákona. 32. Názor navrhovateľa a odporkyne sa rozchádza pri interpretácii ustanovenia § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb., keď navrhovateľ tvrdí, že spĺňa podmienku uvoľnenia zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že z dôkazov ním predložených vyplýva skutočnosť, že natrvalo stratil spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav, avšak odporkyňa tvrdí, že k tomu nedošlo, ak navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť zo závažných osobných dôvodov tak, ako to vyplývalo z ustanovenia § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. a služobný pomer neskončil z dôvodu uvedeného v § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1970 Zb. 33. Podľa § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb.; príslušník musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť musí byť písomná, a ak príslušník žiada o uvoľnenie zo závažných, osobných alebo rodinných dôvodov, musí byť v nej uvedený aj dôvod na uvoľnenie. 34. Podľa článku 100 ods. 1 písm. d) nariadenia Ministra vnútra ČSSR zo 07.12.1983 č. 25 na vykonanie niektorých ustanovení zákona č. 100/1970 Zb. za závažné osobné a rodinné dôvody pre uvoľnenie príslušníka zo služobného pomeru sa predovšetkým považuje, ak príslušník nemôže podľa lekárskeho posudku vykonávať zo zdravotných dôvodov doterajšiu funkciu, alebo by jej výkon bol na ujmu jeho zdravia a nemožno ho previesť na funkciu, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam, skúsenostiam a doterajšiemu služobnému zaradeniu. 35. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1970 Zb.; príslušník musí byť prevedený na inú funkciu, ak podľa posudku lekárskej komisie natrvalo stratil zo zdravotných dôvodov schopnosť vykonávať doterajšiu funkciu, alebo by jej výkon bol na ujmu jeho zdravia, alebo ak jeho schopnosť na výkon služby je zo zdravotných dôvodov trvalo zmenená. 36. Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že lekárska komisia ZdÚ KS ZNB Banská Bystrica mu dňa 10.01.1990 stanovila klasifikáciu schopný služby v ZNB s obmedzením trvale, podľa nariadenia Ministerstva vnútra ČSSR č. 30/81, por. č. 414, písm. d), č. 401 písm. a), stupeň III. a navrhla ho zaradiť na pracovisko bez väčšej psychickej záťaže, bez väčšej telesnej námahy a bez nočných služieb. 37. Zo stanoviska k žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru navrhovateľa náčelníka správy ŠtB, ako aj zo stanoviska náčelníka Krajskej správy v ZNB vyplýva, že súhlasili s tým, aby bol navrhovateľ dňom 31.01.1990 uvoľnený zo služieb ZNB zo zdravotných dôvodov vzhľadom na to, že nie je možné ho v rámci zložky ŠtB, resp. v rámci KS ZNB previesť na funkciu, ktorá by zodpovedala jeho zdravotnému stavu a bola primeraná jeho schopnostiam, skúsenostiam a doterajšiemu zaradeniu. 38. Z listiny označenej „do kádrového rozkazu náčelníka KS ZNB“ vyplýva, že navrhovateľ bol kádrovým rozkazom uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka ZNB zo závažných osobných dôvodov, dňom 31.01.1990 s odôvodnením: „Na základe vlastnej žiadosti - podľa § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. a článku 100 ods. 1 písm. d) nariadenia MV ČSSR č. 25/83 zo zdravotných dôvodov.“ 39. Zo stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 19.05.2015 vyplýva, že odbor MV SR zastáva názor, že skončenie služobného pomeru navrhovateľa nie je možné považovať za skončenie z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Menovaný nebol podľa posudku lekárskej komisie uznaným zo zdravotných dôvodov trvale neschopným na výkon akejkoľvek služby, nevznikol mu ani nárok na invalidný dôchodok podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. a nebol zo služobného pomeru prepustený podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č, 100/1970 Zb. V stanovisku je uvedená právna analýza spôsobu skončenia služobného pomeru príslušníka ZNB s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1, § 99 ods. 1, § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1970 Zb. Podávateľ stanoviska, tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o priznanie platového vyrovnania v súlade s § 109 zákona č. 100/1970 Zb., ktoré sa viaže na skončenie služobného pomeru uvoľnením zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov alebo prepustením s výnimkou prepustenia pre odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak služobný pomer trval aspoň 10 rokov a príslušník nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia. V stanovisku je tiež uvedené, že navrhovateľ uzatvoril pracovnú zmluvu v pracovnom zaradení pomocný stavebný robotník od 13.04.1990. Ďalej podávateľ stanoviska vyložil ustanovenie § 21 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 3 písm. e) a d) zákona č. 100/1988 Zb. a zaujal právny názor, že navrhovateľovi nevznikol nárok v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. nakoľko, nebol zo zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) alebo e) tohto zákona. 40. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 41. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 42. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. 43. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 44. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 45. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 46. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 47. Krajský súd preskúmaním veci - rozhodnutia a postupu odporkyne dospel k záveru, že odporkyňa v konaní dôsledne nedodržiavala vyššie citované ustanovenia. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov. V súlade s ustanovením § 196 Zákona o sociálnom poistení je dôkazom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Odporkyňa nevyhodnotila dôkazy osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom nie je zrejmá ani jej úvaha pri hodnotení dôkazov, hoci tak mala postupovať v súlade s § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa vychádzala pri rozhodovaní predovšetkým zo stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nedostatočne zohľadnila ďalšie dôkazy, najmä tie, ktoré boli predložené navrhovateľom preukazujúcimi dôvod a spôsob uvoľnenia navrhovateľa zo služobného pomeru. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aká bola úvaha orgánu verejnej správy a prečo svoju úvahu nahradil stanoviskom odboru sociálneho zabezpečenia MV SR z 19.05.2015, ktorému posudzovanie dôvodov uvoľnenia zo služobného pomeru ani neprináleží, načo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 9So/176/2016 zo dňa 03.07.2018. 48. Krajský súd opakovane posúdil aplikáciu relevantných právnych predpisov vo veci žiadosti navrhovateľa a dospel záveru, že Sociálna poisťovňa nesprávne interpretovala pri aplikácii ustanovenie § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. 49. Súd zastáva názor, že hypotéza tejto právnej normy je v danom prípade naplnená, že z dôkazov, ktoré mala Sociálna poisťovňa k dispozícii vyplýva, že došlo k situácii akú predpokladá táto právna norma, že navrhovateľ bol uvoľnený zo služby príslušníka ZNB, ktorú vtedy vykonával zo zdravotných dôvodov, a to preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Z ustanovenia § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. vyplýva, že dôvodom prevedenia alebo uvoľnenia je to, že občan natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície. Z tohto ustanovenia nevyplýva opodstatnenosť vyžadovania takých podmienok, aké vyžaduje Sociálna poisťovňa v spojení s právnou úpravou vyplývajúcou zo zákona č. 100/1970 Zb. najmä, že by navrhovateľ musel byť prepustený zo služobného pomeru podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1970 Zb., dokonca, že by sa mal stať invalidným a poberateľom invalidného dôchodku. Z dôkazov predložených navrhovateľom jednoznačne vyplýva, že dôvodom uvoľnenia zo služobného pomeru bola skutočnosť, že zamestnávateľ pre navrhovateľa nemal pre neho inú vhodnú prácu, vzhľadom na zistený zdravotný stav lekárskou komisiou zo dňa 10.01.1990, t. j. skutočným dôvodom uvoľnenia zo zamestnania bola skutočnosť, že navrhovateľ natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ nemal k dispozícii inú, pre neho vhodnú prácu na ktorú by mohol byť prevedený v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1970 Zb. 50. Významným pre posúdenie danej veci je aj stanovisko nadriadených navrhovateľa, ktorí súhlasili s tým, aby bol dňom 31.01.1990 uvoľnený zo služieb ZNB zo zdravotných dôvodov, pretože nie je ho možné previesť na funkciu, ktorá by zodpovedala jeho zdravotnému stavu a bola primeraná jeho schopnostiam, skúsenostiam a doterajšiemu zaradeniu. Kádrový rozkaz náčelníka, ktorým bol navrhovateľ uvoľnený zo služobného pomeru, tiež vo svojom obsahu uvádza, že k uvoľneniu dochádza zo závažných osobných dôvodov na základe vlastnej žiadosti podľa § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. a článku 100 ods. 1 písm. d) nariadenia Ministerstva vnútra ČSSR č. 25/83 zo zdravotných dôvodov. Za významné je potrebné považovať tiež to, že text stanoviska nadriadených úplne korešponduje s článkom 100 ods. 1 písm. d) nariadenia Ministra vnútra ČSSR č. 25 zo dňa 07.12.1983 k vykonaniu niektorých ustanovení zákona č. 100/1970 Zb., ktoré rieši uvoľnenie zo služobných pomerov zo zdravotných dôvodov. Navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru na základe stanovísk nadriadených, do právomoci, ktorých patrilo posudzovať opodstatnenosť žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. 51. Z dôvodov vyššie uvedených, súd má za to, že ak ustanovenie § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. nešpecifikuje, ako má byť uvoľnenie zo zdravotných dôvodov v zmysle osobitných predpisov realizované, ak nešpecifikuje, že by sa malo vychádzať z konkrétneho spôsobu skončenia zamestnania v zmysle osobitných predpisov (v danom prípade napríklad uvoľnením alebo prepustením, vznikom invalidity...) a z hypotézy právnej normy jednoznačne vyplýva, že to, čo právna norma predpokladá, k tomu došlo, t. j. , že k uvoľneniu zo služobného pomeru u navrhovateľa došlo zo zdravotných dôvodov preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu, potom navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. 52. Z dôvodov vyššie uvedených, preto správny súd zastáva názor, že uvoľnenie navrhovateľa zo služobného pomeru podľa § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. a článku 100 ods. 1 písm. d) nariadenia MV ČSSR č. 25/1983 zo zdravotných dôvodov je potrebné považovať za uvoľnenie zo zamestnania podľa § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. 53. K ďalším odvolacím námietkam súd uvádza, že odporkyňa správne konštatovala, že u navrhovateľa neprichádza do úvahy posudzovať vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 tohto zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. pracovnej kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, čo evidentne nebolo splnené u navrhovateľa, keďže služba u neho trvala len do 31.01.1990. 54. Nejedná sa o retroaktívne pôsobenie zákona, ako tvrdil navrhovateľ. Zákon nanovo upravil podmienky, za ktorých je možné od jeho účinnosti priznať starobný dôchodok, ktoré pre navrhovateľa nevyznievajú priaznivo, resp. spravodlivo vo vzťahu k tým bývalým príslušníkom, u ktorých trvala služba k 31.12.1999. Novela zákona však nezasiahla do právnych vzťahov skôr založených (vzniknutých, či zaniknutých), pôsobí len do budúcna. 55. Odporkyňa taktiež správne konštatovala, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pretože v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískal najmenej 20 rokov služby. 56. Vo vzťahu k súdnemu prieskumu však rozhodnutie pri aplikácii ustanovenia § 174 ods.1 a 2 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je irelevantné, pretože súd zastáva názor, že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila pri aplikácii ustanovenia § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 14 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. b) tohto zákona, čo vyústilo do zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. 57. V ďalšom konaní odporkyňa nanovo posúdi žiadosť navrhovateľa, vyhodnotí všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, zohľadní zmenu skutkového stavu ku dňu rozhodovania a vydá rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní. V súlade s § 250r O. s. p. je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. 58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 0,60 Eur, titulom náhrady cestovného z miesta bydliska na súd (MHD). Súd nepriznal navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania, titulom odmeny (náhrady) vyplatenej sumy advokátovi 36 Eur za spísanie vyjadrenia vo veci pred vydaním rozhodnutia zo dňa 16.08.2018. Súd tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené. Náhrada trov konania nemá slúžiť na potrestanie neúspešného účastníka konania. Súd priznáva úspešnému účastníkovi konania len účelne vynaložené trovy konania a preukázané trovy konania. V danom prípade súd nepovažuje tieto trovy ani za účelne vynaložené, ani za preukázané, keďže z podania doručeného súdu vôbec nevyplýva, že podanie bolo spísané advokátom. Účastník konania nemal povinnosť vyjadriť sa, bolo mu len umožnené (rovnako ako odporkyni), vzhľadom na nastolenú právnu otázku Najvyšším súdom SR v zrušujúcom uznesení, predtým, ako súd sám bude formulovať svoje právne závery k tejto otázke, zaujať právny názor. Pri posudzovaní účelnosti týchto vynaložených trov konania, súd napokon prihliadol aj na to, že samotný žalobca má právnické vzdelanie. 59. Výrok rozhodnutia o náhrade trov konania subsumuje v sebe aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Navrhovateľ si výslovne tieto trovy konania nevyčíslil a súd nezistil žiadne trovy ani zo súdneho spisu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.