KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica21. 10. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sp/7/2015 z 21. 10. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2015, sp. zn. 26Sp/7/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6015201058.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sp/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201058
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015201058.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci
navrhovateľky: U. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX Q., proti odporcovi:
Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná č. 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. 2767/2015-KaZA zo dňa 30.07.2015, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. 2767/2015-KaZA zo dňa 30. júla 2015 p o t v r d z u j e .

II./ Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

III./ Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán odňal navrhovateľke nárok na
poskytovanie právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
Zákon o bezplatnej právnej pomoci).

Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že príjem navrhovateľky v mesiacoch apríl 2015 až jún 2015
presahoval hranicu 1,6 násobku životného minima a teda nespĺňa zákonom stanovenú podmienku
stavu materiálnej núdze. Odporca zároveň v odôvodnení uviedol, že centrum môže poskytnúť právnu
pomoc aj v prípade, keď žiadateľ (oprávnená osoba) nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze, ak
je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. V tejto súvislosti odporca konštatoval, že na
použitie tohto ustanovenia však nie je právny nárok a je výlučne na úvahe centra ako správneho orgánu,
či toto ustanovenie použije. V tejto súvislosti citoval ustanovenie § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní
bezplatnej právnej pomoci. Odporca v súvislosti s aplikáciou ním citovaného ustanovenia § 6b ods.
2 Zákona o bezplatnej právnej pomoci uzavrel, že v ním posudzovanom prípade skutkový a právny
stav veci nenasvedčuje tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo by
vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch oprávnenej osoby. Na základe uvedených skutočností
centrum dospelo k záveru, že navrhovateľka ako oprávnená osoba sa ďalej nenachádza v stave
materiálnej núdze a zároveň odporca nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie právnej
pomoci podľa § 6b ods. 2 Zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Proti rozhodnutiu odporcu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby súd
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil. Uviedla, že neposkytnutie právnej pomoci by mohlo
mať vážne následky v tom zmysle, že by jej manžel mohol dosiahnuť osobnú starostlivosť o ich



spoločné dieťa tak ako sa mu to podarilo v prípade svojho prvého rozvedeného manželstva. Podrobne
opísala situáciu týkajúcu sa prebiehajúceho rozvodového konania. Uviedla tiež, že je nútená neustále
konzultovať svoju situáciu s jej právnou zástupkyňou, ktorá jej poskytuje pomoc a potrebné poradenstvo
v súvisiacich právnych veciach. Pretože si nemôže dovoliť uhradiť právnu pomoc, požiadal, aby súd v
rámci odvolacieho konania vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu zvážil použitie ustanovenia §
6b ods. 2 Zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Pojednávanie konané dňa 22.10.2015 súd uskutočnil v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnil a vyjadril súhlas s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na ňou podanom odvolaní. V podstate zopakovala dôvody ňou
podaného odvolania. Na otázky súdu uviedla tiež, že vo veci prebieha už rozvodové konanie, kde boli
celkom dve pojednávania. Posledné pojednávanie bolo odročené za účelom psychologickej konzultácie.
Tiež uviedla, že toho času je zamestnaná v stomatologickom centre v Žiline ako zubná sestra a jej
priemerný mesačný zárobok je 540,- Eur v čistom.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zotrval na správnosti svojho rozhodnutia a toto
navrhol potvrdiť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia) a rozhodnutie
a postup správneho orgánu - odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie odporcu podľa
§ 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i) Zákona o bezplatnej právnej pomoci, materiálnou núdzou stav, keď fyzická
osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej
osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych
služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o bezplatne právnej pomoci, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie
právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej
osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby
účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o bezplatnej právnej pomoci, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa
odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci
bez finančnej účasti.

Podľa § 6b ods. 2 Zákona o bezplatnej právnej pomoci, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu
materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak
je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa ust. § 250q ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523250q'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku
v ktorom navrhovateľka namietala, že si nemôže dovoliť uhradiť právnu pomoc a požiadal, aby súd v
rámci odvolacieho konania vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu zvážil použitie ustanovenia § 6b
ods. 2 Zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Podľa názoru súdu námietky navrhovateľa nie sú dôvodné, resp. nemohli viesť k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia.

Je skutočnosťou že ust. § 6b ods. 2 Zákona o bezplatnej právnej pomoci, je výnimkou z posudzovania
stavu materiálnej núdze žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci (vo vzťahu k ev. kladnému rozhodnutiu),



avšak je potrebné poukázať na skutočnosť, že na poskytnutie právnej pomoci za aplikácie tohto
ustanovenia niet právneho nároku.

Postup podľa tohto ustanovenia závisí výlučne od posúdenia - správneho uváženia odporcu (ktorú
skutočnosť zákonodarca vyjadril použitím slova „môže“) a preto neaplikáciu tohto ustanovenia odporca
ani nie je povinný vo svojom rozhodnutí podrobnejšie odôvodňovať.

V tomto konkrétnom prípade odporca pri svojom rozhodovaní skúmal aj splnenie podmienok na strane
navrhovateľky aj v zmysle citovaného ust. § 6b ods. 2 Zákona o bezplatnej právnej pomoci. V odôvodnení
uviedol, že v danom prípade skutkový a právny stav veci nenasvedčuje tomu, že neposkytnutie právnej
pomoci by malo vážne následky a spôsobilo by vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch
oprávnenej osoby - navrhovateľky.

Ak teda odporca pri rozhodovaní o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci posudzoval nárok
navrhovateľky aj podľa ust. § 6b ods. 2 Zákona o bezplatnej právne pomoci, nie je mu to možné vyčítať,
resp. stanoviť, že postupoval v rozpore so zákonom.

Pretože námietky vznesené navrhovateľkou voči napadnutému rozhodnutiu odporcu boli nedôvodné a
nemohli viesť k jeho zrušeniu, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné
potvrdiť ako správne a zákonné.

Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Zároveň súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb o
súdnych poplatkoch v platnom znení, nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený
typ konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2
citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený iba
ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)